Preklady fanfiction Harryho Pottera

Poznámka prekladateľky: Prosím o odpustenie za môj neumelý pokus o preklad veršov od Shakespeara. 

Salazar sa v piatok večer po večeri verejne vráti na Rokfort. Urobí to typickým slizolinským spôsobom, teda jednoducho sa objaví vo Vstupnej hale, aby zistil, akú pozornosť vzbudí.

Keď Rubinny vpadne do Nizarovej komnaty, aby oznámil Salazarovu prítomnosť na hrade, Nizar zíde dolu a nájde Salazara sedieť za stolom vo Veľkej sieni. Na stole je šachovnica, časovač a oproti nemu sedí odhodlaný Ron Weasley.

"Aha, zase toto," povie Nizar Severusovi, ktorý stojí na stoličke pri slizolinskom stole, aby videl cez malý zástup študentov. Nizar prijme Severusovu ruku, aby sa postavil na ďalšiu voľnú stoličku. Na Nizarovo prekvapenie Severus pritiahne Nizara k sebe. "Takže budeme študentom poskytovať potravu na klebety?"

Severus sa usmeje. "Nie, Prorok to robí dosť dobre. Len nemám náladu správať sa úplne profesionálne, keď sa školský deň technicky skončil."

"Už niekoľko týždňov ma obliehajú spokojní Slizolinčania." Nizar si preberá doterajšiu deštrukciu na šachovnici. Aj pri trojminútovom časovom limite hra pokračuje rýchlym tempom. "Človek by si myslel, že to zariadili sami, tí zákerní malí satanáši."

Nizar sa rozhliadne po sále. Minerva je prítomná, rovnako ako Filius, ktorý tiež stojí na stoličke z čistej nevyhnutnosti. Inak sú to tí študenti, ktorých Nizar potichu považuje za posadnutých akademikov, pomerne rovnaký počet z každej fakulty, čo tlačí dav k tridsiatim ôsmim študentom. "Salazar, ty odvážny bastard," zašomre. "Jeho portrét bude taký nahnevaný, že Salazar dostal odvetu a on nie."

Severus sa nakloní bližšie. "Začal Weasley uplatňovať tieto schopnosti na tvojich hodinách?"

"Chcelo to pár zaklínadiel do jeho zadnej časti, ale myslím, že by sa mu to mohlo skutočne podariť," odpovie Nizar. "Ron Weasley tiež prešiel dlhú cestu od prvého novembra, keď ma vyhlásil za svojho nepriateľa. Presne vie, proti komu hrá, a robí to dobrovoľne."

Zo strany študentov sa ozve jasot. Weasley sa usmieva, keď pomocou pešiaka zlikviduje jazdca. "Váš ťah!" Weasley jasne povie.

Salazar sa usmieva a podopiera si bradu na zopnutých rukách. "Ak ti pešiakom zoberiem strelca jedným ťahom, prezradíš mi, kto ťa naučil hrať?"

Weasley sa zamračí. "Možno."

Salazar postrčí dopredu čierneho pešiaka, ktorý s veľkým potešením rozdrví strelca na rozbité črepiny. "Tak čo?"

"Tak trochu áno." Weasley sa na Salazara usmeje. "Technicky je to náš tretí zápas a prvé dva som vyhral ja."

Salazar prevráti oči. "Aha. To vysvetľuje, prečo levica okamžite stavila na teba, že vyhráš tento zápas."

"Vyhrala poslednú stávku. Možno sa cíti šťastná." Weasley urobí pohyb a udrie do časomiery.

Severus otočí hlavu, keď sa slečna Lovegoodová vyškriabe na stoličku, aby sa k nim pridala. "Koľko študentov v tejto miestnosti rozoznáva, proti komu hrá pán Weasley?"

Lovegoodová nakloní hlavu. "Myslím, že polovica z nich to tuší a druhá polovica nevie, profesor. Predsa len nevyzerá celkom ako jeho mladšie portréty a takmer vôbec sa nepodobá na ten vo Vstupnej hale."

"Pán Weasley!" Nizar sa ozve.

Weasley sa napoly otočí na svojom mieste, keď sa spustí časovač jeho ťahu. "Čo, profesor?"

"Vyhrajte túto hru a ja vám možno ponúknem predĺženie termínu na februárovú esej, aby ste nepredložili strašnú výhovorku na ďalšie mrzačenie anglického jazyka."

Weasley prikývne a otočí sa späť. "Dobre, to rozhodne. Prehráte."

Salazarov úsmev sa rozšíri. "Aká dlhá?"

"Takmer pol prekliateho metra," odpovie znechutene Weasley a pohne svojím zostávajúcim strelcom predtým, ako znova udrie do časomiery.

"Je na teba milý." Salazar sa pustí do Weasleyho veže. "Šach, pán Weasley."

"Pekne, zozadu," zamrmle Weasley, čo zaznie v tichu akademicky či šachovo naladených študentov. "Mimochodom, to nebolo múdre." Svojím posledným pešiakom sa zmocní Salazarovej kráľovnej, čím vyslobodí svojho kráľa zo šachu.

"Ach, možno nie. Vábenie lákavých cieľov však..." Salazar sa natiahne a pohne svojím zostávajúcim jazdcom. "Šach mat."

Weasley hýbe hlavou sem a tam, ako si prezerá celú šachovnicu, a potom vykríkne: "Sakra!" Jeho kráľ znechutene odhodí korunu na šachovnicu.

"Viete, zobral by som vám body za nadávky, ale v porovnaní s Minervou je ten detský výkrik úplne neškodný," komentuje Severus, keď Minerva pokračuje v rečnení v škótskej galčine. Uši niektorých na severe narodených sa zafarbia rôznymi odtieňmi šarlátovej a fialovej.

Nizar sa usmeje. "Pán Weasley, tú hru ste takmer vyhrali. Keby ste sa nenechali zaslepiť vábením kráľovnej..."

"Áno, všimol som si." Weasley si povzdychne. "Aj tak som si neviedol až tak zle."

"Vôbec nie." Nizar presunie pohľad na Salazara. "Sal, čo si urobil? Vošiel si do hradu a vyzval prvého ryšavca, ktorého si našiel, na šachovú partiu?"

"Je to pekná tradícia, ale nie - tento začal. Zízal na mňa a potom kričal, že chce odvetu za začiatok mesiaca." Salazar sa tvári pobavene. "Ste neplnoletý, však?"

Weasley sa odkloní od stola, s očami doširoka otvorenými. "Merlin, v marci budem mať len šestnásť."

"Samozrejme. Priznanie odo mňa, pán Weasley – hneď ako prekročíte piate storočie? Je naozaj ťažké odhadnúť vek ľudí, pokiaľ nie sú vráskaví ako sakramentský vlašský orech."

"SAL!"

Salazar pokrčí plecami. "Nizar, po čase si naozaj musíš zvyknúť na to, že si starší ako doslova všetci ostatní."

"To je v poriadku. Len ma zvyčajne nebalí... no, vlastne nikto," povie Weasley.

"To preto, že si blbec," zamrmle si Grangerová popod nos. Nizara by zaujímalo, koľkokrát bola slečna Grangerová svedkom toho, ako Weasley prehliadol, že s ním flirtuje niekto iný. Možno by mal zvážiť, či k slovnej obhajobe nepridá aj niečo o tom. Pozorovanie a uvedomovanie si romantiky je tiež užitočné, aj keď človek nemá v úmysle to dotiahnuť do konca. Nizarove flirtovanie na Dvore slúžilo účelu, ktorý nebol romantický, aj keď mal nejasnú nádej, že v mori hlupákov nájde aj niekoho, koho by mohlo byť zábavné vziať do postele. To sa mu, žiaľ, nepodarilo.

