Preklady fanfiction Harryho Pottera

Obnovovanie

Hermiona zostala v uličke len chvíľu. Chlad ju štípal na lícach a z neba padali drobné snehové vločky, ktoré vietor rýchlo unášal preč. Rozhodla sa vrátiť späť na hrad, celou cestou premýšľajúc o svojom zvláštnom stretnutí s Channingom. Vrátila sa do svojej internátnej izby ako v sne, odpovedala na hádanku portrétu („Čím viac sa o tom hovorí, tým menej to existuje. Čo je to?“ „Ticho.“) a už-už chcela vyjsť do svojej izby, keď sa z pohovky ozval panovačný hlas.

„Grangerová!“

Zastavila sa v pohybe. „Čo je, Malfoy?“ opýtala sa unavene.

„Poď sem.“

Nemala náladu hádať sa, a tak sa podvolila. „Cítiš sa lepšie?“ spýtala sa a začala si rozmotávať dlhú chrabromilskú šálu.

„Čo myslíš?“ odsekol podráždene. Hermiona sa naňho pozrela a takmer vykríkla od frustrácie. Stále bol pokrytý modrinami.

„Prečo sa o to nikto nepostaral? Domáci škriatkovia ti nepriniesli masť? Hoci ich nemám rada, keď sa využívajú, asi by som ich mala nahlásiť profesorke McGonagallovej… Domáci škriatkovia, čo si nerobia svoju prácu… To nedáva žiadny zmysel. Toto je skrátka-”

„Grangerová! Prestaň tárať. Poslal som ich preč. Ani ma nenapadne nechať si natierať pokožku ich špinavými malými rukami.“

Pozrela sa naňho, neveriac vlastným ušiam. „Ty si im to nedovolil? Malfoy, prečo musíš byť taký neznesiteľný?“ zvolala nahnevane. Potom si všimla podnos s nedotknutým jedlom na stole. „A toto tu prečo ešte stále je?“

„Predsa im nedovolím, aby ma kŕmili. To je barbarské,“ uškrnul sa Draco s predstieraným znechutením.

„Takže si neuzdravený a hladný?“

„A v poriadnych bolestiach. Dvakrát som spadol, keď som sa pokúsil dostať na záchod.“

Hermiona si znechutene povzdychla. „Jeden deň ťa nechám samého…“ zamumlala, zhodila tašku na zem a vyzliekla si kabát. Cítila na sebe Dracov pohľad, čo bolo dosť znepokojujúce.

„Tak čo chceš ako prvé – uzdraviť alebo nakŕmiť?“

„Čo to trepeš?“

„Och, nerob sa. Dobre vieš, čo tým myslím. Tak si vyber, alebo rozhodnem za teba.“

„Jedlo,“ odpovedal bez zaváhania.

„Dobre.“ Prudko tleskla a objavil sa domáci škriatok s miskou sýtej polievky, vysokým pohárom vody a niekoľkými krajcami chleba. Hermiona si jedlo starostlivo prezrela, a keď ho schválila, poďakovala škriatkovi, ktorý sa s úsmevom, úklonom a tichým puknutím vyparil. Jemne pomohla Dracovi posadiť sa a podnos mu položila na kolená.

„Môžeš hýbať rukami?“ spýtala sa ho, cítiac trápnosť za nich oboch.

„Áno,“ odsekol. S očividným vypätím síl zdvihol ruku k podnosu a nešikovne uchopil príbor. Po chvíli však nabral istotu a pustil sa do polievky. Hermiona zatiaľ odložila kabát a veci. Keď sa vrátila, zostali už len omrvinky. Mávnutím prútika ich odstránila a natiahla sa po hojivú masť.

****

'Teraz príde tá pravá zábava…' pomyslel si Draco ironicky. Už len to, že ho takmer musela kŕmiť Hermiona, bolo dosť trápne, ale toto… Na čo sa práve chystal, sa netešil ani trochu. Vzduchom sa rozšírila silná rybacia aróma, keď Hermiona odšróbovala vrchnák masti. Draco sa pri tom smrade skoro povracal.

„Mohli by aspoň spraviť, aby to voňalo lepšie,“ zašomrala Hermiona a mierne ozelenela.

Nabrala si trochu slizkej masti na prsty a rozpačito sa na Draca pozrela. Opatrne mu zdvihla ruku a položila si ju na koleno. Aj pri takom slabom kontakte bol pocit jej tela neuveriteľne horúci. Celá jeho ruka brnela z tepla jej tela a chladu masti. Jemne mu ju vmasírovala do kože a bolesť aj modriny okamžite zmizli.

Keď dokončila ruky, poposadla si dozadu. „Vyzerá to oveľa lepšie,“ poznamenala. Draco prikývol a otočil si ruky, aby sa uistil, že bolesť naozaj zmizla. Potom videl, ako Hermiona nabrala ďalšiu dávku odporného liečiva a priblížila sa k jeho tvári.

