Preklady fanfiction Harryho Pottera

Poznámka prekladateľky: Znova rozdelená kapitola, lebo 24 strán na jeden záťah mi príde vražedné. 

"Na čo zase čakáme?" pýta sa Severus a prechádza sem a tam.

"Len chvíľu. Aha, tu je," povie Nizar, keď dorazí slečna Grangerová, zadýchaná a s vlasmi ešte strapatenejšími ako zvyčajne. "Nebol som si istý, či sa k nám pripojíte."

"Blíži sa svitanie," vydýchne Grangerová a pritisne si ruku k boku. "Ale ne-nechám si to ujsť, profesor!"

Severus sa zahľadel na Nizara. "Naozaj?"

"Ona to začala." Nizar ignoruje Severusov zlovestný pohľad a pošteklí hrušku na obraze. "Mala by vidieť výsledky."

"Profesor Snape, pane." Grangerová ho poriadne pozdraví, len čo má dosť vzduchu.

"Slečna Grangerová," odpovie Severus podráždene. "Nasleduje vás celá škola?"

Grangerová sa naňho nechápavo pozrie. "Veľa ľudí to nezaujíma, pane. Nie okrem fňukania, že im to spôsobuje nepríjemnosti."

"Samozrejme, že nie. No? Poďme!" Severus prikáže, keď musí držať otvorený kuchynský obraz, pretože kúzlo sa ho snaží opäť zavrieť. "Ak prijímate pozvanie profesora Slizolina, neotáľajte!"

Severus sa usmeje, keď sa Grangerová ponáhľa po schodoch, a potom ju nasleduje váženjším tempom. Je príjemné z času na čas pripomenúť študentom, že je stále sám sebou, bez ohľadu na to, s kým sa stretáva.

"Pán profesor, pán profesor, ako vás mám volať?" Grangerová sa v študentskom zúfalstve pýta Salazara, keď ho nájde v kuchyni.

"Škriatkovia trvajú na profesorovi Salazarovi. Predpokladám, že to bude musieť stačiť," odpovie Salazar a stále sa tvári naštvane, že sa musí vyrovnať s takouto vecou. Severus s ním vôbec nesúcití.

"Tak teda profesor Salazar," povie Grangerová. "Ehm, prečo ste ešte stále tu? Zase tu?"

"Škriatkovia, slečna Grangerová," odpovie Salazar. "Práve teraz som tu kvôli nim."

"Aha, a vy ste dôvod, prečo minister Fudge prišiel do školy a poskytol nám všetkým zábavný večer," dodá Nizar a usmeje sa na Grangerovú. "Myslím, že som ešte nikdy nevidel človeka, ktorý by sa sfarbil do toľkých rôznych odtieňov červenej a fialovej bez toho, aby padol mŕtvy."

"Bohužiaľ, nepadol," zamrmle Severus, ale Grangerová ho aj tak počuje. S pobavením si všimne, že rozšírené oči v jej tvári nie sú celkom výrazom nesúhlasu s náhlou smrťou ich súčasného ministra.

V zadnej časti kuchyne sa objavia dvere, keď sa k nim Salazar priblíži. Priloží ruku k starej železnej západke, zdvihne ju a otvorí. "Po vás všetkých."

Severus nasleduje Nizara a slečnu Grangerovú - a takmer sa zrazí s Grangerovou, keď sa zastaví vo dverách. "Uhnite!" vyštekne podráždene a ona prakticky odskočí nabok. Potom si uvedomí, čo upútalo jej pozornosť a vyjavene pozerá.

"Stromy," zašepká Grangerová. "Sú tu stromy, všade - táto miestnosť je obrovská!"

"Boli to hájoví škriatkovia, slečna Grangerová," vysvetlí Salazar, keď zavrie dvere do kuchyne. "Škriatkovia z Hája Brae, neďaleko Výšin. Samozrejme, že sme im dali domov, ktorý sa veľmi podobal ich vlastnému."

Severus sa pozrie na vysoké duby, pôvabné vŕby, strieborné brezy; hloh a borievku, jelšu a jaseň, jarabinu, bazu a čerešňu. Nad nimi je začarovaný strop, ktorý momentálne prepúšťa svetlo hviezd; cez deň bude na zeleň pod nimi svietiť slnko. Konáre všetkých stromov sa rozrástli a preplietli dohromady, poskytujúc škriatkom miesta na sedenie a stretávanie sa, mladým škriatkom - ešte nikdy nevidel detského domáceho škriatka - na bezpečné behanie z jedného konca miestnosti na druhý, zatiaľ čo visia vo vzduchu. Na plošinách okolo miestnosti, naukladaných poschodie za poschodím, sú uzavreté obytné priestory ukryté za stenami a dverami s podobnými železnými západkami. Musí ísť o čarodejnícky priestor, ako aj o ilúzie. Bol vo vzduchu nad Rokfortom a nevidel ani náznak skleneného stropu nad touto časťou hradu.

"Myslela som si, že Vílí ľud 1) neznáša dotyk železa," povie Granger. "Teda, neviem, či sú Vílí ľud, ale... sú to škriatkovia."

"Nie všetci zo Zeleného ľudu majú rovnaké silné stránky alebo rovnaké slabosti," odpovie Salazar. "Zvuk zvonenia zvonov niektorých odradí, ale iných nie. Ani železo nie je slabinou všetkých. Pre týchto konkrétnych škriatkov je železo len inou formou zeme. Škriatkovia považujú železo za dráždivé a radšej by pracovali s čímkoľvek iným, ale ministerstvo ich remeselnú výrobu obmedzuje."

