Preklady fanfiction Harryho Pottera

"To je teda všetko?" Salazar sa spýta.

"Takmer. Do novu dvadsiateho mesiaca sme v súvislosti s Londýnom skončili," odpovie Gwen bez toho, aby si spustila kapucňu. "No. Okrem odstránenia dvoch častí Londýna a dočasného hodenia do skrinky zmiznutia."

"Nemyslím si, že niekto z nás potrebuje navštíviť Narniu až tak veľmi," odpovie Salazar, "a okrem toho som mal v živote dosť do činenia s kráľovskými deťmi. Verím tvojmu slovu. Ak si myslíš, že sme urobili všetko, čo sme mohli, tak sme to urobili."

"Si si istý, že sa vrátiš? V tejto chvíli neviem, či vyvoláš paniku, alebo revolúciu."

Salazar pokrčí ramenami. Má svoje teórie, ale nebude ich môcť potvrdiť, kým sa to nestane. "Nevidím veľký výber, ale panika často ide ruka v ruke s revolúciami. Práve včas," dodá, keď sa objaví Fawkes a pristane na konári najbližšieho stromu. "Ako sa máš v tento krásny večer, Fawkes?"

Fénix vydá dlhý, pretrvávajúci výkrik. Salazar nakloní hlavu. "Ako zvyčajne." Keď Fawkes otvorí ústa, vloží fénixovi do zobáka zapečatenú obálku. "Budúci týždeň o tomto čase." Fawkes prikývne a zmizne v záblesku plameňa.

Gwen si vzdychne. "A Dumbledore?"

"Jeho ochota počúvať bola pred Compitaliou v priemere päťdesiat na päťdesiat. Možno teraz bude Albus Dumbledore rozumnejší."

Gwen vydá nespokojný zvuk. "To je oveľa lepšie ako v časoch, keď to bolo desaťkrát zo sto. Ja už idem. Prajem ti príjemný víkend, Saul."

"Tebe tiež, Gwen." Salazar počká, kým sa premiestni, a potom si povzdychne. Vybrala si to - všetci si to vybrali -, ale to neznamená, že je to fér alebo spravodlivé.

Salazar sa pozrie doľava, keď sa v tme verejnej záhrady sformuje patronus. Bazilišok. "Ach, to ti trvalo len dve hodiny, kým si našiel problémy, braček?"

Bazilišok otvorí ústa a z nich vyjde iba skomolená parselčina: "Sal. Siedme poschodie. Chodba. Ten sráč schoval v tomto hrade nádobu s dušou. Priamo... priamo tu."

Salazar cíti, že úplne znehybnie, na nervy mu sadá bojová pohotovosť, pretože sa pripravuje na to, čo možno bude treba urobiť. Premiestni sa na mieste a objaví sa na chodbe na siedmom poschodí pred jednou z najodpornejších tapisérií, aké mal kedy tú smolu vidieť. Pekelne prekvapí aj mladú študentku v nemagickom odeve, ktorá drží Kanzu v zovretých rukách. Okrem Nizara sú na chodbe sami.

"Vy - ale protipremiestňovacie ochrany - ako ste to dokázali?" pýta sa dievča s doširoka otvorenými očami.

"Pýtaš sa, ako som sa v rámci hradu premiestnil, skôr než sa opýtaš na moje meno, a pritom by som sa dosť stavil, že nie si z Bystrohlavu." Salazar si kľakne vedľa svojho brata. "Nizar?"

Nizar má ruky zopäté pri hlave. Oči má zatvorené, na pokožke mu badať nešťastný sivý odtieň. Aj on syčí v parseltčine, hlasno a sykavo takým spôsobom, že Kanza sa zľakne.

"On úplne... nereaguje," povie mu dievča. "Pretože v jednom z aspektov tejto miestnosti je niečo, čo nazval horcrux."

Salazar skontroluje, či Nizar neprepadol horúčke nanovo, a až potom sa otočí. "Čo je to za dvere?" spýta sa na čierne drevené osadené v stene. "Ešte som ich nevidel."

"To je..." dievča vypískne, keď sa Severus premiestni na chodbu. "Profesor!"

"Čo sa stalo?" Severus sa spýta, ignorujúc náhlu bledosť dievčaťa.

"Ticho." Salazar skloní hlavu a počúva. "Ty - študentka - tvoje meno?"

"Hermiona Grangerová, pane." Jej hnedá pokožka stále nemá farbu, ale oči sa jej zúžili s bystrosťou, ktorú Salazar u svojich študentov vždy oceňoval. To je tá, ktorá si uvedomila, s kým hovorí, ale nestráca čas. "Profesor Snape, myslím, že sa snaží vyhodnotiť, dovolíte mi teda prosím, aby som vám povedala, čo mi povedal profesor Slizolin?"

Salazar vycíti Severusovo veľké zaváhanie. "Tak dobre," vystrúha zo seba. "Čo povedal, slečna Grangerová?"

Salazar počúva dosť dlho na to, aby sa jeho podozrenie potvrdilo. "Ako sa pozná, ako sa pozná," povie. "Byť od toho ďaleko by určite uľahčilo rozoznávanie."

Nevzhliadne, keď počuje, ako sa tie záhadné dvere otvárajú, ale slečny Grangerovej: "Čo tam vy dvaja robíte?" počuje takmer hlasnejšie ako Severusovo: "Čo ste to vy dvaja idioti rozbili tentokrát?"

"Uh-a profesor?" povie prekvapene jeden chlapec.

"Veľký Merlin, čo je s ním?" povie ďalší a znie to nápadne podobne ako ten prvý. Možno dvojčatá.

"Nezatvárajte. Tie. Dvere," povie Nizar jasnou, ostrou angličtinou, aj keď neotvorí oči.

"Prečo?" Salazar sa ho spýta, ignorujúc ostatných. "Vidím, že ťa to bolí," dodá v parseltčine.

Nizar otvorí oči, ktoré menia farbu, ako to často robia, keď ho zachváti horúčka alebo najprudší temperament. "Pretože. Tá. Skurvená. Vec. Bude. Schovaná! Nenájdeme ju!"

"Je to neživý predmet, Nizar." Salazar potlačí nadávku. Aspoň dúfa, že je to neživý predmet.

"Áno, ale - ehm... zvláštne nie mŕtvy pán Slizolin?" ozve sa jeden z chlapcov. "Tá miestnosť, v ktorej sme práve boli, je určená na skrývanie vecí."

"Vlastne všetkého," dodá druhý mladík.

Salazar sa obzrie cez plece a zistí, že naňho hľadí dvojica dospelých ryšavých dvojčiat. Potom sa pozrie za ne a uvidí tmavú miestnosť bez zjavných hraníc okrem smetí, ktoré ju zrejme zapĺňajú. "Bohovia, čo je to za úplný neporiadok." Vytiahne prútik, čo prinúti slečnu Grangerovú rýchlo sa nadýchnuť, kým si zrejme za trest zahryzne do jazyka.

