Preklady fanfiction Harryho Pottera

Poznámka prekladateľky: Niekoľko kapitol asi rozdelím, aj keď nie sú prehnane dlhé. Teraz ľutujem, že som to nerobila v predchádzajúcej časti, ale bola som príliš sebavedomá. Veď mám naprekladané do zásoby. Holt zásoba sa nebezpečne stenčila. 

 
Draco si prezerá dav v starej učebni Obrany a snaží sa nemrviť sa. Profesor Salazar musí mať pri opakovaní sa rovnaký pocit ako profesor Slizolin. V miestnosti sa snaží usadiť celý ich ročník, a nie iba dve fakulty naraz.

„Bolo by to oveľa horšie, keby to bolo Quirrellovo usporiadanie,“ poznamená Pansy. „Bolo by to priam klaustrofobické. Vpredu sú voľné lavice.“

„Samozrejme, že sa ho boja,“ zamrmle si Theo popod nos a uškrnie sa. „Ale no tak.“

Keď si sadnú, zistia, že Slizolin dominuje v prednej časti miestnosti, hoci bifľoši z ostatných fakúlt sú hneď za nimi - no a Weasley, ktorý predsa len vyzval profesora Salazara na šach, namiesto toho, aby kričal a schovával sa. To všetci ostatní sú stále nedôverčiví voči zakladateľovi ich fakulty, čo je očividne smiešne. Ak si zvykli na profesora Slizolina, Salazar Slizolin by nemal byť taký zastrašujúci!

Draco v duchu skladá list matke, kým čakajú na začiatok hodiny. Nemôže sa dočkať, až jej povie o pretrvávajúcich obavách, hoci musí svoje slová formulovať opatrne. Nechce poslať ďalej svoju istotu o identite profesora Salazara a nechať matku v situácii, keď bude musieť pred Temným pánom obhajovať synovu pretrvávajúcu „vzdorovitosť“.

Keď sa profesor Salazar objaví, nemá na sebe krásne tkané rúcho spred tisíc rokov ani nič čarodejnícke a moderné. Je to tá ošúchaná kožená bunda cez tričko s dúhovým trojuholníkovým vzorom, čierne džínsy a veľké topánky, také, ktoré sú určite určené do práce, nie na voľný čas. Okrem dúhového vzoru má na sebe muklovskú čiernu od hlavy po päty... a napriek tomu dokáže vyzerať impozantne a kráľovsky.

To sa chcem naučiť, pomyslel si Draco s obdivom. Otec si môže hovoriť čo len chce o tom, ako šaty robia človeka, ale ak si niekto dokáže obliecť aj to najobyčajnejšie a najobnosenejšie a stále mať takýto výzor, potom je oblečenie len časťou toho, čo je potrebné aby človek vládol miestnosti.

Jeho otec je aj tak idiot.

„Hej, čo je to za oblečenie?“ Macmillan sa spýta. Draco sa nad bifľomorskou hrubosťou zaksichtí. Macmillan je čistokrvný. Hoci čistota krvi je nezmysel, mal by byť vychovaný s lepšími spôsobmi.

„Volá sa to oblečenie, pán Macmillan,“ zareaguje profesor Salazar lenivo, čím dokáže, že pravdepodobne dobre pozná mená všetkých ľudí. Na pozorovanie mal niekoľko týždňov; ostatní by sa na to mali pripraviť, namiesto toho, aby sa správali, akoby ich učiteľ práve začal žonglovať s odrezanými hlavami.

Draco sa obzrie práve včas, aby videl, ako Grangerová prevracia oči nad dramatickým lapaním po dychu. Vždy sa k takýmto nezmyslom stavala celkom vyrovnane. To sa mu na nej páčilo, aj keď sa mu na nej nesmelo páčiť nič.

„Ehm, prepáčte. Pane,“ nezabudne Macmillan neohrabane dodať. Alebo vystrašene. Jedno z toho. Draco si nie je istý, či mu záleží na tom, ktoré z toho to bolo, okrem toho, že si musí vždy uvedomovať, aký po sebe zanechal dojem.

