Preklady fanfiction Harryho Pottera

Poznámka: Na konci kapitoly 18+, označené červeným

Sobotňajšie raňajky preruší Nygell, ktorý prinesie Nizarovi list. Sova ho doručí tak, že vletí priamo do okna a s tlmeným buchnutím peria a páperia narazí na vystužené olovené sklo. Nizar pokrúti hlavou, vezme zviazaný zvitok, dá sove kúsok slaniny a pohrozí, že ak ešte raz narazí do okna - do akéhokoľvek okna -, dá tomu hlúpemu vtákovi skontrolovať zrak. Nygell sa naňho zazrie a urazene odletí.

"Keď si hovoril, že si si kúpil sovu, chápem to tak, že si mal na mysli opereného bastarda," povie Severus bez zaujatia.

"Väčšina z nich je naozaj presne taká. Sú to sovy, nie králiky." Nizar rozbalí zvitok a nájde čitateľné a vzhľadom na odosielateľa správy zvláštne kŕčovité písmo. "Aha. Správne. Čaj s Rubeusom. Po tom nezmysle na ministerstve som na to úplne zabudol."

"Čaj s Rubeusom Hagridom," zopakuje Severus a znie to ešte menej ohromene ako predtým.

"Pozval ma na devätnásteho, potom sa Voldemort rozhodol byť otravný a my sme boli cez prázdniny preč." Nizar spustí zvitok. "Aké sú tvoje súčasné ťažkosti?"

"Ďakujem, že si to sformuloval s vedomím, že ich mám veľa," odpovie Severus sucho. "Moja súčasná 'ťažkosť' spočíva v tom, že sa radšej nestýkam s Hagridom."

"Ty sa nestýkaš s nikým iným okrem mňa," podotkne Nizar a pobavene zistí, že Severus sa zamračil. "Prečo je Rubeus neprijateľný?"

"Jeho neschopnosť udržať tajomstvá," povie Severus na rovinu.

"To by bolo mierne iritujúce, to áno, ale dá sa tomu ľahko vyhnúť - neprezradiť mu niečo, čo má byť tajomstvo." Nizar zroluje zvitok a vloží si ho do vrecka, aby naň odpovedal po raňajkách. "Okrem toho je v spoločenskom styku s Rubeusom oproti Dumbledorovi zreteľná výhoda."

"Imbecilné rozhodnutia týkajúce sa nebezpečných tvorov?"

"Nie, myslím si, že to je otázka perspektívy, nie hlúposti," povie Nizar. "Rubeus rozumie ľuďom, Severus. Dumbledore nie. Z dvoch viet, ktoré vyslovil Rubeus, som sa o tom dieťati dozvedel viac ako od všetkých ostatných v tejto škole okrem teba."

Severusov žiarivý výraz vystrieda zaujatie. "Dobre, priznám sa, že som zvedavý, ako je to možné."

"Rubeus sa rozčuľoval, že to dieťa je stále nezvestné, a hovoril, že chodievalo za Rubeusom do jeho chatrče. Spýtal som sa Rubeusa, či sú priatelia - áno, pričom som sa dôrazne dištancoval od toho, čo som sa práve v ten deň dozvedel," dodá Nizar, keď Severus zdvorilo zdvihne obočie. "Rubeus povedal, že bol prvým priateľom toho dieťaťa, aj keď to dieťa to nikomu neprizná. To hovorí sakramentsky veľa, pričom nebolo potrebné povedať takmer vôbec nič."

"Áno, to naozaj áno," pripustí Severus neochotne.

"Rubeus nie je hlúpy. Nedostatočne vzdelaný určite. Žije v škole, a predsa jeho vzdelanie nepokračovalo, napriek tomu, že má stále dobre ukrytý funkčný prútik v podobe jedného ružového dáždnika."

Severusov výraz skĺzne späť k nespokojnosti, ale Nizar si nemyslí, že je to z rovnakého dôvodu. "Albus. Ako by niekto mohol byť nelojálny, keď sa mu nikdy nedostalo dostatočného vzdelania na to, aby sa niekedy vymanil z košiara, alebo aby si uvedomil, že by toho mohol byť schopný?"

"Presne tak." Nizar ho pozoruje, ako vyprázdňuje čajovú šálku. "Chceš teda prísť na neskorý ranný čaj?"

Severus sa zamračí. "Možno by som to zvážil, ale niektorí moji Slizolinčania sa vracajú skôr, namiesto toho, aby prišli vlakom na hostinu pri návrate. Neviem prečo a budem to musieť zistiť. Teda okrem môjho sprisahania s Minervou, aby tú prekliatu metlu zakázali v školskom metlobale. Takisto... si uvedomujem, že si nie som istý, či je moja reakcia na Hagrida založená na detských predsudkoch a hlúposti, alebo na maske špióna. Nikdy som nemal príležitosť spoznať toho muža v inej podobe."

"Tak ak sa mi podarí nejako náhodou neuraziť Rubeusa, možno sa naskytne ďalšia príležitosť na čaj." Nizar sa odmlčí. "Momentálne to všetko znie tak veľmi ako Alenka v krajine zázrakov."

Severus naňho uprie plochý pohľad. "Odmietam sa dnes zúčastniť na akomkoľvek čaji len preto, že si musel spomenúť tú prekliatu knihu."

Nizarova druhá správa v tento deň prichádza ako kus papiera, ktorý vyskočí do vzduchu a znesie sa k nemu. Chytí ho a rozbalí jediný list papiera. "Salazar," hovorí na vysvetlenie Severusovi. "Zostal nocovať na hrade vo vlastných komnatách - a veľa sa tu sťažuje na povýšeneckých škriatkov, ktorí mu bez jeho súhlasu modernizujú komnaty, aj keď priznáva, že mu ušetrili veľa práce. Sal, napísal si to skôr, ako si si dal čaj," zašomre Nizar a usmeje sa. "Aha - dal aj Fortunátinmu portrétu nové inštrukcie. Oboch nás pustí dnu."

Severus sa naňho zadíva. "Nás oboch?"

"Salazar ťa má rád a ja som nežartoval, keď som povedal, že my z rodiny Deslizarse sme lepiví," povie Nizar a zloží list. "Chceš ich vidieť?"

"Teraz?"

"Ak nemáš chuť zdržiavať sa nad prázdnymi taniermi od raňajok... prečo nie teraz?" Nizar sa spýta.

Skôr než stihne opustiť svoje komnaty, objaví sa vo vzduchu tretia správa. "Na takúto popularitu je príliš skoro ráno," zamrmle, ale rozbalí najnovší zvitok. "Minerva."

"Čo chce? Minerva opovrhuje touto dennou dobou rovnako ako ty, ak nie viac," povie Severus.

Nizar spustí zvitok a usmeje sa. "Chce, aby som ju priviazal k južnému sídlu hradu."

"Gratulujem k presnému odhadu situácie." Severus otvorí dvere po tom, čo Nizar schová správu do vrecka, a pripojí ju k prvým dvom. "Chceš, aby som tam bol ako uistenie, že proces nie je fatálny?"

Nizar si odfrkne. "Nie. Myslím, že tvoje prežitie ju o tom už presvedčilo. Na druhej strane Pomona... myslím, že tam budete musieť byť všetci traja, aby ju to presvedčilo."

"Filius ešte nesúhlasil, Nizar."

"Nie, ale bude."

Fortunata sa na nich usmeje, keď sa priblížia k jej portrétu na štvrtom poschodí. "Musíte vysloviť heslo a potom si nastaviť nové. Lepšie by bolo kratšie."

"Vzhľadom na to, aké je to súčasné... áno." Nizar sa nadýchne. "Pantzeska, Sibylla, Salazar, Estefania, Nizar, Orellana, Fortunata, Andoni, María, Zuri, Galiena, Brice, Elfric, Marion, Ouen, Imeyna, Betisa, Ximeno, Sens Salazar, Ines Orellana, Uriel, Paynel, Drystan, Vanora, Muriel."

Fortunata zdvihne jednu namaľovanú ruku, aby si utrela oči. "Áno, prosím. Niečo kratšie, strýko, a s oveľa menšou bolesťou v srdci."

"Dračí dych života, najdrahšia," zašepká Nizar.

Fortunata sa usmeje, skôr než sa jej obraz prehupne dovnútra. "Poď ďalej."

"Zaujímavý výber," poznamená Severus. "Teda to heslo."

Nizar počká, kým sa dvere so železným kovaním, na ktorých je upevnený Fortunátin portrét, nezatvoria. "Tá rastlina raz Fortunate zachránila život."

"Tak by si ju mal mať ty!" Severus odvrkne.

"Nežartoval som o capovi záhradníkom, Severus." Nizar sa rozhliadne po obývačke a musí prehltnúť záplavu spomienok. Ale očakával to, takže bol na tú záplavovú vlnu pripravený.

Obývačka je rovnaká, ako si ju pamätá, jej tri okná na oblom oblúku steny zaplavujú miestnosť svetlom. Nábytok je stále nastavený tak, aby sa doň zmestila rodina, nie jednotlivec, takže sú tu dve pohovky oproti sebe, medzi nimi nízky stolík a dve kreslá, všetko v tmavozelenom zamate. Vankúše, ktoré škriatkovia pridali, sú zo strieborného brokátu zvýrazneného zelenou farbou, čo v Nizarových komnatách nerobili - ale zase, jeho vkus vždy smeroval k praktickosti. V porovnaní so Salazarovou bohatou výchovou je toto pre jeho brata praktické. Koberec na podlahe je modrý so sivými a zelenými tónmi, ktorý sa pokúša splynúť s kamennou podlahou; medzi dvoma oknami ešte odpočíva šikmý mníšsky stôl.

Rovnako ako v Nizarových komnatách sú aj tu steny a podlaha jednotnej sivej farby s takmer žiadnou inou farbou. Na rozdiel od kameňa vo zvyšku Rokfortu mal byť tento príjemný pre citlivé oči. V ohnisku krbu nízko horia zvyšky ohňa a na krbovej rímse nad ním je ešte stále Salazarov starodávny slnečný ciferník a tri stojany s modrou, zelenou a fialovou ručne fúkanou sklenenou súpravou - nie na elixíry, ale na prijímanie hostí.

"Fialová súprava - tá bola moja. Dal som ju Salazarovi," povie Nizar, keď sa mu vynorí spomienka. "Ja som nemal mať potrebu, ale on ju aj tak mal."

Severus sa zadíva na portréty, ktoré sú otočené k oknám, zakliate, aby sa farba a ich rámy z tvrdého dreva nepoškodili slnečným svetlom. Portréty na dvoch plátnach spia; ostatné sú bdelé a pozerajú sa na nich. "Kto je to?" spýta sa Severus.

"Ten, ktorý sa tak veľmi podobá na Salazara, keby sa narodil ako dievča, je Estefania, naša sestra," povie Nizar a Estefania sa naňho usmeje. "Ahoj, sestra."

"Ahoj, ty rozkošná osina v zadku," odpovie Estefania. Jej prízvuk je stále čisto kastelánsky, aj keď sa naučila modernú angličtinu. "Chýbal si mi."

"A ty mne." Nizar kývne na portrét vedľa nej, ktorého obyvatelia spia. "Títo dvaja sú jej deti. María Andonica zdedila titul markízy z Leónu a Kastílie skôr ako Salazarove deti kvôli vtedajšej politike. Jej bratom je Ekaitz Suero, pán z Araba a dedič otcovej línie. Áno, Ekaitzove vlasy sú čisto biele, čo je zvláštna zvláštnosť, ktorá vznikla z týchto pokrvných línií. Jeho otec Andoni zbelel v dvadsiatich rokoch, ale Ekaitz sa s nimi narodil. Je to jeden z dôvodov, prečo mu vybrali meno: armáda búrky."

