Preklady fanfiction Harryho Pottera

Sobotné ráno prináša ďalší svetlý moment v týždni, na ktorý by Nizar inak najradšej zabudol. Titulná strana denníka Denného proroka je venovaná kráľovninmu obnoveniu magickej šľachty. Na fotografii sú Draco, Adele, Daphne a Blaise sediaci v úhľadnom rade, sprevádzaní Lupinom a Blackom stojacimi po jednej strane. Je to veľmi neformálna skupinová fotografia, ktorú robí formálnou skôr ich výzor než strnulý postoj.

Spencer a Derviš si strašne želali, aby sa Nizar a Salazar pridali k ostatným, ale Nizar nechcel, aby tá fotografia bola príliš nevyvážená. Dvaja dospelí Chrabromilčania síce misky váh celkom nevyvážia, ale ukážu ostatným, že obnovenie titulu nie je len pre tých zo slizolinskej fakulty. Má to aj ďalšiu užitočnú vlastnosť, že ukazuje Slizolinčanov a Chrabromilčanov v zhode nad niečím, čo nie je vzájomné opľúvanie.

V samotnom článku Joyous Spencerová starostlivo vysvetľuje, že táto obnova je otvorená pre každého čarodejníka, ktorého rodina kedysi vlastnila titul, môže to dokázať, je ochotný stať sa občanom čarodejníckej Británie aj Spojeného kráľovstva, dodržiavať zákony kráľovstva a bude chrániť krajinu a ľudí spojených s udeleným titulom. Potom Spencerová absolútne stratí zmysel pre slová a zvyšok článku vyplní vzrušeným bľabotaním o každom čarodejníkovi s obnoveným titulom. Pri každom študentovi je vkusný životopis, jeho titul a pozemky, ku ktorým sa viaže, zdvorilé prerozprávanie rodinnej histórie, a dokonca aj podrobnosti o tom, kto naposledy vlastnil rodinný titul pred Štatútom. Lupin a Black majú dlhšie diely, najmä Black, pretože Spencerová využíva príležitosť, aby sa podrobnejšie venovala mnohým dôvodom, prečo kráľovná udelila Siriusovi Blackovi titul aj kráľovskú amnestiu. Nizar si myslí, že jej zmienka o jeho mieste v nástupníckej línii - až na tú časť, v ktorej Black nemá nárok - je veľmi dômyselný ťah.

Nizara tiež teší, že sa podľa dohody obmedzila na stručné životopisy jeho a Salazara. Spomína, že Salazara uznala španielska koruna, kým sa ťažisko jeho vernosti nemuselo presunúť na Spojené kráľovstvo. Okrem toho vymenúva len ich pozemky a tituly v Británii, Nizarovo povolanie, ako sa ustálilo za posledných tisíc rokov, a po troche sovej korešpondencie aj Salazarovu novú pozíciu učiteľa histórie na Rokforte.

„Nepovedal si mi, že to robíš,“ zamrmle Salazar, keď zbadá túto časť článku.

„Prosím ťa, keby som ti to povedal, tak by si ešte viac fňukal.“

„Myslím, že to bolo celkom vkusne urobené,“ povie Minerva. Všetci sledujú, ako sa vo Veľkej sále odohráva pokojný druh chaosu, keď sa všetci rozprávajú o článku a o tých, čo boli odfotografovaní. V tejto chvíli ich neprekvapuje, že sú šľachticmi Salazar a Nizar, ale u všetkých ostatných to prekvapením je.

„Áno, a navyše celkom zákerne urobené.“ Filius sa usmeje. „Návrhy na sobáš.“

„To nebola lož. Skutočne došlo k stretnutiu rodín, pretože otec slečny Greengrassovej bol naozaj taký idiot,“ odpovie Severus a stále sa mračí na papier. „Madam Spencerová sa chystala rozložiť svoje články vždy na dva dni. Toto je takmer celý týždeň po prvom článku napísanom proti Fudgeovi. Musia sa oň pobiť.“

„Fudge.“ Salazar si pod nosom zasyčí v parselčine, aby mohol nadávať za stolom zamestnancov bez toho, aby privolal Minervin hnev. „Musel ich naozaj prinútiť, aby Prorokovi nedali na výber a venovali takmer celý týždeň vyvracaniu obvinení v nedeľných novinách.“

„Nehovoriac o jeho úplnej panike z toho, že madam Bonesová oznámila svoje zámery,“ dodá Dumbledore bez toho, aby odtrhol pohľad od zdvorilo zvedavého skúmania študentov. „Nemyslím si, že si urobil nejakú láskavosť, keď sa pokúsil zaútočiť na jej dôveryhodnosť. Ja sa možno často hrám na nešťastného hlupáka, ale ona nikdy.“

„S absolútnym potešením čakám na komentár madam Bonesovej, ktorý bude odpoveďou na všetky Fudgeove nezmysly z tohto týždňa. Vždy s obľubou nechávala človeka kopať si vlastný hrob,“ vyhlási Sasha a s úsmevom si prezerá noviny.