„Naučíš sa to,“ povie profesor Salazar. Prechádza popri prednej časti miestnosti a premeriava si ich pohľadom. „Som si istý, že klebety vám už priniesli správu o tom, čo si myslím o tejto školou schválenej historickej knihe.“

„Že je to blbosť, pane,“ odpovie Millicent a vyzerá, že sa jej uľavilo, keď nepovedal nič o tom, že sa neprihlásila. Draco aj tak nečakal, že profesor Salazar bude dodržiavať akademické normy, nie keď im profesor Slizolin len letmo prikývne.

„To je láskavo povedané, slečna Bulstrodová.“ Profesor Salazar sa oprie o prednú časť stola a prekríži si ruky. „Vaša domáca práca - áno, o tom sme už diskutovali. Nie je to hrozné? - bude trochu iná ako u vašich mladších spolužiakov. Tento piatok budem večer organizovať prednášku, povinnú pre každého, kto navštevuje túto triedu. Vašou úlohou po prednáške bude vyhľadať knihu alebo inú dokumentáciu, ktorá so mnou súhlasí, a nie, nie je to arogancia, ak na to máte právo, pretože ste to doslova prežili, slečna Blishwicková.“ Profesor Salazar sa zdá byť pobavený podráždeným odfrknutím Chrabromilčanky. Grangerová sa len tvári podráždene. „Budete teda písať o tom, čo ten zdroj hovorí, alebo o tom, ako rozširuje to, čo som vám povedal. Vzhľadom na to, že bude veľmi ťažké to dokázať nájsť, budete mať čas do dvadsiateho prvého februára, aby ste odovzdali svoje výsledky. Upozorňujem, že nehovorím o potrebnej dĺžke. Akceptujem aj jednu stranu, ktorá sa sotva kvalifikuje ako zvitok, pokiaľ napíšete, čo ste našli. V tomto ohľade je prijateľný aj nedostatok vašich objavov, pokiaľ zaznamenáte všetky prostriedky, ktoré ste použili pri pokuse nájsť tieto zdroje.“

„O čom bude prednáška v piatok večer, p-pane?“ zakoktá sa Corner. Draco sa naňho zahľadí, dobre si uvedomujúc, prečo by sa Michael Corner zakladateľa bál. Idiot.

„O skutočnom založení tejto školy,“ odpovie profesor Salazar, akoby to malo byť jasné. „Ak sa to máš učiť, tak sa to máš učiť poriadne. Dnes však...“

Profesor Salazar sa na nich usmeje. „Dnes budeme diskutovať o tom, prečo boli sedemdesiate roky v Británii pre všetkých úplné sračky. Keď skončím, možno budete svojim rodičom rozumieť trochu lepšie ako predtým.“

„Všetci?“ spýta sa MacDougal zvedavo. Ostatní sa trochu posunú a uvedomia si, že profesor Salazar nebude úzkoprsý inštruktor. Každý Slizolinčan ich mohol varovať, ale dovtedy im nenapadlo spýtať sa.

„A práve preto začneme tým, prečo bol taký pekný čas byť Írom,“ odpovie profesor Salazar. Potom ich vrhne po hlave do desivej politiky, na ktorú nikto z nich nie je vôbec pripravený.

* * * *

V piatok popoludní je ďalším svetlým bodom Nizara počúvanie Salazarovho dlhého nariekania v súvislosti s nedostatkami učebnice dejepisu. „Prvá štvrtina je zlá, príšerná a plná prekliatych výmyslov!“ kričí Salazar a dupe sem a tam vo svojej novej kancelárii na druhom poschodí. Nizar považuje za výhodné, že aj táto kancelária je spojená s učebňou vlastným schodiskom. Buď niekto rozmýšľal rozumne, alebo to bol...

Nástupný priestor. Schodisko je tam preto, lebo táto miestnosť bola nástupným priestorom pre tých, ktorí išli na štvrté poschodie veže brániť hrad.

