Preklady fanfiction Harryho Pottera

7. kapitola

Draky a diamanty

„Takže, ako sa zdá, teraz je s tvojou nohou všetko v poriadku, Alex. Necháme ti ten magický odliatok niekoľko dní ako prevenciu, dobre?“ vysvetlila Hermiona, ktorá mala pri Alexovi rannú vizitu. Alex bol už chvíľu hore, čítal a raňajkoval. Draco, ktorý strávil noc v stoličke pri jeho lôžku, stále tvrdo spal.

„Supeeeer! Ako dlho mi to necháte?“ opýtal sa Alex vzrušene.

„Potrebuješ ju iba na niekoľko dní,“ odpovedala Hermiona a zasmiala sa nad jeho detským nadšením. „Ale môžeš ju nosiť aj dlhšie, ak chceš.“

Alex sa uškrnul a zadíval sa v úžase na svoj biely magický odliatok. Hermiona sa pozrela na odliatok a zamračila sa nad jeho bezchybným stavom.

„Môžem mať tú česť podpísať sa ako prvá?“ spýtala sa, vytiahnuc škatuľku farebných fixiek.

„Môžeš po tom písať?“ zalapal po dychu vytreštiac oči. Hermiona sa zasmiala, otvorila oranžovú fixku a podpísala sa menom na veľkú časť.

„Tam,“ povedala s úsmevom uspokojivo. „Tvoj prvý podpis.“

„Supeeer,“ opakoval, dívajúc sa na jej úhľadne napísaný rukopis. „Môžeš na to aj kresliť?“

„Čo by si chcel, aby som ti nakreslila?“ opýtala sa Hermiona, prichystajúc si viac fixiek.

„Draka!“ vykríkol Alex a posadil sa vzrušene.

Hermiona začala kresliť draka a intenzívne sa sústredila. Po dokončení ho zafarbila a pozrela sa naňho, hrdá na svoje dielo. „Čo myslíš?“ spýtala sa, predstaviac mu svoju kresbu.

Alex sa pozeral na svoj odliatok, na Hermioninho draka.

„To je všetko?“ povedal po chvíli.

„Čo tým myslíš?“ spýtala sa skleslo a ruka jej klesla k bokom. „Je to drak.“

„Je to dievčenský drak,“ odpovedal, pokrčiac nosom.

„Je to pekné,“ oponovala mu Hermiona, obhajujúc svoje farebné stvorenie.

„Hermiona,“ začal Alex podráždene. „Draci by nemali byť pekní. Mali by byť nebezpeční a desiví, a chrliť oheň cez nos.“

Hermiona si poklepkala prstom po brade, uvažujúc nad Alexovým vysvetlením. Náhle sa jej vyjasnila tvár a načiahla sa po prútik. Dotkla sa draka, očarujúc ho, aby vyšiel zo zafixovadla. Kreslený drak zakrúžil nad Alexom a zreval pred tým, ako odletel do stredu miestnosti a vychrlil oheň nosnými dierkami. Vo vzplanutí ohňa drak zmizol späť do Alexovho zafixovadla a zmenil sa v tú desivú príšerku, akú Alex chcel.

„Supeeer!“ vydýchol ešte raz, pri pohľade na Hermionu s úctou. „Urob to ešte raz!“

Hermiona sa zasmiala, zdvihla fixky a vstala. „Možno neskôr. Musím skontrolovať ešte niekoľko ďalších pacientov. Vrátim sa vyprevadiť ťa, keď budeš odchádzať.

„Hermiona,“ spýtal sa Alex váhavo. „Som tvoj obľúbený pacient?“

„O tom nie je pochýb,“ odvetila, usmiala sa na neho a pohladila ho po vlasoch. „Ale už ťa tu nechcem nikdy znova vidieť, jasné?“ pokračovala ostro.

Alex prikývol a široko sa na ňu usmial. „Nemyslím si, že by to ocko ešte zvládol. Neznáša veľmi dobre nehody.“

Obaja sa pozreli na stále spiaceho Draca. Zavrtel sa mierne v kresle, ale stále tvrdo spal.

