Preklady fanfiction Harryho Pottera

Opatrné spojenectvo

Draca rázne nahnala do ošetrovne madam Pomfreyová, ktorá sa hneď pustila do ošetrovania jeho zlomeného nosa.

„Bude vyzerať presne tak ako predtým, uisťujem ťa,“ povedala a dôkladne si prezrela zakrvavený nos. Jemne sa ho dotkla, čo spôsobilo, že Draco cez zovreté zuby sykol od bolesti. Bolelo to ako fras, ale bol si istý, že by to bolelo ešte viac, keby nebol úplne rozptýlený.

Pravdupovediac, Dracovi bolo v tej chvíli úplne jedno, v akom stave je jeho nos, že ostatní pacienti na ošetrovni vydesene a znechutene zalapali po dychu pri pohľade na všetku tú krv na jeho tvári, alebo že madam Pomfreyová spustila tirádu o nebezpečenstvách metlobalu a o tom, že „mladým, krehkým chlapcom, ako si ty, by ani nemalo byť dovolené hrať!“ Jeho pozornosť bola upretá na Hermionu, ktorá sa bez rozmýšľania zamiešala uprostred bitky, ktorá sa jej vôbec netýkala.

'Zaujímalo by ma, či si uvedomuje, čo urobila,' pomyslel si, keď na ňu upieral pohľad. Madam Pomfreyová mu hodila uterák do lona, no ignoroval ho, pričom mu krv stále kvapkala po tvári. 'Bránila ma, čo je to isté, ako keby sa ku mne pridala.' Vzdychol si a ľútostivo sklonil pohľad, aspoň si utrel ruky do uteráka. 'Práve urobila jednu z najväčších chýb svojho života.' Opäť na ňu pozrel, sledoval ju, ako sa zamyslene pozerá do prázdna.

Zrazu mu telom prebehol záblesk podozrenia a hnevu. Channing Orman práve pristúpil k Hermione a položil jej ruku na plece. Draco videl, ako sa rozprávajú, a dal by čokoľvek za to, aby počul, čo hovoria. Hermione prikývla v reakcii na jednu z jeho otázok a Draco sledoval, ako jej Channing položil ruku na kríže a odviedol ju k nemocničnému lôžku. Jeho dôverný dotyk v ňom vyvolal podivný ochranný pocit. Hermiona teraz vyzerala taká malá, taká zraniteľná, a Draco by sa nečudoval, keby to Channing chcel využiť. Už sa chystal zasiahnuť a prerušiť ich rozhovor, keď videl, ako sa Channing uškrnul a zatiahol okolo postele závesy, čím mu úplne zmizli z dohľadu.

To bolo priveľa. Draco sa prudko postavil z postele a chystal sa vyraziť za nimi, keď sa pred ním zjavila madam Pomfreyová s prísnym pohľadom a fľaštičkou s priesvitným zeleným elixírom.

„A kam si myslíš, že ideš?“ spýtala sa a rázne ho zatlačila späť na lôžko.

„Musím…“

„Nie, nemusíš,“ prerušila ho a vrazila mu elixír do rúk. „Vypi to a ostaň sedieť. Keď začne účinkovať, rýchlo sa ti zatočí hlava. A očisti sa, s tou krvou na tvári vyzeráš ako smrť.“

Draco sa uškrnul na tú dotieravú liečiteľku, no aj tak ju poslúchol. Exol elixír, ktorý mal prekvapivo jablkovú príchuť, a pretočil očami, keď sa madam Pomfreyová vzdialila od jeho postele. Niekoľkými rýchlymi ťahmi uterákom si očistil tvár, no jej radu ignoroval a rýchlo sa postavil. Po pár krokoch smerom k Hermioninmu a Channingovmu súkromnému hniezdu mu však celým telom vystrelila ostrá bolesť. Prudká migréna ho zasiahla tak silno, že sa zrútil na kolená. Zovrel si hlavu v rukách a žalostne zastonal do chladnej dlážky. Bolestivo mu zašklbalo v nose, reflexívne si ho prikryl rukami. Pod prstami cítil, ako mu kosti praskajú a chrupavky sa škrípavo vracajú na svoje pôvodné miesto. Z toho pocitu sa mu dvíhal žalúdok.

