Preklady fanfiction Harryho Pottera

Byť starším prefektom v Slizoline sa v polovici nasledujúceho týždňa ukázalo byť miernym utrpením. Harry sa vracal z tréningu metlobalu a tešil sa na horúcu sprchu a dlhý rozhovor so Salsou, no len čo vošiel do spoločenskej miestnosti, z kriku bolo zrejmé, že sa niečo zvrtlo. Ukázalo sa, že ostatní prefekti sa dostali do veľkej hádky. A čo je horšie, očakávali, že to vyrieši on.

Harry im takmer povedal, že sa ho ich problém netýka, nech už je akýkoľvek, ale v poslednej chvíli si uvedomil, že to je pre pravého slizolinčania hrozný postoj. A keďže sa zmieril s tým, že naozaj patrí do Slizolinu... ach jo.

„Dobre, takže o čo presne ide?“ spýtal sa, posadil sa a naklonil sa dopredu.

Piatak menom Ulises sa uškrnul. „Keby si sa obťažoval prísť na poradu prefektov, nemuseli by sme sa opakovať!“

Harry udržiaval svoj vlastný hlas vyrovnaný. „Keby ste sa obťažovali dať mi vedieť o schôdzi...“

„Stretávame sa v tento deň každý mesiac!“

„Ach, sklapni,“ odsekol šiestak, ktorý sa dosť nevšedne volal Griffin. „Mal si mu to pripomenúť. A nehovor, že si zabudol, lebo ty nie si ten, čo má amnéziu.“

Zatiaľ čo Griffin si založil ruky na hrudi, akoby to hovorilo za všetko, jeho spolužiačka zo šiesteho ročníka sa posunula na stoličke tvárou k Harrymu a žiarivo sa naňho usmiala. „Je zvykom, že mesačnú poradu vedú starší prefekti, Potter. Keď Draco tak často chýba, mali sme sa uistiť, že o tom vieš.“

Takže Draco bol Draco, ale Harry bol Potter. Hmm.

„Harry,“ opravil a snažil sa zachovať priateľský tón. „A prepáč, nepamätám si celkom tvoje meno.“

„Gretchen Galsworthyová.“ Pokračovala v predstavovaní všetkých prefektov, čo bolo len dobre, pretože nikoho priezvisko nepoznal. Na Harryho pobavenie sa slizolinčania k tejto záležitosti správali dosť formálne, každý sa postavil, aby mu podal ruku, hoci Ulises sa po celý čas mračil.

„Ďakujem, Gretchen,“ povedal Harry, keď sa oprel dozadu. „Tak o čo teda išlo?“

„Griffin a Ulises si myslia, že slizolinská fakulta by mala manželke profesora Snapea poslať pozvánku na nadchádzajúci zápas v metlobale. Alessandra a ja si myslíme, že takéto gestá by mali počkať, kým ju profesor oficiálne nepredstaví. Koniec koncov, keď ťa adoptoval, už si tu bol študentom, ale aj tak ťa nám oficiálne predstavil.“

Harry zažmurkal, v mysli mu plával nejasný druh spomienky. Nedokázal ju celkom uchopiť, ale zdalo sa mu, že sa konal nejaký... možno večierok? S... kameňom, ktorý vyhrával rockovú hudbu, to akože fakt?

“Čo k tomu hovorí Draco?”

Gretchen si vzdychla. “Večne tu nie je, takže sa ho nemôžeme spýtať, však?”

“Chodí na metlobalový tréning a zakaždým obeduje vo Veľkej sieni…”

„Tvoj nedostatok slušného správania pramení z toho, že si nečistokrvný alebo chrabromilčan?“ odsekol Ulises. „Nemôžeme sa ho predsa pýtať na takúto vec tam, kde sa môžu motať desiatky ďalších študentov!“

„Nemôžete sa ho spýtať, či by bolo dobré pozvať jeho mamu na zápas, v ktorom hrá?“ spýtal sa Harry neveriacky. „Prečo nie?“

Ulises prevrátil oči. „A tu sme si všetci mysleli, že Zabini preháňa o tom, aký dokážeš byť tupý. Preboha, veď je čerstvo vydatá a Snape ju drží ukrytú v súkromí svojich komnát. Dokonca sa ani nepridávajú k ostatným profesorom pri jedle, takže je úplne jasné, že sú ešte stále na medových týždňoch, Potter! Nebudeme na to pred Dracom narážať, keď je v spoločnosti!“

Harry by na to mohol povedať veľa, ale nemyslel si, že mu patrí vysvetľovať, že Narcissa nedávno takmer zomrela alebo že Snape si neužil nič, čo by aspoň vzdialene pripomínalo medové týždne.