„Hej!“ vykríkol a zastavil jej ruku. „Čo si myslíš, že robíš?“

„A čo myslíš ty?“ odsekla. „Zatvor ústa.“

„Ani náhodou, Grangerová,“ povedal a znova jej odstrčil ruku. „Tvár si zvládnem ošetriť sám.“

Zazrela naňho a zvyšok masti z prstov otrela späť do nádoby. „Fajn. Tak si to urob sám.“

„Dones mi zrkadlo.“

Ak by pohľady dokázali zabíjať, Draco by už dvakrát nebol medzi živými.

„Dones si svoje prekliate zrkadlo sám,“ zavrčala.

Draco sledoval, ako nahnevane odchádza do svojej izby, a pokrútil hlavou. „Ženy.“

S ťažkosťami si roztieral masť na zvyšné rany a skúsil vstať. Usmial sa, keď zistil, že môže chodiť bez bolesti.

„Tá vec je geniálna,“ pomyslel si a uložil balzam do skrinky. „Bez pochýb ho budem čoskoro potrebovať znova…“

****

Draco strávil celý týždeň takmer neviditeľný. Jedol vo svojej klubovni a pokiaľ mohol, využíval tajné chodby. Počas vyučovania sa držal bokom a snažil sa ignorovať pohľady a posmešky, ktoré naňho hádzali ostatní.

Nevedel, či sa rozšírila správa o incidente na metlobalovom ihrisku, alebo či boli ľudia ešte stále pobúrení jeho naháňačkou s Ronom.

Čo však vedel určite – veci sa preňho nevyvíjali dobre… Študenti boli čoraz odvážnejší vo svojich útokoch proti nemu. Teraz sa mu otvorene posmievali, ochotní prísť o body svojej fakulty a stráviť čas na treste len preto, aby mohli povedať, že urazili veľkého Draca Malfoya bez toho, aby ich preklial na prach. Ľudia sa ho už nebáli tak ako kedysi.

'Až na jednu,' pomyslel si. Hermionin strach bol zaujímavý – bol to hybrid. Poznala jeho aroganciu a odhodlanie – keď bol vyprovokovaný, bol očividne nebezpečný. No tá nezvyčajná scéna na pohovke ukázala inú stránku jeho osobnosti, ktorú pred ňou nechcel odhaliť tak rýchlo, ak vôbec. 'Tá nekonzistentnosť ju desí,' premýšľal, kráčajúc chodbami späť z ďalšieho tréningu metlobalu. Dával si pozor, ale vedel, že dnes večer je mimo nebezpečenstva.

Odpovedal na záludnú Godrikovu hádanku („Poznám slovo z troch písmen. Pridaj dve ďalšie a bude ich menej. Aké je to slovo?“ „Meň.“) a prešiel cez portrétový otvor, inštinktívne hľadajúc Hermionu. Boli na prekvapivo priateľských vlnách, čo určite šokovalo obe strany. Udalosti toho víkendu nepochybne zostávali v jej mysli, rovnako ako v Dracovej, ale nespomenula ich, za čo bol Draco nesmierne vďačný. Mali krátke, ale civilné rozhovory, zvyčajne o Transfigurácii, ktorá bola nepochybne ich najťažšou hodinou.

'A dnes večer sme mali cvičiť,' pomyslel si a znova sa rozhliadol po spoločenskej miestnosti. 'Tak kde, do pekla, je?'

„Grangerová?“ povedal a zhodil tašku. „Kde si?“

„Malfoy! Som rada, že si späť,“ ozvala sa s náznakom naliehavosti v hlase.

Nadvihol obočie. „Rada, že som späť?“ povedal zmätene. To boli tri slová, ktoré si nikdy nemyslel, že od Hermiony počuje. „Kde si?“

„Za gaučom,“ odvetila podráždene. „Mohla by som ťa poprosiť, aby si sem prišiel?“

„Nebuď taká rozkazovačná,“ posmešne odvetil, ale aj tak k nej zamieril. To, čo uvidel, ho šokovalo. Hermiona ležala na zemi, ale nebola úplne Hermiona.

„No, aspoň nie celá.“

Hermiona bola napoly červená líška. Jej hlava bola úplne normálna, rovnako ako trup. No spodná polovica bola rozhodne líščia, pokrytá hrdzavohnedou srsťou. Jej prútik ležal asi meter od nej na vysokom stolíku. Podľa toho, ako to vyzeralo, sa ho pokúšala dosiahnuť už nejakú dobu.

„Pekný chvost,“ uškrnul sa.

Zazrela naňho; chvost sa zlostne zamihal. „Mohla by som ťa poprosiť o pomoc, Malfoy?“

Ešte chvíľu na ňu hľadel, snažiac sa presvedčiť, že to, čo vidí, je skutočné. Potriasol hlavou v nevere a pomyslel si: 'Abeo hominis.'

Hermiona sa opäť premenila na plne ľudskú podobu a vstala zo zeme. „Ďakujem,“ povedala a narovnala si tričko.

„Myslel som, že sme sa dohodli, že budeme trénovať premenu na animágov spolu, Grangerová,“ povedal karhavo.

