Preklady fanfiction Harryho Pottera

"Všetko v poriadku, kamarát?" spýta sa Sirius.

"Vypadni!" Remus zakričí naspäť a podľa zvuku je mu okamžite opäť zle.

Sirius prevráti očami. "Ty si taký tvrdohlavý hajzlík." Prekríži si ruky a oprie sa o stenu, no napriek tomu z paranoidného inštinktu takmer vytiahne prútik, keď Dobby primiestni jeho syna. "Prepáč," ospravedlní sa a zasunie si prútik späť do rukáva. "Vystrašil si ma."

Nizar len zdvihne obočie. "Radšej by som bol, keby si bol paranoidný a živý, ako samoľúby a mŕtvy." Zaksichtí sa pri zvuku zvracania, ktorý sa ozýva z kúpeľne. "Čo sa stalo Remusovi?"

"Fenrir Greyback mu spôsobil lykantropiu, keď mal päť rokov," povie Sirius sucho, lebo vie, že Remus nikdy, nikdy neprijme, aby sa o ňom hovorilo s ľútosťou.

Nizar sa zamračí. "Áno, ale je deň pred splnom. Prečo ho to trápi práve teraz?"

Sirius cíti, ako sa mu srdce trochu zväčšilo, a netuší prečo. "Vždy to tak bolo," povie. "Bez protivlkolačieho elixíru asi deň predtým, hoci zvyčajne až večer, a potom až týždeň potom. S elixírom je na tom zle dva alebo tri dni." Keď mi ten tvrdohlavý bastard dovolí, aby som mu ho kúpil.

"Protivlkolačí elixír." Nizar sa zatvári... zvláštne. To je jediný spôsob, ako ho Sirius vie zaradiť. "Vlčia kliatba." 1)

"Nizar?"

Nizar zo seba striasol to, čo ho trápilo. "Prepáč. Spomínal som si na niečo, čo povedal Salazar, a potom sa mi spomienky jednoducho... spomienky zastavili. Zastavili sa. Ak mu prinesiem elixír proti nevoľnosti, vypije ho?"

Sirius udrie päsťou na dvere kúpeľne. "Elixír proti nevoľnosti!" zakričí. "Je to ponuka tvojho krstného syna, tak ho radšej vypi, lebo ti strčím topánku do zadku!"

"FAJN!"

Nizar sa usmeje na spôsob donútenia a pozrie na domáceho škriatka. "Priniesol by si zo Severusovej skrine dve dávky elixíru proti nevoľnosti s modrým vrchnákom, Dobby? Tie na ošetrovni nebudú dosť silné."

"Dobby to hneď urobí!" súhlasí domáci škriatok a opäť zmizne.

"Snape ťa nechá len tak potiahnuť z jeho osobných zásob?" Sirius sa neveriacky spýta.

"Áno," odpovie Nizar. "Prečo by nenechal?"

Sirius otvorí ústa a znova ich zavrie. "Asi stále vidím to, čo chcem vidieť, namiesto... toho, čo je."

Nizar len pokrúti hlavou a vezme si dve uzavreté fľaštičky, ktoré mu podáva vracajúci sa domáci škriatok. Sirius sa obráti k svojej úlohe, aby sa pokúsil vytiahnuť Remusa zo záchoda, jeho ústa opúšťajú známe chlácholivé slová, zatiaľ čo jeho mozog premýšľa nad niečím iným.

Nikdy by nečakal, že Severus prekliaty Snape sa dobrovoľne prihlási za vojnového mága. Sirius vie, že to neurobil pre moc, tak to nefunguje. Urobil to, lebo mu na tom... záleží.

Bože, má chuť vydrhnúť si ústa mydlom, a to to ani nevyslovil nahlas.

Po tom, čo Remusa vyštval z kúpeľne, ešte chvíľu trvá, kým toho idiota presvedčí, aby si sadol do Nizarovho kresla a vypil oba elixíry. Sirius je však na takúto úroveň tvrdohlavosti zvyknutý. Kedysi možno využíval to, že dokáže Remusa prekonať tvrdohlavosťou, ale teraz sa mu jednoducho hodí, keď je ten človek príliš hlúpy na to, aby sa o seba postaral.

"Dobby prinesie čaj," povie Dobby a nesúhlasne sa pozrie na Remusovu bledú pokožku. Domáci škriatok prinesie späť čajový podnos naložený sušienkami a rôznymi druhmi slaných jednohubiek, ktoré sú teraz oveľa lákavejšie ako akékoľvek jedlo.

Keď sa Remus konečne spamätá natoľko, že je otázne, či strávi zvyšok večera v spoločnosti obsahu žalúdka, pozrie ponad šálkou čaju na Nizara. "Zostalo niečo v trezoroch? Počul som, čo ste so Salazarom spomínali niečo o poslednom veľkom prepuknutí čierneho moru."