„Ale aj ty si jeho syn a konečne si s ním opäť vychádzaš,“ dodala Gretchen úprimne. „Takže si dobrý na to, aby sme sa ťa opýtali aj okrem toho, že si starší prefekt fakulty. Čo si myslíš, že by sme mali urobiť?“

„Dám Severusovi vedieť, že by ste ju chceli pozvať,“ povedal Harry a nevšímal si, ako sa štyri páry očí rozšírili pri jeho nenútenom použití jeho mena.

„Ale mohol by to brať ako kritiku, že nám ju ešte nepredstavil,“ povedala po chvíli Alessandra. „Nechceme predsa profesora uraziť!“

„Nie, nevezme si to zle,“ sľúbil Harry. „A ak áno, poviem, že to bol môj nápad povedať mu to a že vám sa zdalo, že by to mohlo byť trochu prehnané.“

„To od teba nie je príliš slizolinské,“ uškrnul sa Griffin.

„Je to môj otec,“ povedal Harry a zasmial sa. „Nehovor mi, že sa všetci správate voči svojim rodinám úplne slizolinsky, lebo tomu neuverím.“

„To je pravda,“ zamrmlal Ulises, ale trochu sa usmieval, keď pokrčil plecami.

Harry mu úsmev opätoval a rozhodol sa, že ešte chvíľu vydrží odložiť sprchu, ak by to znamenalo, že si bude trochu lepšie rozumieť so svojimi kolegami prefektmi.

****

Nasledujúci večer išiel Harry domov na večeru, aby sa mohol porozprávať so Severusom. Najskôr však musel počúvať Narcissu, ktorá stále dookola rozprávala o magickej starostlivosti o deti. Vraj existujú užitočné kúzla na všetko, až po výmenu plienok, a ona si to nikdy neuvedomila, pretože keď bol Draco malý, mala na takéto veci samozrejme domácich škriatkov.

Ale teraz si čítala a učila sa, čo všetko bude potrebovať.

Harry mal na to dva názory. Na jednej strane bol úprimne prekvapený - a neochotne ohromený -, že Narcissa jednoducho nepredpokladala, že sa môže spoľahnúť na Dobbyho a ostatných škriatkov pri všetkých prácach súvisiacich s dieťaťom. Na druhej strane sa stále rozplývala nad tým, aký je Severus úžasný, pretože to bol on, kto jej zaobstaral knihy, ktoré čítala.

Objednal ich sovou, alebo odišiel z hradu na návštevu Flourisha a Blottsa? Alebo rokfortská knižnica zahŕňala aj takéto témy? Harry sa na to nespýtal. Nechcel dať žene ďalší dôvod, aby sa rozplývala nad tým, aký je jej manžel pozorný a starostlivý.

Ešte ťažšie sa mu to počúvalo, lebo akokoľvek sa mu to nepáčilo, Harry jej naozaj nemohol vyčítať, že sa snaží Severusovi zavďačiť. Bola to vlastne momentálne jej najlepšia stratégia a ona nebola ničím iným ako slizolinčankou.

Keď Snape začal odsúvať stoličku, Draco si prikryl ústa obrúskom a tiež vstal.

„Nie, nie, to je v poriadku,“ poponáhľal sa Harry. „Ty zostaň tu a rob mame spoločnosť. Možno sa naučíš niektoré z tých kúziel, aby si jej mohol pomôcť, keď sa narodí dieťa.“

„Harry, ak je na fakulte nejaký problém...“

„V skutočnosti nie je,“ povedal Harry rýchlo. „Teda, aj tak ide väčšinou o mňa.“

Jeho brat sa trochu zamračil, ale opäť si sadol.

