Preklady fanfiction Harryho Pottera

Len pre našu zábavu a poučenie.

Averzia voči zmene

18. Náprava škôd

Averzia voči zmene
Vložené: Jimmi - 26.01. 2025 Téma: Averzia voči zmene
Jimmi nám napísal:

Názov: Averzia voči zmene

Originálny názov: An Aversion to Change

Autorka: Misdemeanor1331  (Mel88)


Náprava škôd

Hermiona s rozšírenými očami sledovala, ako Dracovi knihy vypadli z rúk a zrútil sa na podlahu.

„Malfoy!“

Pribehla k nemu, okamžite odstrčila spadnuté knihy nabok a rozmotala jeho nehybné končatiny. Kľakla si vedľa jeho nehybného tela, ktoré pohľadom skúmala. Aj keď Draco nemal žiadne viditeľné fyzické zranenia, uvedomovala si, že niečo nie je v poriadku. Bol bledší než zvyčajne a jeho pokožka bola pokrytá jemným filmom potu. Aj namáhavo dýchal. Odsunula mu vlasy z čela a priložila ruku na jeho čelo; bolo veľmi horúce.

Accio vankúš.“ Vankúš k nej priletel a ona ho pohotovo chytila. Podložila ho pod Dracovu hlavu a vyčarovala misku a handru. Namočila handru do studenej vody a začala mu ňou jemne utierať čelo.

Trhol sebou pri chladnom dotyku, no zostal v bezvedomí. Prebuď sa, priala si Hermiona. Chcela vedieť, čo sa deje. Ešte pár minút mu utierala tvár chladnou látkou, potom ju položila na jeho čelo, ktoré stále horelo buď vyčerpaním, alebo horúčkou.

Čakajúc, kým sa preberie, sa oprela o gauč. To nedáva žiadny zmysel. Včera, keď som mu priniesla domáce úlohy, bol v poriadku. Možno trochu slabý, ale inak úplne v poriadku. Prižmúrila oči, upierajúc pohľad na neho, no v skutočnosti ho nevnímala. Dala mu Madame Pomfreyová nejaký elixír, než odišiel? Prečo ho vôbec pustila?

V hlave jej prebiehali rôzne scenáre, a tak si ani nevšimla, že Draco sa začína prebúdzať, až kým hlasno nezastonal.

„Malfoy,“ povedala ticho, odtlačila sa od gauča a naklonila sa nad neho. „Si v poriadku?“

„Ako si dopekla môžeš myslieť, že som, Grangerová?“ odvetil.

Je napoly v bezvedomí a aj tak dokáže byť nepríjemný. Pretočila očami, ale inak jeho sarkazmus ignorovala.

„Čo sa stalo?“

Postrehla, že trochu sčervenel. „Nič,“ povedal podráždene. Ostro na ňu pozrel, akoby tým chcel potvrdiť svoje slová.

„Samozrejme,“ odvetila Hermiona sarkasticky. „Nič. Pretože nič tak často spôsobuje, že sa ľudia zrútia. Dala ti Pomfreyová nejaké lieky, alebo...“

„Pomfreyová nič nespravila,“ odpovedal Draco a pokúsil sa zdvihnúť z podlahy. Hermiona sa zbytočne odtiahla, aby mu uvoľnila miesto: takmer okamžite spadol späť na vankúš. Zastenal od bolesti, čo Hermiona okomentovala pohľadom.

„Dobre, nehovor mi, čo ti je. Ale aspoň mi dovoľ pomôcť ti do izby.“

„Nepotrebujem tvoju pomoc,“ zachrčal z podlahy. „Zvládnem to sám.“

Opäť sa pokúsil postaviť, no presne ako Hermiona očakávala, zlyhal.

„Malfoy, nerob hlúposti. Nedokážeš ani len sedieť. Ako si myslíš, že sa dostaneš po schodoch do izby?“

„Niečo vymyslím.“

„Prestaň byť taký tvrdohlavý! Nechaj ma, nech ti pomôžem,“ prosila ho podráždeným tónom.

„Prečo sa staráš?“ spýtal sa, venujúc jej obviňujúci pohľad.

„Pretože sa budem cítiť strašne vinná, ak ťa tu nechám ležať bezmocného na zemi,“ povedala a uprene naňho pozrela.

Táto situácia Dracovi bolestivo pripomenula, ako sa Hermiona cítila predtým. Teraz boli tu: on takmer v bezvedomí a neschopný pohybu, a ona, ktorá si mohla vybrať, či mu pomôže, alebo ho nechá. Rozdiel bol v tom, že Hermiona bola viac než ochotná urobiť správnu vec. V skutočnosti to bola jej prvá voľba. Draco si ťažko povzdychol a pozrel sa do jej hlbokých hnedých očí.