Nizar pristúpi bližšie k portrétu bledej čiernovlasej ženy s hnedými očami, v ktorých sa odrážajú odtiene červenej a zlatej. "Niekedy zabúdam, aká si bola mladá," zašepká. "Toto je Orellana Constanza z Domu slnečného svetla. Salazarova prvá manželka."

"Dobrý deň," pozdraví ich oboch Orellana svojím jemným hlasom. "Je rovnako dobré vidieť Nizara, ako je dobré stretnúť hlavu fakulty môjho manžela v tejto škole. Áno, po hrade sa pohybujem o dosť častejšie ako ostatní. Nikto nevie, kto som."

"Nikdy predtým som ju nevidel," povie Severus. "Nikde."

Orellana sa usmeje a zmizne z jej záberu bez toho, aby ho opustila. "Som celkom dobrá v tom, ako zostať neodhalená, Severus Snape."

Severus nakloní hlavu, pobavený a ohromený. "Portrét, ktorý pozná kúzlo neviditeľnosti. To je geniálne."

"Toto je Fortunin brat, Zuri Zumar," povie Nizar o čiernovlasom mladíkovi na obraze vedľa svojej matky. "Narodil sa predčasne v čase, keď to bolo mimoriadne nebezpečné." Nizarovi sa mihne pohľad na jeho ruky pokryté krvou a ustúpi od tej spomienky. "Ale prežil a darilo sa mu dobre. Že áno, Zuri?"

Zuri prikývne. "Dostal som sa do zlozvyku bratranca Bricea, ktorý si často hľadal bitku, v ktorej by bojoval. Našťastie ma na to dobre vycvičil náš vojnový majster."

"Vojnový majster?" zopakuje zvedavo Severus.

"Godric. Nemal ten titul rád, pravdupovediac, ale ak existoval spôsob vedenia vojny, Godric ho poznal," povie Nizar. "Každej zbrani, magickej či nemagickej, rozumel. Keby mal také sklony, mohol by obsadiť celú Britániu a vládnuť, ale našťastie pre všetkých nemal záujem o dobývanie. Uprednostňoval myšlienku vedieť viesť boj, chápať, kedy je to potrebné, ale hlavne vedieť, kedy to potrebné nie je."

"Ahoj Marion," Nizar pozdraví ďalší obraz v poradí. "Salazarova druhá manželka, Marion z Invernessu. Bola rozkošou Roweninej fakulty a Salazara na niekoľko rokov úplne pobláznila."

"A stálo to za to." Zelenooká Marion má sýto granátové vlasy a na tvári široký úsmev; jej prízvuk je ešte stále pretkaný silným okrajom pôvodnej gaelčiny ostrova. "Ako inak sa dá zistiť, či je muž nestály, alebo verný? Mučiť ho zdĺhavým dvorením."

Severus na ňu prikývne. "Lady Marion, naozaj neverím, že by som bol niekedy taký trpezlivý."

"Tak to mám šťastie," povie Nizar. "Títo dvaja, čo tu spia, sú prvé deti Marion a Salazara. Toto je Ouen Arturus a jeho sestra Imeyna Genevoteová, namaľovaní, keď dosiahli plnoletosť v štrnástich rokoch. Nemali by byť na tom istom portréte, ale pre Imeynu nevidím druhý rám."

"Tvoja a Salazarova bronzová pleť s ryšavými vlasmi. Je to zaujímavá zmes," povie Severus. "A potom je tu ešte tento," hovorí o poslednom portréte na stene.

"To je Betisa Haizea, Marionina a Salazarova najmladšia dcéra, narodila sa oveľa neskôr ako ostatní. Podobne ako Muriel, ani ju som nemal možnosť vidieť vyrastať." Nizar sa pozrie na portrét Betisy s bronzovou pleťou, čiernymi vlasmi a zelenými očami. "Si krásna, najdrahšia."

Betisa sa začervená. "Ďakujem, strýko. Som síce rada, keď ma poznajú pre moju mágiu, ale aj tak je to milý kompliment."

"V čom máš majstrovstvo?" Nizar sa jej spýta, Severus mu postáva po boku. Ich ruky sa stále otierajú o seba, Severus ponúka možnosť útechy bez toho, aby na nej trval.

"Nekromancia," povie Betisa a skloní hlavu. "Pre Elfrica. Otec s matkou vždy hovorili, že je v nej veľmi dobrý, a nás s takýmito znalosťami nebolo veľa. Opravila som veľa poškodených magických uzlov na severe, strýko."

"Pre Elfrica." Nizar prehltol. "To bolo veľmi milé a som rád, že ti tá mágia tak dobre sadla."

"A čo tie miestnosti na konci chodby?" Severus sa spýta. "Alebo je to vyzvedanie?"

"Nemôžem," zašepká Nizar a oči mu slzia. "Keď som bol mladší, býval som v jednej z tých izieb, Severus. Nepotreboval som byť - chcel som byť blízko ľudí, nie ďaleko od nich. Keď som si konečne vytvoril priestor na poschodí, tá izba sa stala Zuriho. Len... neviem, čo sa s tými izbami stalo, a nie som pripravený to zistiť." Tentoraz chytí Severusa za ruku, keď mu ju ponúkne. "Možno, keď tu bude Salazar, ale nie sám."

"Myslím, že je to múdre rozhodnutie," povie Marion. Ostatní, ktorí sa prebrali, súhlasne prikývnu.

"Buď na seba mierny, Nizar. Vždy si bol na seba najtvrdší, keď si si to nezaslúžil," povie Orellana. "Budeme tu aj zajtra, aj pozajtra, aj popozajtra."

Zuri sa usmeje. "Ak sme tu viseli takmer desať storočí, je pravdepodobné, že tu budeme visieť ešte o niečo dlhšie."

____________________________________

Nizar zíde dole sám desať minút pred jedenástou. Z kuchyne prinesie sušienky; úprimne, obraz s hruškou je smiešny. Takmer musí odháňať domácich škriatkov, aby unikol len s dostatočným množstvom sušienok na čaj, pretože by radi poslali toľko jedla, že by naplnilo celú Rubeusovu chatrč.

Keď sa Nizar dostane do Vstupnej haly, slečna Grangerová tiež kráča cez halu, zababušená pred zimným chladom vonku. "Idete niekam?" spýta sa jej.

Grangerová vyskočí, akoby do nej niekto strčil. "Uh, profesor Slizolin!" Usmeje sa. "Vyzeráte menej..."

"Menej v problémoch kvôli ukradnutej mágii?" Nizar dokončí a úsmev opätuje. "To sa stane, keď ten ukradnutý kúsok mágie zabiješ. Veci sa nesmierne zlepšia. Boli ste v poriadku? Nechcel som vás včera večer vystrašiť."

"Mala som obavy," povie Grangerová a sklopí oči. "Ale medzi profesorom Snapom a vaším..."

"Môžete to povedať. Salazarom Slizolinom. Mojím bratom. Áno, uspel na svojej šialenej výprave a áno, pravdepodobne sa vráti."

Grangerová opäť zdvihne zrak, s rozšírenými očami. "Mám toľko otázok."

"Myslím, že sa na to pripravuje," povie Nizar pobavene. "Idem za Rubeusom Hagridom. Kam idete vy?"

"Vlastne tiež tam. Pozval ma na čaj." Grangerová naňho nechápavo pozrie. "On vás pozval?"

"Áno, pozval. Prečo, je to zvláštne?" Nizar sa spýta.

"No... zvyčajne sa zamestnanci... s Hagridom... nestýkajú," povie napokon Grangerová.

"Je to od nich veľmi nezdvorilé." Nizar zdvihne plechovku so sušienkami. "Môžeme ísť, slečna Grangerová?"

Vonku je chladno, na zemi leží nadýchaná vrstva bieleho prašanu, ale nie neznesiteľne. Nizar si zvykol na počasie na severe s väčšou ľahkosťou než Salazar kedykoľvek predtým. "Tam, kde stojí Rubeusova chatrč, bývala jabloň," povie Nizar Grangerovej, konečne sa mu vybaví spomienka. "Bol to veľký, mohutný strom a každý rok bol obsypaný jablkami, akoby cítil potrebu zásobovať celý ostrov."

"To znie krásne. Myslím, že na školskom pozemku už nemáme ani jednu jabloň," povie Grangerová.

"Ten strom som sakramentsky nenávidel." Nizar sa usmeje, keď sa naňho prekvapene pozrie. "Bolo to moje sústredenie na myšlienkovú mágiu - vašu modernú oklumenciu. Než som Myšlienkovú mágiu ovládol, tak som ten úbohý, nevinný strom nenávidel."

"Takže ak by som mala praktizovať oklumenciu, objektom môjho zamerania by nemalo byť niečo, na čo by som aj potom chcela s láskou hľadieť." Grangerová prikývne. "To je dobré vedieť, pane."

Nizar sa na ňu pozrie. Má podozrenia týkajúce sa slečny Grangerovej a jej bádateľských zvykov, nehovoriac o jej povedomí o tom, na čo majú dosiahnuť triedy N.E.W.T. z Obrany, ale prišli a on ich nechce vysloviť pred mužom, ktorý nemá žiadne tajomstvá. "Dobré ráno, Rubeus."

"Nie, len Hagrid, naozaj," povie Hagrid a zamáva im dovnútra. "Dáte si čaj? Práve ho varím."

"To znie krásne, Hagrid," povie Grangerová a vyzlečie si šatku a plášť. "Profesor Slizolin priniesol sušienky."

"Ako som sľúbil. Si hostiteľ, takže dostaneš sušienky." Nizar neurobil to isté pre Narcissu Malfoyovú, ale neplánuje to urobiť, kým sa nerozhodne, s kým v tejto hlúpej čarodejníckej vojne stojí. Keď sa zbaví temného znamenia a začne sa k Dracovi správať ako správny rodič, potom Nizar zváži pohostenie darčekmi, ak ho niekedy pozve späť do sídla.

Nizar sa napije čaju, ktorý je taký silný, že by ho považovali za prijateľný aj tí, čo hovorili sanskrtom, 1) najmä keď doň pridá smotanu. Dostane povolenie na nájazd do Hagridovej kuchyne a ukáže slečne Grangerovej a Hagridovi, ako okoreniť čaj na pomery Ďalekého východu.

"Chai!" Grangerová zvolá, usmieva sa a drží si hrnček s čajom pri hrudi. "Netušila som, ako ho pripraviť, a nenašla som recept, ktorý by sa zhodoval v tom, koľko čoho treba použiť, ale toto chutí presne ako to, čo sa dá zohnať v Londýne!"

Nizar na ňu uprie nechápavý pohľad. "Chai je iné slovo pre čaj. Nemá to nič spoločné s chuťovým profilom. Je to len názov lístka."

"To mi raz povedal môj tatko," zahundre Hagrid a zamračí sa. "Povedal som to ostatným, ale neverili mi. Dlho som si myslel, že sa možno mýlil."

"Nemýlil," povie Nizar. "Mal si pravdu a idioti, ktorí ťa opravovali, sa mýlili. Úprimne, jazyk za posledných tisíc rokov urobil niekoľko veľmi zvláštnych vecí."