„Prečo ma nikto nikdy nepočúva?“ nariekala madam Pomfreyová, keď zodvihla bledého a dezorientovaného Draca zo zeme. Jemne ho položila späť na posteľ a podložila mu hlavu vankúšom. „Teraz sa ani nepohni, kým tá bolesť neprejde, hoci veľmi pochybujem, že to vôbec dokážeš.“

A mala pravdu. Hoci by Draco dal čokoľvek za to, aby zistil, o čom sa Channing a Hermiona rozprávajú, búšenie v hlave a nepríjemné kŕče v žalúdku boli príliš intenzívne na to, aby sa vôbec pokúsil pohnúť – aspoň zatiaľ.

****

Hermiona sedela na posteli, zatiaľ čo Channing zatiahol závesy, aby im zabezpečil súkromie. Jasné slnečné svetlo sa stratilo za látkou, a ona sa náhle ocitla v prítmí. Nepáčilo sa jej to – bolo to nepríjemné, znepokojivé a stiesňujúce. Pocítila, ako sa jej žalúdok nepríjemne prevracia, a pevne stisla zuby, bojujúc s nevoľnosťou.

Channing stál pred ňou, očividne si nevšímajúc jej nepohodlie, a začal jej vysvetľovať jej novú úlohu. „Rozumiem, že sa ti od Malfoya nepodarilo získať žiadne ďalšie informácie. Odviedla si dobrú prácu a verím, že si urobila všetko, čo bolo v tvojich silách. Tvoja ďalšia úloha by však mohla priniesť lepšie výsledky.“ Odmlčal sa a potom dodal: „Tvojou úlohou je analyzovať Harryho.“

Hermiona naňho spýtavo pozrela. Bolo záhadou, ako tak rýchlo získal pre ňu novú misiu. Pokiaľ vedela, nebolo dosť času na to, aby sa dostal k letaxovej sieti, vysvetlil situáciu Moodymu a vrátil sa späť na ošetrovňu. Alebo áno? Tak či onak, rýchlo to zahnala z mysle. Túžba byť užitočná prevážila nad jej zvyčajným sklonom k logike a načasovaniu.

„Analyzovať ho?“ zopakovala.

„Áno, zameraj sa hlavne na jeho slabiny. Chceme vedieť, čo by Temný pán mohol využiť, keď sa Harry ocitne na bojisku. Musíme zabezpečiť, aby sa proti týmto veciam chránil, nech už sú akékoľvek. Budeš mi podávať správy – len mne – raz týždenne alebo raz za dva týždne. Aj keby si nemala čo hlásiť, povedz mi to. A ak by si niekedy potrebovala pomoc, neváhaj ma kontaktovať cez letax. Tvoj krb je pripojený na sieť. Takže, prijímaš túto úlohu?“

Hermiona mlčky prikývla – samozrejme, že ju prijme – a opäť sklopila pohľad k svojim nohám. V duchu si prechádzala novú úlohu, alebo sa o to aspoň snažila. No to, čo sa stalo na ihrisku, jej stále vírilo v hlave; mala veľký problém zbaviť sa myšlienok na reakcie svojich priateľov.

Channing si práve teraz všimol jej nepokoj. Posteľ sa mierne pohla, keď si sadol vedľa nej. Stále bola mierne omámená, takže sa strhla, keď ju objal okolo pliec.

„Hej,“ oslovil ju jemným hlasom. „Videl som, čo sa tam stalo…“

Hermiona sa naňho pozrela prosebným pohľadom, jej hnedé oči sa leskli nevyronenými slzami. „Nechcem o tom hovoriť,“ povedala potichu a prerušila s ním očný kontakt.

„Dobre. Len som ti chcel povedať, že si podľa mňa urobila správnu vec. A že si za to neuveriteľne statočná.“

Pritiahol si ju bližšie k sebe. Hermiona nemala silu odporovať. Ticho si povzdychla a pocítila, ako sa vedľa nej pohol. Potom zacítila tlak na temene hlavy a teplo jeho dychu vo svojich vlasoch.

