Preklady fanfiction Harryho Pottera

Len pre našu zábavu a poučenie.

Rodina jako žádná jiná

Kapitola 66: Uhol pohľadu 2/2

Rodina jako žádná  jiná
Vložené: Jimmi - 29.06. 2024 Téma: Rodina jako žádná jiná
Jimmi nám napísal:
Pokračovanie...
Pozor, nie je možné otvoriť v novom okne, musíte sa vrátiť späť.

 

 

„Tak, Dobby, čo povieš?“ spýtal sa Draco a pozrel sa na malého škriatka, ktorý sedel Harrymu na pleci.

Harry ho rýchlo zložil dole a zaškľabil sa, keď Dobby začal poskakovať na Harryho nohe, čím si takmer zhodil z hlavy vežu z klobúkov. Rozhodne musel používať kúzla, aby ich vôbec udržal na hlave. „Dobby si myslí, že metlobal je ten najlepší na svete! Oooh, keď sa ten malý takto približoval, a ten ešte menší sa približoval ešte rýchlejšie takto, a potom zlatonka kľučkovala a kľučkovala a kľučkovala a kľučkovala a kľučkovala takto a takto a takto!“

Drobné zelené ručičky sa mihali vzduchom, keď Dobby popisoval koniec zápasu, ktorý už Harry považoval za Bitku stíhačov.

„A potom bola chytená a zdvihnutá vysoko...“ Dobby sa pozrel z Harryho na Draca. „Taká zábava, taká veľká, veľká zábava, čo sa sledovala, Draco Snape. Dobby si myslí, že by sa mal poďakovať Dracovi Snapeovi za to, že ho sem pozval, aby videl svoj vôbec prvý metlobalový zápas!“

Hermiona sa naklonila dopredu, aby videla okolo Draca. „Ale to je taká škoda, Dobby! Celé tie roky, čo si na Rokforte, a ani raz si si neprišiel na ihrisko pozrieť zápas?“

Dobbyho oči sa rozšírili ešte viac ako zvyčajne, čo už naozaj o niečom svedčilo. „Ale domáci škriatkovia sa tak nazývajú z nejakého dôvodu, Hermiona Grangerová! Prvé slovo je dom.“

Povedal to, akoby Hermiona bola asi na hlavu padnutá, dokonca venoval Dracovi trochu súcitný pohľad.

Harry a Draco vybuchli smiechom a rozosmiali sa ešte viac, keď Hermiona zaprskala. Nuž, niet sa čomu čudovať. Bolo to asi po prvý raz, čo ju niekto nazval hlúpou do očí.

„No, myslím, že sa môžeš pozerať na zápas, kedy sa ti zachce, Dobby,“ povedal Draco a sklonil sa. „Si predsa slobodný škriatok. A nemusíš mi ďakovať, hmm? Hmm? Rád by som si myslel, že sme priatelia.“

„Priatelia,“ zopakoval Dobby a oči sa mu konečne zúžili.

Draco sa pozrel na Harryho, jeho strieborné oči boli trochu neisté, akoby sa pýtal na radu. Harry však nemal akú poskytnúť. Nechcel sa do toho miešať. Bolo na Dobbym, či sa chce priateliť s Dracom, ktorému len nedávno odpustil niekoľko dosť hrozných vecí.

„Ak sa ti to páči,“ dodal Draco po chvíli.

Teraz to bol Dobby, kto hľadal u Harryho radu. Harry však len pokrčil plecami.

Dobby si založil ruky na hrudi a trochu zdvihol bradu. „No, Dobbymu by sa to mohlo páčiť. Dobby si myslí, že Draco Snape má tiež peknú lesklú metlu, ktorá môže lietať vysoko? Dobby si myslí, že Draco Snape by mohol Dobbyho na mete hojne voziť, a tak by sa to Dobbymu mohlo páčiť viac.“

Harry si zahryzol do pery, aby sa znova nerozosmial, tentoraz pri pohľade na Dracovu tvár. Rozhodne jeho brat nikdy nečakal, že bude mať do činenia so škriatkom, ktorý si kladie požiadavky.

