Preklady fanfiction Harryho Pottera

Rokville

Zvyšok novembra prešiel bez incidentov. Ani Draco, ani Hermiona sa už nevrátili k tomu, čo sa skutočne v tú noc stalo; Hermiona preto, že si myslela, že si to Draco nepamätá, a Draco preto, že vedel, že si Hermiona pamätá. A keďže ani jeden túto tému nenadhodil, nejako sa im podarilo prekonať počiatočné rozpaky a vrátiť sa späť k bojujúcemu, sarkastickému, ale stále podporujúcemu „nie-sme-pár“, ktorý tvorili.

Obnovili spoločné tréningy v transfigurácii, pričom si každé utorkové, štvrtkové a sobotné večery vyhradili miesto v klubovni. Zo začiatku boli obaja trochu neistí, ale po hodine cvičenia dosiahli čiastočné premeny rýchlo. Ani jeden však zatiaľ nezvládol úplnú metamorfózu.

December prišiel so snehovou prikrývkou. Prvú sobotu, ktorá bola zároveň druhým výletom do Rokvillu, pokrývala zem hrubá, nadýchaná vrstva snehu. Hermiona sa pozrela z okna a takmer ju oslepila žiara ranného svetla odrážajúceho sa od intenzívnej bielej farby. Usmiala sa a rýchlo si obliekla zimné oblečenie. Keď schádzala dolu schodmi, zakričala na Draca:

„Malfoy, no poď! Je čas ísť! McGonagallová ti raz dovolila vynechať obchôdzky. Nemyslím si, že bude nadšená, ak to chceš zopakovať!“

„Dobre, dobre!“ zavolal, zatvárajúc dvere. „Idem. Nebuď taká otravná.“

„Nebuď taký pomalý,“ zavtipkovala.

Prevrátil oči a ona na neho vyplazila jazyk. Spoločne opustili internát, rozlúčili sa s Helgou a zamierili chodbou.

„Ešte som nevidela Salazara strážiť v portréte vchod,“ poznamenala Hermiona, keď sa krútili tmavou chodbou.

„Som si istý, že má lepšie veci na práci, než čakať na nás celý deň,“ povedal Draco.

„Portrét, ktorý má niečo lepšie na práci? Čo by to len mohlo byť?“

Draco pokrčil plecami. „Kto vie? Možno je… Nie tade, Grangerová,“ povedal, chytiac ju za lakeť a vedúc ju do ľavého tunela. Hermiona sa trápne zasmiala a Draco pokračoval. „Možno je jednoducho príliš dobrý na stráženie vchodu v portréte,“ navrhol.

Hermiona odfrkla. „To je váš problém, slizolinčania,“ povedala. „Vždy si o sebe myslíte príliš veľa. Prepáč, Malfoy, ale nie ste až takí úžasní.“

„Naozaj?“ spýtal sa, zjavne pobavený. „A čo robí chrabromilčanov lepšími?“

Hermiona sa otočila a začala cúvať, aby mu mohla pozerať do očí. „Ale no tak, to snáď ani nemusím hovoriť. Všetci to vedia: vernosť, odvaha, ušľachtilosť... Sme jednoducho prirodzene nadradení,“ povedala s úsmevom.

Draco sa krátko zasmial, rovnako aj Hermiona. Ich doberanie pokračovalo, kým nedorazili k východu. Potom zvážneli a započúvali sa do pokynov od McGonagallovej.

„Máte pridelené dve hodiny na osobné nákupy, ktoré môžete využiť kedykoľvek počas dňa,“ povedala. „Zvyšok dňa máte za úlohu hliadkovať v skrytých miestach Rokvillu, aby ste zabezpečili, že sa študenti nedostanú do problémov. Ak narazíte na nejaký incident, použite svoj úsudok a vyriešte situáciu primerane. A hlavne, musíte zostať spolu za každých okolností. Nechcem, aby sa jeden prefekt vytratil, kým druhý preberie všetku zodpovednosť,“ dodala a prísne sa pozrela na Draca. „Teraz choďte,“ zakončila so zamračeným pohľadom a odmávla ich, „a užite si to.“

****

Draco si preložil tašky, ktoré niesol, do druhej ruky. Hoci toho nekúpil veľa, aj tie najmenšie balíčky začali byť po štyroch hodinách chodenia otravné. Počas ich hliadkovania snežilo takmer nepretržite. Práve začalo snežiť opäť. Obrovské vločky jemne padali z neba a pokrývali všetkých okoloidúcich bielou vrstvou.

„Aspoň nefúka vietor,“ povedala Hermiona a pozrela sa na oblohu. Snehové vločky jej dopadali na mihalnice. Roztopené kvapky sa na nich trblietali a jej hnedé oči sa krásne ligotali. Draco sa zastavil, aby na ňu nezízal práve vtedy, keď k nemu Hermiona otočila hlavu.

„Chceš si ísť dať ďatelinové pivo?“ opýtala sa ho.

