Preklady fanfiction Harryho Pottera

 

Kapitola 69: Príbeh dvoch spŕch

Harry si nemyslel, že si za posledných pár minút Hermiona odtiahla ruku od úst. Jej oči boli široké a žiarili slzami, len neustále vzdychala, zatiaľ čo Harry vysvetľoval, a jej komentáre a otázky vychádzali spomedzi zovretých prstov.

„Aké hrozné. Aké príšerne hrozné! Ach, tá chudera. A Draco! Ako je Dracovi? A to dieťa! Môj Bože, dúfam, že sa dieťa nijako nezranilo, keď… keď…“

Nedokončila, ale ako mohla? Harry nemohol podrobne vysvetliť, čo sa stalo, pretože pri tejto časti nebol. Povedal jej len výsledok a to málo, čo chápal o tom, prečo odborníci nedokázali zabrániť tragédii.

„Dieťa sa zdá byť v poriadku,“ povedal, posunul sa trochu bližšie, aby mohol položiť ruku na jej koleno. Hermiona ju zakryla svojou a potom oboma rukami. „Madam Pomfreyová ju kontrolovala, keď som odchádzal sem hore, a…“

„Až vtedy?“ Hermiona zaostrila pohľad. „To nie je správne! Novorodenec potrebuje byť starostlivo vyhodnotený do niekoľkých minút po narodení, najlepšie súčasne po minúte aj po piatich minútach!“

Harry si povzdychol. Bezpochyby mala pravdu. „Nebol som tam prvých päť minút, takže nemám predstavu o tom, čo robili alebo nerobili. Všetko, čo viem, je, že Narcissa vedela, že jej čas je krátky, takže požiadala Severusa, aby vzal Rowan, pretože potrebovala súkromie, aby dala Dracovi nejaké konečné požehnanie. Myslím, že to je tradícia čistokrvných. Minimálne tam bol nejaký latinský názov. Každopádne, Draco bol s mamou, keď… áno.“

„Chudák Draco,“ povedala Hermiona znova a zakryla si tvár. „Ale 'Rowan.' To je skutočne pekné meno, však? Dievča, teda? Nuž, aspoň Dracova mama dostala príležitosť pomenovať svoju dcéru pred… pred tým, ako sa musela rozlúčiť so svojím synom.“

Harry sa zachvel. „Eh, nie, nie celkom. Očividne povedala Dracovi, že spozná správne meno, keď svoje dieťa uvidí. A uvidela, myslím, ale…“ Prehrabol si voľnou rukou vlasy. „Draco len povedal, že ten plán nevyšiel tak dobre. Myslím, že tým myslel… že v tom čase vedela, že umiera, a mala na mysli veľa iných vecí. Myslím, kto by nemal? Ale tak či tak, Draco je ten, kto ju pomenoval. Rowan Heather Malfoyová.“

„To je naozaj veľmi pekné meno. Ale ako je Dracovi? Všimla som si, že si na to neodpovedal.“

“Je…” Harry musel začať znovu. „Ako by sa mohol niekto cítiť, keď mu práve zomrela mama? Je na tom strašne, Hermiona. Snaží sa udržať pokope, ale potom ho to jednoducho prepadne a on…“ Nuž, nechcel prezradiť, že Draco neustále prepuká v plač. Možno keby Hermiona nebola Dracovou priateľkou, ale keď tomu tak bolo… Mohol by jej to povedať sám, ak by chcel. Dekórum, počul v hlave Snapa, v tónoch tichého schválenia.

„A on?“ naliehala Hermiona.

Harry sa rozhodol, že môže prezradiť niečo trochu menej osobné, ale najprv mierne mávol prútikom, aby skontroloval, či sú ochranné zaklínadlá, ktoré Hermiona vyčarovala, stále napnuté a silné. Samozrejme, že boli. A za nimi bola spoločenská miestnosť väčšinou prázdna, s ľuďmi, ktorí občas prechádzali, ale nikto sa nezdržoval, nie v sobotu popoludní. „Nakričal na mňa, pretože som potreboval sprchu.“

Zvraštila čelo. „V takomto čase sa zaujíma o tvoju osobnú hygienu? To je dosť iracionálne...“

„Nie, ja si myslím, že Draco neustále chcel, aby som odišiel, ale ja som nemohol. Najprv som si musel vypočuť všetky možné veci o starostlivosti o dieťa od Madam Pomfreyovej, spolu so Severusom a Dracom. A keď to skončilo, Draco mi znova povedal, aby som ti oznámil, čo sa stalo, ale stále som bol celý špinavý z metlobalového zápasu a povedal som, že sa chcem osprchovať. A on na mňa prakticky škriekal, aby som použil osviežujúce zaklínadlo, ak to tak veľmi potrebujem, a náš otec ho musel silno objímať, aby sa upokojil, a…“

Ups. Ten posledný detail pravdepodobne porušil pravidlo o dekóre. Harry sa ponáhľal dokončiť. „No, aj tak som sa osprchoval, a keď som sa vrátil, Madam Pomfrey robila prehliadku Rowan, a keď som povedal, že chcem pri nej zostať…“ Harry pri spomienke prehltol. „Draco prakticky trval na tom, že musím okamžite odísť a povedať ti novinky.“

