Preklady fanfiction Harryho Pottera

Suterén

Koniec týždňa znamenal začiatok vianočných prázdnin. Hermiona, rodina Weasleyovcov a Draco sa spoločne zhromaždili pred kozubom profesorky McGonagallovej. Riaditeľka školy sa s nimi postupne rozlúčila a zapriala im veselé sviatky, a jeden po druhom mizli v krbe. Draco si povzdychol nad jej nie práve úprimným rozlúčením a vstúpil do kozuba. V záblesku teplého, šteklivého, zeleného plameňa Draca zrýchlilo a s rachotom vypadol z kozuba v sídle Fénixovho rádu.

„Každý si teraz vybalí veci,“ ozval sa ponad hluk piskľavý hlas pani Weasleyovej. „Ron, drahý, ty budeš s Harrym.“ Ron sa široko usmial a vybehol po schodoch tak rýchlo, ako mu to kufor dovolil. „A Hermiona, ty budeš počas sviatkov bývať s Ginny.“

Draco si všimol pohľad, ktorý si medzi sebou dievčatá vymenili, no obe poslušne odišli do izby. Predpokladal, že mu pridelia tú istú izbu ako naposledy, a tak zamieril ku schodisku.

„Malfoy.“ Hlas pani Weasleyovej sa nebezpečne niesol miestnosťou. Keď sa na ňu pozrel, v jej očiach zbadal starý, nevyhasnutý hnev a pocítil jemnú nervozitu.

'Aj keď je to krvizradkyňa, stále je pôsobivá,' pomyslel si Draco, keď sa k nemu priblížila. Napriek inštinktu neustúpil.

„Malfoy, drahý,“ oslovila ho prehnane sladkým hlasom. „Dovoľ, aby som ti ukázala tvoju izbu na sviatky.“

Draco ťažko preglgol, keď sa pani Weasleyová otočila a viedla ho cez dom k dverám, ktoré si predtým nevšimol. Ustúpila a rukou mu naznačila, aby vstúpil.

„Uži si pobyt,“ povedala so sarkastickým úsmevom. Draco sa za jej chrbtom zlostne zaškľabil, keď odkráčala dolu chodbou a zmizla za rohom.

„Uži si pobyt,“ napodobnil ju posmešne. „No určite.“ Pretočil očami a otočil sa k dverám. Boli staré a sivé, pokryté hrubou vrstvou prachu a viac pavučinami, než by mu bolo milé. „Do pekla, kam ma to dali? Do komory?“ zamrmlal.

Pokúsil sa otočiť starou železnou kľučkou, no tvrdohlavý kov sa ani nepohol. Ťahal, tlačil a lomcoval dverami, no jediné, čo dosiahol, bolo, že pani Weasleyová začala búchať po stenách a kričať: „Okamžite prestaň s tým hlukom!“

Draco potlačil nutkanie odvrknúť jej a namiesto toho sa sústredil na otvorenie zaprášených dverí. Po ďalšej minúte tichého zápasenia cúvol a oprel sa o protiľahlú stenu, premeriavajúc si svojho tvrdohlavého protivníka.

„Fajn teda,“ rozhodol sa. Vytiahol prútik a namieril ho na dvere. „Alohomora.“ Skúsil ich znova otvoriť, no márne – ťažké drevo sa ani nepohlo. Znova sa oprel o stenu a zamyslel sa. Použil celý rad kúziel: zväčšovanie, zmenšovanie, potom, už frustrovaný, sa pokúsil ich rozstreliť. Nič nefungovalo.

'Kto by, do pekla, očaroval dvere proti kúzlam?' pomyslel si Draco nahnevane a zazeral na ten hlúpy kus dreva. 'Vyzerá to tak, že to budem musieť urobiť po starom.'

Postavil sa čo najbližšie k stene. Sústredil všetku svoju silu a rozbehol sa proti dverám. Vrazil do nich s hlasným buchnutím, pričom si nebol istý, či to zapraskali dvere alebo jeho rameno. Trením si prešiel boľavé miesto a pripravil sa na ďalší náraz. Rozbehol sa znova, no tesne pred dopadom začul svoje meno.

„Malfoy?“

Otočil sa a pokúsil sa zastaviť, no bolo už neskoro. Vrazil do dverí – ktoré sa, samozrejme, okamžite bez akýchkoľvek problémov otvorili. Očakával, že dopadne na podlahu, no namiesto toho sa ocitol vo vzduchu než narazil do schodiska. Počul ženský výkrik, keď sa znovu odrazil do vzduchu a s ďalším buchnutím dopadol na schody. Ešte jeden otras a nakoniec sa zrútil na podestu.