„A vynechať obchôdzky?“ opýtal sa predstierajúc šok.

Hermiona sa zhovievavo usmiala. „Som si istá, že pár minút nemôže uškodiť. Aj tak sa už máme čoskoro vrátiť do školy. Väčšina študentov už odišla. Nebojíš sa trochu porušiť pravidlá, že nie, Malfoy?“

Draco sa ostro zasmial, jeho sivé oči sa leskli pobavením. „Porušiť pravidlá? Grangerová, ja som sa narodil na ich porušovanie.“

Obaja sa smiali, keď vstúpili do Troch metiel. Hermiona našla stôl, zatiaľ čo Draco objednal nápoje. Vďačne si sadol na stoličku a položil tašky na zem k nohám. Napil sa piva, ktoré ho takmer okamžite zahrialo. Uvoľnil sa, oprel sa o operadlo stoličky a rozopol si kabát.

„Dnes to bolo dobré,“ povedala Hermiona a upila si z nápoja.

„Hej, bolo,“ priznal Draco. Prekvapilo ho, že to bola pravda. Po tom, čo ich McGonagallová poslala na hliadku, strávili asi hodinu prechádzaním sa. Potom Hermiona chcela nakupovať. Prešli rôzne obchody – Hermiona vyberala vianočné darčeky pre priateľov, ktorí sa s ňou stále nerozprávali. Draco nenápadne nakúkal do jej nákupov, snažiac sa odhadnúť, kto čo dostane. Bolo to jednoduchšie, než čakal.

'Kniha útočných a obranných kúziel…to musí byť pre Pottera. Leštidlo na metlu. To je určite pre Weasleyho. Náušnice pre tú malú Weasleyovú, rámček na fotky pre jej rodičov...'

Vtedy sa Draco pozrel na svoje úbohé nákupy: pár nových bŕk a doplnenie zásob prísad na elixíry. Náhly pocit osamelosti ho zasiahol tak silno, že ho takmer vrhol na zvyšok dňa zlej nálady. Potom však niečo upútalo jeho pozornosť. Skúmavo sa na to pozrel, zvažujúc.

„Počkám vonku, dobre Malfoy?“ navrhla Hermiona.

„Dobre,“ povedal, rozptýlený tým, čo našiel. „Zdržím sa len pár minút.“

Ako sľúbil, o desať minút vyšiel z obchodu s ďalším balíčkom v taške. Hermionu nikde nevidel.

„Kam sa pre všetko na svete podela?“ pomyslel si a prebehol pohľadom riedky dav študentov. Jej husté hnedé vlasy nebolo vidno nikde naokolo. Práve keď jeho obavy začali rásť, uvidel Hermionu prichádzať k nemu s červenou tvárou.

„Prepáč, že som meškala,“ povedala. Draco zdvihol obočie spýtavo. „Bola tu ešte jedna vec, ktorú som chcela kúpiť.“ Povedala to s malým úsmevom na tvári. To Dracovi vzbudilo mierne podozrenie, ale ignoroval ten pocit.

Ďalej zamierili do Medových labiek, kde nakúpili viac sladkostí, než bolo rozumné.

Po tom, čo im vypršal čas na nákupy, pokračovali v hliadkovaní, viedli nenútený rozhovor a občas rozdeľovali snehové bitky.

„Aj to bol úspešný deň,“ povedala Hermiona, čím prerušila Dracove spomienky. „Nakúpila som veľa vianočných darčekov.“

Draco vydal tlmený zvuk. „Hej, všimol som si,“ povedal a snažil sa skryť náznak skľúčenosti v hlase.

Hermiona si zrejme uvedomila svoje faux-pas a mierne sčervenala. Napila sa ďatelinového piva a odkašľala si. Práve keď sa chystala niečo povedať, Draco zbadal ruku, ktorá jej dopadla na plece. Okamžite spozornel a zdvihol hlavu, aby videl, kto narušil ich rozhovor.

„Orman,“ pozdravil Draco chladne.

Channing ignoroval Dracovu nevľúdnosť. „Hermiona,“ oslovil ju. „Aká náhoda, že ťa tu vidím!“

„Och, ahoj Channing!“ pozdravila Hermiona až príliš veselým hlasom. „Malfoy a ja sme si len dali niečo na pitie, ale myslím, že sa už pobe-”

„No!“ prerušil ju nahlas. „Nebude vám vadiť, ak sa k vám na chvíľu pridám, však?“ Bez čakania na odpoveď si privolal stoličku a usadil sa medzi nich. Otočil sa k Hermione, úplne odrežúc Draca od akejkoľvek možnosti pokračovať v rozhovore.

Rozprávali sa tlmenými hlasmi. Draco zostal dokonale nehybný, zúfalo sa snažiac započuť ich rozhovor – a darilo sa mu viac, než očakával.

„Podarilo sa ti urobiť niečo na tej úlohe?“ spýtal sa.

