Preklady fanfiction Harryho Pottera

Účinky anonymity

Dva trápne týždne uplynuli a na školu sa zniesla jeseň. Po chodbách boli rozmiestnené obrovské tekvice, niektoré dosahovali takmer tri metre v priemere vďaka Hagridovej vypestovanej zručnosti. Hoci boli nepochybne sviatočné, boli zároveň aj dosť nepraktické – študenti museli doslova liezť cez obrovské oranžové plody, aby sa dostali z miesta na miesto. Profesori sa pri pohľade na siedmakov, ktorí sa šantili a chichotali cez tekvice ako prváci, len pobavene usmievali, no nijako sa nesnažili situáciu riešiť. Uvedomovali si, že pár tekvíc dokáže priniesť trochu svetla do atmosféry, najmä v temných časoch, ktoré viseli vo vzduchu ako hrozba.

Hermiona obišla jednu z nadrozmerných tekvíc a vkročila do takmer prázdneho nádvoria. Stiahla si tašku z pliec a položila ju na zem. S povzdychom sa uvelebila na lavičke a pozrela sa hore na jasnú modrú oblohu. Od východu vial ostrý vietor a odtrhával suché listy z vetiev stromov. Krútili sa a vírili vo vzduchu, padali na obe strany jej tela, niektoré sa jemne obtreli o jej líca, čo jej spôsobilo zimomriavky. Ponaťahovala sa na lavičke a vychutnávala si ten pocit – najprv napätie, potom uvoľnenie unavených svalov.

„Milujem jeseň,“ povedala ticho.

Pokojne hľadela na oblohu a predstavovala si tvary v bielych oblakoch, ktoré posiali modré nebo. Keď ju jej hra omrzela, výraz na jej tvári sa zmenil – spokojnosť vystriedalo zamyslenie.

'Toto boli naozaj zvláštne dva týždne,' pomyslela si.

A naozaj boli. Odkedy sa odohrala tá scéna na streche, napätie medzi Hermionou a Dracom vzrástlo exponenciálne. Ich hádky boli ostrejšie, ich mlčanie ponurejšie, ich smiech strojený a plný napätia.

'Obaja očividne myslíme na to, čo sa stalo… teda, takmer stalo… ale ani jeden z nás sa tomu nechce postaviť čelom…' Hermiona sčervenala pri predstave, ako by taký rozhovor mohol vyzerať. 'Som rada, že sme to ešte neotvorili. Dúfam, že ani nikdy neotvoríme…'

Pomaličky sa nádvorie začalo zapĺňať ďalšími študentmi. Keď si uvedomila, že sa skončila hodina, vstala z lavičky a vybrala sa do svojej izby. Cestou prešla okolo Rona a Ginny a márne sa snažila zachytiť ich pohľad. To jej okamžite zhoršilo náladu.

'Kiežby sa so mnou zase začali rozprávať,' pomyslela si pochmúrne. 'Harry mi v liste poriadne vynadal. Človek by si myslel, že to im bude stačiť…' Hermiona nakrčila nos pri spomienke na Harryho ostré slová. Nikde priamo nenapísal, že je zradkyňa a zlá kamarátka, ale oboje bolo rozhodne naznačené. Ani jedno obvinenie sa jej nepáčilo – a podľa nej ani nebolo oprávnené.

Práve pre túto ich dlhodobú odťažitosť Hermiona váhala, či sa vôbec zúčastní prvého Halloweenskeho maškarného bálu, o ktorom hovorila celá škola už skoro týždeň. Rokfort bol plný nadšených diskusií o kostýmoch, čo ju pomaly privádzalo do šialenstva. V jednom spontánnom momente si dokonca objednala kostým aj masku – niečo, v čom ju nikto nespozná. Kostým dorazil do dvoch dní, spolu s prvou vlnou jej nerozhodnosti. Odvtedy s ňou zápasila.

'Môžem tam jednoducho ísť,' pomyslela si, kráčajúc hore po schodoch do svojej izby. 'Kostým mám, všetko je pripravené… bola by škoda to premárniť. A čo na tom, že tam nebudem s Ronom, Ginny a ostatnými? Pointou maškarády je predsa anonymita!' Nad svojou logikou sa spokojne usmiala.

'Takže je to rozhodnuté – idem!'

