Preklady fanfiction Harryho Pottera

Dobby odišiel asi po hodine, tvrdiac, že sa musí vrátiť do kuchyne. Harry sa pokúsil pracovať na eseji z kúziel, ktorú mal čoskoro odovzdať, ale téma bola dosť nudná, takže sa mu uľavilo, keď mu v hlave zazvonilo tiché zvonenie, upozorňujúce ho, aby sa pozrel na pergamen pri dverách.

Hermiona Grangerová, stálo na ňom.

Harry si s úľavou povzdychol a zrazu sa zamyslel, či sa mu ťažko sústredilo na esej jednoducho preto, že nechcel byť sám.

„Dobby vravel, že by som mala prísť,“ zamrmlala Hermiona, keď vstúpila dnu a trochu sa poobzerala.

„Ako keby si potrebovala pozvanie,“ zvolal Harry. „Vieš, že si tu vždy vítaná! Ale Draco tu momentálne nie je. Keď tú správu posielal, asi netušil, že Severus naplánoval stretnutie.“

„Trochu skoro na kontrolu bábätka, ale vo svete čarodejníkov sa človek nečuduje,“ poznamenala.

Harry jej kývol, aby si sadla. „Eh, nie taký druh stretnutia. Vypočutie závetu jeho matky. Možno aj Luciusovho.“

„Och, preboha. To znie náročne. Takže Rowan spí vo svojej izbe, áno?“

Harry pokrčil plecami a jeho ústa sa trošku skrútili. „Nemá izbu, býva s nami v našej. A momentálne je aj tak s Dracom.“

Hermiona si práve uhládzala sukňu, ale pri tej poznámke jej ruky stuhli. „Nevravel si, že si ponúkol, že ju postrážiš?“

„Áno, ale on je úplne presvedčený, že musí všetko robiť sám a byť v Rowaninej prítomnosti každú jednu sekundu!“ vybuchol Harry, jeho frustrácia konečne prerazila. Nechcel spomínať posledné požehnanie, keďže to bola Dracova súkromná vec, ale jeho posadnutosť Rowan sa aj tak čoskoro stane verejnou, tak ako sa veci vyvíjali. „Ráno povedal Severusovi, že ak s ňou nemôže byť počas vyučovania, odíde zo školy!“

„No to je iracionálne.“

„Hej, to teda je. Je to šialené. Ale Snape je presvedčený, že samoštúdium nie je spôsob, ako sa pripraviť na MLOKy, a Draco trvá na tom, že ak si nemôže vziať Rowan so sebou na hodiny, tak na ne nepôjde vôbec. Zjavne nikto na svete nie je dosť kvalifikovaný, aby ju postrážil, aj keď Draco má s bábätkami presne jeden deň skúseností!“

Hermiona natiahla ruku cez kreslo a niekoľkokrát mu poklepala po kolene. „Znie to naozaj frustrujúco. Úbohý Draco, je jasné, že v tom len bezradne pláva. Ale úprimne, neviem si predstaviť, že by som si tým prechádzala sama, takže by sme mu možno mali dať trochu priestoru na dýchanie.“

„Myslíš ako – nechať ho byť idiotom a odísť zo školy?“

„Poznáš ma lepšie než to!“ ohradila sa Hermiona. „Myslím tým, že ho v prvom rade nenazývaj idiotom.“

„Hej, to dáva zmysel,“ zamrmlal Harry. Nechcel urážať, ale dočerta, aj on bol frustrovaný!