Z pľúc mu prudko vyrazilo vzduch. Na hrudi a za očami pocítil obrovský tlak, akoby mu niekto tlačil topánku na hrudnú kosť a nedovolil mu nadýchnuť sa. Po tom, čo sa mu zdalo ako celá večnosť, sa mu pľúca opäť naplnili vzduchom. Hlava sa mu točila a cítil, ako mu po tvári steká teplá krv. Ruka ho strašne bolela a keď sa s ňou pokúsil pohnúť, vystrelila mu do nej ostrá bolesť, ktorá ho prinútila vykríknuť.

„Malfoy!“ ozval sa Hermionin hlas zhora. „Pre Merlina, nehýb sa.“

Jej príkaz ignoroval a pokúsil sa posadiť, no dosiahol len to, že mu po tvári začalo stekať ešte viac krvi a v ruke mu vystrelila ďalšia pálčivá bolesť. Zasyčal a opäť sa zvalil na zem, oči pevne zatvorené a pery stisnuté v bolestnom úškľabku.

A potom pocítil na sebe jej ruky. Opatrne ho pretočila na chrbát a s obavami sa naňho pozrela.

„Kde to bolí?“ spýtala sa, zatiaľ čo jej hnedé oči blúdili po jeho tele.

„Kde to bolí, Grangerová?“ zopakoval cez zaťaté zuby. „Sakra, bolí to úplne všade!“

„Nebuď tvrdohlavý,“ pokarhala ho jemne. „Povedz mi, kde to bolí najviac.“

„Do pekla,“ zastonal zadychčane. Pokúsil sa znova schúliť do klbka, no Hermiona ho zastavila. Vzala jeho hlavu do dlaní a položila si ju do lona.

„Tergeo.“

Krv sa pomaly začala strácať z jeho tváre, no zdalo sa, akoby kúzlo nefungovalo dostatočne dobre. Rana na Dracovej hlave stále krvácala.

„Musíš byť opatrnejší,“ povedala Hermiona ticho, keď držala prútik nad ranou. Po tichom zaklínadle sa sval začal hojiť a čoskoro sa spojila aj koža. Do minúty bola rana úplne zacelená, zostala po nej len malá ružová jazva ako dôkaz, že sa vôbec stala. Zvyšná krv zmizla z jeho tváre.

Otvoril oči a cez privreté viečka zazrel Hermionu, ako sa nad ním skláňa. Jej kučeravé hnedé vlasy viseli po bokoch jej tváre ako závoj.

„Čo ešte?“ spýtala sa. Jej čokoládové oči sa v tlmenom svetle zvláštne leskli. Draco zanechal akúkoľvek obrannú pózu. Zavrel oči a nechal hlavu znova klesnúť do jej teplého lona.

„Ruka,“ povedal slabo.

„Ľavá alebo pravá?“

„Pravá.“

Cítil, ako sa naklonila bližšie k nemu a jemne vzala jeho ruku do dlaní, skúmajúc miesto zlomeniny. Položila špičku prútika na postihnuté miesto a Dracovi na chvíľu srdce vynechalo úder.

„Grangerová, vieš, čo robíš?“

„Ššš,“ upokojila ho. „Episkey.“

Draco pocítil, ako mu ruka začala zahrievať, až tak, že to bolo nepríjemné. No práve keď sa to stalo takmer neznesiteľným, bolesť zmizla. Skúsil pohnúť prstami – tentokrát bez výkriku. Pomaly rukou pohol a pokúsil sa ju zohnúť.

„Bude to trochu stuhnuté,“ povedala, „ale už to nie je zlomené.“

„Vďaka,“ zamrmlal vyčerpane a znova si nechal hlavu klesnúť do jej lona. „Si skoro lepšia než Pomfreyová.“

„No, poskytol si mi dosť praxe,“ usmiala sa. „Ešte niečo?“

„Nie, len mi dovoľ trochu si oddýchnuť.“

Draco sa sústredil na dýchanie, snažiac sa ignorovať Hermionine mimovoľné pohládzanie jeho vlasov. Po chvíli ticha znova prehovorila.

„Naozaj by si mal byť opatrnejší…“

„Myslíš, že som to spravil naschvál, Grangerová? Keby si ma nerozptyľovala, nikdy by som takto neskončil,“ obvinil ju.

„Ale prosím ťa,“ odvetila pokojne. „Toto by sa stalo bez ohľadu na to, či som tam bola alebo nie. Vlastne je šanca, že som tam mala byť. Ktovie, ako dlho by si tu dole ostal bez pomoci?“

Draco si to nechcel priznať, ale mala pravdu. Mohol vykrvácať a nikto by si to celé dni nevšimol. Pri tej predstave mu naskočila husia koža.

„Čo to tu vlastne je?“ spýtala sa Hermiona.

Draco otvoril oči a pozrel cez ňu na svoje okolie. Jediným zdrojom svetla v ponurej miestnosti bol otvorený vchod na vrchu schodiska. Okrem malého pásu svetla pri ich nohách bola celá miestnosť zahalená do temnoty.

