Mimo kruhu času
IV. časť - Zakladateľov návrat
Autor: flamethrower
Preklad: JSark
Banner: Jimmi
Poznámka prekladateľky: Blížime sa k rozuzleniu, kto ten čarodejnícky svet v minulosti tak pokašľal. A pozor, napriek nevinnému názvu to bude smutná kapitola. Vreckovky/kapesníky pripraviť. Kapitola je zase delená kvôli dĺžke cez 30 strán.
Nizar sa pred svitaním zobudí s tým, že sa mu niekto v lebke snaží zničiť gong. Na komode zbadá podnos s elixírmi a vyštverá sa z postele, aby po nich siahol. Zhltne naraz tri dávky proti bolesti a posilňujúci prostriedok, pričom sa celý čas snaží nemyslieť na to, čo mu tá kombinovaná chuť práve urobila na jazyku.
"Nizar sa prebúdza?"
Nizar sa otočí a zistí, že Dobby sedí na konci jeho postele a s nádejou sa na Nizara pozerá. "Väčšinou," povie. "Mohol by si ísť do obývačky a znova rozložiť oheň?"
Dobby prikývne a bez jediného zvuku zmizne. Nizar si sadne na kraj postele a sústredí sa na dýchanie, kým ho hlava nebude bolieť menej. Potrebuje čaj. Raňajky. Možno.
Nepotrebuje, aby teraz dokázal presne spočítať obyvateľov Invernessu. (Štyridsaťpäťtisíc stodvadsaťdva duší a možno jedna v polovici pôrodu.) Je taký rád, že už vie, že tento aspekt vedomia vojnového mága sa stane takmer nehlučným šumom v pozadí, ak ho nevyvolá.
Keď má pocit, že mu nebude zle, Nizar obráti pozornosť na svojho spoločníka na lôžku. Severus zaspal úplne oblečený, až na topánky. Nizar potlačí úsmev, ktorý by Severus nenávidel, a potom opatrne vyhrnie prikrývku cez Severusove plecia, čo je ochrana pred slabým chladom v miestnosti.
Po tom, čo sa prezlečie do čistých šiat, zatlačí do nezavretých dverí a vyjde na krátku chodbu. Black a Lupin si nárokovali pohovku a rozťahovaciu posteľ v jeho pracovni. Nizar podľa zvukov z obývačky počuje, že Salazar musí byť na pohovke; jeho desivo hlasné chrápanie Nizarovi prezrádza, že jeho brat ešte spí.
Vyhľadá Kanzu na kameni pred krbom. Škriatkovia už rozkúrili oheň, takže je skôr čulá než schúlená v mrzutom driemaní. Keď si Nizar sadne priamo pred oheň, aby si mohla ďalej užívať teplo, Kanza mu ochotne vylezie na ruky. "Najdrahšia."
"Obľúbený." Kanza sa mu schúli na dlani, aby sa mohla vzpriamiť a pozrieť sa naňho, pričom žmurká ako plaz, ktorý by najradšej zaspal. "Si rozrušený. Čo sa deje?"
„Baziliškovia dokážu zachytiť takéto pocity?“
„Si rodina. S rodinou sme spätí. Vieme to.“
"Si múdra ako tvoja matka, že to vieš," zašomre Nizar. "Kanza. V roku 1234 za mnou prišiel učiteľ alchýmie na Rokforte. Pamätáš sa?"
Kanza skloní hlavu na stranu, čo je jej ekvivalent pokrčenia ramien. "Obľúbený, to závisí od toho, čo si pamätáš."
"Celú tú návštevu. Nie to, čo prišlo potom. Celé roky." Nizar ju nechtom pohladí po hlave, čím ju upokojuje a zároveň rozmaznáva. "Aké zlé to bolo, tie roky potom?"
Zdá sa, že Kanzu táto žiadosť rozrušila, ale povie mu o tom. Nizar počúva, občas prikývne, ale inak nič nehovorí, až kým sa nedostane na koniec 12. storočia, keď si opäť začne spomínať. Je to sakra sporadické, ale pamätá si vojenské výpravy Eduarda I. a hnev študentov kvôli nim. Malcolm II. zjednotil kráľovstvo Alba tým, že ako zbraň použil mier a politické spojenectvá. Škótsko a Anglicko sa stabilizovali na samostatné krajiny, ktorými mali byť. Dlháňove nároky hrali prím v magickej aj nemagickej komunite. V tej dlhej, trpkej a hlúpej vojne stratil Slizolin študentov.
Filky vpadne do obývačky po tom, čo Nizar skončí rozhovor s Kanzou o Utredovi Gauntovi. "Dobrý deň, profesor Slizolin. Je profesor Slizolin v poriadku?"
Nizar sa obzrie cez plece a zistí, že Elfric stále spí na svojom portréte, rovnako ako Brice. To Galiena sa zobudila a hľadí naňho sivými očami s kapucňou na hlave. "Budem. Ďakujem ti, Filky."
"Chcel by profesor raňajky?"
Pri tejto myšlienke sa mu rázne obráti žalúdok. "Len čaj, prosím." Keď naňho Filky prosebne pozrie, vzdychne si. "Nech už pridáš čokoľvek iné, nech je to veľmi ľahké. Možno nebudem - ak budem neskôr zvracať, bol by som rád, aby to nebolo nezabudnuteľné."
"My škriatkovia sa o tom môcť uistiť," prisľúbi Filky a zmizne.
Kanza vylezie Nizarovi na rukáv, aby mu mohla sedieť na pleci a pozerať sa na obrazy na druhej strane miestnosti. "Muža, ktorý k nám prišiel v roku 1234, som nikdy nepoznala, ani ako človeka, ani ako portrét."
"Ľudia sa môžu zmeniť," zašepká Nizar a spomenie si na niečo, čo mu Salazar raz povedal. "Ale budem sa s ním musieť porozprávať."
Keď sa mu Kanza obtočí okolo krku na svojom obľúbenom mieste, Nizar pristúpi k obrazom. Salazar musel byť skutočne vyčerpaný, keď získal magické vedomie vojnového mága; zvyčajne sa zobudí, ak sa niekto priblíži príliš blízko, aj keď je to rodina.
"Ešte som neodomkla jeho portrét," povie Galiena v piktčine. Nizar si teraz spomenie, ako sa v nej dohovorí. Zaujíma ho, čo ešte získal späť, pretože to určite nebolo veľa prekliatych udalostí. "Buď prosím láskavý, otče."
"Nemal som v úmysle nebyť taký." Nizar sa obráti k Elfricovmu portrétu a prepne späť do parselčiny. "Elfric. Zobuď sa, prosím. Musím s tebou hovoriť."
Elfric sa trhnutím prebudí a potom sa naňho zmätene usmeje. "Dobré ráno, otče. Prečo som uviazol v tomto ráme?"
Nizar sa rozhodne, že nie je na škodu byť priamočiary. "Pamätáš si, čo znamená Úht Réd, Elfric?"