„A možno mu dovoliť, aby na pár dní vynechal hodiny, kým si to všetko usporiada,“ dodala Hermiona. „Myslíš, že by s tým tvoj otec súhlasil?“

„Ponúkol Dracovi deň alebo dva. Myslím, že sa bojí, aby sa z toho nestal nový štandard.“

„Niečo sa určite vyrieši, som si istá.“ Hermiona si chvíľu hrýzla spodnú peru. „V podstate súhlasím s tvojím otcom, vieš. Draco by mal chodiť na hodiny, keď už máme záverečné opakovanie na MLOKy. Myslíš, že by pomohlo, keby som sa ho pokúsila presvedčiť, že Rowan by pokojne mohla tráviť pár hodín denne s niekým kompetentným, kto by ju strážil?“

„Závisí od toho, ako veľmi sa ti chce rozchádzať.“

„No to bolo priamočiare!“ Hermiona prehodila vlasmi a uprene sa na Harryho pozrela. „Naozaj?“

„Možno. Dnes ráno nám úplne jasne povedal, že Rowan je preňho dôležitejšia než hodiny, než kariéra.“

„Samozrejme, že je. Ale to ešte neznamená, že nemôže nájsť spôsob, ako zvládnuť oboje.“

„Skús mu to povedať.“

„Dnes si teda studnicou optimizmu, čo?“

„Hej, no... boli to ťažké týždne.“ Rozhodol sa, že jej nebude rozprávať o tom, že celý život bol ťažký. Nemalo to zmysel, veď to vedela. Hermiona a Ron boli dvaja ľudia na svete, ktorí najlepšie vedeli, ako ťažké bolo prežiť na Rokforte. Severus to tiež určite do veľkej miery chápal, ale nebolo to to isté. Nebol tam s ním od začiatku ako jeho priatelia.

Hermiona si vzdychla a začala si omotávať okolo prsta dlhý prameň vlasov. „Áno, bolo to ťažké pre vás všetkých. Takže vzhľadom na to, myslím, že čo Draco práve teraz najviac potrebuje, je atmosféra lásky a podpory. Som si istá, že nie je taký bezhlavý, aby skutočne zrealizoval ten šialený plán s odchodom zo školy.“

„Dúfam, že nie,“ zastonal Harry. „Tešil som sa, že so mnou pôjde na výcvik aurorov, ale teraz si už ani nie som istý, či bude vôbec chcieť nejakú prácu. Myslím, načo by aj? Má dosť peňazí na to, aby sa tým netrápil.“

„Tipujem, že ty tiež,“ poznamenala Hermiona.

Harry mávol rukou. „Eh, no, ja som nevyrastal s tým, že by som sa na to mohol spoliehať, vieš. Draco áno.“

Čokoľvek ďalšie by bol ešte povedal na túto tému, bolo náhle prerušené zvukom otvárajúcich sa dverí. Draco vošiel, Rowan v náručí, ale Severus nikde.

„Ahoj, Hermiona,“ pozdravil Draco. „Ďakujem, že si prišla.“ Potom k Harrymu: „Otec povedal, že si chce niečo naštudovať a príde neskôr.“

Naštudovať? Možno to súviselo s tým ochranným kúzlom, na ktoré Harry upozornil.

Hermiona vyskočila na nohy a prakticky sa rozbehla k Dracovi, ktorý držal bábätko. „Och, ty si ale rozkošná,“ zapišťala a naklonila sa, aby si Rowan lepšie prezrela. Zdalo sa, že je hore a spokojne bľaboce. „Si úplne dokonalá, aby si vedela.“

„Skús si ju vypočuť, keď o tretej ráno ide vykričať riť,“ zamrmlal Harry.

„Povedal som ti, že máš prestať pred Rowan s tým vulgárnym jazykom.“

„Zadok je teraz škaredé slovo, vážne? Ale mne môžeš povedať, nech sa – ehm - odpálkujem do Chrabromilu rovno pred ňou?“

„Aj ja si budem dávať lepší pozor na jazyk,“ odvetil Draco namiesto toho, aby znovu trval na tom, že povedal len odpáľ, čo vlastne tiež nebolo oveľa lepšie. „Platí?“

„Fajn, čokoľvek--“

Hermiona sa mierne chichotala, aj keď ďalej jemne hladila Rowan po jemných zlatistých vláskoch. „Je naozaj úžasná, Draco. Ale vieš, že si aj tak nebude pamätať, čo teraz hovoríme. A to ešte celé roky.“

„Máš pravdu, samozrejme,“ povedal Draco a pobozkal Hermionu na líce, keď sa narovnala, aby sa naňho pozrela.