"Naozaj... Ach, na stromoch sú víly!" Grangerová ukáže na mihotavé svetielka, ktoré sú buď dospelé víly, alebo veľmi ambiciózne svetlušky. "Je to celý ekosystém?"

"Vrátili sme im ich domov, koľko sme len mohli." Salazar zastaví starnúceho domáceho škriatka, ktorý pôsobil ako zástupca prichádzajúcich tristo dvoch vrátených škriatkov. "Je tu dosť miesta pre všetkých?"

Gellis sa zamračí. "Možno by sme mohli využiť ďalšie poschodie domov," povie, "ale Rokfort nie je domovom pre toľko škriatkov, pre koľko ich zakladatelia postavili naše miesto. Je nás len šesťsto pätnásť, zakladateľ Salazar."

Salazar vzdychne a prikývne. "Malo by ich byť oveľa viac. Ďalšiu úroveň teda budeš mať. Uisti sa, že riaditeľ vie o tom, aké prírastky budú potrebné na nakŕmenie a ošatenie tých, čo tu bývajú. Ak riaditeľ nebude konať, povedz nám to. Môj brat a ja splníme vaše potreby, ako sme sľúbili. To isté platí aj o zmluve - ak sa rozhodnete opäť začať s remeslom, poskytneme vám prostriedky."

Gellis prikývne. "Zakladateľ je spravodlivý a my škriatkovia sme mu vďační."

"Je to ako návšteva prekliatej Roklinky," povie Severus. Salazar nakloní hlavu a potom súhlasne pokrčí plecami.

"Len bez kamenných budov," zamrmle Grangerová. "Tých, čo sú postavené okolo stromov."

"Čo je Roklinka?" 2) spýta sa Nizar.

"Pána prsteňov si môžeš prečítať vo svojom sakramentskom čase," povie mu Severus. Nikdy si nechce privodiť takýto druh bolesti hlavy druhýkrát.

"Netreba hovoriť, že je opisaná dosť podobne, hoci tam prebýval iný typ bytostí." Salazar sa načiahne a položí ruku na stenu. "Už sme s hradom diskutovali o možnej potrebe, takže to bude trvať len chvíľu."

Severus sa prekvapene nadýchne, keď mágia Rokfortu zosilnie, až mu v ušiach zaznie takmer ako tiché kvílenie. Potom strop nad nimi naberie výšku, až je o celú úroveň vyššie. Vzápätí sa vynorí kruhová úroveň, doplnená stenami, dverami a železnými zámkami pre každé dokončené sídlo veľkosti škriatka. Potom Salazar rozšíri vytvorenú oblohu tak, aby bolo vidieť viac, než spustí ruku.

"Teraz už to chápem. Nebol by to vôbec žiadny tunel," povie Severus Nizarovi, odkazujúc na pôvodný vchod do Tajomnej komnaty. Nizar sa naňho pozrie a prikývne, čo je pochopenie aj súhlas.

"To je úžasné. Ďakujem, že ste na mňa mysleli, profesori," hovorí Grangerová. "Netušila som, kde škriatkovia žijú. Myslím, že to nevedel nikto."

"Ak sa ich rozhodnete navštíviť, určite sa ich spýtajte. Vtrhnúť do kuchyne je v poriadku, pretože je to verejný priestor, ale toto? Toto nie je," povedal Nizar.

"My... my ich môžeme navštíviť?" Grangerová znie prekvapene.

"Prečo nie? Škriatkovia sú tiež ľudia. Avšak na rozdiel od ich povinností počas pobytu na Rokforte, škriatkovia v rámci svojho domova nie sú viazaní touto zmluvou, pokiaľ nejde o núdzu," dodá Salazar. "Vítajú tých, ktorí za nich bojujú za ich podmienok, slečna Grangerová. Nie tým, že ich nútia pracovať za podmienok iného."

Grangerová sa začervená. "Áno, pane. Uvedomila som si to, pane."

Keď sa vrátia do kuchyne, Nizar pošle Grangerovú späť do chrabromilskej veže s asistenciou Sassy. "Takto ju neprichytia vonku po prefektskej hodine," povie Nizar.

Salazar sa zošuchne k jednému z kozubových stolov. "Nie som zvyknutý robiť takýto druh práce. Už som celkom vyčerpaný."

"Tak ťa vezmem domov. Severus, stretneme sa v mojich komnatách?" Nizar počká, kým Severus prikývne, a potom sa po boku Salazara premiestni na poschodie.

Severus si vyberie pomalšiu cestu, prejde z kuchyne k Veľkému schodisku a vystúpi naň. Cestou míňa Argusa a pani Norrisovú, ktorí sa zdajú byť ešte nervóznejší ako zvyčajne. Severus uvažuje, ako dlho bude Argusovi trvať, kým pochopí, že ospravedlnenie za jeho chybu spôsobí, že pomsta študentov prestane.

Keď Severus dorazí, Nizar už naňho čaká. "Tu si. Rozmýšľal som, či si odišiel napravovať neplechu."

"Je pekné, že vždy predpokladáš, že ho nevytváram ja."

"Predpokladám, že by v tom bolo viac kriku a výbuchov, preto." Nizar pristúpi k Severusovi a oprie si čelo o Severusovu hruď. "Netuším, čo mám robiť."

"Ohľadom čoho?"

Nizar si povzdychne, keď ho Severus pevne objíme. "Mám rodiča, ktorý nie je mojím rodičom, a netuším, čo s tým mám robiť - alebo či vôbec mám niečo robiť. Takisto ma mrzí, že z troch možných rodičov sa ťa ten, čo prežil, raz pokúsil zabiť."