Elfric sa zamračí. "Samozrejme. Ak ešte nejaký jazyk okrem parselského dobre ovládam, je to stará angličtina. Z ÚhtRéd sa postupom rokov stalo anglické meno Uhtred alebo Uchtred, a potom ho úplne zabudli. Posledný človek, ktorého som videl prejsť týmto hradom s týmto menom, mal latinskú verziu - Uhtredus, myslím. Vyučoval alchýmiu. Nebol v nej veľmi dobrý, ale nemyslím si, že to bol dôvod, prečo tu bol."
"Prečo nie?" spýta sa Nizar zvedavo.
"No... nie som si istý," prizná Elfric. "Viem, že Utredus bol ten, kto si vybral strýkovu pôvodnú učebňu na varenie elixírov ako miesto, kde učil alchýmiu. Jedného dňa po hodine uvidel Galienu a Bricea na spoločnom obraze. Pozorovali sme ho, chápeš. Bol... zvláštny. Keď ho študenti nazývali Gaunt, boli veľmi presní." 1)
"A čo ten obraz na treťom poschodí?" Nizar ju vyzve. "Keď videl Galienu a Bricea."
"Bol nahnevaný," povie Elfric po chvíli uvažovania. "Nie; frustrovaný. Nikto z nás si nie je istý prečo, ale vždy sme sa čudovali..."
"Nad čím sa čudovali?"
"Či bol zodpovedný za to, keď sa začali strácať portréty, alebo išli spať bez toho, aby sa zobudili, alebo sa zdalo, že si nepamätajú veci tak, ako by mali," zamieša sa Galiena. Stále vyzerá znepokojene, akoby sa dobre nevyspala. Aj magické konštrukcie ako portréty, môžu byť ovplyvnené nedostatkom odpočinku.
Nizar prikývne. "Zdal sa niekomu z vás povedomý?"
"Vyzeral, akoby mohol byť vzdialenou rodinou, ale ak bol? Nechcel by som sa k nemu hlásiť," znechutene povie Brice. "Na tom mužovi bolo niečo veľmi odporné. Všetci sme boli radi, keď opustil hrad - tuším v roku 1234. Ukončil zimnú časť vyučovania pred jarnou úrodou, ktorá všetkých poslala na mesiac domov, a potom odišiel."
"Chápem." Nizar presne vie, prečo Utredus Gaunt opustil Rokefóþ. Dokončil svoju prácu. "Elfric, v starej angličtine sa Úht vzťahovalo na neprítomnosť svetla, ak sa používalo ako myšlienka, alebo sa vzťahovalo na 'prostriedok na zatemnenie', ak išlo o činnosť. Réd znamená zámer, z latinského slova pre plánovanie."
"Správne. Spolu to znamená..." Elfric sa odmlčí a vyzerá nešťastne. "Temný zámer. Nebolo to krstné meno, však?"
"To si nemyslím." Nizar sa odmlčí, keď sa Salazar prevráti a pokračuje v chrápaní. Človek by si myslel, že pri všetkých moderných vymoženostiach medicíny na nemagickej strane Salazar navštívi lekára, aby napravil to, čo mu spôsobilo staré zranenie z boja. "Utredus sa pomýlil pri výbere latinskej podoby mena a ja si stále nie som istý prečo."
Och, nechce sa mu položiť túto ďalšiu otázku, ale musí to urobiť. "Elfric. Keby si sa pokúšal o nekromantské dielo, ale zomrel by si uprostred neho, existujú kúzla, ktoré by sa odrazili na zaklínača?"
Galiena slabo vzdychne; Elfric prudko zbledne. "Veľmi málo," zašepká. "Najzrejmejší je, samozrejme, pokus o oživenie niekoho iného, niekoho, kto bol nedávno mŕtvy, ale mal zranenia, ktoré by liečiteľ mohol liečiť, ak by sa znovu prebudil. Keby som bol takto vyrušený... áno. Mágia by sa odrazila na zaklínača. Práve preto sa nekromant počas učňovskej praxe učí, aby bol pri zosielaní tohto kúzla veľmi opatrný, ak je chorý alebo vo vážnom nebezpečenstve."
"Ach, Bože," znepokojí sa Brice. "Myslíš, že..."
"Aký by bol výsledok odrazenia kúzla?" spýta sa Nizar Elfrica skôr, ako Brice stihne dokončiť svoju myšlienky.
Elfric ešte viac zbledne. Vždy bol inteligentný. Je pravdepodobné, že pochopil, na čo sa Nizar pýta, skôr než k tomu Brice dospel. "Jedna z dvoch vecí," povie a spolieha sa na svoje vedomosti, aby predišiel akémukoľvek pocitu paniky. "Záviselo by to od toho, ako ďaleko kúzlo pokročilo. Prvá polovica kúzla je sila, ako aj zachovanie života - je to tvorba mágie potrebnej na prebudenie nedávno zomrelých, a to je to, čo je dominantné, keď sa začne kúzlenie. Druhá polovica kúzla je to, čo určuje spôsob návratu života. Znovu prebudený mŕtvy je opäť živou bytosťou, bytosťou s dušou, ktorá má schopnosť zostarnúť a zomrieť prirodzenou smrťou."
Jeho najmladší syn si prehrabuje vlasy, zatiaľ čo Galiena a Brice naňho zdesene hľadia. "Ak bolo kúzlo dokončené a odrazilo sa na náhle mŕtveho nekromanta, ktorý sa ho predtým pokúšal zoslať, jednoducho ho oživilo ako celú bytosť, zdravú a vitálnu, presne tak, ako to bolo určené pre toho, koho sa pokúšal prebudiť. Ale - ale ak by to bolo ešte len v počiatočnej fáze zaklínania, nebolo by dosť mágie na znovu prebudenie celej bytosti." 2)
"Žiadna duša," povie Nizar ticho.
Elfric znepokojene pokrúti hlavou. "Nie. Výsledkom by bolo bezchybné oživenie, ale bolo by to prebudené mŕtve telo, nie človek. Mŕtve, nemenné a bezduché telo bez iskry skutočného života, ktorá by ho viedla jeho cestu."
"Ako inferi," zamrmle Brice.
"Nie, nie inferi. Tí sú bezduchí a podliehajú hnilobe, hoci je to veľmi pomalý proces," opraví Bricea Elfric.
"Teda druhá možnosť. Oživení mŕtvi. Akí by boli?" Nizar sa spýta a cíti, ako ho pália oči. Odpoveď už pozná.
"Prvá polovica kúzla je o zachovaní života. Nikdy by sa nezmenili," povie Elfric, "a žiadna zmena je to, čo je tak veľmi zlé. Oživená mŕtvola nekromanta by si pamätala svoj život, ale ty hovoríš o tele, ktoré nemá dušu. Bez nej sme stratení. To oživené telo by bolo poháňané, aby si našlo účel. Hľadalo by ten účel, kým by ho nenašlo, a potom by ho naplnilo akýmikoľvek prostriedkami v snahe pocítiť to, čo mu chýba."