Hermiona si povzdychla. „Podľa toho, ako hovoríš ‘trval,’ myslím, že opäť škriekal?“

„Eh, nie…“ S miernym trhnutím Harry povedal zvyšok. „Povedal mi, aby som odfakoval do Chrabromilu, kde patrím. Presne týmito slovami, priamo pred Madam Pomfreyovou.“

„Oh, Harry.“ Hermiona sa načiahla, aby mu pohladila ruku. „Som si istá, že to nemyslel tak, ako to znelo. On len musí vydržať obrovský stres.“

„Ja to viem.“ Harry jej stisol ruku a potom ju pustil. „Naozaj viem. Ako by som nevedel? Keď zomrel Sirius, ja… áno. Ale pre Draca je tu ešte viac na mysli, ako len jeho strata. Myslím, dokážeš si to predstaviť? Presne v rovnakom čase prebrať na seba toľkú zodpovednosť s výchovou jeho malej sestry, akoby bola jeho?“

Hermiona zažmurkala a posunula sa dozadu na pohovke, keď si položila ruky do lona. „Oh, no, som si istá, že bude chcieť pomôcť so všetkým, samozrejme, že bude. Ale čo myslíš tým, že akoby bola jeho?“

„Je to len tak, nuž… Myslím, že si naozaj nemôže predstaviť, že by Severus chcel prevziať zodpovednosť, nie za niečo také, nie keď nikdy nechcel, aby toto manželstvo vôbec vzniklo. Draco už volá Severusa Rowanovým starým otcom a ja mám byť jej strýko Harry. Takže jasne vidí sám seba skôr ako otca než brata.“ Harry pozdvihol plecia. „Má dostatočný vek na to, aby bol jej otcom, je o takmer osemnásť rokov starší, v skutočnosti...“

Hermiona na neho vrhla ostrý pohľad. „Áno, viem, aký je Dracov vek, ďakujem.“

Harry ignoroval jej tón. „A keďže sú obaja rodičia preč, dáva to zmysel, že...“

„Vieš, že v mnohých jurisdikciách po celom svete sa manžel ženy automaticky stáva zákonným otcom akýchkoľvek potomkov, ktorých porodí, pokiaľ je s ním zosobášená? Aj keď je známe, že biologický otec je niekto iný?“

Nie, Harry to nevedel. Ale záležalo na tom? „Tipujem, že čarodejnícka Británia nie je jedným z tých miest, inak by si to jednoducho povedala.“

Hermiona si odhrnula vlasy z tváre. „V skutočnosti to neviem.“

Harry nemal náladu na žartovanie. Vtip by aj tak vyznel blbo, keďže by Hermiona bola prvá, kto by priznal, že nevie všetko.

„Ale bez ohľadu na zákon, len si to predstav, Harry! Predpokladajme, že by Narcissa nezomrela. Nebol by Snape považoval dieťa za svoju nevlastnú dcéru?“

Harry prikývol. „Ale ona zomrela.“

„To nezmení fakt, že Rowan je stále jeho nevlastnou dcérou.“

Mala pravdu, samozrejme, ale Harry si myslel, že aj tak prehliada podstatu veci. „Vieš, že toto nebola typická svadba, Hermiona. On ju nechcel, ani zďaleka, a Draco to vie! Nebude predsa chcieť hodiť na krk Severusovi dieťa, keď ešte stále má problém uveriť, že ho jeho otec za tú svadbu jedného dňa nebude nenávidieť! Takže samozrejme, že Draco sa do toho zapája!“

Hermiona na chvíľu mlčala, jej hrdlo sa pohybovalo, keď prehltla. „Oh. To dáva dokonalý zmysel, však? Predpokladám… nevidela som to naozaj tak, ako by to videl Draco.“

Harry len pokrčil plecami. „Možno ani ja nie. Väčšinou len hádam.“

„Nie si v tom zlý.“

„Emocionálny rozsah lyžičky nakoniec, čo? “ Harry sa na chvíľu usmial pri spomienke.

„To som povedala o Ronovi, nie o tebe.“

„A vždy si mumlala ‘chlapci’, akoby sme boli obaja rovnakí.“

Hermiona sa na neho na chvíľu tiež usmiala. „Je zvláštne myslieť na to, že život bol kedysi taký jednoduchý. Vtedy sa to jednoduché nezdalo.“

Nie, nezdalo. A Harry by dal všetko, aby sa mohol vrátiť do tých jednoduchších dní, keď jeho najväčší problém bol, ako požiadať dievča o tanec... Za pätami tej myšlienky však prišla ďalšia. Nie, nedal by nič za to, aby sa vrátil, pretože vtedy nemal otca. Ani brata. Ani malú sestru, mimochodom.

Aj keď si prial, aby sa mohol vrátiť, vedieť toho viac a zachrániť Cedrica. A Siriusa.

