Preklady fanfiction Harryho Pottera

Len pre našu zábavu a poučenie.

Vždy budeme mať Paríž

9. kapitola 5/5

Vždy budeme mať Paríž
Vložené: Jimmi - 20.10. 2024 Téma: Vždy budeme mať Paríž
Jimmi nám napísal:

Názov: Vždy budeme mať Paríž

Originálny názov: We'll Always Have Paris

Autorka: Melissa D

Pozor, nie je možné otvoriť v novom okne, musíte sa vrátiť späť.

 

****

„Zas ideš do knižnice, Hermiona?“ spýtal sa Harry. „Nemyslím si, že som ťa kedy videl tak tvrdo študovať na skúšku. Prečo si nedáš dnes večer pauzu? Ak to nevieš teraz, tak už to asi nezistíš.“ Chýbala mu jeho kamarátka. Posledné dva týždne Hermionu sotva videli. Ak práve neštudovala na veľký test z aritmantiky, robila úlohy na iné predmety alebo patrolovala po chodbách ako prefektka. Sotva už trávila čas s priateľmi. Keď si konečne našla čas a posedela v spoločenskej miestnosti, Harry si všimol, že sa jej oči občas vzdialili, akoby bola niekde inde, keď si myslela, že sa na ňu nikto nepozerá. V skutočnosti si ten pohľad všimol často odkedy sa vrátila z výmeny.

Začal si trochu testovať svoju teóriu, keď sa tak zamyslene zatvárila. Začal v miestnosti hlasno hovoriť s niekým o Malfoyovi, aby to Hermiona počula. K jeho prekvapeniu, vždy keď spomenul meno toho blonďavého chlapca, Hermiona akoby zbystrila pozornosť, čo Harryho znepokojovalo.

Keď sa Hermiona chystala prejsť cez portrétový otvor, zastavila sa a ešte raz skontrolovala svoj vzhľad, uhladila si vlasy a potom zamierila von. Seamus Finnigan na ňu zavolal s úsmevom: „Kamže ideš, Hermiona? Máš veľké rande?“

Hermiona sa otočila a uškrnula sa: „Ha ha, Seamus.“ Ale Harry si všimol, že pri Seamusovej poznámke jej líca mierne zružoveli... a ani  to nepoprela.

****

Blížila sa večierka a Hermiona sa stále nevrátila. Nebolo jej podobné, aby zostala hore tak neskoro pred skúškou. Vždy si dávala záležať na tom, aby sa poriadne vyspala, aby bola na skúšky plne sústredená. Harry navyše vedel, že jej večer na patrolovanie bol v utorok, nie v stredu. Určite stratila pojem o čase, čo bola pre ňu typická vlastnosť, a ani si neuvedomila, že už je večer, nieto že by už mala ísť spať. Chcel si pred spaním zobrať niečo na zjedenie, a tak sa rozhodol, že po ceste naspäť skočí do knižnice a vezme Hermionu so sebou.

Odložil svoje úlohy z transfigurácie a postavil sa zo stoličky. „Ron, idem si niečo vziať z kuchyne. Chceš niečo?“ spýtal sa.

Ron, stále sústredený na šachovnicu pred sebou, kde nemilosrdne drvil frustrovaného Deana Thomasa, zamumlal: „Jasné. Zober mi nejaké z tých čokoládových brownies s orechmi, čo sme mali na večeru.“ S roztržitým mávnutím ruky dodal: „A pozdrav odo mňa Dobbyho.“

„Jasné,“ odpovedal Harry a vykročil cez portrétový otvor dole po schodoch.

****

Draco a Hermiona urobili za dva týždne veľký pokrok. Nestretávali sa každý večer, ale skoro každý, a keď sa stretli, usilovne študovali. Profesorka Vektorová učila iné učivo, ako ich profesorka v Beauxbatons, takže bolo veľa toho, čo potreboval dohnať, no po prvých dňoch to konečne začal chápať. Zajtra ich čaká test a Hermiona bola presvedčená, že ho Draco zvládne na výbornú.