„Nie, nemyslím, že by zvládol,“ súhlasila, aj naďalej pozerala na Draca. „A to platí i o mne. Takže odteraz už budeš opatrnejší, hej? Nechcem, aby si bol ešte niekedy mojim pacientom.“

„Dobre,“ povedal vážne a pozrel na svoje ruky.

Hermiona prešla k nemu, dala mu pusu na čelo a objala ho. „Uvidíme sa čoskoro, Alex,“ povedala a otočila sa k odchodu z miestnosti.

***

„Máš tam pekného draka, kámo. Kto ti ho kreslil, tvoj otec?“ opýtal sa Blaise, kontrolujúc Alexove čarovné zafixovadlo.

„Nie. To spravila Hermiona. Nie je to desivé?“ rozplýval sa a predvádzal nohu.

„Hermiona?“ zopakoval a obdaril Draca vševediacim pohľadom.

Draco civel na svojho tak-zvaného kamaráta, ktorý sa na oplátku zaškeril. „Ty si povedal, že tam bola najlepšou liečiteľkou.“

„A najlepšia kreslička!“ pridal sa Alex vzrušene.

V tom momente do miestnosti vstúpila Hermiona. Pozrela sa na Blaisa s prekvapením a poznamenala: „Je pekné vidieť ťa v normálnom stave, pán Zabini a nie ako pacienta.“

Draco sa na tom zasmial, keď naňho Blaise civel. Hermiona pozrela na Draca a pohliadla mu do očí. Jeho úškrn pohasol, len aby jej venoval malý úsmev, ktorý ona placho opätovala. Blaise preskakoval pohľadom z jedného na druhého a gúľal očami. Hermiona sa vytrhla zo snenia, pozrela späť na Alexa a uškrnula sa na Blaisa.

„Tak teda dobre,“ povedala Hermiona. „Máme pripravený invalidný vozík.“

„Invalidný vozík?“ spýtal sa Draco zmätene. „Ale ja som myslel, že bolo všetko vyliečené.“

„Je to štandardný postup. Všetci pacienti musia byť vyvedený na invalidnom vozíku,“ vysvetlila. „Hoci sú absolútne v poriadnu, však Alex?“

Rázne prikývol, odstrániac všetky zostávajúce Dracove pochybnosti.

„Fajn, ak mi chlapci pomôžete s Alexom na vozík, môžeme odtiaľto odísť.“

Ako štvorica kráčala po chodbách Svätého Munga a Draco tlačil Alexov invalidný vozík, prešla okolo nich mladá dievčina so svojim otcom. Dívala sa na Alexov odliatok a on hľadel na ňu, keď prechádzala okolo.

Blaise pozrel na Alexa. „Čo myslíš, kámo? Vyzerá podľa teba dosť dobre?“ zažartoval.

„V žiadnom prípade!“ Alex sa vydesil a skrčil nos s odporom. „Dievčatá sú odporné!“

„Veľká vďaka!“ žartovala Hermiona a pozrela na Alexa s ublíženým výrazom v tvári.

„Nemyslel som teba, Hermiona,“ dodal s ospravedlňujúcim úsmevom.

„Takže si myslíš, že Hermiona je kočka?“ opýtal sa Blaise a uškrnul sa na Hermionu červenú v tvári.

„Nie toľko ako ocko,“ odpovedal drzo.

Ako dorazili k východu, všetci štyria sa zastavili pred dverami a trápne ticho medzi nimi vzrastalo. Draco civel na svojho syna a na Blaisa, ktorý sa beznádejne snažil skrývať svoj úškrn. Hermionino červenanie dosiahlo novú úroveň, keď sa pozrela na Draca, ktorý vyzeral trochu rozpačito.

„Liečiteľka Grangerová! Potrebujú vás znova na detskom oddelení,“ zavolala na ňu sestrička.

Ach, vďaka Bohu, pomyslela si tajne. „Musím ísť,“ povedala a naklonila sa, aby dala Alexovi ďalší bozk na líce. „Buď opatrný, dobre?“ Vstala, obdarila Draca úsmevom a rýchlo zamávala pred odchodom Blaisovi.