„To však stále nerieši problém slobodnej tlače.“ Salazar si odpije z kávy. „Medzitým by niekto mohol chcieť zasiahnuť skôr, než dav rozdrví niektorých našich Slizolinčanov.“

Nizar súcití s Daphne, Adele a Blaisom. Draco bol rodičmi, najmä Narcisou,  vychovaný k tomu, aby chápal tento druh pozornosti. S lavínou otázok sa vyrovnáva láskavo, aj keď odsekáva slová, ak je pýtajúci sa hrubý. Blaise a Daphne, ktorí nikdy neočakávali, že niekto spozná nejakú časť ich postavenia, nie sú vôbec pripravení. Pozerajú na všetkých ostatných, so široko roztvorenými očami a nemí. Vzhľadom na to, že Blaise je jeden z najzhovorčivejších a najbezstarostnejších mladých mužov, akých Nizar kedy stretol, je to celkom výkon.

Je si takmer istý, že Adele sa schovala pod stôl a potom utiekla vďaka splývaciemu zaklínadlu vo chvíli, keď zistila obsah ranných novín. Nizar schvaľuje takýto druh rýchleho uvažovania, aj keď novopečená barónka sa nemôže skrývať večne. Reakcia na jej novonadobudnutú slávu bude ešte horšia, keď sa objaví článok o vojnových mágoch.

Nizar tiež nechcel, aby sa niekto dozvedel, že získal nový titul. Nepotreboval, sakra, ďalší titul! Prekliaty gróf nad Výšinami Brae - čo si Jej Veličenstvo myslelo?

Kým Severus vstane, aby išiel všetkých vydesiť a dal tak titulovaným Slizolinčanom trochu priestoru na dýchanie, Aurora sa nakloní na stoličke, aby mohla hovoriť so Salazarom. „Súčasného majiteľa Denného proroka pravdepodobne vydiera Fudge,“ povie tichým hlasom. „O bratrancovom počínaní, samozrejme, nič nevediem.“

„Samozrejme. Nepredpokladám, že je možné, aby váš bratranec čelil tomuto teoretickému vydieraniu?“ Salazar sa spýta.

„Je to... komplikované,“ ohradí sa Aurora, zatiaľ čo Septima ukradne Salazarovi kanvicu s kávou.

„Chceš povedať, že sú v tom peniaze. J-“ Nizar sa pozrie na stôl práve včas, aby videl, ako sa Salazarove oči rozšírili. „Ach, on sa na svojho otca vôbec nepodobá,“ povie Salazar.

„Na veľkú úľavu všetkých,“ sucho odpovie Aurora. „Ak by to však niekto zistil...“

„Tvoj bratranec Amfractus sa oženil s Celeste Slughornovou.“ Salazar sa pozrie na strop a vzdychne si. „Chamtivosť je pre nich dôležitejšia, však?“

Aurora potrasie hlavou. „Zrejme áno.“

„Konkurencia by ho určite povzbudila, aby venoval menej pozornosti nezmyslom jedného človeka. Magický svet by mal mať viac ako jedny prekliate noviny.“ Na Nizara ten nedostatok stále nerobí dojem.

„No, je tu Týždenník Čarodejnica, ale to sú väčšinou klebety, recepty, občasný rozhovor s celebritou a niekoľko naozaj príšerných poradenských stĺpčekov.“ ozve sa Pomona z ďalšieho konca stola. „Skúšala som si ho predplatiť pre nádej na odlišné správy, ale rýchlo ma to omrzelo. V skutočnosti sa ako konkurencia pre Proroka nepočíta.“

„A ešte je tu Sršeň.“ Salazarove slová sa stretnú s okamžitým výsmechom na všetkých stranách. „Ach, takí odsudzujúci,“ vysmieva sa im s tenkým úsmevom. „Ak odhliadneme od jeho vymyslených konšpiračných teórií, Xenofilius Lovegood sa ešte v ničom nemýlil.“

„Také veci ako tie prekliate nargly neexistujú!“ zvolá rozčúlene Rolanda.

Nizar sa začne dusiť čajom a vlastným smiechom. „Ach, mám pre teba strašnú správu.“

Severus sa naňho zahľadí. „Tie zasrané veci sú skutočné?“ Minerva zúfalo volá, aby prestali nadávať, ale ostatní sú príliš roztržití.