"Ach, pán Slizolin." Polovica skupiny študentov sa pozrie na Lovegoodovú, rýchlo ich nasleduje zvyšok, keď si uvedomia, že neoslovuje Nizara. "Ani v najmenšom neflirtujem, najmä preto, že som mladšia ako Ron, ale ak máte chuť na nejakú hru, povedzme ráno po raňajkách, rada by som sa s vami o ňu podelila."

"Drahá Bystrohlavčanka, to bude závisieť od toho, akú budem mať ráno opicu," odpovie Salazar.

"Ech, hovno," zašepká Finnigan. "Nemyslel som si, že je to naozaj on!"

"Vážne?" Thomas udrie Finnigana lakťom do rebier. "Naozaj musíš byť pozornejší, Seamus."

"No to ma poser!" zaskučal Montague.

Severus prevráti očami. "Za to ti musím strhnúť body, ty imbecil!"

Nizar si všimne, že Severus si hryzie pery, aby sa neusmial, keď sa štrnásť študentov obklopujúcich Salazara a Weasleyho vyrojí od stola, akoby boli jedna organická bytosť. "No, aspoň doslova neutekali," zamrmle Nizar.

Salazar si prezerá skupinku študentov, ktorí sa s naširoko otvorenými očami zhlukli pri Minerve a Filiusovi. "Drahí bohovia. Naozaj som dúfal, že preháňaš, braček."

"Vôbec nie, a to je tá múdra partia, idiota," odpovie Nizar. "Géniovia! Toto je Salazar Slizolin. Vzhľadom na to, že sa mu podarilo nikoho z vás nezjesť za čas, ktorý potreboval na partiu šachu, pravdepodobne tento zážitok prežijete."

"Pravdepodobne," zopakuje Fred.

"Mám rád, keď si dá záležať na tom, aby pridal stupeň obtiažnosti," dodá George.

"Jeden zo Zakladateľov je teda späť. To zvládnem," povie Macmillan, aj keď vyzerá dosť zeleno. "Je to ako... bol to ďalší portrét?"

"Hlúposť," oponuje Salazar. "Nerobte dohody s Aspektmi vesmíru. A ak áno? Formulujte ich opatrne, Bifľomorčan."

"Objaví sa nejaký ďalší dávno mŕtvy Zakladateľ našej slávnej školy? Náhodou prvý riaditeľ?" Thomas sa spýta.

"Nie, Godrik zomrel na starobu," odpovie Salazar. "Ak by si sa chcel porozprávať s druhým riaditeľom, Brianom Wulfricom, buď rád, že je tiež veľmi mŕtvy."

"Nechali Wulfrica..." Nizar si zakryje rukou oči. "Nie, nemôžem. Vykopal by som ho, len aby som ho zaškrtil, keby som sa pokúsil o tejto záležitosti diskutovať."

"Nebol to príjemný chlapík, hej?" spýta sa slečna Weasleyová.

"Nie som si istý, či Wulfric poznal význam tohto slova. Tak som rád, že nebol jedným z mojich," zamrmle Salazar. "Rowena často uvažuje, že ho vystopuje v záhrobí."

"Ťažko si myslieť, že Bystrohlavčan by bol... taký," povie Boot.

"Všetci máme svoje výstrednosti," odpovie Salazar. "Vezmi si napríklad Phineasa Nigellusa Blacka."

"Posledný slizolinský riaditeľ," identifikuje ho slečna Abbotová múdrym prikývnutím.

"Starý Phineas bol tak všeobecne nenávidený všetkými ľuďmi v tejto škole, že ho jeho vlastná fakulta otrávila, len aby zaňho dostali náhradu," povie im Salazar. "Na to, aby ste presvedčili celú fakultu toto urobiť treba dosť talentu, najmä keď sme to my."

Slečna Greenwoodová sa zamračí. "Ako to viete, pane?"

Salazar sa usmeje. "Jedného z páchateľov som poriadne vytočil a presvedčil som ho, aby sa priznal," povie. Filius musí náhly smiech zmeniť na záchvat kašľa.

"Prosím ťa, prestaň rozprávať. Hneď. Okamžite. Už nikdy viac. Silencio. Les estás dando todas las ideas terribles," 8) povie Nizar na rovinu. "Nie."

Salazar si posmešne vzdychne. "Nudný patrón."

"Súhlasím s profesorom, ktorý je tu vlastne stále zamestnaný." Minerva sa zahľadí na Salazara. Je zábavné, keď sa od nej znepokojene odkloní. "Všetci do postele! Do večierky je dosť blízko, takže niektorí z vás neprídu včas, ak sa nepoponáhľate, a Argus má tento mesiac dosť zlú náladu!"

"Zaujímalo by ma, prečo má starý Argus takú zlú náladu," povie George zamyslene, keď dvojčatá odchádzajú.

"To ti nemôžem povedať, kamarát," odpovie Fred. "Možno to bolo niečo, čo zjedol."

Nizar pomáha Minerve, Severusovi a Filiusovi potulovať sa po Veľkej sieni a obchádzať oneskorencov, ktorí sa snažia zdržiavať pod vplyvom splývacích kúziel. "Ďalší študent, ktorého nájdem, stratí sto bodov, aj keď bude z mojej vlastnej fakulty!" vyhlási napokon Severus. Zdá sa, že to je potrebná dávka povzbudenia; Nizar počuje ako z Veľkej siene odchádza viacero krokov.

"Tentoraz sa chystáte na dlhú cestu, pane?" Filius sa spýta a usmeje sa na Salazara.

Salazar pokrčí plecami. "Určite budem pri jedle fascinujúcim stálicou. Ako sa darí tvojmu otcovi?"

Filius sa tvári, že ho otázka prekvapila. "Má sa dobre, Salazar. Neuvedomil som si, že sa vy dvaja poznáte."

"Tvoj otec je trochu starší, ako si rád priznáva," povie Salazar, čo Filiusa opäť prinúti k úsmevu. "Spýtaj sa ho na tú vzburu pred starými Gringottomi v Edinburghu koncom 16. storočia. Uvidíš, ako sa bude tváriť."

"Určite to urobím." Filius sa vydá zo sály a stále sa chichoce.

"Ach, prosím, zostaň!" Salazar prosí Minervu, keď sa zdá, že sa chystá nasledovať Filiusa. "Tvoja spoločnosť by bola veľmi vítaná."

Nizar sa na Minervu usmeje. "Možno by si chcela utiecť. Je dotieravý."

"Má dve z mojich najväčších slabostí, braček!" Salazar vyhlási. "Je Škótka a schopná udržať tajomstvá!"

"To je jedno." Nizar prevráti oči. "Minerva, prosím ťa, spi toho idiota pod stôl alkoholom, o ktorom viem, že ho tak múdro priniesol, aby sa s nami podelil. Zaslúži si to."

"Práve so mnou flirtoval a ty spochybňuješ moju konštitúciu. V tejto chvíli zostávam!" Minerva odpovie s úsmevom.

"Aha! Neuvedomil som si, že sa náš náhodný hosť vrátil!"

Nizar zachytí kútikom oka náznak divokej farby a odmietne otočiť hlavu. Salazar však také šťastie nemá.

"Riaditeľ," Severus pozdraví Dumbledora neutrálnym hlasom.

"A ako ste sa mali v tento krásny večer, Salazar Slizolin?" spýta sa Albus.