"Účel," opakuje Nizar. Utredusovo konanie teraz chápe oveľa jasnejšie, ale na nálade mu to nepridáva.
"Myslíš si, že Utredus Gaunt z Winander Mere som bol ja. Bezduchý pútnik," zavrčí Elfric úsečne.
Nizar zatne čeľusť a prikývne. "Áno."
"To by dosť vysvetľovalo Gauntov vzhľad," povie Brice. "Vychudnutosť mŕtvoly."
"Ach. Ach, Bože." Elfric si znova prehrabne vlasy, čo je ranné nervózne gesto z jeho detstva. "Si si istý? Si si istý, že bol bez duše?"
"Stáva sa niekedy, že iskra môže existovať aj v oživenom mŕtvom?" Nizar sa spýta. "Pretože mŕtvy určite bol. Áno, stretol som Utreda Gaunta ešte predtým, ako opustil hrad," vysvetľuje.
"Nie." Elfric prehltne. "Je to buď jedno alebo druhé. Buď je tu mágia, ktorá uchováva iskru duše spolu so skutočnou podobou života, alebo nie je. Predpokladám, že niekto by mohol úmyselne vložiť dušu do mŕtveho tela, ale ak je to odrazené kúzlo, tak nie. Ako si môžeš byť taký istý, že to bolo..."
"Bez duše?" Nizar sa pokúsi o úsmev a vie, že je to mizerný neúspech. "Elfric, najmladší z mojich detí: prišiel si ku mne, keď som spal a sníval. Sám si mi povedal, že si zomrel, a ja som sledoval, ako odchádzaš z tohto sveta. Keď sa tvoj strýko hneď potom pokúsil o nazeranie cez vodu, všetko bolo v hmle."
Elfricovi sa zachvel hlas. "To si mi nikdy nepovedal. Povedal si mi len o mojej smrti. Viem, že som len portrét, ale... nepovedal si mi to."
"Stratil som ťa len dva roky po Briceovi. Nikomu z vás som o tom nemohol povedať. Bola to Galiena, ktorá informovala svoj vlastný portrét o tom, čo sa stalo," hovorí Nizar.
Elfric si zahryzne do pery, kým sa na sestru pozrie. "Prečo si mi to teda nepovedala?"
"Sme len portréty, ale prečo by som chcela náš smútok ešte zhoršiť?" jemne oponuje Galiena.
Nizar premýšľa o rozhovoroch, ktoré sa dnes môžu odohrať v tejto miestnosti. "Presne tak. Ešte jedna vec. Ako by sa dal zabiť tento oživený mŕtvy nekromant? Niekoho súdili za vraždu Utredusa Gaunta v čase, keď sa už Rada volala Wizengamot, ale konala skôr podľa starých zvykov. Toho, koho súdili, uznali za nevinného, ale aj tak to znamená, že niekto určite prišiel na to, ako Utredusa urobiť naozaj mŕtvym."
"Aha..." Elfric vyzerá rozrušene. "Ak by niekto dokázal rozoznať mágiu, ktorá oživeného nekromanta spájala so životom, a túto mágiu by prerušil, stačilo by to."
"Rovnako ako prerušiť niečie puto krvnej mágie s jeho horcruxom." Nizar sa pozrie na rozrušené tváre svojich detí a rozhodne sa. "Galiena, vezmi Bricea a Elfrica so sebou do inej časti hradu a strávte tam deň."
"Čože? Prečo?" Elfric protestuje.
"Pretože nechcem, aby ste počuli, o čom sa dnes môže hovoriť. Nezáleží mi na tom, či si 'len' portrét. Toto bremeno nepotrebuješ," povie mu Nizar s tichou zúrivosťou.
"Ale otec..."
"Elfric." Galiena si prezerá portrét svojho brata. "Stačí vedieť, že sa stalo niečo zlé. Nech je to pre teba koniec. Vieš, že náš otec by nechcel, aby si niesol na svedomí veci, za ktoré nemôžeš."
"Moje myšlienky, Galiena!" odvetil Elfric. "Moje telo! Moje skutky!"
"Nie," odpovie Galiena prísnym hlasom. "Sám si to povedal. Bez iskry si neurobil nič z toho, čo bolo vykonané. Bezduchá bytosť sa pomenovala podľa myšlienky temného zámeru, ale nebol si to ty." Vystrie obe ruky. "Poďte so mnou, Brice a Elfric. Otec mi raz povedal, aby som sa nepozerala na to, čo sa stalo mojim rodičom, aby som si ich pamätala takých, akí boli predtým, a takých, akí ležali v rubáši. Nepotrebovala som vidieť, čo sa stalo medzi tým. Mal pravdu vtedy a má ju aj teraz. Poďte."
"Pôjdem, ak mi otec odpovie na jednu otázku," trvá Elfric tvrdohlavo na svojom. "Otec - pohol Utredus tvojím portrétom?"
Nizar sa naňho obzrie a vie, že Elfric odmietne robiť čokoľvek iné, kým si nevypočuje túto odpoveď. "Áno, Elfric. Urobil to."
Elfricova odpoveď je zúrivá kombinácia parselčiny, starej angličtiny, gaelčiny a severčiny. Ešte stále si pod nosom vyslovuje kliatby a obscénnosti, keď Galiena jeho aj Bricea takmer vytiahne z rámov portrétov.
"Čo to bolo za syčanie?" Salazar naňho zaškerí bez toho, aby sa obťažoval zobudiť.
"Niečo, čo vydrží, kým nevstaneš. Choď spať, Sal," odpovie Nizar a je vďačný, keď to Salazar urobí. Ešte nie je pripravený na tento rozhovor. Vôbec nie.
"Čo teraz, obľúbený?" spýta sa Kanza po tom, čo Nizar odíde od prázdnych rámov portrétov.
"Teraz - teraz veľmi potrebujem robiť iné veci. Chcela by si sa ku mne pridať? Musím ísť von, ale budem mať na sebe tú vlnenú šatku, pod ktorou sa tak rada skrývaš."
"Áno! Ak si oblečieš to, čo je teplé, poteší ma to," odpovie Kanza. Nizar jej prechádza končekmi prstov po šupinách, je rád, že znie tak ochotne. Jej prítomnosť ho upokojuje už celé stáročia, je to konštanta už veľmi dlho.
"Výborne. Ale najprv..." Nizar položí ruky na stenu, ktorá drží krb. Potrebuje, aby to, čo kedysi bolo, bolo ešte raz... najmä ak jeho komnaty budú naďalej hostiť viac než len jeho, Severusa a Salazarovu občasnú spoločnosť.
Pod uchom mu Kanza začne syčať tichým smiechom, keď sa obývačka zväčší. "Áno! Áno, obľúbený! Buď opäť tým kúzelníkom!" spieva mu do ucha.