Odtiahla sa od neho a s prižmúrenými očami sa naňho pozrela. Len čo sa im stretli pohľady, uvidela, ako nakláňa hlavu k nej. Skôr než stihla spracovať jeho úmysly, jeho pery sa dotkli jej.

V okamihu, keď sa ich pery stretli, sa závesy okolo postele prudko rozhrnuli. Hermiona sa rýchlo odtiahla od Channinga a jej pohľad sa stretol s Dracovými zmätenými sivými očami. Iskrili nebezpečne a napätie v ovzduší takmer elektrizovalo. Chĺpky na Hermioninej pokožke sa postavili dupkom a ona potlačila príjemné chvenie, ktoré jej prešlo chrbticou.

Tak veľmi sa chcela odvrátiť, no nedokázala to. Draco ju pohľadom pevne držal, akoby medzi nimi vzniklo nečakané puto. Kdesi na okraji svojho vnímania cítila, ako sa Channing pohol a postavil. Matne si uvedomovala, že sa s ňou rozlúčil a odišiel.

Po ďalšej minúte jeho prenikavého pohľadu Draco prehovoril. „Mali by sme ísť.“ Jeho typický ťahavý tón znel nezúčastnene, no jeho oči ho prezrádzali. Bol rozrušený a – ako Hermiona vedela z vlastnej skúsenosti – nebezpečný.

Bez slova vstala z postele. Kráčali vedľa seba von z ošetrovne, no medzi nimi zostávali aspoň dve stopy priestoru až po chrabromilskú spoločenskú miestnosť.

Keď sa v tichu priblížili k portrétu, obývala ho Rowena Bystrohlavová. Pozrela sa z jedného na druhého, okamžite si uvedomujúc napätie medzi zvyčajne hašterivou dvojicou. Znovu si ich premerala pohľadom, akoby ich problémy boli napísané veľkými blikajúcimi písmenami nad ich hlavami. So šibalským úsmevom im zadala hádanku.

„Pre jedného je zbytočný, pre dvoch je rajom. Malý chlapec ho dostane zadarmo, mladý muž preň musí klamať, starý muž si ho musí kúpiť. Pre bábätko je to právo, pre milenca privilégium, pre pokrytca maska. Pre mladé dievča nádej, pre vydatú ženu viera, pre starú pannu dobročinnosť. Čo to je?“

Nastalo ticho. Potom Draco prehovoril. „Bozk,“ povedal a vrhol na Hermionu významný pohľad.

Rowena sa záhadne usmiala a portrét sa otvoril. Hermiona zdvihla hlavu pri očividných dôsledkoch Roweninej hádanky. Neveriacky pokrútila hlavou. 'Ako môžu vedieť všetko? ' pomyslela si, keď opatrne prekročila prah spoločenskej miestnosti. Prvýkrát od incidentu na metlobalovom ihrisku sa Draco rozhodol prehovoriť.

„Tak čo to, do pekla, bolo?“ S hnevom si strhával metlobalový výstroj a hádzal ho na kopu. Hermiona sa snažila neuhnúť pri každom tresknutí, keď chrániče narážali na drevenú podlahu.

„Čo bolo čo?“ odvetila Hermiona, hoci veľmi dobre vedela, na čo sa pýta. Ignorovala jeho podráždenosť a hodila svoj šál a kabát na vešiak.

Draco sa na ňu posmešne uškrnul. „Hlúposť ti nesvedčí, Grangerová. Veľmi dobre vieš, o čom hovorím.“

„Uisťujem ťa, že neviem, Malfoy,“ odpovedala vážne. V jej hnedých očiach sa zablyslo podráždenie – kto si myslí, že je, aby ju vypočúval?! „Dnes sa udialo veľa vecí, a to v pomerne krátkom čase. Ak chceš vedieť, čo sa, do pekla, stalo, budeš musieť byť oveľa konkrétnejší.“

„Dobre,“ odsekol, skutočne nahnevaný. „Čo od teba chcel?“

„Kto?“

„Kto? Kto si myslíš, ty hlupaňa? Orman!“

Hermiona sa pri urážke napla. „Do toho ťa nič nie je.“

Draco odfrkol a pretočil očami. „Do toho ma nič nie je…“

„Tie závesy boli zatiahnuté z nejakého dôvodu,“ odvetila ostro.

