Preklady fanfiction Harryho Pottera

Poznámka prekladateľky: Pokračovanie, vrchol smutnosmutného.

Nizar sa zamračí. "S tým som aj tak počítal. Len sa mi do toho nechce."

"Je to také hrozné?"

Nizar si stisne koreň nosa, kým sa opäť stretne so Severusovým pohľadom. Keby mal Severus identifikovať emóciu, ktorá sa skrýva v sivozelených hlbinách, bol by nútený pomenovať ju ako úzkosť. "Áno."

Severus je rád za varovanie, ktoré dostal. Obývacia izba nie je doslova dvakrát väčšia ako predtým, ale určite to tak vyzerá. Zničený koberec, ktorý spolu so Salazarom plánovali nahradiť, už stihol nahradiť iný, tmavosivý koberec s modrými, bielymi a čiernymi líniami, ktoré pripomínajú islamské umenie zo stredoveku. Teraz sú tu dve pohovky, hoci druhá je rovnako neutrálne sivá ako tá v teraz už bývalej pracovni. Tri kreslá majú vedľa seba samostatné stolíky tam, kde bol včera večer len jeden. Nový jedálenský stôl na jedlo alebo čaj je zo starého čerešňového dreva, ktoré vekom stmavlo, a sprevádza ho šesť masívnych stoličiek, ktoré sú skôr dobre tvarované a robustné než zdobené.

Lupin, Black a Salazar sedia pri novom stole a všetci traja sa pozerajú na Nizara.

"Čerešňa?" Severus si všimne, pobavený zhodnými výrazmi, ktoré ich vítajú.

Nizar prevráti oči. "Obviňuj škriatkov, ale vraveli, že je v najlepšom stave zo všetkých stolov, ktoré našli v aspekte odpadovej miestnosti." Potom si nevšíma náladu ostatných a prejde rovno k Lupinovi. "Tri dávky," povie a strčí Lupinovi do rúk všetky zazátkované fľaštičky. "Jednu s raňajkami. Jednu pred obedom. Jednu po večeri. To je tvoja náhrada za ten pomalý skurvený jed, ktorým je protivlkolačí elixír. Pamätáš si tie inštrukcie?"

Lupin vyzerá prekvapene, kým si prezrie zazátkované skúmavky. "Tri dávky v deň splnu mesiaca. S raňajkami, pred obedom a po večeri. To si pamätám, áno. Čo to robí?"

"Všetky výhody protivlkolačieho elixíru bez bolesti, času na zotavenie a, ach áno, pomalej skurvenej otravy," odpovie Nizar. "Ak si niečo zjedol, vypi ten prekliaty elixír."

"Nizar, ja..." Lupin podrží fľaštičku. "Čo je to?"

"Na varenie pre nežnú beštiu, hľadanie pravdy v čase splnu." Salazar sa usmeje. "Už si spomínam na jeho názov, ak nie na ingrediencie. Je to bezpečné, Lupin. V tom odvare nie je nič, čo by ti ublížilo. Iba ti pomôže."

Lupin stále váha. "Ale ja..."

Nizar sa naňho zadíva. "Remus. Ver mi," povie, ale podľa toho, ako sa slová vynárajú, to znie skôr ako otázka.

Zdá sa, že je to výzva, ktorej sa Lupin nedokáže vyhnúť. Vytiahne prvú sklenenú zátku a vypije obsah skúmavky. Potom sa jeho výraz neveriacky skrúti. "Chutí to ako prekliate jablká!"

"Dobre. To znamená, že som to nepokazil." Nizar si sadne za stôl. Severus si sadne vedľa neho a zaútočí na podnos s čajom, ktorý dnes ráno hostí sladký assam namiesto čierneho gunpowderu.

"Ako si len tak... zmenil izbu? Toto všetko?" spýta sa Black, ale aspoň počká, kým si Nizar nedá čaj.

"Geomantia a prístup k hradnej mágii," odpovie Nizar. "Takto to tu kedysi vyzeralo. Chcel som, aby sa to vrátilo."

"Ako?" zakňučal Black. "Mám v tom majstrovstvo a nemám ani potuchy, ako si to dokázal!"

Nizar prevráti oči. "Aby si mohol vytvoriť Záškodnícku mapu, musel si mať prehľad o trojrozmernom priestore a o tom, ako s ním manipulovať. Zmenil si ju, naučil si ju pomenovať sa, rozpoznať tých, čo prechádzajú pomedzi tieto steny. Stačí, keď tieto pojmy zdvihneš z papiera a použiješ ich na to, čo je okolo teba - hoci, prosím, nemeň moje komnaty. Len som ich takto vrátil späť."

"Potom by som na Grimmauldovom námestí dvanásť mohol vojsť do miestnosti a jednoducho... manipulovať s jej priestorom," povie Black pomaly.

"Áno. Pripúšťam, že ak by si chcel väčšiu miestnosť, musel by si využiť magický priestor. Čarodejnícky priestor, ako tomu teraz hovoríte. Hlúpy názov." Nizar schmatne za hrsť slaniny a zahryzne sa do nej s nevôľou niekoho, kto zabudol jesť príliš dlhý čas, ale stále nemá chuť.

"Čo sa stalo včera večer?" Salazar sa spýta, keď slanina zmizne. "Všimol som si, že na miestach, kde včera večer číhali deti, sú tri prázdne portréty."

"Minulú noc." Nizar odloží šálku s čajom a utrie si ruky do obrúska. "Najskôr som si to všimol v myslemise. Tá spomienka, ktorú som ti ukázal, bola ostrá, jasná - taká skutočná, ako keď tu stojíš, áno?"

"Informatívna, áno," povie Lupin, hoci po skončení reči sa pozrie na Blacka.

"Vrátenie tej spomienky do mojej vlastnej hlavy znamenalo, že okamžite stratila tú jasnosť. Vrátila sa do stavu, v akom bola pred tým, ako som ju vložil do myslemisy," povie Nizar. "Snažiť sa vybaviť si tie udalosti je ako pokúšať sa ich vidieť cez dym z ohňa. Je to prinajmenšom ťažké."

"To vôbec nedáva zmysel," povie Salazar a zamračí sa. "Také by nemali byť."

"Ach, dáva to zmysel, ak viete prečo." Nizar zdvihne šálku, vyzerá, akoby uvažoval, že ju hodí o stenu, a znova ju položí. "Zlyhanie ochranného kúzla nie je jedinou príčinou mojich problémov s pamäťou. Je tu aj veľmi staré poškodenie kúzlom."

Severus cíti, ako mu po chrbte a po končatinách prelieza chlad. "Niekto doslova hodil tvoj portrét do zasraného krbu, Nizar. To plátno malo byť nezraniteľné."