Nizar si pretrie spánky. Hlúpe náhodné spomienky.

„Nie som zvyknutý učiť deti, ktoré si myslia, že som desivý,“ povie napokon Salazar, keď jeho rečnenie ustane. „Alebo že ich je naraz toľko. Aha, a dosť z nich som urazil a nahneval tým, že som učil nielen históriu mágie, ale aj históriu v súvislosti s celým týmto svetom.“

„To sa ti musí dariť,“ povie Nizar. „Mám študentov, ktorí trvajú na tom, že také veci ako lietadlá neexistujú.“

Salazar prikývne. „Viacerí čistokrvní darebáci si myslia, že ich ťahám za nos. V živote sa ešte nestretli s myšlienkou orbitálnych satelitov.“

„Hrôza. Navždy si zničil ich nevinnosť.“ Nizar síce nevidel satelit vypustený na oblohu, ale v posledných mesiacoch dával aspoň dosť pozor, aby vedel, čo je to satelit. Myslí si, že dokonca chápe ich účel. Možno.

Nizar stál aj na vrchole Astronomickej veže a pozoroval, ako sa jedna z tých orbitálnych družíc plaví po jasnej nočnej oblohe ako veľká žiarivá hviezda. Nebol schopný dýchať, kým mu nezmizla z dohľadu. Zaujímalo by ho, či sa Aurora niekedy pokúšala vysvetliť tie veľké pohybujúce sa „hviezdy“ svojim študentom a ocitla sa pred hradbou nedôvery.

 Možno ani ona nevedela, čo to je. To je skľučujúca myšlienka.

„Ach, dokážem to ešte oveľa horšie,“ odpovie Salazar. „Vysvetľovať pojem rádiových vĺn bude zábavné, pretože sa to skutočne týka ich čarodejníckeho bezdrôtového pripojenia.“

„To znie stále jednoduchšie ako jednanie s Dumbledorom ohľadom tvojho neúmyselného vyhodenia ducha z jeho zboru.“ Binns pokračoval vo vyučovaní celé štvrtkové popoludnie, kým mu konečne došlo, že prednáša prázdnej miestnosti. Následný nahnevaný výkrik sa ozýval po celom hrade a prinútil Nizarových študentov, aby si navzájom pripomenuli, že sa majú vyhýbať práve tejto časti tretieho poschodia. Bolo by to zábavné, keby teraz nemali triedu, v ktorej straší rozzúrený duch, ktorý rád hádže lavice.

Salazar vydá zvuk, ktorý znie ako kvasiaca frustrácia vo fľaši. „S tým som sa rozprával v pondelok popoludní pred zmenou prekliateho rozvrhu pre históriu. Myslí si, že moje vyučovanie mladých bude 'prenikavý zážitok'.“

Nizar prekvapene zdvihne obe obočia. „To je jediná vec, ktorú mal na srdci?“

„Áno, ale nie je to jediná vec, ktorú som musel povedať ja. Spýtal som sa ho, prečo nechal vyše štyridsať rokov viesť vyučovanie dejepisu ducha. Dumbledore povedal, že ho ako študenta učil dejepis Cuthbert Binns a považoval ho za úprimného pedagóga, ako sa vyjadril. Keď Binns trval na tom, že napriek smrti bude pokračovať v práci, vtedajší riaditeľ a zamestnanci - vrátane Dumbledora - sa rozhodli, že Binns je stále schopný. Spýtal som sa toho oflitrovaného bastarda, či od Binnsovho skonu niekedy sedel na niektorej z tých hodín. Nesedel. Stále si nie som istý, ako sa mi podarilo prežiť zvyšok toho rozhovoru bez toho, aby som sa musel zbaviť mŕtvoly.“

„Malo mi to dôjsť už dávno predtým - nikdy nepozoroval žiadne moje hodiny po tom, čo Dolores odstránili,“ uvedomí si Nizar. „Dumbledore sa ma síce raz či dvakrát opýtal, ako sa veci majú, ale nikto z mojich študentov neuviedol, že by s ním riaditeľ viedol rozhovor o ich hodinách obrany.“