"Tak s tým nič nerob," navrhne Severus. "Nechaj to rozhodnutie na Blackovi, a ak sa ti nebude pozdávať, môžeš mu pokojne vyčítať, že je hlúpy."

"Salazar predsa povedal, že som ho roztrhal v jazyku, ktorý neovláda. Mohol by som to zopakovať," zamyslí sa Nizar a potiahne Severusa za ruku, až kým nesmerujú k spálni. "Mimochodom, opäť ťa unášam."

"Absolútna hrôza," Severus sa potešene uškrnul.

____________________________

Nizar očakáva, že v stredu ráno začne praktické vyučovanie s piatakmi z Chrabromilu a Slizolinu. Namiesto toho si prezerá výrazy na tvárach dvadsiatich študentov a sadá si na lavicu. Väčšina Chrabromilčanov vyzerá do istej miery zmätene, zatiaľ čo jeho inteligentní Slizolinčania vyzerajú rozrušene. Práve výrazy na tvárach Goyla, Crabbeho a Tracy Davisovej mu napovedajú, že to musí riešiť.

"Tak čo?" Nizar sa po nich obzrie. "Nikto sa nezmienil o vražde, takže musíte mať nejaký iný dôvod, prečo sa všetci tvárite tak znepokojene."

Ruka slečny Dunbarovej vyletí do vzduchu, a tak na ňu kývne. "Je to pravda?"

"Veľa vecí je pravda," odpovie Nizar. "Prosím, buďte konkrétnejšia."

Dunbarová sa začervená, ale skôr než stihne položiť poriadnu otázku, Dean Thomas vyhŕkne: "Snape je naozaj špión?" Zlomyseľná radosť na tvári slečny Davisovej sa pri jeho otázke ešte zintenzívni.

Aha, teraz už rozumie. Nie je prekvapený a Severus tiež nebude. Nizara najviac pobaví fakt, že ich malí smrťožrúti si myslia, že to bude nejaká forma pomsty, najmä keď im trvalo takmer mesiac, kým o tom prehovorili.

"Bol. Minulý čas, pán Thomas. Áno. Bol. Chápem to tak, že to všetci vedia?"

"Ak to ešte nevedia, pravdepodobne to budú vedieť pri večeri, podľa toho, ako všetci klebetia." Slečna Grangerová sa zamračí. "Úprimne, na to by mohol prísť každý, kto má aspoň polovicu mozgu!"

"Až po novinách z ôsmeho, Grangerová!" trvá Parkinsonová na svojom. "My by sme to vedeli, namiesto toho, aby sme na tú vec len brali stávky!"

"Zásah," uzná jej Grangerová.

"Dobre. A?" Nizar sa spýta. Dvadsať tvárí sa naňho zahľadí.

"A?" zopakuje Vaisey a vyzerá zmätene.

"A, je to šokujúce zistenie, prečo vlastne?" Nizar sa pozrie na Slizolinčanov, z ktorých väčšina sa začína spamätávať zo šoku z tohto odhalenia. Crabbe a Goyle sa stále tvária spokojne, ale Davisová sa mračí. Chrabromilčania sú aspoň trochu menej zmätení.

Možno Voldemort povedal ich rodičom, aby nedovolili ich malým smrťožrútom šíriť správy až do včerajšieho večera. Teda rozptýlenie? Nie; bolo by v tom trochu viac drámy. Nizar nemá pocit, že by Voldemort odstraňoval svoju odpornú prítomnosť z Little Hangletonu.

Možno až teraz Voldemortovi napadlo, že niektorí ľudia jednoducho nie sú dosť inteligentní na to, aby dokázali rozoznať pravdu, aj keď im hľadí priamo do tváre.

"Pretože... je to... profesor Snape?" Weasley sa odváži, keď nikto iný nič nepovie. "Nie je to práve ten, na ktorého by som sa pozrel a veril mu, že je na mojej strane."

Nizar sa usmeje. "Presne tak. Najlepší špióni sú nedôveryhodní pre stranu, pre ktorú špehujú, a milovaní tými, ktorých špehujú. Mohli by ste si dať námahu a byť špiónom, ktorého majú všetci vaši spojenci radi, to áno, ale potom je ten tanec s presviedčaním nepriateľa, že ste skutočne nepriateľom vašich spojencov, komplikovanejší, nepríjemnejší a úplná osina v zadku. Prečo si robiť prácu ešte ťažšiu, než musí byť? Aj preto tí najlepší špióni nemajú starosti s tým, či ich majú alebo nemajú radi. Zaoberajú sa úlohou, nie súťažou popularity."

"Od obnovenia semestra je pokojnejší," povie Longbottom ostatným. "Teda, profesor Snape sa teraz tiež nesnaží vyhrať žiadnu súťaž popularity, ale nie je..."

"Úplný, zlomyseľný cvok," dokončí Finnigan, čo vyvolá smiech niekoľkých študentov. Nizar ich nechá; Severus je zlomyseľný, ale už nemusí tú zúrivosť smerovať tam, kam nepatrí. Ak sa rozhodnú veriť v opak, nie je to Nizarov problém.

"Naučili ste ho niečo z toho, pane?" spýta sa Bulstrodová. "Myslím z portrétu."

Nizar zvažuje svoje slová. "Naučil som ho isté veci, ktoré potom vaša hlava fakulty premenila na nástroje špiónstva, ale špiónstvu som ho neučil."

"Prečo nie?" ozve sa slečna Greengrassová a vyzerá fascinovane.