Harry si povzdychol a pokúsil sa tie myšlienky zahnať. Nikdy nič dobré nepriniesli podobné želania. Okrem toho vedel, hlboko vo vnútri, že Cedricova smrť nebola jeho vina. Trvalo mu roky, kým to naozaj prijal, ale súhlas s tým, že siahnu po Pohári súčasne, bola spätne len chyba. V prípade Siriusa to bolo iné; bol varovaný, že mu Voldemort môže posielať vízie, a Hermiona mu povedala, že to celé je pravdepodobne pasca. Ísť tej noci na ministerstvo bolo chybou od začiatku. Ale napriek všetkému si uvedomoval, že konečne začína odpúšťať sám sebe. Možno kvôli všetkému času, ktorý strávil so Siriusom v zrkadle… možno preto, že slová jeho otca konečne prenikali do jeho podvedomia.

Bola to Bellatrix, kto bol za to vinný.

„Harry?“

„Prepáč. Roztržitosť.“ Dlhšie sa na ňu pozrel. „Naozaj dúfam, že môj život bude niekedy jednoduchý.“ Čo by za to dal! Voldemort navždy preč a potom by mohol byť s Lunou a mohli by spolu založiť rodinu... dve deti... nie, tri by boli absolútne dokonalé... a mohol by jedno z nich pomenovať po svojom otcovi, ale počkať, nemôže zabudnúť na Jamesa, takže asi by jedno z nich musel pomenovať po oboch svojich otcoch. Ale nie, Severus James nebolo celkom správne a James Severus by pravdepodobne bol ešte horší nápad, znelo by to, akoby bol Snape na druhom mieste alebo niečo. Snáď jediné horšie meno, ktoré by mohol vymyslieť, by bolo Albus Severus... Harry si skoro odfrkol.

„Znova roztržitosť, predpokladám,“ povedala Hermiona suchým hlasom.

„Niečo také,“ odpovedal Harry. Ale možno roztržitosť nebola taká zlá. Keď plánoval budúcnosť s Lunou, cítil sa oveľa menej skleslo kvôli tomu, že ju teraz musí ignorovať, kvôli tomu, že sa snažil necítiť sa zranený, že je taká dobrá v ignorovaní jeho. „Asi by som sa mal vrátiť domov, pozrieť sa, ako sa má Rowan, zistiť, či Draco nepotrebuje pomoc...“

Hermiona sa usmiala a zamávala prútikom, aby zrušila ochranné zaklínadlo. „Si dobrý brat.“

Harry sa usmial. Nemohol si pomôcť. Naozaj bol rád bratom Dracovi, ale toto bolo samozrejme úplne iné. Chcel byť najlepším starším bratom, akého malá dievčinka kedy mala, aj keď by ho Rowan nakoniec mohla skôr považovať za strýka. A niekedy sa naozaj tešil, že aj on raz bude otcom.

„Ďakujem, Hermiona,“ povedal Harry a vyskočil. Myslel si, že by nemal byť taký nadšený; toto bola pre Draca veľmi ťažká doba a asi by si mal nasadiť vážny, smútočný výraz, keďže mu práve zomrela matka. Nezáležalo na tom, že Harry ju nikdy veľmi nemal rád. Ale nemohol si pomôcť. Vždy túžil po rodine, vždy, a teraz ju mal, a práve sa zväčšila! Kto by nebol nadšený?

S veselým mávnutím sa rozlúčil s Tučnou pani, keď opúšťal Chrabromil, a kráčal o niečo viac radostne.

****

Harry nebol úplný hlupák, samozrejme. Svoju tvár mal pod kontrolou už dávno predtým, než dosiahol meniace sa chodby Slizolinu. Kto vie, možno sa už správy o Narcissinej smrti rozšírili, takže rozhodne nemienil vyzerať, akoby mal z niečoho radosť. 

A určite nemal v úmysle sa usmievať ako blázon v prítomnosti Draca. Pravdepodobne ešte dlho nie.

Nemusel sa však obávať. Draco nebol vôbec doma, keď tam Harry dorazil.

Harry na otca vyjavene hľadel, keď mu povedal, kam druhý chlapec šiel. „Čože? Myslel som, že sa už rozlúčil.“

Severus poklepal na miesto vedľa seba, kým si k nemu Harry nesadol na gauč. „Madam Pomfreyová a ostatní liečitelia si mysleli to isté, ale očividne došlo k nedorozumeniu. Informoval ich o jej smrti, ale nemienil tým naznačiť, že je pripravený na to, aby ju premiestnili.“

„A potom ho rozptýlila Rowan,“ dodal Harry, pričom pozrel na zatvorené dvere svojej izby. Nebol si istý, či to bol dobrý nápad. Nemali by sa bábätká sledovať, keby náhodou mali nejaký problém s dýchaním alebo niečo také? „Ehm, Rowan už spí?“

„Je s tvojím bratom.“

Harry zažmurkal. „Uh . . . prečo? Aby sa stretla so svojou matkou, aj keď to naozaj nemôže, a aj tak si to nebude pamätať?“

„Draco ju nechcel nechať tu.“

„Ponúkol si sa, že sa o Rowan postaráš, kým je Draco... zaneprázdnený?“ dokončil neisto.