„Pýtal som sa ostatných zamestnancov. Hlásili to podobne.“ Salazar sa tvári, akoby si najradšej niekoľko desiatok ráz rozbil hlavu o stôl. „Z politického hľadiska odviedol Dumbledore ako riaditeľ školy dobrú prácu. Čo sa týka akademickej práce?“ Pokrúti hlavou. „Požiadal by som vedúcich fakúlt, aby hlasovali za jeho prepustenie, ale už teraz viem, že dvaja z nich by povedali nie, a ďalší sa ešte nedá presvedčiť. Potreboval by som tiež nájsť náhradu, ale Levica celkom presne vie, ako málo mágov sa tu chce zamestnať. Ani ona nechce byť riaditeľkou školy.“

„Keď už hovoríme o tých, čo sa tu chcú zamestnať, stále si mi nezaplatil za tú stávku,“ pripomenie Nizar Salazarovi s úsmevom.

„To preto, lebo sa stále rozhodujem, či v tom budem naozaj pokračovať,“ odvetil Salazar. „Je to... chýba im tak veľa, braček. Sotva viem, kde začať.“

„Viem si predstaviť, že práve preto mi študenti hovoria, že zrejme rozprávaš o všetkom, čo ti príde na um. Naozaj to funguje, vieš. Že nevieš, kedy máš zmĺknuť, je stále prostriedok, ako si zasypať cestu informáciami, o ktoré môžu ostatní zakopnúť. Okrem toho si to ty, kto bude teraz na konci semestra upravovať VČÚ a MLOKy. Budeš si pamätať, čo si im povedal a čo nie.“ 1)

Salazar si pretrie tvár. „Netuším, ako si sa tomu tak dobre prispôsobil.“

Nizar odmieta zovrieť čeľusť, aj keď by veľmi chcel. „Nemám v tejto veci veľa na výber, Sal. Okrem toho som bol svedkom vývoja toho, ako sa učili. Už mi to bolo povedomé, aj keď som stále odmietal učiť podľa cudzích nekvalitných noriem. Zvykneš si na to.“

„A potom je tu ich úplný nedostatok plnohodnotného vzdelania.“ Salazar začne otvárať a zatvárať zásuvky vo svojom novom stole, pravdepodobne v nádeji, že si niekto zabudol zásobu alkoholu. Ak sa mu to podarí, Nizar ho musí varovať; nedôveroval by ničomu, čo tu Dolores nechala. „Tieto deti nevedia takmer nič o iných kultúrach, iných jazykoch, vede, zdravotníctve, matematike, liečiteľstve, literatúre, ekonomike, občianskej náuke - a zemepise! Nikde v tomto hrade som nevidel tvoju mapu, hermanito, a jej nedostatok je rovnako znepokojujúci ako skutočnosť, že ju nikdy v žiadnej podobe nevymenili.“

Nizar sa zamračí. „Akú mapu?“

„Tvoja verzia záznamového kúzla, braček.“ Salazar sa vzdá lovu na alkohol a vzdychne si. „Poskladal si zvitky, kým si nemal papier veľký ako jeden z kuchynských kozubov. Potom si z pamäti obnovil mapu celej Zeme, ako si bol svedkom počas svojich rokov na základnej škole v tomto období.“

„Aha, to muselo byť... no, užitočné. Myslím.“

„Nizar: bolo to úžasné.“ V Salazarových očiach sa odráža ozvena dávneho úžasu. „Nikto z nás ešte nikdy nevidel celý náš svet zmapovaný takýmto spôsobom. Naši študenti boli najvzdelanejší mágovia v geografii na svete.“

„Možno je to v aspekte odpadkového koša so všetkým ostatným, hoci si uvedomujem, že na Rokforte nie sú žiadne mapy. Dokonca som nevidel ani jednu mapu prekliatej Británie.“ Nizar si nevie spomenúť, či na Rokforte svojho času boli nejaké iné mapy alebo nie. Niekde nejaká mapa musela byť, aj odhliadnuc od toho, čo znie ako veľmi obetavý počin z jeho strany. „To je zvláštny lapsus.“