Svetlo, ktoré vyčaruje, je hlboké, chladné fialové, ako ten najzákernejšia bludička. "Severus, toto svetlo nájde všetko, čo Nizar vycíti. Nasleduj svetlo, kým nenájde náš problém. Nedotýkaj sa ho, bez ohľadu na to, ako sa javí. Nájdi iný prostriedok, ktorý ho prenesie a prinesie sem."

Severus mu úsečne prikývne a potom ustúpi z cesty, aby fialové svetlo mohlo prejsť dverami. "Poďte so mnou, vy ryšaví nevďačníci," prikáže dvojčatám. "Pomohli ste spôsobiť tento neporiadok, tak ho pomôžete napraviť."

"Len sa toho, dočerta, nedotýkajte!" Salazar kričí za nimi a mračí sa.

"Tu, pane." Slečna Grangerová natiahne ruky. "Myslím, že by ste si ju mali vziať."

Salazar natiahne ruku a dovolí Kanze, aby mu obopla zápästie. Nie je to po prvý raz, čo sa znova stretli, ale tuší, že jej prítomnosť mu vždy spôsobí istú bolesť. "Áno, ďakujem. Ahoj, drobná kráska."

"Ahoj, lichotník," odpovie Kanza a strčí si chvost do úst, takže sa podobá iba na trblietavú zeleno-zlatú manžetu na jeho ruke.

"Dobby!" zvolá dievča, keď sa na chodbu premiestni zelenooký domáci škriatok v šiestich pároch ponožiek a zelenej utierke. "Čo sa deje?"

"Dobby sa čuduje, čo sa deje," odpovie škriatok a pozerá na Salazara aj Nizara so široko roztvorenými očami zmiešanými s obavami. "Dnes v noci je na hrade zlá mágia!"

"Áno, ale je tu už nejaký čas. Prichádza odtiaľto." Slečna Grangerová ukáže cez otvorené dvere.

Škriatok Dobby sa zamračí. "Je to v Núdzovej miestnosti?"

Nizar opäť rozlepí oči. "Ako si nazval moju triedu?"

Škriatok vyzerá prekvapene. "Profesor Slizolin nevie, ako sa inak volá jeho trieda?"

"Nie." Nizar prehltne, keď sa mu zlomí hlas. "Prečo si tú miestnosť nazval Núdzovou miestnosťou? Slečna Grangerová hovorí, že študenti tento aspekt nazývajú Komnatou najvyššej potreby."

"Nie je to len jeden aspekt, profesor Slizolin." Dobby sa zamračí. "To byť názov, ktorým ostatní škriatkovia z Rokfortu nazývajú všetky miestnosti. Prosím, počkajte chvíľu." Zmizne a po chvíli sa vráti s ďalšou škriatkou s hnedými očami.

"Áno? Čo je profesor..." Odmlčí sa, zmätená pohľadom na Salazara. "Čo potrebujú profesor a majster Slizolin?"

"Prečo je trieda môjho brata označená dvoma rôznymi smiešnymi menami?" Salazar sa jej spýta, aby Nizar nemusel.

Škriatka sa zhrozí. "Nikto to nepovedať profesorovi Slizolinovi?"

"Nie!" Nizar sklopí hlavu k škaredému gobelínu. "Má to niečo spoločné s tým, prečo sa dvere do mojej triedy rady skrývajú, Filky?"

Škriatka Filky prikývne tak rázne, až jej uši plesknú vo vzduchu. "Majster Salazar, profesor Slizolin, izba profesora Slizolina je- zneužívajú ju! Robia to tak často, že my škriatkovia schovávame dvere."

"To bol asi veľmi múdry nápad," povie Salazar, "najmä vzhľadom na to, čo dokážem vycítiť z rokfortskej mágie."

Dobby prešľapuje z jednej nohy na druhú v prejave rozčúlenia. "Študenti si z nej urobia miestnosť, ktorá im dá všetko, čo chcú. Stačí, aby trikrát prešli okolo miesta, kde sú dvere, pomysleli si, čo potrebujú, a objavia sa nové dvere, ktoré im to dajú!"

"Toľko študentov robí nevhodné veci," zamrmle si Filky pod nosom. "Zneužívajú izbu profesora Slizolina."

"Toto byť tá miestnosť, kde je všetko schované," dodá Dobby a ukáže do miestnosti so smetím. "Dobby počuje, ako o nej hovoria istí študenti z Rokfortu."

Nizar sa sucho uchechtne. "Dobby, ty si špehoval?"

Dobby sa tvári urazene. "Dobby je dobrý škriatok a nikdy by nikoho zámerne nešpehoval. Dobby nemohol nikomu nič ukazovať o Núdzovej miestnosti. Rokfortská mágia mu to nedovolí."

"To môžem napraviť," povie Salazar škriatkovi a nevšíma si, ako sa Filky začne trápiť. "Si príliš lojálny na to, aby si nemal plný prístup do tohto hradu."

"Ďakujem, majster Salazar," odpovie Dobby so širokým úsmevom. "Majster Salazar je veľmi láskavý."

"Nie, som úplný hajzel, ale šetrím si to na vhodné príležitosti," odpovie Salazar. Obaja rokfortskí škriatkovia sa zasmejú s rukami na ústach ako malé deti, zatiaľ čo úbohá slečna Grangerová je červená až po obočie.

Severus vykráča z miestnosti a dvojčatá ho nasledujú dosť krotkým krokom. "Ak som to dobre počul, tak 'izba, kde je všetko schované' sa priamo prekladá ako 'príliš lenivý na vynášanie odpadkov'."

"Aby som bol spravodlivý..." začne jedno z dvojčiat.

"-niektoré z nich sú užitočné odpadky," dokončí druhé.

"Všetko je tam dokonale zachované. Zdá sa, že konzervačné kúzla na tvojich komnatách sa rozšírili na všetky miestnosti." Severus podrží habit, ktorý ešte stále visí na zariadení, ktoré je skôr háčikom a tyčou než riadnym vešiakom na šaty. "Datuj to."

"Rok 1625," povie Salazar po chvíli premýšľania. "To bude vtedy, keď sa štýl zmenil so smrťou kráľa Jakuba. Zdá sa, že je úplne nový."

"Vskutku." Severus hodí habit späť do miestnosti bez toho, aby sa zaujímal o to, kam dopadne. "Zatvorte dvere, Weasleyovci."

Dvojčatá sa na seba pozrú, pokrčia plecami a spoločne ich zatvoria. Zvláštne čierne dvere okamžite zmiznú. "Niečo sme predsa len našli," povie jeden z nich.

"No, žiariace svetlo niečo našlo. Veľmi starú vec. Vec, o ktorej si myslím, že je to ten druh veci 'Mali by sme zobrať slečnu Grangerovú a odísť.' "

"Prečo, Fred?" Slečna Grangerová sa spýta, ale dvojčatá ju držia za lakte a už ju ťahajú po chodbe. "Preboha!"

