Preklady fanfiction Harryho Pottera

Poznámka prekladateľky: Bude to miestami trochu smutná kapitola.

Nizar sa v stredu ráno zobudí príliš skoro na zvuk viacerých hlasov v parselčine. Rozčúlený sa vyrúti do obývačky a zistí, že jeho deti našli portrét z roku 992, ktorý mu Salazar včera ukázal, a okrem toho nejako vyhrabali aj ten z roku 995. S deťmi sa rozprávajú dve verzie jeho samého s diametrálne odlišnými životnými skúsenosťami.

"Nechcem to ani kurva vedieť," povie a vráti sa do postele.

"O čom to bolo?" Severus sa spýta, stále v polospánku.

"Rozprávam sa tam sám so sebou a odmietam znásobovať ťažkosti," odpovie Nizar a pretiahne si vankúš cez hlavu.

__________________________________________

Keď sa Severus prebudí v oveľa rozumnejšiu hodinu, ktorá skutočne zahŕňa denné svetlo, Nizar naňho namiesto vstávania zasyčí v parselčine. Severus si stále nie je istý, či je možné, aby sa tí, čo nemajú ten dar, naučili parselsky, ale je si takmer istý, že Nizar mu práve povedal, aby na ďalších desať minút odpálil. Vzhľadom na to, že je štvrť na sedem, možno má skutočne pravdu.

Keď Severus vyjde do obývačky, nájde čaj aj príčinu toho, čo predtým zobudilo Nizara. Nizarov portrét z roku 995 sa zdržiava v rámoch detí. "Toto," povie Severus, "je ukážkový príklad toho, prečo nikdy nechcem skurvený portrét."

Mladšia verzia Nizara sa zahľadí na to, čo mu Elfric ukazuje, a usmeje sa. "Držíš západné sídlo mágie tejto školy. Stane sa to automaticky."

"Sakra!"

"A môj brat si myslí, že sme ráno zohratá dvojica," poznamená Nizar. "Uvoľni sa, Namosúrený netopier. Držíš ho len od novembra. Chvíľu potrvá, kým mágia nazbiera príslušné dojmy. Oveľa rýchlejšie sa to dá urobiť s umelcom, ale potom musíš skutočne v pokoji sedieť pre tých netrpezlivých bastardov."

Severus sa zahľadí na portrét. "Ak Nizar aktualizuje tvoj portrét, stratíš vedomosti o svojom predadopčnom ja?"

"Žiadne také šťastie. Stále budem úplný debil."

"To, že si to nepamätáš, ťa ešte nezastavilo," odvrkne Severus a odvráti sa od portrétu. Čaj. Kofeín. Nečudo, že Nizar mrmlal o tom, že sa nechce rozprávať sám so sebou.

"Prinajmenšom nikto nenašiel portrét z roku 1015," povie Nizar, keď o desať minút neskôr vyjde zo spálne. "Pravdaže, ten znamená, že budeme mať do činenia so mnou aj s Kanzou, a nie som si istý, či chcem vedieť, aké to bude."

Severus sa pozrie na baziliška, ktorý akoby nechcel mať nič spoločné s ničím, čo nie je krbovými kameňmi a horiacim ohňom. "Akosi pochybujem, že si to všimne."

"Aha, to je len zimná stagnácia," povie Nizar a venuje baziliškovi láskavý pohľad. "Mláďatá baziliškov neznášajú zimu viac ako Salazar. Keď vyrastie, bude to zvládať lepšie."

"Takže to nie je celkom hibernácia?" 1)

"Nie. Len trucuje."

Severus zvládne hodinu MLOKov v siedmom ročníku bez toho, aby chcel zabiť študenta. V poslednom čase sa mu to stáva častejšie, ale nie je si istý, či je to dôsledok toho, že temné znamenie už v ňom nevzbudzuje hnev, alebo sú dutohlavci príliš ustráchaní z toho, že chodí s Nizarom Slizolinom, alebo či je to samotný Salazar, kto ich teraz všetkých núti správať sa tak, ako sa patrí.