"Pretože som nevedel ani o tej špionážnej časti. Nie vtedy." Je to čiastočná pravda bez jasného vymedzenia kedy. Niektorí z týchto študentov, ako Draco, sa dozvedia pravdu o tom, kedy sa lojalita zmenila - deti smrťožrútov, ktoré samy nechcú byť smrťožrútmi. Ostatní túto informáciu nepotrebujú. Nizar nebude Severusovi sťažovať úlohu pri hľadaní vlastnej cesty, nie keď pätnásť rokov špehovania napáchalo dosť škody.

"A teraz. Sme tu, aby sme rozšírili myšlienky spojené so súbojmi, a nie s bojom zblízka, ktorému som vás vystavil v minulosti. Nie preto, aby sme klebetili," povie Nizar.

"A vy nám poviete, prečo chodíte tak smiešne, však?" opýta sa Slečna Brownová a usmeje sa.

Nizar prevráti oči. "Ja nechodím smiešne. Chodím správne a počas tejto hodiny budem presne demonštrovať prečo. Ak by však niekto chcel hádať?"

Grangerová zdvihne ruku, v očiach sa jej zračí úplné vedecké odhodlanie. "Prečítala som si o tom! Je to preto, že vďaka tomu spôsobu pohybu ste rýchlejší, máte lepšiu rovnováhu, vaše kroky sú tichšie a - ach, áno, časom vás menej bolia kolená!"

"Presne tak. Začnime s mojou zábavnou chôdzou," zdôrazní Nizar a v okamihu, keď sa všetci postavia na nohy, všetky stoly dočasne zmiznú.

"Ach, už som to počul," povie mu Severus pri obede, keď sa obaja schovajú v Nizarových komnatách. Nizara bolia nohy od štyroch hodín demonštrovania, prečo je umiestnenie chodidiel a miera kroku taká dôležitá, a nechce sa mu zaoberať tými prekliatymi schodmi. Severus, ako tuší, sa jednoducho nechce zaoberať personálom.

"Takže nič neprekonateľné?" Nizar sa spýta, vyzuje si topánky a ponožky a pritlačí nohy na studenú kamennú podlahu. Lepšie. Aspoň si nič z toho po obede nezopakuje. Jeho tretiaci dostanú riadnu diskusiu o temných tvoroch, sprevádzanú prísnym príhovorom o tom, prečo je definícia temna podľa ministerstva úplný nezmysel. Temný a Zlý nie sú žiadne prekliate synonymá! Jediné, na čo sú učebnice pre tretiakov z riadiacej rady dobré, je užitočný nástroj na demonštráciu toho, aké je ministerstvo predpojaté, bigotné, rasistické, druhovo nadradené 3) a mýliace sa.

Vie, že niektorí študenti si túto lekciu osvoja rýchlejšie ako iní.

"Vôbec nie. Len to dráždi." Severus prevráti oči v stĺp. "Opäť som sklamaný, že bez ohľadu na ich lojalitu sa zdá, že nikto z mojich Slizolinčanov netuší, čo to vlastne znamená ľstivosť."

"No, teraz majú Severusa Špióna, ktorého môžu napodobňovať ako príklad najvyššej úrovne ľstivosti," odpovie Nizar a usmeje sa, keď sa naňho Severus pozrie. "No, ak sa to nenaučili od profesora, tak môžu aspoň vstrebať myšlienku, že si pätnásť rokov špehoval pre Rád bez toho, aby ťa chytili."

"Beryl," povie Severus.

Nizar mŕtvu smrťožrútku hneď odmáva ako nepodstatnú. "Odchýlka. Nemala ťa rada a hľadala dôvody, prečo ťa podozrievať, dôvody, ktoré som jej, bohužiaľ, poskytol. To nie je to isté ako byť zlý vo svojej práci." Odmlčí sa. "Vieš, medzi špiónstvom a politikou je veľmi tenká hranica. Mohol by si ponúknuť lekcie."

Severus sa netvári ohromene. "Nizar, mám dosť práce s presviedčaním dvesto študentov, aby nezomreli pri strkaní hláv do vlastných kotlíkov uprostred varenia elixíru. Nebudem si do rozvrhu pridávať hodiny prekliateho špiónstva!"

Nizar sa musí hodinu venovať len svojim prvákom z Bystrohlavu a Bifľomoru po tom, čo s tretiakmi prediskutuje a predvedie Obranu pred skutočnými hrozbami. (Väčšina z nich si začína zvykať na myšlienku, že slová sú v určitých situáciách rovnako účinné ako prútik, ak nie viac.) Prváci nadšene pomáhajú získavať objavené portréty, oblečenie a iné zaujímavé predmety, ktoré sa nachádzajú v častiach aspektu smetiska, o ktorých už starší študenti potvrdili, že sa v nich nenachádzajú prekliate predmety. Študenti si myslia, že je to zábavné, a Nizar ich odmeňuje magickou obdobou schovávačky na druhú polovicu hodiny.

Saša je teraz často v aspekte odpadovej miestnosti, keďže vie, ako sa k nemu dostať, a dnešok nie je výnimkou. Nizar uvažuje, že požiada škriatkov, aby jej dali vodítko, aby sa stále netúlala do miestnosti a nezabúdala sa z nej vrátiť. Je tu veľa vecí, ktorými sa dá rozptýliť, vrátane obrazov.

Nizar zatiaľ nepoznal žiadny portrét, ktorý sa našiel. Niektoré sú dosť staré na to, aby pochádzali z jeho čias, ale tých, čo ich maľovali, nepozná a ani oni nepoznajú jeho. Možno teda až potom. Vek sa mu zdá správny a nie každý by prišiel do slizolinskej spoločenskej miestnosti aj vtedy, keď to bol ešte verejný priestor na hrade.