„Jasné,“ povedal Draco trochu neisto. Venoval Harrymu ospravedlňujúci pohľad, pretože veľmi dobre vedel, prečo si Harry priniesol metlu na tribúnu pre divákov. „Hm, a čo teraz? Myslím, že mi to nebude trvať dlho, kým si vezmem metlu. Hermiona, nevadí ti, ak odložíme zvyšok nášho rande?“

Dobby sa usmial, ten výraz bol podľa Harryho názoru len trochu zlomyseľný, ale potom sa zdalo, že sa nad druhým chlapcom zľutoval. „Nie, nie, Draco Snape by sa mal držať svojho rande. Dobby už má svoje vlastné rande! Lietajúce rande! S Harrym Potterom!“ dokončil radostne.

„Myslel som si, že po zápase 'Bifľákov' a 'Bystrákov' bude ideálny čas,“ vysvetlil Harry Hermione. „Nie je príliš veľká šanca, že by nejaký tím chcel na ihrisko. Pretože náš čas na lietanie sa minule skrátil.“

Hermiona mu venovala žiarivý úsmev. „Myslím, že celý ten nápad je jednoducho geniálny.“

Harry si nebol istý, či „geniálny“ je to správne slovo. V skutočnosti nechcel Dobbyho vôbec zobrať, nie práve teraz, bez ohľadu na to, že to sľúbil. Luna počas zápasu hlásila a zakaždým, keď sa jej krásny zvonivý hlas rozliehal po ihrisku, Harrymu sa akosi zovrelo srdce. Dokonca aj Dobbyho vzrušenie a neustále štebotanie do ucha ho sotva dokázali rozptýliť od neustálej túžby zamieriť k tribúne hlásateľov. Čokoľvek, len aby sa k nej dostal trochu bližšie.

Práve teraz sa k tej tribúne chcel vrhnúť a vziať si Lunu do náručia hneď, ako vyjde von. Chcel s ňou stráviť zvyšok dňa a noci. Rozhodne by sa vybúril na víťaznom večierku v Bystrohlave, keby nemusel tento sľub dodržať. Sľub priateľovi.

Keď už o tom hovoríme... Harry siahol do rukáva svojho habitu a jemne pohladil Salsu, kde sa mu omotala okolo hornej časti ramena. Len čo sa odplazila natoľko, aby vystrčila malú hlavičku, zohol sa k nej, aby sa jej jemne prihovoril a spýtal sa jej, či by s ním nechcela zostať, keď „vyletí ako vták“.

Huh. Ľudia si už asi zvykli, že hovorí hadím jazykom, pomyslel si, pretože slizolinčania, ktorí ich obklopovali na tribúne, takmer vôbec nereagovali. Skutočne, viac reagovali na to, keď Draco pred pár hodinami zaviedol Hermionu do slizolinskej sekcie. Dokonca aj to bolo dosť tlmené - len niekoľko reptaní, a skôr než sa s nimi Harry stihol vysporiadať, Draco ich poznámky potlačil hrôzostrašným pohľadom na všetky strany a uštipačnou poznámkou, že by mali pamätať na to, čo im hovorí.

Harry s otázkou počkal niekoľko minút, dosť času na to, aby ľudia okolo nich venovali pozornosť zápasu. Potom svoju otázku zamrmlal.

Draco sa naňho pokrivene usmial. „Väčšinou variácie na tému, že slizolinčania majú byť mazaní. To pomerne vylučuje nasledovanie takzvaného temného pána, ktorý je taký neschopný, že ho porazilo dieťa bez prútika. Tiež sa ich rád pýtam, prečo by sa chceli zveriť do rúk niekoho, kto by ich mučil a zotročil. A v poslednom čase poukazujem na to, aké by bolo ohromne hlúpe prisahať vernosť čarodejníkovi, ktorý nariadi mučenie silne tehotnej čarodejnice.“

 „Trochu ma prekvapuje, že si do toho zatiahol svoju matku.“

„To urobil on.“ Draco sa zhlboka nadýchol. „Voldemort.“

Hermiona sa natiahla a stisla Dracovi ruku.