Okamžite sa rozhodne, že to nemôže byť len jedna vec. Pozná tieto deti; potreboval by všetky tri skutočnosti, aby ich prinútil dvakrát sa zamyslieť nad tým, že sú idioti. Predstaví si príbeh o Salazarovom hosťovaní, ktorý po treste z elixírov obehol celý Rokfort za menej ako deň.

Severus pocíti mravčenie medzi lopatkami a otočí sa v prázdnej triede s vytaseným prútikom, kým si uvedomí, že je to len Salazar, ktorý sa vyvaľuje pri jednej zo študentských lavíc. Podráždene sa nadýchne a sklopí prútik. "Môžem vám pomôcť?" spýta sa cez zaťaté zuby.

Salazar sa usmeje. "Nie, ďakujem. Už som skončil."

Severus sa naňho zahľadí. "Špehujete?"

"Niečo, čo som tu teraz urobil každému inštruktorovi okrem Aurory Sinistrovej a Cuthberta Binnsa. Dokonca ani Nizar nebol výnimkou, ale zase, my dvaja sme si už dávno zvykli na vzájomné prechádzanie sa po triedach. Ty a krásna Sibyl Trelawneyová ste jediní ľudia okrem Nizara, ktorí vedia, že som bol prítomný na hodine. Ostatní by to neprijali s nadšením."

"Prútik je teda milší ako spanikárené kvákanie?" Severus sa spýta a premýšľa, čo si Salazar myslel o Trelawneyovej... výstrednostiach.

"Politicky? Oveľa lepšie," odpovie Salazar, keď Severus odloží prútik.

"Fajn. Ak ste pozorovateľ, máte nejaké kritické pripomienky?"

"K tebe? Nie. Si strohý, nevrlý a náročný, ale nikto z tejto triedy neodišiel v slzách, traumatizovaný alebo s hroznými nehodami, ktorým sa dalo predísť," informuje ho Salazar.

"To sa už v minulosti stalo," povie Severus.

"Áno, ale radšej by som ťa posudzoval podľa toho, kým si teraz, a nie kým si musel byť," oponuje Salazar. "Učil si dobre, aj keď si mal v tej partii päť označených smrťožrútov."

"Ak sú tu, v tejto triede, tak nie sú vonku a nepáchajú zverstvá."

Salazar prikývne. "Zatiaľ."

Severus dúfa, že to tak zostane, ale Voldemort má tendenciu vytvárať okolnosti, ktoré priťahujú jeho stúpencov na jeho stranu spôsobom, ktorý neumožňuje iné záväzky.

__________________________________________

Salazar v ten večer číha v tieni na hodinu astronómie určenú pre piatakov a zvažuje, že bude kričať do temnoty. Sinistrino vyučovanie sa skladá z bezchybnej trpezlivosti, ale tieto deti sa učia o veciach, ktoré by mali poznať a ovládať už v trinástich rokoch. Nevie, či jeho prastaré srdce unesie zistenie, aké sú učebné osnovy MLOKov pre túto triedu.

Salazar rozmýšľa, či sa so svojimi sťažnosťami týkajúcimi sa Rokfortu obráti na riaditeľa, a opäť sa rozhodne, že to neurobí. Namiesto toho sa vráti do svojich komnát a požiada hrad o niekoľko predmetov: vlastnú školskú knihu s podrobným rozvrhom a učebnými osnovami v jednotlivých predmetoch podľa tried; knihu, v ktorej je uvedený zoznam všetkých zamestnancov vrátane poznámok o tom, kedy boli prijatí a z akých dôvodov; a kópiu červenej knihy správnej rady, ktorú pre Salazara na jeho tichú žiadosť vyhotovil hrad. Podpálenie originálu bolo nadmieru uspokojivé, ale tieto záznamy potreboval.

Rýchlo objavuje veci, ktoré ho znepokojujú. Dumbledore by nebol prvým riaditeľom nejakej školy, ktorý si poskladal karty vo svoj prospech, a na týchto zápisoch by nemalo byť nič znepokojujúce... ale je.

