Preklady fanfiction Harryho Pottera

Nizar je veľmi rád, že študentom došli otázky okolo jedenástej. Metlobalový zápas sa hrá dosť skoro ráno, takže niektorí hráči budú pravdepodobne počas hry zívať, ak sa nezačnú ukladať do postele. Ako to už býva, nemôžu sa nikoho z nich zbaviť, kým sa študenti zdržia, aby boli svedkami toho, ako Salazar vracia tanečnú sálu do pôvodnej podoby. Mnohí s rozšírenými očami a radostnými úsmevmi sledujú, ako zakladateľ Rokfortu žiada hrad, aby vrátil späť pevný kameň.

Nebol si istý, ako dnešný príbeh ovplyvní tých, ktorí ho počúvali, ale zatiaľ to, čo videl a počul, je prevažne pozitívne. Vďaka bohom.

Nizar sa otočí, keď si niekto odkašle, aby mu venoval pozornosť. Stojí tam Argus Filch a v náručí chová pani Norrisovú. „Máte chvíľu, pán profesor?“ opýta sa Filch.

„Mnoho.“ Nizar nasleduje Filcha k tienistému kútu, v ktorom sa ten muž skrýval počas celého Salazarovho rozprávania. „Čo pre vás môžem urobiť, pán Filch?“

Filch sa na niekoľkých študentov nahnevane zamračí, keď sa priblížia príliš blízko. „Ja len... chcel som sa ospravedlniť, pán profesor. Za ten-ten incident. S tou hudbou.“

„Aha? Už to teda nie je hluk?“ Nizar sa snaží, aby na tú chvíľu nezatrpkol, ale stále ľutuje, čo urobil, keď bol ešte v návale obrovského vzplanutia. Tej alboke by bolo lepšie, keby sa ešte sto rokov zdržala v hudobnom obchode v Rokvile.

„Nie,“ zavrčí Filch.

„Budete aj naďalej presadzovať pravidlá, ktoré neexistujú, aby vyhovovali vašim osobným preferenciám?“ spýta sa Nizar.

Filchov výraz sa zmení na kyslý. „Nie, nebudem. Nemal som reagovať - takýmto spôsobom. Počul som o tem, čo sa stalo s tým nástrojom, na kterem ste hrali.“

„Na alboku,“ dodá Nizar. Nikdy nikoho iného neinformoval o osude alboky, takže Severus sa o tom musel zmieniť Salazarovi. Jeho brat sa o tom potom musel zmieniť komukoľvek, o kom usúdil, že bude v správnej pozícii, aby sa to Filch dozvedel bez toho, aby mu pravdu vykričali do tváre.

„Tak teda alboka. To som nikdy nechcel, aby sa stalo, pán profesor,“ povie Filch. „Ja mám len také strašné problémy s hlukom!“

„Hluk.“ Nizar sa zamračí. „Zvuk, hudobný zvuk alebo akýkoľvek hlasný zvuk?“

„Pre mňa je to všetko hluk, pán profesor,“ prizná Filch. „Vždy to bol len ohromujúci zvuk, čokoľvek hlasnejšie ako rozhovor - a niekedy je aj to pre moje uši priveľa.“

„Zvuk. Akýkoľvek zvuk.“ Nizar niekoľkokrát zažmurká a otočí sa. „Sal! Poď sem!“

Salazar sa pozrie na zástup študentov a zamestnancov medzi nimi, potrasie hlavou a potom sa premiestni priamo k Nizarovi. „Inak by to trvalo príliš dlho,“ povie. Filch naňho niekoľko sekúnd šokovane hľadí a potom sa zjavne rozhodne ignorovať premiestnenie na Rokforte.