"Ale nebolo. Nie proti všetkému." Nizar pokrútil hlavou. "Smiešne je, že keby sa takéto plány robili v deväťdesiatych rokoch, možno by som trval na tej jednej zabudnutej ochrane... ale to neboli deväťdesiate roky. Uplynulo tridsať rokov a ja som bol na určité aspekty našej kultúry zvyknutý."

"Ako napríklad?" Black sa spýta a začne sa tváriť zúfalo nešťastne a nahnevane zároveň. Nie je to lichotivá kombinácia.

"Obliviscatur." Salazarova tmavá pokožka šokom zbledla. "Vaše moderné obliviate. Toto kúzlo sa považovalo za také zneužitie mágie, že by s ním nemali nič spoločné ani niektorí z najodpornejších mágov našich čias. Ochranu proti nemu by sme do plátna nezabudovali, pretože..."

"By ste to nepovažovali za potrebné." Severus sa začína cítiť zle, a nie je to zvýšené vedomie vojnového mága, ktoré tento pocit poháňa. "Veď kto by použil obliviate na portrét?"

"Pravdepodobne Gilderoy, skurvený Lockhart," zamrmle Lupin.

"Salazar: nie Obliviscatur." Nizar akoby sa vzpružil. "Obliviscaris omnia."

"Bože," povie Black priškrteným hlasom.

"Zabudni na všetko," zašepká Salazar.

Severus hľadí na Nizara. To by vysvetľovalo... veľa. Vlastne takmer všetko, až na Nizarov posledný čin z predchádzajúcej noci - požiadal Galienu v cudzom jazyku, aby zabránila Elfricovi deSlizarse cestovať za hranice jeho portrétu. "Nizar, čo sa stalo?"

Nizar ťažko prehltne, zahryzne si do pery a potom vydá pridusený smiech. "Kurva. Prepáčte, nemôžem - ja to vlastne nemôžem urobiť." Zasyčí si popod nos; Kanza sa plazí cestou po rukáve jeho košele. "Ale ona môže. Kanza vám povie, čo potrebujete vedieť, hoci Salazar bude musieť udržať hlavu pohromade dosť dlho na to, aby jej mohol tlmočiť."

"Kam ideš?" Black sa spýta, keď Nizar náhle odstrčí stoličku a vstane.

"Tam." Nizar trhne palcom cez plece na dvere svojej triedy. "Mám zúfalú potrebu zničiť všetko, čo mi príde do cesty, a pôvodná simulácia záverečných skúšok z obrany sa mi hodí."

Salazar sa netvári prekvapene. Povie len: "Tentoraz nevypínaj tie prekliate poistky."

"To som neurobil. Stále zabúdaš, že je to len také zložité," odvetil Nizar. "Nepremiestňujte sa do tej miestnosti, nech si myslíte, že počujete čokoľvek. Neotvárajte dvere, kým vám to nedovolia."

Lupin si odvrkne. "A čo budeme počuť?"

Nizar sa na nich pozrie, a hoci nemrkne, Severusovi sa zdá, že musel. V jednej chvíli sú Nizarove oči normálne, v ďalšej žiaria intenzívnym smaragdovozeleným ohňom a vrhajú strieborné iskry, ktoré je vidieť vo vzduchu. "Idem tam zabiť každú jednu repliku, ktorú tá miestnosť ponúka. Nerád by som zabil niekoho z vás. Nepokúšajte ma." Potom sa namiesto použitia dverí z miestnosti premiestni.

"Uf." Black zdvihne odhodený obrúsok a utrie si čelo. "To bolo intenzívne."

Salazar si berie Kanzu do rúk, kde sa mu bazilišek na dlaniach skrúti do skľúčeného klbka. "Je to zlé, drahá?" Kanza syčí dlhé tóny nespokojnosti a chvost sa jej šklbe. "Za tie stáročia si pochytila dosť veľa sprostých slov, vieš?"

"Nevedel som, že baziliškovia rozumejú anglicky." Lupin sa tvári, akoby zúfalo hľadal témy na rozhovor, ktoré sa netýkajú jeho krstného syna. "Škoda, že sa nedá naučiť parselsky."

"Dá." Severus sa nakloní na stoličke tak, aby si mohol oprieť zovreté ruky do kolien, mimo dohľadu. Z triedy nič nepočuje, ale cíti to. "Nie je to ľahké."

"Ty. Sa učíš parselsky," povie Black. Raz akoby zabudol, že jeho nenávidení hadí nepriatelia nemajú hovoriť ničím iným.

"Len štyri slová." Severus ich zasyčí postupne, čo Salazara prinúti ku krátkemu úsmevu. "Podľa Kanzy sú to tri najdôležitejšie veci, ktoré treba vedieť. Som náchylný s tým súhlasiť."

Lupin vyzerá prekvapene. "Aké sú to?"

"Áno, nie a choď do prdele."

Black sa usmeje. "Súhlasím s baziliškom. Aj ja sa chcem učiť."

"Naučiť sa to nie je nemožné, ale je to veľmi, veľmi ťažké. Bez sluchu na zmeny výšky tónu a s tým súvisiace harmónie môžeš získať len niečo, kým bude akékoľvek ďalšie uchopenie slov nemožné. Keď už o tom hovoríme..." Salazar poškriabe Kanzu nechtom na hlave. "Ani ona nám o tom nechce rozprávať. Milá kráska, musíme to vedieť. Nemyslím si, že tvoj vyvolený bude mať na to extra náladu."

Kanza zdvihne hlavu, vypustí syčanie, ktoré je rozhodne nadávkou, a potom spustí najdlhšiu a najzúrivejšiu tirádu, akej bol Severus zo strany baziliška kedy svedkom. Je to príliš rýchle na to, aby to Salazar hneď preložil, ale výraz jeho tváre je nad rámec informácií. Spočiatku je to zadržiavaná zúrivosť, ktorá spôsobuje, že mu v očiach a na končekoch prstov tancujú smaragdové a strieborné iskry. Potom sa zmení, stane sa zmäteným - až kým zrazu nevydá útrpný zvuk, reťazec slov v kastílčine, ktoré sa sotva dajú vôbec kvalifikovať ako jazyk.

Salazar vstane od stola a vzápätí sa chytí operadla stoličky, aby sa udržal vo vzpriamenej polohe. "Ach, bohovia."

"Ak plánuješ zvracať, všimni si, že kúpeľňa zmenila miesto," povie Severus. Myslí to sčasti v žarte a je prekvapený, keď po ňom Salazar pred vybehnutím z miestnosti takmer hodí mláďa baziliška. Severus chytí Kanzu, ktorá sa mu takmer až bolestivo zovrie okolo ruky v reakcii na to, že bola zrazu hodená z jednej osoby na druhú.