Slečna Zellerová z Bifľomoru mu prinesie portrét dvoch žien spolu, jednej sediacej a druhej stojacej. Oba portréty sú bdelé, ale hľadia zo svojho rámu, akoby už veľmi dávno nemali nič nové, na čo by sa mohli pozerať.

"Mám ho pridať do zbierky, ktorú ešte stále triedime, pán profesor?" spýta sa slečna Zellerová.

Nizar sa chystá povedať áno, keď mu niečo na črtách sediaceho portrétu pripadá povedomé. "Počkajte. Ešte nie." Prevezme obraz od slečny Zellerovej, oprie ho o policu vo výške očí a študuje jeho obyvateľov.

Stojaca žena vyzerá ako Britka zo Strathclydu, teda z tých, ktoré mali najčastejšie ešte tmavé vlasy, tmavé oči a bledú pleť. Sediaca žena má čierne vlasy, orieškové oči a pokožku pobozkanú slnkom, a keď ho uvidí, usmeje sa.

"Ahoj, starý otec!"

Nizar musí prehltnúť hrču v hrdle, kým dokáže odpovedať v parseltčine. "Vanora. Myslel som si, že by si to mohla byť ty. Vyzeráš - obe vyzeráte nádherne, najdrahšia." Matne si uvedomí radostné vypísknutie slečny Zellerovej, keď sa rozbehne. "A mňa teší, že ťa spoznávam, Ankharet," dodá po fransky, pretože to považuje za najlepší neutrálny pokus.

Rodená Britka nakloní hlavu v pôvabnom, krátkom úklone. "A ty, zakladateľ môjho povolania." Našťastie hovorí staroanglicky, nie prekliatou kumbríčtinou. "Učila som obranu, zatiaľ čo Vanora chránila študentov našej fakulty."

"Nádherné," odpovie Nizar a usmeje sa. Stále hovorí staroanglicky, ale tuší, že Ankharet vie dosť parselsky na to, aby im obom rozumela. "Ako dlho ste už vy dve v tejto prekliatej hromade odpadkov?"

Vanora a Ankharet sa na seba pozrú. "No..." Vanorin portrét sa začervená. "To vlastne nevieme, starý otec."

"Nepamätáme si." Ankharet si vzdychne. "Išli sme raz v noci spať z našej pozorovateľne na stene Obrannej veže. Keď sme sa na druhý deň ráno zobudili, boli sme tu. Volali sme na ostatných, ale nikto nám nikdy neodpovedal."

"Väčšinu času sme strávili spánkom, ale musí byť rok 1995, ak sa s tebou teraz rozprávame." Vanora sa zamračila. "Dobrý Bože, to je teda najmenej sedemsto rokov! Myslíme si, že sme boli premiestnené v roku 1200, chápeš, ale... stále si nie sme isté."

"Vlastne je február - február roku 1996. A prosím ťa, nespomínaj svoju úplnú informovanosť o tom, kedy som mal byť k dispozícii. Väčšina to nevie, ja im to nepoviem a nepamätám si veľké úseky posledných tisíc rokov."

"Ach. Ach, bože," zašomre Vanora, keď sa slečna Zellerová vráti s húfom spolužiakov. "Matka sa obávala tejto možnosti."

"Túto pozná!" Slečna Zellerová vzrušene oznámi. "Rozprávajú sa, takže profesor tieto dámy pozná!"

"Profesor?" Vanora zvedavo zopakuje.

"Moderný výraz pre učiteľa. Titul," povie Nizar a prejde späť do modernej angličtiny. "Áno, poznám toho sediaceho mága, 4) hoci jej manželku som nikdy nestretol."

Slečne Jugsonovej sa zväčšia oči. "Manželku?"

"Veď vám všetkým stále hovorím, že v našich časoch sme sa ani trochu nestarali o rodové rozdiely," pripomenie Nizar. Potláča nutkanie byť úplne sarkastický; majú len jedenásť rokov. Väčšina prvákov je chránená a nevinná spôsobom, ktorý Nizar sotva dokáže pochopiť. "Britonka, 5) ktorá stojí na tomto portréte, je Ankharet z Gall-ghàidhilu, starobylého kráľovstva Galloway. Bola učiteľkou obrany nie hneď po mne - nepamätám si, kto túto úlohu prevzal po mojom vstupe do obrazu -, ale bola učiteľkou obrany, keď moja vnučka Vanora prevzala funkciu úradujúcej hlavy slizolinskej fakulty, potom ako Salazar odišiel."

"Páni," nadýchne sa Hughes a pozerá sa na portréty s bystrohlavovskou oči valiacou fascináciou. "Vaša vnučka, a nie jedno z detí Salazara Slizolina?"

Nizar sa pozrie na Vanoru a zasyčí opakovaním otázky. Aj on je zvedavý.

"Jedno z pravnúčat môjho prastrýka bolo po mojej smrti hlavou našej fakulty," povie Vanora a potom sa zamračí. "Je mi to ľúto. Nemôžem si spomenúť na ich mená."

"To je v poriadku." Nizar prepne späť do angličtiny, povie svojim študentom, čo bolo povedané, a potom ich prepustí na voľnú hodinu, počas ktorej na seba vrhajú neškodné zaklínadlá a prekliatia, pričom sa preháňajú po chránenom a bezpečnom priestore smetiska. Musí sa rozhodnúť, kam umiestni tento portrét. Podľa práva by mal náležite visieť na hrade, ale on chce mať tento odkaz na neskoršiu generáciu svojej rodiny nablízku.