Hmm. Možno Draco predsa len Hermionu viac počúval, než si Harry myslel.

Ale možno aj nie. „Aj tak si myslím, že by sme si mali odvyknúť od takého slovníka. Nechcem, aby sa to tu motalo vo vzduchu, keď bude dosť veľká na to, aby si to začala pamätať.“

„To je pravda,“ súhlasil Harry. „Skúsim si dávať pozor.“

Hermiona sa naňho žiarivo usmiala, pravdepodobne preto, že to videla ako prejav tej láskavej podpory, ktorú pred chvíľou spomínala. „Môžem si ju podržať, Draco?“

Na Harryho prekvapenie mu Draco podal Rowan bez váhania, hoci Hermionu hneď upozornil, aby jej podopierala hlavičku a vrátila ju okamžite späť, ak by začala byť čo i len trochu nespokojná. Hermiona len prikývla a začala na Rowan ticho štebotať, keď sa s ňou usadila na pohovku. Draco medzitým využil príležitosť, aby si vyzliekol habit a zavesil ho. Harry si všimol, že oblečenie, ktoré mal pod ním, bolo stále formálnejšie, než by človek očakával na doma.

„Musí to byť príjemné dať si trochu pauzu,“ poznamenal Harry, len tak opatrne skúšajúc reakciu.

„Nepotrebujem pauzu, len si myslím, že je dobré, ak si Hermiona a Rowan vytvoria puto.“

„No, ja si s ňou chcem vytvoriť puto tiež, vieš.“

Draco po ňom hodil podráždený pohľad. „Môžeš ju držať, koľko chceš. Povedal som ti niekedy, že nemôžeš?“

„To znie dobre,“ odvetil Harry a premýšľal, čo by ešte mohol povedať, aby to znelo ako podpora. Predpokladal, že niečo ako Si šialenec, ak odídeš zo školy by asi nebolo ono.

„Vždy som chcela malú sestru alebo brata,“ zrazu vyhlásila Hermiona. A potom úplne stuhla, keď sa jej po tvári mihol hrozný výraz. „Och. Och, preboha. Prepáč, Draco. Pozrela som sa na Rowan a zabudla na všetko ostatné, ale chcela som najprv povedať, že ma to veľmi mrzí. Je niečo, čo môžem urobiť? Čokoľvek, čo potrebuješ?“

Draco sa zhlboka nadýchol a niekoľkokrát prehltol, akoby zadržiaval slzy. „Ďakujem, Hermiona. Nenapadá mi nič, ale ak mi niečo napadne, dám ti vedieť.“

Harry spravil neurčité gesto. „Všetko hore prebehlo v poriadku?“

„S Rowan? Samozrejme.“

„Nie, ja som myslel...“ Harry si vzdychol, ale rozhodol sa to povedať, keďže jeho brat očividne nechápal. „S tým... ehm, majetkom rodu Malfoyovcov.“

Aspoň to znelo lepšie než chladné slovo „závet“.