„Áno,“ povedal Snape ostrým tónom. „Očividne môj výkon v nemocničnom krídle nebol dostatočne uspokojivý. Čo nie je prekvapujúce, keďže som ju nedokázal upokojiť, kým si sa tam neobjavil ty.“

„Draco to povedal?“ spýtal sa Harry prekvapene. „Počkať, ako by to mohol vedieť? Veď tam bola tá zvukotesná bariéra, pamätáš?“

„Tvoj brat nepovedal nič také.“

Ach. „No, nečudujem sa, že máš zlú náladu,“ povedal Harry v snahe znieť povzbudivo. „Bol to ťažký deň pre všetkých a vieš, ak by Draco odmietol nechať Rowan so mnou, asi by som bol tiež trochu dotknutý.“

„Uľavilo sa mi,“ povedal Snape kyslo. „A potom som sa hanbil, že sa mi uľavilo. Ale aj tak, podstata ostáva: čo by som ja mohol vedieť o starostlivosti o novorodenca?“

„Um... no, všetko, čo nám práve povedala madam Pomfreyová, napríklad.“

Severus odfrkol. „Medzi teóriou a praxou je obrovský rozdiel, Harry.“

Harry sa len usmial. „Čo, chceš povedať, že sa budeš musieť učiť skúsenosťami?“

Jedinou odpoveďou mu bol pohľad na otca, ako cerí zuby.

Harry si radšej rozmyslel, či sa má smiať. „Ale no tak, Severus. Musíš uznať, že to bola perfektná odpoveď, hm?“

„Áno, pôsobivý slovný súboj,“ priznal Snape, vrhnúc na neho pohľad zboku. „Prosím, prehliadni moju poľutovaniahodnú náladu. Ako si povedal. Tento deň bol... veľmi ťažký.“

Skôr než Harry mohol niečo ďalšie povedať, krb vydal svišťavý zvuk a zelené plamene vyšľahli nahor, takmer sa dotýkajúc spodnej časti rímsy. Harry sa naklonil dopredu, očakávajúc, že uvidí Draca vystupovať s bábätkom v náručí. Bolo trochu sklamaním, keď namiesto toho priletel list, ktorý sa jemne zniesol na rošt, keď plamene zhasli.

Snape naň len hľadel.

Harry mykol plecami a išiel poň. „Z ministerstva,“ povedal, hoci ho ešte skontroloval na prítomnosť kliatob a podobne, než ho zdvihol a otočil. „Oddelenie evidencie.“

Snapeovo zblednutie Harrymu napovedalo zvyšok. „Ach, je to...“

„Úmrtný list,“ dokončil Snape veľmi tichým tónom. To Harrymu povedalo veľa, naozaj veľa. Jeho otec rozhodne Narcissu nemiloval, a určite si ju ani nechcel vziať, ale bola jeho manželkou. Takže teraz pravdepodobne cítil... no, Harry nevedel presne, ale podobne ako on sám sa cítil hrozne za to, že sa mu uľavilo, že nezostal sám s Rowan, jeho otec mohol pociťovať vinu za to, že svoju manželku nikdy nemiloval, alebo že túžil po úniku z toho úbohého manželstva. A samozrejme, Harry bol presvedčený, že jeho otec sa cítil strašne kvôli Dracovej strate, a možno mal obavy, že nebude tou najlepšou osobou na to, aby to pomohol svojmu synovi prekonať, alebo sa bál, že Draco by mu mohol začať vyčítať, že sa k jeho matke nesprával lepšie, aj keď sa k nej rozhodne nesprával zle, a možno ako Majstra elixírov ho ešte aj trápilo, že ju nedokázal zachrániť pred smrťou, a samozrejme, teraz tu bolo malé bábätko, s ktorým treba počítať, a ako sa všetci vysporiadajú s komplikáciami, ktoré to prinesie do ich životov, a...

„Dýchaj, ty idiot,“ povedal Snape, znel o niečo viac ako on.

Harry si ani neuvedomil, že to nerobí. Prudko sa nadýchol a na chvíľu zadržal vzduch, prikyvujúc.

„Je mi to veľmi ľúto,“ povedal Snape potom. „Mal som pochopiť, že toto ti prinesie... bolestivé spomienky. Obzvlášť toto,“ dodal, gestom ukázal na list v Harryho rukách.

Harrymu chvíľu trvalo, kým mu to došlo. „Ach, myslíš kvôli Siriusovi? Nie, toto mi nič nepripomína. Nikdy som nevidel úmrtný list. Neviem, či vôbec nejaký bol. A okrem toho, myslím, že som sa s tým už konečne vyrovnal.“ Jemne sa usmial. „Pravdepodobne pomohlo, že som sa o tom s ním mohol porozprávať. Ešte raz vďaka za to, Severus. Ocko.“

„Zrkadlo nebolo mojím dielom--“

„Pamätať si, že som mal tie cukríky, bolo,“ naliehal Harry.

„No, určite je dobré vidieť, že sa s tým vyrovnávaš ľahšie.“ Snape natiahol ruku k listu, ale Harry si všimol, že sa trochu trasie.

