Preklady fanfiction Harryho Pottera

Kapitola 70: Kde je vôľa, tam je cesta

Harry zastonal, otočil sa v posteli a pokúsil sa znova zaspať. Zdalo sa mu, že to robil celý večer, hoci útržky snov mu naznačovali, že predsa len na chvíľu zaspal. Alebo možno viackrát – kto vie? Aspoň Rowan bola momentálne ticho.

Severus však nie, ako sa ukázalo.

„Harry,“ jeho hlboký hlas mu zaburácal pri uchu, zatiaľ čo ho jemne potriasol za plece.

To už snáď nemohlo byť ráno, či áno? Harry sa pokúsil otca odohnať. „Ešte päť minút...“

„Nie, musíš byť v strehu—“

Harry sa prudko posadil, ruka mu už blúdila po nočnom stolíku, hľadajúc prútik, no našťastie mal dosť rozumu, aby nerobil hluk, ktorý by mohol zobudiť bábätko. „Čo sa deje, sú ochranné kúzla pod útokom, sú tu smrťožrúti—“

Potom sa k nemu dostal známy zvuk, ktorý prenikol jeho panikou. „Počkať, ak je to taká núdzová situácia, prečo sa Draco sprchuje?“

„Nechcel som ťa vyľakať,“ povedal Snape s trpkým úškrnom. „Prepáč. Nie je žiadna pohotovosť. Len som ťa chcel zobudiť skôr, ako s Dracom odídeme porozprávať sa s právnikom rodiny Malfoyovcov.“

Harry si zívol. „Ale prečo? Veď je nedeľa, nie? Cítim sa, akoby som mohol spať celý deň—“

Snape sedel na okraji jeho postele, ale v tom sa postavil a kývol smerom k dverám kúpeľne, ktoré boli dokorán. „Tvoj brat očividne nebude dôverovať tvojej starostlivosti o Rowan, ak nebudeš úplne prebudený.“

Aha. Harry preglgol. „Eh, najskôr ju aj tak tu nenechá, oci. Včera večer sa sprchoval tiež s otvorenými dverami.“

Snape zvraštil čelo, potom sa na Harryho pozrel pohľadom plným nádeje a zároveň beznádeje. „Nemyslíš, že len chcel trochu vyvetrať?“

Harry sa skoro zasmial. Snape predsa nezvykol veriť na dúhy. No keď si spomenul na Dracovu posadnutosť ich sestrou, uvedomil si, že na tom nie je nič smiešne. „Ani náhodou. Chcel si zobrať kolísku do kúpeľne, kým som ho nepresvedčil, aby to nerobil,“ zašepkal.

„Merlinovo ovisnuté ľavé vajce,“ zamrmlal Snape.

„Naozaj?“

Otec sa naňho otrávene pozrel. „Aj ty sa chceš ráno osprchovať?“

„Eh, ani nie.“

„Tak sa prosím obleč a príď do jedálenskej časti čo najskôr, aby som mal aspoň šancu pôsobiť na zdravý rozum tvojho brata, keď sa vynorí.“

Áno, tak to s tým veľa šťastia, pomyslel si Harry, keď prikývol a odkopol prikrývky, aby vstal z postele.

****

„Takže, tie ochrany,“ začal Harry, keď siahol po pohári pomarančového džúsu, ktorý mu Snape objednal. „Draco mi to vysvetlil. Ako sa jeho matka dostala dnu?“

„Dúfam, že ti vysvetlil oveľa viac než len to.“

„Vysvetlil. Dobre sme sa porozprávali. Fakt. Myslím... že mu teraz rozumiem oveľa lepšie. A som si dosť istý, že aj on si uvedomil zopár vecí.“ Harry chvíľu žul a prehltol, premýšľajúc, či si má vypýtať ďalšiu slaninku. Asi nie, keď mal ešte hrianku a vajíčka na tanieri. Počúval, či stále počuť sprchu, a až potom pokračoval. „Eh... vedel si, že mi často závidel a snažil sa to zakryť tým, že sa správal protivne?“