Nejako sa z toho stane diskusia o etymológii, a zatiaľ čo slečna Grangerová v rozhovore dominuje, Nizar sleduje Hagrida a všimne si, že hoci k tejto téme nemá veľa čo povedať, ten muž počúva a učí sa. Nizar sa nanovo nahnevá na Dippeta a Dumbledora, ktorí kvôli politickej výhode odhodili vzdelanie tohto muža bokom. Rozhodne sa, že bude chodiť za týmto mužom na čaj častejšie, a povzbudí aj ostatných členov personálu, aby urobili to isté - aj keby ich mal sakramentsky ťahať do tejto chatrče.

"Stále sa chceš naučiť levitovať?" opýta sa Nizar Hagrida, keď už má za sebou dva hrnčeky neuveriteľne silného čaju.

Hagrid sa tvári nadšene. "Samozrejme, že chcem!"

"Môžem?" Granger sa spýta a usmeje sa. "Alebo musím počkať?"

"Vzhľadom na to, že to nie je obranný aspekt, ale zdá sa, že nikto iný toto kúzlo neučí?" Nizar prikývne. "Slečna Grangerová, môžete to skúsiť."

"Čo mám robiť?" spýta sa Hagrid. Grangerová, na pokraji toho, aby sa spýtala na to isté, zovrie ústa.

"Budeš potrebovať svoj prútik - pardon, dáždnik," opraví sa Nizar a usmeje sa, keď Hagrid nad bradou opäť zčervenie. "Neboj sa, nepoviem ani slovo a pochybujem, že to urobí aj slečna Grangerová."

"Už od prvého ročníka viem, že je to jeho prútik," povie Grangerová a prevráti očami. "Len som nevedela, prečo je to tajomstvo, až do druhého ročníka."

"Áno, dobre." Hagrid vytiahne ružový dáždnik a urobí niečo, čo úplne odstráni vzhľad dáždnika z dĺžky dreva. Je dubový a vyzerá byť dlhý asi 46 centimetrov, ale Hagridovi padne do ruky. "Aspoň teraz, keď sa ten kúsok s baziliščím páchateľom vyjasnil, môžem čarovať. Len nemôžem dať najavo, že som svoj prútik nikdy nestratil."

"Ministerstvo je hlúpa kopa sovích výkalov," zamrmle Nizar a potom sa narovná. "Prvé dve lekcie sú jednoduché. Musíte poznať levitačné kúzlo, ktoré z nejakého dôvodu, ktorý mi uniká, dostalo ako zaklínadlo skutočný nezmysel. Kedysi to bolo adlevo. Zdvihni."

"To hovorím ľuďom už celé roky," Grangerová si odfrkne. "Vyhľadala som si to v druhom ročníku a bola som taká nahnevaná!"

"Nie som si istý, či by som to mal zmeniť, ja sám," povie Hagrid zamyslene. "Možno sa to budem musieť naučiť celé odznova."

"Ak ti to vyhovuje, nerob si s tým starosti," súhlasí Nizar. "Dôležitý je zámer. Druhá vec, ktorú musíš zvládnuť, kým sa pohneš ďalej - musíš vedieť zaklínadlo vysloviť neverbálne. Musí to byť niečo, čo jednoducho urobíš."

Hagrid sa stále tvári zamyslene, ale Grangerovej výraz upadá do zdesenia. "Zatiaľ naozaj neviem robiť neverbálne zaklínadlá. Skúšala som to na praktických cvičeniach a večer pred spaním, ale stále mám problémy."

"Sústreďujete sa na jedno kúzlo, alebo sa pokúšate o všetky naraz?" Nizar sa spýta, tuší, že už pozná odpoveď.

"O všetky naraz. Stále som dúfala, že jedno z nich bude... veď viete. Prelomové, pane," odpovie Grangerová.

"To je váš problém. Sústreďte sa na jedno jediné kúzlo. Na toto kúzlo, ak máte naozaj v úmysle naučiť sa levitovať." Nizar na oboch prikývne. "Pomáha premýšľať o tom, čo od svojho kúzla žiadate a ako to robí. Pochopiť funkciu kúzla, nielen slová - to je o krok bližšie k pochopeniu, ako ho aplikovať na seba."

Grangerová naňho uprela pohľad. "Wingardium Leviosa – adlevo - používate na levitáciu. To je všetko."

"To je ono," potvrdí Nizar. "To sa neučí ani v Kúzlach úrovne N.E.W.T., ale neverím, že by to bola chyba profesora Flitwicka."

"Správna rada," zahundre Hagrid. "Už si spomínam. Za mojich čias to ešte učili starších študentov, ešte pred tým, ako starý Filius nastúpil na tento post."

Nizar odolá nutkaniu vzdychnúť. "Samozrejme. Prečo ma to neprekvapuje?"

____________________________________

"Chcem ti niečo ukázať," povie Severus Nizarovi po tom, čo sa Nizar vráti z čaju a ide rovno na obed. Na ich strane stola nie je nikto prítomný, hoci Saša, Quintinus a Barnaby sedia na druhej strane riaditeľovej stoličky.

Nizar sa naňho zvedavo pozrie. "Práve teraz?"

"Po jedle," odpovie Severus, ale nič bližšie sa nezmieni o tom, čo je to za záhadné čosi.

"Stále som pobavený, že si sa narodil na Troch kráľov," povie Nizar.

Severus prevráti oči. "Nie som kresťan, Nizar."

"Ach, nemyslel som v náboženskej rovine. Rozmýšľal som skôr nad významom samotného slova. Mám rád správne realizácie alebo latinské prejavy."

"To je tvoj veľmi okatý spôsob, ako povedať 'všetko najlepšie k narodeninám'?" Severus sa spýta a obdarí Nizara pobaveným pohľadom.

"No, plánoval som to povedať oveľa priamočiarejšie neskôr, ale ak chceš, môžem robiť oveľa menej okľúk: Všetko najlepšie k narodeninám. Máš tridsaťšesť rokov a ešte si nezomrel."

Severus sa naňho zahľadel. "To bolo pozitívne inšpirujúce."

"Mohol by som spievať." Nizar naňho vrhne nevinný pohľad. "Priamo tu pri tomto stole."

"Zabijem ťa."

Nizar sa usmeje. "Viem, že náš vzťah napreduje, keď sme sa dostali až k vyhrážkam smrťou." Nakloní hlavu k prázdnemu slizolinskému stolu. "Nejaké novinky?"

Severus prikývne. "Slečna Greenwoodová sa vracia k štúdiu, čo by nemalo prekvapiť ani jedného z nás. Sestry Greengrassové sa vracajú o deň skôr, aby vykompenzovali svoj skorší odchod. Draco Malfoy sa tiež vráti dnes večer namiesto zajtrajšieho vlaku, rovnako ako viacerí študenti, o ktorých s istotou viem, že majú za rodičov označených smrťožrútov."

Nizar zrazu zatúžil po niečom silnejšom v čaji než po obyčajnom sladidle. "Útok vo vlaku?"

"Potenciálne. Už som to odovzdal Albusovi. Veľká časť Rádu si našla vhodné výhovorky, aby zajtra odišla vlakom do Rokvillu." Severusovi nespokojne stisol pery. "Zistil som, že sa stále snažím ľutovať, že už nie som v užitočnej pozícii špióna, a musím si pripomínať, že to vlastne nebolo užitočné. Aj keby sa udalosti týchto prázdnin nikdy nestali, pochybujem, že by som bol informovaný. Rozpoznal som rovnako veľa z toho, že som vedel, kto sa vracia skôr."

"A to je rovnako dôležité, ak nie ešte dôležitejšie. Budeš tu pre tých, ktorí sa dozvedia, prečo sa vrátili skôr, a viacerí z nich z toho nebudú mať radosť."

"Budem, áno - dobré popoludnie, Minerva." Severus ju pozdraví, keď sa k nemu priblíži a vyzerá ustarostene.

"Dobré popoludnie, Severus, Nizar." Minerva si prezrie Nizarovu prítomnosť na jej mieste, pozrie na strop a potom sa posadí na Nizarovo zvyčajné miesto: "Nie, nemám vôbec žiadne správy okrem tých, čo budú zajtra vo vlaku."

"Predpokladám, že aj ty máš študentov, ktorí sa vrátia skôr," povie Severus.

Minerva sa zamračí. "Každý má, Severus. Očakávam, že budeme dávať pozor na tých, ktorí majú sedemnásť rokov."

"Som len rád, že vek sedemnásť rokov má také dominantné postavenie," povie zamyslene Nizar. "Znamená to, že nemôže označiť nikoho, kto má menej ako tento vek. Takúto záväznú dohodu nemôžu prijať."

"Ani so súhlasom zákonného zástupcu?" Minerva sa zvedavo spýta.

"Pri niektorých veciach je to prijateľné. Nie však pre druh záväznej krvnej mágie, ktorá ťa pripúta k niekomu inému." Nizar odloží šálku s čajom a pozrie sa jej do tváre. "Severus má po obede moju pozornosť, ale ak máš čas o..."

"Druhej," dodá Severus a ignoruje Minervin podozrievavý pohľad.

"Tak ak to s tým riadnym napojením na hradnú mágiu stále myslíš vážne, môžeme to urobiť vtedy," dokončí Nizar.

Minerva to zváži. "Myslela som skôr na zajtrajšok ako na dnešok, ale pomôže to mať pod dohľadom tých, ktorí by to mohli potrebovať?"

"Je to postupné uvedomovanie, ako mohol spomenúť Nizar... ale zistil som, že niektoré pokročilé typy problémov boli badateľné hneď," povie Severus.

Minerva rozhodne prikývne. "Potom o druhej hodine. Budem vo svojej kancelárii, Nizar, ak nechceš, aby sme boli inde?"

"Na mieste nezáleží, pokiaľ sme stále na pôde školy. Tvoja kancelária je v poriadku."

Severus ho krátko nato vyviedol z Veľkej siene. Nizar nasleduje Severusa na chodbu do kobky a do Severusovej kancelárie. Severus kráča ďalej, až kým nevstúpi do stiesneného skladu kancelárie, obráteného k jedinej stene, ktorá nie je obložená policami alebo skriňami. Vytiahne prútik; Nizar sleduje, ako v rýchlom slede za sebou ťuká na sedem rôznych kameňov, čím spôsobí, že sa objavia dvere.

"Prvočísla a švindeľ zo Šikmej uličky," povie Nizar.

Severus si schová prútik späť do rukáva a pozrie na Nizara. "Spoliehať sa len na jedno alebo druhé sa mi zdalo hlúpe." Strčí do dverí a kývne Nizarovi, aby ho nasledoval.

Nizara udrie do tváre horúci, vlhký vzduch tesne predtým, ako ho do očí udrie zmena z tlmeného osvetlenia na slnečný jas. "Našiel si jeden z pôvodných hradných skleníkov!"

"To je to, čo to je? Nebol som si istý."

Nizar sa otočí dokola, usmeje sa na vyvýšené rady rastlín a široké olovené okná prepúšťajúce plné slnečné svetlo. "Sklo bolo v tých časoch oveľa vzácnejšie a drahšie - tie skleníky vonku by aj kráľovská rodina považovala za šialený výdavok. Ale toto sme mohli urobiť. Kúzla pre teplo, voda pre vlhkosť..." Nakloní hlavu k prúdu vody, ktorý preteká stredom miestnosti a obchádza vyvýšené záhony. "A zeminu rôzneho druhu. V akom stave bol, keď si ho našiel?"

"Všetko pripravené na použitie, okrem toho, že bolo treba odstrániť odumreté rastliny. Takisto nešlo ani tak o jej nájdenie, ako skôr o moje mrmlanie, že potrebujem mať miesto na pestovanie ingrediencií do elixírov, aby mi ich hneď neukradli študenti alebo vtedajší učiteľ bylinkárstva," odpovie Severus. "Objavili sa dvere a odhalili túto miestnosť. A čo kúzlo na okná? Predsa len sme stále v žalári."