Každého jedného zamestnanca tejto školy zamestnal Albus Dumbledore, buď pred tým, alebo po tom, ako sa stal riaditeľom v roku 1971. Rubeus Hagrid, Barnaby Harper, Poppy Pomfreyová, Irma Pinceová, Eustas Viridian, Quintinus Stirling, Cuthbert Binns a Argus Filch (s poznámkou pre tú úbohú prašivú mačku, pani Norrisovú) - všetci predchádzali Dumbledorovmu vymenovaniu za riaditeľa. Všetci ostatní okrem Nizara, ktorý technicky nikdy neopustil zamestnanie v škole, sú uvedení ako zamestnanci prijatí neskôr - Minerva a Filius dostali svoje funkcie ešte v tom istom roku.

Ostatní nastúpili, keď iní odišli do dôchodku alebo v niektorých prípadoch, ako si Salazar myslí, až príliš často vyjadrili nesúhlas s prvou vojnou proti Voldemortovi. Je to podozrenie, ktoré nemôže dokázať, ale napriek tomu ho cíti.

Takéto niečo síce veľmi dobre zapadá do teórie, že Dumbledorovi išlo skôr o vytvorenie magickej populácie schopnej vyhrať vojnu, ale opäť sa táto logika rozpadá, keď ju porovnáme s obsadením postu Obrany. Dva pokusy o prijatie slušných učiteľov za pätnásť rokov - jeden smrťožrút, žiaľ - do tejto hypotézy vôbec nezapadajú.

Salazar dôveruje inštinktom svojho brata. Nizar nedôveruje Dumbledorovi, ale nikto z nich nedokáže rozoznať prečo.

"Čo to robíš, Albus Dumbledore?" Salazar nahlas zamrmle a poklepe brkom na jednu z účtovných kníh. "Aký veľkolepý cieľ chceš dosiahnuť? Možno nemám logiku Roweny, ale rád by som si myslel, že by som dokázal rozoznať metódu, ktorá sa skrýva za týmto šialenstvom."

Salazar zatvorí všetky knihy, nechá hrad ich zhromaždiť pre bezpečné uloženie, a potom si oboma rukami pretrie oči. Nevie a môže urobiť len toto. Stále je uprostred okúzľovania každého človeka v tomto hrade, ktorý ešte nie je okúzlený. Je to ako návrat na dvor jeho detstva.

Vo štvrtok popoludní sa Salazar konečne odhodlá pustiť do zisťovania, čo sa stalo s pôvodným pohrebiskom. Lepšie, než pýtať sa kohokoľvek zo zamestnancov, či pozná súčasný stav cintorína školy. Odpoveďou sú najčastejšie pohľady zdvorilého zmätku alebo úškrny hrôzy - akoby pochovaní mŕtvi nejako ohrozovali tínedžerov.

Je nadmieru spokojný s tým, že nemagické lieky dokázali účinne vyhubiť alebo liečiť choroby, ktoré trápili ľudstvo väčšinu jeho dlhého života, ale v tom, ako sa ľudia v druhej polovici tohto storočia vyrovnávajú so smrťou, došlo k zvláštnej zmene. Väčšinou sa zdá, že sa s ňou vôbec nevyrovnávajú. Kedysi sa smrť považovala za požehnanie pre ľudí v núdzi, teraz sa jej boja. Z anjela milosrdenstva sa stal smutný smrťák.

Salazar si oblečie vlnený plášť a vyjde von, pričom si strčí ruky do vreciek na ochranu pred chladom. Na nádvorí vstupnej haly je niekoľko študentov, ktorí sa odvážili napriek počasiu byť vonku. Niektorí z nich mu zamávajú alebo ho pozdravia. Iní sa len pozerajú. Od jeho návratu prešiel už takmer celý týždeň a oni sa stále správajú, akoby bol na hrade novým duchom.

Salazar potlačí úsmev. Možno ním aj je. V posledných dňoch v jeho sálach určite strašil dosť.

Len čo sa zbaví kameňov na nádvorí, postaví sa na zem a nechá sa unášať pocitom zeme pod nohami. Prameň, ktorý kedysi napájal hradnú priekopu, je stále prítomný a zásobuje školu vodou na pitie, kúpanie a polievanie skleníkov. Je jej viac než dosť na to, aby opäť zaplnil hlbokú priekopu okolo hradu a poskytol Rokfortu vodnú ochranu zo všetkých strán, ale staré cesty sú zatarasené, priekopa zasypaná. Nádvorie zakrýva miesto, kadiaľ kedysi prechádzal padací most.