"Neboli tam žiadne mince, ale ani som to nečakal," povie Nizar. Sirius rád počúva, ako jeho syn rozpráva; znie veľmi podobne ako moderný Brit, ale jeho prízvuk je plynulejší. Potom sú chvíle, keď sa jeho rečový vzor zmení a on znie, akoby sa práve vynoril z čias Takmer bezhlavého Nicka, alebo dokonca z čias Tučného mnícha. Na druhej strane Salazar často znie ako Škót, ktorý zabudol, že škótska gaelčina a španielčina nie sú ani zďaleka ten istý jazyk.

"Galiena mi však niečo zanechala," dodá Nizar. "Som taký unavený, že som na to úplne zabudol."

Sirius sa usmeje. "Remus je možno zdvorilý, ale ja som zvedavý hajzel. Pozrime sa na to!"

"Pozrime sa na čo?" Salazar sa spýta, keď tlačí dvere; Snape je hneď za ním. Sirius síce Snapea nemá rád, ale aj on si myslí, že ten človek vyzerá pekelne.

"Galiena nechala v inak prázdnom trezore truhlicu s mojím titulom, Sal," odpovie Nizar. "Severus: čaj. Hneď."

Snape na Nizara zagáni, ale chýba tomu zápal, na rozdiel od zlomyseľného pohľadu, ktorý je schopný upierať na Siriusa. "Dobre. Zvládam to horšie ako všetci ostatní? Dokonca aj slečna Greenwoodová vyzerala dobre."

"Adele je mladá žena v dobrom zdravotnom stave. Ja už som to robil aj predtým. Salazar je idiot, ktorý je zhodou okolností tiež Zemehovorca. Remus je vlkolak a tí už majú dôverné spojenie so zemou vďaka tomu, čo zažívajú pri splne mesiaca." Nizar strčí Snapeovi do rúk šálku čaju, keď si ju dostatočne rýchlo nevezme. "Áno, zvládaš to horšie ako všetci ostatní. Sadni si."

Do veľkej miery si synom svojej matky. Sirius pocíti záchvev silného smútku, keď si spomenie na časy, keď sa o nich Lily zúrivo starala - najmä o Remusa, keď mu viackrát hrozila, že mu jedlo napchá do krku. Bolí to, že Sirius sotva dokázal vôbec smútiť. Niekedy mu napadne, že to jednoducho nedokáže, že mu to Azkaban vzal tak, ako sa mu snažil vziať všetko ostatné.

"Tiež si sa ešte nezotavil z toho, že si osemnásť rokov znášal tú ohavnú kliatbu, Severus," povie Salazar, zatiaľ čo si nalieva šálku čaju. "Je to len mesiac. Nadobudnúť späť silu po takýchto veciach si vyžaduje čas."

"Predpokladám, že mu len napadlo, že byť vojnovým mágom mu možno nevyhovuje." Sirius si na tvár nalepí nevýrazný výraz, keď naňho Nizar podozrievavo pozrie. Pravdepodobne mu to neprejde, ale ako priznal minulý mesiac - je úplný bastard, ktorý pravdepodobne nevyrastie z nutkania Snapea podpichovať.

"To asi nie." Snape si sadne na pohovku a položí si tvár do dlaní. "Nemôžem uveriť, že som to, kurva, urobil."

"Ja môžem," povie Nizar potichu. Potom sa usmeje. "Nie že by to nebol hlúpy nápad, myslím."

"A ako sa cítiš ty, vojvoda nad magickým Londýnom?" opýta sa Salazar Siriusa.

Sirius sa nad tým zamyslí. "Práve som sa cítil výnimočne... ukotvený, myslím. Uzemnený."

"To bude mágia pod Londýnom," vysvetlí Nizar a vytiahne niečo z vrecka. "Priviazal som Grimmauldovo námestie dvanásť priamo k podložiu. Našťastie pre teba budeš získavať povedomie o Londýnskom grófstve od zeme. Nemyslím si, že by si chcel začať s hustotou obyvateľstva."

Sirius sa zachmúril. "Po tom, čo sa ti takmer stalo? Sakra, to nie."

"Keď už hovoríme o veciach, ktoré sa dnes stali..." Remus sa zatvári a potom sa pozrie na Snapea, ktorý sa opäť opiera o pohovku. "Keď si hovoril o tom incidente s dementormi pred dvoma rokmi... nielenže si nás oboch bránil, ale znie to veľmi podobne, akoby si rozptyľoval pozornosť."

Snape prevráti oči. "Tvoje pozorovacie schopnosti sú úplne ohromujúce. Samozrejme, že som vedel, že vy dvaja úplní idioti nie ste vinní, nie po Pettigrewovom priznaní v tej polorozpadnutej chatrči."

"Bol si v bezvedomí," podotkne Sirius podráždene.

"A som si istý, že sa všetci cítili oveľa lepšie, keď tomu uverili," odvetil Snape. "Boli to omračujúce zaklínadlá, ktoré vrhali študenti. S Voldemortom som sa už vysporiadaval celé roky, Black. Na to, aby so mnou sakra niečo urobili, treba mimoriadne silné omračujúce kúzlo."