„Ach, to,“ uškrnul sa Draco, keď si sadol na pohovku vedľa Hermiony. Niekoľkokrát poklepal Rowan po nose, ale nevyzeral, že by si ju chcel hneď zobrať späť. „Úplne predvídateľné. Lucius odkázal všetky majetky a statky rodu Malfoyovcov svojmu—” začal posmešne, “druhému synovi či dcére narodeným z čarodejníckeho manželstva, ktorí budú bezpochyby hodní veľkého mena Malfoyovcov, na rozdiel od môjho najväčšieho sklamania, a moja matka mala mať plnú právomoc konať ako správkyňa, kým daný syn alebo dcéra nedosiahne dospelosť. Nemyslím si, že predpokladal, že by mohla zomrieť skôr, pretože neexistovala žiadna náhradná možnosť pre správcu. Ja som bol, samozrejme, výslovne vydedený a bolo mi zakázané vkročiť na akýkoľvek pozemok Malfoyovcov.“

Harry mu venoval súcitný úsmev. „Mrzí ma, že si to musel počuť.“

Draco si náhle strčil ruky do vreciek. „Nepotrebujem tvoju ľútosť.“

Harry len mykol plecami. „Len viem, aké to je. Myslím, že teta Petúnia by mi zakázala vstup na Privátnu cestu, keby sa nebála Dumbledora. A vždy som vedel, že všetko, čo mali, pôjde Dudleymu.“

„No, nakoniec sa Luciusovi všetko vrátilo,“ povedal Draco s nenávistným tónom. „Moja matka mala ako magická správkyňa úplnú moc a úplne zničila všetky jeho plány. Teraz som správcom ja, namiesto nej, a už viac nemám zákaz vstupu do panstva ani na ostatné pozemky. Nie právne, a určite nie magicky,“ dodal a nozdrami mu zašklbalo. „Ako správca celého majetku mám plné právo upravovať ochranné kúzla. A ver mi, že to urobím.“

Hermiona sa posunula trochu bližšie k Dracovi, ale zdalo sa, že si myslí, že potrebuje zmenu témy, preto sa spýtala Harryho:

„Tak čo, ako sa má Dudley v týchto dňoch?“

Harry na ňu hodil bočný pohľad, ale šiel do toho.

„Celkom fajn, myslím. Trvalo to chvíľu, kým sme vyriešili doručovanie pošty, ale teraz si už občas napíšeme pár listov. Má celkom zábavné historky o svojom novom strážcovi, ale to je dobré, pretože teraz viem isto, že už s mágiou nemá problém. Občas dokonca znie trochu nostalgicky.“

Potom sa mierne zamračil. „Ale stále sa ospravedlňuje za veci, čo sa stali, keď sme boli malí, a ja mu musím stále hovoriť, že sa naňho už nehnevám.“

„Je pravdepodobne neistý ohľadom vášho vzťahu,“ diagnostikovala Hermiona. „Niet sa čomu čudovať, keďže si mu celý tento rok takmer nepísal.“

„Hej, ale vysvetlil som mu tú amnéziu a povedal, že to chápe.“

„Ale odvtedy ťa ešte nevidel.“ Hermiona sa jemne usmiala. „Myslím, že tie ospravedlnenia sú dobrá vec, Harry. Ukazujú, že sa naozaj chce vrátiť k tomu, čo medzi vami bolo minulý rok, aj keď si to nikdy nevybavíš.“

Harry prikývol a rozhodol sa brať to takto a prestať sa na to toľko hnevať.

Rozprávali sa ešte chvíľu, zatiaľ čo Rowan zaspala Hermione v náručí. Keď Harry spomenul esej z kúziel, ukázalo sa, že Draco aj Hermiona ju už dávno dokončili. Obrovské prekvapenie, pomyslel si Harry sarkasticky, ale zas možno to len dokazovalo, že sú ako dva hrášky v struku. Takže vlastne v pohode.

Kým sa Snape konečne vrátil domov, Rowan sa stihla prebudiť, kričať, bola prebalená, nakŕmená a odgrgnutá. Draco nechal Hermionu pomáhať mu so všetkým okrem kŕmenia, na ktorom trval sám, aj keď Hermiona chcela vyskúšať kúzlo na svojich prstoch. Harry si nebol celkom istý, prečo táto poznámka Draca rozčervenala.