"Tvoj jazyk ma šteklí!" odpovedá rozhorčene. V mysli sa mu silno vynára mentálny obraz starej obývačky z čias, keď musela hostiť dospelého človeka, tri deti a ich rôznych hostí, prvýkrát po doslova storočiach si ju tak jasne vybavil. Rozšíri prvé okno a vráti späť druhé na východnej stene, čím zdvojnásobí množstvo prirodzeného svetla, ktoré do miestnosti preniká. Šírka a rozpätie obývačky sa v oboch smeroch zväčší o celú tretinu pôvodnej veľkosti. Z haly sa stáva dlhšia chodba, v ktorej sa nachádza sedem dverí namiesto štyroch. Jedny z nových dverí vedú do miestnosti, ktorú kedysi ukryl v magickom priestore veže, pretože cítil, že už ju nepotrebuje. Druhé dvere vedú do jedného zo starobylých skleníkov na siedmom poschodí inej veže. Jeho zmysly cítia, že je nepoužívaný a mŕtvy, ale to sa dá napraviť. Posledné dvere zatiaľ nikam nevedú; na tie bude potrebovať povolenie.
Nizar spustí ruky a s úľavou zistí, že sa mu iba trochu točí hlava, nie je mu zle. Keď sa otočí, objaví zástup domácich škriatkov, ktorí naňho hľadia širokými, trblietavými očami v odtieňoch modrej, zelenej, sivej, zlatej, medenej, hnedej - dokonca červenej a striebornej. "Ahoj?"
Filky a Dobby stoja v čele skupiny a vedú škriatkov v elegantnom úklone. "Geomantia Magus," zašepkajú.
Správne. Bol by - bol by, však? Nemohol by tieto miestnosti vytvoriť tak, ako ich vytvoril, bez ohľadu na to, ako veľmi ho hrad počúval. Ide o priestorovú matematiku, nielen o zámer. "Ďakujem. Potrebujem vašu pomoc, prosím."
Všetci škriatkovia ožijú. "Ako žiada profesor Slizolin, urobíme, čo bude v našich silách," zašepká Filky, stále majúc na pamäti chrápajúceho muža na pohovke, aj keď pohovka je teraz oveľa ďalej od tejto strany miestnosti ako predtým.
"Koberec do tejto miestnosti, prosím. Dostatočne veľký, aby vyplnil priestor, ale nezakryl celý kameň." Nizar neznesie predstavu, že by niečo pripomínalo starý koberec. "Niečo čierne, možno sivé alebo ich zmes. Len nie... nič podobné kobercu, ktorý tu bol pred incidentom s umierajúcim horcruxom."
Všetci škriatkovia prikývnu. "V miestnosti, kde je všetko ukryté, je veľa kobercov," povie Dobby zamyslene. "Dobby požiada Tinny, Rubinny a Kreachera, aby mu pomohli."
Nizar si konečne všimne Kreachera stojaceho medzi škriatkami. "Ďakujem," povie a pozoruje pritom Kreachera. Starý škriatok šklbne ušami, ale v očiach má rešpekt, nie odpor. To bude musieť stačiť. "Stôl, ktorý je tu. Prosím, odneste ho do miestnosti, ktorá tu predtým nebola, pretože ten stôl je teraz súčasťou tohto priestoru. Ak sú tam police alebo regály na knihy alebo - alebo vyradené náčinie, ktoré sa hodia, aj tie." To znamená, že starý stôl si ponechá, ale bude musieť použiť ochranné kúzla, aby ho uchránil pred nehodami. "Tu budem potrebovať stôl schopný usadiť šesť ľudí, hoci by sa mal dať ľahko rozšíriť, pre každý prípad. Nič cudzokrajné, prosím. Žiadne pozlátené drevo. Jednoduché. Robustné." Vzdychne si a pozrie na pohovku. "A ďalšiu pohovku. Ďalšie dve stoličky. Stôl na sedenie medzi každým kreslom. Do čerta, akoby som kradol v obchode."
Škriatkovia sa zachichotajú. "Kradnete z hromady odpadkov, čo vôbec nie je krádež. My škriatkovia nevezmeme nič odnikiaľ," povie Dobby. "Ak sa nám nepodarí nájsť to, čo profesor potrebuje, povieme to profesorovi, aby mohol profesor Slizolin hľadať inde."
"Dobre. To je výborné. Všetci okrem Winky, prosím, začnite - počkajte. Snažte sa nepreháňať to so zelenou a striebornou, dobre? Je to trochu veľa po takmer tisícročnom živote v zelenom svetle jazera," dodá Nizar a pokúsi sa o úsmev. "Poď so mnou."
"Čo chce profesor Slizolin od Winky?" Škriatka sa natiahne, aby si z oka utrela veľkú slzu. "Winky sa zlepšuje, ale Winky nie je až taká užitočná."
"Ty si užitočná. Existuješ, a to ťa robí úžasnou," povie jej Nizar, čím škriatku zaskočí. "Potrebujem nakúpiť v... no, ak mám byť úprimný, možno bude treba navštíviť všetky apatieky v Británii, aby som našiel všetko."
Winky sa napriami. "Na nakupovanie je príliš skoro."
"Áno, ale zlato je presvedčivé," odpovie Nizar. "Dám ti zoznam ingrediencií, ktoré potrebujem, a dostatok mincí, aby som všetko pokryl, bez ohľadu na to, aká nehorázna bude cena. Máš moje povolenie, aby si sa premiestnila do každého obchodu, o ktorom vieš, vyhľadala presne to, čo som uviedol na zozname, a primerane za to zaplatila. Na pult polož lístok s vysvetlením, prečo a že ak tam nebude dosť peňazí za nepríjemnosti, môžu mi ich vyúčtovať prostredníctvom Rokfortu. Môžeš to urobiť?"
Winky si osuší oči a prikývne s trochu väčším nadšením. "Áno, profesor Slizolin! Winky to môže robiť! Winky je nadšená! Winky ešte nikdy nikto nežiadal, aby urobila zlú vec z dobrého dôvodu!"
Nizar sa usmeje. "Dúfajme, že sa z toho stane pokračujúci trend. Poď so mnou do mojej kancelárie, Winky. Budem si tam musieť všetko napísať."
___________________________________________
Severus sa prebudí, keď mu v spánku dôjde, že už nevníma dotyk ani teplo cudzieho tela. Otvorí oči a zistí, že posteľ vedľa neho je prázdna, hoci prikrývku má starostlivo vyhrnutú až po plecia.
Zobudilo ho niečo iné. Vôňa vo vzduchu. Severus zdvihne hlavu. Jabloňové kvety?
Vstane z postele, začaruje na oblečenie osviežujúce kúzlo a natiahne si topánky. Vďaka regeneračnému elixíru na tácke sa cíti čulejší a už sa necíti... nevyrovnaný. Vedomie zeme a ľudí ho stále sprevádza, ale odpočinok mu pomohol, tak ako povedal Nizar.