„Ani som nevedel, že tu je suterén,“ povedal.

Hermiona v hrdle vydala potvrdzujúci zvuk, zatiaľ čo sa Draco snažil obzrieť priestor okolo seba. Steny boli z tmavého sivého betónu a pokryté pavučinami. Vo vzduchu bol zatuchnutý, plesnivý zápach, akoby tento priestor nebol využívaný už dlhé roky.

„Prečo by ťa dali sem dole?“ uvažovala nahlas Hermiona.

Draco sa na ňu uškrnul. „Dám ti na uhádnutie tri pokusy.“

„Tu predsa nemôže byť posteľ,“ pokračovala, ignorujúc jeho poznámku.

„To zistíme, až keď sa pozrieme.“

Odtlačil sa nahor, pričom cítil, ako mu Hermiona podopiera chrbát.

„Si v poriadku?“

„Som v pohode, Grangerová,“ odpovedal ostro. Pokúsil sa postaviť, no zakolísal. Hermiona ho rýchlo zachytila za ruku.

„Si si istý?“ zopakovala otázku.

Vytrhol jej ruku zo svojho zovretia. „Áno.“

Draco vytiahol prútik a zamrmlal: „Lumos.“ Hermiona ho napodobnila. Spoločne začali skúmať suterén, postupujúc hlbšie do tmy len so svetlom z ich prútikov.

Podesta schodiska sa delila na dve časti. Jedna bola úzka chodba priamo pred nimi, druhá viedla do širokej miestnosti po ich ľavej strane. Najprv sa vydali do tej väčšej.

Na zemi ležali rozhádzané rozbité kusy nábytku. Dlhé šrámy, pravdepodobne po vlkolakovi, rozrezávali zašlú sivú látku. Miestnosť páchla odpornou hnilobou, akoby medzi vankúše niečo zaliezlo a zomrelo. Myšlienka, že by to mohla byť pravda, sa Dracovi mihla mysľou a sťažka prehltol, no odhodlane pokračoval ďalej.

Vyhli sa hromadám starého nábytku a prešli do miestnosti, ktorá vyzerala ako staré laboratórium. Niečo však na tej scéne nesedelo.

V strede miestnosti stál dlhý oceľový stôl, po bokoch ktorého boli v pravidelných intervaloch pripevnené hrubé čierne kožené popruhy. Nad stolom visela lampa a čosi, čo vyzeralo ako špicatý luster.

Na zadnej stene za stolom sa nachádzala dlhá polica plná kníh. Priľahlá stena obsahovala jednoduchú zostavu na prípravu elixírov.

Draco podišiel bližšie, cítiac, ako sa Hermiona vzdialila z jeho strany. Prešiel k stolu na elixíry a posvietil naň prútikom. Na stole stál starý zhrdzavený kotlík, napoly naplnený niečím zeleným a stuhnutým. Povrch bol posiaty naberačkami, nožmi, mažiarom a tĺčikom. Hlboké zárezy križovali dosku stola. Pomaly po nich prešiel prstami a v duchu premýšľal, čo sa tu asi odohralo.

„Malfoy,“ zavolala na neho Hermiona z druhej strany miestnosti. „Poď sem na chvíľu.“

Odtrhol sa od súpravy na elixíry a svojich myšlienok a pristúpil k nej. Pred ňou na stene bol namontovaný panel so starodávnymi spínačmi. Žiadny z nich nebol označený.

„Na čo asi slúžia?“ spýtala sa.

„Netuším. Zaujímalo by ma, či ešte fungujú...“ povedal Draco a pomaly natiahol ruku k jednému z nich.

„Draco...“ varovala ho Hermiona znepokojeným tónom.

Ignoroval ju. Prstom nahmatal spínač. Zhlboka sa nadýchol a zatlačil ho, pričom počul hlasné cvaknutie. Najskôr sa nič nestalo, takže mohol pokojne vydýchnuť. No zrazu sa luster za ním začal prudko točiť.

Hermiona hlasno zalapala po dychu a chytila Draca za ruku, keď sa obaja otočili, aby sledovali, čo sa deje.

To, čo považovali za luster, sa ukázalo byť niečím úplne iným, než očakávali. Mechanizmus sa spustil zo stropu a rýchlo sa krútil. Keď sa priblížil k stolu, jeho pohyb sa spomalil. Až vtedy Draco a Hermiona videli jasne to, čo si predtým pomýlili so svetlami.