"Takže si zostal ležať na podlahe, predstieral si bezvedomie a počúval si všetko, čo sa hovorilo." Remus sa tvári príliš pobavene, kým Sirius je stále vcelku podráždený.

Snape znie neznesiteľne skurvene samoľúbo. "Človek zistí veľmi užitočné veci, ak si všetci ostatní myslia, že nie je schopný počúvať."

"Nie je to tak?" Nizar rozbalí veľkú, odborne vyrobenú, nelakovanú drevenú truhličku s liatinovým kovaním. "Toto je jabloňové drevo," povie, keď si sadne pred truhlicu. "Zaujímalo by ma, či bola vyrobená z toho hlúpeho stromu."

"Tá konkrétna jabloň rástla v rokoch, keď si bol mladý. Ani by ma to neprekvapilo." Salazar si sadne vedľa Snapea, vďaka čomu si Sirius môže nárokovať koniec pohovky bez toho, aby musel predstierať, že je na svojho spolusediaceho milý.

Sirius sa snaží so sebou netrhnúť, keď sa Nizar nožom z topánky pichne do prsta a krvou potrie haspru truhlice. "No. Predpokladám, že je to účinná forma zabezpečenia."

"Ak si predmet uložil na miesto, kde vieš, že ho nájde len ten, komu je určený, a ten, komu je určený nemá vo zvyku nechávať svoju krv všade naokolo? Áno." Nizar zdvihne veko a vyberie zvitok s vyrazeným variantom erbu baziliška na prsteňoch, ktoré nosí on aj Salazar. "Galiena, najdrahšia?"

"Neviem, otče." Sirius vzhliadne a obzrie sa a uvedomí si, že na obrazoch sedia všetky tri Nizarove adoptívne deti. Galiena sa pritisla najbližšie, Elfric a Brice jej nakukujú cez plece. "Toto sa muselo urobiť po poslednej aktualizácii môjho portrétu."

"To som si myslel." Nizar prelomí voskovú pečať skôr, ako zvitok rozbalí. Výraz jeho tváre sa dá opísať len ako pochmúrny, akoby sa nútil do úlohy, ktorej by sa radšej vyhol. Sirius tomuto pocitu sakramentsky dobre rozumie.

Keď Nizar po niekoľkých minútach zvitok spustí, je ticho. "Čo sa tam píše, hermanito?" spýta sa Salazar, keď sa nikto iný neozve.

"Aha, v roku 1051 zomrel Galienin manžel Uriel. Všetci sa vrátili do Winchestru na pohreb, a keď hovorím všetci, myslím tým, že sa to znie, akoby sa Muriel a Paynel rozhodli rozmnožovať ako králiky, aby vykompenzovali Drystanov nezáujem a Vanorinu nechuť mať niečo spoločné s mužmi. Galiena sa rozprávala s vnukmi, keď boli všetci v rodinnom dome, a zhodli sa na tom, že isté veci treba odložiť a... a nechať za sebou. Pre mňa."

"Prečo?" spýta sa Remus.

"Pretože boli v prvom rade moje." Nizar pustí zvitok na kolený a zamračí sa. "Prial by som si, aby to neurobili."

"Nebuď smiešny," povie Salazar. "Keď si tie predmety dal preč, stali sa potom ich vecami, s ktorými si mohli robiť, čo chceli. Ak s tým súhlasili, potom sa tvoja partia rozhodla, že praktickosť je dôležitejšia ako sentiment. Ak si chceli prezerať staré spomienky existovali prekliate mysľomisy."

Nizar namiesto odpovede prevráti oči a nakloní sa, aby sa prehrabával v truhlici. "Ach, magický priestor. Výborný nápad," ozve sa jeho tlmený hlas. Potom sa posadí späť a v rukách drží kamennú misu. Trblieta sa odrazmi od mnohých drobných škvŕn pyritu a modrého krištáľu, ktoré inak sivej miske dodávajú bronzový a modrý lesk.

"Teraz už nemusíš stavať ďalšiu mysľomisu," poznamená Salazar.

"Nie. Myslím, že nie." Nizar sa usmeje na misu a vyzerá zamyslene. "Toto bola druhá mysľomisa, ktorú som vyrobil, a bol by som radšej, keby si Galiena nechala túto namiesto tej druhej. Túto som vyrobil pre ňu, preto tá bystrohlavovská modrá a bronzová." Nakloní misu do svetla. "Trvalo mi veľmi dlho, kým som našiel kameň, ktorý by udržal takúto zmes polodrahokamov."

"Nebola táto vyrobená po tom, čo sme strávili čas s budhistickými mníchmi v niekdajšom Bod Čen Po?" spýta sa Salazar.

"Bodčen Po?" Remus zopakuje a zamračí sa.

"Bývalá Tibetská ríša. 2) V tom čase sa len hádali a bránili sa, keď ich útočníci napádali zo všetkých strán." Salazar si prekríži ruky. "Ešte stále funguje, Nizar?