„Tu Argus Filch mi práve hovoril, že má problémy so zvukom. S akýmkoľvek zvukom,“ povie Nizar. „Vrátane rozhovorov. Neznie ti to povedome?“

Salazar sa usmeje. „Naozaj. Verím, že sme narazili na magický talent tohto muža!“

Filch sa rozzúri. „Som šmukel!“ zasyčí. „Nemám žiadnu mágiu!“

„Nie, máš veľmi málo mágie v porovnaní s čarodejníkom, ktorý máva prútikmi. Ako som povedal tým mladým bludičkám, keby si bol úplne bez mágie, nemohol by si vidieť Rokfort, aby si tu mohol pracovať,“ oponuje Salazar. „Pre takto označeného šmukla ide o to, aby našiel spôsoby, akými sa jeho nadanie predsa len prejaví. Ty, priateľ môj, musíš študovať vedy o magickom zvuku. Tvoje ucho nie je vycvičené, a preto sa ti všetok hluk zdá ohromujúci.“

Filch vyzerá ohromene a možno je na pokraji toho, že sa náhle posadí na zem. „Ako by som vôbec mohol niečo také urobiť?“

„Na začiatok? Čítaním.“ Salazar si pohladí bradu s fúzmi. „Vyhľadám konkrétne knihy v tvojom mene. Podľa toho, čo som videl, rokfortská knižnica nie je taká, aká by mala byť, pokiaľ ide o vzácnejšiu mágiu a majstrovstvá. Potom budeš potrebovať učiteľa, a toho tu nemáme. Barnaby Harper nemá žiadne majstrovstvo v magickom zvuku a nedôveroval by som mu, že bude slušným učiteľom. To môže znamenať, že počas letných mesiacov budeš musieť cestovať inam.“

„Majte na pamäti, že to vám neumožní ovládať čarovný prútik,“ povie Nizar a chce predísť prípadnému sklamaniu. „Ale zvládnutie mágie, ktorú máte, ti určite neuškodí.“

Filch prikývne, stále trochu podozrievavo. „Povedali ste, že vaša vlastná mama bola šmukel. Ak ňou bola, čo robila pre svoj kúsok mágie?“

„Rozumela vode. Elementárnej mágii,“ odpovie Salazar. „Nevedela s ňou priamo manipulovať, ale bola vycvičená, aby pochopila, čo počuje a cíti, a tak vedela, ako správne využiť jej silu. Jej časť rodiny mala vždy sklon hovoriť so vzduchom a vodou. Mám ti priniesť tie knihy?“

„Ehm... áno. Áno. To by bolo... Nemám veľa peňazí. Plat správcu neni nič moc,“ zamrmle Filch.

Salazar nadáva v parselčine, ale Filch sa namiesto pokusu o útek len nakloní. „Aj to môžem napraviť, hoci - a nechcem sa ťa dotknúť - nie som si istý, prečo má Rokfort ľudského správcu. Škriatkovia boli našimi správcami na základe dohody.“

„Profesor Dippet ma najal, keď som bol mladší. Profesor Dumbledore mu navrhol, že by možno mali dať starostlivosti o hrad ľudskú tvár, keď sú domáci škriatkovia takí plachí.“ Filch sa zahľadí do zeme. „Pochopím, ak ma budete chcieť vyhodiť z nezmyselnej funkcie.“

„Nie, nechcem ťa vyhodiť,“ odpovie Salazar so zvrašteným obočím. „Jednoducho chcem, aby si bol na mieste, ktoré je najlepšie pre teba, tvoje nadanie a tvoju zaujímavú mačku, ktorá vôbec nie je mačkou.“

Filch ochranársky zovrie pani Norrisovú. „No tak - nechajte môjho miláčika na pokoji!“

„Sme precitlivení, však?“ poznamená Salazar. „Nemám v úmysle nič robiť s tvojou mačkou. Do toho, čo vy dvaja robíte vo svojom voľnom čase, mi nič nie je. No tak, brat. Mám chuť na neskorý čaj.“

„Počkajte! Vy by ste mali záujem - pomôcť mi - a ja si stále nie som istý, či je to vlastne váš cieľ, myslim,“ povie Filch namrzene. „Vím, že ma nemáte velmi rád.“

Nizar len pokrčí plecami. „Nikdy som ti nemal za zlé nič okrem jedného jediného momentu hlúposti, Argus. Aha, a ja a môj brat máme tendenciu nehovoriť veci, ak ich nemyslíme vážne. Pekný večer.“

„Vidím, že sme tu dnes večer sami,“ ozve sa Salazar po tom, čo Nizar využije vhodnú chvíľu, aby ich premiestnil na poschodie do svojej obývačky.