„Naozaj som v poriadku,“ povedal Harry. „Môžem to otvoriť, Severus. Pokiaľ si nemyslíš, že by sme mali počkať na Draca?“

Snape stiahol ruku. „Nie,“ povedal opäť veľmi nízkym hlasom. „Radšej by som ho toho ušetril. Takže áno, Harry. Otvor to, prosím.“

Ale nebolo to to, čo očakávali. Namiesto toho sa na vrchu pergamenu vynímali lesklé strieborné písmená: Rodný list.

„Och,“ povedal Harry s úžasom, keď prechádzal dokument. „Je to pre Rowan, Severus. Jej rodný list... no, to asi odpovedá na tamtú otázku.“

„Prepáč?“

„Ako otec je uvedený Lucius Abraxas Malfoy, zosnulý.“

Snape nadvihol obočie. „Čakal si niekoho iného? Uisťujem ťa, Remus Lupin sa jej ani raz nedotkol.“

„To som nemyslel,“ povedal Harry, keď sa mu náhle v mysli objavila scéna. Narcissa a Lucius, kráčajúci po pozemkoch Rokfortu k základni Soviarne, k soche, a Luciusova ruka bola na Narcissinom ramene, sprevádzal ju... ale vôbec to nebol Lucius. Socha už bola tam, takže to musel byť Remus, ktorý na ňu položil ruku...

„Si v poriadku?“

Harry niekoľkokrát zažmurkal. „Áno. Len som mal záblesk spomienky. Stáva sa mi to občas. A, ehm, ohľadom toho, že ako Rowanin otec je uvedený Lucius, ide len o to, že Hermiona rozprávala o tom, že na niektorých miestach by si bol považovaný za Rowaninho zákonného otca, to je všetko.“

Snape zvraštil pery. „Myslím si, že na to je čarodejnícky svet príliš posadnutý pokrvnými líniami. Aj keď, dosť pozoruhodne, adopcia je napriek tomu veľmi rešpektovaná inštitúcia. Možno preto, že veľa typov mágie sa viaže na mená, nie na krv samotnú,“ zamyslel sa.

„Zámerne ti uniká pointa?“

„Tvoja pointa bola?“

„Er... si jej nevlastný otec?“

„Očakával si, že tam bude uvedené moje meno?“

„To som nemyslel,“ zopakoval Harry. „Eh...“

„Možno by si mi mal radšej jednoducho povedať, čo vlastne myslíš, Harry,“ povedal Severus, jeho hlas už bol unavený.

„Hermiona mala trochu obavy, že Draco rozpráva, akoby bol Rowaniným otcom,“ vyhŕkol Harry. „Lenže, ja chápem, prečo to tak vníma, ale rozmýšľal som o tom cestou dole a... no, neviem si predstaviť, ako to zvládne! Mám na mysli, že stále chodí do školy a... a... zdá sa to ako hrozné bremeno.“

„Ako sa Draco cíti ohľadom tej veci, je určite jeho vec--“

„Ale mladí často chcú veci, ktoré pre nich nie sú dobré,“ pripomenul Harry otcovi.

„Táto situácia je trochu chúlostivejšia ako prinútiť ťa zúčastňovať sa na prednáškach z etiky.“

Etika, to bolo ono. „Ale nechceš Dracovi pomôcť s týmto...“ Dočerta, nechcel označiť Rowan za bremeno. To nebolo správne. „S touto novou zodpovednosťou?“

„Áno, samozrejme, že mu chcem pomôcť,“ vyštekol Snape. „Ale ako si myslíš, že zareaguje, ak mu oznámim, že keďže má len sedemnásť, považujem ho za neschopného vychovávať svoju sestru a nahradím ho v tej úlohe ja? Koľko galeónov by si si chcel staviť na to, že by okamžite neoponoval, že aj ja som rovnako neschopný, keďže som nikdy nemal do činenia s deťmi mladšími ako jedenásť? Stavím sa, že by mohol pokračovať a poukázať na to, že môj celkový prístup v učebni už dlho naznačuje, že sotva dokážem zniesť prítomnosť malých detí celkov!“

Au. Tam bolo určite trochu pravdy, musel Harry priznať.

„A ešte k tomu navrhujem, aby si tej nezdolnej slečne Grangerovej povedal, aby si svoje menej než prospešné myšlienky nechala pre seba!“

„Máš ju volať Hermiona, pamätáš?“

„Nie,“ zavrčal Snape, „keď sa správa ako obvykle a pchá nos do cudzích vecí! Merlinove zuby, nespôsobila nám tá čarodejnica dosť problémov minulý rok so svojimi prekliatymi listami? Nemôže sa naučiť nechať veci na pokoji?“

Dobre, toto začínalo byť mimo kontrolu. „Je to moja najlepšia kamarátka a Dracova priateľka!“ Harry odsekol späť. „A nespôsobuje problémy, len má starosti! Takže jej pri najbližšej príležitosti neodhryzni hlavu!“

„Ak napíše ešte jeden idiotský list, skutočne si myslím, že presne to urobím!“

Harry sa zhlboka nadýchol a skúšal to znova. „Pozri, všetci sme pod trochu tlakom kvôli týmto zmenám--“