"Nie, nie sme. Sme na štvrtom poschodí, v miestnosti, ktorá sa magicky otáča podľa slnečného aj mesačného svetla," povie Nizar. "Dvere sa len objavili na mieste, ktoré ti najviac vyhovuje."

"V tom prípade sú dvere podobné tomu, ako fungujú dvere do tvojej kancelárie."

"Áno aj nie. Dvere mojej kancelárie nie sú pohyblivé. Tieto sa dajú premiestniť, ak by si ich chcel dať niekam inam," vysvetľuje Nizar a prechádza rukou po rade rastlín, ktoré nie sú nebezpečné na dotyk a nebudú zranené, ak sa ich dotknete. "Ako blízko si k majstrovstvu v bylinkárstve?"

Severus sa naňho zvláštne pozrie. "Nemám certifikát z herbológie, Nizar. Iba elixíry."

Nizar sa naňho pozrie. "Severus, Salazar ani ja nemáme certifikáty, a predsa tie majstrovstvá vyhlásil domáci škriatok Narcisy Malfoyovej. Je to magické uznanie. Certifikáty sú užitočné len z hľadiska ministerstva."

"Aha." Severus sa zdal byť tým rozladený. "Tak to vlastne neviem. Ako sa to dá rozpoznať?"

"Spýtaj sa domáceho škriatka. Pravdaže, tí ti nedokážu povedať, kde sa nachádzaš v postupe učenia - môžu ti povedať len to, či ovládaš nejakú magickú formu, alebo nie." Nizar sa odmlčí. "Pomony by som sa nepýtal. Verím, že si vyslúžila certifikáty, ale vzhľadom na to, aké obmedzené sú učebné osnovy herbológie, ti možno nebude vedieť povedať nič užitočné. Spýtaj sa Salazara, keď sa vráti. Za našich čias sa bylinkárstvo a elixíry považovali za súčasť toho istého magického umenia."

"Radšej by som sa spýtala Salazara, naozaj. Pomona je skoro taká zlá ako Hagrid ohľadom udržania tajomstiev," zamrmlal Severus. "Ak si sa musel učiť rastliny a iné materiály na výrobu elixírov, prečo nemáš majstrovstvo v herbológii, Nizar?"

"Nežartujem o tom, že som zlý s rastlinami. Dokážem ich identifikovať a zbierať, ale súčasťou majstrovstva v bylinkárstve je vedieť, ako ich vypestovať a udržať pri živote po celý čas," povie Nizar. "Môžeš sa len toľkokrát pozerať na to, ako rastlina umiera, kým ťa to jednoducho deprimuje, a ja nerád zabíjam, čo si to nezaslúži."

Severus skloní hlavu nad rastlinou tým svojím zvláštnym spôsobom, keď chce vysloviť niečo, čomu by sa radšej vyhol. "Lily bola v elixíroch celkom dobrá."

Nizar odtrhne lístok medovky a rozdrví ho rukou, aby si ovoniaval vzduch pod nosom, akoby Severusovi takmer vôbec nevenoval pozornosť. "Myslím, že to by mohla byť jedna z mála vecí, ktoré si ešte nikdy nespomenul."

"Lily je tá, ktorá si uvedomila, že Gopalottov tretí zákon je úplný nezmysel. Počas tej konkrétnej úlohy sa nahlas čudovala, prečo strácame toľko času s protilátkou na zmiešané jedy, keď existujú bezoáre."

"Jednoducho im strč do krku bezoár," cituje Nizar pobavene. "Myslel som si, že ten zápis v tvojej knihe má v tých písmenách nahnanú dosť veľkú zlosť."

"Cítil som sa tak prekliato hlúpo, že som prehliadol očividné. Slughorn, samozrejme, trval na tom, že 'podvádzanie' nebolo zmyslom cvičenia. Odporoval som, že Lily mu práve predložila jeho mýtickú jedinú ingredienciu a mohli by sme prejsť k niečomu užitočnejšiemu." Keď sa Nizar otočí, Severus má na tvári zachmúrený úsmev. "To mi u toho hlupáka veľa priazne nezískalo. Vlastne ani jednému z nás, ale aspoň to ukončilo Lilyino otvorené nepriateľstvo."

"Je mi ľúto - že som sa v tom mýlil," vyhŕkne Nizar a trhne sebou nad tým, ako unáhlene a trápne to znie. "O nej a nenávisti. Uznávam, že ja sám som veľmi, veľmi dobrý v udržiavaní nenávisti."

"Ani za svet si neviem predstaviť, odkiaľ sa táto vlastnosť vzala," povie Severus sucho. "Nemýlil si sa, Nizar. Ako si povedal: deti dospievajú. Problém je v tom, že kým sme to obaja urobili, bolo už neskoro."

Nizar pokrúti hlavou. "Myslím, že nikdy nie je neskoro. Lenže medzi jedným a druhým stretnutím môže uplynúť veľa času."

"Ty tomu naozaj veríš, však?" Severus sa spýta.

Nizar sa pozrie na zrolovaný list vo svojich rukách, ktorý stále vydáva silnú vôňu zdravej rastliny medovky. "Jedného dňa budeš vyvolávať mágiu tak, že ti bude žiariť v očiach a tancovať na končekoch prstov. Keď sa ti to podarí, pocítiš ten pocit niečoho iného, niečoho Iného, čo ťa bude sledovať, keď budeš čarovať takou silou. Áno, naozaj tomu verím, Severus."

Severus natiahne ruku, vezme Nizara za ruku a vedie ho k vyvýšenému kvetináču, ktorý je určený pre jednu rastlinu, zvyčajne pre tie, ktoré nevychádzajú dobre s ostatnými. Uprostred sú tmavozelené, žltoprúžkované, ostnaté výhonky veľmi špecifickej rastliny.

Nizar musí odolávať nutkaniu natiahnuť ruku a dotknúť sa jej. "Vyklíčilo. Dračí dych života."

"Dvadsiateho druhého decembra bol zimný slnovrat aj nový mesiac." Severus si ho pritiahne k sebe, až kým nie je Nizar pritlačený k Severovmu boku. "V ten večer som si pred večerou našiel čas, aby som ho zasadil. Budem úprimný a poviem, že som si nebol istý, či vyrastie, ale ty áno. Mal si pravdu. Mal si pravdu v mnohých veciach, na ktoré by som možno nikdy ani nepomyslel, ale ja viem počúvať."

"Sú krásne, keď dospejú," povie Nizar, drží sa Severusových slov a chápe poďakovanie, ktoré sa pod nimi skrýva. "Ruže sú pekné, pôvabné a farebné, ale Dračí dych života je divoká mágia. To z nej robí jednu z najkrajších rastlín, aké som kedy videl."

Severus dvomi prstami nakloní Nizárovi bradu a pobozká ho ponad výhonky vzkriesenej rastliny. "Zistil som, že mám oveľa radšej pohľad na teba."

____________________________________

Minerva skúma jej ruku, pery zovreté. "Tak to je všetko?"

"To je všetko. Je to naozaj také jednoduché." Nizar sa oprie na stoličke a natiahne si nohy, aby mal topánky bližšie k ohňu, ktorý horí v krbe jej kancelárie. Zamrazí ho, čo je znamenie, že možno príliš tlačí na pílu, ale keďže je to posledný kúsok mágie, ktorý plánuje v ten deň využiť mimo tých najobyčajnejších kúziel, nerobí si z toho ťažkú hlavu.

"Priznám sa, že sa necítim inak."

"Rozdiely prídu, hoci kým sa tak stane, aj to budeš cítiť ako normálne," povie Nizar. "Teraz oficiálne zastávaš Južné sídlo mágie tejto školy, ako kedysi Godrik, a je to titul, ktorým ťa za oficiálnych okolností oslovia tí, čo používajú mágiu na zisťovanie takýchto vecí."

"A aký je teda tvoj titul?" Minerva sa spýta. "Godrikov portrét naznačil, že ťa označuje ako ochranu."

"Myslel to doslovne. Et protector e Hogewáþ." Nizar si na chvíľu pretrie jednou rukou oči. "Ochranca Rokfortu. Ak sa škola ocitne pod útokom, do hry vstupujú určité kúzla. Povedomie, ktoré budeš mať o všetkom chrabromilskom? Ja potom budem mať toto povedomie o všetkom, čo sa považuje za súčasť hraníc Rokfortu, kým sa útok neskončí."

Minerva niekoľkokrát zažmurká a potom úplne odmietne žasnúť. "To znie ohromujúco."

"Kým sa to deje, nie je. Potom? Je to vyčerpávajúce," zdôrazní Nizar. "Vo chvíli, keď je hrad bezpečný, zvyčajne padám, kdekoľvek náhodou stojím, či už je to mäkké, alebo kamenné."

Minerva sa zamračí. "Myslíš, že sa to stane aj tu? Myslíš si, že Ty-vieš-" Zachytí prešľap, zatvári sa podráždene a opraví sa. "Myslíš si, že Voldemort zaútočí na školu?"

"Ak bude brať správy svojich smrťožrútov vážne - ak budú hlásiť celý zoznam titulov, ktoré predniesol domáci škriatok Narcisy Malfoyovej -, potom by mohol," odpovie Nizar. "Dúfam, že nie."

"Okrem toho, čo je zrejmé: prečo nie?"

Nizar sa zamračí, cíti, ako ho za očami bolí hlava. "Pretože nie sme pripravení. Ani v najmenšom."

____________________________________

Draco si po ôsmy raz v priebehu niekoľkých minút narovnáva košeľu a kabát, keď robí posledné kroky na siedme poschodie. Teší sa na to rovnako, ako sa toho úplne bojí - pocity, ktoré sa od Vianoc nezmenili.

Dvere do učebne sa rady skrývajú, ale po tom, čo sa nepriateľstvo stalo... menším, Weasleyovci začali všetkým dôveryhodným ukazovať, ako prinútiť dvere do profesorovej učebne, aby sa objavili. Draco urobí potrebné tri prechádzky a poteší sa, keď sa dubové dvere okamžite odhalia. Zaklope a čaká. Kameň v stene je ešte stále možnosťou, ale toto nie je núdzová situácia. Ak profesor neotvorí, príde zajtra znova.

Dvere triedy sa otvoria, hoci v nich nikto nestojí. Draco sa zamrví, kým vstúpi dovnútra. "Haló?"

"Ahoj, Draco." Profesor Slizolin je vo svojej kancelárii, sedí za tým zvláštnym nakloneným stolom a mračí sa na súbor kníh. Vlasy má zviazané do voľného chvosta, na čo Draco prekvapene hľadí. Tak veľmi si zvykol, že Nizar Slizolin sa kvôli portrétu nikdy nemení. Predstava, že profesorovi teraz vlasy narástli, že sa predĺžili, je zarážajúca.

"Nemáte oblečený hodváb?" Draco sa spýta a potom si zahryzne do pery, zatiaľ čo zatvára dvere triedy. Bola to hlúpa otázka s jasnou odpoveďou. Profesorova košeľa je čierna, ako plátenné košele, ktoré nosí k tým dlhým vestám alebo k hábitu, ale je to jemne tkaná moderná látka s moderným golierom, ktorý nechal rozopnutý.

"Dnes nie." Profesor Slizolin sa naňho pozrie. "Čo pre teba môžem urobiť, Draco?"

"Mám otázky."

"Po Vianociach by ma veľmi prekvapilo, keby si nemal." Profesor Slizolin sa na stoličke bez operadla otočí tvárou k nemu. "Pokojne ich polož, ale platia pre teba obvyklé normy."