„Tak to bola naozaj dobrá konverzácia,“ potvrdil Snape s uznanlivým pohľadom. „Predpokladám, že ti vysvetlil Narcissino záverečné požehnanie?“

„Áno, vysvetlil.“

„Dúfam, že sa s tým už zmieril.“ Snape si vzdychol a začal bubnovať prstami po stole. „Bol dosť rozrušený a snažil som sa ho utešiť, ale úprimne priznávam, že som naozaj nevedel, čo by mu pomohlo.“

Harry sa usmial, premýšľajúc, odkedy sa Severus Snape naučil priznávať slabosť. Jemu, zo všetkých ľudí. Ale potom – prečo práve jemu nie? Teraz už vedel, že je skutočne jeho syn. A veľa preňho znamenalo, že mu to jeho otec dokazoval aj takýmito nenápadnými spôsobmi. Snape, ktorý mu na Vianoce privolal cukríky na rozhovor so Siriusom, to bolo vtedy niečo výnimočné. Ale toto? Toto podľa Harryho stálo ešte viac – Snape, ktorý bez zaváhania vysloví takéto slová. Ako keby... mu dôveroval, že ho prijme so všetkými jeho chybami.

Rovnako, ako Severus sám neprestával prijímať a milovať jeho, aj keď ho Harry od seba odháňal. Alebo ešte presnejšie – aj keď bol natoľko mimo, že si opakovane pichal ihly do rúk. Harry nepochyboval o tom, čo mu bolo povedané, ale stále úplne nechápal, prečo niečo také urobil. Takže áno, všetky chyby a nedostatky!

Harry si všimol, že Snape sa svojho čaju sotva dotkol, keď študoval jeho znepokojený výraz. Natiahol sa cez stôl a položil ruku na otcovo zápästie, aby zastavil to ťukanie prstami. „Aj ja niekedy neviem, čo ľuďom povedať, Severus. Ale to požehnanie sa týkalo aj mňa, takže si myslím, že som to včera zvládol celkom dobre.“ Harry len mierne pokrčil plecami. „Možno to bola skôr bratská úloha.“

„Podarilo sa ti ho utešiť?“ Keď Harry pomaly prikývol, Snape si s dlhým výdychom pozrel naňho tmavými očami. „Ďakujem ti, Harry.“

Stále ho zjavne trápilo, že sám Draca utešiť nedokázal. Harry zovrel jeho ruku o niečo pevnejšie. „Si dobrý otec, Severus. Tati. Naozaj si. Pre nás oboch. A ja... ja...“ Do čerta, prečo tie slová nemohol zo seba dostať? Cítil ich, vedel, že sú pravdivé, a predsa – predsa ich nedokázal vysloviť nahlas. Čo to s ním do pekla bolo? To isté, čo ho viedlo k tomu, aby si pichal ihly do kože?

Ale to jediné slovo mu skrátka zostalo v hrdle. „Som rád, že si môj otec,“ povedal namiesto toho. „Naozaj som. Mám ťa rád.“

„Aj ja ťa mám rád,“ odpovedal jeho otec ľahko.

Och, bože. Tých pár jednoduchých slov mu prebodlo srdce, lebo znamenali omnoho viac, než čo priamo povedali. Harry vedel, že ho Severus miluje. Miloval ho natoľko, že to ani nevyslovil nahlas, pretože videl, ako sa Harry snaží zvládnuť túto konverzáciu bez toho, aby sa rozsypal.

Musel mu to povedať, jednoducho musel! Ale keď sa o to pokúsil, to slovo sa mu znova zaseklo v hrdle.

Harry prehltol, dúfajúc, že sa mu podarí uvoľniť ten uzol. Možno, možno by mohol povedať niečo iné – niečo, čo by znelo menej trápne ako „mám ťa rád“.