"Slepý!" Salazar sa uškrnie, odvráti sa od Dumbledora a zaborí si dlane do očných jamiek. "Ach, bohovia, prečo?"

Nizar sa pozrie do stropu, aby ho to nepokúšalo. "To robí on, brat."

"Ako sa ti tu žije, keď ťa stále niekto oslepuje?" rozkričí sa Salazar.

"Tým, že sa na tie rúcha nepozerám, alebo tým, že ich transfigurujem, keď je jeho pozornosť rozptýlená." Nizar sa odváži pozrieť na Severusa, čo si nevyžaduje pohľad doľava. "Je to tá limetkovo zelená súprava, však?"

"Vždy mi hovorili, že v tejto farbe vyzerám švihácky," povie Dumbledore veselým hlasom.

"Ešte stále slepý!" Salazar im pripomenie.

"Albus, prosím." Minerva znie, akoby sa zúfalo snažila nerozosmiať. "Trápiš toho chudáka. To je kruté."

"Tak vám všetkým prajem dobrý večer. Už som bol na ceste hore. Dobrú noc, Slizolini." Salazar zdvihne ľavú ruku v klasickom britonskom pozdrave s ramenom, ktorým si stále zakrýva tvár. Albus sa len uchechtne a pokračuje chodbou ďalej.

Salazar si znova pretrie oči a potom niekoľkokrát žmurkne. Vyzerá ako niekto, kto dostal palicou po hlave a stále sa snaží rozhodnúť, či by mal páchateľ za tento čin zomrieť. "Prosím, poďme nahor do Nizarových komnát. Už nechcem žiadne podobné náhodné stretnutie!"

"Áno, prosím. Keby som sa pozrel na tie habity, práve teraz by som uvažoval o zvracaní." Nizar sa na Minervu usmeje. "Už si dosiahla bod integrácie s hradnou mágiou, aby si sa mohla v jeho múroch premiestňovať?"

Minerva sa zamračí. "Ešte som sa o to nepokúšala. Mala by som to urobiť?"

Nizar mávne rukou. "Buď mojím hosťom a pokús sa premiestniť do mojej triedy. Ak sa to nepodarí, pomôžem ti vyhnúť sa schodom sám."

Minerva sa na Nizarovu radosť premiestni. To znamená, že jej integrácia do Južného sídla mágie je takmer dokončená. Všetci traja sa premiestnia hore, aby sa k nej pripojili v Nizarovej triede, kde Minerva vyzerá šokovaná a zároveň spokojná so svojím úspechom.

"Albusa to úplne vytočí," povie Severus Minerve. "Stále sa v náhodnom čase premiestňuj. Riaditeľ by mal predsa zostať v pohotovosti."

"V pohotovosti." Minerva si odfrkne. "Áno, celkom súhlasím. Nizar, o premiestňovaní si sa mal Filiusovi zmieniť už skôr. Bol by sa prihlásil hneď, ako by sme sa vrátili z prázdnin."

"Budem si to pamätať na neskôr," povie Nizar a otvorí dvere do svojich komnát.

Minerva sa so zdvorilou zvedavosťou rozhliadne po Nizarovej obývačke. Nizar sa obzrie a zistí, že Hedviga zmizla zo svojho zvyčajného portrétneho rámu. Na druhej strane miestnosti naňho žmurká Galiena s jedným prstom na perách. Minerva by teda Hedvigu spoznala. Bude to musieť mať na pamäti.

Salazar siahne do svojho ošúchaného koženého plášťa, vytiahne dve fľaše Ohnivej whisky, niekoľko litrov medoviny a dva litre nemagického alkoholu zvaného vodka a všetko to položí na Nizarov stôl. Nizar vyčaruje ďalšie dve stoličky, ktoré sa vyrovnajú pôvodným. Domáci škriatkovia prinesú krištáľové poháre a poháriky na panáky spolu s podnosom s občerstvením, pravdepodobne v nádeji, že odvrátia hroziacu otravu alkoholom.

"Spomína si niečo o Škótoch a uchovávaní tajomstiev?" Minerva je na treťom panáku Ohnivej whisky, Severus si dopraje pohár s ňou, Nizar a Salazar sa z nejakého dôvodu pustili do nevyslovenej súťaže v konzumácii panákov vodky. Rozhodne to nebude Nizarov obľúbený nápoj. Vodka sa vôbec nepodobá tomu, čo si vychutnával v Kastílii a v Stredomorí, ale ak sa Salazar usiluje, aby bol kompletne naštvaný, určite to splní. "Žeby som ti pripomínala niekoho menom Marion?" spýta sa.

Salazar prikývne. "Marion v tom čase nebola Škótka. Inverness bol v tých časoch stále v držbe kráľovstva Moray. Vzhľadom na to, ako sa kráľovstvo rozpadlo, by sa však za ňu mohla považovať. Určite mala keltskú krv."

Minerva naleje ďalší panák. "Nizar mi v tejto škole ukázal obraz tvojej najstaršej dcéry, ale tá sa na teba podobá oveľa viac. Vôbec nie keltská."

"Fortunatina matka bola moja prvá manželka, Orellana." Salazar sa pozrie na svoj pohár s panákom a potom ho naraz vypije. Nizar sa zamračí a napodobní ho. "Orellana zomrela pri pôrode nášho druhého dieťaťa."

Nizar zastane, keď sa mu v mysli zopakuje záblesk krvi na rukách. "Ach, Zuri. Na to som zabudol." Ani on si už na to nechce spomínať. Tuší, že je to oveľa horšia spomienka, než naznačujú aj Salazarove strohé, úprimné slová.

"Pamätáš si dosť. Na tom záleží, braček."

"To je možno pravda, ale prosím ťa, zmeň tému," požiada Nizar.

Salazar kývne na Minervu. "Čo sa týka tej škótskej časti: nie ste si podobné vzhľadom, ty a Marion. Ona mala vlasy ako najhlbší granát, s ohnivými zelenými očami a jej pokožka bola na Keltov dosť tmavá od slnka. Rovnaký oheň - to by bolo presnejšie povedať o vás oboch.

"Marion a jej rodina boli doma v Inverness, práve sa vrátili z jednej z mnohých ciest na východ za obchodom pozdĺž Starej cesty. Bola jeseň roku 995, mal som dvadsaťpäť rokov a úplne som sa do nej zamiloval, keď som ju prvýkrát uvidel."

"September. Rovnodennosť," povie Nizar, keď sa mu vybaví spomienka. "Bol si si absolútne istý, že v ten deň musíš byť v Invernesse, hoci si netušil prečo."

Salazar prikývne. "Marion mala šestnásť a bola magická, ale nikdy si neuvedomovala svoju silu. Keď jej rodina odišla na ďalšiu cestu na Východ, Marion zostala na Rokforte, aby sa učila pod Roweninou šikovnou rukou. Bola jednou z najlepších Roweniných študentiek okrem Nizarovej vlastnej dcéry."

"Ty a Nizar. Vaše rozhovory sú vždy takými fascinujúcimi okienkami do histórie, na ktorú sme už všetci zabudli," zašomre Minerva.

"Nizar by povedal, že je to spôsobené tým, že celkom nevieme, kedy prestať rozprávať, pokiaľ nejde o politiku," odpovie Salazar. "Keď už sa bavíme o manželstvách, prečo sa taká pekná dievčina ako ty nevydala?"

Na Nizarovo pobavenie Minervine líca získajú slabý ružovofialový nádych. "Na také veci som už príliš stará, Salazar."

