Preklady fanfiction Harryho Pottera

Autorka: Samostatný príbeh, ktorý sa odohráva v polovici januára v rámci IV. časti Zakladateľov návrat. Amelia Bonesová z Oddelenia presadzovania čarodejníckeho práva sa po prvýkrát stretáva s Nizarom Slizolinom. Ide to veľmi dobre/ide to strašne.

Poznámka prekladateľky: Aj keď nie je dlhá, rozdelila som kapitolu v snahe natiahnuť čas, pretože už sa mi míňajú zásoby. Zišla by sa mi slovenská beta na mierne učesanie textu. 

Amelia Bonesová si nepotrpí na delikátnosť. Samozrejme, že ju vie použiť, inak by nikdy nestúpala v radoch oddelenia pre presadzovanie magického práva a nestala by sa jeho vedúcou. Amelia jednoducho zistila, že pri jednaní s inými ľuďmi priamočiarosť často prináša účinnejšie výsledky ako lichôtky, a to aj v prípade ministra mágie.

Najmä pri rokovaní s ministrom mágie.

"Madam?"

Amelia zdvihne zrak a zistí, že vo dverách stojí jej sekretárka Ila Patilová. "Áno, Ila?"

"Vaše stretnutie o druhej je tu, madam."

Vzdychla si. "Ila, požiadala som ťa, aby si mi hovorila Amélia, keď sme tu len my dve."

Ila sa tvári urazene, dlhý čierny chvost vlasov sa jej hojdá, aby jej visel cez prsia, keď sa narovná. "Prepáčte, madam, ale ste moja zamestnávateľka. To by nebolo slušné. Aha, a hneď potom pripravím čaj, keďže viem, ako sa cítite po určitých typoch stretnutí."

"Určitých typoch?" Amelia sa zamračí. O čom je vlastne jej stretnutie o druhej hodine? S kým? Ani za svet si nepamätá, ale práve preto má Ilu. "S kým sa mám dnes stretnúť, Ila?"

"S Nizarom Slizolinom, profesorom obrany na Rokforte, madam," odpovie Ila a potom zaváha. "Napriek, ehm, neslávnej povesti, ktorá sa viaže k tomuto menu, moje mladšie sesternice na Rokforte hovoria, že je svedomito spravodlivý a výborný inštruktor. Padma hovorí, že je lepší ako Remus Lupin, ale Parvati s tým nesúhlasí - Padma si myslí, že je to z lojality k fakulte."

To celkom pekne odpovedá na otázku, kto je menovaný. Chcela sa s týmto tajomným Slizolinom stretnúť, odkedy údajne vypadol zo začarovaného obrazu v škole. Takéto kúzlo nie je celkom mimo možnosti, ale vzhľadom na to, že je to prvýkrát, čo niekto počul, že sa to stalo... no. Rada sa o týchto nepravdepodobnostiach presvedčí na vlastné oči, ale návšteva školy by rodičov uvrhla do paniky, pretože by boli presvedčení, že na Rokforte sa stalo niečo iné. Tej Kornelius určite spôsobil dosť.

"Prečo sa stretávam s týmto profesorom, Ila?"

"Ach; to som do jeho príchodu nevedela, madam. Profesor s vami chce hovoriť o..." Ila sa zachmúrila. "O slečne Victorii Bluebellovej."

Amelia zaujato zdvihne obe obočia. "Tak ho, prosím, pošli ďalej, Ila."

Muž, ktorý vstúpi do Ameliinej kancelárie, nie je ten, ktorého by očakávala. Nie je biely, a hoci ostrov Británia nebol v ére zakladateľov čisto európskeho pôvodu... nuž, portrét starého Salazara Slizolina vo Vstupnej hale Rokfortu vyzeral byť zároveň európsky a krutý.

Nizar Slizolin je muž s bronzovou pokožkou, kučeravými hnedými vlasmi, ktoré akoby zosvetlili na slnku, a orieškovo sivými očami. Habit, ktorý má oblečený, je tmavozelený s moderným strihom cez čierne nohavice a hnedé topánky. Materiál je luxusný, výšivka na golieri, rukávoch a leme rúcha je detailne prepracovaná. Ak by Amélia mala hádať jeho pôvod, okamžite jej napadne Španielsko.