V pôde nie je cítiť mŕtvych, nie po toľkých storočiach, ale cudzí kameň je úplne iná vec.

Salazar sa otočí a kráča na západ cez areál, pričom si z tváre odfúkne vločky snehu. Toto údolie bolo vždy zvláštne na počasie. V Invernesse je teraz pravdepodobne jasno a priezračne, ale na Rokforte je zamračené a začína padať ľad.

Je tu jazero, ktoré špliecha na breh. Múr, ktorý obklopuje školu, postavený z kameňa, ktorý sem bol umiestnený pred Myrddinovou smrťou. Salazar kráča rovno k múru a cíti, ako sa zem dvíha, keď nájde kopec, porastený vysokou trávou, divými bylinami, burinou a lianami - liany ovíjajú to, na čom rastú, tak husto, že to pod nimi nie je vidieť.

Salazar vytiahne prútik a vzdychne si. "To bude chcieť trochu práce, však?"

Ruky mu zdrevenejú od chladu, kým odstráni roky a roky pôdneho príkrovu a šplhajúce liany. Samotné kamene nie sú poškodené, sú zakliate tak, aby vydržali slnko, dážď, vietor aj ľad. Niektoré spadli, ako sa zem posúvala a pohybovala s ročnými obdobiami, ale žiadny nie je rozbitý a - ako si myslí - vyzerá, že sú na svojich miestach. Napravuje ich a umiestňuje označenia späť do zeme podľa zmyslu a inštinktu, ktorý je často silnejší ako pamäť.

"Dobre," hovorí a nehovorí s nikým iným ako s kameňmi pochovaných mŕtvych. "Teraz je to opäť správne pohrebisko, však?"

Myrddinov kameň je sivá anglická skala z juhu. Jeho meno je vytesané v runách, na ktoré sa v nemagickom svete zabúdalo, už keď bol mladý. Myrddin ich sám napísal v poslednom roku svojho života trasúcou sa, krehkou rukou, keď ho nakoniec zradilo zdravie. Aspoň dovolil, aby na kameň umiestnili jeho roky v ľahko čitateľnej podobe - 399 do tretieho Martiusa roku 1010. Dve prvočísla, dve štvorcové čísla 2) a dve desiatky. Starému kozlovi sa jeho aritmetika páčila.

"Ahoj, ty starý kozol," hovorí kameňu. "Mal si pravdu. Dožil som sa vyššieho veku ako ty. Vďaka, že si ma preklial, ty bastard."

Mená Godrika a Sedemai sú na dvoch kameňoch, vedľa seba. "Devätnásty Iunius 963 až dvadsiaty prvý Iunius 1138. Zvládol si to do sto sedemdesiatich piatich a potom si pomerne rýchlo odišiel, však?" zašomre o Godrikovi. Na kameni Sedemai je napísané devätnásty Maius roku 966, ale ona sa rozhodla ešte raz prekonať svojho manžela; jej smrť je uvedená ako dvadsiaty prvý Iunius roku 1166, teda o dvadsaťosem rokov neskôr.

Alicia bola uložená na odpočinok v Bavorsku, keď ju nečakane sklátila choroba, a na tamojšie náhrobné kamene nesú jej aj Helenino meno. Rowena bola tiež pochovaná vo svojom rodnom vojvodstve. Za tie roky bol pri tej hrobke v starom vojvodstve často; je to pokojný kúsok zeme.

Salazar zbadá dva kamene stojace vedľa seba a prekvapene si ich pozrie. Je tu pochovaná Vanora deSlizarse. Myslel by si, že sa rozhodla byť pochovaná so svojimi rodičmi vo Winchestri. Pripúšťa, Vanora zastávala post hlavy slizolinskej fakulty deväťdesiatdva rokov, takže jej to možno pripadalo správne. Vedľa nej leží Vanorina manželka Ankharet z Gall-ghàidhilu, 3) ktorá Vanoru prežila len o jediný rok.