"Čo sa stalo? Už si nie som istý, či to chcem vedieť," povie Lupin.

Severus podrobí Lupina tomu najzničujúcejšiemu pohľadu, aký zvládne. "To je všetko, čo potrebuješ? Najmenší náznak ťažkostí? Ak áno, nikdy si nemal súhlasiť s tým, že sa staneš vojnovým mágom, Lupin. Rozhodne si nemal súhlasiť s tým, že budeš krstným rodičom."

Lupinovi klesne čeľusť, čo ho pobaví. "Ty nie si rodič. Nemáš právo vôbec nič hovoriť." Je zaujímavé, že Black nevyskočil na Lupinovu obranu.

"Nie. Som len učiteľom v priemere troch stoviek študentov ročne. Každý rok sa o päťdesiat až sedemdesiatpäť z týchto študentov starám výlučne ja ako riaditeľ fakulty. Táto skupina študentov nedôveruje nikomu inému v celom tomto zasranom hrade okrem mňa, že mám na zreteli ich najlepšie záujmy, pretože sa im znova a znova dokazuje, že len málokto iný to robí. Sledoval som stovky študentov, ktorí prišli do tejto školy ako deti a odišli ako dospelí. Na konci tohto semestra to budem robiť už štrnásť rokov.

Máš pravdu, nie som rodič. Pokiaľ ide o mňa, rodičia majú ľahšiu úlohu, pokiaľ sa sami nerozhodnú byť aj pedagógmi." (Amen, pozn. autorky. :)

"Dobre povedané." Salazar sa k nim znova pripojí, končeky krátkych vlasov má mokré od umývania tváre v umývadle. "Ten elixír, ktorý ti dnes ráno podali, Lupin? Môj brat ho hľadal celé mesiace, pre teba." Salazarove oči sa pri pohľade na vlkolaka zúžia. "Rozhodni sa, Remus Lupin. Modli sa, aby si sa rozhodol správne."

"Vzhľadom na to, že odchod sa s najväčšou pravdepodobnosťou skončí mojou smrťou? Nevidím, že by som mal na výber," povie Lupin plochým, porazeným hlasom.

Salazar zdvihne obe obočia. "Smrť? Ach, sú veci oveľa horšie ako smrť. Ak sa rozhodneš nebyť tu, keď sa Nizar vráti z tej miestnosti, možno ti odpustí, ale nezabudne. Black?"

Black sa len pozrie na Salazara. "To by si ma musel, kurva, prinútiť odísť, lebo ja to neurobím."

Salazar mu pohľad opätuje. "Nizar si nepamätá, že by som o tom hovoril, lebo sa to stalo v júli tohto roku, ale povedal som mu, že poznám jeho rodičov. Som veľmi rád, že sa v tebe nemýlili, Sirius Black."

Severus sa zamračí. V tom vyhlásení je niečo, čo mu pripadá zvláštne, ale odbočujú od témy. Bol by radšej, keby sa o tom ešte stále nerozprávali, keď Nizar úplne zničí celý obsah kúzelníckej triedy. "Salazar. Čo sa stalo s tým portrétom?"

"Ach. To. Áno." Salazar prikývne, prebehne si rukou po brade a potom urobí niekoľko krokov od stola. Zatiaľ čo stojí tvárou preč od nich, povie: "Dovoľte, aby som vám ozrejmil, čo mi Kanza povedala o tom, na čo si Nizar teraz spomína. Týka sa to návštevy istého Utreda Gaunta v slizolinskej spoločenskej miestnosti v roku 1234."

___________________________________________

Ak si niekedy niekto zaslúžil prezývku, ktorú mu dali študenti, tak Utredus určite áno. Je presne tak vychudnutý, ako tvrdili ostatní, s prepadnutými lícami, ktoré dávajú vyniknúť všetkým jeho črtám. Utredus má pokožku, ktorú kedysi bozkávalo slnko, ale chýba jej žiara zdravia, akú je Nizar zvyknutý vídať na iných živých telách, dokonca aj zo zvláštnej perspektívy portrétu. Má hnedé vlasy, hnedé oči a inak pôsobí úplne nevýrazne. Nečudo, že Nizarovi drahí malí spratkovia dali inštruktorovi alchýmie meno podľa najzjavnejšej časti jeho výzoru.

Nizar sleduje, ako sa ten muž zakráda po slizolinskej spoločenskej miestnosti a pozerá na tabule magického skla, ktoré prepúšťajú zelené svetlo z jazera nad nimi. Niekoho mi pripomínaš, pomyslí si, ale nevysloví to. Sú to myšlienky, ktoré stále bolia, bez ohľadu na kúzla, ktoré Rowena, Sedemai a Helga votkali do rámu portrétu. Chybou procesu uchovávania toho, čo existuje, je, že zachováva smútok rovnako ako pamäť, ktorá slúži len na živenie toho prvého.

Utredus sa napokon zastaví pred krbom, hlavu naklonenú na jednu stranu. "Aké zvláštne miesto na nájdenie takého cenného obrazu."

"Nie je to až také zvláštne," odpovie Nizar a cíti, ako sa mu Kanza napína okolo krku takmer až do nepríjemných pocitov. Ani jej sa nepáči. Je rád, že nie je jediný, kto tomuto mužovi nedôveruje. Snaží sa druhým dôverovať, kým nedokážu, že si dôveru nezaslúžia.

Za štyri roky, odkedy sa stal školským učiteľom alchýmie, sem tento vychudnutý muž ani raz nezavítal. Dôvody, pre ktoré by prišiel teraz, pravdepodobne nie sú altruistické.

"Slizolinčan v slizolinskej spoločenskej miestnosti," pokračuje Nizar, keď Utredus neprehovorí. "Ako sa teda voláš? Do tejto miestnosti môže každý prísť, ako sa mu zachce, ale tvoju tvár som ešte nevidel."

"Ale počul si o mne," povie Utredus a zo slov urobí otázku.

"To nie je úplne to isté, naozaj."

Utredus sa usmeje, ale pôsobí to skôr ako úkon človeka, ktorý sa snaží spomenúť si, ako sa to správne robí. "Som Utredus z Winander Mere, portrét."

"Nie, nie si." Nizar sa usmeje, keď sa Utredus tvári urazene. Musí sa usmievať; pozná tohto muža. "Utredus je latinská podoba mena. Tí z Winander Mere sú z Northumbrie. 10) Anglosasi, pán Utredus. Neurobili ste si domácu úlohu."