„Je to úplne v súlade so schémami tej zasranej správnej rady a zbytočného ministerstva,“ podotkne Salazar a zamračí sa. „Už niekoľko dní sa nad tým pozastavujem. Po tom, čo cez víkend navštívim Londýn, bude mať tá trieda v pondelok steny pokryté mapami z rôznych období.“ Vzdychne si. „Najradšej by som začal prvou mapou Rokfortu. Rád by som im ukázal, čo sme vedeli.“

„Skús v aspekte odpadovej miestnosti použiť hľadacie kúzlo,“ navrhne Nizar. „To by mohlo stačiť. Viac ma znepokojuje fakt, že práve teraz má Rokfort dvadsať predmetov, ktoré vyučuje. Iba dvadsať, všetky magické a všetky ochromené správnou radou.“ A Utredom Gauntom, pomyslí si, ale nedokáže sa prinútiť povedať to nahlas. „Stačilo by, aby sa počet študentov zvýšil o dvadsať, a personál by bol na maxime, ktoré by zvládol bez toho, aby bol prepracovaný. Tí, ktorí nie sú prepracovaní, nie sú kvalifikovaní učiť nič iné. Potrebujeme pomoc, Salazar.“

Salazar si položí tvár do dlaní. „Ja viem. Táto priepasť je taká obrovská, Nizar. Nie som si istý, či viem, ako ju vyplniť.“

„Zoznamy. Zoznamy sú naši priatelia,“ hovorí Nizar suchým hlasom. Salazar sa tlmene zasmeje. „Zatiaľ neviem, ako to zvládaš, ale ja som neučil len obranu. Preberal som základy liečivej mágie, diplomacie, etiky, duševnej mágie, histórie, keď to bolo potrebné, rôzne druhy mágie - čo má byť pokryté prekliatou magickou teóriou! Ten predmet má byť povinný, a predsa sa nejako polovici študentov na Rokforte podarilo ho neabsolvovať. Považuje sa to za zasraný voliteľný predmet.“

Salazar zdvihne oči k Nizarovi. „O koľko horšie to už môže byť, braček?“

„Musím ich učiť základnú súbojovú formu, pretože pokus naučiť ich skutočný súboj bol úplný skurvený neúspech,“ povie Nizar plochým hlasom. „Mohli sa len tak tak zlepšiť v lekciách, ktoré dostali v minulosti. Keď som si uvedomil problém, prinútil som ich začať odznova. Nevedeli, ako sa majú pohybovať, a všetci sa spoliehali na presne ten istý druh pozície pri čarovaní. Moji študenti sa tieto základy stále učia, ale teraz si aspoň myslím, že sa niekam dostaneme. Potom je tu ešte ten zasraný leták.“

Salazar sa začína tváriť bolestne. „Aký leták?“

„Brožúrka, ktorú som musel vypracovať a rozdať všetkým svojim študentom, aby som ich naučil, ako správne písať esej. Od študentov, ktorí sú inak inteligentní, som dostával úplné katastrofy!“ Nizar vykríkne, prejde cez kanceláriu a oprie si hlavu o stenu. „Potom sú tu tí, ktorí sú teraz zvedaví na lietanie a levitáciu, keď boli svedkami výletov slečny Lovegoodovej bez metly po hrade. Ešte im chcem všetkým ukázať, ako si vyrobiť metlu, aby nemuseli kupovať predražený a obmedzený tovar v prekliatom obchode. Jedna vec je, ak máte profesionálnu potrebu, ale čarodejnícka Británia urobila z metiel drahý tovar - a nezačínaj mi hovoriť o tom zasranom obuvníkovi v Šikmej uličke.“

„Prosím ťa, nebodaj toho obuvníka. Sú tam nafúkaní čistokrvní, ktorí by boli veľmi sklamaní.“ Salazar sa začne chichotať. „Na druhej strane, možno je to výborný dôvod, prečo toho obuvníka prebodnúť. Nizar, to všetko je príliš veľa na to, aby to jeden človek učil naraz.“