Keď otvorí dvere do spálne, chodba je dlhšia.
Severus si pretrie oči, uvažuje, či je ešte stále vyčerpaný, a znova sa pozrie. Chodba je stále dvakrát dlhšia ako predtým. Spálňa za ním je rovnaká.
Veľmi dobre. Je to prekliaty Rokfort a prerába sa, možno na žiadosť šialeného Slizolina.
Prvé dvere naľavo od spálne sú ďalej na chodbe, ako boli pôvodne, a sú pootvorené. Severus nazrie dovnútra a vidí, že sa tam stále nachádza Black a vlkolak, vrátane pohovky a postele, na ktorých spali, ale po Nizarovej súkromnej pracovni nie je ani stopy. Zaujímavé. Dvere napravo od neho, priamo oproti pracovni, vedú do Nizarovho skladu - ten zostal aspoň nezmenený.
Prvým skutočne mätúcim momentom je zistenie, že kúpeľňa sa už nenachádza na konci chodby vľavo, ale hneď dole od skladu, vpravo. Severus do nej hľadí s obavami, že ak prekročí tento prah, ocitne sa niekde inde.
Ako v zasranej Narnii, pomyslí si Severus posmešne. Je to prekliaty čarovný hrad a on by mal byť na jeho zmeny zvyknutý. To, že na Rokforte nikdy nevidel nič také drastické, ešte neznamená, že mu hrozí nebezpečenstvo.
Kúpeľňa je zvnútra úplne rovnaká, známy bridlicou obložený kameň a dlaždice, s rovnakými mydlami, uterákmi a inými dostupnými toaletnými potrebami. S úľavou použije toaletu, čo mal urobiť už včera večer, kým odpadol. Ešte stále zaváha pri pohľade na svoju zubnú kefku v bronzom vyleštenom stojane vedľa Nizarovej, ktorá vyzerá ako jedna z originálov vyrobených zo štetín. Vždy nad tou zvláštnosťou pokrčil plecami, vzhľadom na to, že kefka je očividne stále schopná robiť tú istú prekliatu prácu ako moderné kefky. Na to, ako čarodejníci opovrhujú vecami muklovskej povahy, boli dosť šťastní, keď si osvojili nylon.
Viac ho trápi vlastná zubná kefka, aj keď je kópiou tej, ktorú má vo svojej kajute. Ide o to, že tam je. To, že sa o kúpeľňu delí s inou osobou dosť často na to, aby sa stala nevyhnutnou.
Vráti sa na predĺženú chodbu. Prvé nové dvere po jeho ľavici sa na jeho dotyk neotvárajú a zdá sa, že neboli používané už dlhý čas. Druhé vyzerajú ako zamknutá replika dverí do jeho komnát, ale je to typ dverí bežný pre tento hrad. Tretie dvere sú otvorené a práve v nich nájde Nizara.
Severus sa zaujato rozhliadne po novej miestnosti. Je to laboratórium na výrobu elixírov s vlastnou zvláštnosťou na stene; vyzerá ako digestor, ktorý sa dáva nad muklovský sporák zabudovaný do steny, ale jeho účel umožniť únik výparov je zrejmý. Police s knihami a stôl, ktoré chýbajú v Nizarovej pracovni, boli premiestnené sem, všetko je to postavené ďaleko od pracovného pultu - nie, stola. Je to stôl z obývačky, teraz prerobený na pracovný pult na elixíry.
Regál nad ním je pokrytý dlhými stonkami sušiacich sa rastlín a vetvičiek; na sérii políc pozdĺž stien sú uložené starožitné nádoby s prísadami, hoci mnohé vyzerajú byť miestne. Na stole stojí bronzový kotlík, ktorý do vzduchu vypúšťa voňavú paru.
Nizar sa pohráva s rozhodne archaickou súpravou závaží. "Budeš čumieť na dvere, alebo vstúpiš?"
"Ešte som neskončil s čumením," opáči Severus sucho a vstúpi do miestnosti. "Čo to, do čerta, robíš?"
Nizar vstane a hodí doň prísadu, ktorú meral na váhe - množstvo fialiek, ktoré sú také čerstvé, že na okvetných lístkoch je ešte ranná rosa. "Už si niekedy niečo urobil, lebo sa ti naozaj nechce rozmýšľať?"
Severus prikývne. "Pri mnohých príležitostiach. O to ide? Pokus nemyslieť?"
Nizar sa zatvári. "No, vyžaduje si to premýšľanie, ale je to ten druh premýšľania, ktorý mi bráni zaoberať sa niečím iným."
"Ako včera večer?"
Nizar naňho súhlasne prikývne a potom vezme nádobu, v ktorej sú semienka granátového jablka namočené v granátovom oleji. Celé množstvo tekutiny a semienok naleje do bronzového kotlíka, ktorý zmení farbu pary na slabo ružovú. Keď Nizar gestom ukáže na miešadlo - bronzové, nie jedno z ďalších troch -, začne odvar miešať veľmi pomaly a precízne.
"Zatiaľ čo sa zaoberáš tým, aby si sa vyhol tomu, čo sa stalo, čo varíš?" Severus sa spýta.
"Zvitok je na stole," hovorí Nizar, "vedľa knihy. A knihy sa nedotýkaj. Irma Pinceová sa ma už chystá zavraždiť za to, že som pre ňu išiel do zakázaného oddelenia knižnice bez toho, aby som jej to povedal. Pokiaľ na stránkach nebudú tvoje odtlačky, bude sa snažiť zavraždiť len mňa, a nie nás oboch."
Zamračí sa, keď od Nizara počuje tri rôzne hlasové zmeny v priebehu niekoľkých minút, ale rozhodne sa to nekomentovať. Ak Nizar tak zúfalo túži po rozptýlení, potom včerajšie odhalenia asi neboli láskavé.
Severus hneď spozná text v knihe - je to kumbríčtina. Za posledné mesiace videl dosť písma tohto jazyka, keď Nizar vrčal nad pokusmi o preklad. Vedľa textu sú ďalšie dve knihy - jedna je v Nizarovom modernom písme, poznámky si robil z vlastného portrétu v snahe znovu sa naučiť jazyk správne. Vedľa nej je ošúchaný denník s rukopisom, ktorý je nezameniteľne stále detský, kniha, ktorú Severus nikdy predtým nevidel. Zvedavo prelistuje niekoľko strán a nájde poznámky o váhach, mierach a prepočtoch z cisárskej alebo metrickej sústavy pre všetky možné veci potrebné na fungovanie v magickom svete, ktoré si vyžadujú presné merania - a v tej dobe sa používalo veľa, veľa rôznych typov meracích systémov. Je tu aj veľa náhodných zápisov týkajúcich sa starej angličtiny, severčiny, latinčiny, kúziel, zaklínadiel, čar, kliatob, teórie boja a všetkého, na čo to dieťa muselo naraziť a čomu hneď nerozumelo.