„Presne tak!“

„Hej, tak sa len... upokojme, dobre? Sľubujem, Severus, sľubujem, dobre, Hermiona už nenapíše ďalší hlúpy list.“

Snape trochu zdvihol bradu. „Postaraj sa o to, aby tak neurobila.“ Po chvíli sa mu rozšírili nosné dierky. „A ona je tvoja najlepšia kamarátka, však? Myslel som, že tú česť má pán Weasley. Alebo možno Draco.“

„Hermiona a Ron sú obaja moji najlepší priatelia,“ odvetil Harry, zdvíhajúc bradu rovnako vysoko. „A Draco a ty ste rodina. A... nie je to súťaž.“

„Bifľomorčan.“

No, to bolo lepšie. Ak si Snape dokázal robiť žarty z rokfortských fakúlt, určite prijal Harryho radu a upokojoval sa. „Asi,“ odpovedal Harry s vážnym výrazom. „Mám medvedíka. Ale na druhej strane, kto sa postaral, aby som ho mal?“

Snape sa naňho zamračene pozrel. „Nikdy nikomu nepovieš, že som urobil niečo tak bifľomorské.“

„Nie, len poviem ľuďom, že...“

Ich doťahovanie prerušil zvuk vchodových dverí, ktoré sa otvorili, sprevádzaný Dracovým spevavým hlasom, keď vošiel dnu, jednou rukou podopierajúc Rowan, zatiaľ čo druhou voľnou rukou ťukal do rovnakého rytmu po jej lícach a nose.

Bolo to tak absolútne rozkošné, že Harry chcel Draca obviniť z toho, že on je pravým bifľomorčanom v rodine. Ale Draco by to pochopil zle, takže Harry nepovedal ani slovo. Len sa pozrel na ich otca, ktorý na neho hľadel s vševediacim zábleskom v očiach.

Potom Draco zavrel dvere pätou a úsmev zmizol z jeho očí, keď sa pozrel na Harryho. „Myslel som, že som ti povedal, aby si strávil noc vo veži.“

„To malo byť ‘odfakuj sa’ ako výzva, aby som zostal celú noc? Naozaj?“

Draco sa trochu zamračil. „Bolo to ‘odpáľ,’ Harry.“

„Nie, som si dosť istý, že si povedal, aby som ‘odfakoval,’ Draco...“

„Je to skutočne nevyhnutné, páni?“ prerušil ich Snape.

Nie, samozrejme, že to nebolo. Harry sa len domnieval, že Dracov postoj bol... zvláštny. Nehovoriac o tom, že otravný. Zdalo sa, že chce Harryho čo najdlhšie držať ďaleko od dieťaťa. Čo nedávalo veľký zmysel, pokiaľ to nebola len nejaká malicherná pomsta za to, že bol Harry tým, kto dieťa nakŕmil prvý alebo niečo podobné.

Napriek tomu, Draco určite vedel, ako byť niekedy malicherný. Harry len nečakal, že by sa tak správal, keď sa jednalo o Rowan.

„Čo je to?“ spýtal sa Draco namiesto toho, aby odpovedal otcovi.

Ukazoval na pergamen, ktorý Harry držal v ruke.

„Och. Rodný list, práve prišiel.“

Draco sa znova zamračil. „A ty si ho otvoril, namiesto toho, aby si na mňa počkal.“

„Mysleli sme si, že je to niečo iné,“ povedal Snape potichu. „Keďže toto je posledné známe miesto jej pobytu, verili sme, že to bude jej...“ 

„Ach. Áno, samozrejme,“ prerušil ho Draco, trochu zbledol, keď sa zvalil do kresla a začal kolísať Rowan oboma rukami, pričom ju jemne hojdal, zatiaľ čo ona bľabotala. Potom jeho hlas nadobudol ešte váhavejší tón. „Je na tom rodnom liste niečo zaujímavé?“ 

Snape a Harry si vymenili zmätený pohľad. Potom Harry vykročil dopredu a podáva Dracovi dokument. 

Namiesto toho, aby ho vzal, Draco si odkašľal. „Je tam niečo o... no, nemyslím si, že by to tam bolo spomenuté, však?“ 

Snape sa naklonil dopredu a gestom naznačil Harrymu, aby sa opäť posadil. Harry to urobil a položil rodný list na konferenčný stolík, v dosahu svojho brata, keď sa Snape opýtal: „Z čoho máš strach, Draco?“ 

Draco pozrel na list, akoby to bol had, ktorý by ho mohol pohrýzť. „Rowan,“ povedal, trochu sa zosunúc. „Neviem, ako ministerstvo rieši takúto situáciu. Budem musieť jednať s Oddelením pre čarodejnícke rodiny? Budem mať na ňu aspoň nejaký faktický nárok ako najbližší príbuzný? Vďaka Merlinovi som plnoletý, inak...“ Jeho tvár zrazu stratila farbu. „Ó, Merlin, som vôbec najbližší príbuzný, keďže som bol oficiálne vydedený? Nemohli by ju dať tete Belle, však?“ 