Severus pokrúti hlavou. "Smiešne. Ak neplánuješ za východu slnka odhodiť túto smrteľnú schránku, si ešte dosť mladá. Sedemdesiatku osláviš až na jar."

Salazar si naleje ďalšieho panáka. "No tak. Klebety za klebety, levica."

Minerva chvíľu hľadí na Severusa, všimne si Salazarov očarujúci úsmev a podvolí sa. "Dobre. Raz som bola vydatá, istý čas. Volal sa Elphinstone Urquhart. Dobrý muž z ostrova Man, hovorievali sme. Ale počas prvej vojny - teda našej prvej vojny proti Voldemortovi - ho otrávili. Viem si predstaviť, že si zažil oveľa viac vojen ako my."

"Príliš veľa, levica," súhlasí Salazar.

"Jed ho nezabil," pokračuje Minerva, "ale jeho zdravie už potom nikdy nebolo také ako predtým. Jedného dňa sa v divočine stretol s upínavcom jedovatým a nestihol sa vrátiť domov, aby mu podali protijed."

"Pamätám si, že o tom hovoril Severus," povie Nizar potichu. "Zúčastnil sa na pohrebe. V roku 1983, však?"

"Áno," potvrdí Minerva. "Pamätám si, že mi vtedy pripadalo také zvláštne, že Severus odovzdával kondolencie aj od portrétu, ale napriek tomu to bol cenený cit."

Salazar položí ruku na Minervino rameno. "Poznám tú bolesť. Viem aj to, že nikdy neprestane bolieť, takže keď poviem, že mi je ľúto tvojej straty? Myslím to úprimne."

Minerva vyzerá prekvapene. "Varoval si ma, že je mrzutý," povie Nizarovi. "Toto je pravý opak."

Nizar sa usmeje. "Ešte nie je ráno, Minerva."

____________________________

Prvá fľaša vodky je preč, rovnako ako prvá fľaša ohnivej whisky a dve fľaše medoviny. Severus si musí pripomenúť, že bol v Španielsku a rekreačné pitie Španiela znamená pre Brita noc v nemocnici. To isté sa dá povedať aj o Škótoch z Vysočiny, keďže Minerva bez najmenších ťažkostí drží s Nizarom a Salazarom krok.

"Nikdy som ho celé nepočula," prizná Minerva, keď sa otvorí téma proroctiev. "Počula som ho parafrázované, ale nikdy nie vyslovené celé."

Nizar sa pozrie na Severusa. "Sľúbil som, že to neurobím."

Severus prevráti očami a potom začne citovať proroctvo, ktoré sa dozvedel z mysľomisy: "Blíži sa ten, kto bude mať moc zvíťaziť nad Temným pánom, narodený tým, ktorí sa mu tri razy vzopreli, narodený, keď siedmy mesiac pohasína… a Temný pán ho poznamená ako seberovného, ale on bude mať moc, o ktorej Temný pán nevie… a jeden z nich musí zomrieť rukou druhého, lebo ani jeden nemôže žiť, kým je ten druhý nažive."

Minerva sa zúrivo zachmúrila. "To znie, akoby sa Voldemort a Harry mali navzájom zabiť!"

Salazar prikývne. "Bez toho, aby sa podnikli isté kroky, sa presne to malo stať."

Nizar sa nakloní na stoličke a pozrie na Salazara tak, že Minerva nemôže zahliadnuť jeho výraz. Salazar zdvihne obočie a potvrdí narážku.

Severus súhlasí s Nizarom; Minerva neovláda oklumenciu. Black a vlkolak áno, inak by z Rokfortu odišiel na dosť dlhý čas, aby im obidvom vymazal pamäť, len aby pred Voldemortom ochránil Nizarovu identitu. Už tak ho znepokojuje, že Minerva teraz pozná proroctvo... ale ako si Salazar všimol, Minerva McGonagallová je celkom schopná udržať tajomstvá.

Minerva sa stále mračí. "Preto si sa rozhodol konať tak, ako si sa rozhodol."

"Áno, je to veľká časť toho, prečo som tak urobil," odpovie Salazar. "Nechať ich, aby sa navzájom zabili, nebolo správne riešenie."

"V prvom rade sa nikdy nemalo dovoliť, aby malo takú moc, to proroctvo. Lenže bol taký mladý..." Minerva sa zahryzne do pery. Nizar vyhrabe vreckovku a podá ju bez toho, aby sa na Minervu pozrel. Tá si ju vezme, utrie si oči a potom sa vysmrká. "Ďakujem, drahý."

"V posledných mesiacoch som to musel robiť často. Rôzni ľudia, ale zvyčajne z rovnakého dôvodu," povie Nizar.

Minerva prikývne a znova si osuší oči. "Často naňho myslím, Nizar. Áno, je z Chrabromilu, ale pána Pottera mám celkom rada aj z iných dôvodov, než je len príslušnosť k fakulte."

Severus sa zahľadí a vidí, ako sa Nizarove črty na chvíľu pokrútili pocitom viny. Potom Nizar povie: "Vieš, ak by chcel byť človek v pozícii, aby bol lepšie informovaný o veciach, ktoré majú byť absolútne tajné, mohol by sa chcieť naučiť myšlienkovú mágiu na bezpečné mentálne tienenie. Oklumenciu, Minerva."

Salazar vyzerá prekvapene, ale prikývne. "To by bolo celkom užitočné, áno, najmä keď som sa dozvedel, že žiadna učiteľka v tejto škole neovláda poriadne myšlienkovú mágiu. Bol by som ti k dispozícii pre vyučovanie, levica."

Minerva našpúli pery. "Hovoríš o tom, že nemáme učiteľku vyškolenú v myšlienkovej mágii, ako o nedostatku tejto školy. Okrem mojej zvedavosti na samotnú mágiu sa zdá, že je to nevyhnutná náprava, ak ju spomínaš z dôvodov, ktoré predpokladám. Myslíš, že by som sa ju mohla naučiť?"

Nizar ju pozdraví naplneným pohárom s panákom. "Nenavrhol by som to, keby som tomu neveril, Minerva."

Severus počká, kým Minervu na chvíľu rozptýli rozhovor so Salazarom týkajúci sa základov oklumencie, a potom sa stretne s Nizarovým pohľadom. Prečo? spýta sa potichu.

Odpoveď neprichádza prostredníctvom krátkej legilimencie, ale útržku papiera, ktorý Severusovi pristane v kolenách. Zdvihne ho a prečíta si ho pod ochranou stola.

Keby si tu nebol a ja by som bol medzi múrmi Rokfortu sám, ona je jedna z mála, ktorú by som považoval za dostatočne rozumnú, aby som sa jej zveril. Už sa jej nad hlavou nevznáša hrozba vyhodenia, keď sa dozvie o Dumbledorových rozhodnutiach, takže sa jej nemôže zbaviť za vyjadrenie nesúhlasu - a ona to urobí. Je príliš ochranárska na to, aby ju nepobúrilo Dumbledorovo rozhodnutie týkajúce sa dieťaťa, ktoré bolo jedným z jej obľúbených študentov. Budeme potrebovať takýto nesúhlas na obmedzenie Albusových aktivít vo funkcii riaditeľa na také, aké by mali byť, a nie na také, akým by dal prednosť. Bol by som radšej, keby sa nesúhlasný hlas našej druhej fakultnej riaditeľky dokázal brániť proti hrubým zvykom Dumbledora čítať myšlienky.

Takisto neznášam, keď niekoho nechávam v stave nezaslúženého utrpenia. Zmiznutie a pokračujúca neprítomnosť toho dieťaťa ju trápi viac, ako kedy dala najavo.