O čo sa v ten prvý deň pokúšal? pýta sa Severus sám seba a cíti krutú vinu. Harry Potter robil to, čo by robil každý múdry študent - robil si poznámky. Severus nikdy predtým nikoho nenútil, aby si robil poznámky k jeho úvodnej reči pre prvákov, čo je škoda. Vždy sa v nej skrývajú cenné informácie.
To, že musel využiť tú chvíľu inteligencie a použiť ju na to, aby rozdrvil detskú psychiku a pochopil, že profesor Severus Snape je jeho nepriateľ... to bol jeden z mála momentov v jeho živote, ktorý mu spôsobil bolesť. Nielenže to bolo Lilyino dieťa, ale Severus vedel, že sa chystá zničiť akúkoľvek Potterovu túžbu po akademickom úspechu v elixíroch. Lily by mu za to napichla hlavu na skurvenú tyč a umiestnila ju na hradné múry ako výstrahu pre ostatných a on to vedel. Severus to všetko mal na pamäti - a aj tak to urobil, pretože nemal na výber.
Účinky boli ešte ďalekosiahlejšie, než očakával. Severus sa porozprával s ostatnými zamestnancami a zistil, že Potter okamžite prestal byť usilovným študentom v každom predmete, napriek tomu, čo bol diskutovaný brilantný začiatok.
Severus sa za to sám sebe hnusil. Tým, že sa snažil držať Albusových plánov, strašne poškodil Potterovu schopnosť brániť sa pred Voldemortom na tom prekliatom cintoríne. Nemal také vzdelanie, aby vedel o iných spôsoboch, ako by to bolo možné urobiť.
Donúti sa pohnúť sa ďalej, aby prekonal svoj pocit viny a prezrel si zvitok nového písma v Nizarovej ruke, ktorý vyzerá, že bol preložený z knihy v kumbríčtine. Je to názov elixíru, pri ktorom sa mu zatají dych.
Variť pre nežnú šelmu, hľadať pravdu v čase splnu.
Severus sa zamračí nad ingredienciami. "Čo je pravda, pokiaľ ide o toto?"
"Je to alegória." Nizar pridá do kotlíka tekutinu z rozdrvených listov jablčníka. 3) Para sa opäť zmení na bielu. "Pravda o každej zoikóthropickej kliatbe je taká, že to vlastne vôbec nie sú kliatby. Sú to..." Nizar sa zamračí, keď prinesie celý zväzok sušenej ruty,4) čistý a neporušený od koreňa až po najvrchnejší list. Nôž, ktorý používa na krájanie ruty, je bronzový, nie strieborný alebo oceľový. "Je to magický potenciál kontaminácie zrodenej z krvi."
Severus sa zamračí. "Prosím, skús to vysvetliť tak, aby to dávalo väčší zmysel."
"Väčší zmysel." Nizar chvíľu pozoruje odvar, kým po jednom kúsku začne pridávať rutu. To, čo varí, je Severusovi také úplne cudzie, že ani nedokáže získať prehľad o tom, čo sa deje s pridávaním jednotlivých ingrediencií.
"Teoreticky sa predpokladalo, že rôzne typy zoikóthropie vznikli z pokusov vytvoriť animága - nie tým, že by sa venoval čas zvládnutiu vnútornej transfigurácie, ale požitím elixírov napustených krvou zvieraťa, ktoré chcel mág napodobniť. Ako vo väčšine prípadov pri zneužívaní krvnej mágie, ani tu to nefungovalo tak, ako si to ktokoľvek z nich naplánoval."
Severus prevrátil oči. Samozrejme, že vysvetlenie bude súvisieť s idiotmi. "A čo potom prípady ako Fenrir Greyback? Alebo Lupinove nie práve príjemné premeny?"
"Povedal som, že je to magický potenciál. Ten potenciál so sebou nesie zviera každého konkrétneho druhu." Nizar dokončí dávkovanie ruty a mávne rukou nad kotlíkom, pričom vdychuje paru spôsobom, akým by to Severus pri varení elixíru nikdy neurobil. Nizar buď vie, že je to bezpečné, alebo je v pare prvok, ktorý mu napovedá, ako má postupovať.
"Môžeš si vybrať, čo s týmto potenciálom urobíš. Keď sa Greyback stal vlkolakom, prijal myšlienku, že vlkolak je zlá bytosť, čo nebolo ťažké uveriť, keďže podľa všetkého bol od začiatku totálne prehnitý bastard. Prijal celý tento potenciál, až kým sa nepodobal na prekliatie, pretože sa tak rozhodol."
"A Lupin?" Severus sa spýta.
"Vlkolakov sa bojí," zamrmle Nizar a hodí do kotla veľkú porciu niečoho, čo nad kotlom vytvorí menšie explózie. Severus žmurká, aby dostal z oči jasné iskry od účinkov spór vlčej nohy. 5) "Strach ovplyvňuje potenciál. Obraz strašného vlkolaka sa stáva formou, ktorú mágia nadobúda. Vtedy sa tiež stáva prekliatím. O nakazených mačacími typmi zoikóthropie nikdy veľa nepočuješ, ani o vtáčích či hadích. To vlkolaka sa ľudia boja. Bez strachu sa tí ostatní nakazení týmto magickým potenciálom stávajú zvieratami daného druhu. Môžu byť väčší, silnejší a niesť v sebe schopnosť odovzdávať tento magický potenciál, ale keďže sa sami seba neboja, majú počas splnu väčšie uvedomenie samého seba."
Severus sa naňho zahľadel. "Kedy si si na to všetko spomenul, Nizar?"
Nizar sa zastaví uprostred toho, ako do odvaru pridáva modrú viazaničku. "Keď som prekladal ten elixír. Zaujíma ťa, na čo ďalšie som si mohol spomenúť?"
"To mi napadlo, áno, vzhľadom na to, že chodba je dlhšia," povie Severus podráždene.
Nizar sa len usmeje. "Geomantia. Mám výcvik, aby som pochopil, čo s ňou môžem robiť, prístup do magického hradu a zázemie v piktskej mágii, vďaka ktorému ďalej chápem, ako prepisovať existujúci priestor. Upozorňujem, že toto laboratórium tu bolo už pred stáročiami. Obývacia izba mala kedysi takú veľkosť, akú má teraz. Boli tu aj jedny z ďalších nových dverí. Všetko som zmenšil po tom, čo sa deti odsťahovali. Nevidel som zmysel v tom, aby som mal všetok ten nevyužitý priestor."
"Chápem to tak, že si zmenil názor na nevyužitý priestor."
"Nuž, do mojich komnát sa stále tlačia davy ľudí. Mohol by som pre nich mať miesto," povie Nizar nevrlo. "V skutočnosti som nezískal žiadne spomienky okrem tých, ktorým sa veľmi snažím vyhnúť. Mám ešte niekoľko spomienok na veci, ktoré by som mohol robiť. Na začiatok spomienka na ten zasraný elixír."