Nizar v odpovedi ani nevytiahne prútik. Ľavou rukou jemne zovrie misu a potom palcom pravej ruky prejde po jej okraji. Remus to počuje ako prvý, hlavu má naklonenú na jednu stranu. Potom Sirius počuje tiché bzučanie kameňa, ktorý reaguje na Nizarov dotyk.

Sirius takmer vystrelí na nohy, keď sa z Nizarovho spánku vyvalí biela hmla spomienok a usadí sa na miske. Hmla víri okolo misy rovnakou rýchlosťou ako Nizarov palec, kým pohyb zastaví a nechá nazbieranú spomienku usadiť sa.

"Urobil si z mysľomisy prekliatu spievajúcu misku." Snape šokuje Siriusa, keď venuje Nizarovi široký, spokojný úsmev. "To je geniálne Nizar."

"Len som si myslel, že je to zaujímavý nápad, ktorý náhodou funguje presne tak, ako má." Nizar mu úsmev opätuje. "Chce sa ísť niekto pozrieť?"

"To závisí od toho, čo tam dáš," povie Remus varovne.

"Myslel som si, že by ste možno chceli vidieť Rokefóþ." Nizar ponorí prsty do hmly a zavrie oči. "August roku 991. Salazar, ty by si nemusel..."

"Je tam?" Salazar Nizara preruší. "Je?"

Nizar otvorí oči a pozrie na Salazara. "Áno."

Salazar vstane. "Tak idem. Polož misu na stôl a uľahči to mojim starodávnym kolenám, dobre?"

"Tvoje kolená sú rovnako zakonzervované ako zvyšok tvojho tela," povie Nizar nezaujato.

"Áno, ale keď sa to stalo, mal som sedemdesiattri rokov!" Salazar odvetil. "Prestaň si ma doberať, ty malý hajzlík."

Nizar sa usmeje, vstane a položí trblietavú misľomisu na poškriabaný drevený stôl. Sirius uvažuje snáď dve sekundy, kým sa rozhodne, že ide dovnútra. História mu je úplne ľahostajná, ale ak je to spomienka, znamená to, že je v nej jeho syn. Toho chce Sirius vidieť.

Výlet do mysľomisy je ďalším prekvapením. Nie je to točiaca sa katastrofa, po ktorej by nasledoval náraz pri pristávaní. Namiesto toho sa Sirius ocitne jemne položený na zemi. Táto misa sa práve stala jeho najobľúbenejšou mysľomisou všetkých čias.

Chvíľu mu trvá, kým spozná kamenné múry Rokfortu, vzhľadom na to, že pred vchodom je priekopa a prekliaty padací most. Dvojité dvere do vstupnej haly sú rovnaké, a práve to pomáha Siriusovi upokojiť nervy. Stojí na mieste, kde je za jeho časov vonkajšie nádvorie, ale v tejto chvíli je to len holá zem.

O chvíľu sa k nemu pridajú Remus a Snape, rýchlo za nimi Salazar a Nizar. "Tam," povie Nizar a ukáže. "Toto je najskoršie, čo si pamätám a stále viem, kedy a kde som."

Sirius sa pozrie a zistí, že od Čierneho jazera k nim kráčajú dvaja ľudia. Majú na sebe nohavice, ktoré sa končia tesne pod kolenami, dlhé košele a nič iné. Obe postavy sú premočené až na kožu, ale zdá sa, že im to nevadí.

Muž je oveľa vyšší ako jeho spoločník, pravdepodobne vyšší ako Snape, má tmavočervené vlasy a namiesto očí ľadovú triešť, ale stále sa mu darí pôsobiť milo. Ten druhý...

Sirius cíti, ako sa mu srdce zastavilo v hrdle. Možno je to spomienka z čias po magickej adopcii, ale to dieťa stále vyzerá ako Harry. Má čierne a divoké vlasy, aké mal kedysi James. Úžasne smaragdovo zelené oči mu odovzdala Lily, a jeho pokožka je rovnako bledá ako jej, a nie Jamesova stredne bronzová.

"Šestnásť?" začuje Sirius, ako Snape zašomre. Nizar pokrčí plecami, ale Salazar prikývne.

"Zlepšuješ sa!" povie vysoký ryšavec. Sirius si s trhnutím uvedomí, že sa pozerá na Godrika Chrabromila.

"Neutopil som sa. To nie je veľké zlepšenie," odpovie Harry/Nizar s krivým úsmevom.

"Zmyslom učenia sa plávať je neutopiť sa. Vzhľadom na naše minuloročné skúsenosti je to stále zlepšenie," tvrdí Godrik. "Trúfam si však povedať, že by si si počínal lepšie, keby si na seba neupútal pozornosť celého kŕdľa hlbočníkov."

Harry/Nizar prevráti očami. "Zdá sa, že ma naozaj majú radi. Ja sa neponáhľam, aby som sa osušil, ty áno?"