Severus sa zamračí a nechá kúsok papiera zmiznúť. To sú všetko veľmi dobré poznámky. Severusovo opovrhnutie sentimentom, ktorý podnecuje toto rozhodnutie, zmierňuje rozumnosť uistenia sa, že Minerva pozná oklumenciu. To, že Salazar bude jej učiteľom, prispeje aj k tomu, aby sa zacelili politické roztržky medzi slizolinskou a chrabromilskou fakultou.

Znovu sa sústredí na Nizara. Si si istý, že Estefania Deslizarseová bola tou desivejšou političkou vo vašej rodine?

Nizar sa usmeje. Áno, určite.

Možno by sa mal Severus znova porozprávať s Estefaniiným portrétom. Ak je Nizar taký dôsledne, rafinovane manipulatívny, naozaj chce vedieť o Estefaniiných výčinoch.

Dobby a Filky vbehnú do miestnosti a na prázdne fľaše od alkoholu vrhnú pohľad plný zdesenia. "Nebojte sa," zašomre Severus. "Všetci to prežijú. Myslím."

"Profesor Snape je príliš múdry na to, aby toľko pil," povie Filky.

"Múdry len v tom, že viem lepšie, ako sa pokúšať súťažiť so Škótmi alebo Španielmi, čo sa týka pitia." Severus zdvihne obočie pri vyzývavom pohľade, ktorý Minerva venuje Salazarovi Slizolinovi. "Aj keď priniesť podnos s čajom, vodou a niekoľkými dávkami osobného lieku proti opici, ktorý mám v kancelárii, by možno nebolo na škodu."

Filky sa usmeje. "Filky to prinesie," povie a zmizne.

Dobby sa priblíži k Severusovi. "Všetci pijú zo smutných dôvodov. To nikdy nie je dobrý dôvod na pitie."

"Niekedy je to jediný spôsob, ako sa vyrovnať s tým, čo je preč." Je to jeden z dôvodov, prečo sa Severus tak prísne obmedzuje, pokiaľ ide o alkohol. Dostal sa len k druhému poháriku a bude to jeho posledný tohto večera.

Škriatok mu venuje prekvapivo suchý pohľad. "Dobby si myslí, že profesor Snape robiť to isté."

"Možno." Severus pozrie na Nizara, ktorý sa oprie na stoličke a s tolerantným úsmevom na tvári sleduje Salazarovo flirtovanie. "Ale nemám na to ani zďaleka toľko dôvodov ako kedysi."

____________________________

Nizar sa v sobotu ráno zobudí skoro, ale aspoň vychádza slnko. Zdvihne tvár z matraca, vráti vankúš tam, kam patrí, a potme sa oblečie, pričom Severusa nechá spať.

Prvé, čo urobí, je, že nájde jednu z fľaštičiek s jednou dávkou lieku proti opici, vypije ju a ignoruje horkosť pod elixírom. Potom vypije celú šálku studenej vody a potom sa presunie k čajovému podnosu s hrejivým kúzlom nastaveným na čajníku. Okrem Myrddinovho hlúpeho elixíru na čistenie krvi sa Nizar už dávno neprebudil s opicou. Nech sa vodka vyrába z čohokoľvek, nie je jej fanúšikom.

Vráti sa po chodbe a všimne si, že dvere do jeho pracovne sú privreté, ale nie sú zamknuté. Jemne do dverí štuchne, nakukne dnu a zistí, že Salazar vytiahol spod pohovky posteľ. On a Minerva sú na nej schúlení pod dekou.

Chvíľu sa na nich Nizar len tak pozerá, nestará sa o hrubosť. Salazar je nenapraviteľný záletník, ale v skutočnosti sa k iným nepripútava, pokiaľ jeho city nie sú... intenzívne. Na to, že si vybral Minervu, si bude musieť chvíľu zvykať, ale bohovia vedia, že tá žena si zaslúži byť šťastná.

Chce, aby boli šťastní obaja, ale Salazar si s Aspektom vyjednal konkrétne podmienky.

Nizar potichu opäť privrie dvere. Tlmiace kúzlo zabráni tomu, aby zámok a západka vydávali hluk, ktorý by rušil tých, čo ešte spia.

____________________________

"On ti to naozaj povedal. To nemyslíš vážne," povie Nizar pri raňajkách v sobotu ráno.

"Áno, naozaj to povedal," odpovie Severus a nie je si istý, ako sa to stalo. Nie je si ani istý, ako sa mu podarilo zobudiť sa tak skoro, ale musel v tom byť čaj a podplácanie. Jedinou útechou mu je, že Salazar a Minerva sú rovnako podráždení tým, že už je ráno.

"Manipulácia," povie Salazar a naleje si fľaštičku s liekom proti opici priamo do čaju.

Severus sa snaží neksichtiť. "To," vyhlási, "je odporné."

"Taká manipulácia - aha, myslel si ten čaj." Salazar sa napije. "Zatiaľ nemám chuť. Využívam to, kým môžem. Niečo v čaji aj tak vždy trochu povzbudí tento konkrétny elixír, ale len ak je to čierny list."

Severus sa rozhodne, že to bude mať na pamäti. "Máš nejaký názor, Minerva?" spýta sa namiesto toho a všimne si výraz jej tváre.

"Áno." Minerva kopíruje Salazarovo počínanie s liekom proti kocovine.

"Nepridávaj cukor," poradí jej Salazar. "To vedie k nepríjemným vedľajším účinkom."

"To som si všimla." Minerva mieša čaj s ráznou, nahnevanou účinnosťou. "Albus ti minulý rok na záver júlového plesu povedal, že triedime príliš skoro, a pritom Nizar raz povedal, že triedime v rovnakom veku, ako to robili pri prvom vytvorení klobúka."

"To povedal," potvrdí Severus opäť. "Mal som zreteľný dojem, že narážal najmä na mňa."

"Koňské. Hovno," povie Nizar plochým hlasom. "S Klobúkom si sa nehádal a Klobúk ťa bez váhania zaradil do fakulty, do ktorej si, kurva, patril, rovnako ako Minerve by sa darilo buď v Bystrohlave, alebo v Chrabromile."

"Nepáči sa mi to." Minerva sa napije čaju a jej výraz sa zvraští. "Salazar, si milý, ale toto je hrozné. Elixír sám o sebe je znesiteľnejší."

"Nie všetko, čo robím, by sa malo považovať za prospešné, levica," odpovie Salazar s úsmevom.

"Že ti to Albus povedal - znie to, akoby sa ti snažil podsunúť pochybnosti," hovorí Minerva.

Severus sa zamračí. "Nevyvolal vo mne pochybnosti, Minerva. Urobilo ma to nešťastným... a potom ma to nahnevalo. Jediné pochybnosti, ktoré som kedy mal o svojej vlastnej fakulte, sa točili okolo toho, koľko z nás bolo dosť hlúpych na to, aby sme sa spojili s Voldemortom. To, že Albus naznačil, že som mal byť zaradený inde, znamená, že všetko na slizolinskej fakulte je zlé, a to je urážka mojich študentov."

"Nikdy si sa nezmienil, že by sa to stalo," povie Nizar.

"Nevedel som, ako to vyjadriť inak ako hnevom." Severus pobavene sleduje, ako Minerva zachmúrene prehĺta upravený čaj, aby ho mohla nahradiť šálkou, ktorá nebola kontaminovaná elixírom. "Ale všetko, o čom sme sa v poslednom čase rozprávali v súvislosti s Albusom - jeho motivácia mi už nedáva zmysel."