Potvrdí jej správnosť domnienky, keď jej ponúkne úklonu a povie: "Buenas tardes, seňora Bonesová. Dúfam, že vás nachádzam v poriadku?"

Spôsoby. Amélia si na spôsoby celkom potrpí. Vstane a ponúkne ruku, podanie ruky skôr muža ako dámy. "Áno, mám sa dobre. Ďakujem za opýtanie." Slizolin ju neuráža tým, že by jej ruku otočil, aby ju prinútil k dámskemu podaniu, ale jednoducho prijme jej stisk taký, aký je, pevný a bez náznaku zamýšľaného poškodenia jej krehkých prstov. "Nie som si istá, či sa mám pýtať, ako sa máte, vzhľadom na tému, ktorú ku mne prichádzate riešiť."

"Áno. To." Slizolin sa zamračí, zamyslený výraz, nie krutý ako portrét jeho domnelého brata. "Môžem si sadnúť?"

Amélia mávne rukou na pohodlnejšiu z dvoch stoličiek. Vyzerajú rovnako, ale jedna je zámerne navrhnutá tak, aby spôsobovala nepohodlie. Na to miesto často posadí ministra Fudgea, keď vtrhne do jej kancelárie ako zúriace tornádo idiotizmu.

Slizolin sa posadí so zvláštnou ladnosťou pohybu, kým si prekríži nohy v kolenách a položí si na kolená prepletené ruky. "Viem, že musíte zomierať túžbou položiť najprv iné otázky. Pýtajte sa, madam Bonesová. Radšej to budem mať za sebou, ako by som tu mal nechať vyliezať kostlivca zo skrine." 1)

Amélia cíti, ako jej šklbe perami. "Ten úbohý kostlivec. To by sa nemalo stávať. S-skutočne ste tisíc rokov starý, zachovaný starodávnou, zabudnutou mágiou v ríši plátna?"

Slizolin prikývne. "Som. Mám so sebou vrecko s útržkami z pôvodného obrazu, ak by ste ich chceli vidieť."

Tomu sa nedá odolať. Najprv bola aurorkou. "Áno, prosím."

Na jej prekvapenie je vrecko, ktoré vytiahne z vrecka habitu, plastové a muklovské, ale naozaj je plné nielen útržkov roztrhaného, namaľovaného plátna, ale aj pokrivenej striebornej tabuľky a niekoľkých úlomkov dreva. V okamihu, keď ju Amélia drží v rukách, cíti, ako zo všetkých tých kúskov vyžaruje zvyšková mágia. Vždy bola celkom dobrá v určovaní veku kúzla a jeho typu, a to, čo teraz cíti, sú zvláštne ochranné kúzla, ktoré sú veľmi staré, sprevádzané množstvom ochranných kúziel a niekoľkými ďalšími, ktoré vôbec nepozná. Nedokáže určiť úlohy jednotlivých identifikovateľných kúziel vzhľadom na ich neznáme variácie, ale prinajmenšom obraz je pravý.

Amélia odstráni len striebornú tabuľku, otočí ju tak, aby videla N, ktorým sa začína jeho meno, sčernené poškodením, ktoré zahmlieva zvyšok, a potom Slizolin. "Čo spôsobilo to poškodenie?"

"Pokrivený stav spôsobil môj náhly, nečakaný odchod od spomínaného obrazu," odpovie Slizolin. "Poškodenie, ktoré zničilo moje meno, spôsobila pred niekoľkými storočiami študentka, ktorá vrhla trhacie kúzlo. Smial som sa a povedal som im, že ich zaklínadlá sú na hovno. Túto kritiku veľmi neocenili."

"To si neviem predstaviť," povie Amélia sucho a vloží tabuľku späť do muklovského vrecka. Veľmi rada by si ju nechala, aby mohla skúmať vlákna týchto čudných kúziel, ale nie je jej. Nedopustil sa žiadneho zločinu a ona nemôže zabaviť majetok, aby si splnila vlastné ciele. "Odkiaľ je vaša rodina, profesor Slizolin?"