Nizar s úľavou pozrie na podnos s čajom, keď ho jeden zo škriatkov postaví na stôl. „Zatiaľ. Severusa si vyčíhali Pomona, Minerva a Filius, ale netuším, o čo ide. Čaj?“

„Áno. Radšej by som sa napil a mal prostriedky, aby som sa potom sakra upokojil.“ Salazar si sadne a odhalí, že sa mu trasú ruky. „Som rád, že študentom sa väčšina z toho zdala ľahká, braček, ale hovorilo sa mi o tom ťažšie, ako som čakal.“

Nizar sa zamračí a naleje Salovi čaj, kým si vezme vlastnú šálku. „Myslel som si, že by to tak mohlo byť. Nedá sa od toho dištancovať myšlienkovou mágiou?“

„Myslel som si, že by to mohlo zanechať nesprávny dojem,“ odpovie Salazar, keď si do čaju prileje mlieko, aby ho ochladil. „Nechcel som, aby niektorý z našich miláčikov zachytil náznak citového odstupu a myslel si, že moje slová nie sú pravdivé.“

„To je asi najlepšie. Myslím, že u tých, čo boli ochotní počúvať, to malo najväčší účinok.“

Salazar zdvihne jednu zo sušienok a namiesto jedenia sa na ňu zadíva. „Väčšina našich mladých označených smrťožrútov sa na stretnutí nezúčastnila, hoci zopár ich bolo.“

Nizar si vezme rovnaký druh sušienky a hneď pochopí, prečo Salazar váhal. Bola osladená podľa jeho preferencií, a nie podľa obsahu cukru v jedle, na ktorý si Sal zvykol, a v skutočnosti by mohla byť pre jeho zmysly horká. „Musel som použiť myšlienkovú mágiu, aby som mohol hovoriť o... o ňom. Chrlenie nezrozumiteľných slov nie je spôsob, ako urobiť dojem.“

„Na rozdiel od pádu do prachu,“ súhlasí Salazar. „A vôbec ti to nevyčítam. Stále si pôsobil ako človek na pokraji buď sĺz, alebo vraždy, takže to celkom dobre fungovalo.“

„Minerva si to určite všimla, áno.“ Nizar zje sušienku, len aby mal istotu, že niečo skonzumoval, kým na nich padne polnoc. Nikdy neunikne z Poppyiných pazúrov, ak opäť odpadne z ľahko napraviteľných dôvodov. „Komu si povedal o tej úbohej alboke?“

Salazar vydá pobavený zvuk. „Zahnal som do kúta tvoje ryšavé dvojičky - zlomyseľníkov a poprosil som ich, aby boli nenápadní. Povedali, že budú takí rafinovaní, ako budem vyžadovať, pokiaľ bude konečným výsledkom to, že sa ten hlúpy starec ospravedlní za to, čo povedal.“

„Nie je hlúpy. V každom prípade nie úplne hlúpy,“ opraví Nizar svoje slová. Jeho starší študenti informovali Nizara o tom, aký bol Argus Filch nadšený z dočasnej prítomnosti Dolores Umbridgeovej. „Je zatrpknutý a unavený z toho, že celý život žil ako predmet posmechu. Zvuk – to mi malo napadnúť ešte v ten deň.“

„Áno, ale ty si bol vždy temperamentný a okrem toho išlo o dve citlivé témy,“ povie Salazar. „To, že ti to napadlo dnes, je dosť dobré.“ Zahľadí sa do svojej šálky čaju. „Aboka vyrobená tradičným spôsobom, stará viac ako sto rokov. Tie zvyknú zostať v rodinách. Nahradiť takú vec nie je ľahké.“

„Ľahšie, ako si myslíš.“ Nizar nechá šálku na stole. „Počkaj tu.“

Odchádza do spojenej pracovne a študovne a vracia sa so škatuľou. Salazar sa naňho podozrievavo pozrie, akoby Nizar vyťahoval nádobu plnú chrobákov. Nizar sa čuduje, že zostávajú jedným z mála tvorov na planéte, ktorých sa Salazar obáva.

„Čo v tom je, brat?“ Salazar sa spýta.