"Ak je tvojím jediným záujmom vyhrať vojnu, jeho motivácie dávajú zmysel." Salazar ukáže na Severusa čajovou lyžičkou. "Vezmi si napríklad Herbológiu."

"Myslíš okrem Pomoninho fňukania nad Slizolinmi v našom strede?" Minerva sa sucho spýta.

"Áno, okrem toho. Severus si všimol, že keď sa ujala tohto predmetu, vedomosti študentov o prísadách do elixírov prudko klesli. Teraz by sa z tohto výsledku dalo predpokladať, že Pomona Sproutová je hrozná učiteľka, ale to, čo učí, študenti na jej hodinách chápu a skúšky z tohto predmetu na konci každého ročníka urobia dobre." Salazar vloží lyžičku späť do šálky. "Ale prvá hypotéza nemusí byť nevyhnutne správna."

Nizar sa pozrie na brata. "Učí len o nebezpečných magických rastlinách. Rastlinách, ktoré sa dajú využiť ako zbrane."

"A tak by človek potreboval vedieť, ako prežiť stretnutie s nimi." Salazarov úsmev je príliš pochmúrny na to, aby ho potešil.

"Učebné osnovy prispôsobené na to, aby sme sa naučili bojovať vo vojne, ale nie nevyhnutne užitočné na čokoľvek iné." Minerva sa zamračí. "Pomona nechodila do školy v Británii - navštevovala magickú školu v Írsku. Keby dostala učebné osnovy, nevedela by, že v nich niečo chýba. Ľahko by sa dalo tvrdiť, že takto to na Rokforte vždy chodilo a ostatné predmety jej nedostatok vynahradili. Možno elixíry."

"Tu jeho motivácia prestáva dávať zmysel!" Severus sa zarazil. "Ak by Albus robil to, čo Fudge zbabelo naznačuje, a vytváral armádu s každou akademickou generáciou, načo najímať také mizerné výhovorky za učiteľov obrany?"

"Áno, práve tu zlyháva logika," súhlasí Salazar a naleje si druhú šálku čaju. "Dávalo by to zmysel len vtedy, keby bol spojencom Voldemorta, a tým som si absolútne istý, že nie je."

"Vďaka Bohu za to," zavrčí Minerva. "Si si istý, že obsadzovanie Obrany nebolo len aspektom kliatby?"

Nizar pokrúti hlavou. "Nie. Zasahovala do výučby v tej triede, a vytvárala okolnosti, ktoré by prinútili učiteľa odísť na konci školského roku, ale v tej prehnitej spleti kúziel nebolo nič, čo by ovplyvňovalo Albusove rozhodnutia týkajúce sa prijímania učiteľov."

"Ibaže by to robilo niečo iné v tomto hrade," navrhne Severus.

Salazar pokrúti hlavou. "Nie. Prešiel som ho od kobiek až po veže a hľadal som akýkoľvek taký náznak nekalosti. Nič iné také tu nie je. Jediný priestor, ktorý som nekontroloval, bola Komnata, ale keďže je magicky oddelená od vlastného hradu, nepovažujem ju za problém."

"Možno nám jednoducho došli užitoční učitelia magickej obrany," navrhne Minerva.

Nizar ukáže na Severusa, pričom sa zamračí. "Tu je jeden, priamo tu. Aj keby Severus učil túto triedu len rok, bolo by to jedno obdobie, keď by sa rokfortským študentom dostalo slušného vzdelania. Niekto zastreší elixíry na rok - je oveľa ľahšie nájsť majstra elixírov, ktorému by nevadil ročný plat - a potom by kliatba Severusa opäť nakopla, aby sa ujal lektvarov. Tá Luciusova červená kniha Správnej rady. Neviem, či si Dumbledore robí presné záznamy, ale zaznamenávali každého prijatého učiteľa obrany na rok spolu so zoznamom tých, ktorých požiadali, ale odmietli príležitosť. Nikto z tých, ktorých požiadali, okrem Lupina a Moodyho - aj keď Moody bol vymenený - nebol dobrou voľbou. Boli bezcenní, šašovia, nebezpeční alebo všetko dokopy."

"Prekliato. Nelogické," zavrčal si Severus popod nos.

"Tak čo sa dá robiť?" Minerva sa spýta. "Je niečo, čo by sme mali urobiť?"

"Môj brat rieši problém s postom Obrany," odpovie Salazar. "Inak? Počúvame. Sledujme. Dôverujme si navzájom. A možno oboznámime Pomonu Sproutovú s pôvodnými učebnými osnovami jej predmetu."

"A ak ich nedokážeme nájsť?"

Salazar sa pozrie na Nizara a pokrčí plecami. "Nie je to tak, že by som nedokázal vytvoriť vhodné osnovy pre každý ročník, hoci študenti zvyknutí na menšie memorovanie mi za to nebudú vďační."

"To by som, kurva, chcel," zamrmle Severus.

"Aj na to máš dobrý dôvod." Nizar sa pozrie na Minervu a Salazara. "Na ďalšie diskusie o logike alebo jej nedostatku je ešte priskoro. Radšej by som klebetil o tom, ako sa Chrabromil a Slizolin delia o posteľ."

Minerva sa začervená, keď sa na ňu Severus prekvapene otočí. "Predpokladám, že je to spravodlivé, vzhľadom na to, koľko som ťa v decembri podpichovala v súvislosti s tebou a Severusom."

"Som zvedavý, či to bola len nešťastná náhoda pri pití," povie Severus.

Salazar sa usmeje. "Nikdy nie som tak opitý, Severus."

"Ani ja nie." Minerva sa dôstojne vzpriami. "Bolo to... spoločné rozhodnutie."

Nizar sa na nich usmeje. "Poviem to. Mali by sme to teda niekomu povedať?"

"Prečo?" Salazar vyzerá neuveriteľne spokojný sám so sebou. "Je oveľa zábavnejšie sledovať, ako sa na to všetci ostatní snažia prísť sami."

"Áno, to. Úplne. Vyberme si túto možnosť," nalieha Minerva. "Nechajme ich trpieť."

Salazar sa potešene usmeje. "A hovorí sa, že tí z mojej fakulty sú zlomyseľní."

Zvyšok víkendu prebehne väčšinou príjemne. Len na to Severus nie je zvyknutý, na túto - na túto socializáciu.

Nizar sa usmeje. "Potom je to sparing aj socializácia, ktoré vyslovuješ, akoby to boli neslušné slová."

"Na toto naozaj nie som zvyknutý," odpovie Severus, keď vstúpia do Salazarovej kajuty. Minerva je už tam, schúlená na konci jednej z dvoch pohoviek, bosé nohy v pančuchách. "Takisto sa naozaj neviem zmieriť s menom Godrikovho prvorodeného dieťaťa."

"Ozymandias nie je až také nezvyčajné," povie Nizar.

"Ty máš tak čo hovoriť. Toto jedno bola tvoja chyba," povie im Salazar, keď vyjde z chodby.

"Nie všetko je, sakra, moja chyba, Sal!"

Salazar sa usmeje. "Ale toto bola. Pokúšal si sa učiť gréčtinu od Roweny a zistil si, že ich meno pre Ramzesa II. je Ozymandias. Veľa si sa sťažoval, že to bolo hlúpe rozhodnutie Grékov a že by bolo slušnejšie používať jeho skutočné meno. Páčilo sa mi však, že ho použil Percy Shelly, keď napísal báseň, ktorá toto meno opäť preslávila."