„Nikomu o tomto nesmieš povedať,“ povedal hlasom, o ktorom dúfal, že bude znieť autoritatívne. „Nikomu. Rozumieš?“

Hermiona len pretočila očami – rozhodne nie reakcia, ktorú Draco očakával. „Áno, sľubujem. Tak poďme.“

Pre Draca, ktorý bol stále veľmi malátny, boli Hermionine ruky všade. Dotýkali sa jeho chrbta a hrude, pomáhali mu posadiť sa. Boli pod jeho ramenami a okolo trupu, keď ho dvíhala na nohy. Jej plecia boli v dokonalej výške, aby sa o ne mohol opierať, keď ho viedla hore schodmi.

Ich postup bol pomalý kvôli Dracovej potrebe častých zastávok. Kedykoľvek sa mu začal zhoršovať dych alebo sa mu začali triasť končatiny, Hermiona zastavila a oprela ho o stenu. Pri každej pauze cítil na sebe jej ustaraný pohľad, no nikdy sa jej nedokázal pozrieť do očí.

A priznať, že mala pravdu? Keby by ho to tak nebolelo, zasmial by sa tej myšlienke.

Asi desať minút po tom, čo začali, Hermiona s Dracom dorazili k jeho dverám.

„Dobre, Grangerová. Odtiaľto to zvládnem,“ povedal pomedzi plytké nádychy.

„Pekný pokus,“ povedala, ani naňho nepozrela. Chcel jej odporovať, no vedel, že je to zbytočné – už boli tri kroky v jeho izbe.

Doviedla ho k posteli a jednou rukou odhrnula prikrývky z vankúšov. Jemne ho uložila na matrac a čupla si pred ním, hľadiac mu do očí.

„Potrebuješ teraz niečo? Mám ti niečo priniesť?“

Unavene pokrútil hlavou, príliš vyčerpaný, aby venoval jej otázke väčšiu pozornosť.

Hermiona prikývla a vstala. „Nech sa cítiš lepšie,“ povedala na rozlúčku. Draco prikývol, keď potichu opustila miestnosť a zatvorila dvere.

S očami napoly privretými jeho prsty nešikovne zápasili s gombíkmi na košeli a zipsom na nohaviciach. Len čo sa vyzliekol, jeho telo vypovedalo službu. Padol na matrac a pritiahol si prikrývky. Do pár sekúnd bol v blaženom bezvedomí.

Neskôr toho večera sa Hermiona oprela o dvere a povzdychla si. „Kiežby mi povedal, čo mu je,“ vzdychla, keď kráčala do kúpeľne. „Možno by som mu mohla pomôcť viac.“

Zastavila sa uprostred čistenia zubov. „Aj tak by ma nenechal mu pomôcť viac,“ povedala s ústami plnými pasty. „Prečo vlastne chcem pomáhať?“

Lebo ti ho je ľúto, ozval sa hlas diablovho advokáta v jej mysli.

„Dobre, je mi ho ľúto. To predsa nie je zločin.“ Vypláchla si ústa studenou vodou a vypľula ju do umývadla.

Ale prečo ti ho je vôbec ľúto? Spravil pre teba niekedy niečo milé alebo súcitné?

„O to nejde,“ namietla, keď si na tvár nanášala broskyňový peeling. „Ako hovorí to muklovské klišé: dve zlá nespravia jedno dobré. Mala by som sa snažiť mu pomôcť aj tak. Dokazuje to, že som lepší človek. A on si to uvedomuje. Vidím to.“

Táto posledná logická myšlienka túto časť jej mysle umlčala. Usmiala sa nad hlúpym víťazstvom a skočila do postele, kde už na ňu čakal Krivolab.

„Dúfam, že sa zajtra bude cítiť lepšie, Krivolab,“ povedala, hladkajúc oranžovú guľu srsti vo svojom lone. „Nezdá sa to, ale Malfoy je dosť ťažký na to, aby som ho vláčila až hore po schodoch.“

Jej kocúr na ňu uprel svoje veľké žlté oči a nechápavo zamňaukal. Hermiona sa zachichotala a zhasla svetlo. O pár minút už spala, no ešte predtým premýšľala o Dracovi a záhadách, ktoré obklopovali jeho stav.

****

Draco sa omámene zobudil. Pozrel na budík, žmurkajúc, aby zahnal spánok z očí.

Poludnie, uvedomil si. Asi by som mal vstať. Je predsa toľko práce, čo treba spraviť.