"A predsa ste prvý na tomto hrade, kto si vôbec všimol nejaký problém s mojím menom," odpovie Utredus.

"Nuž, ak ti to nejako uniklo, si v Škótsku. Zvykneme tu hovoriť gaelčinou - alebo ako sa jej zvykne hovoriť len preto, aby podráždila tých na západe, škótskou gaelčinou."

"Chceš povedať, že sú príliš zaostalí na to, aby sa naučili nejaký iný jazyk," povie Utredus s opovrhnutím.

"Ak si to myslíš, prečo sa sem vôbec obťažuješ?" Nizar venuje Utredusovi svoj najlepší posmešný pohľad.

Utredus si to buď nevšimne, alebo mu to je jedno. "Nemohol som odmietnuť takúto príležitosť. Učiť na Rokefóþe, jedinej škole mágie v západnej Európe?"

"Aspoň dovtedy, kým Beauxbatons na budúci rok neotvorí svoje brány," podotkne Nizar.

Utredus to odmietne. "Hovorí sa o prijímaní iba žien, rovnako ako sa šepká o škole na severe, že do nej budú prijímaní iba muži. Rokefóþ pamätá na hodnotu výučby oboch."

"A to je teda to, čo si robil? Vyučoval?" spýta sa Nizar tichým hlasom. Vie, že obe školy budú vyučovať obe pohlavia, ale Utredus túto informáciu nepotrebuje.

"Môžem sa ti s niečím zveriť, portrét? Pripomínaš mi niekoho, koho som kedysi považoval za blízkeho."

Nizar zdvihne obe obočia. "Som uväznený na tejto stene. Nemôžem ťa zastaviť, však?"

Utredusovi sa rozžiaria oči. "Myslel som si. Napriek tomu je dobré dodržiavať spoločenské zdvorilosti. Nerád by som vypadol z cviku."

Utredus urobí krok dozadu, ale inak sa nepoddá žiadnej potrebe vyriecť svoje myšlienky. "Pred chvíľou som o sebe niečo zistil. Zistil som, že moja krv je z oboch strán magicky čistá."

"Ach, áno. Tieto myšlienky. Povedz mi viac," povie Nizar sucho.

"Môžeš sa mi vysmievať, ak chceš," povie Utredus. "Generácia za generáciou a medzi nimi ani jeden nemagický, hoci som o oboch rodičov prišiel v mladom veku. Rozhodol som sa vyskúšať... istý nápad. Otázku. Je človek z takéhoto rodu väčší ako mág, ktorému v žilách koluje menej magickej histórie?"

Nizar roztiahne ruky. "Ach, prosím, nenechaj ma v napätí. Čo sa stalo?"

"Každý súboj, v ktorom som bojoval. Každá výzva, ktorú som prijal. Vyhral som. Vyhľadal som všetkých veľkých mágov tohto veku, ktorí boli mali odvahu bojovať so mnou. Znova a znova som uspel. Zistil som, že najrýchlejšie víťazstvá, najrozhodujúcejšie porážky mi ponúkli tí, ktorí mali menej magickej krvi, mágovia, ktorých bolo ľahké poraziť. Čím dlhšie sa magický rodokmeň mága tiahol do histórie, tým ťažšie ho bolo poraziť."

"Napadlo ti niekedy, že jednoducho neboli tak dobre vycvičení ako ty?" Nizar sa spýtal.

Utredus pokrúti hlavou. "Nie, portrét. Ako som povedal - najväčší mágovia tohto veku."

Nizar si Utredusa prezerá so slabým náznakom nesúhlasu, zatiaľ nechce toho druhého odohnať. "Vieš, Brian Gagwilde za mnou často chodil. Zveroval sa mi v stave veľkého strachu zakaždým, keď dostal správu o zabití veľkého mága. O tom, kto ich zabil, sa nič nevie. Pochybujem, že by ho potešilo, keby ťa našiel schovaného pod touto strechou."

Utredus sa len usmeje. Číra zlomyseľnosť v jeho výraze spôsobuje, že sa zdá, že je to skutočný výraz, nie predchádzajúca pretvárka. "Ach, nespomenie si. Brian si nikdy nepamätá. Mám k dispozícii také úžasné varianty zaklínadla Obliviscatur, portrét."

"Takže si vytvoril novú filozofiu - mimochodom, takú, ktorá je v rozpore s tisíckami rokov poznania - s úmyslom podeliť sa o ňu s ostatnými?"

Utredus sa stále usmieva. "Iba s rovnako zmýšľajúcimi. Tí, ktorým sa moje myšlienky až tak nepáčia, na ne pohodlne zabudnú. Je zaujímavé, koľko spojencov som našiel práve v tejto fakulte, však?"

"Každá fakulta má svoj podiel idiotov," odpovie Nizar bez zaujatia. "To, čo má slizolinská fakulta v súčasnosti oproti ostatným, je naša tendencia priťahovať ľudí so vznešenou magickou krvou, a kráľ Henrich medzi svojimi šľachticmi nepodporuje inteligentné myslenie. Bojí sa takej rebélie, aká vyvolala posledné povstanie barónov proti jeho otcovi."

"Henrich teda manipuluje s ľuďmi okolo seba, aby dosiahol čo najlepší výsledok. Je to vynikajúca stratégia. Nie som si istý, či sa mu to vyplatí, ale človek nikdy nevie, keď ide o rod Plantagenetovcov."

"Manipuluje." Nizar sa dotkne Kanzy pri krku a trikrát jemne poklepe na jej šupiny. Stiahne špirály tela, aby dala najavo svoju nespokojnosť s tým, že jej povedal, aby nenápadne odišla, ale bude sa s tým musieť vyrovnať. Je to mláďa, a hoci obraz bol zakliaty ako nezničiteľný, Nizar má podozrenie. Nie; má záblesky intuície a naučil sa im dôverovať. Utredus je pre nich oboch nebezpečný.

"Nie každý je hlúpy," povie Nizar. "Môžeš sa pokúsiť vycvičiť si vlastnú súkromnú skupinu mágov, aby sa podieľali na tvojej filozofii, ale všetkých ostatných odpudíš, alebo ich donútiš zabudnúť. Čo môžeš dúfať, že tým dosiahneš?"

Utredove oči sa zdvihnú, aby sa stretli s jeho. Nizara úplne zamrazí z toho, čo v tých hlbinách dokáže prečítať, keďže by nemal byť schopný prečítať vôbec nič.