„Ihly,“ vydýchla Hermiona a jej zovretie na Dracovej ruke sa ešte zosilnilo. Stroj sa zastavil a v mihotavom svetle ich prútikov sa zlovestne zaleskol. „Toto je muklovský vynález... Draco, myslíš, že toto miesto bolo používané na...“

Pozrel jej do očí pevne. „Mučenie?“ doplnil ju. „Áno.“

Hermiona sa s vystrašeným pohľadom otočila späť k stolu. Draco prisahal, že začul slabé ozveny výkrikov približujúcich sa k nim a v kútiku oka zazrel náznak pohybu. Hermiona prudko otočila hlavu tým istým smerom a jej zovretie ešte viac zosilnelo – čokoľvek to bolo, aj ona to videla.

„Poďme preč, Hermiona,“ povedal Draco a pomaly cúval.

Nevzpierala sa, keď sa spolu vrátili späť k osvetlenému schodisku.

„V žiadnom prípade tu nebudeš spať,“ vyhlásila rozhodne. „Tá miestnosť...“ mimovoľne sa zachvela. „To nemôžeš.“

„Nemám veľmi na výber, Grangerová,“ povedal. „A ešte sme nepreskúmali tú druhú chodbu. Možno je tam niečo lepšie.“

Hermiona zdvihla obočie nad jeho optimizmom a skepticky sa pozrela dolu čiernou chodbou.

„Opakujem, nemám veľmi na výber,“ povedal a vykročil. Hermiona, ktorá nechcela ostať sama, ho nasledovala tesne za ním.

Chodba mala približne sedem dverí: tri na každej strane a jedny na jej konci. Draco položil ruku na prvú kľučku.

„Si si istý, že to chceš urobiť?“ spýtala sa Hermiona.

„Potrebujem izbu,“ odpovedal jednoducho.

'A tiež ma to začína zaujímať,' pomyslel si. 'Aké ďalšie tajomstvá toto miesto ukrýva?'

Dvere sa otvorili bez problémov, odhaľujúc zariadenú, no špinavú hosťovskú izbu. Bola tam posteľ, komoda, skriňa a dokonca aj kúpeľňa, všetko v prekvapivo dobrom stave.

Zvyšných šesť izieb bolo podobných, každá s vlastným nevkusným zariadením. Bohužiaľ, žiadna nemala okná, takže každá bola temná, pochmúrna a nesmierne depresívna.

„No, tak si vezmem tú prvú,“ povedal a vyšiel späť na schodisko po svoju batožinu, zatiaľ čo Hermiona zostala v miestnosti. Kým bol preč, začala ju čistiť sériou kúziel „Scourgify“.

„Nemusela si to robiť,“ povedal Draco.

„Nevadí mi to,“ odvetila. Potom, po chvíli mlčania: „Nemal by si tu ostať.“ Pozrela sa naňho vážne.

Draco mykol plecami. „Asi je to odplata za ten malý žartík so znehybnením v lete. Zaslúžim si to.“

Hermiona mierne očervenela, no povedala: „Nikto si nezaslúži byť tu dole... Je to hrozné. Ani len okná tu nie sú.“

„Je to lepšie,“ namietol. „Nebudem nikomu prekážať. Nebudem nikomu na očiach. S trochou šťastia na mňa všetci zabudnú a budem mať pokojné prázdniny.“

Hermiona sa na neho súcitne pozrela, potom vzhliadla smerom ku vchodu. Jej výraz sa zmenil na rezignovaný a potichu zamrmlala: „Dobre...“

„Budem v poriadku, Grangerová,“ uistil ju.

Zhora niekto zakričal jej meno. „Radšej choď. Stavím sa, že ťa chce Zjazvená hlava vidieť,“ povedal s úškrnom, pričom jeho postoj sa okamžite zmenil.

Hermiona na okamih vyzerala dotknuto. Potom hrdo zdvihla hlavu a bez jediného slova vykročila z izby a vyšla po schodoch.

Keď si bol Draco istý, že odišla, posadil sa na posteľ. Z matraca sa zdvihol oblak prachu ako malý atómový hríb. Bez toho, aby si dal tú námahu zapáliť sviečky, zavrel oči a skryl hlavu do dlaní, nenávidiac temnotu, ktorá ho obklopovala.

PP. Tie ihly sú v originále len needles. To môžu byť aj železné hroty na mučenie, ale keďže som aktuálne už o pár kapitol ďalej (zač. 34), tak už viem, že sa nimi niečo vstrekovalo. Hneď pri preklade som videla scénu z Wolverina, nemohla som sa toho zbaviť...  ale stále neviem odhadnúť, aké to môže byť staré... asi preto, že mám injekčné striekačky spojené s modernou medicínou, ale potom si vybavím staré filmy a lekárske kufríky... kľudne to môže byť staré pár storočí.  Takže uvidíme. Ja len že som to musela spätne upraviť :)
PP2. Tak vám to uľahčím, je to z obdobia Prvého rádu, takže sú to fakt ihly, resp. striekačky s ihlami.