"Boh s tým nemá nič spoločné," povie dvojča menom Fred a potom sa vydajú inou chodbou.

"Čo si našiel?" Salazar sa spýta a všimne si Severusov uštipačný výraz.

"Tu nie." Muž prešľapuje sem a tam pred stenou, kde boli zvláštne čierne dvere, až kým sa nevrátia pôvodné dubové dvere Nizarovej triedy. "Som veľmi rád, že to funguje."

Salazar si prehodí Nizarovu ruku cez plecia a vytiahne brata na nohy. "Poď. Dovnútra, kým sa k nám nerozhodne pridať celá skromná prázdninová populácia hradu." Zaujme ho, že Severus vie, ktorým smerom má otočiť liatinové S, aby dosiahol rozdiely medzi starobylou kanceláriou a Nizarovým obytným priestorom.

"Tak to je teda poriadna dôvera," zamrmle Salazar.

Nizar sa naňho zahľadí. "Sal. Toto naozaj nie je... najvhodnejší čas."

"Vždy je to ten najvhodnejší čas."

Salazar ignoruje Nizarove nadávky, keď Nizara posadí na jeho pohovku. "Takže: čo si našiel?" Salazar sa znova spýta.

Severus drží v ruke štvorcový drevený box, ktorý má správnu šírku, dĺžku a hĺbku, aby sa do neho zmestilo celkom dosť - alebo vzhľadom na to, že Salazar pozná tento štýl, aby sa do nej bezpečne zmestil jeden veľký korune podobný predmet. "Veľmi špecifický šperk, ktorý sa považoval za stratený," odpovie Severus. To potvrdzuje podozrenie na šperk, ale Salazarovým vnútrom lomcuje ďalšia možnosť, ktorá sa vynára.

"Nizar, ide to otvoriť," upozorní Salazar Nizara, ktorý prikývne. "Severus?"

"Ak je to to, čo si myslím, že to je, nebudeš mať radosť." Severus zdvihne veko na boxe.

Salazar zmeravie, keď sa obnoví to hlasné sykavé syčanie, z polovice nezmysel bolesti, z polovice besnenie. Do škatuľky sa pozerá len tak dlho, aby uvidel starodávne, zašlé striebro, odlesk dokonalého súmračného zafíru a slová vyryté na diadéme: Komu to dobre páli, na toho sú všetci malí. 1)

Samozrejme, že by naň použila svoje vlastné zaklínadlo na aktualizáciu prekladu, pomyslí si Salazar so zármutkom, tesne predtým, ako tento zármutok zmätie hnev. "Zatvor to. Ten bastard premenil Rowenin diadém na nádobu s dušou."

"Ako sa sem dostal?" Nizar zašepká po anglicky. "Helena ho nechala... ach. Stále mi dáva nové dôvody, aby som ho chcel mŕtveho."

Salazar prikývne v zadržiavanej zúrivosti. "Teraz som naklonený hádať sa s tebou o tom, kto z nás toho hajzla zabije."

____________________________________

"Môže to niekto z vás zrušiť?" Severus sa spýta a snaží sa ignorovať nejasný pocit vzrušenia. Aspekt starobylého pokladu z Rokfortu je preňho bezvýznamný v porovnaní s možnosťou zabiť Voldemorta.

"Nie je to moja špecializácia, nie," povie Salazar práve vo chvíli, keď Nizar opäť začne syčať v parseltčine. "Salazar, čo to..."

"Ticho." Salazar sa zamračí, hlavu naklonenú na jednu stranu. "Ak sa Nizar pokúša zopakovať slová toho bastarda, tak môžeme aspoň počúvať, aby sme zistili, či je v tých nezmysloch niečo užitočné."

Severus cíti, ako mu stuhne krv. "To nie je Nizar - to hovorí Voldemort?"

"Áno aj nie." Salazar pri počúvaní napoly zatvorí oči. "Je to priame spojenie medzi dvoma časťami Voldemortovej mágie, áno, ale Voldemort nehovorí prostredníctvom Nizara. Môj brat len opakuje to, čo si Voldemort myslí alebo hovorí. Keď je ten bastard menej stabilný, rozpráva sám so sebou v parseltčine."

"Voldemort práve prišiel o horcrux a niekoľko stúpencov. Stabilita nikdy nepatrila k jeho charakteristickým vlastnostiam," povie Severus na rovinu.

"Presne tak." Salazar sa nakloní bližšie k Nizarovi a zasyčí v parseltčine. Nizar niekoľkokrát zažmurká, hoci oči nesústredí. "Sal?" zašepká. "Sal, vidím... vidím, na čo sa pozerá."

Salazarov výraz stvrdne. "Vie to? Vie to Voldemort, Nizar?"

Nizar pokrúti hlavou. "Nevie. Je rozptýlený. Ach, to je rozvalina."

"Little Hangleton," uvedomí si Severus a Salazar prikývne.

"Ahoj, Pettigrew," zamrmle Nizar. "To musíš byť ty. Stále vyzeráš, akoby si ešte neprišiel na to, ako prestať byť krysou."

"Nikdy nestráv dvanásť rokov v animágej podobe," povie Salazar s pochmúrnym pobavením. "V parselčine som nedokázal rozlúštiť nič užitočné. Dokážeš zistiť, čo si myslí, bez toho, aby si sa nechal chytiť?"

Nizar sa slabo usmeje. "Ak sa pokúsi pozrieť mojím smerom, bude to ľutovať. Vydrž."

Severus sa zamračí a chytí Nizara za plecia, keď sa mu vyklenie chrbát, z pier mu vyjde priškrtený zvuk. "To stačí!"

"Áno, stačí!" Salazar súhlasne vykríkne znepokojene. "Nizar!"

Nizar zovrie čeľusť, kým znova prehovorí. "On vie, že niečo nie je v poriadku."

"To sme sa dozvedeli," odvetil Salazar. "Nechaj to tak, Nizar!"

"Nemôžem. Vzal som mu časť jeho mágie, Sal. Vzal som mu časť jeho magického jadra a on po ňom siaha. Akoby rozpoznával ako. Nemôžem. Budeš musieť..."

"Bohovia." Salazarove oči horia spôsobom, ktorý naznačuje, že by najradšej zničil polovicu Británie. "Kurva. Nechcel som, aby sa táto vec stala tak skoro. Stále je to príliš blízko k tej prekliatej otrave krvi!"

"Bude to mať nejaký význam?" Severus sa spýta. "Bolo to už takmer pred mesiacom."

"Nemám potuchy. Nizar, čo je jednoduchšie: prerušiť to spojenie, alebo odstrániť ten kúsok mágie?"

Nizar uvažuje nad otázkou a pritom si syčí pod nosom. "Ľahšie, alebo menej mŕtvych?" spýta sa napokon.

"Kurva." Salazar si prehrádza rukami krátke vlasy, kým vytiahne prútik. "Severus, potrebujem tvoju pomoc."

Severus okamžite prikývne na súhlas. "Akú?"