„Myslím, že nastal čas na kúpeľ pre túto malú,“ vyhlásil Draco práve v okamihu, keď sa dvere otvorili. „Ale to môže aj počkať,“ dodal rýchlo, keď dnu vstúpil ich otec. „Severus. Zistil si niečo?“

Snape sa zamračil, jeho habit zavial, keď kráčal dnu s desiatkami hrubých zvitkov v náručí.

„Hlavne to, že úplnú Chartu Rokfortu musel napísať ten najväčší typ tupcov. Je to neuveriteľne rozvláčne a chýba tomu akákoľvek súdržná štruktúra.“

Zhodil zvitky na jedálenský stôl a začal si trieť spánky.

„Samozrejme, moja latinčina môže byť faktorom. Používať ju v kúzlach je jedna vec. Čítať ju celé hodiny je niečo celkom iné.“

„Hľadal si informácie o ochranných kúzlach adopcie napojených na hrad?“ spýtal sa Harry.

„Myslím, že otázka Dracoových hodín je naliehavejšia,“ povedal Snape, klesol do kresla a znova si masíroval spánky. „Napokon, jednoducho môžeme zamietnuť prístup do našich komnát, kým nenájdeme riešenie na ten problém s ochranným kúzlom.“

To bolo pravda, uznal Harry.

„To, čo tým myslí ohľadom mojich hodín je—“

„To je v poriadku, Draco. Harry mi to vysvetlil,“ povedala Hermiona upokojujúcim tónom. Draco na to po Harrym hodil nevraživý pohľad, ale jediné, čo tým dosiahol, bolo, že sa Hermiona rozosmiala.

„No tak, Draco! Aj tak by som si všimla, že tam nie si. Takto aspoň budem vedieť prečo.“

„To je pravda,“ pripustil Draco a jeho nálada bola zrazu fuč. Hermiona dostala za svoju snahu ďalší bozk na líce.

Harry musel uznať, že bol celkom ohromený. Hermiona naozaj vedela, ako sa vyrovnať s Dracovými náladami. Možno preto, že vedela, ktoré bitky má zvoliť.

„Ach, Hermiona,“ povedal zrazu Snape. „Celkom šťastná náhoda, že si tu. Vieš, náhodou, čítať po latinsky takmer plynule?“

„Obávam sa, že nie, prof—“ Hermiona sa pozrela dolu na dlhý strieborný reťazec, ktorý si prehrávala pomedzi prsty, a začala znova.

„Obávam sa, že nie, Severus.“

To bola pre Harryho novinka; vždy ho ohromovala jej znalosť latinčiny. Keď na ňu zdvihol obočie v tichom význame, Hermiona si trochu povzdychla.

„Rozumiem jej celkom dobre. Ale netrúfala by som si povedať, že som plynulá. Možno by pomohlo prekladacie kúzlo?“

„Pôvodná charta je chránená pred takýmito pokusmi, aby sa náhodou nenarušili jemné významové nuansy,“ zasyčal Snape a pokrútil hlavou.

„Akoby tí hlupáci očakávali, že čarodejníci budú naveky majstrami latinského jazyka. Imbecili, všetci do jedného.“

Harry len ťažko potlačil smiech a rozhodol sa radšej neupozorňovať na to, že Salazar Slizolin mohol byť jedným z tých imbecilov.

Medzitým si Draco odkašľal.

„Trochu som zmätený, Severus. Keď ma vylúčili a ty si mi aj tak chcel strhnúť body, povedal si, že si si Chartu Rokfortu prečítal celú – ‘v originálnej latinčine, mimochodom!’ Tvoje presné slová! Tak prečo je to teraz také ťažké?“

Snape sa zamračil. „Ťažké a časovo náročné nie je to isté.“

Draco prižmúril oči.

„A mám ti veriť, že si to čítal celé a nepamätáš si, čo v tom bolo? Náhodou viem, že tvoja pamäť a cit pre detail sa netýkajú len receptov na elixíry.“

Snape prižmúril oči tiež.