„Aha, aby ste sa tam mohli v súkromí obchytkávať?“ obvinil ju Draco pohŕdavým tónom, akoby urobila niečo zlé, hoci veľmi dobre vedel, že neurobila. A napriek tomu pokračoval.

Hermiona pri tých slovách sčervenela ako paradajka. „Len sme sa rozprávali,“ opravila ho dôrazne.

„Myslím, že rozprávať sa funguje lepšie, keď máte pery od seba.“ Hermiona po ňom strelila vražedným pohľadom, no Draco sa ani nesnažil skryť svoj pobavený úškrn. „Ale ešte zaujímavejšie ako to, o čom ste sa rozprávali, je to, čo ten bozk znamenal.“

„To nebol bozk!“ protestovala Hermiona, hoci celkom márne. Draco nadvihol obočie a Hermiona nakoniec kapitulovala. „A nič to neznamenalo.“

„Pre Merlina, Grangerová, prestaň s tým divadlom!“ vybuchol Draco a podráždene si prehrabol rukou vlasy. „Bola si na ošetrovni s tým odporným Ormanom. Nechala si ho, aby ťa pobozkal za zatiahnutým závesom. To niečo znamená a ty to veľmi dobre vieš!“

„Neviem!“ vyhŕkla Hermiona. „Nenechala som ho pobozkať ma, ani to nebol môj, ani jeho pôvodný zámer! A aj keby ten bozk niečo znamenal, ako mám vedieť čo?“

„Takže pripúšťaš, že niečo znamenal, len nevieš čo,“ skonštatoval Draco pomaly.

„Prekrúcaš moje slová,“ zúžila oči.

„Nepotrebujú moju pomoc,“ odsekol pohotovo. „Ale tu je tá zaujímavá časť. Ty veľmi dobre vieš, čo ten bozk znamenal. Len to nechceš priznať. A to je v poriadku. Ale čo z toho máš? Čo získavaš z bozkávania člena Fénixovho rádu, hm? Status? Prístup k informáciám? Alebo si jednoducho užívaš ten adrenalín?“ Nadvihol svetlé obočie a jeho sivé oči sa zablysli kombináciou zvodnosti a jedu.

Hermiona zhrozene zalapala po dychu pri náznaku jeho slov. „Ako sa opovažuješ,“ zavrčala a vykročila k nemu. Bez rozmýšľania mu vrazila silný úder do hrude, zakaždým ho donútiac ustúpiť. „Ako sa opovažuješ ma obviniť z takej… z takej neslušnosti! Nevieš o jeho úmysloch o nič viac, než vieš o mojich!“

Draco sa prudko zasmial a sklonil tvár tesne k jej, pričom každú slabiku zdôraznil. Po celý čas sa k nej približoval, čím náhle obrátil situáciu vo svoj prospech. „Ach, Grangerová, myslíš si, že si taká uzavretá kniha. Ale ja ťa vidím priamo skrz – si úbohá. Nemáš ani potuchy, aká je tvoja úloha, čo by si mala pre túto vojnu urobiť, a desí ťa to na smrť.“

Teraz už bola pritlačená k stene, ruky rozložené o chladný kameň na oporu.

„Zavri ústa,“ zasyčala a nebezpečne prižmúrila oči.

Draco sa pobavene zachichotal. „Trafil som do čierneho, však?“

„Táto konverzácia skončila.“

Draco si ju chvíľu hodnotiaco premeriaval. „Tak dobre,“ mykol plecom. „Iná téma. Čo sa, do pekla, stalo na ihrisku?“

„Neviem,“ zopakovala Hermione.