Celý hrad je nablízku. Zvyšok obyvateľov hradných portrétov ich bude chcieť pozdraviť, nehovoriac o tom, že pomôže Vanore a Ankharet naučiť sa modernú angličtinu. Nizar môže umiestniť ich portrét s príslušnou identifikačnou tabuľkou a navštevovať ho, kedykoľvek sa mu zachce.

Ak nájde jednotlivé portréty Vanory a Ankharet, na verejnom priestranstve umiestni tie a tento získa späť. Každý, kto sa bude sťažovať, môže vysmahnúť; ak chce, môže si nárokovať na rodinnú pamiatku.

"Múry Obrannej veže vo vnútri hradu sú teraz trochu preplnené," povie Nizar v parselčine. "Nejaké preferencie pre verejný priestor, najdrahšia?"

"Niekde, kde je vidieť veľa ľudí," povie Vanora a jej hlas je plný túžby. "Moja milovaná je veľkolepá spoločnosť, ale už veľmi dlho sa môžeme rozprávať len jedna s druhou."

"Tak teda jedna z hlavných chodieb." Nizar zbežne uvažuje nad Vstupnou sieňou a zatiaľ túto myšlienku zavrhne. Salazar tam chce zavesiť všetky obrazy z roku 1015. Vanora a Ankharet boli učiteľmi tretej generácie, nie prvej. Ak sa tento plán zmení pre nedostatok portrétov z roku 1015, môžu nápad znovu zvážiť.

Na konci hodiny vyprevadí študentov zo smetiska, venuje Saši varovný pohľad, aby nezmeškala večeru - opäť -, a zíde dolu. Veľké schodisko je trochu preplnené portrétmi, ale nájde vhodné miesto pre Vanoru a Ankharet a pripevní rám na kameň. Potom vytiahne z vrecka dva strieborné sikle a transfiguruje ich na plakety s ich menami, titulmi a úlohami na Rokforte. Kdesi sa ozve rozhorčený piskot raráška nad tým, že Nizar transfiguruje mince vyrazené raráškami na iný predmet. Podobne ako každý, kto by namietal proti tomu, že si nárokuje tento obraz, aj rarášok sa s tým bude musieť vyrovnať.

Nizar sa vráti do triedy a nájde Narcissu Malfoyovú, ako naňho čaká s výrazom úplnej nespokojnosti. "Madam Malfoyová. Čomu vďačím za toto potešenie?"

"Chcem sa s vami porozprávať. Ohľadom môjho syna a jeho... zvláštnej zmeny názoru," odpovie Narcissa chladne.

Nizar gestom ukáže na dvere. "V tom prípade, prosím, vstúpte a vysvetlite mi, čo vás trápi."

Vo vnútri jeho komnaty Narcissa neodkladá svoje chladné správanie. "Musela som si najať sluhov!"

"Úplná hrôza," utrúsi Nizar. "Dáte si čaj?"

"Čaj." Narcissa sa zamračí. "Áno, prosím. Prečo si najímam sluhov, Nizar Slizolin?"

"Pretože už nemáš zástupy otrokov, ktorí by plnili tvoje príkazy. Aké hrozné, že strácaš také vznešené spoločenské postavenie." Nizar počká, kým škriatok s puknutím dopraví podnos s čajom na miesto bez primiestnenia.

"Bolo by fajn mať nejaké varovanie," zasyčí Narcissa cez zaťaté zuby, kým prijme čaj. "Bola to trochu drina nahradiť personál potrebný na chod panstva, lord Nizar."

"Ach, opäť môj titul. Musíte byť naozaj nahnevaná." Nizar sa usmeje a pozdraví ju šálkou čaju. "Dúfam, že nehľadáte ospravedlnenie, najmä keď otroctvo je v Británii od roku 1833 nezákonné." 6)

Narcissa ho poteší prevrátením očí. "Nie. Som len nahnevaná, že ma nečakane obťažujú. Nemám skúsenosti so zamestnávaním personálu, Nizar. Žiadna čistokrvná nemá taký výcvik."

"Musela si sa to rýchlo naučiť, inak by si mala oveľa horšiu náladu," poznamená Nizar.

"To áno, ale keď som bola mladšia, často mi hovorili, že vynikám v tom, že sa dokážem povzniesť. Priznávam, že mať v panstve okrem mňa aj ľudí je príjemná zmena. Domáci škriatkovia neboli nepríjemní, ale keď bol Draco v škole a Lucius... nedostupný, bola som veľmi sama. Nepreferujem to."

"To chápem," povie Nizar.

Narcisin nahnevaný pohľad sa konečne začne zmierňovať. "Nevedela som, že raráškovia ponúkajú nejaké služby nad rámec Gringottbanky. Teraz mám zamestnaného raráška na účely účtovníctva. Tiež som si neuvedomila, že Lucius odvádza takú zlú prácu, kým som sa nemusela ujať tejto úlohy. Tá raráška 7) - volá sa Therassiss - je prísne, svedomito presná a má výborné finančné rady, ktoré nám v živote chýbali. Možno ma hnevá čas strávený nápravou zmiznutia domácich škriatkov, ale myslím si, že samotná pomoc rarášky vyváži výdavky potrebné na zaplatenie jej aj nového personálu." Usmeje sa. "Ako povedal Draco v krátkom liste, ktorý mi poslal, aby odovzdal tvoj návrh, 'stimulujem žalostné magické hospodárstvo tohto ostrova'."

"Je žalostné," odpovie Nizar. "Míňanie mincí znamená, že z toho má úžitok viacero rúk, a keď je viac bytostí, ktoré si môžu dovoliť míňať peniaze na veci, ktoré sa neobmedzujú len na potreby na prežitie, majú z toho úžitok aj ostatní. Pomysli na to, ako veľmi by sa zlepšili magické obchody, keby mali väčšiu konkurenciu."