"Vzhľadom na horúčavy? Nie," súhlasí Godrik. "Ale Meraud nás oboch stiahne z kože za to, že sme vodou a špinou zašpinili koberec vo vstupnej hale."

Obaja vytiahnu prútiky a osušia sa s nacvičenou ľahkosťou, na čo je Sirius hrdý. Harry bol vždy dobrý v mágii, ale váhal s jej používaním a často so svojím prútikom zaobchádzal, akoby to bol desivý nástroj.

Sirius a ostatní nasledovali dvojicu dovnútra cez dvojkrídlové dvere. Vstupná hala je takmer rovnaká, až na koberec... a známu sochu postavenú priamo uprostred, na ktorú sa díva jedna z najkrajších žien, aké kedy Sirius videl. Je vysoká ako jeho syn, má žiarivo zlaté vlasy a nádherne modré oči.

"Čo to, do čerta, je, Helga?" spýta sa Godrik.

Sirius si s Remusom vymení zvedavé pohľady. Portrét Helgy Bifľomorovej vo vstupnej hale k nej vôbec nie je prekliato spravodlivý.

"To je..." Helga našpúli pery. "No, okrem toho, že je to očividne chrlič, je to dar."

"Dar od koho?" Sirius sleduje, ako Salazar Slizolin, bez brady a taký veľmi, veľmi mladý, schádza po schodoch rýchlosťou, že si len o vlások nezlomí krk. Potom sa zastaví a zamračene hľadí na chrliča. "Takýto chrlič nemá byť strážcom veže. To je strážca dverí."

"Presne to som si myslela." Helga si schováva prútik do rukáva, čo je sklamaním. Sirius sa chcel pozrieť, ako vyzerá, ale zdá sa, že sa nedokážu priblížiť bližšie ako k Harrymu/Nizarovi. "Je to od Æthelreda, Godrik."

"Úplatok," povedia Harry/Nizar aj mladý Salazar naraz. Snape vydá zvláštny zvuk; Sirius uvažuje, či to bolo pobavenie alebo výsmech. U Snapea je veľmi ťažké rozlíšiť to.

"Nechcený úplatok." zamračí sa Godrik. "Môžeme mu to poslať naspäť po kúskoch?"

"V žiadnom prípade! Ako by sa ti páčilo, keby sa ti niekto vyhrážal, že ťa po kúskoch odošle inam?" namietne chrlič.

"Pri všemohúcom, ono to hovorí." Godrik si povzdychne. "A Nizar to už videl."

Harry/Nizar sa zamračí. "Áno, už som ho videl. Často."

"Potom nám budeš môcť povedať, kam ho máme dať!" povie Godrik veselo.

Harry/Nizar do Godrika strčí. "Nie! Prestaň to odo mňa žiadať. Je to sakra divné."

"Čo to všetko... chrlič?" Žena, ktorá sa objaví z Veľkej siene, je o celú hlavu nižšia ako Harry/Nizar, má bohaté čierne vlasy a bledú pleť. Jej hlas znie ako sladkosť sama. Orellana Constanza, prvá manželka Salazara Slizolina. Sirius sa minulý mesiac stretol s jej portrétom. V tejto spomienke je veľmi, veľmi tehotná.

Nikdy som Lily nevidel, keď bola v takom stupni tehotenstva, pomyslí si Sirius a zrazu chce z tejto spomienky odísť. Jediné, čo mu bráni odísť, je jeho syn.

Salazar sa vpíja do pohľadu do Orellany, oči má plné viny a smútku. Mladší Salazar je ten, kto jej odpovedá na otázku. "Æthelred sa pokúša podplatiť Godrika, aby... ho nezavraždil, predpokladám."

"Nemám záujem vraždiť idiotov." Godrik sa zahľadí na sochu. "Hovoril s tebou môj bývalý kráľ, chrlič?"

"Mám meno, viete!" odvetila socha. "Choďte a použite ho, ak chcete, aby som vám odpovedal na takéto otázky, Vaša hrubosť!"

"Ty máš meno?" Harry/Nizar sa prekvapene spýta. "To som nikdy nevedel."

"Mal si sa spýtať!" zvolá chrlič.

"Ani som nevedel, že vieš rozprávať!"

Sirius pokrčí plecami, keď sa naňho Remus pozrie. Ani on to nevedel.

"To už sa nikto nevie správať?" Žena, ktorá vykročí z Veľkej siene, má havranie čierne vlasy a nádherné oči farby jesennej oblohy. Rowena Bystrohlavová. "Priateľ Chrlič: ako sa voláš?"

Chrlič sa s hrdosťou trochu vytiahne. "Som Galfridus Strážca, magická pani."

Rowena venuje Godrikovi podráždený pohľad. "Vieš, prečo by ťa anglický kráľ poslal do našej školy, Galfridus?"