„Ja... ja som vždy chcel žiť so Siriusom, vieš?“ Harry si druhou rukou pretrel oči. „Nikdy som nikoho nemal, a keď som sa o ňom dozvedel, tak som s ním strašne chcel žiť. Až do toho, no, vieš čoho. Ale teraz mám teba, a to, čo mám s tebou, je pre mňa veľmi dôležité, a... a...“ Harry preglgol a uprel pohľad do stola. „Ak by sa Sirius nejako mohol vrátiť cez to zrkadlo, musel by som mu povedať, že ty si môj otec a že... že stále chcem žiť s – s – s tebou.“

„Och, Harry,“ povedal Snape, presunul ich ruky tak, aby teraz jemne stisol tú Harryho. „To je v poriadku, Harry. Viem, čo si cítil k Blackovi, a nikdy by som ťa nenútil si medzi nami vybrať. Keby sa vrátil cez to zrkadlo, povedal by som mu... že môže žiť s nami.“

Harry už to ďalej nezvládol. Úplne ho to zlomilo – rozplakal sa naplno, pretože vedel, že Severus to myslel vážne. A to znamenalo viac než tisíc kíl cukrových hadíkov. Vedel, že Severus si Siriusa vo svojom dome neželá, ale urobil by to pre Harryho – lebo tak sa človek správa, keď niekoho miluje...

Harry si prudko vytrhol ruku a oboma si zakryl tvár, spustil čelo na stôl, keď sa v ňom otvorila nejaká priehrada a on začal nariekať.

Začul škrípanie stoličky na kamennej podlahe a potom ho niekto potľapkal po pleci – ale trvalo to len chvíľu, pretože otec si ho vzápätí pritiahol k sebe, tak aby si Harry mohol oprieť hlavu o jeho hruď.

A potom ho len držal, zatiaľ čo Harry striedal plač, pokusy prestať, pokusy hovoriť a občasné fŕkanie do najbližšej látky. Do Snapeovej jemnej čiernej košele, samozrejme – ale ten na to nepovedal ani slovo. Len ho pevne objímal a pomaly mu hladil chrbát krúživými pohybmi.

„Mimochodom,“ povedal Snape po chvíli, „asi by ma nikdy neomrzelo vymýšľať slovné hračky na jeho smiešne meno, a ak by chcel tráviť čas vo svojej psej podobe, musel by som trvať na pravidelnom odblšovaní—“

Presne to Harry potreboval – prepukol v smiech.

„Lepšie, hmm?“ Snape mu potichu podal vreckovku. „Nechcel som ťa rozrušiť. Úprimne som čakal, že povieš, že mi to ľahko išlo ponúknuť, vzhľadom na okolnosti.“

Áno, Sirius sa už nevráti. Harry to vedel. Trhane prikývol.

Počul, ako sa otvorili dvere do jeho izby – čo bolo zvláštne, lebo si myslel, že ich nechal otvorené. Narovnal sa späť na svoju stoličku a ešte párkrát si pretrel tvár.

Do zorného poľa mu vošiel Draco, v náručí mal spiacu Rowan, a jeho strieborný pohľad bol plný obáv. „Harry? Čo sa stalo?“

Čo mal na to Harry povedať? Otec ma miluje viac, než si viem predstaviť, a ja jeho tiež, ale som taký emočný zmätok, že to neviem ani vysloviť? Väčšina z toho by mu aj tak zostala v krku—

„Bolo to stresujúcich pár dní,“ vsunul sa plynule Severus. „Dáš si čaj?“

„Prosím.“ Draco sa uškrnul. „Pár dní? Boli to stresujúce týždne.“

„Ha,“ odvetil Harry. „Boli to stresujúce roky. Vlastne... život.“

„Presne tak,“ natiahol Snape, a niečo v jeho tóne uvoľnilo napätie. Všetci traja sa zasmiali – pretože, samozrejme, každý z nich mohol svojím spôsobom prehlásiť, že má stresujúci život.

Potom si Draco upravil Rowan v náručí, držal ju jednou rukou, aby mohol popíjať čaj, a všetci sa pustili do svojich rôznych raňajok. Ako keby Harry pred chvíľou vôbec nemal nervový kolaps. Jednoduché, pomyslel si Harry. Alebo možno len... rodina.