Narcissa sa opäť zamračila. "Teraz už chápem, prečo sa lord Salazar na Vianoce tak pohoršoval nad tým, že všetci pozoruhodne nerozumejú ekonomike. Je to zaujímavá vec, o ktorej som predtým nemala toľko vzdelania, aby som sa nad ňou zamyslela. Nemám rada, keď som nevedomá."

"Inteligentné bytosti nemajú rady nevedomosť, nie," povie Nizar. "Ako reagujú ostatní tvoji čistokrvní známi na tú dramatickú a strašnú zmenu ich života?"

Narcissa potlačí nejasný náznak nepatričného chichotania. "Zle. Väčšina z nich ešte neprestala fňukať dosť dlho na to, aby si hľadali zamestnateľných čarodejníkov do svojich domovov."

"A vedel by som si predstaviť, že ignorujú šmuklov."

"Ja nie. Človek nepotrebuje mágiu, aby oprášil stôl. Blanchette Carrowová ich tiež neignoruje," povie Narcissa po tom, čo si z podnosu vyberie jemný kúsok marcipánu. "Ale ona bola vždy celkom rozumná."

"Dostatočne rozumná na to, aby mi napísala a uistila ma, že hoci sa vo svojom verejnom živote musí hrať na politiku, stojí skôr na mojej strane než na strane Voldemorta." Nizar sa usmeje, keď sa naňho Narcissa prekvapene pozrie. "Bola prvá, ktorá odpovedala na moje starostlivo sformulované prieskumné listy."

"Chápem. Vôbec to nenaznačila. Moje ohodnotenie jej charakteru rastie." Narcissa sa opäť pustí do jemných kúskov marcipánu. "Nebudem sa pýtať, či sa ozval niekto iný. Dôverujem Blanchette, že sa dokáže brániť, ale ostatní sú mladší. Čistokrvní a zopár polokrvných, ktorí sú verní Voldemortovi, sa úplne poslední prispôsobia myšlienke, že domáci škriatkovia už nie sú ich majetkom. Viem si predstaviť, že väčšina z nich bude mŕtva alebo v Azkabane skôr, než prestanú byť tvrdohlaví, potom sa ich to už nebude týkať. Aj oni," pokračuje Narcissa, "žiadajú ministra Fudgea o navrátenie svojho právoplatného majetku."

"Čert ich ber," povie Nizar rázne. "Je mi jedno, či sem ten zasraný idiot Fudge príde s armádou. Nebudú znovu zotročovať posledný zostávajúci klan domácich škriatkov v Británii."

"Posledný zostávajúci klan?" zdvorilo sa spýta Narcissa.

"Kedysi tu boli aj iné. Predpokladám, že utiekli z ostrova vo chvíli, keď zistili, že ich príbuzných na Rokforte pomaly zotročujú. Ak škola založená Myrddinom nebola bezpečná, potom bolo múdre predpokladať, že ani samotný ostrov nie je bezpečný," odpovie Nizar.

Narcissa prikývne. "Zaujímavé. Žiaľ, nemám žiadne iné užitočné informácie, ktoré by som mohla ponúknuť - teda okrem Luciusovho návratu do sídla Riddlovcov po jeho nedávnej návšteve Rokfortu." Odmlčí sa. "Voldemortovi sa nepáčilo, že bol Lucius porazený tak ľahko, a ešte k tomu s takým odporným zápachom. Keby človek nebol samovrah, mohol by povedať, že sa zľakol."

"Lucius alebo Voldemort?" spýta sa Nizar.

Narcissa vydá pobavený zvuk. "Obaja."

"Nečakal som, že sa veľa zmenilo, ale to je v poriadku. Namiesto toho mám informácie, ktoré mi môžeš odovzdať." Nizar odloží prázdnu šálku, keď mu Narcissa venuje svoju bystrú pozornosť. "Si si vedomá Voldemortovho cieľa, čo sa týka Oddelenia záhad."

"Áno." Narcissa vyzerá znepokojene. "Jeho plány v tejto veci sa nezmenili, hoci... to je ďalšia vec, ktorú by som Temnému pánovi nikdy nepovedala, ale tápe v tom, ako sa o to opäť pokúsiť. Nerozumiem jeho posadnutosti, ale zdá sa, že si je istý, že kľúč k víťazstvu sa skrýva v proroctve, ktoré kedysi predpovedalo jeho porážku."

"Tak tu je to, čo si zistila. Ako si k tejto informácii prišla, môžeš rozhodnúť sama. Problémy, ktoré Voldemort v minulosti zažil, sú dôsledkom jednoduchého bezpečnostného opatrenia, aj keď veľmi nepohodlného. S guľami v Sieni proroctiev môžu manipulovať len tí, na ktorých sa proroctvo vzťahuje - v tomto prípade len Tom Marvolo Riddle, Voldemort alebo Harry James Potter. Ak by tú konkrétnu guľu uchopil niekto iný, bol by rovnako zmätený ako Broderick Bode." Nizar sa snaží neškrípať zubami. Arthur mu povedal, že Bode sa zotavoval, kým mu niekto nedal tú prekliatu rastlinu. Stále netuší, ako sa mohli liečitelia pozrieť na odrezok Diablovho osídla a nerozoznať, čo je tá rastlina zač. Vysoký počet bodov z bylinkárstva je podmienkou na to, aby sa človek mohol stať liečiteľom každého druhu v čarodejníckej Británii.

"Aha." Narcissa zvraštila obočie. "Sála plná gúľ, ktoré sú na nič. Ako veľmi podobné nášmu ministerstvu."