Helga a všetci Nóri či Dáni si vybrali hranicu na jazere, pričom po sebe nenechali ani označenia. Helena a Edvard zomreli kdesi v Stredozemnom mori, ich telá sa nikdy nenašli, aj keď ich duše sa vrátili na hrad. Zuri zahynul v boji pri obrane kastílskych hraníc. V roku 1034 ho pochovali v magických kryptách Burgosu. Imeyna nasledovala svojho brata do smrti nasledujúci rok. Ak mal Salazar pocit, že mu tieto straty zlomili srdce... tak strata Marion ho zlomila doslova.

Marion Deslizarse, nazývaná aj Slizolin, pani z Leónu a Moray

Narodená v Inverness v Moray 8. Ianuaria roku Pána 978

Zomrela 17. Augustusa roku nášho Pána 1 037

Tento svet je ako predsieň budúceho sveta.

Všetci idú na jedno miesto: všetci sú z prachu a všetci sa opäť v prach obrátia.

Smrť a život sú v moci reči jedného človeka.

Salazar si vybral tieto verše, listujúc v Marioninom drahocennom iluminovanom výtlačku latinskej Biblie, ktorý pre ňu urobila Galiena. Smútok bol okolo neho ako hustý búrkový mrak; zo zahmlených stránok si vyberal len riadky, ktoré ho oslovovali.

"Vieš, láska, tvoja strata ma prenasleduje oveľa viac ako strata kohokoľvek iného. Mali sme také plány, že po odchode z tohto miesta budeme spolu cestovať po svete.

Stále ma mrzí, že som toho toľko videl bez teba."

__________________________________________

Nizar v piatok ráno pri raňajkách otvorí požičaný výtlačok Denného proroka a pri pohľade na titulnú stranu dostane skutočne závrať. Podá ho Salazarovi, aby sa mohol spamätať. Minerva je rada, že noviny dostala rýchlo späť; spolu so Salazarom si ich prezerajú a čítajú.

Severus sa naňho pozrie. "Vyzeráš zle. Mám si tie noviny prečítať, alebo ich zapáliť?"

"Prečítaj si ich," odpovie Nizar a zahľadí sa na študentské stoly. Slečna Grangerová vždy siahne po novinách skôr, ako sa dotkne raňajok, a na tvári má výraz totálneho šoku. Slečna Lovegoodová, Ginny Weasleyová, Draco a Pansy jej čítajú cez plece s podobnými výrazmi.

"Urobil to. Minister Fudge vytlačil odvolanie." Dokonca aj Salazar znie prekvapene. "Dostávalo sa to do bodu, keď som uvažoval o tom, že mu pripomeniem, že to má urobiť."

"Mohlo sa to zaobísť bez tej prekliatej fotky na titulnej strane," zasyčí Nizar a striasol zo seba poslednú dezorientáciu. Je to najjasnejšia fotografia toho dieťaťa, akú kedy videl. Ani portrét z roku 992 nevyzerá rovnako ako v štrnástich rokoch, keď tie fotografie museli vzniknúť. Aj výber je zámerným priklonením sa k dôveryhodnosti - je si takmer istý, že je to uniforma z Trojčarodejníckeho turnaja, a nie iba čudný metlobalový plášť.

"Salazar musel Fudgea vydesiť. Noviny o pánovi Potterovi prakticky básnia," povie Severus dostatočne nahlas, aby sa slová doniesli k najbližším ušiam pri slizolinskom stole. Potom stíši hlas. "Si v poriadku?"

Nizar prikývne. "Nečakal som pohľad na tvár toho dieťaťa vo veľkosti, pohyblivých farbách, ale som v poriadku. Naozaj vytlačili úplné odvolanie?"

"Nielen ohováranie z tohto školského polroka a z minulého leta, ale aj veľkú časť klebiet z Turnaja," odpovie Salazar. "To ma teší. Myslel som si, že na získanie takejto úrovne spolupráce bude potrebné podplácanie."

"Chcel si nekrvavý prevrat," povie Severus. "Máš svoj začiatok."

"To bude úplne závisieť od toho, čo sa stane zajtra," odpovie Nizar a sleduje, ako sa dav okolo Grangerovej rozrastá. Fred a George dostanú len taký prehľad, aby všetkým ostatným capli po hlavách rukami.