"Potrebujem, aby si ho podržal." Salazar stisne pery a vzdychne. "Ten kúsok mágie spoznáva niečo, čo bolo kedysi jeho domovom, Severus. Bude chcieť uniknúť mojej snahe zničiť ho. Bude sa brániť. Nizar?"

"Sal," odpovie Nizar hneď, rovnako si ich uvedomuje ako Voldemorta. "Aha, pozrel sa priamo na baziliška," zašepká a spustí úplne mrazivý chichot. "Dúfam, že sa mu páči byť dočasne skamenený."

Salazarov úsmev je samý zub. "Som si istý, že to bude poučná skúsenosť. Nizar, to, čo sa chystám urobiť, nebude príjemné. Pamätáš sa?"

Nizar pokrúti hlavou. "Nie. Nie, nepamätám."

"No..." Salazar natiahne ruku a ťukne Nizara do nosa. "Na rozdiel od predošlých sa chystáš spôsobiť Voldemortovi veľkú bolesť."

Nizarove pery sa zachveli v rýchlom úsmeve, keď sa jeho zrak na chvíľu sústredil na Salazarov prst. "Príjemný bonus."

Salazar vrhne na Severusa tvrdý pohľad, v jeho pohľade sa ukrýva inštrukcia. Severus opäť prikývne a posadí sa na pohovku. Nizar je desivo poddajný, keď ho Severus podvihne a zovrie mu ruky okolo hrude.

Nizar odfrkuje pred niečím, čo nevidí. "Salazar, se ha recuperado de la Petrificación. Con rapido, el es molesto." 2)

Salazar prevráti oči. "Tak prestaň jesť mágiu otravných bastardov." Namieri prútikom na Nizarovo srdce. "Chcem, aby si na niečo myslel, braček."

"Na čo?"

"Na jabloň." Salazarov hlas stratil akýkoľvek náznak podráždenia alebo humoru. Znie pokojne a smrteľne ticho; Severus sa pristihol, že zadržiava dych. "Jabloň na jar, braček. Jej listy proti oblohe, jej kvety voňajúce vetrom."

Nizar sa zachveje. "Ja... ja si to nepamätám!"

"Pamätáš a budeš si pamätať," trvá na svojom Salazar. Vo vzduchu je zrazu silno cítiť mágiu, hoci nie je počuť žiadne zaklínadlo. Je to čistá mágia, ovládaná mužom, ktorý plne ovládal svoje nadanie v čase, keď sa väčšina detí na Rokforte ešte stále snaží zapamätať si rozdiel medzi čiernožienkou a piadimužíkom.

Nizar stuhne v Severusovom náručí, keď cez zaťaté zuby bolestne zasyčí. Znie to, akoby v sebe dusil nutkanie kričať, keď sa ľavou rukou chytí vankúša pohovky; pravá ruka sa mu zovrie na Severusovom predlaktí s takou silou, že Severusovi začnú brnieť končeky prstov od nedostatku prietoku krvi.

Severus nedokáže odolať príležitosti. "V problémoch dvakrát za menej ako mesiac? Prekliaty Chrabromilčan."

"Ty ma práve teraz urážaš?" Nizar znie pobavene. "Slizolinčan..." zalapá po dychu tesne predtým, ako výkrik prelomí Nizarovu kontrolu a bodne Severusa do uší, keď Nizarove prsty vryjú Severusovi do ramena hlboké modriny.

Salazar sa nepohol, ale v očiach mu žiari zelený, strieborný lesk jeho mágie. "Povedz mi kedy," prikáže.

"991!" Nizar zakričí. "To bolo vtedy! Jar roku 991! Bol to celý rok!"

Salazar vycerí zuby. "Čo to robíme, Nizar?"

"ROZVIAZANIE TÝCH PREKLIATYCH UZLOV!" Nizar vykríkne. Severus zasyčí od bolesti, keď mu Nizar rukou pretrhne sako a košeľu, nechty sa mu zarývajú do kože.

"Na čo sa pozeráš?" Salazar sa spýta. "Viem, že to teraz vidíš, bratíček. Povedz mi to!"

"S-s- strom! Jabloň na jar, ten zasraný hlúpy strom!"

Salazar sa pozrie na Severusa, ale ten netuší, čo mu má výraz Salazarovej tváre povedať. "Čo si povedal, braček?"

Nizar začne bojovať so Severusovým zovretím. "ZASTAV! Musíš!"

"On nie," upozorní Salazar Severusa. "Hovoril som ti, že sa bude brániť." Severus prikývne. "Nizar! Čo si povedal?"

"Ja - ja som povedal, že to už nechcem!" Nizar zalapá po dychu. "Prestaň, do prdele!" vyhŕkne v náhlom hneve. "Povedal som. Že. Som. Nechcel. Nechcem. Nechcem. Nechcel som, aby mi pripomínali, že som zlyhal!"

Salazar zaťal čeľusť a švihol prútikom, akoby sa snažil bodnúť muchu. Nizar znova skríkne a prsty sa mu zaryjú do Severusovej ruky. Severus cíti, ako mu z rán začína prúdiť krv, a dúfa, že Voldemort trpí desaťnásobne. Ak sa mu to nepodarí, čo by pre Nizara mohol znamenať...

"Diggory," uvedomí si Severus.

Salazar nakloní hlavu a pokrčí plecami. Severus má teda čiastočne pravdu. "Už to skoro bude," zamrmle. "A čo ti povedala Helga, braček?"

Nizar sa chrapľavo nadýchne. "Povedala - povedala, že nemusím. Povedala... povedala, že som voľný."

Salazar sa víťazoslávne usmeje, keď jeho prútik zlomyseľne preťal vzduch pred ním. Severusovi sa zdá, že počuje, ako niečo zakričí v smrteľnej agónii, kým sa v miestnosti rozhostí hlboké ticho. Pozrie sa dolu a uvedomí si, že Nizar mu leží ako vykostený v náručí, v bezvedomí.

"Hotovo. Nie je to také zlé, ako som sa obával." Salazar si rukávom utrie z tváre kropaje potu. "Môj malý brat a jeho prekliaty temperament. Rodinná črta."

Severus si skontroluje rukáv a cez čierny hodváb nájde zubaté trhliny, ktoré odhaľujú surové a krvácajúce mäso pod ním. "To nebolo normálne, však?"

"Nie." Salazar sa oprie o pohovku a zdvihne si Nizara na kolená. "Normálne môže mág vtiahnuť mágiu iného mága do svojho jadra, kde sa potom spotrebuje a stane sa súčasťou dominantného jadra, ak ju nevráti. Existujú dobré dôvody, prečo mágovia vymieňajú časti svojej mágie alebo časť z nej dočasne ponúkajú inému.

Môj brat bol ako dieťa premenený na horcrux, Severus. Nie je normálny a nikdy nebude. Vždy v ňom zostane časť, ku ktorej sa nikto nikdy nedostane. Nie preto, že by sa s ním Nizar nechcel podeliť, ale preto, že to, čo tam má byť, bolo zničené."