"Možno sa mi nebudú páčiť odpovede, alebo mi dáte mätúce odpovede." Draco prikývne. "Áno, pane. Ja - naozaj ste tak prekliali toho druhého čarodejníka? Nebolo to len kvôli... kvôli získaniu bodov nad pánom Ratierom?"

"Môj brat hovorí, že dotyčný čarodejník stále kričí. Ak pôjdeš preskúmať kopce za Edinburgom, možno ho budeš počuť. Získanie bodov nad tým idiotom bol len bonus."

"Ale veď ste ho nezabili. Váš brat - povedal, že ste boli na Ratiera milý. To je to, čo - aj k nám sa správate milo?" Draco sa snaží nevzdychnúť. "To bolo zle formulované."

"Bojíš sa, že by som k tebe jedného dňa nemusel byť milý." Profesor Slizolin venuje Dracovi skúmavý pohľad. "Draco, ak by som 'nebol milý', bezpečnostné opatrenia v tejto triede by neexistovali. Samozrejme, že sa k vám všetkým budem správať milo. Ste moji študenti a učíte sa. Nie ste moji nepriatelia. Svoje "nemilé" chvíle si nechávam pre nich a len pre nich. Okrem toho, všetci moji príbuzní sú mŕtvi okrem Salazara a Voldemorta, bez ktorého by som sa zaobišiel, takže mi trochu chýbajú rodinní príslušníci, ktorých by si mohol zavraždiť."

Draco si nemôže pomôcť, ale nad profesorovým uleteným tónom sa usmeje. "Nemyslím si, že mám v pláne vraždiť členov vašej rodiny, pane. Och, uhm-" Obchodovanie. To by malo byť fér. "Ostatní, ktorí tam boli v tú noc. Väčšina z nich neverí, že to bol naozaj Salazar Slizolin."

Profesor Slizolin sa pobavene uškrnie. "A čo si myslíte vy, pán Malfoy?"

"Nie som si istý," ohradí sa Draco.

Profesor Slizolin zdvihne obočie, akoby si uvedomoval, že Draco nie je celkom úprimný. "Domáci škriatkovia nemôžu klamať. Môžu sa pretvarovať, môžu zahmlievať, môžu sa vyhýbať odpovedi a môžu odmietnuť odpovedať na otázku, ale nemôžu klamať. Tí, čo sa rozhodnú na to zabudnúť, sa vedome zaslepujú, a to z nich robí hlupákov."

"Dobre. Naozaj verím, že to bol on. Rovnako aj matka," priznal Draco. "Neskôr sme sa o tom rozprávali. A potom bolo niekoľko dní, keď sme... nevedeli, či..."

"Nevedeli ste, či je profesor Snape nažive," povie Nizar ticho. "Ospravedlňujeme sa za to, ale to mlčanie vám nemalo ublížiť."

"Nie, ale som rád, že nie je. Teda, nemal by som nič proti tomu, keby ste sa zrazu stali naším vedúcim domu, ale nechcem, aby sa to stalo preto, že profesor Snape je mŕtvy," povie Draco.

"Vlastne by sa to nemohlo stať, bez ohľadu na to. Som titulovaný obranca tejto školy, Draco, čo znamená, že nemôžem byť napojený na žiadnu fakultu mimo môjho príbuzenstva so Salazarom."

"Titulovaný neutrálny obranca?" nazdáva sa Draco, zvedavý. "Prečo neutrálny?"

"Ak by hrozba pochádzala z tejto školy - povedzme od niekoho, kto je hlavou niektorej fakulty -, musel by som byť schopný konať, aby som mu zabránil ublížiť niekomu alebo niečomu v tejto škole. Ak by som bol z fakulty tej osoby, tak by to bolo veľmi nepríjemné," povie profesor Slizolin s krivým úsmevom.

"To dáva zmysel." Draco sa zamračí. "Matka hovorí, že profesor Snape prerušil styky s Temným pánom."

"O tom sa budeš musieť porozprávať s riaditeľom svojej fakulty, Draco," povie mu profesor. "Ale keď sa ho na to pôjdeš opýtať, choď tam s týmto vedomím - profesor Snape bol v roku 1980 spojencom proti Voldemortovi."

Draco cíti, ako sa mu rozširujú oči. "Vtedy-špión! Ach! To..."

To všetko mení.

"Som rád, že ťa to potešilo." Nizar naňho hľadí s pochmúrnym výrazom v tvári. "Keď sa to stane známym, a to bude veľmi skoro, v našej fakulte sa nájdu takí, ktorí z toho nebudú mať radosť, Draco."

Draco prevrátil oči. "Ako napríklad dvojčatá Carrowové." Neuniklo mu, že profesor stále nazýva slizolinskú fakultu našou fakultou. Aj to veľa znamená.

"Dvojčatá Carrowové sú v tom len strašne zjavné. Sú aj iní, Draco. V tejto škole sú plnoletí smrťožrúti, v každej fakulte. Každý, kto sa postaví na stranu Voldemorta, sa vystavuje potenciálnemu nebezpečenstvu."

"Nechcem klamať o..." Draco sa zastavil. "Pane, v našej fakulte sú deti, ktoré by mali vidieť, ako sa niektorí z nás správajú ako správni Slizolinčania."

"To je od teba múdre a svedčí to o istej statočnosti, na ktorú som hrdý, že sa u teba rozvíja," povie profesor Slizolin na Dracovo prekvapenie a potešenie. "Tí z vás, ktorí sa rozhodli postaviť na stranu proti Voldemortovi, by mali byť opatrní. Nikdy nechoďte nikam sami, ani do tej prekliatej kúpeľne. Jasné?"

"Vy naozaj chcete, aby sme boli v bezpečí, však?"

Profesor Slizolin prikývol. "Draco, nielenže je to moja úloha, ja som si tú úlohu vybral. Okrem toho, posledné dva mesiace v mojej triede ťa o tom ešte nepresvedčili?"

Draco sa usmeje. "No, áno, je to tak, pane."

"Buďte dobrý Slizolinčan, pán Malfoy," povie profesor Slizolin formálnejším tónom. Potom sa usmeje. "Vaše šikanózne spôsoby nie sú až tak ďaleko za vami."

Draco rozpačito skloní hlavu. "Nie, nie sú, ale prestal som sa navážať do ľudí priamo po Grangerovej... ehm, no. Ona udiera naozaj tvrdo."

"Vzhľadom na to, že som v ten večer videl modrinu? Áno, povedal by som, že áno," súhlasil profesor Slizolin.

"A potom vo štvrtom ročníku..." Draco zhrbí plecia. "Pripadalo mi to ako šibalstvo, vysmievať sa Potterovi s tými hlúpymi odznakmi. Dokonca aj Potter začal jeden nosiť, akoby na to bol hrdý, a to bolo tiež vtipné. Potom Cedrik zomrel a všetko to prestalo byť vtipné, pane. Neviem, ako sa môžete ešte stále usmievať, vzhľadom na to, čo ste nám povedali o všetkom, čo ste stratili."

"Pretože musíš," povie jemne profesor Slizolin. "Musíš vedieť prejsť tragédiou a usmievať sa na svetlo, ktoré po nej príde, inak stratíš sám seba." Zdá sa, že zaváha. "Keď zomrela Salazarova prvá žena, jej syn sa prvýkrát nadýchol. Strata priateľky veľmi bolela, ale jej syn bol dôvodom, aby som pokračoval, aby som žil, aby som sa usmieval, keď ten malý rástol. V roku, keď zomrel Elfric, sa narodila Salazarova dcéra Betisa a opäť bola dôvodom na smiech a úsmev, aj keď predstava, že každý deň vstanem, bola utrpením. Potom si ma Kanza vybrala za svojho a pohľad na portréty mojich synov bolel o čosi menej."

Draco cíti, ako ho pália oči, a žmurkal, kým pálenie neprestalo. "Môj otec sa na mňa nikdy nechcel pozrieť a uznať mňa, však?"

Výraz profesora Slizolina nie je ľútostivý, čo Draco oceňuje, ale ani z neho nekvapká súcit. "Naozaj chceš, aby som ti odpovedal na túto otázku, Draco?"

"Nie, pane." Draco zdvihne bradu. "Túto odpoveď už poznám. Ďakujem vám za váš čas, pane."

"Nemáš za čo, Draco."

"Aha, a..." Draco skriví ústa. "Dozviete sa, že sa s mojou matkou nezhodneme na mojej lojalite."

Profesor Slizolin prikývne. "Rozumiem."

Keď Draco vyjde z triedy, prikradne sa do najbližšej kúpeľne, umyje si tvár a potom sa zadíva do zrkadla. Nie, nepotrebuje, aby mu niekto odpovedal na tú otázku o jeho otcovi. Odpoveď pozná; veľmi ho teší, že vzhľadovo je skôr po matke, hoci má otcove bielosivé vlasy.

"Nie pre pokrytca," zašepká Draco a ide vyburcovať Astoriu, Daphne a Pansy - tie, o ktorých s istotou vie, že to cítia rovnako ako on. Žiadna z nich sa nechystá zomrieť pre pokrytca.

"Prečo práve tu?" Pansy sa spýta a zadíva sa na portrét, ktorý blokuje vchod do Chrabromilskej veže.

"Pretože viem, kto tu býva cez prázdniny, a myslím, že by sme to mali začať riešiť, kým sa zajtra všetci vrátia," odpovie Draco. "Prepáčte, madam?"

Veľká žena na portréte sa zobudí a zahľadí sa na nich. "Ach, bože! Ste štyria a rozhodne nie v šarlátovej a zlatej."

"Mám dobrú informáciu, že ste boli študentkou Slizolinu, madam," povie Daphne.

Portrét sa začervená. "Najskôr som bola Godrikovým učňom, láska, a potom som sa učila ďalšie majstrovstvo u profesora Slizolina, ale myslím, že je to dosť blízko. Čo pre vás môžem urobiť? Nemôžem vás pustiť dnu bez hesla, drahí, bez ohľadu na to, ku ktorej fakulty patríte."

"My vieme. Ale môžete povedať Weasleyovcom a Grangerovej, že by sme sa s nimi radi porozprávali?" Draco sa spýtal. "Je to dôležité."

Žena sa zamračí. "Hm. Áno. Vráťte sa teda za chvíľu. Žiadne neplechy od vás štyroch, kým budem preč!"

Všetci štyria ustúpia, keď sa dvere portrétu otvoria dovnútra. Fred a George vyjdú prví so zdvihnutými prútikmi a potom sa uvoľnia, keď vidia, kto ich čaká. "Prepáčte, ale Fellona práve povedala 'štyria Slizolinčania, nie kto, a s niektorými z vás nebude veľká zábava."

"To je v poriadku," pípne Astoria, keď Ron, Ginny a Grangerová vyjdú z chrabromilskej spoločenskej miestnosti. "Tak trochu preto sme tu."

"Hm. No." Dvojčatá sa pozrú na seba, potom na svojich chrabromilských spolužiakov. "Nemôžem povedať, že by sme to čakali," povie Fred.

"Ale nie je to ani úplne nečakané," dodá George a potom sa obráti k portrétu. "Otvor sa, Fellona. Budeme mať hostí."

Madam Fellona sa na Slizolinčanov opatrne pozrie. "Ak ste si istí, drahí."

"Sme," povie Grangerová a pozrie na Draca. "Okrem toho ho môžem vždy znova udrieť."

"Prosím ťa, netraf," požiada Draco a zamračí sa. "Musel som si po tom poriadne zresetovať zuby, Grangerová!"