Nizar nemá v piatok vyučovanie. Prvú polovicu dňa strávi pod kúzlom neviditeľnosti, číha vo dverách, na schodiskách, vo verejných sálach a na chodbách, aby nerobil nič iné, len počúval. Celá chrabromilská fakulta sa nad článkom Proroka rozveselí, ak nepočítame zopár označených idiotov, ktorí sú príliš hlúpi na to, aby si uvedomili, že sa prezrádzajú tým, že sa neobťažujú ani len predstierať radosť. Odvolanie privedie väčšinu ostatných troch fakúlt k zamysleniu, a keď nie sú v triede, húfne o tom diskutujú.

Presne ako Salazar tušil, že to urobia, tí inteligentnejší si už uvedomujú, že odvolanie znamená, že Prorok o Voldemortovi klamal. Ak to dieťa predsa len neklamalo, potom to všetko musí byť pravda - vrátane Voldemorta. Tí z Nizarových tried, ktorí ešte stále tvrdohlavo neverili v návrat toho beznosého idiota, strávia deň nešťastní alebo bledí a otrasení, keď sa im na hlavu zosype realita.

Nizar si položí ruky na kolená. "Vieš, aj keby to zajtra dopadlo zle... už si nemyslím, že na tom bude záležať."

"Možno nie," súhlasí Kanza a utiahne sa mu na mieste okolo krku, keď sa snaží nájsť nové teplé miestečko. "Nemusím s tebou cestovať von, však?"

"Pochybujem, že narazím na niečo, čo budem musieť zmeniť na kameň, najdrahšia. Človek nemôže skamenieť politiku."

Nizar sa vráti do svojich komnát na obed, so špehovaním a pozorovaním je zatiaľ hotový. Ak sa počas obeda stane niečo zaujímavé, Salazar bude pri tom.

Nizar sa obzrie a zistí, že jeho portrét z roku 995 zo Salazarovej pracovne ešte stále zostáva v rámoch detí, hoci je v spoločnosti Bricea a Galieny; Elfric je opäť inde, možno odišiel otravovať portrét svojho strýka do slizolinskej spoločenskej miestnosti. "Nevydal som kedysi pravidlo, že moje vlastné portréty tu nesmú byť?"

"Urobil si to, ale ostatní sa na mňa zosypali kvôli tomu, čo sa nepodarilo zachovať vďaka konzervačným kúzlam pre portréty z roku 1017," odpovie portrét. "Ako napríklad, och, schopnosťou istého človeka hovoriť a rozumieť kumbríčtine."

Nizar sa pozrie na portrét. "Ty si nezabudol."

Jeho portrét v odpovedi zachrčí. "Nie. Prečo by som mal? Ty si ten s amnéziou - ktorý sa mimochodom musí dostať k aktualizácii tohto plátna. Aspoň jeden z nás by mal mať svoje spomienky neporušené."

Nizar prikývne. "Je naozaj nepríjemné, že aktualizačné kúzlo sa nedá vykonať opačne. Zostaň tam." Ide si z pracovne vziať text elixírov napísaný kumbríčtinou. Zväzok papiera zo skladu premení na zviazanú knihu, hoci poriadny obal bude musieť počkať.

Vráti sa do obývačky, podoprie kumbrícky text na sovom stojane pred portrétom a vyhrabe z vrecka jeden z samopíšucich brkov od dvojičiek. "Riadok po riadku, doslovný preklad každého slova," požiada Nizar. "Ak to budem mať..."

"Potom sa niekam dostaneš," odpovie portrét a usmeje sa.

__________________________________________

Severus vstúpi do Nizarových komnát s úmyslom nájsť toho chlapa, ktorý vynechal dve jedlá a celý deň ho nevidel. Pozrie na portréty a takmer odskočí od šoku, kým ho myšlienky nedobehnú. "Do čerta! Toto mi nerob!"

Nizarov portrét z roku 995 sa naňho usmieva. Má to príšerné vtáčie hniezdo neposlušných čiernych vlasov a jeho oči sú rovnako smaragdovo zelené ako Kanzine. "Chcel som len zistiť, ako budeš reagovať."

Severus prevráti očami. "A teraz to vieš." Aj s obnovenými dvoma upravenými črtami sa Nizar na svojho otca nepodobá, až na povrchnú podobnosť. Do dvadsiatich rokov sa oveľa viac podobal na Salazara.