"Samozrejme, tým, že zmeníme všetky prostriedky, ktoré sa používajú na výučbu študentov." Utredus hovorí, akoby to bolo samozrejmé. "Musel som sa uchýliť k umiestneniu kópií portrétov našich milovaných Zakladateľov vo Vstupnej hale, keďže sa na nich nedá použiť mätúce kúzlo. Je tam príliš veľa ochranných opatrení. Kópie s dostatkom spomienok, aby vyzerali a pôsobili tak, ako majú? Tie sú oveľa užitočnejšie."

Nizar pocíti, ako sa mu v hrudi pohla mágia, rovnako bezmocná ako náhly hnev, ktorý pocítil. "Čo si urobil s originálmi?"

"Nič. Alebo som ich možno spálil na popol. Myslím, že ti to nepoviem. Takto je to zábavnejšie."

"Tie obrazy nezhoria. Sú chránené rovnako ako tento," povie Nizar. Dúfa v bohov, že Godrik sa o tom po Salazarovom odchode a smrti ostatných presvedčil. "Ale výborný pokus o blafovanie."

"Ďakujem," odpovie Utredus, akoby mu Nizar zložil úprimný kompliment. "Vedel si, že nikoho nenapadlo byť taký dôkladný pri ochrane ostatných obrazov? Bolo ľahké ich zmiasť, použiť pamäťové kúzla, aby zabudli. V prípadoch krajnej nevyhnutnosti som ich jednoducho odstránil. Portrét, ktorý je dostatočne dlho umiestnený v sklade, jednoducho zaspí veky."

Nizar prikývne. "Videl som to. Bez interakcie s vonkajším svetom začnú jednoducho... nemajú čo robiť."

"Vedel si, portrét, že na siedmom poschodí hradu je taká zaujímavá učebňa?"

Nizar sa naňho zahľadel. "Možno som o nej počul."

"Je to ako mať prístup k nekonečnému dostupnému magickému priestoru. Samozrejme, nie je nekonečný, ale ja som ho na vytvorenie svojej miestnosti využil veľkú časť," povie Utredus.

Ten chladný pocit je späť. "Akej miestnosti?"

"Miestnosť, v ktorej sa dá odhodiť to, čo už v tejto škole nie je potrebné." Utredus mu venuje ďalší nepríjemný úsmev. "Hosťujú v nej portréty, ktoré by sa pokúšali opraviť študentov v ich 'mylných' názoroch na dokonalosť čistej magickej krvi. To jednoducho nemôžem dopustiť. Veľmi pochybujem, že niekto niekedy nájde moju miestnosť. Príliš dobre som ju skryl."

"No, keď už sa vyznávaš zo svojich hriechov pred portrétom, čo triediaci klobúk?" Nizar sa spýta s nánosom zdvorilého záujmu.

"Musím priznať, že to bolo ťažké," odpovie Utredus. "S magickým artefaktom, ktorý je večne stratený v pohárikoch, sa dá urobiť len veľmi málo. Nakoniec som presvedčil ten smiešny klobúk, aby spieval neškodné pesničky. Ľudia majú radi piesne. Aj tie najnezmyselnejšie melódie sa človeku tak ľahko uchytia v hlave, najmä ak sú verše ľahko zapamätateľné. Správny druh histórie sa bude odovzdávať každý rok nanovo. Ani som nemusel zmeniť názory Salazara Slizolina na čistotu krvi. Jednoducho som sa postaral o to, aby klobúk celý ten príbeh vynechal."

"Chápem." Nizar sa oprie na stoličke a prekríži si ruky na hrudi. "Prečo to robíš? Naozaj: prečo?"

"Moja rodina bola oslabená," zašepká Utredus. "Oslabená sentimentom. Oslabená zmiešaním starobylej a nadčasovej krvnej línie s chudobnejšou krvou tých, ktorí s nimi vôbec nie sú spätí. Mágia sa oslabila a moja rodina kvôli tomu trpela a umierala. Čo ak už nikto nikdy nebude musieť prejsť tou bolesťou, portrét? Nestojí to za každú obeť? Nestojí to za to, aby sme si zachovali čistú krv?"

"Je teda iróniou, že sa z toho spovedáš mne, keď ja aj Salazar sme polokrvní," povie Nizar posmešne.

"PRESNE TO MÁM NA MYSLI!" Utredus vykríkne, čím Nizara zaskočí. "Kde je ten veľký Salazar Slizolin, portrét? Leží mŕtvy niekde v divočine, hnijúci, jeho kosti roznášajú potkany a divé psy! Keby bola jeho krv čistá, nikdy by sa nič také nestalo!"

Nizar musel upokojiť búšenie srdca. Utredus nevyjadruje poznanie, ale vieru, a medzi nimi je rozdiel. "Ak ti tak záleží na čistote krvi, Godrik aj Rowena boli z čistokrvného magického rodu."

"Je to treba," povie Utredus chladným hlasom. "Okrem toho si mi dal odpoveď, ktorú som hľadal, čo sa týka toho, ako ľahko ti z úst padajú pojmy čistokrvný a polokrvný. Viem, že sa mi to podarí. A teraz aby som sa vysporiadal s tvojím obrazom, portrét."

Nizar vstane zo stoličky a v zhone ju prevráti. "Elfric. Nerob to."

Elfric sa zastaví s rukami na oboch stranách rámu. "Tak ma predsa poznávaš."

Nizar sa prinúti nadýchnuť. "Viem to od chvíle, keď si vyslovil svoje meno. Nikdy si mi nemohol klamať, Elfric."

"Nie," zamyslí sa Elfric. "V roku 1015 som bol úprimný, keď som povedal, že sa vrátim pred letom, ale to sa nemalo stať. Dúfam, že mi bol dopriaty dôstojný pohreb."

"Zlomil si mi moje zasrané srdce," zašepká Nizar. "Čo sú to pohreby tvárou v tvár tomu?"

Elfric akoby debatoval o nejakej myšlienke. "Nie. Tvoj portrét sa do tej miestnosti nedostane. Dokonca aj portrét môjho milovaného otca by mohol nájsť spôsob, ako sa dostať k mágii v našom starom domove." Zamračí sa, náhle a malicherne. "Dvere ma nechceli pustiť dnu. Nemohol som vstúpiť ani do svojho vlastného domova."

"Nielenže si sa odsťahoval, keď si získal učňovské vzdelanie, ale bol si aj mŕtvy," odvetil Nizar. "Sľúbil si, že tie kúzla nikdy nepoužiješ, Elfric Ilbertus deSlizarse! Prisahal si!"

"Musím." Elfric mu opäť venuje ten bezcitný úsmev. "Strach sa vôbec nezaujíma o sľuby, keď ti smrť hľadí do tváre."