"Ach, tá sa mi tiež celkom páči!" Minerva sa usmeje. "Volám sa Ozymandias, kráľ kráľov; Pozrite sa na moje diela, vy mocní, a zúfajte!" cituje.

"A je toľko ľudí, na ktorých by sa tie slová mohli vzťahovať," povie Salazar. "Toľko mien stratených v dejinách, ktoré napísali víťazi, aby tak často zahanbili porazených."

"Môžeme si, prosím, nájsť nejakú menej sentimentálnu tému?" Severus požiada. "Je nedeľa. Nechcem učiť ráno, keď trpím takouto náladou. To ma núti uvažovať o otrávení tých, ktorí si to zaslúžia, častejšie ako zvyčajne."

"Menej sentimentálne. Počíta sa Shakespeare?" Salazar sa spýta.

"To je zvyčajne neustály refrén oplzlých vtipov," povie Minerva sucho. "Je dosť ľahké vyhnúť sa sentimentálnosti." Potom sa jej rozžiaria oči. "Videl si ho hrať!"

"Videl," potvrdí Salazar. "Jeho kariéra sa začala práve vtedy, keď som sa vrátil do Anglicka. Brilantný, vtipný bastard. Bol by to strašný škandál, keby sa o tom dozvedela verejnosť, ale bol dosť mazaný na to, aby do svojich hier zapojil aj ženy, ktoré chceli hrať rovnako ako muži, ale len tie, ktoré boli schopné predstierať, že sú muži, ktorí predstierajú, že sú ženy. Boli to jedni z najbrilantnejších ľudí na javisku v tomto období a je škoda, že sa o nich nikdy nebude vedieť."

"Nemyslel som si, že by sa Shakespeare odvážil ísť proti spoločnosti až do takej miery," hovorí Severus.

"Ten chlap sa odvážil ísť proti spoločenským mravom takmer vždy, keď priložil brko na papier," odpovie Salazar a usadí sa na pohovku vedľa Minervy, keď sa Nizar a Severus usadia. "Myslím, že som videl všetky hry, ktoré kedy v Londýne uviedol. Najmä jedna bola moja obľúbená, hoci je to jedna z jeho stratených hier." S ľútosťou pokrúti hlavou. "Keby som si ju celú pamätal, pustil by som sa do 'objavovania' starej kópie, ale nepamätám. Trochu depresívne, čo je asi dôvod, prečo si niektoré z nich tak dobre pamätám."

"O čom to bolo?" Nizar sa spýta.

"Mohla to byť tak trochu predohra k 'Búrke'," povie Salazar po tom, čo sa nad tým zamyslí. "Niektoré témy boli podobné. Túžba vrátiť hodných na ich právoplatné miesta, zámer odhaliť podlosť pod peknou fasádou - hoci cieľom hlavnej postavy bolo získať mágiu na tieto veci, nie rozhodnúť sa jej vzdať. Nikdy som nedokázal zabudnúť najmä na jeden verš:

"Medzi lžami týmito

môj jazyk nepovie príbehov;

len pravdy bude hovoriť pre vieru v teba,

tento zbabelec, čo medz tichými býva.

Nie, tu na mieste budem stáť

pred touto studňou bezodnou;

odraz tvojich očí vidím vo vodách týchto

v presýpacích hodinách,

kde padať piesok vidím." 9) 

Nizar sa nazdáva. "Počkaj, to som už počul."

"Si si istý?" Salazar sa spýta so zjavným prekvapením.

"Rozhodne," povie Nizar a cituje niečo, čo sa zdá byť ďalšou časťou:

"A tu z výbežku tohto

zapĺňa rozľahlé more vŕšok neúspešných sľubov.

Všetko pravdy a klamstvá boli,

bos som tak jemne stáť a držať nemoh.

Môj pokrútený jazyk v pravde bol;

ľútosť moja farba jest a to, čo som zakotvil,

drevo pozlátené a vinič lakovaný -

Taký vrak postavil som na tomto brehu!"

Salazar hľadí na Nizara. "Kde si to počul?"

"To bude tá hra, ktorá začala v škole spor, či bol Shakespeare čarodejník, alebo nie - a nemôžem si spomenúť na jej názov. Práve preto sú jeho zachované hry tu v knižnici." Nizar sa usmeje. "Pravdaže, nikto sa nikdy celkom nerozhodol, ale keďže sa to nedalo vyvrátiť..."

"Nič z toho nespĺňa moju požiadavku na menej sentimentálne témy, vrátane hry." Severus sa snaží necítiť úplne rozladene. Nepáči sa mu predstava, že Shakespeare napísal verše, ktoré sa príliš zhodujú s aspektmi jeho vlastného života.

"Tak ťa radšej podráždim ja," povie Nizar. "Minerva, minulý týždeň som Siriusovi Blackovi rozprával o prvých dvoch predkoch jeho rodu - o Čiernom princovi a jeho synovi Edwardovi Blackovi. Pobavilo ma, že práve teraz máme v tejto škole dieťa s rovnakým menom."

Severus pozrel na Nizara. Pripomienka, že Black existuje a že Severus sa bude musieť s Blackom vysporiadať v prostredí, ktoré si nevyžaduje jeho pitvanie zaživa, sa naozaj počíta za dráždivú.

"Edward je muklorodený, ale tá náhoda je zábavná, to áno," súhlasí Minerva. "Do ktorej fakulty bol zaradený prvý Edward Black?"

"Do Slizolinu." Nizar venuje Minerve zvláštny pohľad. "Náš súčasný Edward Black nepochádza z nemagickej rodiny. Jeho mágia pochádza z rodovej línie, nie z chaotického výhonku."

"To je azda prvýkrát, čo spomínaš chaotickú mágiu, alebo aspoň čo si pamätám, v opozícii k mágii, ktorá sa riadi rodovou líniou," povie Severus.

"Som len rád, že si to sakramentsky dobre pamätá," povie Salazar podráždene. "Nikto iný to nevie."

"Asi som si na to spomenul, lebo to bolo užitočné, Sal, ale to zároveň znamená, že som narazil na ďalšiu tému, na ktorú sa zabudlo - nie." Nizar sa zamračí. "Vedel by som si predstaviť, že to boli vedomosti úmyselne zničené, aby podnietili predsudky o krvi."

"Zásah." Salazar sa zamračí na protiľahlé okno. "Určite to druhé."

"Slečna Grangerová je príkladom chaotického prejavu mágie, keďže naozaj pochádza z nemagickej rodiny," povie Nizar Severusovi a Minerve, "hoci tento prejav chaotickej mágie môže viesť k vytvoreniu nových rodov. Mágia často nasleduje rodinu, o čom sme už so Severusom hovorili."

"Vskutku." Severus zamrmle. "Ako to, že si si taký istý, že pán Black z Chrabromilu pochádza z magického rodu, na rozdiel od slečny Grangerovej?"

"To vlastne neviem. Myslím, že to môže byť niečo, čo som pochytil za roky sedenia v portréte, kde som nemal čo robiť," povie Nizar. "Nie je to niečo, čo by som mohol vidieť alebo cítiť. Len to viem, Severus. Preto som vždy vedel, ktorí z našich Slizolinčanov sú z nemagických rodín, bez toho, aby som sa musel pýtať."

"Možno to prišlo so schopnosťou identifikovať krvné línie?" Salazar sa spýta.

Nizar pokrúti hlavou. "Ak vyjadrujú svoju mágiu vizuálne spôsobom, ktorý sa zhoduje s mágiou známej rodiny, alebo ak sa k nim ich rodina aktívne hlási, tak sa to dá zistiť. Ja nie som magický lovec krvi."