"Kastília a León. Keď bol môj brat mladší, bol nositeľom čarodejníckeho prútika Leónskeho kráľovstva, ich hlavný vojnový mág, a titulovaný magický markíz nad Kastíliou. Ja som od neho o päť rokov mladší a zmeškal som bitky, vďaka ktorým si Salazar vyslúžil svoje meno."

"Meno?" Amélia zopakuje, že chce vedieť viac. Toľko z ich histórie sa stratilo a zatiaľ tento konkrétny Slizolin nie je vôbec taký, ako sa tvrdí o jeho bratovi.

"Bojové meno, magické meno - predpokladám, že teraz by sa to dalo označiť buď ako titul, alebo prezývka," povie Slizolin. "Salazara kedysi mnohí poznali ako Smaragdový plameň Západu. Rowenu Bystrohlavovú nazývali Žiarivá múdrosť Východu. Helga Biðlemirová bola známa ako Zlaté svetlo severu, zatiaľ čo Godrik bol Strážny oheň juhu."

Amélia počuje v Helginom mene severský vplyv. Je ľahko vidieť, ako mohlo byť v priebehu storočí mrzačené, a to aj neprávom. Fascinuje ju aj predstava titulov pre zakladateľov, pretože nikdy predtým nepočula, že by sa o tomto koncepte hovorilo. "A čo vy, profesor?"

Slizolin sa usmeje. Zdôrazní to slabé vrásky v kútikoch očí a v jednom kútiku úst, pripomínajúce, že fyzicky majú svoj vek - ak Denný prorok správne hlásil, že má štyridsaťdva rokov. Samozrejme, zostarol lepšie ako ona - to rozhodne nie je zámer.

"Protectoris, madam Bonesová. Ochranca Rokfrotu, ktorého menoval sám Myrddin, keď cítil, že pre svoje zdravie už nezvláda plniť túto úlohu." Slizolin nakloní hlavu. "Mal som sedemnásť, ale aby som bol spravodlivý, Salazar, Helga a Godrik si svoje tituly vyslúžili v oveľa mladšom veku. Len Rowena ich získala neskôr, keď ich Myrddin povolal na hrad v Moray, aby začali plniť úlohu zakladateľov školy."

"Ste chodiaca časová schránka, profesor Slizolin."

Slizolin sa opäť usmeje. "Áno, no - zabudol som oveľa viac, ako si pamätám."

V jeho hlase je nádych smútku, čo ju rozhodí. Nebude pokračovať v prekliatom vypočúvaní tohto muža. O zakladateľoch a ich vlastnostiach hovorí príliš ľahko, príliš láskavo, aby to bolo klamstvo. Má už len jednu otázku a potom sa môžu vrátiť k účelu jeho návštevy. "Váš brat, profesor. Naozaj presadzoval filozofiu čistokrvných a odstránenie alebo smrť polokrvných či muklorodených?"

Profesor Slizolin zdvihne obočie. "Madam Bonesová, ja aj môj brat sme polokrvní."

Je to stručná odpoveď, ktorá Amelii povie všetko, čo potrebuje vedieť, bez toho, aby zaplnila vzduch slovami. Krásne. "To rada počujem. Možno si niektorí občania v rámci čarodejníckej Británie túto pravdu uvedomia a začnú sa správať slušne."

"Možno," súhlasí Slizolin, ale medzi obočím sa mu objaví slabá čiarka. Nie je teda presvedčený. Je sklamaný. Určite by jej to uľahčilo prácu.

Sú, povedal Slizolin. Nie boli. Mohla to byť jednoduchá voľba štruktúry vety založená na jeho vlastnom pokračovaní, ale Amélia si nemyslí, že Nizar Slizolin je typ, ktorý by robil takéto náhodné chyby v reči. Ak Salazar Slizolin stále číha v Británii, potom to bude naozaj veľmi zaujímavé... ale zdržala sa otázky. Koniec koncov, všetko má svoj čas a miesto.

"O tretej mám stretnutie, na ktoré sa budem musieť pripraviť, takže by sme mali prejsť k bodu vašej návštevy. Čo vás zaujíma v súvislosti s Viktóriou Bluebellovou, profesor?"