"Nerozumiem," povie Severus, ale potom si spomenie na spomienku z mysľomise. Nizar povedal Albusovi, že horcruxy ničia veci v živej bytosti, do ktorej sú umiestnené.

"Nemôžeš vložiť časť cudzej duše do inej živej bytosti bez toho, aby si pre ňu neurobil miesto. Úlomok duše zničí všetko, čo mu stojí v ceste, aby si ten priestor vytvoril." Salazar má na tvári ostražitý výraz, keď sa pozrie na Severusa. "Nemýľ sa: môj brat je jeden z najtalentovanejších kúzelníkov s prútikom, aký kedy existoval. Je inteligentný, nebojácny, prefíkaný a zúrivý absolútny ochranca - zaslúžil si svoje meno, Severus, a urobil to spôsobom, ktorý by okrem teba obrátil žalúdok každému učiteľovi v tejto škole. Stará sa o viac bytostí na tejto zemi, ako by možno mal, a keď sa rozhodne milovať? Tej prísavky sa už nikdy nezbavíš."

Severus sa zamyslel nad darmi, ktorými ho Nizar obdaroval len preto, že chcel demonštrovať hĺbku toho, čo cíti. Myslí si, že jeho dary na oplátku neboli v porovnaní s tým ani zďaleka také pekné, ale Nizar na ne hľadel, akoby boli vzácne ako hromada zlata. "Myslím, že som bol svedkom aspektu prísavky, ale nie som si istý, aký zmysel sa snažíš vyjadriť."

"Najlepšie to vystihla Helga, už dávno," povie Salazar. "Nizarovi chýba schopnosť uvažovať o sebe ako o niekom, kto má rovnaké právo na existenciu ako ktokoľvek iný."

"Dursleyovci," zavrčí Severus, ale Salazar už krúti hlavou.

"Tá prehnitá banda to len zhoršila. Hovorím o pude sebazáchovy, Severus. On ho, dočerta, nemá. To, čo si kedysi mohol u dieťaťa vnímať ako bezohľadnosť, nikdy nebolo úmyselné správanie, jednoducho nedostatok, ktorý nemal ako napraviť - alebo dokonca pochopiť."

"Aha." Severus inštinktívne zovrie Nizara, ktorý vydá slabý zvuk protestu. "To naozaj veľa vysvetľuje, tak vtedy, ako aj pri istých nedávnych... nedorozumeniach."

"Viem si to predstaviť." Salazar si oprie hlavu o operadlo pohovky. "Spomínal Nizar niekedy, že živé horcruxy - nádoby s dušou - boli v našich časoch bežnejšie?"

"Raz alebo dvakrát, v súvislosti s tým, že nám povedal, že vie, ako brániť ostatných, aby sa nimi nestali," odpovie Severus. "Zatiaľ čo okrem Voldemortovho úspechu sme stratili vedomosť, že je to vôbec možné."

Salazar prikývne a uvoľní dlhý povzdych. "Videl som ľudí, ktorí stratili zmysel pre sebaurčenie - svoju vôľu. Jedna žena, ktorá už nikdy nič nedokázala milovať, ale to je nedostatok, ktorý môžete cítiť. Nakoniec ju to dohnalo k skoku z veže. Chlapca, ktorému už nezostali žiadne emócie; ďalšie dieťa, ktoré ich cítilo všetky, stále, a to ho privádzalo do šialenstva. Vždy sme robili, čo sme mohli, ale nemôžete vrátiť späť niečo, čo bolo spálené.

Žiadnu z týchto strát nemôžete zmanipulovať, ale nedostatok sebazáchovy? To by sme mohli urobiť. Rowena si myslela, že je to jedna z najväčších výziev, akej doteraz čelila." Salazar sa usmeje. "Podporovali sme v Nizarovi tú zlomyseľnú ochranárskosť, pretože ho to nútilo byť lepším. Čím väčšie boli jeho schopnosti, tým menšia bola šanca, že sa objaví nejaký náhodný bastard a ublíži niekomu, koho sa môj brat snažil udržať nažive. Tým menšia bola šanca, že môj brat preto to zomrie."

Severus súhlasne prikývne. "Manipulatívny."

"Len ďalší nástroj." Salazar sa naňho opäť pozrie. "Ten istý nedostatok znamená, že môj brat by išiel po Voldemortovi a zomrel by, keby si myslel, že je to jediný spôsob, ako zabezpečiť, aby smrť toho bastarda bola trvácna. Samozrejme, ak nemá solídnu pripomienku, prečo by to nemal robiť."

"Možno má," pripustí Severus. Salazar takú poskytuje, aj keď Severus nie. "Čo to bolo za jabloň?"

"Len strom," odpovie Salazar. "Nizar potreboval zamerať sústredenie myšlienkovej mágie, a toto si vybral. V čase, keď sme odstránili horcrux, už ten strom nenávidel, ale svoju úlohu splnil." Salazar sa zatvári odťažito, vystrašený spomínaním. "Mesiace výučby v myšlienkovej mágii. Mesiace práce na odstraňovaní úlomku, kúsok po kúsku, a aj tak ho to takmer zabilo."

Severus sa zachveje. "Pretože to bol Voldemort."

"Áno. Nikdy som na ten čas nezabudol, aj keď ostatné momenty stratili s odstupom storočí svoju jasnosť. Pamätám si, ako som si pomyslel: ak je obyčajný úlomok duše tohto človeka taký silný, taký strašný, aký musí byť človek sám?"

"Čo ste urobili?" Severus sa spýta.

"Bez toho, aby som o tom Nizarovi povedal - to až neskôr - som nazeral, keď sme ešte len odstraňovali úlomok." Salazar pokrúti hlavou. "Bol som na prahu dvadsiatych prvých narodenín, Severus, a ešte som sa nenaučil, kedy sa mám prestať pýtať. Nie som si istý, či som sa niekedy niečo také naučil. V tom čase som stále nazeral, stále som pozeral vpred, aj keď to, čo robil Tom Marvolo Riddle, bolo čoraz horšie. Dostal som sa až do Little Hangletonu, kým som musel prestať."

"Bože," zamrmlal Severus. "Viete si vôbec predstaviť, aký som vďačný, že som tam nebol?" Počúvať rozprávanie dieťaťa o tej noci bolo dosť hrozné. Keby bol Severus prítomný, zničil by si pozíciu špióna, ktorý sa nemohol prizerať, ako sa netrénovaný čarodejník, príliš mladý, musí postaviť Voldemortovi.

"A z nás dvoch si vďaka tomu inteligentnejší ty. Mám špiónov vo Voldemortových radoch, Severus."

Severus sa naňho zahľadí, keď si uvedomí, aký význam majú Salazarove slová. "Išiel si. Keď ti jeden z tých špiónov povedal, že Voldemort dvadsiateho štvrtého júna posiela to prvé volanie, išiel si do Little Hangletonu."