Draco za ňou hľadel ako kráča preč, potom sa otočil tvárou k Blaisovi a Alexovi, ktorý sa naňho obaja bláznivo škerili.  Draco sa zamračil a zdvihol Alexa z invalidného vozíka. Keď odchádzali od Sv. Munga, Draco ľahko stisol Alexovo rameno.

„Zradca,“ zavrčal.

***

„Tak, ako máš v pláne požiadať ju o ruku?“ opýtala sa Hermiona Rona, keď kupovali zásnubný prsteň pre Parvati.

„Ja neviem,“ povedal, pozerajúc na ňu s obavami a nesvoj. „Nie som si istý, či sa jej už môžem opýtať.“

„Čože?!“ zajačala Hermiona, zabudnúc, že stojí uprostred klenotníctva. „Čo tým myslíš?“ spýtala sa, keď sa upokojila, ale nebola o nič menej šokovaná.

„No - čo ak povie nie? Alebo ešte horšie, čo keď povie áno, a potom to poseriem alebo čo?“ spýtal sa, vyzerajúc nervózne.

„Ronald! Nepočúvaj, čo ti hovoria Fred a George,“ kričala podráždene Hermiona. „Miluje ťa, ty idiot. Samozrejme, že odpovie áno. Potom sa vezmete, budete mať krásne deti a budete žiť šťastne až naveky. A teraz, čo ten prsteň?“ pokračovala, ukazujúc na ohromujúci, ale jednoduchý diamantový prsteň.

Ron civel na svoju najlepšiu priateľku, usmial sa nad jej sebaistým tvrdením. Podišiel k nej, objal ju a pozrel na prsteň, ktorý vybrala.

„Príliš malý. Napokon som dostal peniaze, ktoré by som mohol pokojne utratiť na ňu. Nie je to akoby som chcel utratiť na seba.“

Hermiona sa zasmiala, prešla k ďalšiemu radu prsteňov. Snažila sa neúspešne potlačiť zívanie, ktoré nezostalo bez Ronovho povšimnutia.

„Si unavená? Chceš to odložiť na neskôr?“ opýtal sa.

„Nie, nie, je to fajn. Som v poriadku. Len som mala dlhý deň. Odkladali sme to dosť dlho a ty potrebuješ kúpiť prsteň. Budem v poriadku,“ zopakovala.

„Dobre,“ pripustil, pozrel sa na ďalšie z drahších prsteňov. Príliš okázalé, pomyslel si. „Tak, čo si dnes robila?“

„Och, ja som ti nevravela. Alex bol u Sv. Munga túto noc kvôli zlomenej nohe. Narazil doňho jeho kamarát, keď hrali metlobal. Zranil sa, keď spadol. Keď som sa dopočula, že bol na pohotovosti, tak som sa vydesila, že som odišla od jedného zo svojich pacientov, keď som bola uňho na vizite.“

„Ako sa má?“ opýtal sa Ron, skutočne sústredene.

„Veľmi dobre. Bol skvelý počas celého liečiaceho procesu. Najúžasnejšia vec bola, ako si zamiloval svoje zafixovadlo. Nemyslím si, že sa ho bude chcieť niekedy vzdať,“ spomenula si so smiechom.

Ron na ňu pozrel a videl jej oči zažiariť, pri pomyslení na to dieťa. „Skutočne ťa dostal, že áno?“

„Je to skvelý chlapec. Taký sladký a roztomilý a tiež neuveriteľne šikovný,“ vyhŕkla.

„A čo jeho otec?“ spýtal sa potuteľne a všimol si, že sa Hermiona pri zmienke o Dracovi začervenala.

„Čo s ním?“ spýtala sa, odmietajúc sa na neho pozrieť. Zdvihla iný prsteň a podržala ho Ronovi pred tvárou.

„Príliš veľký,“ povedal. „Parv má skutočne malé ruky. A neskúšaj meniť tému. Nepochybne sa ti Malfoy páči. Takže, čo sa deje medzi vami dvoma?“

„Nič, Ronald. Sme iba priatelia,“ trvala na svojom, stále sa vyhýbajúc jeho pohľadu.