"Zhovievavosť."

To Ameliu prekvapí viac než čokoľvek, čo sa doteraz dozvedela. "Prečo by ste, preboha, niečo také navrhoval?" spýta sa a zamračí sa. "Slečna Bluebellová vytiahla prútik pred svedkami a pokúsila sa vás zavraždiť pred väčšinou študentov Rokfortu. Len mágia, o ktorej ma informoval auror Shacklebolt, zabezpečila, že sa vám nič nestalo, hoci samotná slečna Bluebellová utrpela vážne popáleniny prstov. Liečiteľka umiestnená v Azkabane mi povedala, že spätné kúzlo jej zlomilo aj všetky kosti na rukách. To kúzlo myslela vážne, profesor Slizolin. Chcela vám spôsobiť smrť. Prečo žiadate o zhovievavosť?"

"Z dvoch dôvodov," odpovie Slizolin a zdvihne ruky, aby si mohol podoprieť lakte a oprieť si bradu o ruky. "Prvý... keby som ju nekonfrontoval, tak by to kúzlo nevyriekla. Mohol som nechať hradnú mágiu, aby sa postarala o zmiznutie jedu, a dovoliť slečne Bluebellovej pokračovať vo svojom večeri. Nie je jedinou študentkou na Rokforte, ktorá je plnoletá a označená, madam Bonesová."

Amelia zaťala čeľusť v reflexívnej reakcii, vybrúsenej mesiacmi Fudgeových a Dumbledorových protichodných príbehov, Fudgeovým smiešnym správaním a neetickým spravodajstvom Proroka. "Potom veríte tak ako Albus Dumbledore, že Vy-viete-kto sa vrátil."

"Verím?" Slizolin pokrútil hlavou. "Madam Bonesová, už dvakrát som sa stretol so svojím mnohonásobným pra-synovcom. Prvýkrát to bolo v piatok tretieho novembra. Utiekol z mojej prítomnosti, keď som sa ukázal byť s prútikom pohotovejší ako on. Druhýkrát to bolo dvadsiateho druhého decembra, na zimný slnovrat. Použil svoju vlastnú krv, aby privolal do pasce tých, ktorí patria k jeho rodovej línii, čo je druh privolávacieho kúzla, ktoré nemožno ignorovať bez rizika šialenstva a smrti. Použil som čepeľ napustenú baziliškovým jedom, aby som Voldemortovi vyrezal trvalú dieru do tváre, keď bol natoľko sebavedomý, že veril vo svoje víťazstvo."

Venuje mu pohľad prižmúrenými očami. "Spikli ste sa s mojimi aurormi?"

Slizolin sa zdá byť tým prekvapený. "Stretol som aurorov Tonksovú a Shacklebolta, ale neurobil som s nimi nič, čo by sa počítalo ako sprisahanie. Alebo máte na mysli niečo iné?"

Amélia si podráždene povzdychne a oprie sa na stoličke. "Pretože to znelo veľmi podobne ako riadna ústna aurorská správa, profesor."

"Aha." Slizolin sa stále tvári zmätene. "Madam, ja len verím v čo najjasnejšie podávanie faktov, aby sa predišlo nedorozumeniam. Je to učiteľský zvyk."

"To je správna poznámka," pripustí Amélia. "Prečo by som mala prijať vaše slovo o Voldemortovom návrate?" Tuší to; bola by hlúpa, keby to neurobila. Jednoducho nemá konkrétny dôkaz okrem slova dvoch aurorov, o ktorých vie, že sú zapojení do Dumbledorovho Fénixovho rádu. Nezastaví ich. Čo robia vo svojom voľnom čase, je ich vec. Ak je Voldemortov návrat pravdivý, už sa spojili s tými, ktorí sú dostatočne mocní na to, aby ho pomohli zastaviť. Ak je Voldemortov návrat nepravdivý, strácajú len svoj vlastný čas.