Keď už sú vnútri, Draco si uvedomí, že sa všetci natlačili do stredu chrabromilskej spoločenskej miestnosti. "Je to veľmi... chrabromilské," poznamená a snaží sa byť zdvorilý.

"Veľmi zlaté," povie Pansy.

"Veľmi šarlátové." Astoria sa zachichotá. "Ale naša je veľmi, veľmi zelená, takže je to spravodlivé. Zaujímalo by ma, čo musia znášať Bystrohlavčania a Bifľomorčania?"

"Bystrohlavčania? Toľko modrej. Tak, tak veľa," povie jej George a prevráti očami.

"A čo Bifľovia?" Daphne sa spýta.

"Na tie sudy kašlem," zamrmle Fred. "Ak si myslíš, že to orlie klopadlo na dverách Bystrohlavčanov je otravné, tak tie sudy sú sakra zlé. Nikdy sme sa nemohli dostať dovnútra, aby sme to zistili."

"Zaujímalo by ma, či je to mimoriadne gotické," zamyslí sa Grangerová.

"Gotické?" Ron sa spýta.

"Aha, to je súčasný muklovský módny trend. Čierna a čierna linka a čierne - no, čierne všetko je teraz veľmi in," vysvetľuje Grangerová.

"Takže, čo vás priviedlo k našim dverám?" spýta sa Fred.

"Profesor Slizolin hovorí, že v každej fakulte na škole sú poznačení smrťožrúti." Dracove slová spustia nad celou skupinou mrak triezvosti. "Niektorí z nás sú... no..."

"Niektorí z nás sa bezostyšne hlásia k Voldemortovi," vloží sa do toho Pansy a je podráždená, keď Dracovi trvá príliš dlho, kým to vysvetlí. "Moji rodičia sa kvôli tomu pravdepodobne rozvedú."

Daphne sa zamračí. "Nebudú jediní. Theovi rodičia sa už rozviedli. My s Astoriou sme radi, že naši rodičia - no, dobre, môj otec nikdy neprijal znamenie, inak by ho Temný pán zabil za to, že sa minulé leto nevrátil do jeho náručia. Matka však bola vždy proti."

"Aj keď sa obaja chcú vydať moju sestru skôr, ako stihne dokončiť školu," vloží sa do toho Astoria a zamračí sa. "Daphne by mala mať možnosť robiť, čo sa jej zachce."

"To by sme mali všetci," povie Draco. "Všetci už vieme, kto sú naši skutoční nepriatelia."

George sa tvári zamyslene. "Navrhuješ teda, aby sme si všetci navzájom kryli chrbty. Bez ohľadu na fakultu. Každý, kto je hlasno proti Vy-viete-ktorému-blbcovi..."

"George!" Granger sa zarazí. "Úprimne!"

Fred sa zašklebí. "To sme pochytili od starého Aberfortha."

"Áno, ale nie pred dámami," zasyčí Draco a snaží sa aspoň pokúsiť správať ako prefekt, za ktorého ho vymenovali. "Dávaj si pozor na svoje spôsoby!"

"Myslím, že viem, prečo chodia len s hráčmi metlobalu," povie Pansy sucho. " George Weasley, ak budeš pokračovať v tej fáme, ktorú som počula, že si možno pozval Parangyovú na rande do Rokvillu, mal by si sa naučiť dávať si pozor na ústa. Ona je z titulovaného muklovského domu v Nairobi."

"Ale áno," vloží sa do toho Daphne a prevráti očami. "Nezáleží na fakulte. Bez ohľadu na to, či sa máme radi, alebo nie. Chránime sa navzájom pred tými, ktorí by sa nám chceli pomstiť, a mimo triedy profesora Slizolina sa môžu pomstiť spôsobom, ktorý môže byť osudný."

"Alebo nás jednoducho zhodia zo schodov. To by stačilo," zamrmle Grangerová. "Áno, myslím na tieto veci," povie, keď sa na ňu Draco zadíva. "Som muklorodená. Od prvého dňa v škole sa na nás zameriavajú tí, čo majú radi Vy-viete-ktorého-Idiota."

"Správne. Uh." Draco sebou trhne. "Prepáč. Ohľadne toho. Naozaj. To... nadávanie. A ten incident so zubami."

Grangerová naňho hľadí s otvorenou čeľusťou. "Ja... ja ti ďakujem. Ospravedlnenie prijímam. Nie som celkom presvedčená, že to nie je halucinácia."

"Ak je, nie je to naša chyba," nalieha Fred.

"Ak máš halucinácie ty, tak my všetci," povie Ron. "Teda, asi by som si mal zvyknúť na Slizolinčanov v našej spoločenskej miestnosti potom, čo profesor Slizolin len - Fellona ho len tak pustila dovnútra! Lebo sa pekne opýtal!"

Daphne si odfrkne. "Predstav si to. Dobré mravy ťa niekam dostanú."

Astoria sa zamračí. "Musíme byť féroví. Pozvali nás dnu."

"Má pravdu. Dlžíme vám výlet do našej spoločenskej miestnosti, ale ten bude musieť počkať, kým tam nebudú istí idioti," povedal Draco. Dokonca aj dvojčatá vyzerajú zaujato, takže na cestu do slizolinskej spoločenskej miestnosti asi ešte neprišli. "Medzitým profesor Slizolin navrhol, aby sme nikam nechodili sami..." Draco načrtne myšlienky, ktoré sa mu od vianočného odhalenia preháňajú hlavou.

"To je začiatok rozumného plánu," povie George. Draco si myslí, že by mohol vyzerať dokonca ohromene. "Keď sa zajtra popoludní všetci vrátia, môžeme informovať ostatných Chrabromilčanov, o ktorých vieme, že nie sú zabednenci."

"To isté urobíme v našej fakulte," odpovie Pansy. "Len si nie som istá, ako túto informáciu odovzdať ostatným. My Slizolinčania sme akosi automaticky podozriví."

Ginny, ktorá dovtedy mlčala a počúvala, sa ozve. "Luna je cez prázdniny v škole. Môžem sa jej spýtať. Idioti z jej fakulty ju možno nebudú počúvať, ale okrem Cho bude vedieť, s kým sa dá bezpečne hovoriť a s kým nie."

"Cho má s jazvecami do činenia kvôli Cedrikovi," povie Grangerová potichu. "Bude vedieť, s kým má začať, a jazveci si to potom môžu vybaviť vo fakulte."

"Ak je pre Cho príliš ťažké ísť na prieskum k jazvecom, myslím, že Tamsin Applebeeová je istá. Z tej novoobjavenej vikingskej náklonnosti," ozve sa Fred.

"Dobre. Ešte jedna vec." Draco sa zhlboka nadýchne. "Kým sa niekto nedozvie niečo iné, s mojou matkou sa nezhodneme v otázke Temného pána. Neschvaľuje moje rozhodnutia. Je to jasné?"

Ginny prehltne. "Chceš povedať, že je označená," zašepká a Draco prikývne.

"Máš moje slovo," povie Ron na Dracovo prekvapenie. "To, že si stále myslím, že si úplná fretka, neznamená, že chcem, aby si ty alebo tvoja mama zomreli - najmä ak ideš proti nemu."

"Súhlasím. Máme pochopenie pre tvoju situáciu," povie Grangerová formálne. "Jeden rodič je v Azkabane a druhý sa ťa snaží prinútiť, aby si sa pridal k Vy-viete-komu. Je to jednoducho hrozné."

Pansy študuje Grangerovú. "Si si istá, že ťa správne zatriedili?"

"Klobúk nikdy nezaváhal," odpovie Grangerová škrobene, ale usmeje sa. "Asi je to tak lepšie."

"Minulý rok napchala hmyzieho animága do preliateho pohára," posmešne zašepká Ron. "Dávaj si pozor na Hermionu-au!" vykríkne, keď ho Grangerová udrie do ruky.

"Môžem byť teraz Ginnina kamarátka?" Astoria sa spýta svojej sestry, len čo sa vrátia na chodbu a portrétny otvor sa zatvorí.

"Áno, Astoria, môžeš byť jej kamarátka," dovolí Daphne. "Ale skôr než sa rozhodneš stýkať sa s celou školou, povedz nám, o koho ide, aby sme si boli istí ich lojalitou."

Astoria si povzdychne. "Dobre. A ja som vám to hovorila!"

"Áno. V prvom ročníku. Ja viem." Daphne zaškrípe zubami tak silno, že to Draco počuje, čo je pôsobivé.

"No tak," povie Draco. "Našou ďalšou zastávkou je kancelária vedúceho fakulty."

___________________________________

"Práve som mal veľmi zaujímavú návštevu," povie Severus bez toho, aby zdvihol zrak, keď sa Nizar premiestni do jeho kancelárie. Už len dokončí spísanie tohto zoznamu ingrediencií pre sklady, ktoré treba doplniť, a s prípravami na druhú polovicu školského polroka, ale na zajtrajší večerný príchod vlaku, je hotový.

"Ja Draca Malfoya. A ty?" Nizar sa spýta.

"Pána Malfoya, slečnu Parkinsonovú a sestry Greengrassové," odpovie Severus. "Mali veľmi zaujímavé otázky, intrigánske plány a schopnosť vzbudiť vo mne hrdosť na to, ako ďaleko sa dostali."

"Poď," povie Nizar po zamyslení. "Teraz som na rade ja, aby som ti niečo ukázal."

Severus zo zvedavosti nasleduje Nizara z jeho kancelárie a po chodbe, na poschodie a k soche chrliča Galfrida. Galfridus zatvára oči v kamennej blaženosti od škrabania uší a potom im otvorí dvere. "Prečo ideme sem hore?"

Nizar zatlačí jedny z dvojkrídlových dverí vedúcich do riaditeľne. "Sme tu hore, lebo vďaka istej mape viem, že Dumbledore je momentálne zamestnaný inde. Ahojte všetci."

"Ahoj, výrobca problémov," odpovie niekoľko z nich, čo Nizara prinúti pozrieť sa hore k stropu, kde číha Godrikov portrét.

"Niekto robí problémy, to je pravda," zamrmle Nizar. "Dámy, páni a bytosti iného pohlavia - nikdy sme tu neboli."

"Samozrejme, že nie," povie s úsmevom portrét Phineasa Blacka. "Chcel som niečo, čo by som mohol držať Dumbledorovi nad hlavou."

Severus sleduje, ako Nizar prechádza k Triediacemu klobúku a jedným prstom doň pevne štuchne. "Chcem to vôbec vedieť?"

"Máš narodeniny. Za posledné dva mesiace som ti už hodil aspoň sedem kníh..."

"Niektoré z nich boli doslova hodené," sucho sa vmieša Severus.

"Tak som si povedal, že ti dám iný darček." Nizar opäť štuchne do Klobúka. "Prebuď sa, ty zmoknutá výhovorka pre plstený klobúk."

Triediaci klobúk vydá zo seba veľké zívnutie a ospalo zamrmle: "September sa ešte nekonal, dlhšie sním, to sa stavím!"

"Rýmovanie? Tým teraz triedi?" Nizar zdvihne Klobúk a zadíva sa naň. "Môžeš sa vrátiť k svojmu spánku, keď mi urobíš láskavosť."

"Akú láskavosť urobím..." Severus pobavene sleduje, ako klobúk otvára ústa. "TY NIE!"

"Stále ja." Nizar sa na Klobúk usmeje. "Chceš to skúsiť ešte raz?"

"Nie!" povie Klobúk okamžite. "Robiť to nebudem! Skúsil som to raz, ale už pred niekoľkými rokmi, a ty si sa so mnou stále hádal!"