"Trochu ako ospravedlnenie," povie chrlič po tom, čo na Godrika vyplazí jazyk. "Jeho Veličenstvo hovorí, že to rozhodnutie nemôže vziať späť, ale uznáva, že ho urobil narýchlo. Napísal Jeho Veličenstvu Findláechovi mac Ruaidrí, najvyššiemu kráľovi severu, v nádeji, že kráľ Findláech obnoví tituly grófa Godrika pod korunou Moray."

"Stále to znie ako úplatok." Mladý Salazar si prekríži ruky. "Æthelred je vystrašený, však?"

Galfridus pokrčí ramenami. "Nie je na mne sa k tomu vyjadrovať, pán mág. Politika nie je mojou úlohou. Mám sa starať o dvere a strážiť ich pred votrelcami, a nie vynášať súdy o smiešnych rozhodnutiach kráľa."

Mladý Salazar zdvihne obočie. "Godrik, ak ho nechceš, nechám si ho. To bola ľstivá odpoveď."

"Je to moje vydieranie, a teda aj moja zodpovednosť," odpovie Godrik a znova sa pozrie na Harryho/Nizara. "Ale no tak. Len náznak!"

Harry/Nizar sa usmeje späť. "Choď do prdele," povie, čo spôsobí, že Remus šokovane pozrie na Harryho. "Sám si rozmysli, kam dáš to svoje ukecané vydieranie!"

"Chrliči majú povinnosť chrániť dvere, pred ktoré ich postavia," povie Orellana. "Možno by mal byť umiestnený pred dverami, ktoré vedú do študentských internátov."

"Ach, ten nápad sa mi páči," zamrmle Rowena. "Salazar?"

"Heslá sa dajú uhádnuť," povie Salazar.

Pridá sa k nim žena s vlasmi farby skutočného ohňa, ktorá prichádza z chodby vedúcej k obrazu s ovocím, ktorý skrýva schody do kuchyne. "Ach, chrlič!" Pristúpi priamo k nej a poškriabe kamenného chrliča za ušami, čo spôsobí, že chrlič vydá nadšené zavrčanie. "Čo?" spýta sa, keď si všimne, že všetci ostatní na ňu hľadia. "Moji rodičia mali strážcu dverí. Najlepší ochranný prostriedok na svete, pokiaľ sa vyhýbaš heslám!"

"Tak teda vchod do študentskej veže," povie Godrik. "Sedemai, najdrahšia manželka, tvoja genialita ma vždy poteší. Galfridus, ty si užiješ menší let."

Kým Godrik a Sedemai Chrabromilová použijú vznášacie kúzlo, aby odviezli chrliča do jeho nového domova, Sirius počuje, ako sa mladý Salazar pýta Orellany: "Je ti dobre?"

Orellana si frustrovane povzdychne. "Úplne prisahám, že ďalšia bytosť, ktorá sa ma opýta, či som v poriadku, kým sa toto dieťa nenarodí, bude ubitá na smrť jedným z Godrikových drevených mečov!"

Harry/Nizar od nej odvráti pohľad a spýta sa: "V poriadku?"

Salazarova žena zúži na Harryho/Nizara oči. "Čo to bolo?"

Harry/Nizar sa tvári úplne nevinne, keď sa na ňu opäť pozrie. "Čo bolo čo? Len som sa pýtal na knihu." 3)

"Naučím sa ten váš nezmyselný jazyk, len aby som to zistila," vyhlási Orellana. "Potom to budú cvičné meče!"

"Godrik ťa asi predbehne," povie Harry/Nizar, čo Orellanu prinúti zavrčať. Sirius je na svojho syna za tú príšernú slovnú hračku hrdý a je sakramentsky rád, že vidí Harryho šťastného, zdravého a obklopeného tými, ktorí ho budú chrániť. Takúto úľavu necítil odvtedy, čo sa správa o Harryho zmiznutí objavila po polnoci tridsiateho prvého júla minulého roka.

"Prečo mu nerozumela? Ja som Nizarovi rozumel v pohode." Remus znie zmätene.

"Prekladateľské kúzlo. Je zabudované v mysľomise," povie mu Nizar potichu. "A my teraz odchádzame."

___________________________________________

Nizarovi trvá minútu mračenia sa nad misou, kým si spomenie, ako znovu získať umiestnenú spomienku. Hneď vie, že to nie je prútikom, čo mu dáva odpoveď. Spôsobí, že misa opäť zaspieva, a to tak, že zmení smer, ktorým prechádza palcom po okraji myslemisy. O chvíľu má spomienku späť... hoci v jeho vlastnej hlave je iná. Nie že by spomienka nebola k dispozícii, ale jeho schopnosť vybaviť si ju rozhodne nefunguje tak, ako by mala. To, čo bolo predtým ostré a jasné, také skutočné, ako keď stojí v tejto miestnosti, je teraz také nehmotné ako hmla, v ktorej prebýva spomienka zhromaždená v myslemise.