To však neznamenalo, že posledné dva týždne boli ľahké. Neboli, ani zďaleka. Kvôli svojej vlastnej duševnej pohode sa Hermiona väčšinu času zdržiavala na opačnej strane stola, kde pracovali. Bola to malá miestnosť, ale dosť veľká na pohodlnú pohovku a obdĺžnikový stôl s pár stoličkami, ktoré tam pre Hermionu umiestnila madam Pinceová. Nebolo to veľa, ale bol to pekný priestor. Jediní ľudia, ktorých sem Hermiona kedy priviedla, boli Harry s Ronom, a to aj ich zaviazala mlčanlivosťou. Nikdy predtým im nedokázala nič zatajiť – až do nedávna.

Nenávidela, že im musí klamať vždy, keď odchádzala z klubovne, ale nedokázala nájsť rozumný dôvod, ktorý by dokázali prehltnúť, prečo pomáha chlapcovi, ktorý im spôsobil toľko problémov a bol všeobecne osinou v zadku. Navyše, keď nikomu nehovorila o ich tajnom dohovore, bolo ľahšie predstaviť si, že sú späť v Beauxbatons, oslobodení od zvedavých pohľadov a očakávaní „správneho“ správania. Vedela, že klame svojim priateľom, ale aj sama sebe, no popierať svoje pocity bolo čoraz ťažšie.

Počas ich doučovania sa neraz pristihla pri tom, že bude rozumné udržiavať si čo najväčší odstup. Posledná vec, ktorú potrebovala, bolo zistiť, že jej tvár sa nebezpečne blíži k jeho, keď sa skláňala nad pergamenmi alebo prezerala ich učebnice. Tak blízko, že by mohla cítiť vôňu jeho korenistej kolínskej, tak blízko, že stačí nakloniť hlavu o pár centimetrov a mohla by pocítiť jeho hodvábne vlasy na svojom líci. Iba s najväčším sebazaprením sa sústredila na aritmanciu, ale vedela, že musí. Draco potreboval jej pomoc a ona si tiež musela udržať svoje známky.

Draco zdvihol zrak od svojej práce a pozrel na Hermionu, ktorá sedela na pohovke, s chrbtom opretým o jedno operadlo a nohami skrútenými pod sebou. Ešte raz si prechádzala svoje poznámky. Vyzerala tak rozkošne, ako tam sedela v príliš veľkej mikine s logom metlobalového tímu Chrabromilu a v tých muklovských rifliach, ktoré mala tak rada. Oči upierala na stránky pred ňou, ticho si pospevovala melódiu, pričom jej noha poskakovala v rytme hudby. Vyzerala tak pohodlne, zahrabaná medzi knihami… s ním. „Chcem sa ti za posledné dva týždne poďakovať, Hermiona,“ povedal Draco s pocitom ľútosti. Vianočné prázdniny boli vzdialené len pár týždňov. Na niekoľko týždňov nebude potreba ďalšie doučovanie, ak vôbec. S nechuťou si uvedomil, že Hermiona je taká dobrá učiteľka, že by to teraz mohol zvládať sám. „Viem, že nie je ľahké skrývať tajomstvá, hlavne pred tvojimi priateľmi. Ale mám dobrý pocit z toho zajtrajšieho testu.“

Pozrela na neho ponad svoju knihu. „Som rada, že som mohla pomôcť. Určite zajtra dostaneš vysoké známky. Som si tým istá.“

„Viem, že si obetovala veľa svojho vlastného času na štúdium, aby si mi pomohla.“

Zložila nohy na zem a zavrela knihu, ktorú mala na kolenách. „V skutočnosti to pomohlo aj mne. Tým, že som ťa učila, som sa to sama naučila lepšie. Myslím, že sme pripravení, ako len môžeme byť.“ Zívla, pričom si zakryla ústa. Stratili pojem o čase, ale Hermiona vedela, že už musí byť neskoro. „Vieš, koľko je hodín?“

Prešiel k svojej taške opretej o stranu pohovky a hodil svoj odložený školský plášť na stranu. Pokľakol, aby vylovil svoj hodinky z dna. „Už je skoro čas na zákaz vychádzania. Asi by sme to už na dnes mali zabaliť.“

„Asi máš pravdu,“ súhlasila. Otočila sa a sfúkla sviečku na stole vedľa pohovky. Keď sa postavila, kniha aritmatiky jej spadla z lona na podlahu. Zohla sa, aby si ju vzala, práve v okamihu, keď sa Draco načiahol z miesta na podlahe. S tupým buchnutím sa im hlavy zrazili.