Salazar prikývne, čelo zvraštené spomienkovou úzkosťou. "Obliekol som si plášť a masku a presne to som urobil. Nemohol som nič robiť, ale nemohol som - vedel som, aké to bude mať následky. Vedel som, že sa mu bude dariť. Jednoducho som nemohol byť tak blízko a nebyť tu pre brata, aj keď sa to nikdy nedozvedel."

Stiesnenosť v Severusovej hrudi je oveľa horšia ako bolesť z čerstvých škrabancov na ruke. "Aké to bolo?"

Salazar zaváha. "Cruciatu," povie a Severus sa zachveje. Nedávno mu o tom povedal Helgin portrét, ale aj tak sa tým nerád zaoberá.

Potom sa Salazarovi po tvári rozleje úsmev. "Môj brat je zasraný blázon. Voldemort sa pokúsil vrhnúť na Nizara Temperovu kliatbu, ktorú ste nesprávne nazvali Imperiova kliatba. Ten kliatbe odolal a v parseltčine poslal Voldemorta do prdele. Nepoznám veľa štrnásťročných, ktorí by na niečo také mali kuráž."

"Milí, zlomyseľní, šialenci," cituje Severus s akýmsi vzdialeným pobavením.

"Niektorí z nás trochu väčší šialenci ako iní." Salazar pohladí Nizara po nohe. "Idiota. Mimochodom, môj brat o tebe hovoril."

Severus cíti, ako sa mu napínajú plecia. "Hovoril?"

"Chcel som poznať toho, o kom viem, že bude mojím prípadným nástupcom, ktorý bude držať západnú mágiu tohto hradu, a Nizar vedel len o jednom - a to si ty," povie Salazar. "Nizar povedal, že ho nemôžeš vystáť, ale že si geniálny."

Severus niekoľkokrát zažmurká. "Prepáč. Tento rozhovor práve prestal dávať zmysel."

"Môžeš chcieť z niekoho udusiť a pritom uznať, že je inteligentný. Povedal, že si niekoho kritizoval zhora nadol, zboku a zase späť, ale vždy si mal pravdu. Zúrivé komentáre k esejám, ale vždy si mal pravdu."

Salazar nakloní hlavu, oči upiera na Severusovu ľavú ruku. "Muž, ktorý má dosť odvahy na to, aby obnažil temné znamenie na ruke a strčil ho pod nos tomu idiotskému ministrovi odvažujúcemu sa poprieť dôkazy o Voldemortovom zmŕtvychvstaní, hoci by to znamenalo, že ti kvôli tomu mnohí nebudú veriť."

"Bolo to pred odstránením horcruxu alebo po ňom?" spýta sa Severus, keď ho už nič iné nenapadá. Nizar je... Severus pozná Nizara, ale nedokáže sa zmieriť s myšlienkou, že by Harry James Potter mal o Severusovi vôbec povedať niečo pozitívne.

Salazar sa krátko zasmeje. "Predtým. Ešte sa nevedel spoľahlivo dohovoriť v miestnych jazykoch. Veľa z toho, o čom sme diskutovali, bolo v parseltčine."

"Aha." Severus pozrie na Nizara, ktorý sa začína mračiť v spánku, keď sa blíži k prebudeniu.

"Vidím, že si stále s nami." Salazar opäť pohladí Nizara po nohe.

"Stále tu." Nizar uvoľní zovretie Severusovej ruky a potom zažmurká na červené škvrny na končekoch prstov. "Do prdele. Je mi to ľúto."

"Zahojí sa to," uistí ho Severus. "To je asi jedno z najmenších zranení, aké som počas tejto vojny utŕžil."

Nizar sa netvári, že by naňho jeho logika urobila dojem. "Najhoršie rany sú tie, ktoré sme nechceli spôsobiť."

Severus sa snaží prekvapene neustúpiť, keď pocíti prúd mágie z Nizarovej ruky, ktorý opravuje poškodené mäso a roztrhnutú látku. "To si nemusel robiť."

"To je tvoj názor a je to hlúpy názor." Nizar zaostrí na Severusovu tvár a usmeje sa. "Viem, že si hovoril o mne."

"Okrem očividnosti toho, čo sa práve stalo? Prečo si to myslíš?" Severus sa zmätene spýta.

"Šklbe sa," povie Nizar o Salazarovi. "Je to také ľahké povedať."

"Nie je!" Salazar protestuje.

Nizar zdvihne nohu a položí Salazarovi pätu topánky na čeľusť. "Klamár."

"Blbec!" Salazar odvrkne a odstrčí si Nizarovu nohu z tváre. "Prečo ťa mám zase rád?"

"Citujem: Bohovia zaplakali a ďakujem im všetkým, konečne niekto ďalší, kto dokáže pochopiť, čo, dočerta, celý čas hovorím!" Nizar sa na Salazara usmeje. "Ten pocit bol vzájomný, ale aj tak si to povedal prvý."

Salazar sa tvári, že o tom premýšľa. "Dobre. V tom prípade je to spravodlivé."

Nizar dovolí Severusovi a Salazarovi, aby ho vytiahli do sedu. "Väčšina z toho, čo som opakoval, bola zbytočná, však?"

"Nanešťastie," súhlasí Salazar. "Jediné, čo mohlo byť užitočné, bolo o tých zasraných dementoroch, ale tam neboli žiadne podrobnosti."

"Dementori." Nizar zúži oči. "Azkaban. Voldemort si myslí, že svojich stúpencov môže z Azkabanu dostať späť bez toho, aby sa to niekto dozvedel."

Salazar si niečo zavrčí popod nos. "Vzhľadom na to, že stále nevieme, ako odtiaľ dostal bratrancov Lestrangeovcov, je to teda viac práce pre nás."

"Zabijeme tú prekliatu vec, však?" Severus sa spýta na diadém.

"To by bol plán. Nizar má dýku, ktorá by to mala pekne urobiť."

"Otupenie môjho prekliateho seaxu," zamrmle Nizar. "Takto sa s nožom nezaobchádza." Natiahne ruku a bez použitia prútika privolá zatvorenú drevenú škatuľku. "Toto naozaj nechcem zničiť. Rowena by bola veľmi sklamaná."

"Pred pár minútami si sa k tomu nemohol ani priblížiť," povie Severus nespokojne, hoci Nizar neprejavuje žiadne známky utrpenia okrem pretrvávajúcej únavy z odstránenia a zničenia toho ukradnutého kúska Voldemortovej mágie.

Nizar otvorí škatuľku a pozrie sa na diadém. "Toto je neživý predmet, takže ho nemusíme prebodávať, ani sa nemusíme obávať jeho smrti. Prerušenie krvnej mágie, ktorá ho viaže k Voldemortovi, by malo tieto ťažkosti vyriešiť."

Severus sa zamračil. "Viem, že v otázke horcruxov nemôžem byť taký zbehlý ako vy dvaja, ale myslel som si, že celý zmysel horcruxu spočíva v tom, že je oddelenou súčasťou od čarodejníka, ktorý ho vytvoril. Inak by to stále bolo nebezpečné, však?"