"Áno, ale to bolo technicky vzaté triedenie, ktoré sa udialo mimo poradia. No tak. Daj tomu ešte jednu šancu a ja ťa naučím spievať po walesky," ponúkne sa Nizar.

Klobúk sa zvládne tváriť dosť podozrievavo, na to, že je to klobúk. "Správne sprosté slová a tak?"

"Že by som ich vynechal?"

"Keby si si myslel, že to urazí a pohorší? Podľa mňa áno," zavrčí Klobúk. "Ešte raz sa ti to podarí, ale toto je posledný pokus, ty úplný darebák!"

"Vlastne som ešte nikdy v živote nepočul tento klobúk vysloviť toľko sťažností," povie Severus.

"To nič nie je." Nizar si nasadí Klobúk na hlavu a prekríži si ruky.

Klobúk sa skrčí a začne sa tváriť nešťastne. "To je nespravodlivé. Ako dávno a dávno minulé dni, nie krátkych päť rokov cestovania po oblohe!"

Severus čaká a nespúšťa oči z vreckových hodiniek. O šesť minút a tridsaťtri sekúnd začne klobúk zúfalo vzlykať. "Nemôžem!" zakričí. "DAJ MA PREČ Z TVOJEJ HLAVY. NEMÔŽEM!"

Nizar úhľadne strhne klobúk z hlavy a položí ho späť na poličku. "Naučím ťa to neskôr, až sa nachmelíš, dobre?"

"ODÍĎ!" rozkáže klobúk a vydá hlasné fňuknutie. "VRÁŤ SA KEDYKOĽVEK INOKEDY!"

Severus počká, kým Nizar za nimi zavrie dvere riaditeľne, a až potom sa začne smiať. "Priznávam sa! Neveril som ti."

"A teraz?" Nizar sa spýta so skríženými rukami, keď sa na Severusa usmeje.

"To bola jedna z najzábavnejších prekliatych vecí, akých som bol v živote svedkom!" Severus sa nadýchne. Oprie sa o stenu a pokúša sa ovládnuť smiech, ktorý sa snaží zmeniť na nezmyselné chichotanie.

Nizar sa postaví na špičky a pobozká Severusa na schodisku. "Tak teda všetko najlepšie k narodeninám. Teraz ti môžem v súkromí robiť strašne nevhodné veci tým, že si unesiem majstra elixírov."

"V každom prípade, prosím, veď ma."

Nizar sa usmeje a chytí ho za ruku. "Ale čo ak to nechcem oznamovať?" spýta sa a premiestni ich priamo do Severusových komnát. "A včera si predsa povedal dole. Počul som to správne, áno?"

"Áno, počul." Severus kráča dopredu a núti Nizara ustupovať, až kým sa netlačí k zatvoreným, zamknutým a kúzlom zapečateným dverám. Severus chytí Nizara za pravé zápästie a pridrží mu ho nad hlavou, potom urobí to isté s Nzarovou ľavou rukou. "Spomínam si aj na istý nápad, ktorý niekomu prešiel hlavou pred mesiacom."

Nizar prehltne. "Ale sú to tvoje narodeniny."

Severus sa usmeje a pritisne sa k Nizarovmu lícu. "A ako vieš, že to nie je presne to, čo chcem?" Keď sa odtiahne, Nizarove zreničky sú rozšírené, pery roztiahnuté v šoku. "Je niečo, čo by som mal vedieť, že nemám robiť v tvojej prítomnosti, Nizar?"

Nizar niekoľkokrát zažmurká v snahe spojiť slová. "Uh- žiadne zaväzovanie očí, žiadne doslovné zväzovanie a žiadne kúzla. Nebudem - nebudem presne panikáriť, ale z týchto situácií uniknem tak, že spôsobím čo najväčšie škody, kým nebudem opäť schopný robiť vedomé rozhodnutia."

"Potom sa nič z toho nestane," zašepká Severus a zachytí Nizarove pery bozkom, ktorý spôsobí, že Nizar zaskuhrá. Prehĺbi bozk a zároveň silnejšie pritlačí Nizarove ruky na dvere a Nizarove boky sa proti nemu vzpriamia. "Prečo ti to pripadá také príjemné?" spýta sa zvedavo.

Nizar si chvíľu navlhčí pery. "Pretože si to ty," zašepká. "Pretože ti dôverujem."

"Boh vie prečo." Severus sa pozrie na gombíky na Nizarovej čiernej košeli. "Čo je to za kúzlo, ktorým si si odopol ten rad gombíkov na veste?"

"Apelefthérosi," povie Nizar. "Grécky. Uvoľnenie."

"V tejto chvíli je to celkom vhodný výraz. Apelefthérosi." Severus sa poteší, keď sa Nizarova košeľa rozopne v tichom šuchote hodvábu. Stále ho fascinuje Nizarova postava; muž má na štíhlej kostre dosť svalov, ale nie až tak, aby bol zbytočne objemný.

Severus prechádza rukami od vrchnej časti Nizarových nohavíc cez hustú líniu chĺpkov pozdĺž jeho brucha a usmieva sa, keď sa Nizarovo brucho v reakcii na to zachveje, skôr než sa Nizar prudko nadýchne. Severus pokračuje v sledovaní tejto stopy, až kým prstami neprejde cez Nizarovu hruď, cez redšie rozšírené svetlohnedé chĺpky. Nizar ho sleduje s rozšírenými očami.

Čaká.

"Čo s tebou asi urobím?" Severus sa zamyslí a všimne si, že grécke rozopínacie kúzlo rozoplo aj gombík a zips, ktoré by mu inak prekážali.

Nizar sa usmeje. "Aha, teraz sa pýtaš mňa? Myslel som, že máš vlastné nápady."

"Mal som, ale ty si nervózny. Ty nikdy nie si nervózny," odpovie Severus. Ešte nepreskúmali žiaden aspekt penetrácie, ale vzhľadom na veľmi podrobnú povahu myšlienok, ktoré občas nachádzal číhať v Nisarových očiach... "Nikdy predtým si to nerobil," uvedomí si.

Nizar pokrúti hlavou. "Nie. Nie preto, že by som nechcel..."

"Vskutku," prehodí Severus sucho.

"Ale ľudia, s ktorými som bol, buď vôbec nemali radi penetrato, alebo ho oveľa radšej prijímali, ako poskytovali."

Severus sa prudko nadýchne. Nizarov hlas bolo vždy fascinujúce počúvať. Je presný a anglicky kultivovaný, aby odrážal, koľko čistokrvných sa za posledných pár storočí potulovalo spoločenskou miestnosťou, ale je aj melodický z rokov francúzštiny, s čírou drsnosťou, ktorá sa pohybuje medzi galčinou a španielčinou. Keď počuje, ako sa to latinské slovo kotúľa z Nizarovho jazyka, má to naňho prekvapivý a dosť rušivý účinok. "Urobil si to naschvál?" Severus sa spýta.

"Tú latinčinu?" Nizar sa pozrie nahor, akoby premýšľal. "Nie, len som si za svet zrazu nemohol spomenúť na moderný výraz, hoci som si takmer istý, že konotácie penetrácie sa za štyristo rokov nezmenili. Prečo?"

"Zaujímavé výsledky." Severus uvoľní Nizarove ruky. "Zmena plánu. Žiadny prvý raz by nemal zahŕňať to, o čom som uvažoval."

"Teraz dráždiš," posťažuje sa Nizar, ale čokoľvek ďalšie chce povedať, skončí sa priduseným zastonaním, keď Severus cez tenkú vrstvu nohavíc nahmatá mužov penis.

"Nie," odpovie Severus a stiahne ruku. "To bolo dráždenie."

"Správne. Dráždenie. Áno." Nizar niekoľkokrát žmurkne, aby si pozbieral myšlienky, a potom si vyzlečie náramkové hodinky a hodí ich na pohovku. Severus to pochopí ako narážku a zosunie Nizarovi košeľu z pliec, pričom nechá hodváb šuchotať po Nizarovej pokožke, kým dopadne na zem. Biela jazva na Nizarovom ramene ho upúta, ako vždy. "Stále premýšľam, aké kúzlo to spôsobilo."

Nizar pokrčí plecami. "Možno to vôbec nebolo kúzlo. Existovali aj iné zbrane." Pomôže Severusovi vyzliecť sa z kabáta; neverbálnym rozopínacím kúzlom uvoľní rad gombíkov na Severusovej košeli a manžetách. Potom Nizar s úsmevom vyzlečie Severusovu bielu košeľu. "Bohovia, ale milujem tvoje telo."

Severus sa zatvári. "Potom máš zvláštnu záľubu vo vychudnutých jedincoch."

Nizar zvraští obočie. "Vychudnutý? Ty naozaj nie si. Výnimočne štíhly a vychudnutý sú dve značne odlišné veci."

Severus sa rozhodne nechať túto hádku tak. Je to jedna z tých, ktoré už viedli, a Severusa nepresvedčila. Rozptýlenie je na mieste; dnes večer dostane, čo chce, aj keď v úplne inej podobe. Nakloní sa a zlíže dlhú, mokrú stopu po boku Nizarovho krku, až sa Nizar zachveje. "Chcem ťa," zašepká Nizarovi do ucha.

Cíti, ako sa Nizar s námahou spamätáva. "Áno."

Severus vezme Nizara za ruku a vedie ho do spálne, aby za nimi mohol zavrieť dvere. To je jasný signál pre prípadných škriatkov alebo prekliatych zvedavých riaditeľov, že Severus nie je k dispozícii. Nizar s tým zrejme súhlasí, pretože čo najrýchlejšie Severusovi vyzlečie opasok a nohavice. "Máš vôbec nejaký pojem o trpezlivosti?" Severus sa spýta.

"Nie." Nizar sa usmeje a zasunie ruku do Severusových nohavíc, prsty sa mu obtočia okolo Severusovej erekcie a stlačia. "Aspoň nie teraz."

Severus sa nosom dotkne Nizarovej brady a líca. "Vyzleč si nohavice, ty idiot. Na niektoré veci sa oplatí byť trpezlivý."

Chvíľu trvá, kým sa dostane do postele, vzhľadom na to, že Nizar neprestáva Severusa hryzkať. Často si myslí, že nikdy nemal dať najavo, že sa mu to tak páči, ale môže mu to oplatiť. Nizar sa stále neverbálne zamotáva, keď Severus použije jazyk, alebo dokonca len náznaky tepla a dychu, na ktorúkoľvek časť Nizarovho tela.

"Ľahni si," povie Severus a zaškúli na Nizarove pery, keď sa dostanú na okraj postele, ale nie ďalej. "Veľmi si to sťažuješ."

Nizar sa zvrtne na posteľ, všimne si, že má stále na sebe jednu ponožku, a strhne si ju. "Teraz je to menej ťažké?"

Severus hľadí na muža, ktorý sa nahý rozvalil na posteli. Nizarove známe, definované črty: zdvihnutý koniec dlhého, elegantného nosa; dlhé, kučeravé vlasy čiastočne vybielené južným slnkom, veľkorysé ústa, hnedé riasy a obočie zvýrazňujúce orieškové oči. Nizarove oči nikdy nemajú skutočný lesk pravého šťastia, pokiaľ nie je v súkromí so Severusom. Vtedy sa len lesknú, nie ako smaragdy, ale ako zelený labradorit. 2) Severusov pohľad sleduje bronzový tvar krku k Nizarovej hrudi, po tej stope tmavohnedých chĺpkov k penisu, ktorý sa dvíha na dôkaz Nizarovej nedočkavosti. Až tam sa Nizarova bronzová pokožka zmení na snedú, rozjasní sa až pri krvavočervenom nádychu na špičke.

Nizar zdvihne obočie. "Pozeráš na mňa."