Keď bol Harry sýty, spomenul si, čo sa snažil Snapeovi povedať o ochranných kúzlach. Chcel o tom hovoriť, keď Draco nebude prítomný, ale – čo narobíš, keď ti plány nevyjdú.

„Dá sa upraviť ochrana, teraz keď vieme, že má chybu? Takú... tehotenskú chybu?“

„Áno, nevinnosť bábätiek,“ zamrmlal Snape a pozrel sa na Rowan, ktorá začínala trochu mrnčať. Draco jej vtisol bozk na temeno hlavy a niečo jej tíško zašepkal upokojujúcim hlasom. „Budem sa musieť poradiť s riaditeľom, Harry.“

To donútilo Draca rýchlo zdvihnúť hlavu. „Prečo? Nepotreboval si ho, keď si tie kúzla vytváral, a povedal si, že hrad považuje tieto izby za tvoje súkromné vlastníctvo, tak prečo...?“

Intuitívne chápanie mágie, pomyslel si Harry a pousmial sa.

„Napriek tomu sa tie kúzla medzičasom určite previazali s celou rokfortskou štruktúrou, a preto sa zdráham ich narušiť bez rozhovoru s Albusom.“

Draco prikývol, akoby to dávalo zmysel. Medzitým sa Snape postavil. „Myslím, že by sme mali čoskoro vyraziť na tvoje stretnutie, Draco.“

Druhý chlapec si povzdychol. „Áno, závet. Skoro ani nechcem vedieť.“

Harry sa zamračil. Vedel, že Draca trápilo, že lojalita jeho matky bola napokon taká... nejednoznačná.

„Bojíš sa, že mohla...“ Nie, rozhodol sa, že tú vetu radšej nedokončí.

Draco pokrčil plecami, ale vyzeral napäto. „Nie až tak veľmi, ale očakávam, že rodinný právnik Malfoyovcov mi bude musieť všetko vysvetliť. Čo znamená aj vypočuť si Luciusov závet, Harry. Nepochybne v ňom mal pripravené nejaké pekne ohavné poznámky na moju adresu.“

Harry už-už chcel povedať, že by ho nemalo trápiť, čo si o ňom myslel ten odporný parchant jeho otec, ale vedel, že tak to nefunguje. Koľkokrát sa on sám márne snažil získať pochvalu od tety Petúnie alebo strýka Vernona, aj keď vedel, že ho nenávidia?

„Hej,“ povedal nakoniec, jediné slovo, čo mu prešlo hrdlom.

Snape už vtedy stál pri dverách a obliekal si súpravu rób s jemným lemovaním – čiernym, samozrejme. Bolo takmer neviditeľné, ale dodávalo rúchu o čosi formálnejší vzhľad.

„Draco? Myslím, že bude najlepšie, ak Rowan necháš tu, v Harryho starostlivých rukách, aby si sa mohol sústrediť na danú vec.“

Draco sa usmial na svoju sestru, keď sa postavil. „Blbosť. Si predsa dokonalý anjelik, však, moje zlatíčko? Hmm?“

Harry mal čo robiť, aby sa nerozosmial. Rowan možno bola zlatíčko, ale určite nebola dokonalý anjelik. Skôr malý čert. Prebudila ich asi šestnásťkrát – kvôli mlieku, čistej plienke alebo, pokiaľ Harry vedel, len preto, že sa nudila!

Ale nepovedal ani slovo. Namiesto toho sa narovnal a vážne pozrel na svojho brata.