„Au. To bude bolieť,“ povedal a trel si čelo. Ale zasmial sa, jeho kolená klesli na zem, takže kľačal tesne vedľa jej nôh.

Aj ona sa smiala, šúchajúc si spánok, kde sa im lebky zrazili, oči mala pevne zavreté a mierne sa mračila. Keď oči otvorila, uvidela hviezdičky a začala si ich otvárať a zatvárať, aby sa ich pokúsila zbaviť. „To bolelo. Vždy som vedela, že máš hrubú hlavu, ale netušila som, akú hrubú,“ žartovala.

Postrehol jej rýchle žmurkanie a znepokojil sa. „Si v poriadku? Nepotrebuješ ísť na ošetrovňu?“

Mávla rukou. „Nie, som v poriadku. Tvoja hlava ma zasiahla priamo do spánku. Hviezdičky zmiznú za pár minút.“

Draco sa posunul tak, aby bol priamo pred Hermionou, a narovnal sa na kolenách, aby na ňu lepšie videl. Jemne jej odhrnul vlasy z ramien a naklonil jej bradu do strany, aby skontroloval, či nemá na hlave nejaké modriny. Cítil, ako sa strhla, keď sa dotkol jej tváre, a jej dych bol viditeľne plytší. Jemne jej palcom prešiel po strane hlavy a pocítil malú hrčku, ktorá sa začínala tvoriť. Naklonil sa bližšie, aby si to lepšie prezrel. Keďže Hermiona sfúkla najbližšiu sviečku, jediný ďalší zdroj svetla bol na druhej strane miestnosti, takže nevidel príliš dobre.

„Mal by som ťa zobrať k Madame Pomfreyovej. Začína to opúchať a vyzerá to, že to už začína fialovieť." Jeho pohľad sa stretol s jej a okamžite zamrzol. Hermiona naňho pozerala s rozšírenými očami, zadržujúc dych. Boli tak blízko pri sebe.

Bola ako prikovaná, neschopná dýchať alebo dokonca žmurknúť. Draco sa jej dotkol tak nežne, snažiac sa uistiť, že jej nič nie je. Netušil však, že byť tak blízko k nemu spôsobuje, že jej srdce kričí. Počas dvoch týždňov si dávali pozor, aby si udržali bezpečný odstup a vyhli sa podobným situáciám. Hoci o tom nehovorili, obaja vedeli, že toto je riskantné. Príliš veľa sa zmenilo na to, aby sa veci vrátili do „normálu“.

Keď sa jej Draco zahľadel do tváre, videla, že vnútorný boj, ktorý sa odohrával v jej srdci, sa odráža aj v jeho očiach. Pokúsila sa odvrátiť oči, ale stále cítila jeho prenikavý pohľad na sebe. Bolo to príliš intenzívne; nedokázala odolať a musela sa naňho znovu pozrieť.

Dracov dotyk bol taký jemný, až mala pocit, že sa jej ledva dotýka. Jeho prst jemne sledoval krivky jej hornej pery, potom nežne prešiel po jej spodnej pery palcom. Po celý čas sa ich pohľady neodvrátili, ich oči boli ako uzamknuté, ani jeden z nich nežmurkol. Jeho dotyk bol taký ľahký, mäkší ako pero fénixa, jemnejší než teplý vánok.

Hermiona už nedokázala odolať. Túžila sa ho dotknúť aj ona. Natiahla ruku, položila ju na jeho pás a pritiahla si ho bližšie k sebe. Druhou rukou mu prešla po hrudi, až kým sa nedotkla jeho tváre, jemne ju uchopila do dlane. „Čo to robíme?“ vydýchla, jej hlas bol sotva šepotom.