„Áno,“ odpovedala, „trochu.“

„Dobre, dobre. A niečo nové ohľadom tej predošlej?“

„Nie,“ povedala jednoducho. Vo vzduchu zavládlo výrazné ticho, akoby Channing očakával rozsiahlejšiu odpoveď. Keď už Hermiona nič ďalšie nepovedala, Channing pokračoval.

„V Ráde je všetko v poriadku. Hoci predpokladám, že to vieš.“ Prikývla. Channing pokračoval. „Som rád, že pracuješ na tej úlohe. Ani netušíš, aké je to dôležité, Hermiona. Kedykoľvek narazíš na niečo zásadné, prosím, daj mi vedieť.“

„Dám,“ prisľúbila.

„Dobre. No, už by som mal ísť.“

Draco len ťažko videl, ale zdalo sa mu, že Channing siaha k Hermioninej tvári.

„Hermiona,“ zašepkal.

„Channing, prosím…“

„Ššš,“ povedal. Draco zachytil Hermionino zakňučanie, keď ju Channing pobozkal.

To už viac nemohol zniesť. Tresol ďatelinové pivo o stôl tak silno, že zlatistá pena vystrekla z pohára a postriekala Channingov kabát. Postavil sa tak rýchlo, že sa jeho stolička prevrátila a s rachotom dopadla na zem. Celá miestnosť upriamila na neho pozornosť, keď rozčúlený vyrazil z budovy, snažiac sa čo najhlasnejšie tresnúť dverami.

****

Celý čas, čo sa Hermiona rozprávala s Channingom, jej mysľou stále prebiehalo to, čo sa stalo na ošetrovni. Bála sa, že to spraví znova. Už to vyzeralo, že jeho náklonnosti unikne, keď jej zrazu chytil ruku. Sklonil sa blízko k jej tvári.

„Channing, prosím…“ povedala a jemne pokrútila hlavou. Pozrel na ňu a jeho oči sa zúžili a potemneli.

„Ššš,“ povedal. Stisol jej ruku bolestivo pod stolom a vtlačil svoje pery na jej s veľkou silou. Hermiona cítila, ako jej ruka začína modrať pod jeho pevným zovretím, jeho prsty sa zarezávali do jej jemnej kože. Nedokázala zadržať bolestivé zakňučanie. Práve vtedy počula, ako Draco vyskočil zo stoličky a odišiel so značným rozruchom.

Odtiahla sa od Channinga a pozrela na neho s vystrašenými očami.

„Prestaň, Channing,“ zašepkala mu trasúcim sa hlasom. „Prosím, prestaň.“

Rýchlo schmatla svoje balíčky, aj tie Dracove, a vybehla z Troch metiel, ignorujúc jeho volanie. Takmer spadla, keď vykročila na zľadovatený prah, ale silná ruka ju zachytila skôr, než dopadla na zem.

„Máš čo vysvetľovať, Grangerová,“ zasyčal jej Draco do ucha, keď ju ťahal smerom k Rokfortu.

„Nie tu, Malfoy,“ prosila so slzami v očiach. „Prosím, nerob scénu.“ Ľudia už na nich začali zízať.

Vyzeral váhavo, akoby scéna bola vrcholom jeho dňa. „Dobre teda, keď prídeme späť do izby.“

Cestou kráčali tak rýchlo, ako ešte nikdy. K portrétovej diere dorazili rekordne rýchlo, odpovedali na Helginu jednoduchú hádanku a ignorovali jej zdvihnuté obočie. Hermiona ledva stihla zložiť šál, keď ju Draco pritlačil k stene. Triasla sa ako list vo vetre, prechádzka nijako nezmiernila jej rozrušené nervy.

„Čo to, dopekla, bolo, Grangerová?“

„Neviem,“ odpovedala chvejúcim sa hlasom.

Draco udrel rukou o stenu vedľa jej hlavy, až Hermiona podskočila a odvrátila od neho zrak. Oči sa jej opäť zaliali slzami.

„Mám po krk tvojich sprostých odpovedí, Grangerová! Je čas priznať farbu! Prečo si ho, do pekla, nechala pobozkať ťa?“

„Nenechala som ho!“ bránila sa, tvár červená od rozhorčenia. „Proste to urobil!“

„A nemohla si mu povedať nie?“ zreval Draco.

„Povedala som!“

„Takže bojovať neprichádzalo do úvahy, hej? To je ono?“

„Nie, len…“

„Ha!“ vyštekol. „Tak to bol teda poriadny boj, čo si predvádzala,“ posmešne dodal.

Hermiona frustrovane zakričala a vyhrnula si rukáv svetra. „Toto je dôvod!“ Čerstvé modriny na jej ruke už začínali naberať modro-fialový odtieň.

Draco stíchol a chytil jej ruku, pritiahnuť ju bližšie k svojej tvári. Jeho oči sa rozšírili, keď si uvedomil, čo vidí. Zdvihol pohľad na Hermionu. Slzy jej stekali po tvári a spodná pera sa jej chvela, keď ticho priznala: „Bála som sa.“