„Nechaj ju tu so mnou, Draco. Prosím. Budem na ňu dávať pozor každú jednu sekundu, sľubujem.“

„Ďakujem, ale Rowan beriem so sebou.“

„Ale čo ak bude počas stretnutia potrebovať nakŕmiť, odgrgnúť, alebo prebalenie?“

Draco opäť pokrčil plecami. „Ospravedlním sa a postarám sa o ňu. Pán Somarina jednoducho bude musieť počkať.“

Somarina? Harry sa rozhodol, že ho to nebude rozptyľovať. „No tak, nechceš predsa ťahať všetko, čo by mohla potrebovať, až do... eh...“

„Riaditeľovej kancelárie,“ povedal Draco napäto. „A nie je to žiadny problém, Harry. Aj muklovia to zvládajú, a nemajú ani zmenšovacie kúzla. Nie, nie, o tom, že by som Rowan nechal tu, nechcem ani počuť – ide so mnou--“

Snape spravil tri dlhé kroky k Dracovi, krútiac hlavou. Ale nie preto, aby nesúhlasil, ako sa ukázalo.

„Možno to dnes vyjde,“ povedal opatrne, „ale čo, prosím ťa, urobíš zajtra, keď sa znova začnú vyučovacie hodiny?“

Draco úplne stuhol, potom preglgol nahlas. „Ach. Samozrejme. Eh... no, potom sa asi budem musieť vrátiť k samoštúdiu, nie? Nemôžem Rowan nechať samu, takže...“

„Je tvoj ročník MLOKov a si len pár týždňov od skúšok, ktoré určia smer tvojej budúcnosti.“

„Som si vedomý rozvrhu,“ odsekol Draco a vztýčil bradu. „Zvládnem to. Väčšinu minulého roka som študoval sám, a ako si iste pamätáš, moje známky boli ako vždy výnimočné.“

„Záverečné skúšky hodnotené profesormi, ktorí poznajú tvoje silné stránky, sa vôbec nepodobajú MLOKom, Draco,“ povedal Snape s rozšírenými nosnými dierkami. „Ako si iste pamätáš, tvoje MLOKy budú hodnotiť skúšajúci z ministerstva, ktorí o tebe nebudú vedieť nič – okrem tvojho mena!“

„Snape, myslíš toto meno?“ opýtal sa Draco so žiarivými očami.

„O tvojom bývalom mene budú tiež určite vedieť, a ver mi, nebude to v tvoj prospech! Toto nie je čas brať štúdium na ľahkú váhu, ty hlúpy chlapec!“

Harry vedel, že to Snape myslí dobre, ale keď mu to takmer zasyčí do tváre? Au.

„Nerobím nič také!“

„Budeš chodiť na hodiny osobne, a tým je to vybavené!“

„Ach, ale keď si ty vynechával hodiny po svadbe, aby si nebol sám, to bolo v poriadku!“ skríkol Draco.

Rowan vykrútila ústa, rozhliadla sa – a potom sa rozplakala na plné hrdlo. Draco vrhol na Snapea pohľad plný hnevu a rýchlo aktivoval kŕmiace kúzlo cez prsteň. Na chvíľu nastalo milosrdné ticho.

Potom Snape prehovoril oveľa pokojnejším hlasom.

„Na Grimauldovom námestí sme boli len pár dní, Draco. Ale ty teraz navrhuješ, že vynecháš vyučovanie do konca školského roka. Určite chápeš, že to ti jednoducho nemôžem dovoliť.“

„Ale to predsa nie je na tebe, však?“ opýtal sa Draco nízkym hlasom. „Som plnoletý. Môžem sa o takýchto veciach rozhodnúť sám.“

„Plnoletý možno si, ale na zmenu študijného programu na samostatné štúdium potrebuješ súhlas vedúceho fakulty,“ odvetil Snape. „A ja ti ho nedám.“

Draco odfrkol. „Tak to je potom na tebe. Ak mi neumožníš alternatívny prístup k učivu, ostáva mi len zobrať si Rowan so sebou na vyučovanie. Pretože bez nej nikam nejdem.“

Harry sa s Dracom nechcel hádať, ale dieťa na hodine bolo úplne smiešne. „Buď rozumný, Draco. Jačala štyrikrát za hodinu. Nemôžeš ju predsa vziať do triedy!“

„To hovorí ten, čo si mesiace vodil na hodiny hada. Aj to je zakázané, nie? Ale svätý Harry Potter ho potreboval, tak všetci privreli oči, lebo samozrejme, Chlapec-čo-prežil si môže robiť, čo chce—“ Draco náhle zbledol. „Och. Eh... prepáč, Harry. Zvyk, asi. Keď sa rozčúlim, moja myseľ... proste tam skočí. Budem na tom pracovať.“

„To, že si si to vôbec všimol, je veľké zlepšenie,“ povedal Harry pokojne.