Vo chvíli, keď sa dvere Snapeovej kancelárie zatvorili, sa mu na pleciach usadili dve silné ruky, dotyk bol ľahký. „Pochybujem, že ide o teba, Harry. Ak sa na teba zameriavajú iní študenti zo Slizolinu, príčinou bude oveľa pravdepodobnejšie to, že ich rodičia boli smrťožrúti tak ako ja.“

„Na mňa sa nikto nezameriava.“ Harry si vydýchol, čím mu vyletela ofina. „Alebo aspoň nie viac, ako dokážem zvládnuť. Nie, o to nejde, to len ostatní prefekti chceli, aby som... Hej! Spomenul si svoju minulosť smrťožrúta a mňa z toho nerozbolela hlava! Ani ťuk!“

„No, to je určite dobrá správa.“

„Eh... zariekol som to,“ povedal Harry a zamrmlal. „Sakra. Myslím, že som si práve pripomenul, že ju mám mať.“ Na chvíľu sa sústredil, oči zatvorené. Keď bolesť hlavy ustúpila, mal pocit, že s ňou odišlo aj všetko napätie v jeho tele. „Dobre, už som v poriadku. Tá nebola až taká zlá, naozaj.“

Snape mu stisol ramená, len raz, a potom ich pustil, mávnutím ruky posadil Harryho na stoličku a sám si sadol. „Hovoril si, že ostatní prefekti chceli, aby si niečo urobil?“ Muž zdvihol jedno tmavé, vycibrené obočie. „Nejaký nerozumný chrabromilský kúsok?“

Harry si odfrkol. „To sotva. Je to skôr záležitosť protokolu alebo niečo podobné. Dohadovali sa, či by nemali pozvať Narcissu na zápas v metlobale, alebo či by to bolo nezdvorilé, pretože si ju oficiálne nepredstavil fakulte.“

„To sa mi zdá ako zvláštna téma na diskusiu.“

Harry musel odvrátiť pohľad, ale aj tak si uvedomil, že sa červená. Čo bolo za daných okolností dosť smiešne. „Ehm... no, niektorí z nich si mysleli, že ju ešte nevideli, pretože si ešte stále na... ehm... medových týždňoch, a ty, ehm... chceš ju mať len pre seba?“

Mohol za to, že mu tam na konci hlas trochu zapišťal?

„Garantujem ti, že tento argument presadzovali mladé dámy,“ povedal Snape sucho.

Harry si odkašľal. „Prečo si to myslíš?“

Snape sa oprel na stoličke a zamračil sa. „Ach, to si nevedel? Mladé dámy z Rokfortu, aspoň niektoré z nich, si ma tak rady predstavujú ako romantickú postavu.“

Harrymu sa otvorili ústa, keď sa naňho pozeral a... pozeral.

Potom sa mu však vynorila mihotavá spomienka, ktorá sa vznášala na vlne počúvajúcej niečo rovnako šokujúce. Snape sedel oproti nemu, podobne ako teraz, hoci boli vonku v jedálenskom výklenku, a zábudlivo sa usmieval, keď hovoril o zamilovanosti, zamilovanosti do... počkať. Do madam Pinceovej?

Harry si odkašľal. „Hm, si zo mňa zase uťahuješ, však? Ako keď si tvrdil, že si mal búrlivý románik s knihovníčkou?“

Snape zdvihol obočie. „Verím, že o tom si sa od Draca nedozvedel.“

„Nie, len som si na to spomenul.“ Harry pokrčil plecami. „Občas sa mi stane, že si na niečo spomeniem. Len nie vždy viem s istotou povedať, či je to pravda, alebo či si ich pamätám celkom tak, ako sa stali. Ale tak či onak, toto je podobné, však? Žartuješ o tých... mladých dámach.“

„Nie, občas sa do mňa niektorá zamiluje. Ubezpečujem ťa, že je to maximálne neželané.“

Harry si to len ťažko vedel predstaviť. Určite nikdy nepočul žiadne dievča takto hovoriť o Snapeovi! Alebo počul? Na okraji jeho vedomia sa začal ozývať jemný hlas, ktorý takmer námesačným tónom hovoril zvláštne veci. Bolo tam niečo o tom, že jeho otec má kráľovské vlasy, alebo že jeho nos je ako panter, alebo možno skôr ako...

Harry potriasol hlavou v snahe zastaviť zmätené dojmy. „Chrabromilské dievčatá?“ spýtal sa v snahe odpútať pozornosť.