"Pomysli, aký by to bol užitočný talent," povie Severus. "Edward Black. Nemyslíš si, že..."

"Nie," povie Nizar naraz. "Nie s tými uvedenými dátumami úmrtia na rodokmeni Blackovcov. Stále existujú ďalšie magické rodiny Blackovcov, len nie v Británii, a teda nie sú oprávnení byť dedičmi londýnskej vetvy rodu. Lycorus Black je zodpovedný za každého jedného člena rodiny Blackovcov, s ktorým sme mali do činenia na Rokforte od roku 1837, ale mal aj štyroch súrodencov: Phoebe, Hespera, Eduardusa a Alexia."

"Ďalší Eduard," poznamená Minerva.

Nizar prikývne. "Dvaja z tých štyroch súrodencov, Eduardus a Hesper, sa oženili s osobami, ktoré rodina neschvaľovala, a tak opustili Britániu. Ak mali deti, učili ich niekde, kde nebol Rokfort. Nikto z portrétov rodiny Blackovcov nevie o tom, čo sa stalo Phoebe."

"Edward Black by teda mohol pochádzať z jednej z tých rodín, ktoré opustili Britániu," povie Minerva.

"Rodina Siriusa Blacka nemá najlepšiu povesť," povie Nizar. "Keby som bol Black, ktorý sa presťahoval naspäť na ostrov, myslím, že by som sa to tiež nikomu neponáhľal povedať."

Minerva sa zamračí. "Možno by sme sa mu o tom mali zmieniť?"

"Panebože, nie." Severus sa na ňu zahľadel. "My nie sme rodičia toho dieťaťa. To je ich práca, nie naša."

"Okrem toho, mágia môže preskočiť generácie, aj keď je založená na rode. Jeho rodičia sú pravdepodobne nemagickí," povie Nizar.

"Chystáš sa k tomu vyjadriť, Salazar?" spýta sa Minerva.

Salazar si pobavene odfrkne. "Nie je mojou úlohou, aby som sa k tomu vyjadroval, levica. Nie som miestny učiteľ."

"Zatiaľ," povie Nizar popod nos.

Severusa neprekvapí, keď sa na Nizarovej tvári objaví zamračený výraz, keď zídu dolu do jeho komnát, aby sa na noc uložili na odpočinok. Na pondelkovom rannom vstávaní niečo je; Severusova nálada je oveľa tolerantnejšia, ak sa zobudí bez toho, aby sa musel vyrovnávať s prekliatym slnečným svetlom na poschodí. "Čo sa deje?"

"Aký plášť?" Nizar sa spýta a vrhne na Severusa zmätený pohľad. "Lupin povedal, že vlastním plášť. O čom to hovorí?"

Severus zabudne na svoje predchádzajúce rozladenie v prospech pocitu, že je nepozorný idiot. "Presne tak. Nemáš ho - nikde vo tvojich komnatách. Ani tvoj prútik."

"Nie, mám prútik. Možno. Hnedý lak?"

"Jedenásť palcov, cezmína s jadrom z fénixovho pera," povie Severus. "Máš ho ešte?"

"Vzhľadom na to, že to, čo si povedal, zodpovedá opisu toho, čo som našiel? Zrejme áno." Nizar si prejde rukou cez vlasy. "Uložil som ho do tej istej zásuvky, v ktorej skladujem svoje brnenie."

"Vlastníš brnenie."

Nizar sa na neho pozrie a usmeje sa na akýkoľvek výraz, ktorý musí mať Severus na tvári. "Žil som a bojoval pred tisíc rokmi, Severus. Samozrejme, že vlastním brnenie. Kožený plát vystužený mágiou. Daroval mi ju Godrik, keď mi prekliaty Myrddin hodil na hlavu titul. A teraz: aký zasraný plášť?"

"Mal si plášť neviditeľnosti, ktorý patril Jamesovi Potterovi. Ten plášť mi tiež neuľahčil život," povie Severus suchým hlasom.

"Keďže mám aj tvoj dar a bezpečie, ktoré ponúka," zamrmle Nizar slová, ktoré znejú, akoby ich citoval. "Salazar. Dal som mu ho. Zaujímalo by ma, čo s ním urobil?"

"Zajtra sa ho spýtaj. Dnes sa chcem len vyspať v rámci príprav na prvé oficiálne jedlo študentov so Salazarom Slizolinom."

Nizar sa opäť usmeje. "To by mala byť zábava, už len preto, že budem sledovať, ako väčšina zamestnancov predstiera, že im Salazarova prítomnosť vôbec nevadí."

Severus sa zastaví uprostred vyzliekania habitu. "Nizar. Triediaci klobúk."

"O čo ide ohľadom tej alkoholickej plsti?" Nizar sa spýta a hodí sa Severusovi na posteľ bez toho, aby sa obťažoval odhrnúť prikrývku alebo sa vyzliecť. Severus sa zastaví v tom, čo robí; Nizar vyzerá unavene, napriek šťastiu, ktoré mu zrejme priniesla Salazarova prítomnosť.

"Povedal si, že ja a Minerva sme správne zaradení - presnejšie, že Minerva by prosperovala v ktorejkoľvek z fakúlt. Ty však - naozaj neverím, že by sa tomu dieťaťu darilo v slizolinskej fakulte, nie s tými nastaveniami," povie Severus.

"Ach, áno. To." Nizar zakloní hlavu, aby sa mohol pozrieť na Severusa. "Dve veci - buď som toho prekliaty klobúk poplietol tým, že som sa tváril, že som zatriedený, keď sa mu to už nepodarilo, alebo som ho vopred varoval a nepamätám si, že by som to urobil."

Severus nakloní hlavu. "Mám podozrenie na to druhé. Ty máš predsa len rád nepredvídané kroky."

Hneď vie, že Nizarovi vnukol nejaký nápad, nad ktorým by sa mal zamyslieť. Je to v spôsobe, akým Nizar blúdi očami pri zjavnom skúmaní steny, v naklonení jeho pier. "Nepredvídateľné kroky. Čo sa asi počíta za nepredvídané kroky?"

"Zistím, o čom hovoríš?"

Nizar pokrúti hlavou. "Nie, kým neprídem so skutočnou zápletkou namiesto nejasných úvah."

"Prečo tak spíš?" Severus sa spýta, keď už sú v posteli.

Nizar zdvihne hlavu, tmavý tieň v miestnosti takmer bez svetla. "Spím ako? Budeš musieť byť konkrétnejší."

"Často ťa nájdem s tvárou pritlačenou do matraca. Nezdá sa, že by to bol pohodlný spôsob spánku," vysvetľuje Severus.

Nizar si ľahne a niekoľko minút je ticho. "Nočné mory," povie nakoniec. "Zvykol som si - no. Výsledky boli hlasné. Ak som spal s tvárou opretou o posteľnú bielizeň, stlmilo to hluk. Nikdy som sa toho zvyku celkom nezbavil."

Severus pocíti nepríjemnú ťarchu v hrudi a na koži ho poštípe chlad. "Aké nočné mory?"

Nizar si vzdychne. "Mnohé. Mám na výber z mnohých, Severus."

____________________________

8) Španielsky: Ticho. Dávaš im všetky hrozné nápady.

9) Ech, toto fakt nie je moja šálka čaju, ale tak skúsila som, nech to má aspoň nejaké zdanie. Keby mal niekto iný nápad, úpravu, čokoľvek, sem s tým. :) A kto by sa chcel pozrieť na to spomínané dielo Búrka: https://sk.wikipedia.org/wiki/B%C3%BArka_(Shakespeare)