****

'Nemôžem uveriť, že tam naozaj idem,' pomyslel si Draco, keď si obliekal svoj kostým. Celý týždeň sa nevedel rozhodnúť, či sa má maškarného bálu zúčastniť. Nakoniec sa však rozhodol, že tam predsa len zájde – aspoň na chvíľu.

'Potrebujem sa trochu zabaviť,' pomyslel si, keď si zapínal košeľu. 'Určite to bude celé smiešne... pravdepodobne tam ani nevydržím viac než pol hodiny.'

Zaviazal si čiernu masku a nasadil autentický čierny pánsky klobúk. Pohliadol na svoj odraz v zrkadle a uškrnul sa: jeho kostým Dona Juana bol dokonalý. Čierne nohavice mu priliehali k nohám, zatiaľ čo tunika s mierne rozopnutým výstrihom odhaľovala slušnú časť jeho bledých, vypracovaných pŕs. Maska a klobúk dostatočne zakrývali jeho tvár a vlasy – jedinou prezrádzajúcou črtou zostali jeho oči. A hoci vedel, že by ich mohol zmeniť kúzlom, rozhodol sa, že to neurobí. Svoj pohľad mal rád.

Upravil si zvinutý kožený bič, ktorý mu visel pri boku, a skontroloval si pevnosť opasku. S posledným roztopašným úškrnom do zrkadla vykročil z izby. Keď schádzal dole schodmi, všimol si, že Hermionine dvere sú zatvorené.

'Bál sa začal už pred pol hodinou,' pomyslel si, pozrúc sa na hodiny na stene. 'Určite by som počul, keby odchádzala. Možno tam vôbec nejde.'

Nevedel, čo si o tom má myslieť. Potriasol hlavou a vykročil cez chodby smerom k Veľkej sieni. Než sa vrhol do víru zábavy, rýchlo si premeral dav.

'Niektorým ľuďom akosi unikla podstata maškarného plesu, ' uchechtol sa Draco. Mnohí jeho spolužiaci boli stále ľahko identifikovateľní – ich typické črty ich prezrádzali. Ronove žiarivo červené vlasy vôbec neboli skryté. V skutočnosti mali trochu rozstrapatený vzhľad, ktorý perfektne dopĺňal jeho ohnivo oranžový dres Kudleyovských kanónov. Patilové sa neobťažovali so žiadnym extravagantným prestrojením, namiesto toho si obliekli tradičné indické rúcho. Dokonca aj Luna, ktorá sa na podobné podujatia zvyčajne vrhala s nadšením, bola ľahko rozpoznateľná aj pod svojím zvláštnym strieborným závojom a… jedinečnou pokrývkou hlavy.

Draco zazrel svoju starú slizolinskú partiu a s opovrhnutím si odfrkol. Každý z nich mal na sebe dlhý čierny plášť s kapucňou, ktorá im zakrývala celú tvár.

'Smrťožrúti,' uškrnul sa. 'Ako nesmierne originálne…'

A potom sa z ničoho nič zjavila čistá nádhera. Bola to dievčina, ktorú Draco len matne spoznával, akoby sa mu raz objavila v sne.

'Taký výjav by bol dokonalým snom,' pomyslel si. Inštinktívne sa zachvel, keď si ju dôkladne prezrel.

Jej vlasy boli husté, čokoládovo hnedé kučery, ozdobené čiernymi šperkami, ktoré sa ligotali v svite sviečok. Maska bola jednoduchá, no ohromujúca – zakrývala jej čelo a väčšinu lícnych kostí. Bola prevažne biela, zdobená čiernymi a striebornými vzormi, ktoré vyzerali, akoby ich niekto práve vylial z mysľomisy na porcelán. Jej šaty… tie šaty boli neuveriteľné. Dlhé čierne rukavice jej siahali až po lakte. Korzetový vrch zvýrazňoval jej nádherné prsia, ktoré sa pri každom pohybe mierne dvíhali. Rovnako ako maska, aj čierna látka šiat bola zdobená jemnými bielymi vzormi a striebornými akcentmi. Zvyšok šiat padal až k podlahe v jemných vlnách.

Nekráčala – ona sa vznášala.

S neochotou od nej odtrhol pohľad. Keď preskakoval pohľadom z človeka na človeka, uvedomil si, že všetky oči sú upreté na ňu – ženy so zelenookou závisťou, muži s neprehliadnuteľnou túžbou.

'Niet pochýb, že o polnoci s ňou budú chcieť všetci tancovať,' pomyslel si Draco. Podľa tradície maškarných bálov si mali taneční partneri o polnoci odhaliť svoje identity.