„Väčšina dievčat za posledné roky bola zo Slizolinu.“ Snape zdvihol plecia. „Príležitostne Bystrohlav.“

„A oni... čo?“ spýtal sa Harry. „Zostávajú po hodine elixírov, aby ťa otravovali? Pokúšajú sa ťa nadopovať elixírom lásky?“

Snape si vzdychol. „Slizolinčania sa často spoliehajú na klebety, že som legilimantikom, a pozerajú na mňa premietajúc si myšlienky o tom, aký som 'vysoký, tmavý a nebezpečný'. Bystrohlavčanky sú, žiaľ, oveľa menej ohľaduplné. Už sa mi stalo, že mi nejeden milostný list zrolovali do odovzdávanej eseje.“

„Kvôli tomu zízaniu si myslím, že by si mal prestať nadväzovať očný kontakt,“ zamrmlal Harry a bolo mu bystrohlavčaniek naozaj ľúto. No aspoň už nepočul ten strašidelný, prízračný hlas. Musel sa nadýchnuť, kým mohol pokračovať. „Ostatné ... Hádam, že  ukážeš listy Dumbledorovi a vylúčia ich?“

Snape sa skutočne zasmial, ten zvuk bol hlboký a sýty. „To naozaj nie. Ja robím niečo oveľa horšie.“

A Harry si dokázal predstaviť veľa vecí, ktoré boli „oveľa horšie“. Ale vedel, že Snape ich nemôže myslieť vážne. Dokonca aj ako smrťožrút si dával záležať na tom, aby mal čisté ruky. Hm. Tentoraz ho vôbec nebolela hlava.

„Nemyslím si, že berieš body,“ povedal a snažil sa to uhádnuť. „Nechcel by si, aby sa ťa niekto začal vypytovať, keby si myslel, že si povzbudil... ehm, tie...“

„Ich nezmysly? Imbecilitu? Bétise?“

Harry sa zasmial. „Už to vidím. O štyridsať rokov sa zastavím na návšteve a budeme tu sedieť presne takto a ty budeš stále hádzať slová, o ktorých sa stavím, že nikto iný v Škótsku nikdy nepočul!“

„Takže ty si myslíš, že aj o desaťročia budem učiť elixíry?“

„No, možno ťa dovtedy urobia riaditeľom.“

Snape skrivil pery. „Uisťujem ťa, že v tomto smere nemám absolútne žiadne ambície. Ale...“ Pozrel sa nahor, pery sa mu ustálili do príjemnejšieho výrazu, oči v ich čierňave boli upreté. „Myslím, že sa mi naozaj páči predstava, že keď si predstavuješ svoj život o mnoho rokov neskôr, stále som jeho súčasťou.“

Harry sa usmial. „Minule si ma nepočúval. Alebo nie dostatočne. Alebo som možno nepovedal dosť, vzhľadom na všetky ostatné veci, ktoré som tento rok povedal. Ale Severus? Vždy, vždy som chcel mať otca. Obávam sa, že si pri mne uviazol nadobro.“

„Áno, rozhodne na dobro,“ odvetil Snape a oči mu zažiarili.

„Ty a tvoje dvojzmysly.“ Harry si vzdychol, len trochu. „Dúfam, že máš pravdu. Chcem povedať, že som viac-menej magnet na nebezpečenstvo. Neviem, čo urobím, ak ty... alebo ak Draco...“

„Na to nemysli,“ povedal Snape rázne. „Nemá to zmysel. Tak, kde sme to vlastne boli? Ach, áno. Snažil si sa zistiť, ako odradím mladé dámy z Bystrohlavu.“

Harry sa vďačne chytil zmeny témy. Tá druhá... na ňu sa nedalo myslieť. „Hm... čo by bolo horšie ako ukázať ich milostné listy Dumbledorovi? Hmm... Oh. Ale nie, myslím, že to mám. Je to hrozné, ale určite by ich to odradilo. Ty, ehm, rozdávaš ich listy v Slizoline, aby sa všetci mohli zasmiať na ich účet? Áno, to by bolo horšie.“

„To by bolo odsúdeniahodné.“

„No, myslím, že by ich to ochránilo pred tým, aby ti niekedy napísali ďalší...“

„Rovnako ako to, že im vrátim ich nevhodné listy s opraveným pravopisom, interpunkciou a gramatikou.“

Harrymu sa otvorili ústa. „Ach, Bože. Toto nerobíš. Vážne?“

„Umocňuje to, že som v skutočnosti ich učiteľ. Okrem toho sa zdá, že to zdôrazňuje, že ich nevidím v inom svetle než ako študentky.“

„Áno, to by mohlo,“ zamrmlal Harry.