„No, je to iný box, pretože ten druhý tak zostarol, že už nebol schopný plniť svoju úlohu.“ Nizar položí box na stôl pred Salazara. „Galiena dala vyrobiť nový box a potom ho vložila do tejto jabloňovej truhlice. Našiel som ju, až keď som bol takmer hotový s vyčistením celého toho magického priestoru. Otvor ju, pendejo,“ prikáže Nizar, keď na ňu Salazar len hľadí. „Nehryzie.“

„To si mi už raz povedal a bolo to niečo, čo veľmi rado hrýzlo.“

Nizar sa naňho usmeje. „Chrobáky skarabeusy sú pekné, užitočné do elixírov a tí v škatuli boli mŕtvi.“

„A aj tak sa mi jeden dokázal pricviknúť na prst,“ odvrkne Salazar, ale nakoniec predsa len škatuľku otvorí. Potom si šokovane sadne a hľadí na to, čo v nej je. „Je to to, čo si myslím, že to je?“

„Je.“ Nizar štuchne Salazara do ramena. „Možno by si to mal zdvihnúť. Dobre vieš, že obzvlášť toto nehryzie.“

„Nie,“ zašepká Salazar. „Toto je úplne iný druh hryzenia.“ Zdvihne alboku z javorového puzdra a odhalí vyleštený volský roh a jeho drevený držiak. Jemné vzory vyryté do dreva sú pre Nizarove oči stále ľahko rozpoznateľné, predstavujú všetky známe hady, ktoré boli vzývané pokrvným rodom Deslizarse. „Nevedel som, že ju ešte máš.“

„Vlastne som to dal Zurimu, myslel som si, že by to malo zostať tvojej strane rodiny,“ vysvetľuje Nizar. „Neviem, ako sa Galiene podarilo získať to späť po Zuriho smrti, ale podarilo sa jej to.“

Salazar prechádza rukami po celom nástroji, akoby nemohol celkom uveriť tomu, čo drží v ruke. „V Gipuzkoa mi po ňom zostal len jediný nemý portrét. Nikdy som si nemyslel, že budem ešte niekedy držať v ruke niečo od otca, Nizar.“

Nizar sa usmeje. Výraz na tvári jeho brata je všetkou odmenou, ktorú bude potrebovať za nutnosť sa dnes večer postaviť a hovoriť o Gauntových činoch. „V tom prípade som rád, že moja dcéra vedela, kedy a ako byť správne ľstivá. Dokážeš na tom ešte hrať?“

Salazar sa zatvári a potom zdvihne roh k ústam. Vznikne takmer pravá hudba sprevádzaná dosť rozladeným zvukom. „To určite nie!“ povie a zasmeje sa. „To je skoro horšie ako tvoj prvý pokus, hermanito!“

„Naozaj? Nepamätám si. Som si istý, že to muselo byť nezabudnuteľné, ak na to myslíš aj po tisíc rokoch.“ Nizar prijme alboku, keď mu ju Salazar podá. „Snažil som sa nezmrzačiť 'Herr Manneliga', 1) keď Argus na ten zvuk tak strašne zareagoval.“

Salazar sa usmeje. „Udivuje ma, ako ľudia jednoducho nedokážu rozpoznať, aká stará tá melódia v skutočnosti je. Ale som rád, že sa na ňu nezabudlo. V súčasnosti sa hrajú jej zaujímavé varianty vrátane jedného, ktorý urobila mladá nemecká rocková skupina, ktorá sa rada vyžíva v starých piesňach a zvukoch. Dosť mi pripomínajú hlasné oslavy, ktoré si vedeli dopriať severania.“

Nizar sa podvolí, keď ho Salazar vystaví príliš prosebným pohľadom, a zdvihne roh k ústam. „Ak to bude hrozné, tak si si to spôsobil sám,“ upozorní Sala, nadýchne sa a začne hrať. Na jeho úľavu to nie je až také zlé. Vždy mal dobrý sluch na noty, ak nie potenciál na nejaké magické porozumenie, a vie, že melódiu drží verne.

Keď sa ozve zaklopanie na dvere, Salazar mu gestom naznačí, aby pokračoval v hraní, keď vstane, aby otvoril. „Dobrý večer, levica,“ počuje Nizar.

„Dobrý večer - a opäť sa ozýva najnenávidenejší zvuk Argusa Filcha,“ povie Minerva prekvapene.