Draco prikývol a jemne sa usmial, než sa vrátil k veci. „Ale myslím, že by to mohlo fungovať – zobrať Rowan na hodiny. Sľúbil by som, že nebude rušiť. Použil by som tlmiace kúzla a—“

„Dobby povedal, že to sa nikdy nesmie robiť,“ pripomenul mu Harry.

„No samozrejme, že by som ju neumlčal,“ odsekol Draco, trochu podráždene. „Použil by som jednosmerné kúzlo obklopujúce nás dvoch, aby som počul profesora a ostatných, ale oni nepočuli Rowan. Ja by som ju však stále počul.“

„Ale takto by ťa profesor a ostatní tiež nepočuli,“ poznamenal Snape.

„Niečo by som vymyslel.“

„Do triedy si dieťa vziať nemôžeš, Draco,“ povzdychol si Snape. „Proste nemôžeš.“

Draco opäť zdvihol bradu a dokonca vyceril zuby. „Takže ak samostatné štúdium nebude povolené, jednoducho odídem zo školy. Rowan neopustím.“

„Nikto nenavrhujem, aby si ju nechal samu, pre Merlina,“ zavrčal Snape. „Nájdeme opatrovateľku, ktorá sa o ňu postará počas tvojich hodín.“

„Ako Dobby—“

„Ja. Ju. Neopustím,“ zopakoval Draco, každé slovo zdôrazňujúc, ako by najradšej kričal, keby dieťa nebolo tak blízko. „Je to všetko, čo mi ostalo po mojej m-m-mame, a ja sa o ňu postarám. Nikto iný. To je moje konečné slovo, a ak tvoja ďalšia hrozba má byť, že tu nemôžem bývať bez navštevovania hodín, tak mám predsa vlastný dom, nie, a—“

„Draco,“ zalapal po dychu Severus, očividne zhrozený. „Nechcem ťa vyhodiť z hradu. Nevyhrážam sa ti. Len sa ti snažím ukázať vážnosť celej situácie.“

„Chápem,“ zasyčal Draco. „Tá vážnosť je, že Rowan je dôležitejšia než moje hodiny, dôležitejšia než moje MLOKy, dôležitejšia než kariéra! Nie že by ma aurori pravdepodobne vôbec prijali, niektorí z nás nemôžu rátať s tým, že ich meno otvorí dvere, čo, a—“ Mykol hlavou a pretočil oči, akoby sa snažil nájsť trpezlivosť. „Zasa prepáč, Harry.“

Harry sa naňho len usmial. Riešiť problém s Rowan bolo omnoho dôležitejšie.

Snape si na chvíľu stisol koreň nosa, potom prehovoril pokojnejším hlasom. „Draco. Možno budeš potrebovať deň či dva mimo vyučovania, kým vyriešime, čo s tým. To chápem. Alebo...“ Odkašľal si. „Bol by si ochotný zveriť svoju sestru na pár dní do mojej starostlivosti, kým nájdeme trvalejšie riešenie? Je pre mňa jednoduchšie vynechať vyučovanie než pre teba, a verím, že by som vedel presvedčiť Albusa, aby sa tentoraz zdržal výroby cukríkov, ak by ma mal zastúpiť.“

Draco zažmurkal, vyzeral úplne ohromený tou ponukou.

Harry na tom nebol o nič lepšie. Veď Snape len večer predtým priznal, že sa mu uľavilo, keď Rowan nezostala s ním.