"Ja som hovoril to isté." Nizar si povzdychol. "Idiotizmus. Bez ohľadu na to budeš informovať Voldemorta, že si zistila, že v skutočnosti viem o spôsobe, ako obísť toto bezpečnostné opatrenie. Skutočne môžem získať proroctvo, ktoré hľadá."

Narcissa naňho nechápavo hľadí. "Chceš povedať, že sa na teba Temný pán opäť sústredí?"

"No, keď to skúšal naposledy, nedopadlo to preňho veľmi dobre, však?" Nizar je stále celkom spokojný s výsledkami. "Traja mŕtvi Smrťožrúti a mŕtvy nadrozmerný had. A tá krásna diera na Voldemortovej tvári."

"Temný pán si na zakrytie tejto novej deformácie nasadil polomasku," povie po chvíli Narcissa. "Nie som si istá, či je to zlepšenie okrem úľavy, ktorú cítim, keď sa už nemusím pozerať na jeho odhalené zuby."

"Márnivosť." Nizar pokrúti hlavou. "Na to, aby sa Voldemort zaoberal takýmito vecami, je trochu neskoro."

"Myslím, že to má len veľmi málo spoločného s márnivosťou a dosť veľa s tým, že nechce vystavovať dôkaz svojej porážky z tvojich rúk každému, s kým sa Temný pán stretne," povie Narcissa.

"Výborný postreh."

Narcissa využije nalievanie druhej šálky čaju na zamaskovanie nervózneho vrtenia sa. "Chceš nastražiť návnadu pre pascu. Chápem tú motiváciu, ale nerada by som, aby na to doplatili ostatní."

"Študenti budú v bezpečí medzi múrmi Rokfortu. Severus si už uvedomuje, čo ti hovorím, potenciálne nebezpečenstvo a čo by to mohlo znamenať," povie Nizar. "Považuje to za poskytnutú príležitosť zabiť ktoréhokoľvek smrťožrúta, ktorého chce, ak je dosť hlúpy na to, aby sa pokúsil konať proti nemu."

Narcissa skriví pery. "To znie veľmi ako Severus. Vždy taký praktický." Zdvihne oči od čaju a pozrie na Nizara. "Naozaj máš prostriedky na to, aby si získal tú guľu s proroctvom bez pomoci mladého pána Pottera, Nizar? Alebo klamem Temnému pánovi?"

Nizar zdvihne sušienku, ktorá nie je cukrovou katastrofou, a usmeje sa. "V prípade tejto konkrétnej gule skutočne mám prostriedky na jeho získanie, Narcissa. Nebudeš mu vôbec klamať."

Narcissa napokon vydá frustrovane znejúci výdych. Je príliš dobre vycvičená na to, aby to bolo také očividné, ale Nizar poznal každého jedného Blacka, ktorého kedy Rokfort hostil, a pozná úľavu, keď ju vidí. "Keď túto informáciu odovzdám ďalej, môže to okamžite zvýšiť nebezpečenstvo pre teba."

Nizar doje sušienku, ktorá má výraznú chuť škorice a kardamónu. "Nemyslím si, že sa to stane. V decembri si dal načas s prípravou pasce na Volanie krvi, a aj tak sa to nepodarilo. Voldemort bude teraz ešte opatrnejší. Neočakávam, že ma bude priamo obťažovať aspoň tri mesiace."

"Chceš sa staviť?" Narcissa sa spýtala s prekvapujúcou suchopárnosťou.

"V žiadnom prípade. Šialenci sú sakramentsky nepredvídateľní. Možno bude naozaj natoľko hlúpy, že sa ma zajtra pokúsi povzbudiť, aby som získal to hlúpe proroctvo."

____________________________

1) Fair Folk - názov pre nadprirodzené bytosti. Nenašla som oficiálny preklad a pretože fairy znamená víla alebo vílí a folk ľud alebo národ, tak som to dala ako Vílí ľud. Druhý termín je Green Folk, teda Zelený ľud.

2) Pre tých, ktorí podobne ako ja nie sú až takými fanúšikmi Tolkiena, je Roklinka sídlo elfov v Pánovi prsteňov. Fanúšikovia nech považujú poznámku za bezpredmetnú. https://cs.wikipedia.org/wiki/Roklinka

3) Speciesizmus (tiež druhizmus, speciesizmus) je druhová nadradenosť (obdoba rasizmu, sexizmu atď.); diskriminácia jedného druhu druhým alebo legitimizácia jeho vykorisťovania. Názov je odvodený od latinského slova species = druh, čo je základná kategória biologického názvoslovia. Tento termín používajú najmä aktivisti za práva zvierat, pretože dobre vystihuje jeho podstatu. Bližšie: https://cs.wikipedia.org/wiki/Speciesismus

4) Toto je jeden problém. Nizar už predtým odmietol rozdelenie na čarodejník / čarodejnica s tým, že by sa mal používať neutrálnejší výraz „magician“, po našom „magický“ alebo „mág“. Ale to sa dosť problematicky prekladá, keďže my máme v slovenčine pohlavia výraznejšie označené. A vlastne slovo mág je mužského rodu, nie je to rodovo neutrálny výraz, čo bol asi autorkin zámer. Ale tak kde ho použije, tam nechávam „mág“.

5) V tomto kontexte zrejme britskí Kelti, kto chce vedieť viac, odkaz: https://cs.wikipedia.org/wiki/Britonov%C3%A9

6) Na území samotnej Veľkej Británie už v r. 1807, na celom území britského impéria od r. 1833. To len na okraj. :)

7) Rarášok, raráškovia. Aká je verzia pre ženského raráška? Rarášica? :D