„Áno, veľmi skutočné,“ odpovie Salazar, zatiaľ čo Nizar sa stále spamätáva z toho, že sa pokúša dýchať čaj. „Rovnako ako heliopati. Aj ostatné bytosti, o ktorých Xenofilius tak rád diskutuje, sú skutočné, len nenesú také smiešne mená, aké im udelil on. Poznal som ich podľa opisu.“ Zamračil sa. „Myslím si však, že dva z nich sú už niekoľko storočí vymreté.“

Filius vyzerá skôr vzrušene než znepokojene. „Nežartuješ, však?“

„O tomto nie.“ Salazar sa na Filiusa usmeje. „Ten muž sa oženil s gréckym mágom, so ženou, ktorá potom porodila jedného z mála elementárnych mágov, čo v súčasnosti chodia po tejto zemi, a ty si myslíš, že si robím žarty, čo sa týka témy Xenofila?“

„Zrejme nie.“ Minerva zvraštila obočie. „Tak čo sú to, preboha, nargly?“

„Existuje viacero druhov. Radi sa ukrývajú v rôznych druhoch kvetov, ktorým sa podobajú. Dve ruky a dve nohy, čierne oči, krídla, menšie ako kolibríky.“ Nizar sa snaží rozhodnúť, či ukradne čajník a bude sa ho držať počas celého ranného zápasu v metlobale. „Ak sa spriatelíte s niekoľkými narglami, sú absolútne lojálni a zabijú každého, kto vás v ich prítomnosti napadne. Ak ich nahneváte... no, radšej dúfajte, že sa do konca života vyhnete celému druhu ich konkrétneho kvetu.“

„Stále si myslím, že si z nás obaja robíte žarty,“ povie Aurora a zamračí sa.

„Ver si, čomu chceš.“ Nizar sa postaví a švihne čajníkom, ktorý je takmer plný, a má podozrenie, že škriatkovia prepašovali na stôl čerstvú kanvicu, kým sa nepozeral. „Mimochodom, na tráve je ešte stále ľad,“ dodá a odíde k Salazarovi, ktorý narieka nad zimou.

*          *          *          *

„Poďte,“ zasyčí Daphne na oneskorencov. „Hýbte sa, lebo prídeme o hru a o príležitosť!“

Grangerová si pritisne ruku na bok, keď ju, Fred, George a Lasičik dobehnú. „Prepáčte,“ vydýchne hlasným šepotom, zatiaľ čo Lasičiak sa zohne, aby si oprel ruky o kolená. Daphne sa zaujíma, či mu príde zle, a pokrčí nos. Nie pred ňou, prosím. „Filch sa objavil hneď po tom, ako si zišla dolu schodmi. Museli sme sa ho zbaviť na druhom poschodí.“

„Nesledoval vás, však?“ Pýta sa Pansy a nakláňa sa za okraj steny na konci chodby.

George pokrúti hlavou. „Nás nie, Parkinsonová. Donútil ma však zatúžiť po čase, keď pani Norrisová strávila väčšinu roka skamenená na ošetrovni.“

Ginny vystrčí hlavu spoza rohu, aby sa pridala k Pansy. „Nepočula som, že niečo také hovoríš, George Weasley!“ zasyčí.

George zdvihne ruky. „Naveky sa ospravedlňujem,“ povie a potom vydá zábavný zvuk, keď Daphne stratí trpezlivosť s ich otáľaním. „Pohyb!“ prikáže Grangerovej, Fredovi a Lasičiakovi, keď za sebou ťahá Georgea. Lasičiak sa zamračí, ale Grangerová sa zdá byť pobavená a druhý ryšavec sa zasmeje.

„Čas na výmenu,“ oznámi Astoria veselo, keď konečne dorazia k vchodu do ich spoločenskej miestnosti.

Draco sa na nich vážne pozrie. „Heslo sa zmení zajtra, a nie, nepoviem vám, aké je, pretože to majú na starosti prefekti siedmeho ročníka. Ak rozmýšľate nad tým, že budete robiť neplechu...“

Fred pokrúti hlavou. „Obchodujeme. Keď na to príde, nezneužívame dôveru. Ak teraz zistíme nové heslo...“

„To vlastne nie je môj problém. Len nechaj naše veci na pokoji,“ suchým hlasom odpovie Draco. „Aperiam in porta.“

Chrabromilčania vyzerajú patrične ohromení, keď sa stena pre vchod do spoločenskej miestnosti vysunie. „Funguje to aj ako dvere, ak sa ponáhľaš,“ povie Astoria a ignoruje Dafnin varovný pohľad. „Ale tá stena je strašne pôsobivá.“

„Je suprová,“ súhlasí Fred a všetci prikývnu - okrem Lasičiaka. Nie je to tým, že by mal jednu zo svojich nálad mrzutého spratka. Daphne má podozrenie, a to sa začalo, keď bol jediným Chrabromilčanom, ktorý nebol nadšený myšlienkou, že si konečne môže pozrieť slizolinskú spoločenskú miestnosť.