„Vážim si tvoju starostlivosť o moje vzdelanie, Severus,“ povedal Draco po chvíli. „Ale ako si povedal, je to moja sestra. Nemôžem ti ju takto uvaliť na krk.“

„Samozrejme, že môžeš,“ naliehal Snape. „Nie je len tvoja sestra. Je aj moja dcéra.“

„Nebuď smiešny. Vieš veľmi dobre, čia je to dcéra.“

„Budeme teraz operovať len s pokrvnými väzbami?“ odfrkol Severus. „Myslel som, že v tejto rodine také neriešime. Môžeme ju nazývať moja nevlastná dcéra, ak na tom trváš, ale tak či tak – je to moja dcéra.“

„Fajn,“ povedal Draco napäto. „Ale aj tak sa o ňu postarám ja. Ďakujem ti za ponuku, ale nemôžem, jednoducho nemôžem ťa o to požiadať, Severus. Nemáš skúsenosti s deťmi.“

„Ale koľko ich máš ty?“ opýtal sa Harry. „Koľko z nás má, vlastne?“

„Je to moja sestra!“

Snape hodil na Harryho varovný pohľad, aby tému nechal tak. „Meškáme,“ povedal a mávnutím prútika vyčaroval priesvitný ciferník. „Navrhujem, aby sme túto záležitosť odložili a sústredili sa na právne otázky.“

„Samozrejme,“ odvrkol Draco a trochu si potiahol nos. „Ospravedlňte ma na chvíľu. Potrebujem pozbierať veci pre Rowan a zmenšiť ich, aby sa mi zmestili do vrecka.“

Kým to robil, Harry a Severus len stáli a mlčky na seba hľadeli. Harry mal nutkanie opýtať sa Snapea, či nepozná elixír na obnovenie stratenej mysle, pretože Draco očividne tú svoju stratil. Ale vedel, že by tým brata len nahneval, takže radšej mlčal.

Keď sa Draco vrátil, mal na sebe formálnejší habit, Rowan v náručí a cumľala mu prst.

Harry nechcel, aby odchádzal stále nahnevaný. To stretnutie bude aj tak dosť ťažké, aj keby Lucius nepovedal nič odporné. Podišiel k nemu a položil mu ruku na predlaktie. „Bude to v poriadku, Draco. Urobím čokoľvek, aby som ti pomohol, a otec tiež, som si istý. Spolu to zvládneme. Dobre?“

„Ďakujem, Harry.“

Harry rýchlo stiahol ruku, než sa otočili k odchodu, a pohladil Rowan po líci. „Buď dobrá na svojho veľkého brata Draca, dobre?“ zašepkal. „Uvidíme sa čoskoro.“

„Ďakujem, Harry.“ Tentoraz prehovoril Severus, keď otvoril dvere a pustil Draca von. Hm. Ak išli za Dumbledorom, prečo nešli pomocou letaxu? Možno bábätká pod určitý vek sa nesmú prenášať? Alebo... možno Snape chcel stráviť chvíľu osamote s Dracom, aj keď budú meškať.

Harry pokrčil plecami a rozhliadol sa po Salse, kým ju nenašiel skrútenú na jednej z knižníc. Zodvihol ju a začal sa s ňou rozprávať, informoval ju o „novom mláďati v hniezde“. A nevravel Draco v miestnosti, že sa bojí hadov? Nezdalo sa, že by mu Salsa teraz prekážala, takže možno si už trochu zvykol, ale keďže bol na Rowan taký precitlivený, Harry radšej Salsu upozornil, aby sa k „mláďaťu“ zatiaľ nepribližovala. Salse to nijako nevadilo; len povedala, že chce vyliezť von a uloviť si zopár malých skákajúcich chrumkavcov.

Harry ju položil za dvere a na chvíľu sa zahľadel na pergamen, ktorý oznamoval návštevníkov, spomínajúc si na ten moment, keď sa tam objavilo meno Narcissa Malfoyová a nikto netušil celý pravý význam... a čo to mohlo znamenať pre ochranné kúzla.

Ale riešenie toho problému bolo teraz na otcovi, takže to z mysle vypustil a rozhodol sa venovať tomu najužitočnejšiemu, čo ho napadlo: zavolal Dobbyho, aby sa ho mohol ešte na niečo ohľadom bábätiek spýtať.