„Chápem to tak, že s tým nesúhlasíš.“

„Zdá sa mi to... trochu kruté.“

„Bolo by menej kruté úplne ich ignorovať?“

Harry sa nad tým zamyslel. „Nie, hádam by to v takom prípade skúsili znova. Alebo by sa snažili viac.“

„A keby som zareagoval miernejšie, priviedol ich do svojej kancelárie a vysvetlil im ich mylné chápanie, možno?“

Harry sa musel zamrviť. „Ponižujúce, áno.“

„Myslel som na niečo iné. Takáto reakcia by im dala presne to, po čom túžili, osobnú pozornosť od samotného objektu ich náklonnosti.“

Náklonnosti. „To je absolútne neskutočné,“ zhodnotil Harry. „Nemôžem uveriť, že o tom diskutujeme. Teda, stále som v šoku, že vôbec máš takýto problém, keď tvojou špecializáciou je desiť študentov!“

„Vysoký, tmavý a nebezpečný,“ pripomenul mu Snape.

Harry sa trochu uškrnul. „Áno, dobre. Ale vráťme sa teda k Narcisse. Čo chceš, aby som povedal ostatným prefektom? Majú ju pozvať na zápas Chrabromilu a Slizolinu?“

Snape trochu pokrčil plecami. „Hoci ma teší, že moji prefekti majú dosť spoločenského rozumu, aby o týchto veciach premýšľali, už som túto otázku predostrel Dracovej matke. Je toho názoru, že výstup na vrchol tribúny je pre ňu priveľa, aby ho zvládla, a na metle by radšej nejazdila, nie v jej stave.“

Aha. To bola jediná vec, ktorú Harry nečakal, že počuje. Mal pocit, že sa v ňom otvára zívajúca priepasť, hoci to nebola jeho matka. Ale cítil to rovnako, kvôli Dracovi. „Nechce vidieť hrať vlastného syna? V jeho poslednom zápase?“

Harry sa pokúsil zahnať spomienky, ktoré sa mu okamžite vynorili. Tentoraz staré spomienky. Jeho pravopisné testy, okamžite vyhodené do koša, zatiaľ čo Dudleyho oveľa horšie pokusy boli týždeň čo týždeň prilepené na chladničke. Na to, ako ho vybrali, aby hral pastiera vo vianočnom predstavení, a on musel ísť v ten večer do školy úplne sám, pretože nikto nechcel ísť s ním. Všetky tie soboty, keď bol zavretý v prístenku, zatiaľ čo Dudley chodil s rodičmi na výlety...

Snape sa natiahol, aby ho pohladil po ruke. „Nie je ťažké rozoznať smer tvojich myšlienok. Ale toto je sotva to isté, ako keď sa k tebe správali Dursleyovci, Harry. Narcissa ma požiadala, aby som jej poskytol pár omnikulárov, aby mohla sledovať zápas z rozhľadne na hrade.“

Harry zovrel pery. „To je sotva to isté.“

„Chceš, aby ohrozila svoje nenarodené dieťa?“

„Samozrejme, že nie! Len či je pre tehotnú ženu také nebezpečné jazdiť na metle, naozaj?“

Snape zdvihol obočie. „Akosi tuším, že ani ty, ani ja nie sme v pozícii, aby sme niečo také posúdili. Rovnako ako ani Draco, ani ja nemôžeme skutočne pochopiť, aké to pre teba musí byť, keď ti chýba toľko spomienok.“

„Áno, chápem,“ povzdychol si Harry. „Ale, ja len... Nemôže sa vznášať na stoličke, ak je metla zlý nápad? Alebo sa tam dostať nejakým iným spôsobom?“

„Je dosť pravdepodobné, že by mohla,“ pripustil Snape. „Ale je to jej rozhodnutie, Harry.“

Harry prekrížil ruky. „Fajn, je, ale nemusí sa mi to páčiť. Najmä preto, že si myslím, že skutočný dôvod je pravdepodobne ten, že nechce vyzerať ako divadlo alebo niečo podobné. Veď Zabini si predtým robil žarty z toho vznášajúceho sa kresla. Stavím sa, že vie, že namyslení čistokrvní sa jej budú smiať...“

Snape zdvihol plecia, len mierne. „Narcissa si bola vždy veľmi vedomá svojho imidžu a spoločenského postavenia...“