„Dobre, Astoria mala pravdu. Je to veľmi, veľmi zelené,“ poznamenala Grangerová a s úsmevom sa rozhliadla.

Ginny sa zadíva na strop a jeho presklený výhľad na jazero. „Páni, myslela som si, že máme skvelý výhľad, ale toto je úžasné.“

Pansy sa tvári samoľúbo. „Aj vodní ľudia k nám radi chodia a rozprávajú sa s nami.“

Lasičiak sa zamračí. „Ako sa s nimi môžeš rozprávať, keď ti v ceste stojí to sklo? A čo s tým, keď kričia?“

„Vodní ľudia nekričia, ak sú pod vodou, ty blázon. Pamätáš?“ Grangerová pokrúti hlavou. „Namojdušu.“

„Znaková reč.“ Draco im predvedie britskú posunkovú reč, pri čom Chrabromilčan ohromene zíza. „Úprimne.“ Napodobňuje Grangerovej frustrovaný tón. „Nie je to také ťažké.“

„Aj keď sme si museli sami pridať pár slov, ktoré ten jazyk nemá,“ povie Astoria.

„Väčšinou ma len udivuje, že si bol ochotný naučiť sa niečo také muklovské,“ povie Grangerová Dracovi a potom dodá v BPR: “Som ohromená!“

Daphne sa snaží neodfrknúť, keď Dracovi zružovejú líca. Je taký očividne zaľúbený, hlupák jeden.

„Aby som bola úprimná, nevedeli sme, že je to muklovská záležitosť. Polokrvní a muklorodení v našej fakulte boli dosť múdri na to, aby nám to nepovedali,“ vysvetľuje Pansy. „A mali pravdu. Chvíľu to trvalo. Prestať byť...“

„Hlupákmi,“ dodá Astoria a usmeje na Pansy, keď sa na ňu zahľadí. Daphne netuší, kedy ostatným dôjde, že Astoriino jasnozrivé nevinné správanie je presne také, ale zatiaľ to Astoria veľmi dobre zvláda.

„Vidím, že máme hostí,“ ozve sa Salazarov portrét zo svojho miesta nad krbom. Všetci štyria Weasleyovci sa prikrčia pre výčitky svedomia, že ich prichytili, kým si uvedomia, že je to len portrét, a nie samotný muž. Daphne si bude tú chvíľu veľmi, veľmi dlho ceniť.

„Dobrý deň, pane,“ zdvorilo ho pozdraví Grangerová. „Nahlásite nás?“

Salazar sa na nich usmeje. „Nie, počul som rozprávanie o pripravovanom obchode. Len sa pri ňom nenechajte prichytiť, to je moja rada.“ Potom prevráti očami. „Pamätám si, keď v spoločenských miestnostiach vítali hostí z iných fakúlt, nie tieto sračky s heslami.“

„Jeho portrét práve klial?“ Ginny sa spýta, obočie sa jej prekvapene zdvihne.

„Hej. Profesor Slizolin si oveľa viac potrpí na to, aby sa neklialo pred neplnoletými,“ vysvetľuje Draco. „Keď však dovŕšiš sedemnásť rokov...“

„Všetky stávky sú zrušené, to som počula,“ dokončí Pansy a usmeje sa.

Fred a George sa na seba pozrú. „To dosť vysvetľuje,“ povie Fred.

„Teraz sme však v súkromnej miestnosti, keďže viem, že profesor Salazar je celkom rozumný...“ Grangerová si nevšíma, že Salazarov portrét vyzerá, ako by ho to vyznamenanie zabolelo. „Bola by som oveľa radšej, keby tu bol aj Blaise, ale dnešné noviny sú o tom, o čom bola minulý týždeň politika, však?“

„Áno,“ povie Daphne plochým hlasom. „Prečo, chystáš sa nás roztrhať, svätá nová Chrabromilčanka, za to, že sme čistokrvní s titulmi?“

Grangerová sa zdá byť tým obvinením zmätená. „Nie. Keby som vedela viac o tom, do čoho idete, mohla som vám pomôcť, aby ste boli lepšie pripravení.“

„To by si urobila?“ Dracovo zízanie by bolo zábavnejšie, keby si Daphne nebola vedomá toho, že robí to isté.