Draco na okamih zaváhal, jeho srdce bilo rovnako silno ako jej. „Ja neviem,“ zašepkal späť, jeho oči stále plné neistoty, no aj nepopierateľnej túžby. Jediné, čo vedel, bolo, že jeho telo sa chystá vyskočiť z kože, ak ju v tej chvíli nebozká.

Tak to urobil.
Bez ohľadu na opatrnosť sa naklonil dopredu a jemne ju pobozkal na boľavý spánok. Pomaly postupoval nižšie, rozdávajúc jemné bozky, kým sa nedostal k jej ústam.

Zahryzla si do spodnej pery a zatvorila oči, aby si vychutnala pocity, ktoré v nej vyvolával. Keď jeho pery klesali nižšie, naklonila hlavu, aby im vyšla v ústrety. Draco sa na chvíľu zastavil, no ona jemne prešla svojimi perami po jeho, prechádzajúc tam a späť. Otvorila oči a zistila, že ju stále sleduje, jeho oči plné úžasu. 

Pritisla si ho bližšie k sebe, pevne ho objala a ich pery sa stretli v náruživom bozku. Draco sa naklonil dopredu, tlačiac jej telo hlbšie do pohovky. S jemným, ale rozhodným pohybom položil ruky po bokoch jej kolien a vyliezol na pohovku k nej, ani na okamih neprerušujúc ich bozk. Hermiona sa otočila, uvoľnila jeho zovretie na chvíľu, a potom si ľahla, ťahajúc ho na seba. Draco vkĺzol kolenom medzi jej nohy a ona neprotestovala. Namiesto toho nohou poza jeho, aby ho pritisla k sebe. Prerušila ich bozk a presunula pery na jeho krk a ucho. Draco jemne vydychoval, cítiac závrat z toľkého šťastia. Pri všetkých tých pohyboch sa jej tričko posunulo nahor, odhaľujúc veľký kus hladkej, mliečnej pokožky nad vrchom jej džínsov. Jedna z jeho rúk spočívala pevne na jej páse, jemne jej štekliac citlivú pokožku teplými dotykmi.

Potrebovala cítiť jeho pokožku, takže potiahla spodok jeho košele, kým sa neuvoľnila z nohavíc. Potom pomaly posunula svoje ruky po jeho chrbte nahor, pričom jej trasúce sa prsty spôsobili, že sa pri ich dotyku zachvel. Medzi jemným okusovaním jeho ucha a pocitom jej rúk, ktoré sa mu pohybovali po chrbte, Hermiona Draca úplne privádzala do šialenstva. Stiahol jej ústa späť k svojim a vášnivo ju pobozkal. Keď sa jeho ruka posúvala z jej pása vyššie pod jej tričko, Hermiona prudko vydýchla, no nezastavila ho. Keď dosiahol jej prsia, zastavil sa, jemne prechádzajúc prstom po ich vrchnej časti, čo spôsobilo, že sa jej telo pri jeho dotyku zachvelo. Usmiala sa medzi ich bozkami. 

Draco jej úsmev opätoval. Miloval, že ju vedel priviesť k takým pocitom. A miloval, čo robila ona jemu. Už predtým bol s dievčatami, no žiadna z nich ho nikdy nepriviedla tak blízko k hranici len jemným dotykom. Odtiahol sa, aby sa zhlboka nadýchol, a potom jej pokryl krk bozkami, zatiaľ čo Hermiona jemne prechádzala rukou po jeho bokoch. 

Keď sa na ňu pozrel, jeho vlasy boli beznádejne rozstrapatené a oči zmätené túžbou, Hermiona si myslela, že umrela a dostala sa do neba. V jeho očiach videla samu seba, a zarazila sa, keď si uvedomila, že jeho túžba sa zrkadlila v tej jej. 

BUCH! BUCH! BUCH! Niekto silne búchal na jej dvere.

„Hermiona, si tam?“ zavolal Harry. 