Nizar nateraz spustí píšťalu, lebo spozná skutočné vyrušenie, keď ho vidí. „Nielen, ale aj to môže počkať. Čo sa deje, Minerva?“

„Trochu som sa zamyslela nad tým, čo hovoria vedúci fakúlt v škole.“ Minerva sa zamračí. „Vlastne mi trvalo niekoľko pokusov, kým som sa dostala k dverám tvojej triedy. Človek by si myslel, že sa ma snažia udržať vonku.“

„Nie, vôbec nie,“ povie jej Salazar a vezme ju za ruku, keď ju vedie k stolu rovnako, ako keby boli na dvore. „Blíži sa jar, a to vždy robí mágiu divokou, pretože vietor prináša dodatočnú energiu. Veže sú náchylnejšie ako zvyšok hradu.“

Minerva zdvihne obidve obočia. „To by vysvetľovalo, prečo Bystrohlav aj Chrabromil vedú v tomto ročnom období aktívnejšie vojny žartíkov.“

„To naozaj áno.“ Nizar sa usmeje, keď sa na podnose objaví ďalšia šálka. „Čaj, Minerva?“

„S radosťou.“

Nizar nechá Salazara, aby vysvetlil alboku, zatiaľ čo Minerva si pripraví čaj a Nizar si pripraví druhú šálku pre seba. „Je stará viac ako tisíc rokov,“ povie Minerva a obdivuje alboku. „Je celkom krásna, hoci zvuk bol trochu intenzívny aj v takom... ehm, zväčšenom priestore, ako je tento.“ Minerva sa obzrie okolo seba. „Spomínam si, že táto miestnosť bola oveľa menšia, Nizar.“

„Geomantia poháňaná znalosťou piktskej mágie.“ Nizar sa snaží byť nonšalantný, aby upokojil Minervinu nervozitu z tejto zmeny. „Jednoducho som ju obnovil takú, aká bola predtým.“

„Chápem. Je to... vhodné,“ povie nakoniec. „Páči sa mi, že teraz máš dve okná orientované na východ. Aj ja som ich mala vždy rada.“

Nizar vráti alboku Salazarovi, aby ju mohol opäť upevniť do puzdra. „Cítim, že sa tu dejú darebáctva, Minerva. Čím sa zaoberali hlavy fakúlt po dnešnej prednáške?“

„Tešili sme sa z listov, ktoré tento týždeň vyšli v Dennom prorokovi a týkali sa Fudgeovej neschopnosti,“ začne Minerva. „Každý z nás sa pristihol pri tom, že premýšľa, koľko študentov z dobre situovaných rodín čistokrvných alebo polokrvných s dobrými rodinnými vzťahmi je v našich fakultách. Je ich, samozrejme, dosť veľa. Začali sme uvažovať, koľko našich detí by sme mohli ľahko presvedčiť, aby napísali svojim rodičom svoje obavy týkajúce sa Fudgeovho nedostatočného záujmu o ich bezpečnosť. Možno zmienka o dementoroch, o tom, že nepochybujú o Voldemortovom návrate...“

Nizar si poklepe prstami po šálke čaju a usmeje sa. „Presvedčiť ich jednotlivo by v niektorých prípadoch nebolo ťažké, ale viem si predstaviť, že by som požiadal tých rafinovanejších z nich, aby ostatným niečo naznačili, alebo jednoducho napísali listy na verejnom priestranstve, aby ich pristihli pri čine, a tak by museli vysvetľovať...“

Minerva sa usmeje. „Veľmi slizolinské, aj keď sa priznám, že sme o týchto nápadoch diskutovali všetci. Filius je ešte stále nahnevaný kvôli dementorom, ktorí neustále vnikali na školské pozemky, nehovoriac o tom idiotskom ministrovi, ktorý jedného z nich priviedol priamo do školy. Dokonca aj Pomona je pripravená zúčastniť sa na tejto záležitosti. Nepáči sa jej predstava, že by jej Bifľomorčania boli v nebezpečenstve. Albusa z toho, samozrejme, vynecháme. Odhliadnuc od štatútu školy, Albus bude môcť úprimne povedať prekliatemu Wizengamotu, že nemá ani potuchy, o čo nám ide, aj keď má podozrenie na tajnú dohodu.“