„Prečo?“ spýta sa Daphne, jej hlas je ostrý podozrením.

„Preboha.“ Grangerová vyzerá, že je na pokraji toho, aby si pleskla rukou po tvári. „Je to základná dedukcia! Ak ste sa vy dvaja, Blaise a Adele chceli stať občanmi Spojeného kráľovstva na základe kráľovsky uznávaného magického titulu, potom mágia toho titulu zaručuje, že skutočne budete lojálni voči kráľovstvu, ku ktorému sa titul viaže! Ak nie ste, titul vás odmietne, a to zjavne neurobil, pretože tento týždeň by ste určite nebehali okolo, akoby sa nič nedialo. Boli by ste až príliš zaneprázdnení smrťou.“

„Aha, myslím, že na túto časť som možno zabudol,“ povie Salazarov portrét.

„Presne to som chcela povedať!“ rozhodí Grangerová rukami a vzdychne. „Beznádejní ste všetci. Preto tá pomoc. Vaše skutočné ja a váš brat sú veľmi zvyknutí na to, ako funguje všetko, čo sa podobá Dvoru. Ak máte pohľad zvonku, je tu niekto, kto vidí veci, ktoré vám mohli uniknúť!“

Salazarov portrét sa zamračí. „Prečo nie ste v mojej fakulte, slečna Grangerová?“

„Pretože klobúk rozhodol, že v tejto úlohe som už dobrá,“ odvetila Grangerová strojeným hlasom. Daphne si pomyslí, že Draco by mohol skutočne omdlieť. „Keďže vás vaše magické tituly neodmietli, znamená to, že to myslíte vážne, čo znamená, že v tom určite nie ste kvôli nejakej tej čistokrvnej sračke. Robíte to zo správnych dôvodov - a áno, som si vedomá, že osobný prospech môže byť dobrým dôvodom. Myslím tým, že ste ochotní privítať ľudí, ako sú moji rodičia, a nie ich brať ako menejcenných len preto, že sú zubári a nie kúzelníci!“

„Prosím ťa, nenúť ma, aby som dobrovoľne vítala zubárov,“ povie Daphne po chvíli šokovaného ticha. „Počula som od muklorodených hrôzostrašné príbehy, z ktorých mi naskakuje husia koža.“

„Moji rodičia sú veľmi dobrí vo svojej práci a nie sú z tých, čo vytvárajú hrôzostrašné príbehy. Teda až na ich naliehanie, že moje prerastené zuby sú prirodzené a krásne a oni sa nechystajú urobiť nič, aby ich opravili,“ dodá Grangerová a zamračí sa. „Keby im madam Pomfreyová v minulom semestri venovala čo i len najmenšiu pozornosť, hneď by vedela, že mi ich príliš zmenšuje, ale mne sa páči, keď môžem zjesť jablko bez pocitu, že sa v ňom zaseknem.“

„To som nevedel,“ vyhŕkne Draco. „Vlastne som nevedel, čo to kúzlo robí. Tá – zuby zväčšujúca. Vec.“

„Aha.“ Grangerová sa naňho pozrie. „V skutočnosti som to nespomenula preto. Vlastne si mi tak trochu urobil láskavosť, pretože to znamenalo, že sa vyriešil dlhoročný problém. Moji rodičia pripisujú ich novú veľkosť tomu, že som do nich 'dorástla'.“ Odmlčí sa. „Prečo si vrhol zaklínadlo, keď si netušil, čo robí?“

Draco si položí ruku na oči. „Otec sa dopočul o tom, že tvoje zuby treba prerobiť, hoci som mu nepovedal prečo. Navrhol mi, aby som to zaklínadlo použil, keď budem nabudúce potrebovať dobré rozptýlenie.“

„A ty si sa na tom sakramentsky smial!“ vykríkne Lasičiak.

Draco pustí ruku a pozrie na Lasičiaka. „Musel som!“ zakričí naňho a vzápätí sa uškrnie. „A vy všetci dobre viete, prečo to tak je. To preto sme sa všetci smiali ako prekliate hyeny. Keby sme to neurobili...“

„Rodičia.“ Pansy si vydýchne. „Moji sa stále hádajú. Nečakám na výsledok a na veľkonočné prázdniny nepôjdem domov. Ak sa rozhodnú zabiť sa navzájom kvôli Vy-viete-komu, nerada by som bola tá, ktorá objaví ich telá.“

„Jasne. Áno. Rodičia.“ Ginny si zahryzla do pery. „Niekedy zabúdam, aké máme šťastie, že nemáme rodičov, ktorí sa takto... hádajú. Buď vedia, kde stoja, alebo sa nezapájajú. Je mi to naozaj ľúto.“