"Si doslova mŕtvy," povie Nizar plochým hlasom. "Si oživená mŕtvola. To je dôvod tvojho gauntovstva, tvojej vychrdnutosti. Nevidíš to, keď sa pozrieš do zrkadla? Mŕtvoly nie sú určené na to, aby sa tu zdržiavali, Elfric! To ti povedal tvoj vlastný učiteľ."

Elfrica to neodradilo, ale Nizara to vlastne ani neprekvapuje. Jeho najmladší bol vždy ten najtvrdohlavejší, najpyšnejší. "Môj učiteľ sa mýlil. Mám dvestoštyridsaťtri rokov a počínal som si celkom dobre. Samozrejme, nemôžem splodiť deti, ale ak niekedy pocítim potrebu vládnuť pokrvnej línii, ľahko si nájdem nejakú poškvrnenú šľachtičnú, ktorá má za sebou románik, ktorý vyústil do tehotenstva. Akú hanbu by priniesla svojej rodine. Takú ľahko presvedčím, aby sa vydala, keď by som bol ochotný považovať jej nemanželské dieťa za svoje."

"Prosím, nerob to, Elfric," zašepká Nizar.

"Už to robím, Portrét," odpovie Elfric a ďalšie, čo Nizar pozná, je závrat a bolesť.

"Hmm. To bola zaujímavá reakcia."

Nizar otvorí oči a zistí, že sa nachádza na známej drevenej podlahe maľovanej chalupy a hľadí na obielený strop. Pokúsi sa prehovoriť, ale jediné, čo z neho vyjde, je škrek.

"Na tomto plátne a jeho ráme sú nejaké zložité kúzla a čary." Elfric. Štíhly, šľachovitý, brilantný Elfric, pokrútený do vychudnutej mŕtvoly s prázdnotou tam, kde by malo byť jeho srdce, a rozkošou tam, kde by malo prebývať rozhorčenie. Ach, bohovia. Prečo práve on? Prečo?

Nizar otočí hlavu a zistí, že jeho pohľad teraz smeruje na neznámy portrét visiaci na protiľahlej stene veľkej obývačky. Už nie je nad krbom. Smaragdové svetlo z jazera je oveľa slabšie a necháva ho v tieni. Jediné skutočné osvetlenie, ktoré zostalo, pochádza zo slnka namaľovaného na oblohe Nizarovho portrétu.

"Elfric," zavrčí. "To nemôžeš."

"Ach, už som to urobil. Dokonca viem, čo ešte budem robiť. Nie všetko je nepreniknuteľné a tí mŕtvi idioti zabudli na jednu veľmi dôležitú ochranu. Bohvie prečo by chceli uchovať portrét človeka, ktorý nečakane zomrel v takom mladom veku. Asi sentiment. Zdá sa, že každý je ním prehnitý."

"To ty si prehnitý." Nizar má pocit, akoby mu niekto spolu so srdcom vytrhol aj jadro. "Elfric. Cestovať dopredu v čase nie je možné. Tvoj otec nikdy nezomrel."

Elfricov výraz sa po prvý raz zlomí. Nizar takmer - takmer - vidí svojho syna pod tou pochmúrnou maskou, ale nie je to naozaj on. Je to len ozvena toho, čo kedysi bolo.

Potom sa ten prchavý okamih spomienky na to, aké je to byť človekom, vytratí. "A toto bolo ich riešenie? To je rozkošne naivné!"

"Elfric." Nizar prehltne. "Nesúhlasím s tým, čo robíš... ale nemyslím si, že si vrah. Ak tu necháš tento portrét. Ak ho nevrátiš späť. Mágia tých kúziel musí mať palivo. Ak ma tu necháš, zomriem." Možno to bude trvať dlho, vzhľadom na prirodzenú tendenciu hradu uchovávať to, čo leží v jeho sálach, ale aj tak sa to stane.

Elfric vytiahne prútik z rukáva tmavého hodvábneho rúcha. Nie je to starý čierny orech, ale surový hrab. "Mýliš sa. Som vrah," povie. "Už som vrahom toľkokrát. Každý mal pravdu, vieš. Čím častejšie vyslovuješ vražednú kliatbu, tým je to ľahšie. Vziať život je ľahké... Otec."

"Elfric." Nizarovi sa zatočila hlava. Je ťažké vyhrať hádku, keď sotva dokážeš myslieť.

"Hovorí k tebe hrad, Ochranca?" Elfric zasyčí a nakloní sa tesne k plátnu. "Hovorí ti, čo som urobil? Cítiš to ako bolesť v srdci? Alebo to bolo také nenápadné, že si to nevšimneš?"

"Vždy som to vedel," zašepká Nizar. "Možno som nevedel presne, čo sa stalo... ale vedel som, keď si v týchto múroch páchal škodu."

"Potom to musí byť absolútne mučenie!" Elfric sa posmešne zaškľabí. "Stále nosiť titul ochrancu tejto školy, a pritom byť úplne bezmocný robiť to, čo si želá mágia.

Nemôžeš ma zastaviť teraz a nezastavíš ma ani v budúcnosti, otče. Budeš počúvať krik tohto hradu, keď ho budem ničiť nie zbraňami, ale slovami."

Nizar sa musí pokúsiť. Ešte raz. "Prosím, Elfric. Prosím, nerob to."

Elfric sa usmeje. "Žobranie v skutočnosti neapeluje na nič v mojom vnútri. Často vo mne vyvoláva túžbu spôsobiť ďalšie utrpenie." Namieri prútikom na plátno. "Zbohom, otče. Keď kúzla konečne vyprchajú a smrť si pre teba príde, pozdravuj odo mňa Bricea a Galienu. Obliviscaris omnia!" 

___________________________________________

"Nizar sa dnes ráno rozprával s portrétmi." Salazar sa zadíva na prázdne rámy detských portrétov. "Vedia, že Elfric a... zombie Utredus Gaunt mali spoločnú fyzickú bytosť, ale nič viac. Nizar si neželal, aby vedeli, aké hrozné to naozaj bolo."

"Zombie. To sa mi páči." 11) Dvere triedy sa otvorili na tichých pántoch, zatiaľ čo všetci boli roztržití a úplne zdesení. Severus znepokojene pozrel na Nizara a všimol si, že si buď zlomil ruku - opäť -, alebo má úplne vykĺbený ramenný kĺb. Okrem toho mu krváca najmenej šesť rezných rán na tvári, ďalšia na krku, niekoľko ďalších na rukách a možno aj ďalšie cez nohavice, ktoré nie sú zložené z magicky utkaného materiálu ako jeho habit.

"Si v poriadku?" spýta sa Black, čo Severus považuje za sakra hlúpu otázku.