"Zmysel horcruxu, nádoby s dušou, je v tom, že nikto nemá vedieť, že si ju vytvoril. Bez tohto poznania nemôže predstavovať smrteľné nebezpečenstvo." Salazarove oči sa zúžili od hnevu.

Nizar sa pozrie na Severusa. "Aby som úplne odpovedal na tvoju otázku: Voldemort nie je taký múdry. Niekto chodiacej mŕtvole povedal základy výroby horcruxu, ale nič viac. Krvavá mágia sa vždy bude odvolávať na krv, ktorá ju vytvorila. Počul si toho bastarda kričať, keď Nagini zomrela?"

"Pretože to cítil," uvedomil si Severus. "Potom bude cítiť aj toto."

"V to by som určite dúfal." Nizar na Severusovu úľavu zacvakne škatuľku. Podá škatuľu Salazarovi a potom sa pomocou pohovky vytiahne na nohy.

Nizar sa raz potkne a potom mávne rukou na ich pomoc. "Nie, mám to. Po tomto si pekelne chcem zdriemnuť, ale na tvár nespadnem." Odhrnie rukáv habitu, ktorý mal na sebe z Londýna, uchopí niečo, čo Severus nevidí, a potom vytiahne z úkrytu dýku s čiernou rukoväťou.

Salazar si kľakne na koberec a otvorí škatuľku. Severus nič nepočuje, ale má pocit, že teplota v miestnosti klesne zakaždým, keď sa diadém odhalí. Salazar ťuká do boku škatuľky, kým nevysype jej strieborný obsah na koberec. Škatuľka ide na koberec; Salazar zdvihne diadém rukávom kabáta a položí ho na škatuľku.

"Najprv jedna otázka." Severus tuší, že odpoveď pozná, ale radšej by počul, keby mu túto teóriu potvrdil niekto iný. "Prečo nepovieme Albusovi Dumbledorovi, že sa chystáme zničiť jeden z Voldemortových horcuxov?"

"Pretože nechcel, aby sa niekto dozvedel, že Voldemortove horcruxy existujú." Nizar sa zamračí na diadém, zatiaľ čo jeho zdvihnutá ľavá ruka akoby šklbala vzduch, akoby niečo hľadala. "Vtedy nič nepovedal, ale bol rozrušený, keď som o tom informoval zvyšok Rádu."

"Áno, bol," potvrdí Salazar. "Opäť Mundungus," povie Severusovi, ktorý sa znechutene uškŕňa, že by sa niekto dobrovoľne prevšehodžúsoval do toho chlapa viac než raz.

"Mám veľmi rád tajomstvá, ale pred spojencami sa nezatajujú dôležité vojnové informácie, ak to nie je užitočné," povie Nizar. "Každý by vedel, že sa nemá diskutovať o horcruxoch. Kým nebudem vedieť, prečo Dumbledore urobil také rozhodnutie, budem na strane opatrnosti. Som ochotný informovať ho až po tom, čo sa to stane, ale nie skôr." Nizar zdvihne dýku. "Našiel som to!"

Dýka presekne vzduch, ale je strašné byť svedkom výsledku. Vzduch sa rozozvučí príšerným zavýjaním, ktoré ich prinúti ustúpiť od diadému, keď zakričí Voldemortovým hlasom aj hlasom niekoho iného - najpravdepodobnejšie obete vraždy použitej na vytvorenie horcruxu. Zo striebra vytryskne odporná, bublajúca čierna krv, ktorá sa prežerie cez škatuľu a udrie na koberec pod ňou a začne ničiť vlnu.

"ODSTRÁŇ TO!" Salazar zakričí. "Všetko, hneď! Nedovoľ, aby sa to svinstvo dotklo hradu!"

Severus odstráni aspoň časť rozpúšťajúcej sa kaše. Salazar a Nizar sa zbavia zvyšku, ku ktorému patrí aj koberec.

Nizar spustí prútik aj čepeľ, ruky sa mu trasú. "V tejto chvíli by bolo oveľa jednoduchšie nosiť so sebou zvitok s rastúcim zoznamom dôvodov, prečo chcem toho bastarda zabiť." Po chvíli pozorovania holého kameňa si strčí prútik späť do rukáva. "Ten mal tisíc rokov a bol sakramentsky nenahraditeľný."

"Bol aj škaredý," povie Salazar.

Nizar sa pozrie na brata. "Neurážam tvoje rozhodnutia týkajúce sa výzdoby tvojich vlastných komnát a ďakujem ti, že to nebudeš robiť v mojich, najmä keď tá hlúpa krvácajúca nádoba s dušou práve zničila koberec, ktorý..."

"Elfric. Ten priniesol Elfric." Salazar zatvorí oči. "Je mi to ľúto. Zabudol som."

Nizar odvráti pohľad a ruka sa mu zovrie okolo rukoväte dýky. "Je to v poriadku. Dám Rowene vedieť, čo sa stalo." Vykročí smerom ku skladisku.

Salazar sa pozrie na Severusa vo chvíli, keď Nizar zmizne z dohľadu. "Pamätáš si dosť detailov z toho koberca, aby si ho mohol zopakovať?" spýta sa tichým hlasom.

"Možno podľa spomienky prezretej z mysľomise," odpovie Severus potichu. "Prečo?"

"Narodeniny môjho brata. Mám kontakty, ktoré ešte stále tkajú starými spôsobmi. Nebude to ten istý koberec, ktorý mu daroval Elfric, ale ak sa mi to podarí, nahradím ho." Salazar sa pozrie na portréty Bricea, Galieny a Elfrica, ktorí sa natlačili do Elfricovho rámu a hladkajú brata, pričom si v zdesení hryzú pery. "To nenechám len tak. Je to všetko, čo môžem urobiť. Za všetky roky na tejto zemi som nikdy nezistil, čo sa stalo s mojím synovcom."

Ani nie minútu po tom, čo Nizar vstúpi do skladiska, sa od Roweny ozve ženský rev rozhorčenia. "ČO UROBIL?"

Salazar sa zamrví. "Berie to trochu lepšie, ako som si myslel."

"Poď," povie Nizar a vráti sa do obývačky. Severus počuje, ako Rowena Bystrohlavová bez prestania kričí litánie vulgárnych výrazov v nemčine. "Mali by sme ísť do riaditeľne povedať nositeľovi habitu, ktorý vypaľuje oči, že niekto možno kuje pikle ako dostať bandu idiotov z Azkabanu."

Albus zdvihne obočie, keď vstúpia do jeho kancelárie. "Je to oveľa skôr, ako si predpokladal," povie Nizarovi. Severus sa môže len domnievať, že muž naráža na Salazara, ktorý má stále na sebe muklovské šaty, keď s neskrývanou zvedavosťou hľadí na portréty.

"Niečo sa prihodilo," povie Nizar plochým, nešťastným hlasom. "A nie, nemám na mysli len prítomnosť môjho brata. To je vedľajší účinok."