„To ja, do prdele, viem!“ Nizar odvrkne a otočí sa späť, aby mohol prechádzať po miestnosti. „Ale nikto iný to neučí, Sal. Nesnažím sa ich vzdelanie vypĺňať vatou. Rozprávame sa o veciach, ktoré potrebujú vedieť!“

„Ako napríklad tie prekliate financie.“ Salazar spustí ruky, aby sa mohol oprieť na stoličke. „Vedy. Školenie nemagických študentov v používaní brka, alebo aspoň nech si na Rokfort prinesú prekliate plniace pero. Nedostatok úprav pre tých s telesným postihnutím, ktorým by prekážali schody - alebo aj s mentálnym postihnutím, ako mladý pán Weasley a jeho dyslexia. Máš pravdu, že potrebujeme pomoc, braček, ale nemám ani potuchy, kde ju začať hľadať.“

Nizar si zaborí ruku do vlasov. „Mali sme dvadsaťosem magických predmetov a štrnásť nemagických, Sal, ale vďaka bohom nemusíme obnovovať všetky nemagické. Tieto deti prichádzajú na Rokfort už so základnými znalosťami matematiky, čítania a písania. Väčšina z nich síce nevie nič o tom, ako vytvoriť písmo, ale aspoň vedia dať slová na papier.“

„Ale zvyšok je stále problém a budem musieť nájsť iného učiteľa dejepisu, ktorý nie je blbý idiot,“ zamrmle Salazar. „Toto leto, braček.“

Nizar odvráti pohľad. Salazar sa v súvislosti s letom nemýli. Nizar to cíti, nejasný pocit, že ich oboch doháňa čas. Domáci škriatkovia si tiež myslia, že Voldemort zomrie toto leto, veštia to pomocou rún, aritmancie, vody, kameňa, nití, kovu alebo akéhokoľvek nástroja, ktorý prišli použiť pre svoje dary.

Nie, ak tomu môžem zabrániť. Nizar netuší, čo by mohol urobiť, aby Salazar nezomrel, keď zomrie Voldemort, ale to neznamená, že bude stáť bokom, kým Salazar bude žať plody hlúpo formulovanej zmluvy.

„Potom zmením tému na niečo, o čom by si chcel diskutovať,“ povie Salazar, keď Nizar mlčí. „Majú listy od nahnevaných rodičov v Prorokovi tvoj súhlas?“

„Po tom prvom článku som si nebol istý, či ich niekto dokáže uverejniť,“ prizná Nizar. „Ale som rád, že som sa mýlil.“

„Práve teraz tie listy prichádzajú od ľudí, ktorí majú dosť peňazí na to, aby zaplatili za to, že uvidia svoje slová v tlači.“ Salazar sa tvári zamyslene. „Zatiaľ neviem, koľko by mohla madam Malfoyová rozumne očakávať, že bude financovať, kým sa to začne považovať za Malfoyovské sprisahanie.“

„To je obvinenie, ktoré si nemôže dovoliť, nie keď si potrebuje udržať hlas na ministerstve. Mohla by presvedčiť niekoho iného, že pomáha dláždiť cestu niekomu 'vhodnejšiemu', aby prevzal kontrolu nad ministerstvom, ale bol by som radšej, keby nemusela robiť ani to.“ Nizar si sadne na okraj Salazarovho stola. Zladiť politiku potrebnú na zosadenie Fudgea, spoluprácu s kráľovnou, očarenie zvyšku čarodejníckej Británie a zásah proti Voldemortovi je už úplne na príťaž. Bolo by príliš ľahké destabilizovať jeden alebo všetky tieto plány jediným nesprávnym rozhodnutím. „Alebo možno budeme mať šťastie a Denný prorok bude naďalej tlačiť tie rozhorčené listy, ak sa verejná mienka obráti.“

„Nemyslím si, že sa nám to podarí tak ľahko, hermanito. Cornelius Fudge je príliš etablovaný. Bude sa brániť.“

Nizar pokrčí ramenami. „Ničoho sa nebojím pred človekom, ktorý trvá na tom, že bude nosiť ten odporný klobúk.“

* * * *

Pred večerou Nizar aj Salazar vyhľadajú komnaty Aurory Sinistrovej v Astronomickej veži. Ako Salazar tušil, je to maličké, krútiace sa bludisko miestnosti, ktorá kedysi slúžila ako sklad, hoci ani jeden z nich si nepamätá, čo v nej bolo.