Nizar niekoľkokrát zažmurká a pozrie na Blacka. V jeho očiach už nie je lesk jeho mágie, ale zdá sa, že zúrivosť vystriedal matný smútok. Severus si je dobre vedomý, aký je to výraz; príliš často ho videl vo vlastnom zrkadle. "Stále zabúdam, že simulácia nikdy netrvá ani zďaleka tak dlho, ako by som chcel. Som v poriadku. Idem sa okúpať. Bavte sa pri diskusii o zombie."

"Zombie," zopakuje Salazar, keď Nizar odíde do kúpeľne na chodbe. "To je užitočné. Hodila by sa mi nejaká miera prekliateho posunu." Konečne sa otočí a odhalí, že má červené oči, tvár a bradu mokrú od sĺz. "Zvyšok viem len vďaka tomu, že Kanzu to kúzlo nezasiahlo. Predtým som bol rád, že bola s ním. Teraz je moja vďačnosť nevyčísliteľná."

Kanza sa vzpriami v Severusových rukách a potom vylezie na stôl. Potom zdvihne hlavu a začne syčať recitáciu. Severus si uvedomí, že to musela urobiť už v to ráno pre Nizara, keď Salazar prekladá.

"Po vyslovení zaklínadla som sa vrátila do obývačky portrétu a zistila som, že môj vyvolený nereaguje na svoje meno. Nepoznal moje. Našťastie mu kúzlo nezobralo parselčinu, inak..." Kanza zaváha. "Neviem, čo by sa s nami stalo."

Zvyšok im Salazar povie v útržkovitých slovách, ktoré prerušujú pridusené nádychy. "Spomínam si, že môj vyvolený sa bál o ostatných, že si robil starosti o našich študentov, ak by našli bezduchý portrét. Ostatní by sa pýtali na povahu portrétu, čo by mohlo ohroziť nás oboch.

Nizar počúval moje pokyny, opustil obývačku v našom maľovanom dome a ľahol si spať." Severus vie, že sa nemýli, keď aj Kanzovo syčanie nadobudne smutný charakter. "Každé ráno sa budil a ja som mu musela povedať naše mená. Môj vyvolený si pamätal, čo som mu povedala od východu do západu slnka toho dňa. Potom zaspal, a keď sa znova prebudil, všetko, čo sa naučil predchádzajúci deň, bolo preč."

"Zabudni na všetko." Severus naprázdno uvažuje, že naruší posvätnosť Nizarovho kúpeľa, len aby sa mohol ísť vyvracať do toho zasraného umývadla. Black sa tvári, akoby sa chcel so Severusom o túto výsadu pobiť.

"Chcela som, aby si to zapísal, ale Nizar si nespomínal, ako sa to robí." Kanza rozrušene šklbe chvostom. "Zabudol na franštinu a starú angličtinu, kastelánčinu a leónčinu, baskičtinu a tentoraz aj modernú angličtinu. Latinčinu a bavorčinu, bretónčinu a kumbríčinu, piktčinu a gaelčinu, severčinu a nórčinu, arabčinu a východné nárečia. Prešlo mnoho dlhých rokov, kým si na niektorý z nich spomenul. Pred koncom portrétu sa mu vrátila len znalosť latinčiny a kastelánčiny spolu s novou angličtinou, ako sa vyvíjala. Môj vyvolený mal v rámci obrazu stále knihy písané starou angličtinou a postupne sa ju učil nanovo. Od študentov sa naučil škótsku gaelčinu. Nizar sa nikdy nenaučil hovoriť ani písať tým, čo nazývajú strednou angličtinou, pretože to bolo stále ťažké... udržať. Spomenúť si na iné slová. Pojmy." Kanza zase nadáva. "Zabudol na našu rodinu. Nás všetkých, tých pokrvných aj tých z môjho hniezda, nielen problémy, ktorým čelil, keď zabudol na tváre svojich detí."

Salazar preruší preklad. "Kanza ho musela znovu poučiť o našej rodine a mohla ho poučiť len o tom, čo jej samej už bolo povedané. Rozmýšľal som, prečo Nizar zabudol, že Estefaniino nemagické postavenie nebolo nedostatkom schopností, ale otázkou politiky a prežitia."

Kanza prikývne. Keď otvorí ústa, Salazar ju opäť preloží. "Prešlo päťdesiat rokov, kým sa môjmu vyvolenému začali vracať spomienky na veci, ktoré boli pred návštevou Utreda Gaunta, ale nikdy nie také, aké boli kedysi. Myslím, že keby sa Eduard Dlháň neukázal taký nezabudnuteľný, Nizar by si na tie udalosti ani nespomínal."

"Významné udalosti. Križiacke výpravy. Práve to by mohlo prebiť pretrvávajúce účinky kúzla," zamrmlal Severus. "Silné názory."

"Nizar opakujúci tú časť o škótskej mienke v súvislosti s Eduardom I. bol dosť mierny, keď sa to tak vezme," povie Salazar. "Ochranné kúzla by neboli schopné napraviť toto poškodenie. Preto trvalo desaťročia, kým sa dosiahla akákoľvek obnova, a preto je to proces, ktorý je taký veľmi neúplný." Odmlčí sa. "Asi by sme mali všetci dúfať, že Gilderoy Lockhart nebude žiť dosť dlho na to, aby sa vyliečil z úplného Obliviscaturu."

"Áno, ale ak by si spomenul na svoju minulosť, Lockhart by mohol ísť pred súd za všetky magické zločiny, ktoré spáchal," upozorní Lupin.

Salazar sa zachmúri. "Áno, pravda, ale potom by sme všetci museli počas procesu tolerovať prítomnosť toho odporného muža. Bol by som radšej, keby jednoducho zomrel s amnézou, na ktorú sa už dávno zabudlo. Stále verím, že je to spravodlivý osud."

"Ako to, že sú si všetci takí istí, že ten Utredus je naozaj zombie? Telo bez duše?" spýta sa Lupin.

"Pretože keď zomrel môj syn, prišiel za mnou vo sne, aby mi to povedal."

Severus sa prekvapene obzrie cez plece. Stále zabúda, že Nizar často dbá na to, aby ostatní vedeli o jeho prítomnosti, pretože keď chce, vie veľmi dobre zostať nepovšimnutý. Nizar je oblečený v rovnakom modrom habite, aké mal na sebe na ministerstve, keď Voldemort skúšal ten svoj prekliaty trik s vyvolávaním krvi, v pevných nohaviciach a v topánkach so šnurovaním ku kolenám, ktoré sú zafarbené na rovnakú tmavomodrú farbu ako habit.

Seax visí v puzdre pri Nizarovom páse, má ho na očiach, nie ukrytý v rukáve. Určite má zase niečo za lubom, ale Severus si nemyslí, že to súvisí s ďalším ničením.