"Možno sa stále snažím prísť na to, čím som si ťa kedy zaslúžil."

Nizar ignoruje mierne opovrhnutie, ktoré Severus cíti, a namiesto toho sa naňho usmeje. "Bol si láskavý, veľkorysý, inteligentný, zábavný, rozvážny, divoký, vzdorovitý, brilantný, odhodlaný - si úžasný. Čo iné sa dá robiť?"

Urobím ťa šťastným, pomyslí si Severus, ale nie je pripravený povedať to nahlas, rovnako ako nie je pripravený povedať ďalšie tri veľmi dôležité slová. Namiesto toho otvorí zásuvku pri posteli, vyberie pohár a odstráni zazátkované viečko. "Kedysi dávno som bol tínedžer, ktorý nemal na práci nič iné, len experimentovať s vylepšovaním lubrikantov čarodejníckej Británie, ktoré boli dosť nedostatočné na čokoľvek sexuálne. Vymyslela som niečo lepšie a všetci sa môžu ísť obesiť, kým sa dostanú k receptu, pretože sa oň nedelím."

Nizar sa usmeje. "Aha, tak to musí byť výnimočné. Nie si často taký tajnostkársky, keď ide o vylepšovanie elixírov."

"Dalo by sa to tak povedať." Severus si vlezie do postele a sadne si k drevenému čelu postele, prehovára a podpichuje, kým Nizara nepresvedčí, aby si mu sadol na kolená. Pri ich výškovom rozdiele to znamená, že sú tvárou v tvár. "Si si stále istý?" Severus sa spýta.

"Keby som si nebol istý, určite by som tu nebol." Nizar sa dotkne Severusovej tváre, palcom mu sleduje spodnú peru a potom prejde rukami po Severusovej hrudi, kým ho opäť chytí.

Severus cíti, ako sa mu prevracajú oči. "Nerozptyľuj ma, lebo to môže skutočne trvať celú noc!"

"To je sťažnosť?" Nizar sa zasmeje. "Naozaj?"

"Nie. Buď ticho," zamrmle Severus a ponorí prsty do nádoby, kým ich nepotiahne štedrá vrstva číreho gélu, ktorý má bližšie k masti.

"Vŕbová kôra." Nizar identifikuje jednu z vôní gélu. "A... tá jedna nová vec z Austrálie. Tea tree oil. 3) Och... ženšen?"

"Pravý ženšen," 4) spresní Severus a pozrie na Nizara. "Ako môžeš naďalej tvrdiť, že sa nevyznáš v elixíroch?"

"No, ja vlastne neviem, čo to urobí."

Severus sa usmeje predtým, ako sleduje krivku Nizarovho chrbta a prvý prst potiahnutý gélom mu pritlačí na pokožku, než vkĺzne dovnútra. Nizar otvorí oči dokorán, keď vydá šokovaný výkrik. "Nechoď."

Nizar chytí základňu svojho penisu a stláča ho, pričom zatína zuby. "Svätí bohovia, čo si to, kurva, urobil?"

"Mierne znecitlivujúci prostriedok pre prípad nepohodlia, antibakteriálny prostriedok pre prípad nehody, základná zložka, ktorá podporuje poddajnú pokožku... a ešte jedna zložka, ktorá zosilňuje zmyslovú rozkoš." Severus sa usmeje, keď sa naňho Nizar zadíva. "Pýtal si sa."

"Mohol by si niekomu privodiť orgazmus už len tým, že by si použil to samotné!" Nizar sa nadýchne a obtrie sa mu o ruku. "Bohovia, urob to ešte raz."

"Urobím všetko pre to, aby to bolo nezabudnuteľné," povie Severus sucho a podvolí sa mu.

"Prosím," pokúsi sa Nizar zasmiať, ale slovo sa zmení na dlhé, ťahavé zastonanie. "Ty robíš všetko nezabudnuteľným."

"Robím?" Severus sa spýta a pokrúti prstami. Nizarove pery sa roztvoria, keď mu hlava klesne dozadu, hrdlo sa pohne, ako prehĺta. Severus stiahne prsty a Nizar sa nad tou stratou nadýchne. Potom upúta všetku Nizarovu pozornosť tým, že použije gél na vlastný penis. Je klzký a chladivý, príjemný protiklad k pulzujúcemu teplu.

"Používaš to - to asi nevydržíme tak dlho," povie Nizar s očami stále prilepenými na Severusove ruky.

Severus vypustí tichý náznak smiechu. "Nizar: Som na to zvyknutý."

"Potom by si mohol..." Nizar sa pozrie späť a zakňučí. "Do prdele."

Severus položí Nizarovi ruku na zátylok a pritiahne si ho na bozk. "To je nápad," zašepká. "Zdvihni sa." Nizar si oblizne Severusove pery a zdvihne boky. Severus voľnou rukou vedie Nizara späť na svoj penis. Necháva Nizara, aby kontroloval, ako rýchlo sa to deje, nechce nič uponáhľať. Sledovať Nizarovu tvár, ako sa mu pri otváraní úst zatvárajú oči, stojí za každú sekundu.

Bože, ale už je to tak dávno, čo to robil. Severusovi chýbal tento vzácny pocit spojenia s inou ľudskou bytosťou. Vyžaduje si to viac sebaovládania, než čakal, aby zostal pokojný, aby sa nepohol.

Nizar sa naňho ponorí v jednom dlhom, bezhlučnom vzdychu rozkoše. Keď otvorí oči, Severusa zaskočí radosť, ktorá sa v nich odráža. Je zvyknutý vidieť v očiach iného človeka opar rozkoše, aj keď je to už veľmi dávno. Nizarove oči sú skutočne zahmlené, napriek labradoritovému lesku, ale radosť - to je úplné prekvapenie.

Netuší, čo s tým má robiť, a tak namiesto toho urobí to, čo je všetko, len nie očakávané. Jemne sa pohupuje dopredu a usadí sa späť, keď Nizar zalapá po dychu a oboma rukami chytí Severusa za plecia. "Do prdele. Áno, urob to ešte raz!"

Severus sa mu zahryzne do pier a vyhovie mu, nasadí pomalé tempo, pri ktorom Nizar začne dychčať a jeho zovretie Severusových ramien sa napne až do bolesti. "Severus, ja..." Nizarove slová sa stratia v bezhlasnom výkriku, keď Severus chytí hlavu Nizarovho penisu a stlačí ho, keď muža zasiahne orgazmus.

Nizar sa nakloní dopredu a položí si hlavu na Severusove plecia, lapajúc po dychu. "Stále si úžasný podvodník," zavrčí po chvíli.

"Skvelý podvodník, ktorý z teba vyžmýka dva orgazmy, kým sa táto noc skončí," odpovie Severus samoľúbo a z palca si zlíže bielu škvrnu. Nizar zdvihne hlavu práve včas, aby to gesto videl, a nahlas zastoná. Potom chytí Severusa za ruku a vezme si do úst celý Severusov palec a silno sa prisaje.

Severus zaškrípe zubami, keď sa mu pocit prenesie priamo do penisu a prinúti jeho boky, aby sa vzpriamili. "Nizar!"

"Nie si jediný podvodník v tejto miestnosti, Severus." Nizar nakloní boky tak, aby sa ešte viac nabodol, a potom sa opäť pohne dopredu. "A ja ti to chcem vrátiť."

Severus sa stretne s uhlom Nizarových bokov, čím z Nizara vyláka ďalší dlhý, chvejúci sa dych, keď Nizarov penis začne opäť tvrdnúť. "Stále podvádzaš," upozorní ho Severus, predtým ako ponorí prsty späť do nádobky a rozotrie gél po Nizarovom úde.

"Och, sakra!" Nizar uväzní Severusove pery do ohnivého bozku, pričom si z nich zlíže krv a potom si zapletie ruky do Severusových vlasov. Severus vrazí jazyk do Nizarových úst a cíti, ako sa ho zmocňuje úžasný pocit bezstarostnosti. Považuje to za banálnu myšlienku, ale nikdy predtým sa takto necítil. Nikdy - ani tento nával krvi v končatinách, búšenie srdca, pocit mravenčenia, ktoré sa mu šíri po koži, keď na ňom Nizar jazdí.

Severus chcel, aby to trvalo dlho, ale precenil sa. Už je to príliš dlho, čo bol s niekým, a Nizar je cítiť tak prekliato dobre, že by chcel len zaboriť nos do Nizarovej kože a utopiť sa v pocitoch. "Nizar..."

"Ánoooo," zavrčí Nizar. Jeho zuby sa dotknú Severusovho ucha a potom sa mu zúrivo zahryznú do krku, čo je stále úžasný pocit. Severus vydrží ešte niekoľko sekúnd, kým sa urobí a s výkrikom sa zaborí do Nizarovho ramena, keď sa rozochveje v šokujúco intenzívnom orgazme.

"Severus," zašepká Nizar. Severus zdvihne hlavu a potom s bezočivými očami sleduje, ako sa Nizar rukou druhýkrát vzrušuje. Je úplne ticho, ale výraz jeho tváre je ako zachytená blaženosť.

Severus ich posunie tak, aby sa zvalili na posteľ a schúlili sa na bokoch. Ležia proti sebe, nohy prepletené. "Ach, Bože," vydýchne Severus, stále ohromený.

Nizar ho prekvapí tým, že natiahne ruku a objíme Severusovu tvár. "Tu si," zašepká. "Chýbal si mi."

Severus nedokáže Nizarovým slovám porozumieť, kým si to neuvedomí - nechal svoje ochrany padnúť. Prvýkrát za... za... nepamätá si, ako dlho, nechal všetky masky a obranné mechanizmy spadnúť. "Nizar..."

Nizar pokrúti hlavou. Jeho palec spočinie na Severusových perách. "Nerob to. Nemal som povedať..."

Severus sa natiahne a položí Nizarovi na ústa chvejúcu sa ruku. "Sklapni. Chcel som len... viem byť takýmto človekom, len keď som s tebou."

Keď spustí ruku, Nizar sa usmieva. "V tom prípade som nevýslovne poctený."

Čistia sa, keď Severusovi napadne, že môže začarovať očistné kúzlo bez prútika bez toho, aby spôsobil incident. Nizar uvoľní prikrývku a prestieradlo, aby si pod ňu mohli zaliezť, podeliť sa o vankúš a pritom sa v tme objímali.

Severus hladí Nizara po vlasoch, až kým neucíti zvláštne bezvládne roztiahnutie končatín, ktoré znamená, že Nizar upadá do skutočného spánku, nie do nepokoja. "Nišmati," 5) zašepká, skúšajúc zvuk toho slova na jazyku. Je to... nepríjemný pocit.

Teraz klame sám seba. Svoju dušu dal Nizarovi pred rokmi.

____________________________________

1) Najstarší známy indoárijský jazyk. https://sk.wikipedia.org/wiki/Sanskrit

2) Keby sa niekto chcel pozrieť: https://cs.wikipedia.org/wiki/Labradorit

3) V origináli je tam kajeput, čo je názov pre asi 300 druhov kríkov alebo stromov z čeľade myrtovitých, z niektorých sa vyrába éterický tea tree oil. https://cs.wikipedia.org/wiki/Kajeput  Ale nakoniec som tam dala ten u nás známejší názov.

4 Panax ginseng, pravý ženšen alebo ženšen pravý nie je správny názov, má to byť všehoj ázijský, ale zase ženšen pravý je známejší. https://sk.wikipedia.org/wiki/V%C5%A1ehoj_%C3%A1zijsk%C3%BD

5) Hebrejsky by to malo znamenať "Moja duša". Aspoň podľa prekladača.