Stále však Shacklebolt a Tonksová zostávajú kompromitovaní, pokiaľ ide o vecné podávanie správ o Voldemortovom potenciálnom návrate a jeho aktivitách. "Minister trvá na tom, že Voldemort nemohol byť na ministerstve, hoci ostatní tvrdia niečo iné. Zamestnanci Ministerstva záhad neboli prítomní v tej konkrétnej oblasti, aby mohli potvrdiť alebo vyvrátiť Voldemortovu prítomnosť. Prečo by som vám mala veriť?"

"Možno by ste nemali," povie a opäť ju prekvapí. Rozhodne vie, ako človeka udržať v strehu. "Ale verím, že Voldemort..." Amélia neznáša, že sa pri počutí toho mena vysloveného nahlas zachveje. "- sa nakoniec odhalí spôsobom, ktorý nikto nemôže poprieť. Verte v jeho návrat, keď sa tak stane, madam Bonesová, a Británia nie je stratená. Toto odhalenie sa však pravdepodobne ukáže ako chaotické."

"Už teraz je to chaotické, bez ohľadu na to, či je Vy-viete-kto vinníkom, alebo nie." Amelia si uvedomila svoj kyslý tón. Voldemortov návrat ju momentálne znepokojuje menej ako tí, ktorých zatkli za vlámanie sa do Oddelenia záhad a všetci mali na rukách Temné znamenia, ktoré po vojne v roku 1981 presvedčivo popreli. Aby to nebolo dosť komplikované, prekliaty Kornelius Fudge jej prerástol cez hlavu a pustil tých bohatých z Azkabanu na slobodu, kým sa nevrátia pred súd.

Napriek tomu, že všetky záležitosti Azkabanu boli v Améliinej kompetencii. Napriek zákonu, ktorý pred rokmi pomáhal vytvoriť sám Fudge a ktorý bez kvetnatých slov hovorí, že žiadneho čarodejníka alebo čarodejnicu z čarodejníckej Británie, ktorých prichytia pri trestnom čine a zároveň majú na sebe temné znamenie Vy-viete-koho, nikdy neprepustia na kauciu - bez ohľadu na to, koľko sú schopní zaplatiť.

Tak či onak, prekliaty Kornelius. Nikdy nemal veľa rozumu, ale v tomto ju nechal rozzúrenú a s niekoľkými možnosťami. Ak jeho konanie odsúdi, odhalí, že ministerstvo nie je stabilné a jednotné, čo môžu využiť iní. Ak jeho činy ignoruje, schvaľuje ich.

Kým je zaneprázdnená preklínaním vecí, preklína aj politiku.

"Odbočujeme," povie Amelia. "Aký je druhý dôvod, prečo žiadate o zhovievavosť v prípade slečny Bluebellovej?" Ten súdny proces bude prinajmenšom jednoduchý, naplánovaný je na koniec tohto týždňa.

"Pretože má sedemnásť rokov," povie Slizolin jemným hlasom. "Sedemnásťroční robia chyby. Mŕtvi sedemnásťroční nikdy nemajú príležitosť naučiť sa niečo iné."

Amélia pocíti vzácnu vlnu šoku. Je to také jednoduché tvrdenie, a predsa také silné. "Čo ak sa nikdy nenaučí inak?"

Slizolin ani nemrkne, keď sa stretne s jej pohľadom. "Aspoň dostala príležitosť to skúsiť."

Amélia si povzdychne. "Buďte konkrétny, profesor Slizolin. O čo žiadate v mene slečny Bluebellovej?"

"Skutočnosť, že bola ochotná spáchať vraždu pred svedkami, je usvedčujúca a nemožno ju ignorovať, hoci treba vziať do úvahy aj to, že ten čin bol úplne hlúpy, čo je často hlúposť mladosti. Hnev sa vzbudzuje ľahšie." Slizolin opäť spustí ruky na kolená a pri prednese svojho prípadu zvolí skôr pasivitu než prenikavú ostražitosť. "Desať rokov v Azkabane ako mladistvá delikventka s možnosťou dokončiť si vzdelanie, ak sa bude správať slušne. Nestranný poradca, ktorý by mohol pomôcť napraviť mladého mága, aby bol po prepustení pripravený začleniť sa do spoločnosti."

"Vzdelávanie? Poradcovia?" Amélia sa vysmieva. "Takéto veci v Azkabane neposkytujeme. Je to väzenie, nie pohodlné ubytovanie."