"Nuž, človek musí tieto veci nejako zistiť," povie portrét. "Pravé ja si nepamätá, ako sa replikuje ten katastrofálny neporiadok, ktorý býval mojimi vlasmi. Myslím, že je v tom niečo z Lohatovej krvnej línie, čo sa jednoducho rado prezentuje."

Black musel Nizarovi povedať niečo užitočné o svojej rodine, keď portrét odkazoval na predka. "Vidím, že Nizar jedného z vás konečne aktualizoval."

Oči a vlasy portrétu sa posunú späť k farbe a účesu, ktoré nosil v čase vzniku obrazu. "Hej. Trvalo to prekliatu hodinu. Som rád, že si nepamätá všetky tie storočia, inak by to bolo ako u Salazara, ktorý sa pokúša aktualizovať svoje portréty. Tri hodiny sú dlhý čas na súťaž v pozeraní s obrazom, Severus."

"Vskutku," povie Severus, hoci v skutočnosti vôbec netuší, ako sa dá portrét vôbec aktualizovať. Na hrade ešte nebol nikto, kto by to považoval za potrebné, a portréty riaditeľov sa objavujú, až keď súčasný riaditeľ odíde do dôchodku alebo zomrie.

"To by si sa musel rozhodnúť oveľa skôr, vieš."

Severus sa obzrie na portrét Nizara, ku ktorému sa pridal Elfric. Stále mu pripadá úplne normálne diskutovať s Nizarovým portrétom, dokonca aj teraz, keď sa rozpráva so ozajstným portrétom, nie so zložitým magickým dielom, ktoré má zachovať skutočnú osobu. Práve zjavná mladosť portrétu pomáha, aby veci nepôsobili čudne. "Čo je to za rozhodnutie?"

"Viem, ako veľmi si ceníš svoju fakultu a študentov v nej, aj keď si často musel byť prísny, ak si to vyžadovali okolnosti. Keby som bol zaradený tak, ako si to želal klobúk, dokázal by si medzi nami vytvoriť rovnaké nepriateľstvo? Dokázal by si to vzhľadom na to, čo si kedysi sľúbil?"

Severus musí odvrátiť pohľad. "Správal by som sa k tebe rovnako, ako ku každému inému slizolinčanovi v mojej fakulte."

"Hmm." To mi znie veľmi podobne ako 'nie'," povie pobavene Nizárov portrét. "Možno by sme sa predsa len nezabili."

Severus sa zahľadí na portrét. "Tvoj brat má hrozný vplyv."

Portrét sa usmeje. "V skutočnosti je to naopak."

"Som tak kurva rád, že si sa pohádal s tým prekliatym triediacim klobúkom!"

"Keď už hovoríme o veciach, z ktorých sa dá tešiť, toto bude pravdepodobne úplný opak." Portrét nakloní hlavu smerom na chodbu. "Prosím ťa, choď ma pozbierať skôr, ako budem pod obraz. Ak pijem sám, nikdy to nie je z dobrého dôvodu."

Severus nadvihne obidve obočia a vydá sa na chodbu, pričom zistí, že dvere do skladu sú ako jediné zatvorené, a teda jediné obsadené. Radšej zaklope, než aby vtrhol dnu. "Nizar?"

"Poď ďalej."

Otvorí dvere a nájde Nizara sedieť v jedinom zelenom kresle v miestnosti, na kolenách má knihu a bosé nohy položené na dubovom kufri. Vo vzduchu je cítiť vôňu silného alkoholu; na truhle vedľa Nizarových nôh leží zazátkovaná fľaša Smrti vo fľaši, v ktorej už zostali len dva alebo tri panáky. Rámy s portrétmi zakladateľov sú prázdne; vymieňali si ich s portrétmi 1015, pracovali vo Vstupnej hale, aby opravili svetonázory a názory kópií z roku 1035. Rowena a Helga z roku 1015 stále netušia, kde sa nachádzajú ich skutočné rámy, ale to im nezabránilo v potulkách.

Pýtať sa, či je Nizar v poriadku, sa zdá byť hlúpa otázka. "A pri akej príležitosti, smiem sa spýtať?"