'Smola, že v tom čase už bude v mojom náručí,' uškrnul sa, vykročil z chodby a ponoril sa do davu.

Preplietal sa medzi študentmi popíjajúcimi punč, až sa priblížil k bohyni, ktorá ich práve poctila svojou prítomnosťou. Najprv ju chvíľu pozoroval, sledoval, ako nenútene flirtuje s veľkou skupinou chlapcov, ktorí ju obklopovali.

'Vyzerá ako profesionálka,' pomyslel si Draco, keď sledoval jej interakcie. 'Udržiava očný kontakt, smeje sa na ich hlúpych vtipoch…' Videl, ako jej elegantne rukavičkou zakrytá ruka jemne spočinula na predlaktí jedného z chlapcov, s ktorými sa rozprávala.

'A iniciuje fyzický kontakt,' pomyslel si uznanlivo. 'Je dobrá,' uškrnul sa. 'Škoda, že ja som lepší.'

Začala hrať hudba a takmer okamžite sa skupina okolo nej posunula o dva kroky bližšie – nepochybne ju všetci žiadali o tanec. Draco ju videl jemne pokrútiť hlavou a zvodne sa usmiať, akoby hovorila: 'Ak si chcete so mnou zatancovať, budete sa musieť trochu snažiť.'

Tí, čo za to nestáli, odišli a zostalo asi päť vytrvalých, ktorí ju stále prosili. Opäť pokrútila hlavou a ďalší dvaja sa vzdali.

A potom sa stalo niečo, čo Draca prinútilo strnúť.

Jeden z chlapcov jej položil ruku na pás a pritiahol si ju k sebe, jeho boky sa pritom nenápadne pritlačili na tie jej. Kontrola nad situáciou sa rýchlo vytratila. Dievčina vyzerala mierne vystrašene, položila mu ruky na hruď a snažila sa odtiahnuť, ale chlapec bol neústupný. Nenápadne sa mu vyšmykla z náručia a cúvla, no on sa k nej opäť priblížil. Pokúsil sa ju znovu chytiť – a pravdepodobne by sa mu to podarilo, keby mu v tom Draco nezabránil.

Jemne zachytil jej lakeť prstami.

„Tu si! Všade som ťa hľadal,“ prehovoril hlbokým hlasom, ktorý bol dostatočne hlasný na to, aby ho všetci počuli.

Dievča sa na neho pozrelo s vystrašeným výrazom – pohľadom, ktorý mu bol až príliš známy. Chystala sa niečo povedať, no Draco ju prerušil.

„Sľúbila si mi tanec,“ povedal zvodne, dlhým prstom jemne pohladil jej lakeť a usmial sa.

Jeho tvár vyzerala ako stelesnenie šarmu, no oči prezrádzali jeho skutočný zámer.

'Poď so mnou,' hovorili. 'Poď so mnou a nepýtaj sa.'

A akousi zázračnou náhodou jeho neverbálna komunikácia zafungovala. Strach v jej očiach zmizol a na okamih sa v nich objavilo niečo, čo Dracovi na chvíľu zadržalo dych – rozpoznanie.

Bleskovo to zmizlo, tak rýchlo, že si nebol istý, či to vôbec videl, no ona takmer nebadane prikývla na znak porozumenia. Jej váhanie sa rozplynulo a usmiala sa žiarivo.

„Veľmi rada.“

To bolo všetko, čo potreboval počuť.

Položil jej ruku na kríže a pozrel na podráždenú skupinu chlapcov, ktorí zostali stáť na mieste. Diabolsky sa uškrnul a za to si vyslúžil nenávistné pohľady. Potichu sa zasmial, čím upútal zvedavý pohľad svojej tanečnej partnerky.

Odviedol ju doprostred parketu. Položil jednu ruku na jej pás a začal ju viesť.

„Za toto ďakujem,“ povedala a venovala mu ten istý žiarivý úsmev, z ktorého mu na okamih poskočil srdce.

Zachoval si chladnú hlavu. „Potrebovala si pomoc. Čo iné som mal urobiť? Navyše, dnes vyzeráš úžasne.“

Začervenala sa a v rozpakoch si nežne zahryzla do pery.

„Ďakujem,“ povedala.