„Vieš, nie som hlúpy. Vidím, že ho máš rada. Prečo ho proste niekam nepozveš?“

„Viem, že nie si hlúpy, Ron. A čo tento?“ spýtala sa, keď zdvihla krásny dvoj-karátový, štvorcový briliantový prsteň.

Ron si ho od nej vzal a bedlivo preskúmaval. „Je krásny, nemyslíš?“

Hermiona prikývla a usmiala sa.

„Myslíš, že sa jej bude páčiť?“ opýtal sa nervózne znova.

Položila mu ruku na tvár a srdečne sa naňho usmiala. „Zamiluje si ho, Ron. Som kvôli tebe taká nadšená,“ povedala a objala ho.

Bláznivo sa usmial a vrátil jej objatie. „Vezmeme ho,“ povedal klenotníkovi, konečne si istý svojim rozhodnutím.

Keď sa tí dvaja od seba odtrhli, Ron sa na Hermionu starostlivo pozrel. „Budem predstierať, že si ignorovala moju otázku, pretože som kúpil zásnubný prsteň. Ale nemysli si, že sme skončili.“

Usmial sa šialene, objala ju späť. „Vezmem si tento,“ povedal klenotníkovi, konečne istý s jeho rozhodnutím.

Hermiona prevrátila očami a pocítila motýľov v žalúdku už i pri jednoduchej myšlienke na plavovlasého ex-Slizolinčana. Aspoň viem, že si myslí, že som pekná, pomyslela si s ľahkým úsmevom.

***

Zrútiac sa na pohovku vo svojej obývacej izbe, Draco zavolal na Butlera, aby mu priniesol pohár Ohnivej whisky. Práve uložiť jeho syna k spánku a uistil sa, že jeho čarovné zafixovadlo je úplne v poriadku. Vyčerpaný, nechcel nič viac, ako nejaký alkohol a dlhý spánok. Bohužiaľ preňho, jeho rodičia sa rozhodli navštíviť ho, keď sa vrátili domov z letoviska a dopočuli sa o vnukovom zranení.

„Čo sa preboha prihodilo Alexovi, Draco?“ kričala Narcissa so zmesou strachu a zlosti.

Draco hlasno zastonal, ani sa nesnažil skryť svoje sklamanie. Iste, teraz sa vrátia, pomyslel si trpko, keď mu Butler podával jeho pohár. Stiahol svoj drink na jeden dúšok, vychutnávajúc si pocit alkoholu stekajúceho dole krkom.

„Nič sa nestalo, mama. Je v poriadku a spí, takže ak vám to nebude prekážať, nerob si starosti, potešilo by ma to,“ odvetil drzo.

„Nehovor tak so svojou matkou, Draco,“ pokarhal ho prísne Lucius. „Jednoducho sme chceli vedieť, čo sa stalo nášmu vnukovi. Je to snáď dôvod, aby si s nami mohol tak zaobchádzať?“

„Nemusíš ma hrešiť ako dieťa, otec,“ začal Draco a jeho podráždenie sa stupňovalo.

 „Tak sa ako dieťa nechovaj,“ oponoval Lucius a začínal sa hnevať na svojho syna pre jeho hrubé správanie.

„Stačilo! Obidvaja! Chcem vedieť, čo sa prihodilo Alexovi. Okamžite Draco,“ povedala pevne.

„Je v poriadku. Mal len nehodu na metle, keď bol u kamaráta doma. Musel ísť k Sv. Mungovi, strávil tam predošlú noc a Hermiona sa oňho postarala. Nič sa nedeje, ale odporúčala mu nosiť pár dní čarovné zafixovadlo ako preventívne opatrenie,“ vysvetlil a posadil sa.

Lucius, ukľudnený synovou odpoveďou sa uvoľnil a tiež si sadol na pohovku. Narcissa sa ale vnímavo pozrela na syna.

„Hermiona ho uzdravila?“ spýtala sa a pozorne sledovala Dracove reakcie.