Nizar prevráti oči, keď sa ozve druhé zaklopanie na dvere. „Poď ďalej.“ Počká, kým Severus vojde a zavrie za sebou dvere. „Prestaň klopať! Už som ti udelil povolenie vstúpiť, kedykoľvek budeš chcieť.“

Severus sa naňho nechápavo pozrie. „Je to zdvorilé. Chápem to tak, že Minerva ťa informuje o našich dnešných úvahách?“

„Informujem,“ povie Minerva práve vo chvíli, keď na podnos pribudne štvrtá šálka čaju. „A zdá sa, že škriatkovia chcú pomôcť.“

„Vzhľadom na tú idiotskú petíciu, ktorou sa oháňa minister a ktorá sa snaží tvrdiť, že majú právo škriatkov znovu zotročiť?“ Nizar si odfrkne. „Myslím, že majú chuť vybrať Fudgeovi vnútornosti a použiť ich na podväzky, ale škriatkovia nemajú radi spracovanie kože.“

Severus sa k nim pripojí pri stole, hoci čaj ignoruje. „Keď sme sa na večer rozišli, niečo mi napadlo. Prečo sa obmedzujeme na čarodejnícke rodiny? Muklorodení majú rodičov, ktorí sú schopní písať listy. Britská pošta ich triedi hneď, ako ich dostane, na soviu poštu.“

Nizar sa oprie na svojom mieste. „Listy od potenciálnych dvestoosemdesiatjeden študentov.“

„Predstav si tie vrešťadlá.“ Minerva sa spokojne usmeje. „Tri štvrtiny školy budú mať rodičov schopných ich posielať a niektorí z našich študentov by boli schopní poskytnúť prostriedky na ich zhotovenie svojim nemagickým rodičom. Človek predsa nemusí byť magický, aby sa mohol rozprávať s pripraveným vrešťadlom. Zachytáva len hlas toho, kto hovorí.“

„Zaujímalo by ma, či by to stačilo na to, aby sme Fudgea presvedčili, aby odstúpil,“ povie Nizar.

Severus zdvihne jedno obočie. „To závisí od toho, koho ešte dokážeme presvedčiť, že to stojí za to riziko. V čarodejníckej Británii je veľa ľudí, ktorí nemajú v láske Albusa, ale Fudgeom absolútne opovrhujú.“

Salazar sa zúrivo usmeje. „V rámci Británie poznám dosť veľa čarodejníkov. Možno by som sa mohol spýtať, koľkí z nich nemajú radi ministra - alebo by boli aspoň ochotní predstierať, že toho nafúkaného bastarda nenávidia, keby som ich požiadal.“

Ak ti tak záleží na čistote krvi, Godrik aj Rowena boli z čistokrvného magického rodu.

Je to treba. Okrem toho si mi dal odpoveď, ktorú som hľadal, čo sa týka toho, ako ľahko ti z úst padajú pojmy čistokrvný a polokrvný. Viem, že sa mi to podarí.

Nizar sa vytrhne zo spomienok a zistí, že ostatní naňho hľadia. „Ehm, prepáčte. Naozaj musím - musím sa vyspať. Vy traja tu môžete pokojne sedieť a intrigovať ako dlho chcete, ale ja... do postele. To.“ Odchádza od stola do absolútneho ticha a premýšľa, aký výraz sa mu musel vynoriť na tvári, keď sa mu tá spomienka premietala pred očami.

* * * *

Salazar čaká, kým počuje, ako sa zatvárajú dvere spálne. „Zasraný portrét,“ povie a dorazí zvyšok čaju.

Minerva sa tvári znepokojene. „Tak veľmi ho trápilo to, o čom sa dnes večer hovorilo? Čo sa týka presunu obrazu?"

Severus pozrie na Minervu, stisne pery. „Áno.“

Minerva sa pozrie smerom na chodbu. „Zľahčoval to, však? Bolo to ešte oveľa horšie, ako naznačil študentom dnes večer.“

Salazar prikývne a vzdychne si. Jeho malý brat si nezaslúžil to, čo sa stalo, a on nesie na pleciach vinu, ktorú nezavinil. „Áno, levica. Naozaj to tak bolo.“

*          *          *          *

1) Švédska stredoveká balada: https://cs.wikipedia.org/wiki/Herr_Mannelig