„A je to moja vina, že si počul to, čo si chcel, miesto toho, čo som v skutočnosti povedal, Draco? Myslím, že som sa ťa len spýtal, či si si Chartu Rokfortu prečítal celú, a povedal ti, aby si sa nehádal s tými, čo áno. Tvrdil som niekedy, že som bol jedným z nich?“

Draco vyceril zuby.

„Veľmi slizolinské! Manipulatívne, v podstate—“

Harry neveril, že sa naozaj hádajú kvôli niečomu takému hlúpemu.

„Naozaj sa teraz musíme prehrabávať v minulosti? Myslel som, že sa snažíme vyriešiť problém!“

„Áno, čo si vlastne hľadal?“ skočila mu rýchlo do reči Hermiona.

Snape sa zhlboka nadýchol a mierne prikývol.

„Ďakujem, Harry. Dúfam, že nájdem nejakú výnimku zo súčasného pravidla, že každý, kto poskytuje výučbu študentom Rokfortu počas školského roka, musí byť schválený buď ministerstvom, alebo správnou radou.“

Pozrel sa na Draca.

„Myslel som, že by som mohol najať tútorov, ktorí by ťa pripravili na MLOKy, a zároveň by si mohol mať súkromné lekcie s Rowan. Ale schvaľovací proces bude trvať tak dlho, že ten plán asi nebude reálny.“

„Och,“ povedal Draco pomaly. „Ďakujem ti, Severus. To by bolo dobré riešenie. Možno by sme mohli… porušiť pravidlá?“

„Nebudeš môcť skladať MLOKy, ak na to prídu — čo je dosť pravdepodobné, vzhľadom na všetky premenné.“ Snape si povzdychol.

„Nehovoriac o tom, že bez jasnej výnimky by väčšina serióznych tútorov už na začiatku odmietla neoficiálne pôsobenie v Rokforte.“

Draco si tiež povzdychol.

„Rowan potrebuje kúpeľ, ale hneď ako ju uložím na spánok, vyberiem si zvitok a pozriem sa, či niečo nenájdem.“

Harry to skoro ani nenavrhol, lebo to asi nemalo veľký zmysel. Ale aj tak to musel skúsiť.

„Ehm, čo keby som ju okúpal ja, aby si mohol rovno použiť svoje znalosti latinčiny?“

„Nie, nie, ja by som mal… a… pamätáš si to vôbec?“

Harry sa naňho zadíval. Ako ťažké to už len môže byť? Okrem toho…

„Vieš, keďže nám to madam Pomfreyová ukázala len včera, hej, myslím, že si to pamätám.“

Draco trošku zdvihol bradu.

„Fajn pre teba, ale tentoraz to chcem urobiť ja. Predpokladám…“ — jeho hlas bol veľmi neochotný — „No dobre, predpokladám, že môžeš ísť so mnou a pomôcť mi, ak na tom budeš trvať.“

Lepšie než nič, pomyslel si Harry, hoci si neodpustil krátky pohľad s otcom a potom ďalší s Hermionou. Ak si to Draco všimol, nič nepovedal.

Použili špeciálnu miniatúrnu vaničku s kúzlami na vystlanie a ochranu, ktoré zabezpečovali, že sa voda nikdy nedostane do úst či nosa dieťaťa, bez ohľadu na polohu. Ale Draco bol taký opatrný, že sa žiadne z tých kúziel ani nemuseli aktivovať. Vaničku vystlal uterákmi a použil upravené Aguamenti, z ktorého mu tiekla dokonale teplá voda, no aj tak si teplotu niekoľkokrát testoval na vlastnom predlaktí, kým nebol úplne spokojný, že nie je ani studená, ani horúca.