„Nie, absolútne nemohli,“ povedal Snape tichým, upokojujúcim tónom. „Väzňovi na úteku z Azkabanu? Ak ju nájdu, vrátia ju do väzenia.“ 

„Tete Andromede, teda? Ja... ja ju nepoznám, Severus! Moja matka ju nevidela dvadsať rokov! Čo ak je to strašná osoba? A... a je vydatá za muklorodeného, a nie, Harry, to mi nevadí! Ale čo ak by bol krutý k dieťaťu hlavného pobočníka Temného pána, dali by jej to dieťa? Ale je to moja sestra, čo ak... čo ak... bude mať nejaký vplyv, že som si nechal ako súčasť priezviska meno Malfoy?“

Na konci toho všetkého bol Draco zúfalý a Rowan začínala nepokojne mrnkať, akoby jeho úzkosť prenikala aj na ňu. 

„Prosím, upokoj sa, Draco.“ 

„A dýchaj,“ dodal Harry, pretože to vyzeralo, že jeho brat zabudol, ako sa to robí. 

Draco na chvíľu nezareagoval. Potom sa však pozrel dolu na Rowan, ktorá sa nepokojne mrvila, a donútil sa dýchať, dnu, von, dnu, von, keď ju znovu začal hojdať. 

„Nie je dôvod na paniku,“ povedal Snape. „Ministerstvo v takýchto prípadoch kladie veľký dôraz na pokrvné príbuzenské vzťahy.“ 

Harry sa zamyslel, či práve preto Dumbledore nemal problémy, keď ho nechal u Dursleyovcov. Potom si ale nebol istý, či o tom ministerstvo vôbec vedelo. A v tomto čase už na tom nezáležalo. 

„Okrem toho, akékoľvek obavy z tvojho vydedenia sú určite zmiernené inými faktormi,“ pokračoval Snape. „Tvoja matka sa vydala do tejto rodiny, čo je dôkaz, že chcela, aby si mal úlohu v živote jej dieťaťa...“ 

„Naozaj nemala veľa na výber...“ 

„Ah, ale tí, ktorí by spochybňovali tvoj nárok na tvoju sestru, to nevedia.“ 

„Pravda, pravda.“ Draco náhle zdvihol pohľad. „Ach, počkaj, existuje ešte lepší dôkaz. Povedala mi, aby som sa postaral o Rowan, presne na... na... konci.“ 

Severus zdvihol obočie. „Naozaj? Nespomenul si to, keď sme diskutovali o jej Finis sapientiae.“ 

Draco sa zamračil. „Mal som iné veci na mysli.“ 

„Ak to bude tvoj dôkaz, možno ťa požiadajú, aby si preukázal jej prianie prostredníctvom svedectva v mysľomysli, vieš.“ 

„No, ďakujem veľmi pekne, že ma považuješ za klamára!“ 

„Myslel som tým,“ odvetil Severus napätým hlasom, „že by si mohol chcieť povedať Harrymu o posledných slovách tvojej matky ešte predtým, ako sa to dozvie na rodinnom pojednávaní, ak k tomu dôjde.“ 

„Povedal som, že mu to poviem,“ zamrmlal Draco. „Chcel som trochu počkať. Necítim sa... pripravený.“ 

„Och, prosím, počkaj,“ povedal Snape tónom, ktorý naznačoval presný opak. „To naozaj veľmi pomohlo Harrymu, aby ti dôveroval, keď si tajil svoju prítomnosť na Samhaine.“ 

„To bolo iné!“ 

Severus sa naňho len pozrel, jeho oči čierne a prenikavé. 

„Dobre, dobre, dobre!“ vykríkol Draco náhle a strhol sa, akoby chcel vyhodiť ruky do vzduchu, ale nemohol, pretože obe držali Rowan. Tento pohyb ju aj tak vystrašil; otvorila ústa a prudko sa nadýchla, akoby sa mala rozplakať.

Draco sa mierne zamračil a rýchlo použil kŕmiace zaklínadlo, ale keď jej jemne ponúkol svoj palec na cucanie, Rowan začala krútiť hlavou, aby sa mu vyhla. A potom začala skutočne plakať. 

„Čo?“ opýtal sa jej Draco. „Tento je lepší?“ 

Ale ani jeho ukazovák nechcela. 

„Možno je jej príliš chladno,“ povedal Harry. „Alebo, ehm, príliš teplo?“ 

„Ďakujem ti, Harry, naozaj si mi pomohol.“ Napriek tomu Draco použil klimatizačné zaklínadlo, ktoré sa nedávno naučili. Nad jej hlavou sa objavil obraz bieleho obláčika, čo znamenalo, že Rowan necítila chlad ani horúčavu. 

„Takže to nebolo ono, že?“ opýtal sa Draco, nakloniac sa nad ňu. „Tak čo potrebuješ, hmm?“ 

Všetko, čo za to dostal, bola slina do tváre, keď stále nariekala. 