Draco zletel z gauča a Hermiona sa posadila, šokovaná a bez slov. Jej oblečenie bolo v značnom neporiadku, ale Dracove na tom nebolo o nič lepšie. Ich pery boli červené a opuchnuté od vášnivého bozkávania. Zúfalo sa obzerala po miestnosti. Vedela, že zamkla dvere, ale spomenula si aj na to, aby použila umlčiavacie kúzlo? Jej myseľ pracovala tak rýchlo, že nedokázala jasne premýšľať. Bola v šoku. 

Harry znova zaklopal: „Hermiona, otvor. To som ja, Harry.“ 

Draco jej ticho našepkával, „Odpovedz mu.“ 

Zakoktala sa, takmer nezrozumiteľne, „Uhm... áno, Harry. Som tu. Len chvíľu.“ Počula, ako sa Harry pokúsil otočiť kľučkou, a vyskočila na nohy. 

Draco bežal na druhú stranu miestnosti, aby ho otvorené dvere zakryli pred Harryho zvedavými očami. Potichu zanadával, keď si rukou prehrabol rozstrapatené vlasy. 

Keď Hermiona videla, že je Draco čo najlepšie skrytý, uhladila si vlasy a šla k dverám. Chytila prútik zo stola, utrela si ústa chrbtom ruky a zhlboka sa nadýchla. Namierila prútik na kľučku a zašepkala: „Alohomora.“ Dvere cvakli a otvorila ich, aby pozdravila Harryho, ktorý mal v tvári kontrolovaný, takmer nečitateľný výraz. Jej tmavovlasý priateľ sa chystal vstúpiť do knižnice, ale ona sa ani nepohla, zablokovala mu cestu.

Jeho oči sa podozrievavo rozbehli po miestnosti a zostal podráždený. „Čo tu robíš? Išiel som do kuchyne po nejaké jedlo, než pôjdem spať, a myslel som, že ťa cestou vyzdvihnem. Vedel som, že sa učíš,“ jeho tón bol sarkastický, „a je už skoro po večierke.“ 

Nútene sa naňho usmiala. „Vďaka. Len si vezmem veci a môžeme ísť.“ Pokúsila sa zatvoriť dvere, ale Harry natiahol ruku, aby ich zastavil. Kútikom oka zazrela, ako Dracom myklo.

 

Harry si odfrkol: „Naozaj ma chceš nechať čakať vonku?“ 

„Nie!“ zvolala. Nemohla sa mu pozrieť do očí, keď jej myseľ rýchlo hľadala nejakú uveriteľnú výhovorku, chytala sa čohokoľvek. Prinútila sa uvoľniť a vysvetlila: „Myslím, že dnu nemôžeš. Mám tu na podlahe veľa kníh a pergamenov kvôli projektu, na ktorom pracujem. Nechcem, aby sa pomiešali.“ 

Vedel, že klame, pretože v klamaní bola hrozná. Navyše, počul tlmené zvuky z miestnosti ešte predtým, než zaklopal, jej oblečenie bolo v v neporiadku a sťažka dýchala. Posledný raz, keď kontroloval, aritmantika nevyžadovala žiadnu fyzickú námahu. Nebolo možné, že prerušil nejaké „štúdium“. Ale rozhodol sa nechať to tak. Zistí, čo sa deje... a čoskoro. „Dobre, ale ponáhľaj sa. Máme len pár minút, kým Filch a pani Norrisová prejdú okolo.“ 

Rýchlo mu zabuchla dvere pred nosom a on počul, ako zúrivo zbiera svoje knihy. Keď znova otvorila dvere, aby vykĺzla von, všimol si niečo, čo mu obrátilo žalúdok – vedľa gauča ležala taška s vyšitým erbom Slizolinu... a vedľa nej školský habit, na ktorom sa leskol odznak prefekta. 

****

Pokračovanie nabudúce...

 

Za obsah komentárov je zodpovedný užívateľ, nie prevádzkovateľ týchto stránok.
Ďakujem
Pre automatický komentár sa musíte prihlásiť.

AK. Automatické poďakovanie za preklad (Hodnotenie: 1)
Od: misule - 20.10. 2024
|
Aspoň takto ďakujem všetkým, čo sa na tomto preklade podieľali a umožnili mi tak príjemne stráviť čas. Týmto dávam najavo, že poviedku čítam a teším sa na pokračovanie.