"A na kumbríčtinu?" Severus sa spýta.
"Nie celú. Viem, že preklady sú správne, ale ešte som si nemohol sadnúť a prečítať knihu a byť si istý, že som jej rozumel." Do kotlíka ide sušený šišák. 6) "To si vyžiada viac času."
Severus opäť pozrie na preloženú formulku, keď Nizar vezme bronzový nôž na krájanie lopúchového koreňa. "Všimol som si, že tu nie je uvedený akonitín."
Nizar si bronzovou čepeľou takmer poreže prsty. Zničí ďalší kúsok lopúchového koreňa, ale zachráni si kožu. Potom sa otočí a pozrie na Severusa. "Čo to, do čerta? Prečo by mal byť uvedený akonitín?" 7)
"Je v modernom protivlkolačom elixíre ako prostriedok na upokojenie vlka," povie Severus, prekvapený Nizarovou reakciou.
"Upokojenie vlka," zopakuje Nizar, viditeľne znepokojený. Dokončí koreň lopúcha, nechá ho spadnúť do kotlíka a potom odloží nôž aj dosku na krájanie. "Severus, žiadny elixír, ktorý obsahuje akonitín, nie je liek. Je to krátkodobé provizórium, ktoré vytvorí poslušného vlkolaka - aspoň dovtedy, kým nezomrie na pomalú otravu akonitínom! Drahí bohovia, to si nikdy nepochyboval o tej formulke?"
"Viac ma zaujímalo, že to funguje," odvrkne Severus, ale má plné ruky práce s nepríjemným, skutočne rozčuľujúcim pocitom, že bol hlúpy. Je majstrom elixírov. Nevyskúšal receptúru protivlkolačieho elixíru inak, než že ju uvaril a poskytol Lupinovi, keď Severus musel pred dvoma rokmi toho muža znášať ako súčasť školského personálu. Viac sa sústredil na pochmúrnu úľavu, že existuje niečo, čo vlkolakov brzdí.
Nizar má pravdu. Severus dovolil, aby strach premohol intelekt. To je absolútne neprijateľné.
Severus sa tvári pokojnejšie, než sa cíti. "Myslíš si, že to bolo zámerné? Protivlkolačí elixír ako pomalý jed?"
"Akonitín je pre vlkolakov smrteľný, rovnako ako sú iné rastliny smrteľné pre rôzne kmene zoikóthropie. Nezáleží na tom, s čím sa zmieša, to sa nikdy nezmení." Nizar si pritlačí trasúcu sa ruku na čelo. "Áno, je to zámerné. Povedal si mi, že ten vzorec je starý asi desať rokov. Je k dispozícii dosť dlho na to, aby som si vedel predstaviť, že vlkolaci na ňu už zomreli."
To Severusa skutočne nahnevá. Nemôže vystáť Lupinovu neustálu bezcharakternosť a desí ho Lupinova vlkolačia podoba, ale nechce, aby ten bastard zomrel. Ak Severus niekoho zabije, bude si toho sakramentsky dobre vedomý, sám si ten čin vyberie! "Nemám chuť podieľať sa na neúmyselnej vražde."
"Dobre, že máme namiesto toho toto." Nizar vezme zväzok a rýchlo ho skontroluje. Je zhotovený zo spletených listov divého šalátu, naplnený babiným zubom 8) a jabloňovými kvetmi a zviazaný pásikmi sušeného koreňa divozelu. 9) Keď ho Nizar pridá do kotla, vyžaruje jasné biele svetlo, ktoré pomaly slabne. Para, ktorú vyžaruje, získa bronzovú farbu ako kotlík aj náradie, ktoré Nizar použil na prípravu ingrediencií, a potom opäť vybledne do biela, pričom v každom tenkom prúžku dymu sa objaví zaujímavý kovový odlesk. "Tak. Takto vyzerá správna liečba lykantropie, Severus. Ďalším príjemným aspektom je skutočnosť, že ak by som to nejako zmrvil, nie je tu nič, čo by vlkolaka zabilo. Možno sa pár hodín nebudú cítiť dobre, ale je lepšie byť chorý ako mŕtvy."
Ak to funguje tak, ako Nizar tvrdí, je to úžasný úspech, geniálny vzorec. "Zložky, ktoré sú tu uvedené - väčšina z nich má dvojaký účel," povie Severus. "Vidím tu ochranu pred kliatbami, spútavanie kliatob, zvyšovanie mágie a slobodnej vôle a viaceré liečebné účely."
"Elixír lieči premenu na vlka alebo na akýkoľvek kmeň zvieraťa, ktorému sa podáva. Taktiež napravuje škody spôsobené človeku počas premeny späť na človeka, takže po skončení noci nemá žiadne následky. Žiadne." Nizar skloní hlavu. "Nemohol by som sa pozerať na Galienu v takých bolestiach."
Severus sa zamračí a pozrie sa na originálny kumbrícky textu z knižnice, pričom neštuduje slová, ale rukopis. Pozrie sa na denník ohnutými stránkami, a hoci je tam rukopis čistý, stále je to perom písané písmo niekoho, kto sa to učí robiť poriadne. Text v kumbríčtine však - vidí tam náznaky toho istého rukopisu. "Nizar. Toto si vytvoril ty?"
Nizar zdvihne miešadlo z kotlíka a skúma číry elixír, ktorý z neho kvapká, nezaujatým pohľadom. "Myslím, že áno. Možno. Možno som si to jednoducho zapísal do tej knihy. Nepamätám si to. Mám tých spomienok dosť na to, aby som vedel, ako tento elixír pripraviť, aby-"
Severusa podráždi, že sa zľakne, keď sa Dobby zjaví v miestnosti. "Profesori Slizolinu," pozdraví ich Dobby formálne a potom zdvihne Nizarovu striebornú heraldickú sponu na kabát, na ktorej sú drahokamy jeho majstrovstva. "Dobby vám to opraví, profesor Slizolin. Aha, a profesor Salazar je už hore. Vraví zlé slová na čaj a hovorí zlé slová o tom, že ste zväčšili obývačku bez toho, aby ste ho predtým varovali."
Nizar si pobavene odfrkne. "Robil dosť rachotu na to, aby zobudil - bol hlučný. Zvládne aj trochu zmenenú izbu." Podrží striebornú sponu a zamračí sa. "Dobby? Prečo sú tu dva nové kamene?"
Dobby sa na Nizara žiarivo usmeje. "Pretože profesor Slizolin je geomantský mág a pretože profesor Slizolin je majster elixírov."
"To je úplný nezmysel. Nemôžem byť majstrom elixírov. Ja zabíjam rastliny," povie Nizar na rovinu.