Jeho svaly kričali, keď sa prinútil posadiť. Zaškrípal zubami od bolesti, no vedel, že keď sa dostane do sprchy, bude mu oveľa lepšie.

Draco nebol sklamaný. Para z takmer vriacej vody čoskoro zahalila celú kúpeľňu. Horúce pramienky mu stekali po pleciach a chrbte, uvoľňujúc jeho svaly až do úplného stavu relaxácie. Sadol si do vane z čierneho ónyxu, viac než spokojný, že voda vsiakne do jeho pokožky a vyženie všetky bolesti z jeho tela. Natiahol ruky, nohy a chrbát, s uspokojením počúvajúc praskanie kĺbov, ktoré mu prinášalo úľavu.

O viac než pol hodiny neskôr Draco vystúpil z vane, dostatočne rozmočený, no o poznanie menej stuhnutý. Po pár po ruke dostupných elixíroch proti bolesti sa Draco cítil ako nový. Alebo si to aspoň myslel. Keď schádzal po schodoch do spoločenskej miestnosti, pevne sa držal zábradlia, neveriac si, že by zvládol zísť bez pádu. Jeho nohy sa triasli, keď sa dostal na spodok. Očividne elixíry fungovali iba na zmiernenie bolesti, nie na príčinu. Sadol si na gauč, kde na stole pred ním ležala kopa jeho kníh.

Asi by som mal začať pracovať, pomyslel si a otvoril učebnicu elixírov. Prečítal si milosrdne krátky zoznam úloh, dúfajúc, že ich zvládne dokončiť za pár hodín, aby sa mohol vrátiť späť do postele. Práve si priniesol brko a pergamen na úlohu z elixírov, keď začul Hermionin hlas zaznieť zo schodov.

„Ako sa cítiš?“ spýtala sa.

Draco sa na gauči ani nepozrel jej smerom. „Som v poriadku,“ odsekol.

Pri pocite jej pohľadu na svojom chrbte ho zamrazilo. Vedomie, že ho videla v momente slabosti, sa mu hnusilo.

„Potrebuješ pomôcť s úlohami?“

Dracov hnev náhle vzplanul. „Prečo dočerta stále opakuješ, či potrebujem pomoc?“ vyštekol, hodil brko na stôl a postavil sa. „Dokážem robiť veci sám!“

„Nikdy som nepovedala, že nie!“ ohradila sa Hermiona. „Len som si myslela, že úloha z elixírov, ktorú som robila včera a bola náročná, by ti mohla robiť problém, ak sa stále necítiš dobre! Ale zabudni na to. Evidentne si dosť zdravý na hádanie, takže úlohu zvládneš sám.“

Rázne zamierila k východu z miestnosti bez toho, aby sa naňho ešte raz pozrela. „Mimochodom,“ dodala nahnevane, „ak lusknutím prstov zavoláš domáceho škriatka, prinesie ti raňajky.“

Draco vedel, že keby to bolo možné bez narušenia obyvateľa portrétu, Hermiona by ho za sebou zabuchla. No namiesto toho ho zatvorila s neuspokojivým kliknutím. Draco za ňou zazrel a všimol si dve zrolované pergameny pevne zovreté v jej rukách.

S nevôľou luskol prstami, ako Hermiona navrhla. Okamžite sa zjavil domáci škriatok, pripravený prijať jeho objednávku na jedlo. O pár minút mal pred sebou raňajky, ako aj úlohu z elixírov, ktorá, ako Hermiona predpovedala, bola náročnejšia, než očakával.

Rozhodol sa, že tú esej napíše neskôr, a vybral sa do svojej izby s raňajkami, kde sa usadil pred krbom, aby sa pustil do práce.

****

Hermiona kráčala do soviarne, v rukách zvierajúc dva zvitky pergamenu – jeden pre Harryho a druhý pre Channinga. Doteraz neporušila svoje slovo ani jednému z nich.

No, technicky vzato nie.

Harrymu písala každý týždeň a vždy opatrne vynechávala časti, o ktorých si bola istá, že by ho najviac zaujímali. Ale ako by mu mohla povedať, že ju Draco v prvom mesiaci omráčil? Najmä keď mal pátrať po viteáloch. Nie, to by Harrymu nemohla urobiť.

Má toho už aj tak dosť na mysli, pomyslela si. Nebolo by fér nútiť ho obávať sa o mňa, keď má pred sebou boj s Voldemortom...