Slizolin sa pomaly posadí. "Aha," zamrmle. Miestnosť naplní nebezpečná atmosféra, ktorá vychádza priamo z neho. "A čo poskytuje Azkaban svojim väzňom, madam Bonesová?"

"Jedinú malú, uzavretú celu s umývadlom a záchodom. Tri jedlá denne, ktoré majú naplniť kalorickú potrebu, ktorej vzhľadom na ich uväznenie nie je veľa. Lekárska starostlivosť, ak sa to považuje za potrebné. Azkabanský väzeň neopustí svoju celu, kým sa mu neskončí trest, alebo kým nezomrie."

Slizolin sa na ňu pozrel. Jeho výraz je neutrálny, ale ona cíti jeho rozhorčenie ako vypálenú ciachu. 2) "Madam Bonesová," povie, "Magická rada v mojich časoch, tá, ktorá nakoniec prijala názov Wizengamot podľa anglického Witenaġemoteven? 3) Dokonca aj oni by tieto podmienky považovali za - dočerta, ako sa to moderne povie?" Zamračí sa. "Despiadado. Nepekné. Bezcitné. Kruté. Nemilosrdné. Inhumano. Neľudské, madam Bonesová."

"Sú to zločinci a netreba ich ľutovať," odvetila Amelia, nahnevaná, že pri jeho slovách pocítila nával viny. "Netreba ich rozmaznávať."

"Je veľmi smutné vidieť, ako ďaleko čarodejnícka Británia ustúpila v tom, ako sa správa k svojim magickým blížnym, zatiaľ čo nemagická Británia urobila taký veľký pokrok v tom, že si uvedomuje potrebu zlepšovať seba aj jeden druhého." Slizolin si ju premeriava. Vo vzduchu je stále horúčava ciachy, ale jeho pohľad je ako zimný mráz. "Čarodejnícki zločinci prestávajú byť ľuďmi, však? Prestávajú mať potreby? Má sa s nimi zaobchádzať horšie ako so zvieratami?" Pokrúti hlavou. "Ak si myslíte, že toto všetko je meradlom spravodlivosti, ste rovnako zlá ako ten imbecilný minister."

To Améliu vážne urazí. "Odstráňte sa z mojej kancelárie," zasyčí.

"S radosťou," odpovie Slizolin, postaví sa a otočí sa na odchod. Ešte viac ju rozzúri, keď sa zastaví s rukou na dverách a pozrie na ňu cez plece. "V piatok budete mať možnosť zabiť, alebo dať nádej. My sami sme vždy dávali prednosť nádeji. Zaujímalo by ma, čomu dávate prednosť vy?" S tým odchádza z jej kancelárie skôr, ako Amelia stihne sformulovať odpoveď.

To ju zasiahlo. Celé ju to zasiahlo.

Je šéfkou čarodejníckeho britského úradu na presadzovanie magických zákonov. Vykonáva zákon tak, ako je napísaný. Spoločnosť požaduje popravu za použitie neodpustiteľnej vraždiacej kliatby.

Victoria Grace Bluebellová len v novembri minulého roku dovŕšila sedemnásť rokov.

Amélia si položí tvár do dlaní. Prekliaty Nizar Slizolin.

______________________________

1) Britský idiom elephant in in the room, čiže slon v miestnosti, alebo v tomto prípade to autorka dala "elephant floating near the ceiling", teda slon vznášajúci sa pri strope. Čiže problém, o ktorom všetci vedia, ale nikto ho nerieši. Nenapadlo ma lepšie prirovnanie, aj keď som ešte uvažovala o „už o tom aj vrabce na streche čvirikajú“, takže keby niekoho hej, tak sem s ním. :)

2) Česky cejch. Verte či nie, aj ja som bola prekvapená slovenskou verziou, viac poznám tú českú.

3) Jediné, čo som našla bola inšitútica Witenagemot, čiže zhromaždenie múdrych mužov, existujúci od 6. do 11 storočia. Pôvodne to bol poradný orgán kráľa. Pochádza to staroanglického slova witan (múdri muži) a gemot (stretnutie)