Zvyšok tanca strávili v tichu. Keď sa začala hrať ďalšia skladba, dievča mu bolo vytrhnuté z náručia jedným z chlapcov, ktorí ju obklopovali. Draco sa už-už chystal povedať, že s ním tancovať nebude, keď zacítil jej ruku na svojom predlaktí.

„Ďakujem, ale odtiaľto to zvládnem sama.“

Draco mlčky prikývol a vykročil z tanečného parketu. Vzal si pohár tekvicového džúsu (ktorý chutil, akoby bol poriadne dochutený ohnivou whisky) a mlčky ju sledoval. Žiarlivosť sa v ňom rozhorela, keď videl, ako sa vznáša po parkete v náručí iného muža. Takmer vykríkol, keď ju zbadal, ako sa nemotorne kolíše v Ronovom neohrabanom vedení.

O dva tance neskôr zasiahol, uškrnul sa a doslova si ju vzal z Ronovho nemotorného zovretia. Tancovali pod jeho nahnevaným pohľadom, no ani jeden z nich si to nevšimol.

„Znova si tu?“ podpichla ho s koketným úsmevom.

„Nič by mi v tom nemohlo zabrániť,“ odpovedal jej plynulo a posunul ruku nižšie na jej chrbát, pričom si ju jemne pritiahol bližšie. Potlačil triašku, keď zacítil, ako sa teplo jej tela neisto mieša s jeho vlastným. Než sa stihol zastaviť, v mysli sa mu rozvírili scény z fantázií, vďaka čomu sa mu žalúdok opäť nepríjemne stiahol.

Medzi nimi zavládlo jemne rozpačité ticho, ktoré nakoniec prerušila ona.

„Váhala som, či sem vôbec prísť,“ priznala.

„Ja tiež,“ povedal Draco, pretože celý týždeň bojoval s rozhodnutím, či sa zúčastní. „Nakoniec som sa rozhodol, že áno. Veď pointou maškarného bálu je predsa anonymita, nie?“

V jej hnedých očiach sa objavil záblesk nadšenia a usmiala sa.

„Presne!“ povedala radostne. „Nevedieť, s kým tancujete, zážitok dramaticky umocňuje.“

„To rozhodne,“ prikývol Draco. „Predstav si, že spolu tancuje slizolinčan a chrabromilčanka, a pritom o sebe ani nevedia!“ Potichu sa zasmial, netušiac, že jej smiech bol mierne nervózny.

„Ale o polnoci sa to všetko zmení,“ dodal nie príliš nenápadne. „Všetci si zložíme masky a už nebudú žiadne tajomstvá.“

„A čo ak zistíš, že tvoj partner nie je podľa tvojich predstáv?“ spýtala sa opatrne.

„Keďže tým partnerom budeš ty, som si istý, že sklamaný nebudem.“

Prižmúrila oči a hravo sa usmiala.

„Také sebavedomie,“ poznamenala. „Ako si môžeš byť istý, že s tebou vôbec budem tancovať? Alebo že tu o polnoci ešte budem?“

„Nie som,“ priznal. „Ale viem, že ak tu budeš, tancovať so mnou budeš.“ Pritom ju roztočil do otočky.

„A prečo by som mala?“

„Moja oslnivá krása, odzbrojujúci šarm a bezchybné tanečné pohyby.“ Naklonil ju dozadu do hlbokého záklonu a pomaly ju priniesol späť, s gráciou, za ktorú v duchu poďakoval svojej matke a jej neznesiteľným lekciám spoločenského tanca.

Zasmiala sa nádherným smiechom, ktorý u neho vylúdil úprimný úsmev.

Pieseň sa skončila veľkolepým záverom a Draco si z kúta oka všimol, že sa k nim blíži ďalší muž.

„Čo keby sme sa išli napiť?“ navrhol.

Prikývla a spolu zišli z tanečného parketu, nechávajúc za sebou skleslého chlapca s vystretou rukou.

'Amatér,' pomyslel si Draco, keď svojej tanečnej partnerke podával pohár tekvicového džúsu s kvapkou alkoholu. Spoločne si sadli k stolu a v tichosti pozorovali ostatných tanečníkov.

Draco ju podvedome porovnával s ostatnými dievčatami v miestnosti. Neexistovala konkurencia – bola jednoznačne najkrajšia. A bola s ním. Jeho ego tým pekne podrástlo.

S povzdychom sa na ňu nenápadne pozrel.

'Je mi odniekiaľ povedomá,' prebleslo mu hlavou.