„V tejto veži je veľa miesta a nevyužíva sa. Prečo?“ čuduje sa Nizar a položí ruku na kamennú stenu medzi súborom zavesených fotografií. Nikdy si neuvedomil, že Aurora má súrodencov. „Nebola to kedysi otvorená časť, Sal?“

„Myslím, že áno.“ Salazar stojí uprostred miestnosti; Nizar cíti, že jeho brat skúma priestor pomocou hradnej mágie. „Túto stenu nepostavil nikto, kto by ovládal jej mágiu.“

„Len dúfam, že tam nikto nezamuroval telo.“ Aurora sa usmeje, aby zakryla nervozitu pri predstave skrytých mŕtvol. „To by bolo presne moje šťastie, že by som mala posledných štrnásť rokov nechceného suseda.“

„Odstráň fotografie a odsuň všetko od tejto steny,“ prikáže Salazar a pomôže Nizarovi a Aurore ručne a pomocou mágie vyčistiť priestor. Potom Salazar siahne na hrad a odstráni kameň tak, že jeho materiál nechá odtiecť do pôvodných stien Rokfortu.

„Aha, je to len ďalší sklad,“ povie Aurora prekvapene. „Hoci stále dúfam, že tam nie sú uložené žiadne mŕtvoly.“

„Ak sú v tomto priestore, boli poriadne zakonzervované - Nizar?“ Salazar sa znepokojene odmlčí. „Čo je to?“

Nizar hľadí na obraz, ktorý zostal opretý o starú skladovú truhlicu. Aj v tlmenom osvetlení odhaleného veľkého priestoru dokáže rozoznať románske črty ženy a tmavé vlasy pripnuté na hlave veľkými striebornými hrebeňmi. Má severské piktské oči, ktoré vyzerajú ako zelenomodrá farba oceánu, ale jej pokožka je tmavšia ako jeho a Salazarova bronzová.

„Je sakramentsky vyššia ako všetci okrem Godrika!“

„Je taká, áno. Helga sa zdá byť spokojná.“

„Helga sa zdá byť nadmieru spokojná, Sal.“

„Budem predpokladať, že to znamená niečo príjemné, Nizar.“

„Lady Edonya, odpusťte mi moju zvedavosť: je vaša výška spôsobená obrou krvou, alebo ste jednoducho veľmi Severanka?“

Jej slová boli hlboké a zvonivé, hlas niekoho, kto často spieval. „Len náznak obrej krvi... a tiež som veľmi, veľmi Severanka.“

„To ste.“

Nizar netuší, že stratil vedomie, až kým sa neprebudí, úplne zmätený, že leží a že strop je nad ním.

Kurva, ale je to strop v nemocničnom krídle. Bohovia, Sal, prečo?

Snaží sa podoprieť na lakťoch a takmer to vzdá, keď sa miestnosť začne nešťastne krútiť. „Prečo?“ spýta sa znova, hoci toto konkrétne prostoreké zakňučanie je určené pre to prekliate točenie.