Namiesto toho mu posielala kvetnaté správy o Transfigurácii, komentovala náročnosť Elixírov na úrovni M.L.O.K., vychvaľovala úžasného učiteľa Obrany proti čiernej mágii a ani sa neobťažovala spomenúť ťažkosti s Aritmantikou. Vedela, že Harry nebude úplne spokojný s jej správami, no ona sa musela uspokojiť s touto malou dvojznačnosťou.

Jej druhý list pre Channinga však bol úplne úprimný. Skutočnosť, že Draca v elixíroch takmer uvarili zaživa, sa ukázala ako požehnanie v prestrojení. Na jednej strane pribudlo jeho zdravie na zoznam jej starostí. Akoby nebol už dosť dlhý aj bez neho... pomyslela si ironicky. Na druhej strane jej táto nepríjemnosť poskytla príležitosť prehľadať jeho izbu. Dôkladne prehrabala jeho zásuvky, skriňu aj kufor. Dokonca skontrolovala pod matracom, no nič nenašla. Bez pochýb bude Channing jej listom rovnako sklamaný ako Harry, no Hermiona mu jasne zdôraznila, že bola plne dôsledná.

Pochopí to, dúfala Hermiona. Channing pôsobil ako dosť milý muž, no zároveň sa jej zdal nebezpečný. Bol až príliš pokojný a vyrovnaný. Hermiona sa zamýšľala, aké emócie ukrýva pod svojím nenápadným zovňajškom. Nebola si istá, či mu úplne dôveruje.

„Ale ak je dosť dobrý pre Moodyho, mal by byť dosť dobrý aj pre mňa,“ povedala si, keď pripevňovala jeho list na nohu školského výra. Pozrela nahor, snažiac sa zahliadnuť svoju sýkorku, Amaris. Na vrchu veže si všimla malý bielo-hnedý chumáč peria, ktorý sa tlačil k veľkému, známemu výrovi.

„Amaris,“ zavolala. Jej sova zostala spať. Výr sa však na Hermionu pozrel a posunul sa bližšie k Amaris, jemne ju postrčil svojím telom. To bolo všetko, čo potrebovala. Sova vystrčila hlavu spod krídla a ospalo sa rozhliadla.

„A-ma-ris,“ zavolala Hermiona spevavo. Biela sova okamžite odletela zo svojho bidielka a pristála na Hermioninej vystretej ruke s výrazom, ktorý podľa Hermiony vyzeral trochu zahanbene – na sovu.

Hermiona sa usmiala a láskavo pohladila sovu po hlave. „Zober toto Harrymu,“ povedala. „A dávaj pozor.“

Amaris zahúkala, zosadla z Hermioninej ruky a majestátne vyletela von z okna. Hermiona vzdychla, keď jej sova odletela do diaľky. Otočila sa, aby odišla, keď za sebou počula silný húkavý zvuk. Orlia sova, ktorá prebudila Amaris, zosadla na nízky trón a očakávajúco sa pozerala na Hermionu.

Chvíľu bola zmätená; nikdy nevidela, aby sa sova správala takto. „Ehm, ďakujem?“ povedala zmäteným hlasom.

Sova párkrát pokývala hlavou a odletela, evidentne spokojná s Hermioninou odpoveďou. Hermiona pokrútila hlavou nad tým podivným správaním a vyšla z sovinca.

****

Teplé svetlo z krbu bolo jediným zdrojom svetla v tmavej miestnosti. Jemne dopadlo na vysokú, chudú a bledú postavu sediacu hrdo vo vysokom, červenom kresle s opierkami. Keď však svetlo zasiahlo jeho studenú pokožku, zhaslo navždy, zmizlo do ničoty, neschopné existovať v takomto tvrdom prostredí.

„No?“ zaznel vysoký hlas od muža v kresle.

„Robím všetko, čo môžem, môj Pán, ale zatiaľ mi nedala nič, s čím by som mohol pracovať.“

Muž zasyčal nahnevane. „Považuj sa za šťastného, že nie si v mojej prítomnosti,“ pohrozil zlovestne. Postava vo vnútri ohňa zreteľne prehltla, zjavne robila presne to, čo jej Temný Pán poradil. Chcel prehovoriť, keď Voldemort pokračoval.

„Neverí ti. Robíš všetko, čo je v tvojich silách, ako som ti povedal?“

„Áno, môj Pán.“

„Lži,“ zachrčal tvrdým hlasom. „Klameš mi do tváre!“

„Môj Pán, prosím. Ja – snažím sa…”

„Ticho! Nezaujímajú ma tvoje patetické výhovorky. Musíš ísť hlbšie. Staň sa jej priateľom, jej spojencom, jej dôverníkom! Staň sa jej najdôveryhodnejším a získaj mi moje informácie!“

„Áno, môj Pán,“ povedala postava pokorne.