Draco frustrovane zavrčal. „Nevieš, nevieš,“ napodobnil ju posmešne. Prudko položil ruky na stenu po oboch stranách jej hlavy, čím ju prinútil trhnúť sebou. „Urobila si dnes veľa vecí, o ktorých akoby si nemala ani potuchy, Grangerová, a začína mi to poriadne liezť na nervy! Mala by si sa postaviť k svojim činom čelom, pretože ich následky budú nepredstaviteľné!“

„O čom to hovoríš?“ vykríkla naňho nazad. „Neurobila som nič neobvyklé!“

„Ó, samozrejme, vôbec nie,“ odvetil sarkasticky. „Vôbec nebolo zvláštne, keď si sa postavila medzi Weasleyho a mňa. To je úplne normálne, však? A nebolo vôbec podozrivé, keď si sa ma zrazu začala zastávať. Nie, to sa predsa deje každý deň! Prepáč mi teda moju chybu. Posledných šesť rokov vzájomnej nenávisti som si musel len vymyslieť.“

„Ha! Tie si si veru nevymyslel!“ vyprskla Hermione. „Si najneznesiteľnejší človek, akého som kedy stretla! Si arogantný, namyslený a elitársky! Už len pohľad na teba mi dvíha žalúdok! Nedokážem si predstaviť nikoho, koho by som mohla nenávidieť viac než teba!“

„A to vysvetľuje, čo sa dnes stalo na ihrisku ako?“

Hermiona frustrovane zavrčala a zaryla prsty do svojich kučeravých vlasov. „To, čo som cítila voči tebe predtým – a úprimne, aj teraz! – dnes nebolo podstatné!“

Draco na chvíľu stíchol a odstúpil od steny. Po chvíli sa jej vážne opýtal: „Prečo tá náhla zmena?“

Prešla si rukou po čele. „Neviem. Neviem,“ zopakovala potichu. „Má to teraz vôbec nejaký význam? Už sa to stalo!“

„Tvoja naivita ma pobavila, Grangerová,“ odvetil pobavene. „Toto sa ani zďaleka neskončilo. V skutočnosti to práve začína! A to všetko kvôli tomu, čo si spustila ty!“

„No, nemôžem to vziať späť!“

„Aj keď by si chcela.“

„Doteraz nie, ale začínam o tom uvažovať,“ odpovedala chladne. Nevšimla si, ako pri jej tóne nepatrne trhol hlavou. „Urobila som to, čo som považovala za správne, Malfoy, a na tom sa nič nezmení!“

„No tak si sa rozhodla zle!“ vybuchol. „Kvôli tvojej hlúpej voľbe nemáš žiadnu ochranu! Kašľať na to, že si stál pri Potterovi a jeho partii dobrákov... Opustila si tú pozíciu vo chvíli, keď si sa postavila medzi Weasleyho a mňa! Teraz si na mojej úrovni, Grangerová, a to nie je miesto, kde by si chcela byť.“

„Je mi to jedno,“ odpovedala zúrivo, pričom jej hnedé oči opäť nebezpečne zaiskrili. „Ak robiť správnu vec znamená byť na tvojej úrovni, tak si prijmem tú hanbu a všetko, čo s tým súvisí!“

Draco hlboko v hrdle zavrčal. „Si príliš čestná pre svoje vlastné dobro!“

„A ty si zas nie dostatočne čestný!“

Tu sa hádka skončila. Hermiona hľadela na Draca z druhej strany miestnosti, on na ňu rovnako zamračene. Niekoľko minút stáli oproti sebe, akoby sa nepozerali na seba, ale skrz seba, do budúcnosti, ktorú možno nevedomky vytvorili. Vzduch medzi nimi sa naplnil neviditeľným napätím, v ktorom sa miešali hnev a vyčerpané zmierenie – pocity, ktoré si obaja plne uvedomovali.

„Takže sme v tom spolu, čo?“ spýtala sa Hermione unavene, poddajne.

„Asi áno,“ odpovedal Draco rovnako rezignovane.

Stáli oproti sebe, ani jeden nezdvihol pohľad k tomu druhému. Ako posledné lúče slnka prenikli cez závesy, krb sa zrazu sám od seba rozhorel.