Urobil tiež všetko ostatné, Harrymu dovolil len stáť bokom a držať čistú plienku a plachty na zabalenie, ktoré Rowan bude potrebovať po kúpeli. Bolo to trochu otravné, ale samotný kúpeľ bol fascinujúci — ukázalo sa, že Rowan úplne zbožňuje pocit teplej vody stekajúcej po hlave a chrbte. Trochu sa mrvila, keď jej Draco umýval vlásky a jemne vmasíroval čistiaci elixír do pokožky hlavy, ale keď to začal oplachovať, otvorila jemne ústa, zavrela oči a jej tvárička sa uvoľnila, akoby bola v úplnom blaženom vytržení.

Harry mal chuť sa uchechtnúť — vyzeralo to, že tá teplá voda ju rovno uspáva ako nejaké prírodné sedatívum. A ten spánok jej vydržal aj počas sušenia a zavinovania. Draco ju potom odniesol smerom k jedálenskému kútu, ale gestom naznačil Harrymu, aby doniesol kolísku.

Samozrejme, Draco ju hneď položil vedľa svojej stoličky. Potom siahol po zvitku, rozviazal stužku, ktorá ho držala zatvorený, a začal si prezerať hustý latinský text. Hermiona a Severus robili to isté, takže sa Harry cítil trochu mimo. Jeho latinčina nestačila na to, aby rozlúštil celé odstavce, ale ten pocit, že ako jediný nepomáha, mu bol nepríjemný. Tak si pritiahol stoličku a vytiahol jeden tenký zvitok zo stredu stola.

Bolo to ešte ťažšie, než čakal. Harry prižmúril oči, pevne stisol pery a prečítal tú istú vetu pätnásty raz. Nemyslel si, že je to predpis proti tomu, aby študenti jedli šaláty s kravatami, ale…

Vzdal to ako márnu snahu, hodil zvitok späť na stôl a pretrel si oči.

„Myslím, že budem potrebovať asi tisíc hodín doučovania, kým budem trochu užitočný.“

„Psssst. Rowan spí,“ povedal Draco veľmi ticho.

Hermiona sa mierne usmiala.

„Vieš, Draco, ak jej budeš vždy zabezpečovať úplné ticho počas spánku, naučí sa budiť na každý najmenší zvuk. Myslím, že je pre ňu lepšie, ak okolo nej zostane bežný hluk. Hm?“

Draco sa neisto pozrel na dieťa, potom na Hermionu, ale nakoniec pokrčil plecami.

„Možno máš pravdu.“

Si dobrá, naznačil Harry ústami Hermione, keď sa Draco znova pozrel do zvitku.

Usmiala sa naňho, ale hneď sa vrátila k práci.

Harry si potichu povzdychol a usúdil, že by mal urobiť to isté. No skôr, než znova siahol po zvitku, ucítil na svojej ruke otcovu pevnú dlaň, ktorá mu zastavila pohyb.

„Myslím, že máš svoje vlastné jazykové schopnosti, ktoré by mohli byť veľmi užitočné. Nebolo by lepšie, keby si sa venoval práve tým?“

„Aha, jasné.“ Harry si odkašľal. „Hej, a už na tom pracujem. Dnes som už chvíľu so Salsou hovoril.“

„Chvíľu,“ zopakoval Snape s miernym dôrazom na to slovo.

„Naozaj s ňou trávim dosť času,“ namietol Harry. „Už celé týždne. Dokonca ma spolubývajúci vyháňajú, nech už konečne prestanem. Ale hej, mám teraz čas, myslím.“ Lepšie ako písať esej z kúziel, každopádne.

„Išla si uloviť cvrčky, ale idem ju pohľadať. Eh... veľa šťastia pri hľadaní tej výnimky.“

„Ďakujem, Harry,“ povedal Draco, pozrel hore a usmial sa.

Snape tiež zdvihol pohľad — v očiach mu žiarilo uznanie. A ešte niečo. Možno hrdosť. Harry si nebol istý. Ale páčilo sa mu to.

Koniec kapitoly