"Si to naozaj ty, Salazar?"

Salazar sa otočí a usmeje sa. "Ahoj, Phyllida. Je mi cťou vidieť ťa visieť na tejto stene."

"Nuž, človek sa stane zvláštne slávnym, ak napíše knihu. Spomínam si, že mi to povedal istý španielsky džentlmen." Riaditeľka Sporeová sa naňho usmieva. "Ani o deň si nezostarol, ty darebák."

"Bohužiaľ," odpovie Salazar. "Zato ty zostaneš krásna, kým plátno vydrží."

Phyllida sa usmeje. "Lichotník."

"Zdá sa, že aspoň portréty ťa radi vítajú." Albus im gestom naznačí, aby si sadli. "Prosím. Verím, že ste tu v nejakej naliehavej záležitosti, inak by tu jeden z vás vôbec nestál."

Albusovi sa začne mračiť, čo sa pri vysvetľovaní ešte prehĺbi. "Vlastne som neveril, že by Tom mohol vykonať niečo podlejšie, ako je tá narušujúca kliatba, ktorú Nizara odstránil z učebne Obrannej veže. Ale horcrux vnútri práve tohto hradu - som viac než vďačný, že bol dobre ukrytý, hoci ľutujem spôsob jeho odhalenia. Vskutku nezmeniteľný život."

Nizar si podopiera lakeť o stoličku, aby si mohol oprieť bradu o ruku. Severus sa naňho krátko pozrie, ale zdá sa, že mu nehrozí, že by v Albusovej kancelárii podľahol vyčerpaniu. "Rowenin stratený diadém už nie je stratený. Je však, žiaľ, aj zničený."

Salazar sa zachmúri, keď portréty zašomrú v zdesení. "Prepáčte, pán riaditeľ. To je správa, ktorá sa rýchlo rozšíri. Musím to ísť povedať Helene, vášmu duchovi z Bystrohlavovskej veže. Verím, že to prijme lepšie, keď sa tú správu dozvie odo mňa."

Dumbledore prikývol. "Samozrejme." Počká, kým Salazar neodíde. "Musel si ho zničiť?"

"Vlastne som sa snažil, aby som to neurobil." Nizar si povzdychne. "Prerušil som krvnú mágiu, ktorá ho spájala s Voldemortom, a horcrux zomrel, akoby bol prebodnutý. Zničil mi pritom koberec. Okrem faktu, aký je Rowenin portrét momentálne naštvaný."

"Potom ti to zviazanie krvnou mágiou umožnilo postrehnúť útek z väzenia." Dumbledore zúžil oči. "Je to podobne skonštruované ako temné znamenie?"

"Voldemort má rád svoje témy. Áno, dalo by sa to vystopovať späť," povie Nizar, čo je pravda a zároveň to vôbec nie je pravda. Severus možno túto črtu zbožňuje viac, ako by mal, a to je nenávidený Slizolinčan. "Ak Voldemort stále plánuje ďalšie vniknutie na ministerstvo, potom uvažuje o zhromaždení ďalších pomocníkov."

Albus vstane od stola a ide ku krbu. "Budem kontaktovať ďalších členov rádu z Grimmauldovho námestia. Aj keď to Voldemort teraz neplánuje, všetci by sme si mali byť vedomí tejto možnosti. Chcel by ma niekto z vás sprevádzať?"

Severus pokrúti hlavou. "Nie. Upratovanie po umierajúcom horcruxe bolo pre dnešný deň dostatočným dobrodružstvom."

"Ešte som sa ani nevybalil z Londýna," odmietne Nizar.

Chvíľu po tom, čo Albusa odnesie letax, Severus a Nizar sa súčasne zamračia. Severusa zasiahne pocit strašného smútku, silnú ozvenu mu poskytuje hradná mágia. "Helena," zašepká Nizar. "Týmto sa jej situácia len zhorší."

"Ako?" Severus sa spýta.

"Keď Helena vyrástla a dokončila svoje majstrovstvo, bola celkom vydarená kúzelníčka, ale vždy sa cítila zatienená svojou matkou. Navrhol som jej, aby opustila Rokfort a praktizovala svoju mágiu inde, ale ona sa dvorila čarodejníckemu barónovi z Yorku. Po tom, čo sa s Edvardom neslávne pohádali, Helena ukradla Rowenin diadém múdrosti a utiekla z Rokfortu. Za jeho stratu je zodpovedná hneď dvakrát."

"Dvakrát?"

"Ako inak by Voldemort našiel diadém, aby ho mohol poškodiť? Helena sa mi raz zverila, že diadém po začiatku nového tisícročia napchala do stromu na severe Grécka." Nizar sa postaví. "Pôjdeš so mnou domov?"

Severus na chvíľu zaváha. Domov. Predpokladá, že dnes dokáže tolerovať použitie tohto slova. Natiahne ruku a chytí Nizara za ruku. "Samozrejme."

Dobby a Filky ich čakajú na chodbe pred dverami Nizarovej triedy a vyzerajú znepokojene. "Je nám to ľúto!" Dobby sa hneď rozplýva. "Nevedeli sme, že profesor Slizolin nevie!"

"Neurobili ste nič, za čo by ste sa mali ospravedlňovať - myslím to vážne," dodá Nizar a venuje obom škriatkom zamračený pohľad. "Predtým som to nevedel, ale teraz to viem. Po odstránení istého predmetu je teraz veľmi užitočné vedieť, že táto miestnosť existuje."

"Je to tak?" Filky sa spýta.

"Určite." Nizar sa usmeje. "Mám ďalšiu miestnosť, do ktorej môžem hodiť svojich študentov na praktické hodiny súbojov. To je výborné."

"Ak si je profesor Slizolin istý," zamrmle Dobby a pretrie si ruky.

Filky potľapká Dobbyho po pleci, čo je najväčšia láskavosť, akú kedy Severus videl, že by oslobodenému domácemu škriatkovi poskytla. "Chceli by profesori večerný čaj?"

"To by bolo láskavé, ďakujem." Obaja domáci škriatkovia zmiznú; Nizar zatlačí na dvere svojej triedy. "Aj keď mám v pláne piť čaj len preto, aby som zvládol kúpeľ bez toho, aby som vo vode zaspal."

"Súhlasím," povie Severus, keď si uvedomí vlastné vyčerpanie. "Prosím ťa, dnes už nerob žiadne ďalšie objavy, ktoré by ti zmenili život."

"Ak taký urobím čo i len minútu po polnoci, nesmieš sa na to sťažovať."

____________________________________

1) Keby to niekoho zaujímalo, originálna veta bola Wit beyond measure is man’s greatest treasure, niečo ako Mimoriadny dôvtip je najväčším pokladom človeka. Čo je trochu viac na úrovni ako tá mierne detinská slovenská verzia.

2) Španielsky: Salazar, zotavil sa zo skamenenia. Rýchlo, je nepríjemný.