„Chceš povedať, že je to jej charakteristická vlastnosť?“

„Tak to je naozaj dosť neláskavé,“ povedal Snape, ale neznel kriticky. Jeho tón mal v skutočnosti bližšie k obdivu. „Je veľmi blízko svojho času, Harry. Je to od nej také nerozumné, že chce mať nemocničné krídlo nablízku?“

„Je to naozaj jej dôvod?“

„Možno. Spomenula to.“

„Tak dobre!“

„Harry,“ povedal Snape vyrovnane. „Viem, že ťa bolelo, že si bol tak dlho zanedbávaný, ale prosím, snaž sa to nepremietať na Draca. Má sedemnásť, nie sedem, je dosť starý na to, aby v tomto prípade súcitil s obavami svojej matky.“

Harry sa zhlboka nadýchol a pomaly ho vypustil, snažil sa upokojiť. Vedel, že reaguje príliš prudko. Možno premietal, ako povedal Snape. Ha, Marsha by s ním pravdepodobne súhlasila.

„Dobre,“ zamrmlal. „Dám ostatným prefektom vedieť, aby sa jej nebáli spýtať.“

„Nechaj to na mňa,“ povedal Snape a mierne mávol rukou. „Dá mi to príležitosť urovnať veci s fakultou. Zrejme sa cítia zanedbaní, že som im doteraz nepredstavil svoju ženu.“

„Aha, takže ju predstavíš?“

Snapeovi sa zúžili pery, potom skrútili nadol. „Predpokladám, že sa s touto perspektívou budem musieť niekedy zmieriť. Ešte to nedokážem celkom stráviť. Niečo na takej  prezentácii...“

„Budeš mať pocit, že tu zostane,“ dokončil Harry. Prial si, aby to neurobil, keď Snape zastonal a naklonil sa nad nohy, aby si zvesil hlavu do dlaní.

Zamyslel sa nad tým, že sa o rozvode už radšej nebude zmieňovať. Teraz naň neexistuje žiadna šanca. Možno až bude Draco samostatný, plnohodnotný auror, nebude tak ťažko znášať, že Severus nechce zostať manželom jeho matky. Alebo možno až bude Voldemort mŕtvy a preč, nebude nad všetkým visieť ten opar hrozby, kvôli ktorému by sa zdalo takmer kruté vyhnať ju na vlastnú päsť. A už vôbec nie s dieťaťom.

„Bude to v poriadku,“ povedal odvážne a natiahol ruku, aby stisol otcovo rameno.

„Ako by mohlo byť?“ spýtal sa Severus s tlmeným hlasom.

„Bude,“ povedal Harry pevne. „A dovtedy na to možno skús nemyslieť? Niečo také mi raz povedal jeden starý múdry majster elixírov.“

Jeho pokus o ľahkovážnosť nevyšiel úplne. Snape zdvihol hlavu a zahľadel sa naňho. „Ja nie som starý.“

„Starší ako ja,“ povedal Harry a stále sa snažil byť veselý. „Takže Draco sa nepochybne bude dožadovať, aby vedel, o čom sme sa rozprávali. Čo mu plánuješ povedať?“

„Hmm.“ Snape si presunul ruku pod bradu a začal si ukazovákom ťukať po líci. „Povedal si, že je tu problém s fakultou, ale potom si tvrdil, že sa to týka skôr teba. Takže... ako sa vyvíjajú veci s prváčkou, ktorú máš teraz na starosti?“

Harry si vydýchol. „No, je to trochu frustrujúce. Jej známky z herbológie sú dosť pochmúrne, hlavne preto, že si myslí, že je to nuda. Tak som si povedal, že sa pozriem, čo by som mohol urobiť, aby som jej pomohol. A snažil som sa, naozaj som sa snažil! Sovou som jej objednal nejaké knihy, ktoré bližšie spájajú magické rastliny so zvieratami, pretože tie sa jej naozaj zdajú zaujímavé; chce byť magizoologičkou. Ale nedokázala si dať tú námahu, aby si ich prečítala. A poprosila som Nevilla, či by ju trochu neučil, možno ju zobral von do skleníkov, ale ani to nevyšlo.“

Snape sa zamračil. „Pán Longbottom v sebe nedokázal nájsť silu, aby pomohol slizolinčanke, dokonca ani po tom, čo sa vedúci Slizolinu veľmi snažil, aby mu pomohol pre jeho problém s elixírmi?“

Ku koncu jeho hlas pomerne stemnel.

Pokračovanie nabudúce