„To by som veľmi rád vedel, hermanito.“

Nizar sa pozrie na Salazara, ktorý sedí na vedľajšej posteli, ruky prekrížené, s hlbokým znepokojením vtlačeným do jeho čŕt. „Sal, netuším, čo...“

„Práve som uložila pána Hughesa a pána Ackerlyho, takže môžem... dobre, že si sa zobudil,“ oznámi Poppy, keď sa priblíži, v ruke už má prútik. Severus ju nasleduje. Nizar zachytí krátky pohľad plný obáv, kým Severus vyhladí svoje črty do obvyklej ľahostajnosti. „Teraz môžem použiť poriadne diagnostické kúzlo.“

Nizar sa snaží necúvnuť pred začarovaným kúzlom. Radšej by ich vykonal sám, keďže zo skúsenosti vie, že sa necíti dobre s väčšinou liečiteľov, ktorí nie sú Helga. „Asi som v poriadku - alebo nie,“ povie, keď vidí, ako sa vo vzduchu mihajú výsledky kúzla.

„Cukor v krvi ti padol na podlahu presne tak ako ty,“ oznámi mu nespokojne Poppy. „To nespôsobilo tvoj kolaps, hoci to určite prispelo. Je to táto aktivita tu v mozgu.“

Nizar sa pozrie na tie planúce červené a oranžové plochy. „Čo to, do čerta, je?“

„To sú časti mysle, ktoré sa zvyčajne spájajú s pamäťou,“ vysvetlí mu rázne Poppy. „Keby som to nevedela lepšie, povedala by som, že si bol vystavený silnému náporu mágie a tá sa pokúsila vyživiť narušené ochranné kúzlo tvojho portrétu.“

„Nemýliš sa.“ Nizar sa pozrie na Sala a vie, že jeho brat dospel k rovnakému poznaniu. Nie sú to len pretrvávajúce následky konzervačných kúziel a hradná mágia, ktorá sa mu snaží pomôcť vyplniť prázdne miesta. Stále sa naňho upína celá sila toho pôvodného, komplikovaného diela. Vďaka dostupnému posilneniu mágie sú teraz tieto kúzla a čary skutočne odhodlané vykonávať svoju prácu.

Sakra. Nizar má dosť starostí namiesto toho, aby sa musel starať o komplikované kúzla, ktoré sa neskončia, kým nepovažujú svoju úlohu za splnenú. Ani nie je bezpečné zbaviť sa tých prekliatych vecí!

„Ten výpadok cukru v krvi sa dá napraviť, pokiaľ tam nie je niečo iné...?“ Nizar sa odmlčí, dúfajúc, že odpoveď je rázne nie.

Poppy sa zamračí. „Som zvyknutá vidieť takéto údaje u detí, o ktorých viem, že pochádzajú z domovov, ktoré nedbajú na ich potreby. Pán Potter...“ Odmlčí sa, viditeľne rozrušená. „Často je mojím najhorším previnilcom za to, že sa poriadne nenajedol alebo nevyspal. Musíš sa o seba lepšie starať, Nizar.“

„Dobre viem, aké mám v poslednom čase zvyky.“ Nizar cíti, ako sa mu tento týždeň vracia neustále vyčerpanie. „Už je čas večere, alebo som ju zmeškal?“

„Zmeškal si prvú polovicu.“ Poppy prútikom zruší diagnostický obraz. „Požiadam škriatkov, aby sem priniesli večeru. Pre všetkých troch, keďže títo dvaja idioti tiež zabudli jesť.“

„Neodchádzal som z tejto miestnosti, kým som nemal odpovede,“ povie Salazar pevným hlasom.

„Ani ja nie,“ dodá Severus, ale ponúkne Poppy elegantné prikývnutie. „Ďakujeme za pomoc a ohľaduplnosť.“

Poppy sa usmeje a potľapká Severusa po ruke, čo jej familiárne dovolí bez náznaku zvyčajného uškŕňania. „Už od tretieho ročníka sa ku mne správaš len úzkostlivo zdvorilo, Severus.“

„To preto, lebo som si neželal byť zaživa stiahnutý z kože,“ zamrmle Severus, len čo sa Poppy stiahne do svojej kancelárie, údajne aby objednala večeru. „Nizar?“

„Bol to ten obraz, však?“ spýta sa Salazar.

* * * *

1) Toto je asi tá legendárna slizolinština, pretože mi akosi nedochádza, čo tým chcel povedať. :D