Nizar zdvihne zrak dosť dlho na to, aby videl, že Black si utiera oči, a okamžite odvráti pohľad. Nie je to niečo, o čom by chcel práve teraz hovoriť. Nečakal, že sa bude tak veľmi podobať tomu dieťaťu na plagáte zo Šikmej uličky - bolo to, akoby sledoval spomienky niekoho iného.

"Si v poriadku?" Nizar sa namiesto toho rozhodol spýtať Salazara.

"Je to ťažšie, ako som si myslel. Zabudol som... dosť veľa." Salazar pokrúti hlavou. "Jej portrét ju nevystihuje. Nie v porovnaní so skutočnou, braček."

Nizar sa pozrie cez plece na portréty svojich detí, ktoré stále pozorne sledujú dianie. "Nie, nevystihujú, ale portréty sú lepšie ako nič."

Vloží myslemisu späť do truhlice z jablkového dreva. "Aha, okrem myslemisy je tu toho viac," odpovie Nizar, keď sa Severus spýta. "Len sa mi dnes večer nechce prehrabávať sa v nej."

Nizar chvíľu hodnotí, ako sa cíti, okrem emócií, ktoré momentálne s radosťou ignoruje. Hlava ho bolí, ale elixír robí svoju prácu... a on je na to stále zvyknutý. Povedomie o zemi sa preňho triedi na miesta, ktoré kedysi obýval. To na ľudí si zvyká dlhšie. Po počiatočnom, premáhajúcom šoku z toho všetkého je samotný počet životov na ostrovoch úžasný.

Lupin preruší ticho, ktoré sa rozhostí po tom, čo Nizar zavrie truhlicu. Otázka našťastie nemá nič spoločné s tou dávnou spomienkou. "Mali by sme povedať Albusovi, že sa zdržíme?"

Nizar vydá odmietavý zvuk. "Prečo?"

"Bolo by to zdvorilé," pokúsi sa Lupin.

"Budeš zajtra k dispozícii?" Nizar sa spýta a venuje Lupinovi ostrý pohľad.

Lupin otvorí ústa, aby sa ohradil, a potom sa zatvári zničene. "Zajtra večer je spln. Nevadí."

Nizar sa usmeje. Lupin už vyzerá, akoby sa ho blížiaci sa spln snažil zatĺcť do zeme. "To som si myslel."

Severus sa oprie o pohovku, akoby ho bolela hlava, ale nikdy to neprizná. "Som veľmi rád, že zajtra je nedeľa. Nedokážem teraz ani len pomyslieť, že by som mal učiť."

"Potom si asi budem musieť prelistovať tieto plesnivé pamiatky, či tam nie je niečo zaujímavé." Salazar sa posadí na kamennú podlahu oproti Nizarovi a z vrecka vytiahne knihy z Gauntovho trezoru.

"Ak sú tie knihy dosť cenné na to, aby ich dali do trezoru, človek by si myslel, že ich budú považovať za dosť cenné na to, aby s nimi od začiatku nezaobchádzali ako s odpadom," povie Nizar nesúhlasne. Každý zo štyroch zväzkov, hoci sú obalené v ochrannej koži, vyzerá, že vodu videli viac než raz. Papier vo vnútri je vypuklý ako napučané mŕtvoly. "Sú čitateľné?" spýta sa, keď Salazar otvorí najstaršie vyzerajúcu katastrofu na prvej strane.

"Sú." Aj Salazara to prekvapí. "A našťastie sú napísané vo franštine, a nie v strednej angličtine. Tej som sa nikdy nedostal na kobylku."

Nizar si odfrkne. "Kto hej?"

"Iba Geoffrey Chaucer, 4) a podobne ako Shakespeare, aj on používal svoje majstrovstvo spisovného jazyka iba na písanie oplzlých vtipov," zamrmle Severus.

Nizar sa naňho pozrie. "Severus. Prestaň s oklumenciou a trieď to, neblokuj, lebo ti vybuchne hlava."

Severus otvorí oči a pozrie na Nizara. "Doslova?"

"Pravdepodobne nie," povie Nizar po tom, čo sa nad tým zamyslí. "Ale zo všetkých tých zasraných tvrdohlavých dôvodov, prečo zomrieť, naozaj chceš, aby to bolo to, čo ťa dostane?"

Severus zovrie čeľusť, ako sa sám so sebou o niečom hádal. "Nie som si istý, či viem, čo myslíš tým triedením."

Aha. Pýcha. Black bol dôvodom, prečo Severus nechcel pripustiť ani náznak nevedomosti. Aj to by bol hlúpy dôvod na smrť, ale Severus to aspoň vie lepšie. "Je to rovnaká technika, akú používaš na triedenie spomienok, ktoré máš umiestniť buď do zapečatených nádob, alebo do myslemisy. Dovolíš len širšie zameranie, nie na jednotlivé momenty."

Nizar vie, že to funguje, keď napätie nastavené Severusovým ramenám poľaví. "Lepšie?"

"Áno," odpovie Severus práve vo chvíli, keď Salazar vypustí prekvapenú nadávku v parselčine.