„Stále máme pre teba viac pochopenia, Gin,“ povie Astoria prezývkou, pri ktorej Daphne trhne okom. „Musela si sa vysporiadať s... s ním. V jedenástich rokoch. Aj keď to bol len t-tieň.“

„Nebol to žiadny tieň. Bol to aspekt mágie, ktorý Tomovi Riddlovi umožnil uložiť časť seba samého do tej zasranej knihy,“ informuje ich Salazarov portrét nahnevaným hlasom. „Mladá slečna Weasleyová sa mohla rovnako dobre stretnúť s Voldemortom aj naživo.“

„To naozaj nepomáha! Počkajte. Nemáte pocit, že sme na niečo zabudli?“ spýta sa Ginny dvojičiek.

George nafúkne líca, keď sa nad tým zamyslí. „Asi áno.“

„Len mám pocit, že je to taká vec, na ktorú by sme mali zabudnúť,“ povie Fred. „Niečo ako nutkanie?“

„Aha. Áno. To by malo byť znamenie odkláňacieho kúzla, ktoré je oveľa bezpečnejšie ako to strašné zaklínadlo obliviate. Keď to bude bezpečné, prestanete zabúdať na to, o čo ste boli požiadaní, aby ste pohodlne nemysleli,“ povie im Salazar. „Medzitým na to prestaňte myslieť!“

Dvojčatá Weasleyovci zdvihnú ruky. „Nepremýšľam o tom,“ povedia jednohlasne. Ginny sa uspokojí s prikývnutím, hoci stále vyzerá zmätene. Daphne vie, že odkláňacie kúzlo si niekedy vyžaduje pomoc, aby sa opäť spustilo. Vyžaduje si rozptýlenie.

„Teraz, keď už je všetka politika za nami, chcem, aby Lasičiak vyklopil, prečo nehľadí na všetko v tejto miestnosti tak ako vy ostatní.“ Daphne prekríži ruky a venuje mu ľadový pohľad.

„Aha... Uh...“ Lasičiak si položí ruku na zátylok, keď skloní hlavu. „Už som tu bol. S Harrym. V druhom ročníku.“

„Ako sa ti to, dočerta, podarilo?“ spýta sa George. „Som hrdý, braček!“

„Nám sa to ešte nikdy nepodarilo!“ pridá sa Fred. „Akú geniálnu metódu ste použili?“

Lasička ukáže na Grangerovú. „Urobila to ona! Ona to dokázala.“

Grangerová prevráti očami. „Myslí tým všehodžús. Tak veľmi sa ponáhľali, aby sa sem dostali.“

„Zvládla si prácu s všehodžúsom. Elixírom na úrovni MLOKov. V druhom ročníku.“ Pansy sa pozrela na Grangerovú. „Ty si taký šprt.“

Grangerová sa usmeje, bez urážky. „Šprt, ktorý dokáže uvariť dokonalý všehodžús.“

Draco sa pri pohľade na Lasičiaka začne mračiť. „Druhý ročník. Ty si si zo všetkých ľudí vybral Goyla a Crabba?“

„Pretože si sa s nimi najviac flákal!“ odvetil Lasičiak. „To ty si rozprával o tom, ako vieš všetko o Tajomnej komnate!“

„Aha, takže je to zrazu moja vina,“ odfrkne si Draco.

„Áno,“ povie Grangerová takým dôrazným hlasom, že Draco vyzerá zaskočený. Aj to sa dostane na zoznam momentov, ktoré si Daphne bude vážiť.

Ginny skriví tvár. „Ako chutili?“ spýta sa brata.

Lasičiak, už aj tak bledozelený vďaka svetlu, ktoré vrhá jazero nad ním, zvládne tú zelenú ešte o niekoľko odtieňov prehĺbiť. „To naozaj nechceš vedieť.“

„Vždy som rozmýšľal, prečo takto ušli,“ povie Draco zamyslene. „Kde boli Crabbe a Goyle?“

„Spali zo sady zákuskov, ktoré boli upravené uspávacím dúškom.“ Grangerová im všetkým venuje ďalší nevinný úsmev, keď sa na ňu pozrú. „Čo? My sme ich nenútili jesť koláčiky.“

„Si strašidelná. Nechajme si ju,“ povie Pansy.

Daphne túto zákernosť schvaľuje, ale zároveň musí uznať, že Potter a Lasičiak dobrovoľne pijúci nápoj, ktorý by chutil ako Crabbe alebo Goyle, chce vnútornú statočnosť z viacerých dôvodov. Ona by sa k tomu určite nepostavila do radu - a to všetko len preto, že hľadali vodítka o tej hlúpej komnate!