„Bola som netrpezlivá. Metlobalový tréning ti trval príliš dlho.“

Prvýkrát v živote sa Draco prichytil, že karhá Hermionu. „Partnerov nám pridelili z nejakého dôvodu. Počula si McGonagallovú, keď hovorila, že stať sa animágom je ťažké, nie? A že to nemáme skúšať sami?“

„Áno,“ priznala Hermiona. „Len… myslela som, že to zvládnem.“ Jej tvár sčervenala zranenou pýchou.

„Tak to už viac neskúšaj,“ uzavrel Draco s prísnym pohľadom.

Nastala trápna chvíľa ticha. Potom Draco povedal: „Ale bolo to celkom pôsobivé. Koľkokrát si to skúsila, než si sa dopracovala k tomuto?“

„Asi dvadsaťkrát,“ odpovedala radostne Hermiona. „Najprv som mala len srsť, až pri pätnástom pokuse som dostala chvost. To je najďalej, kam som sa dostala.“

„Pôsobivé,“ pomyslel si. 'Naozaj je taká bystrá, ako hovoria.' Sebavedomo sa usmial.

„Stavím sa, že ja dostanem chvost skôr než pri pätnástom pokuse,“ vyzval ju s úsmevom.

Hermiona sa zasmiala. „To by som rada videla.“

„Daj mi minútku, aby som sa pripravil, a dokážem ti to.“

Hore sa rýchlo prezliekol do pohodlných teplákov a trička. Keď sa vrátil dole, Hermiona už uvoľnila priestor pred krbom, posunula stôl a gauče, aby mali dosť miesta na tréning.

„Tak poďme na to,“ povedala, prekrížiac ruky na hrudi. Zaujala očakávaný postoj a dodala: „Myslíš si, že to zvládneš lepšie? Predveď sa.“

„Predvediem, Grangerová. A budeš ohromená.“

Draco zatvoril oči a sústredil sa na sivého vlka. Predstavoval si jeho srsť, laby, uši, základnú anatómiu a snažil sa predstaviť si, že má tieto vlastnosti. Keď získal jasnú predstavu o svojom zvierati, pomyslel na zaklínadlo: Abeo lupus. 

Necítil sa inak. Pootočil jedno oko, aby videl Hermionu, ktorá sa len ťažko udržiavala od smiechu.

„Nič?“ spýtal sa nádejne.

„Nie,“ chichotala sa. „Ale mal by si vidieť svoj výraz,“ zavtipkovala s podpichujúcim úsmevom.

„Vážne?“ povedal a úplne otvoril oči, pozrúc sa na seba.

„Ani náznak. Ale neboj sa, ešte máš štrnásť pokusov na získanie chvosta,“ žartovala Hermiona. Draco sa na jej podpichnutí usmial.

A tak začal ich tréning. Draco pokračoval, až kým nezískal chvost, čo sa mu podarilo pri pätnástom pokuse. Niekoľko pokusov potom bol rovnako ďaleko ako Hermiona. Jeho telo bolo napoly vlčie, ale stále nie úplne.

Striedali sa, dobromyseľne sa smejúc, keď sa ich premeny katastrofálne nepodarili. Po dvoch krátkych hodinách tréningu Hermiona spustila prútik. Zábava už dávno pominula, ustúpila frustrácii oboch. Zvalila sa na pohovku, Draco pristál vedľa nej.

„Čo nám chýba?“ zastonala Hermiona. „Poznáme svoje zvieratá do detailov. Poznáme kúzla. Sústredíme sa! A stále dosahujeme len polovičné premeny! Čo ešte chýba?“

Draco si prehrabol platinové vlasy a povzdychol si. „Netuším,“ povedal. „Ale už mi to fakt lezie na nervy. Som unavený.“ Zívol široko, čo vyvolalo rovnakú reakciu u Hermiony. „Asi by som mal ísť spať.“

„Hej, zajtra máš zápas.“

Postavil sa z pohovky a zamieril k schodom, Hermiona ho nasledovala. Rozdelili sa do svojich izieb a Draco práve zatváral dvere, keď sa zastavil.

„Prídeš?“ spýtal sa.

„Čo?“ opýtala sa, otočiac sa k nemu cez rameno.

Na chvíľu zaváhal. „Prídeš,“ zopakoval, „na môj zápas?“ Snažil sa zabrániť krvi, aby mu stúpala do tváre. Videla, ako mierne zaváhala; chystala sa povedať nie. „Je proti Chrabromilu,“ vyhŕkol.

„Naozaj?“ spýtala sa skutočne prekvapene. Mierne zvraštila čelo, pravdepodobne premýšľajúc nad tým istým, čo Draco: prečo jej to Ron nepovedal?

„Jasné, prídem,“ povedala po krátkej chvíli.

Draco si netrúfol prehovoriť, len prikývol. Bez pozdravu zatvoril dvere.

'Bude pekné vedieť, že niekto na tribúnach ma nenávidí len čiastočne,' pomyslel si. Usmial sa pri predstave svojho nevyhnutného víťazstva nad Chrabromilom a tvrdo zaspal.

PS. Draco neverbálne kúzli. Všimli ste si, že?