„Si otravná maličká bábika, vedela si to?“ opýtal sa Draco, jeho hlas stále jemný a trpezlivý. „Páči sa ti toto viac? Alebo toto?“ Ako kládol otázky, neustále mierne menil polohu dieťaťa. „Alebo ťa pobolieva bruško, hmm?“

Draco ju zodvihol na svoje rameno, jemne ju potľapkával po chrbte a potom prstami robil malé krúžky, zatiaľ čo sa nemotorne pokúšal použiť prútik voľnou rukou. „Paruulemrecto.“ 

Zaklínadlo na grganie malo po správnom vykonaní vyvolať pár žltkastých bubliniek. Dracove kúzlo však neurobil vôbec nič, dokonca ani keď to skúsil znova. Rowan, samozrejme, pokračovala v plači.

„Ehm, myslím, že zaklínadlo bolo Paruulemricto...“

„Verím, že to bolo Paruulumrecto,“ opravil ho Snape a pri vyslovení zaklínadla ho sám vykonal. Samozrejme, že vytvoril očakávané bublinky, ale nie dostatočne blízko k Rowan, aby to malo nejaký efekt.

„Správne,“ povedal Draco trochu nahnevane. „Takže toľko k intuitívnemu zvládaniu mágie, ha. Paruulumrecto teda.“

Harry nerozumel tej poznámke, pretože každý by si mohol popliesť zaklínadlo, ktoré sa práve naučil. A okrem toho, Draco znel naozaj zatrpknuto.

Bublinky, ktoré vytvoril Dracov prútik, zdali sa, že zaberajú; Rowan ich zbadala a prestala kričať. Ale to trvalo len chvíľu a potom sa opäť rozplakala.

„Paruulumrecto, paruulumrecto, paruulumrecto!“ skúšal Draco, čoraz viac zúfalý, keď všetky bublinky na svete sa tentoraz nezdali byť vôbec účinné. „Čo je? Čo je zle? Čo potrebuješ?“

„Možno by potrebovala prebalenie?“ navrhol Harry.

„Už? Prebalil som ju len pred pár hodinami!“

„No, ak je opäť mokrá, tak jej nezáleží na tom, že to bolo pred dvoma hodinami, však?“

„Veľmi vtipné, Harry!“

„Snažím sa len pomôcť--“

„Môžem ju prebaliť, Draco,“ povedal Snape a ukázal na zásoby, ktoré im zanechala Madam Pomfreyová. Zdá sa, že existovali kúzla na zmiznutie... čohokoľvek... z plienky dieťaťa, ale stále bolo potrebné vymeniť samotnú plienku, pretože po tom bola látka dosť drsná, až kým sa poriadne nevyprala. Ale mohlo to byť horšie, pomyslel si Harry. A smradľavejšie.

„Nie, ďakujem,“ povedal Draco stroho. „Ja sa postarám o Rowan, a ani jeden z vás nič neurobí, pokiaľ nepoviem alebo tu z nejakého dôvodu nebudem. Čo sa nestane, takže neviem, prečo som to vôbec spomenul. Harry... naša izba je teraz trochu preplnená vecami pre Rowan, takže ak chceš ísť spať do Slizolinu alebo Chrabromilu, určite to pochopím.“

„Stále sa ma snažíš zbaviť?“

„Nie je to tak.“ Draco si vložil prútik do vrecka a pevne držal Rowan oboma rukami, než sa postavil. „Ale nie je dôvod, prečo by si mal počúvať tento rámus. Pre všetko na svete, môže to trvať celú noc...“

„Nie je dôvod?“ Harry vyskočil a spravil krok bližšie k Dracovi. „Je to aj moja sestra, dúfam, že si to uvedomuješ.“

„Nie je to to isté...“

„Som si dosť istý, že je, pokiaľ mi nechceš povedať, že otec nie je naozaj náš otec!“ oponoval Harry. „Koľkokrát si mi povedal, že adopcia je úplne skutočná a že sme naozajstná rodina? No, ak sme, tak som jej zasraný brat rovnako ako ty!“

„Nepoužívaj to slovo pred Rowan!“

„Akoby si to mohla pamätať!“

Draco zaťal zuby. „Fajn, zostaň tu, ako len chceš. Ale neodváž sa nadávať pred mojou malou sestrou! Tak teraz môžem ísť a prebaliť ju, Harry? Alebo by si mi ešte rád kričal do tváre, keďže zjavne všetko vieš?“

Kedy Harry tvrdil, že všetko vie?

Z kútika oka zazrel, že Severus spravil jemné gesto rukou. Harry nevedel, čo to znamená, ale myslel si, že by bolo dobré prestať sa hádať.

„Nie, nechcem na teba kričať.“

„Správne, na chvíľu som zabudol, že si dokonalý,“ zamrmlal Draco. „No poď teda. Môžeš mi povedať, čo robím zle pri prebaľovaní.“

Harry nemal v pláne to urobiť, pokiaľ sa nebude zdať, že je Rowan v nejakej nebezpečnej situácii. Čo bolo nepravdepodobné. Naposledy sa ešte pozrel na Snapea s výrazom plným otázok, potom nasledoval svojho brata do ich izby.

****

Pokračovanie nabudúce