Dobby nakloní hlavu. "Herbológia a elixíry sú dva samostatné majstrovské odbory, profesor Slizolin," informuje Nizara. "Dobby dostať čierny diamant, ktorý sa pridať k rodinnému erbu profesora Snapea," povie Severusovi a potom sa rozplynie.
Nizar sa zadíva na ďalšie slzy z baltického jantáru a krvaného kameňa, ktoré visia na deslizarskom erbe. "Kurva."
"Predpokladám, že budeš musieť prestať protestovať proti svojim schopnostiam, pokiaľ ide o varenie elixírov," zahlási Severus nevýrazným hlasom.
"Aha, choď aj ty do prdele," zavrčí Nizar. "Sakra. Možno som to naozaj vymyslel - nie. Nie, už si spomínam. Vylepšil som to. Najprv sme mali verziu, ktorá zviazala kontaminovaného tak, aby mal podobu poddajného zvieraťa, ale to nestačilo. Bola to bolesť a agónia, dni utrpenia z končatín, ktoré sa za jednu noc zlomili dvakrát. Nemyslel som si, že to stačí. Muselo existovať niečo lepšie."
"Jeden elixír si vylepšil, dva elixíry si vylepšil do tej miery, že sa z toho stalo niečo úplne nové." Severus zdvihne obočie. "Koľko rokov si mal pri vylepšení tohto konkrétneho elixíru?"
Nizarove oči strácajú ostrosť, ako sa snaží uloviť spomienku, ktorá tam možno nie je. "Galienu som ešte neadoptoval. Mala deväť rokov, keď sa to stalo... ale bolo to rok predtým." Na Severusovo prekvapenie sa Nizar začervená a zakryje si tvár rukami. "Šestnásť," povie cez prsty.
"Šestnásť," zopakuje Severus. To dieťa ako Severusov študent v druhom ročníku zvládlo Oculus. Napriek rýchlosti, s akou sa dá uvariť, je na úrovni MLOKov, pretože je veľmi ľahké ten prekliaty elixír pokaziť. Zmeniť ho môže aj ten najmenší mikrogram. Grangerová by si v tom istom roku mohla nárokovať na všehodžús, ale hlavnou ťažkosťou tohto elixíru pre tvorcu je ohromujúca trpezlivosť, ktorú si vyžaduje. Potom, pod vedením Salazara, oveľa trpezlivejšieho učiteľa, sa z Nizara stal niekto, kto zjavne stráca trpezlivosť s neúčinnými elixírmi a rozhodne sa, že ich treba správne prerobiť. Aby boli lepšie. Bezchybné.
"Bolo by divné, keby som povedal, že som... keby som povedal, že som na teba hrdý?" Severus zašomre.
"Áno," odpovie Nizar okamžite, ale usmeje sa. "Je to veľmi, veľmi zvláštne. Ale je príjemné to počuť."
Nizar naplní tri skúmavky čírym elixírom, pričom každú skúmavku opatril sklenenou zátkou. Potom preleje zvyšný elixír do niekoľkých veľkých fliaš, ktoré sú tiež zazátkované sklom. Dotkne sa prútikom každej z nich. "Konzervačné kúzlo. Vydržia celé mesiace," vysvetlí.
Severus prikývne, potešený týmto aspektom elixíru. Vlčí bič sa musí uvariť deň predtým a podať vlkolakovi v deň splnu. To, čo zostane potom, je nepoužiteľné.
Keď vyjdú na chodbu, Nizar za nimi zavrie dvere a potom Severusa vedie k ďalším dvom novým dverám. "Tieto vedú do skleníka, ktorý Salazar nemohol nájsť," vysvetlí. "Bude treba veľa práce, aby sme ho dali do poriadku. Tieto dvere..." Vedie Severusa k tým, ktoré vyzerajú ako dvojičky jeho vlastných. "Tieto tu zostanú len vtedy, ak to budeš chcieť."
"Prečo je to moje rozhodnutie?" spýta sa Severus.
"Pretože ak z nich urobím aktívne dvere, budú to dvere do tvojich komnát," odpovie Nizar a odvráti pohľad od Severusa. "Priame spojenie. Nie je potrebné žiadne premiestňovanie. Ale ak to nechceš, dvere zmiznú."
Severus si uvedomí, že vyslovene zíza, a hneď s tým prestane. "Tým by si mi umožnil neobmedzený prístup do svojho domova. Mohol by som sem prísť kedykoľvek."
"No to isté platí aj naopak," podotkne Nizar.
"Tak teda vyjednávanie, lebo mám podozrenie, že to chceš." Severus čaká, kým sa naňho Nizar pozrie. "O týchto dverách sa rozhodnem, až keď mi povieš, čo sa včera večer stalo v súvislosti s Utredom Gauntom."
___________________________________________
1) Gaunt v angličtine znamená chrdý, vychudnutý, vyziabnutý.
2) Priznávam, nad touto časťou som dosť dumala, pripadala mi zmätočná. Nakoniec som dospela k záveru, že ak sa nekromant snažil niekoho oživiť a náhle bol počas oživovania zabitý, „oživovacie“ kúzlo sa odrazilo späť na neho (a oživovaného neoživil). Ak odrazené kúzlo bolo už hotové, tak ho oživilo, ale ak nebolo hotové, oživilo ho len napoly.
3) Jablečník obecný - liečivá rastlina z čeľade hluchavkovité: https://cs.wikipedia.org/wiki/Jable%C4%8Dn%C3%ADk_obecn%C3%BD
4) Ruta voňavá, v češtine routa vonná: https://cs.wikipedia.org/wiki/Routa_vonn%C3%A1
5) Ľudový názov pre plavúň obyčajný (v češtine plavúň vidlačka): https://sk.wikipedia.org/wiki/Plav%C3%BA%C5%88_oby%C4%8Dajn%C3%BD
6) Šišák, skupina bylín z čeľade hluchavkovitých. Kupodivu aj v slovenčine je to asi šišák. Kto sa chce pozrieť: https://cs.wikipedia.org/wiki/%C5%A0i%C5%A1%C3%A1k_(kv%C4%9Btina)
7) Jed pochádzajúci z rastliny prilbica modrá: https://sk.wikipedia.org/wiki/Prilbica_modr%C3%A1 Obsahuje ho aj príbuzná rastlina známa v češtine ako oměj vlčí, aspoň čo som našla: https://cs.wikipedia.org/wiki/Om%C4%9Bj_vl%C4%8D%C3%AD_mor
V HP bol wolfsbane v zmysle rastliny preložený ako mordovník a aconitum napellus (prilbica modrá).
8) Babin zub je ľudový názov pre betoniku lekársku: https://sk.wikipedia.org/wiki/Betonika_lek%C3%A1rska
9) Divozel veľkokvetý, známy aj pod názvom divizna, ľudovo nazývaná okrem iného aj kráľovská svieca: https://sk.wikipedia.org/wiki/Divozel_ve%C4%BEkokvet%C3%BD