„Mali by sme si vziať plášte. Vonku má byť zima,“ navrhne Astoria.

„Vy sa správajte slušne!“ vyštekne Pansy, keď zamieria ku schodisku do dievčenských izieb na prízemí.

„Som priamo tu,“ pripomenie Draco podráždene Pansy.

„Ako ste to mysleli s tými spoločenskými miestnosťami a heslami?“ pýta sa Grangerová portrétu, keď sa Daphne, Astoria a Pansy vrátia. Dvojičky Weasleyové venujú Grangerovej rozhovoru so Salazarom vážnu pozornosť.

Salazar zdvihne jedno obočie a skúma Grangerovú. „Chcem tým povedať, mladá Chrabromilčanka, že za starých čias to boli verejné priestory. Boli venované študentom vyučeným v našich fakultách, to áno, ale neboli to exkluzívne, tajné komnaty. Heslá a ochrany boli len v spacích komnatách študentov. Nakoniec sa z nich stali internáty, ktoré boli strážené, nie jednotlivé izby alebo priestory. Potom, v istom okamihu po tom, čo môj portrét strčili do prekliateho skladu, sa spoločenské miestnosti stali takými, aké sú teraz.“

„Potom to bolo... no, odpusťte mi tú slovnú hračku, ale bolo spoločenské 2) hostiť priateľov z iných fakúlt vo vlastnej spoločenskej miestnosti,“ povie prekvapene Daphne.

Salazarov portrét prikývne. „To naozaj bolo. Možno, že by sa takýto druh výmeny medzi fakultami mohol začať opakovať.“

„Asi až po Voldemortovej smrti,“ zamrmle Astória nešťastne.

„Nevyslovuj to meno!“ Daphne sa uškrnie. Astoriou trhne, ale nekývne na súhlas.

„Neboj sa toho mena, Daphne Greengrassová,“ povie Salazarov portrét, jeho tón je mierny. „Boj sa muža, ktorý ho nosí... a možno sa pousmej nad myšlienkou, že ten hlupák sa pomenoval Vol de Mort. Let smrti.“

George sa zamračí. „To znie strašne podobne, ako keby Vieš-ktorý-blbec preklial sám seba.“

Salazarovou odpoveďou je vlčí úsmev, samé vycerené zuby a radosť. „Možno to urobil. Mali by ste ísť. O päť minút sa hrá zápas. Myslím, že Slizolin proti Bystrohlavu.“

„Päť minút - do prdele!“ Draco vykríkol. „Musím ísť, inak ma môžu za meškanie naozaj zabiť!“

„Aspoň je už oblečený na zápas.“ Fred potľapká mladšieho brata po pleci, keď Draco vybehne z izby. „No tak, ty odvážny a drzý drobný džúsový diablik.“ 3)

Lasičiak odstrčí bratovu ruku. „Odpáľ!“

Keď sú všetci späť na chodbe a spoločenská miestnosť sa za nimi uzavrie, Pansy šokuje Daphne tým, že Grangerovej položí ruku okolo pliec. „Chrabromil dnes nehrá. Mala by si si ísť sadnúť s nami.“

„Ehm, no...“ Grangerová sa zarazí.

„Dnes hrajú naši priatelia za Bystrohlav. A nikoho z vás nechcem uraziť, ale okrem Draca nie je váš tím až taký pekný,“ hovorí Ginny.

„Nikto nepovedal, že musíte fandiť Slizolinu,“ oponuje Pansy. „Fandite Bystrohlavčanom, ako chcete. Ľudia sa budú tváriť zdesene a poskytnú nám všetku zábavu, po ktorej naše srdcia túžia!“

„Dobre, táto časť?“ Fred začne.

George rozhodne prikývne. „Rozhodne stojí za to.“

„Možno by sme si mohli požičať Lunin klobúk s kričiacim orlom,“ zamyslí sa Ginny.

Astoria sa zatvári. „Žiaden klobúk. Ten klobúk je hlučný.“

„Počkaj. To nám ušetrí čas,“ povie Grangerová a vezme si prútik. „Naozaj nemám chuť sedieť na stúpačkách a mrznúť len preto, že meškáme.“ Privolá si plášť; Weasleyovci sa chytia a rýchlo urobia to isté.

Keď sa dostanú na ihrisko, oba tímy sú už vo vzduchu. Zvyšok ich fakulty im venuje čudné pohľady pre zhluk Chrabromilčanov, ktorých privádzajú, ale okrem tých blbcov, ktorí sa postavili na stranu Voldemorta, nikto nepovie na ich adresu žiadne uštipačné slovo.