"Čo?" Nizar sa pozrie na brata, ktorý sa s obočím snažiacim sa spojiť s vlasmi zahľadí na stránky napučaného denníka. "Hnusné činy?"

"Bol by som šťastnejší, keby to bolo presne tak. Prvý dátum, s ktorým som sa stretol, sa vzťahuje na rok 1224."

Black sa oprie o Lupinovo kreslo, Severus sa oprie o pohovku, ale všetci traja zvedavo zažmurkajú. "Prečo je to významné?" spýta sa Black.

Salazarovo prekvapenie sa zmení na zúrivý úškrn. "Pretože je to denník napísaný rukou Utredusa Gaunta z Winander Mere. Toho istého muža, ktorý ešte žil koncom roku 1400 a volal sa Utredus Gaunt, keď sa oženil s Milescentou Fawcettovou, zlodejkou medailónu." Salazar zatvorí denník. "Stretol som tohto muža, Nizara. Nevyzeral starší ako tridsiatnik, hoci mám podozrenie, že jeho zlý zdravotný stav mohol ovplyvniť môj názor."

Severus sa nehýbe a mlčí, akoby sa pripravoval na hrozbu alebo boj. "Ďalší tvorca horcruxov?"

"Možno. Utredus je prinajmenšom mŕtvy. Spomínam si, že som to počul, keď som sa koncom roku 1500 vrátil na ostrov," povie im Salazar. "Z vraždy bola obvinená jeho manželka, ale Rada ju uznala za nevinnú. Čo vlastne spôsobilo jeho smrť, to netuším." Opäť otvorí knihu. "Hovorí tu o niekoľkých menších ťažkostiach, magických poznámkach, zmienke o zapletení s politikou... zatiaľ nič zaujímavé. Kto si, Utredus?"

Black si odfrkne. "Pravdepodobne blbec."

"Aha, tak sme tu. Utredus píše o tom, že v roku 1230 prijal na pozvanie riaditeľa Briana Gagwilda miesto na Rokefóþe."

Nizar pocíti, ako sa v ňom odráža Severusova nehybnosť. "Aké miesto, Sal?"

"Počkaj. Alchýmia. Možno mu Kameň mudrcov predsa len predĺžil život," povie Salazar.

Nizar ťažko prehltne. Celý deň držal mágiu svojho obnoveného titulu jednou metaforickou rukou na uzde, snažil sa triediť, aby si bol istý, že zvyšok vedomia vojnového mága k nemu príde v priebehu niekoľkých nasledujúcich dní, namiesto toho, aby udrel počas jediného večera.

Stačila jediná trhlina, jediná trhlina v jeho brnení. Táto čakajúca mágia má pripravené kúzla, ktoré zostali príliš dlho nedostatočne silné.

"Nizar?"

Niekoľkokrát zažmurká, kým opäť zaostrí na Salazara. "Nie Utredus. Úht Rédes," zašepká a potom je niekde inde, prežíva spomienky, akoby sa diali nanovo.

Nizar otvorí oči a náhle sa nadýchne. Chvíľu mu trvá, kým si uvedomí, že teraz leží na zemi, a rozozná tváre, ktoré sa nad ním vznášajú, poznačené obavami alebo strachom. Salazar. Severus. Lupin. Black. Dobby. Filky. Tak to nie je on. To nebolo vtedy. Bola to len spomienka, záblesk, ktorý mu vrátila mágia kráľovstva zaplavujúca jeho zmysly.

Je to spomienka, ktorá určite vysvetľuje, prečo si nič nepamätá až do samého konca 12. storočia, keď sa Edward Dlháň 5) osvedčil ako taký úchvatný anglický kráľ.

Jazyk. Potrebuje hovoriť jazykom, ktorý sa Elfric nikdy neobťažoval naučiť.

Piktčina. "Galiena," vyriekne. "Nedovoľ Elfricovi, aby opustil rám svojho portrétu." Potom nechá hlavu klesnúť dozadu a okamžite omdlie.

___________________________________________

1) V origináli je názov elixíru Wolfsbane, teda vlčia kliatba. Do slovenčiny sa prekladá ako protivlkolačí elixír.

2) Keby sa niekto chcel pozrieť: https://cs.wikipedia.org/wiki/Tibetsk%C3%A1_%C5%99%C3%AD%C5%A1e

3) Koho by napadla nejaká lepšia slovná hračka na „Are you all right? ... I was merely commenting on the weather.”, tak sem s ňou. Mne sa podarilo len toto „v poriadku“ ako odkaz na riadok v knihe.

4) Geoffrey Chaucer, autor Canterburských poviedok: https://cs.wikipedia.org/wiki/Geoffrey_Chaucer

5) Eduard I. Dlháň, prezývaný aj Kladivo na Škótov, anglický kráľ v rokoch 1272 až 1307. Podrobnejšie: https://sk.wikipedia.org/wiki/Eduard_I._(Anglicko)