"Neuvedomil som si, že tvoje veštecké nadanie je zamerané týmto smerom," povie Severus a snaží sa o niečo... neškodné. Tak blízko, ako je to vzhľadom na okolnosti možné.

"Zvyčajne nie, ale Elfric bol nekromant. Dokázal sa postarať o to, aby sa sen odohral, a mágia mysle zabezpečila, že si ho budem pamätať."

"A potom Nizar hneď nato vtrhol do mojich komnát, zobudil ma z tvrdého spánku a žiadal, aby som Elfrica vyhľadal nazeraním." Salazar si strčí ruky do vreciek džínsov. "A bola tam hmla. Nič viac. To je všetko, čo kedy nájdeš, ak budeš vo vode hľadať niekoho, kto odišiel z tohto sveta."

"Dobre. Začnem, keďže sa zdá, že nikto iný sa nechce spýtať," povie Black, keď po Salazarových slovách nastane len ticho. "Kam to, do čerta, ideš, Nizar?"

Nizarov úsmev je úplne zbavený humoru. "Vykrádať hroby. Povedal som však Severusovi, že keď sa nabudúce vyberiem za týmto účelom, pozvem ho, aby ma sprevádzal."

"Vykrádanie hrobov." Severus cíti, ako mu šokovane stúpa obočie. "Ty vieš, kde je."

Nizar prikývne. "Požiadal som škriatkov, aby to pre mňa zistili, kým ste vy všetci ešte spali. Viem presne, kde je krypta Utredusa Gaunta, a idem ju navštíviť."

"Pokúsil sa ťa, kurva, zabiť!" zakričí Black.

"Nie." Nizar sa zamračí. "Urobil to bezduchý zombie, čin zrodený z upadajúceho zdravého rozumu v tele, ktoré bolo stále nažive len preto, že mu to kázala mágia. Telo, ktoré leží v hrobke Utredusa Gaunta, nie je Utredus Gaunt, pretože ten človek sa nikdy nenarodil."

"Napriek tomu sa ťa pokúsil zabiť," zopakuje Severus Blackove slová. V poslednom čase s Blackom stále súhlasí. Je to veľmi iritujúce.

"Preto idem ozbrojený, a nie sám," odpovie Nizar. "Ak chcete, môžete sa všetci zapojiť, je mi to jedno. Neviem, v akom stave nájdeme to telo."

Salazarovo čelo sa zvraští. "Pretože nevieme, čo bolo príčinou jeho smrti."

"Elfric hovorí, že ak pretrhneš magické putá viažuce zombie k životu, zomrie." Nizar si položí ruky na rukoväť seaxu. "Samozrejme, nevieme, či madam Milescenta Fawcett Gauntová prerušila niektoré z nich, alebo všetky."

"Pôjdem," povie Lupin a získa si Severusovu pozornosť. "Nedávno mi bolo správne vytknuté, že som sa utiahol do bezcharakternosti. Naozaj by som radšej nenavštívil kryptu, ale ešte menej sa mi páči ten druhý nápad."

"Buď rád, že to nie je mohyla," odpovie Nizar nevýrazným hlasom.

"V tom prípade predpokladám, že sa všetci ideme vlámať do krypty. A čo všetci tu?" spýta sa Black. "Dole máme štyroch titulovaných študentov, jeden z nich je vojnový mág."

"Aha, stavil by som sa, že ich zamestnáva dnešný Denný prorok," povie Nizar a na tvári sa mu objaví slabý, ale skutočný úsmev. Vytiahne z rukáva habitu zrolované noviny a podá ich Severusovi.

Severus vstane, aby noviny rozvinul na stôl, zatiaľ čo Lupin, Black a Salazar sa zhluknú okolo. "Má niekto narodeniny?" spýta sa vo chvíli, keď zbadá titulok.

"Ja ich mám o necelý mesiac. Vezmem to," povie Nizar sucho.

"Pobúrení rodičia žiadajú odstúpenie ministra Corneliusa Fudgea po odhalení príbehov o ohrozovaní detí, úmyselných justičných omyloch, zneužívaní moci a právomocí a ďalších desivých pravdách," prečíta Black a usmeje sa. "Presunuli to na ďalší deň. Aj víkendové vydanie."

"Madam Spencerová mu išla rovno po krku a napísala to ako výzvu na odstúpenie." Salazar vyzerá spokojne. "Aha, a tu je na titulnej strane oznámenie o tvojej udelenej amnestii, Sirius."

"Môžem opäť vyjsť na verejnosť a všetkých strašiť len preto, že som Black, nie preto, že ma považujú za vraždiaceho šialen... spomenuli manželstvo." Blackov úsmev náhle zhasne. "V plnom znení. Na ministerstve vyhrabali papiere a znovu vytlačili osvedčenie. Ach, môj bože."

"Potom predpokladám, že keď budeme odchádzať, nechám jedno z okien otvorené," povie Nizar.

"Prečo?" Black sa nechápavo spýta.

"Pretože, idiot, budeš dostávať veľa sov." Severus sa pokúša o výsmech a nedarí sa mu to. Dočerta, nechce mať Siriusa Blacka v žiadnom prípade rád!

"Môžeš zostať tu, alebo si môžeš ísť po rozptýlenie," povie Nizar Blackovi.

"Rozptýlenie," rozhodne sa Black po chvíli. "Poďme si pre môjho vnuka."

"Nesnažím sa z toho vyvliecť. Len ma zaujíma, prečo nenecháme to telo tam, kde leží. Leží v tej hrobke už dobrých štyristo rokov," povie Lupin.

Nizar ide k oknu, odomkne ho a nechá visieť otvorené, aby k nemu mala prístup sova. "Po prvé? Sľúbil som svojej dcére, že ak sa Elfric niekedy nájde, privediem ho späť. Toto bol jeho domov, Remus. On..." Nizar prehltne a zadíva sa na bledomodrú oblohu. "Zaslúži si byť s ostatnými, pripomínaný. Utredus si zaslúži byť zabudnutý."

___________________________________________

10) Northumbria bolo jedno zo siedmych stredovekých anglosaských kráľovstiev, rozkladalo sa v súčasnom severnom Anglicku a južnom Škótsku. Hovorilo sa tam kumbríčtinou alebo anglosaštinou, čiže staroangličtinou. https://sk.wikipedia.org/wiki/Northumbria

11) Poznámka prekladateľky: Mne sa to až tak nepáči. Revenant je niekto, kto sa vrátil po smrti, dala by som zmŕtvychvstalý alebo zmŕtvychvstalec, ale to by na môj vkus príliš odkazovalo na náboženstvo. Tak zostalo len zombie.