Väčšina slizolinského tímu sa len zviditeľňuje zlým lietaním, zlou hrou a očividným, nevhodným a nepodareným podvádzaním. Radšej by ničomu z toho nebola svedkom. Namiesto toho sa Daphne počas prvej časti hry zabáva tým, že sleduje, koľkokrát sa Dracove oči odvrátia od sledovania strely, aby sa pozreli na Grangerovú.

Počítala aj to, koľkokrát jej vlastné oči zablúdia k Lasičiakovi. Pekne rastie a už nie je taký pehavý vo svojej ryšavosti. Lasičiak tiež ukázal dôvtip, keď sa dostal do slizolinskej spoločenskej miestnosti s nedovoleným všehodžúsom, a to je vlastnosť, ktorú oceňuje. Keby tak existoval spôsob, ako ho vycvičiť, aby nebol tak nepríjemne otravný.

Od Daphne sa očakáva, že sa dobre vydá, ale väčšina tých, o ktorých si jej rodičia myslia, že sú dosť dobrí na to, aby sa vydali, sú zároveň... no, buď sú to Voldemortovi prívrženci, alebo by nimi mohli byť. Teraz má na svojej strane zbraň, ktorú nikdy predtým nemala - ona je titulovaná vidame z magického Northumberlandu, nie jej rodičia. V okamihu, keď dovŕši sedemnásť rokov, dom a jeho pozemky sú jej. Vtedy je jej manželstvo jej rozhodnutím a oni jej nemôžu povedať vôbec nič. Nemôžu ani zadržiavať peniaze, aby sa ju pokúsili vyhladovať, nie keď štedré prebendy 4) spojené s jej titulom putujú do osobného trezoru, ktorý sa tiež stáva dostupným v deň jej sedemnástych narodenín.

Lasičiak je rovnako chudobný ako jej rodina, ale aspoň je čistokrvný ako ona. Jej rodičia by sa na to nemohli sťažovať na to, keby počas štúdia na Rokforte experimentovala s randením s Weasleym. Daphne si nie je istá, či si už sama až tak veľmi potrpí na pokrvné línie, ale ak by sa rozhodla dodržiavať tradíciu, Weasleyovci sú už tak dlho oddelení od Greengrassovskej pokrvnej línie, že sa nemusí obávať príbuzenského kríženia.

Samozrejme, Potter bol tiež súčasťou toho všehodžúsového sprisahania. Potter nie je ani ryšavý, ani nepríjemný, aj keď má nepríjemný zvyk priťahovať vlkolakov, masových vrahov a šialených temných čarodejníkov. Potter nie je chudobný a je oveľa príjemnejší na pohľad ako Lasičiak. Možno keď sa vráti...

Daphne je okamžite vyrušená zo svojich úvah, keď si všimne, ako blízko sedí Astoria vedľa Ginny Weasleyovej. Tie pohľady, ktoré Astoria posiela Ginnyiným smerom, keď jej tá druhá nevenuje pozornosť - priateľstvo, dokelu! Astoria je do Ginny zaľúbená, poriadne, aj keď to vyzerá, že dotyčná Ginny si to ešte nevšimla. Horšie je, že je to dievča. Ich rodičia síce tvrdia, že sú osvietení, ale očakávajú, že obe ich dcéry sa vydajú za mužov.

Kráľovnej povedala, že chce, aby Astória mala prostriedky a možnosť robiť vlastné rozhodnutia. Daphne nečakala, že sa bude musieť popasovať práve s týmto problémom.

Ak matka a otec zistia, že Astoria sa priklonila k dievčatám...

Daphne si vzdychla. Astoria je stále krotká, keď ide o ich rodičov, ale vie, ako udržať tajomstvá. Odhalili by ju klebety.

Toto, pomyslí si Dafné rezignovane, je katastrofa, ktorá čaká na svoju príležitosť.

*          *          *          *

2) Hodilo by sa tu skôr bežné, ale v angličtine tá slovná hračka bola v tom, že common je bežné a je to aj prídavné meno spoločenská. Pre jej zachovanie som teda dala spoločenské.

3) Heč aká pekná aliterácia sa mi podarila. :D

4) Prebenda alebo beneficium je výraz z cirkevného práva a znamená príjem spojený s určitým úradom. Ale už som ho našla aj v súvislosti s panovníkom udeleným šľachtickým titulom, čiže majiteľ dostane ešte pravidelný príjem na reprezentáciu. Výraz sa mi páči, tak som ho použila. https://cs.wikipedia.org/wiki/Obro%C4%8D%C3%AD