Zavrel oči, pretože vedel, že tento rozhovor sa uberal smerom, ktorý sa mu nebude páčiť. „Áno, matka.  Je tá najlepšia a Alex si nič iné nezaslúži.“

„Hm,“ pokračovala zamyslene. „Zdá sa, že Hermiona je tu vždy pre vás, nie je tak?“

„Pre Alexa,“ objasnil Draco, stále nahnevaný radom matkiných otázok. „Vždy je tu pre Alexa.“

„Nemôže tu byť pre Alexa bez toho, aby tu nebola aj pre teba,“ oponovala. „Myslím si, že to dievča má o teba záujem.“

„O Alexa, matka! Zaujíma sa o Alexa!“ zakričal a jeho podráždenie dosiahlo bod varu.

Narcissa sa pozrela na Luciusa s výrazom šoku. Lucius sa uškrnul na syna, podpichnúc ho. „Vyzerá to, akoby si žiarlil, že venuje pozornosť Alexovi.“

Draco neveriacky civel z otca na matku. Nepáčilo sa mu, ako blízko sa dostali k pravde.

Ach môj bože. Žiarlim na vlastného syna. Ako k tomu do šľaka došlo?

„Nemám žiaden dôvod odpovedať. Teraz, ak vám to nevadí, mám za sebou dlhý deň a chcel by som ísť do postele.“

S tým Draco odišiel do svojej spálne, takže jeho matka a otec ostali sami v obývacej izbe.

„Vieš, Lucius, myslím, že sa mi to dievča začína páčiť,“ povedala Narcissa, keď sa pripojila k manželovi na gauči.

„Možno, ale nemyslím si, že to Draco zvládne. V skutočnosti, nemyslím si, že niekto iný ako Alex zvládne Draca.“

Narcissa sa nad tým zasmiala, pokrútiac hlavou. „Ty si zjavne nepočul nič o Hermione Grangerovej. Ak niekto Draca zvládne, je to ona. A ona si už predsa získala Alexove srdce, ktorý je Dracovou najväčšou starosťou, som si istá.“

„Možno, ale ...“ začal Lucius.

„Úprimne povedané, Lucius, ak povieš, že nie je čistokrvná, prisahám, že začarujem ten tvoj vráskavý zadok až na mesiac,“ prerušila ho Narcissa pokojne, ale nebezpečne.

„Nechcel som to povedať. A nie som vráskavý,“ oponoval jej popod fúzy.

„Vážne, tak čo si potom chcel povedať?“ tlačila naň Narcissa, zúžiac oči.

„Chcel som povedať, že nevieme, či sa jej Draco páči, alebo či ho má rada.“

„No samozrejme, že sa obaja majú radi! Bolo zrejmé, že je medzi nimi vzájomná náklonnosť už na Alexovej narodeninovej párty a to bolo pred niekoľkými mesiacmi. Som si istá, že ju čoskoro pozve na rande,“ zopakovala sebaisto.

„Ako si môžeš byť taká istá?“ spýtal sa Lucius a pozrel sa na svoju ženu s podozrením.

„Poznám svojho syna. Je to Malfoy. Musí sa jej nejako oplatiť,“ povedala a vstala. „A teraz pôjdeme domov. Odmietam stráviť noc v tomto byte. Nikdy nepochopím, čo donútilo Draca podrobiť sa tomuto druhu života, keď mohol ostať v Manore.“

***

Draco stál pri synových dverách, pozorujúc jeho pokojný spánok. Pozrel sa na jeho zafixovadlo, na draka, ktorého mu nakreslila Hermiona a očarovala ho. Pamätal, ako bola zasiahnutá Alexovým zranením a aké mala obavy. Cítil nával emócií, ktoré preňho boli neznáme. Spomenul si na tú noc, keď strážila Alexa, a ako ju skoro pobozkal. Túžil byť s ňou znovu osamote, preto sa rozhodol, že sa jej opýta, či by sa nabudúce znovu nemohli vidieť. Vrátiť jej láskavosť, pomyslel si.

Ako tak premýšľal nad všetkými miestami, kde by ju mohol vziať, romantickými reštauráciami, kde by mohli ísť, jeho vzrušené očakávanie silnelo. Zaujímalo by ma, ako sa mi revanšuje ona, pomyslel si s diabolským úškrnom, keď šiel do postele.