"Pijem?" Nizar si podoprie lakeť o opierku kresla a oprie si bradu o ruku. "Portréty nezabudli na kumbríčtinu."

"Potom..."

"Konečne robím skutočné pokroky, áno," povie Nizar so slabým úsmevom. "Čo sa týka toho druhého..." Zdvihne knihu a podrží ju. Severus v nej spozná prázdne vydanie pripravené na tlač, ktoré mu študenti darovali k zimnému slnovratu. "Dokončil som ju. Posledná vec, ktorú som potreboval, bolo napísať životopis autora. To bolo... to bolo veľmi ťažké."

"To si viem predstaviť," zamrmle Severus a otočí knihu na bok, aby si mohol prečítať nápis na chrbte. "Štandardy obrany pre výnimočných študentov. Povedz mi, že si využil poskytnutú príležitosť, aby si zosmiešnil systém známkovania VČÚ."

"Samozrejme, že som to urobil. Briceov portrét to schvaľuje."

Severus prelistuje stránky, ktoré sú plné takého presného písma, že je ťažké povedať, že je to vôbec Nizarov rukopis. Je ľahko čitateľné a rovnako ako pôvodný text úplne logické - aj keď zároveň šialene kreatívne. "Je to veľmi dobre urobené."

Nizarov úsmev je stále príliš nejasný na to, aby to bolo skutočné šťastie. "Je to Briceova práca, nie moja. Ja som to len zorganizoval." Zdvihne jeden prst a ukáže na knihu. "Brice to napísal, aby dokončil svoje majstrovstvo pod Godricom. Mal sedemnásť."

Severus zatvorí knihu. "Je po otcovi."

Nizar prikývne. "Možno až príliš."

Severus položí knihu na kufor ku fľaši a potom sa narovná a prekríži si ruky. "Prosím ťa, choď a povedz to Briceovmu portrétu. Ten výsledok by bol zábavný."

Nizar sa naňho zahľadí. "Chápem, o čo ti ide, a choď do prdele."

Zdvihne fľašu a znovu nasadí zátku, kým ju schová do vrecka. "Ráno máte stretnutie s kráľovskou rodinou, lord Nizar. Je čas vytriezvieť."

"Čo to, do prdele, robíš?"

Severus sa usmeje. "Stávanie sa pálenicou tvoj spôsob narábania so slovami nezlepšuje."

"Stále ťa môžem zakliať," zamrmle Nizar a zamračí sa.

"Prosím. Pochybujem, že by si teraz dokázal zdvihnúť niektorý z prútikov."

Nizárov výraz sa rozjasní. "To je výzva?"

"Nie, kým nevytriezvieš."

"Zasraný rozmaznanec," odpovie Nizar.

Severus odolá nutkaniu zakryť si rukou tvár. "Naozaj by mal existovať príspevok na strhávanie bodov personálu za príšerné slovné hračky."

"Každý z tých debilných počítadiel drahokamov by bol v prvý deň semestra v mínuse, a to výlučne tvojou zásluhou."

Severus túto pravdu ignoruje a natiahne ruku v pozvaní. Nizar ho prijme; Severus ho zdvihne na nohy. Nizar sa okamžite nakloní dopredu a oprie si hlavu o Severusovu hruď. "Ďakujem ti."

Severus prehltne a položí ruku Nizarovi do vlasov, pričom sa čuduje, ako môže počuť milujem ťa v dvoch slovách, ktoré to vôbec nehovoria. "Nemáš za čo."

__________________________________________

1) V orig. brumation - je to špeciálny názov pre hibernáciu plazov, ani som nedohľadala presný preklad do slovenčiny, aj keď asi by to mohla byť brumácia. Takže nechávam hibernáciu, tam všetci vedia, čo to je. https://en.wikipedia.org/wiki/Dormancy#Brumation

2) Ako matematický antitalent som našla definíciu na wikipedii: https://cs.wikipedia.org/wiki/%C4%8Ctvercov%C3%A9_%C4%8D%C3%ADslo

3) Gaelsky, v angličtine je to Galloway, malé stredoveké kráľovstvo na juhozápade Škótska: https://cs.wikipedia.org/wiki/Galloway_(st%C5%99edov%C4%9Bk)