„Teraz odíď. Tvoja samotná prítomnosť ma odpudzuje.“

Postava zmizla v prúde popola a Voldemort zostal sám a premýšľavo sediaci vo svojom kresle.

Za obsah komentárov je zodpovedný užívateľ, nie prevádzkovateľ týchto stránok.
Ďakujem
Pre automatický komentár sa musíte prihlásiť.

AK. Automatické poďakovanie za preklad (Hodnotenie: 1)
Od: AAZUZA - 26.01. 2025
|
Alespoň takto děkuji všem, kteří se na tomto překladu podíleli a umožnili mi tak příjemně strávit čas. Tímto dávám najevo, že povídku čtu a těším se na pokračování.

18. kapitola (Hodnotenie: 1)
Od: kakostka - 26.01. 2025
|
Dekuji za preklad, Hermiona vetri a chape, ze se neco deje, ale furt jeste bojuje, protoze je to Malfoy...
Channing.je divnejna je to asi zradce, ale jak to, ze obelstil Moodyho? No, uvidime, je to hodne tajemne a zamotane.
Diky
18. kapitola (Hodnotenie: 1)
Od: Jimmi - 28.01. 2025
| |
Ešte len bude. Ďakujem moc.

AK. Automatické poďakovanie za preklad (Hodnotenie: 1)
Od: Edit - 26.01. 2025
|
Alespoň takto děkuji všem, kteří se na tomto překladu podíleli a umožnili mi tak příjemně strávit čas. Tímto dávám najevo, že povídku čtu a těším se na pokračování.

AK. Automatické poďakovanie za preklad (Hodnotenie: 1)
Od: marodaro - 26.01. 2025
|
Alespoň takto děkuji všem, kteří se na tomto překladu podíleli a umožnili mi tak příjemně strávit čas. Tímto dávám najevo, že povídku čtu a těším se na pokračování.

AK. Automatické poďakovanie za preklad (Hodnotenie: 1)
Od: margareta - 26.01. 2025
|
Omlouvám se, že nemám víc času, o to víc si vážím vašeho, který jste tomu věnovali.

AK. Automatické poďakovanie za preklad (Hodnotenie: 1)
Od: luisakralickova - 26.01. 2025
| |
Aspoň takto ďakujem všetkým, čo sa na tomto preklade podieľali a umožnili mi tak príjemne stráviť čas. Týmto dávam najavo, že poviedku čítam a teším sa na pokračovanie.

AK. Automatické poďakovanie za preklad (Hodnotenie: 1)
Od: maria - 30.01. 2025
|
Aspoň takto ďakujem všetkým, čo sa na tomto preklade podieľali a umožnili mi tak príjemne stráviť čas. Týmto dávam najavo, že poviedku čítam a teším sa na pokračovanie.

Prehľad článkov k tejto téme:

Misdemeanor1331: ( Jimmi )03.02. 202520. Jemné zmeny
Misdemeanor1331: ( Jimmi )02.02. 202519. Prepad zo zálohy
Misdemeanor1331: ( Jimmi )26.01. 202518. Náprava škôd
Misdemeanor1331: ( Jimmi )19.01. 202517. kapitola - Návštevy v nemocnici
Misdemeanor1331: ( Jimmi )14.01. 202516. Delírium
Misdemeanor1331: ( Jimmi )12.01. 202515. kapitola
Misdemeanor1331: ( Jimmi )11.01. 202514. kapitola
melisande88: ( Jimmi )05.01. 202513. Líška
Misdemeanor1331: ( Jimmi )22.09. 202412. Vlk
Misdemeanor1331: ( Jimmi )18.09. 202411. Usporiadanie
Misdemeanor1331: ( Jimmi )01.09. 202410. Príchod
Misdemeanor1331: ( Jimmi )01.09. 20249. A tak to začína
Misdemeanor1331: ( Jimmi )31.08. 20248. Reakčný čas
Misdemeanor1331: ( Jimmi )30.08. 20247. Hermionina misia
Misdemeanor1331: ( Jimmi )10.11. 20236. Sladká pomsta
Misdemeanor1331: ( Jimmi )20.10. 20235. Letné podozrenia
Misdemeanor1331: ( Jimmi )20.10. 20234. Machiavellistický začiatok
Misdemeanor1331: ( Jimmi )13.10. 20233. Váhavé prijatie
Misdemeanor1331: ( Jimmi )13.10. 20232. Príchod domov
Misdemeanor1331: ( Jimmi )13.10. 20231. Odchod
m_mcgonagall_65: ( Jimmi )06.10. 2023Úvod k poviedke