AK. Automatické poďakovanie za preklad (Hodnotenie: 1)
Od: margareta - 21.10. 2024
|
Omlouvám se, že nemám víc času, o to víc si vážím vašeho, který jste tomu věnovali.

AK. Automatické poďakovanie za preklad (Hodnotenie: 1)
Od: Yuki - 21.10. 2024
| |
Aspoň takto ďakujem všetkým, čo sa na tomto preklade podieľali a umožnili mi tak príjemne stráviť čas. Týmto dávam najavo, že poviedku čítam a teším sa na pokračovanie.

AK. Automatické poďakovanie za preklad (Hodnotenie: 1)
Od: luisakralickova - 21.10. 2024
| |
Alespoň takto děkuji všem, kteří se na tomto překladu podíleli a umožnili mi tak příjemně strávit čas. Tímto dávám najevo, že povídku čtu a těším se na pokračování.

AK. Automatické poďakovanie za preklad (Hodnotenie: 1)
Od: Fanny88 - 21.10. 2024
|
Alespoň takto děkuji všem, kteří se na tomto překladu podíleli a umožnili mi tak příjemně strávit čas. Tímto dávám najevo, že povídku čtu a těším se na pokračování.

AK. Automatické poďakovanie za preklad (Hodnotenie: 1)
Od: Sofia99 - 21.10. 2024
|
Omlouvám se, že nemám víc času, o to víc si vážím vašeho, který jste tomu věnovali.

9. kapitola 5/5 (Hodnotenie: 1)
Od: denice - 21.10. 2024
|
Takže Harry už ví... a obrací se mu z toho žaludek... tohle bude zlé.
Díky.

AK. Automatické poďakovanie za preklad (Hodnotenie: 1)
Od: maria - 27.10. 2024
|
Aspoň takto ďakujem všetkým, čo sa na tomto preklade podieľali a umožnili mi tak príjemne stráviť čas. Týmto dávam najavo, že poviedku čítam a teším sa na pokračovanie.

AK. Automatické poďakovanie za preklad (Hodnotenie: 1)
Od: Radka - 27.10. 2024
|
Alespoň takto děkuji všem, kteří se na tomto překladu podíleli a umožnili mi tak příjemně strávit čas. Tímto dávám najevo, že povídku čtu a těším se na pokračování.

Prehľad článkov k tejto téme:

Melissa D: ( Jimmi )05.11. 2024 11. kapitola 2/2
Melissa D: ( Jimmi )03.11. 202411. kapitola 1/2
Melissa D: ( Jimmi )24.10. 202410. kapitola 4/4
Melissa D: ( Jimmi )23.10. 202410. kapitola 3/4
Melissa D: ( Jimmi )22.10. 202410. kapitola 2/4
Melissa D: ( Jimmi )21.10. 202410. kapitola 1/4
Melissa D: ( Jimmi )20.10. 20249. kapitola 5/5
Melissa D: ( Jimmi )17.10. 20249. kapitola 4/5
Melissa D: ( Jimmi )14.10. 20249. kapitola 3/5
Melissa D: ( Jimmi )13.10. 20249. kapitola 2/5
Melissa D: ( Jimmi )25.08. 20249. kapitola 1/5
Melissa D: ( Jimmi )14.05. 20248. kapitola 2/2
Melissa D: ( Jimmi )10.03. 20248. kapitola 1/2
Melissa D: ( Jimmi )03.03. 20247. kapitola 2/2
Melissa D: ( Jimmi )27.02. 2024Kapitola 7 1/2
Melissa D: ( Jimmi )18.02. 20246. kapitola 2/2
Melissa D: ( Jimmi )23.01. 20246. kapitola 1/2
Melissa D: ( Jimmi )14.01. 20245. kapitola
Melissa D: ( Jimmi )31.12. 20234.kapitola
Melissa D: ( Jimmi )25.11. 20233. kapitola
Melissa D: ( Jimmi )27.10. 20232. kapitola
Melissa D: ( Jimmi )21.10. 20231. kapitola
. Úvod k poviedkam: ( Jimmi )10.10. 2023Úvod k poviedke