Pomaličky si odpila z tekvicového džúsu, mierne prižmúrila oči nad neznámou chuťou alkoholu, a potom pohár opatrne, nenápadne položila na stôl. V tom geste bolo čosi zdržanlivo očarujúce – a s každým ďalším momentom ju Draco túžil spoznať viac.

'Až do polnoci, predpokladám.'

Požiadal ju o ďalší tanec, s ktorým ochotne súhlasila. Všetky valčíky sa však už skončili. Nahradili ich rýchle, tvrdé rytmy, ktoré vyžadovali hojdajúce sa boky a telá natlačené blízko pri sebe.

Draco a jeho tajomná kráska sa predierali davom až do stredu parketu.

'Teraz je ten správny čas urobiť môj ťah,' pomyslel si s hravým úsmevom.

Už tak bola blízko, no keď jej položil ruky na boky, pritiahol si ju ešte bližšie. Pohyboval svojimi bokmi s jej, proti jej, nechal hudbu viesť ich telá.

Našťastie pre neho mala skvelý rytmus a pohybovala sa dokonale v súlade s ním.

Čoskoro mu po chrbte stekali kvapky potu a jej tvár sa v tlmenom svetle zvodne leskla. Jeho ruky sa dotýkali jej bokov, ramien, krku… čohokoľvek, čo mohol dosiahnuť. A jej ruky robili takmer to isté, na jeho neskrývanú radosť.

Nenápadne sa pozrel na hodiny.

'Dvadsať minút do polnoci,' pomyslel si.

Prerušil pohyb, čím ju prinútil otvoriť oči.

Chytil ju za ruku a nenápadne ju viedol cez dav von.

Len čo sa vymanila zo zovretia davu, zhlboka sa nadýchla.

„Je tam hrozné dusno,“ povedala a ovievala sa rukou.

Draco prikývol na súhlas.

„Chceš ísť von? Môžeme sa tam schladiť.“ Snažil sa neusmievať ako blázon, no vzhľadom na to, ako dokonale sa veci vyvíjali… Bolo to až príliš perfektné.

Usmiala sa, presne vediac, kam by ich taká odľahlá lokalita mohla zaviesť.

„Jasné.“

Dracovi srdce takmer vyletelo z hrude.

Vtom sa Veľká sieň otriasla ohlušujúcim treskom. Niečo sa rozbilo a davom sa rozľahli výkriky.

Zozadu sa prihnal divoký závan horúceho vzduchu a zrazil Draca aj dievča na zem. Draco sa rýchlo pretočil nad ňu, chrániac ju vlastným telom, a bolestivo zasyčal, keď mu črepina prerazila košeľu a rozrezala kožu na chrbte. Cítil, ako sa mu po chrbte rozlieva teplá krv, no bez váhania sa vyšvihol na nohy.

„Poď!“ skríkol a schmatol ju za ruku.

Otočil sa a okamžite si želal, aby to neurobil. To, čo uvidel, mu zamrazilo krv v žilách.

Skupina slizolinčanov, ktorí prišli oblečení ako smrťožrúti, vyčarovala priamo v sieni Temné znamenie. Víťazoslávne stáli na stoloch a pálili do davu omračujúce zaklínadlá a množstvo ďalších kliatob.

Veľká sieň sa premenila na bojisko. Masky s partnermi boli odhodení bokom, študenti sa rozutekali v panike do svojich internátov.

'Musím niečo urobiť,' prebehlo Dracovi mysľou.

Pozrel na dievča po svojom boku. V plynulom pohybe jej vzal tvár do dlaní a pobozkal ju.

Čas sa zastavil. Chaos v pozadí sa rozplynul.

V tom krátkom okamihu, keď ich pery splynuli, zmizol celý svet.

Dracova duša vzlietla.

Keď sa od nej odtrhol, znovu sa vrátil do reality.

„Bež!“ prikázal.

Hnedé oči sa jej rozšírili v zmätení.

„Ale… Tvoj chrbát – krvácaš!“

„Budem v poriadku. Rýchlo, zmizni!“

Napokon ju ešte raz prudko pobozkal, potom ju surovo odstrčil preč.

Až keď si bol istý, že je v bezpečí, obrátil sa späť k chaosu.

Bez rozmýšľania sa vrhol do davu s jediným úmyslom—zlikvidovať slizolinčanov, ak bude mať dosť šťastia, aby sa k nim dostal.