„A je to dobrý argument,“ dodal Draco. „Mal by si vidieť, ako sa dievčatá z vyšších ročníkov tvária, keď im vysvetľujem, v akom stave bola moja matka v tú noc. Myslím, že ani jedna z nich teraz ani len neuvažuje o tom, že by mu slúžila.“

Harry prikývol, ale musel sa spýtať: „Nie je to strašne blízko k tomu... ehm, zasväcovať celý Slizolin do vecí, ktoré sú Snapeovou súkromnou záležitosťou?“

Draco zdvihol obočie. „Nemyslím si, že otcove znalosti elixírov sú nejakým veľkým tajomstvom.“

Aha... takže Draco nikomu nepovedal, že Snape sa musel oženiť s Narcissou, aby ju mohol vyliečiť. Ale to dávalo zmysel. Narcissa asi tiež nechcela, aby sa o tejto časti vedelo. A elixíry boli dokonalým vysvetlením toho, prečo bola tak blízko smrti, ale dokázala sa zotaviť.

„Chcela by sa však nejaká slizolinčanka vôbec pridať k Voldemortovi?“ napadlo Harryho spýtať sa. „Myslel som, že Bellatrix je jediná čarodejnica v radoch smrťožrútov.“

„Hmm, ale predstav si, že by sa každá čarodejnica zo Slizolinu stala neoblomnou odporkyňou všetkého, čo predstavuje?“ Dracov úsmev bol tentoraz trochu žraločí. „Čarodejníci, ktorí sa o ne uchádzajú, budú oveľa menej náchylní podľahnúť jeho nezmyslom. V tom mi ver. Nikto si nevyberie Voldemorta, keď to znamená stratiť dievča svojich snov.“

Tentoraz to bol Draco, kto sa natiahol k Hermione a nežne jej stisol ruku. Hermiona sa jemne usmiala a oprela si hlavu o Dracovo rameno.

Teraz, keď si na to všetko Harry spomenul, mal oveľa menšie pokušenie podpichovať Draca kvôli jeho odporu k hadom. „Takže Salsa povedala, že radšej nechce ísť na metlu. Hermiona, nevadilo by ti vziať ju namiesto mňa späť na hrad? Je to dosť dlhá štreka.“

„S radosťou.“

Harry povedal Salse plán a potom jemne usadil hada do jedného z hlbokých vreciek Hermioninho habitu. „Neskôr si po ňu prídem do Nebelvíru.“

„Ach, to nie je potrebné. Dnes popoludní si s Dracom dávame čaj s jeho matkou,“ povedala Hermiona bezstarostne, hoci jej oči hovorili niečo iné ako jej bezstarostný hlas. Čas s Narcissou očividne nebol niečo, na čo by sa tešila. Ale kvôli Dracovi by to urobila. „Vyložím Salsu v tvojej izbe, dobre?“

„Áno, to bude fungovať.“ Vtedy už dav na zápase značne preriedol, a tak Harry vzal svoju metlu z miesta, kde ju mal odloženú na boku tribúny. „Pripravený, Dobby? Ak chceš, môžeme odštartovať odtiaľto. Alebo ak chceš, môžeme zliezť dolu a začať na zemi ako minule.“ A možno by to znamenalo šancu vidieť Lunu, prejsť okolo nej v dave...

Dobby začal opäť poskakovať hore-dole. „Tu, tu, tu, Harry Potter!“

Harry sa prinútil usmiať, hoci podľa Hermioninho pohľadu to asi vyzeralo trochu napäto. Možno... nie, nie, zlý nápad. Vedel, že by nemal svoju túžbu po Lune zastrčiť za štít oklumencie. Nemohol sa znova vrátiť k tomuto zvyku. Bolo to príliš lákavé na to, aby v tom pokračoval, keď by už raz začal.

Preto svoju túžbu zahnal rovnakým spôsobom, ako by to dokázal každý, myslením na niečo iné. V tomto prípade na svoj nadchádzajúci let s Dobbym. Harry sa snažil, aby bol jeho hlas čo najveselší. „Mne to vyhovuje!“

Obaja sa usadili na metlu a opatrne odštartovali, pričom Dracovi a Hermione trochu zamával, keď s Dobbym vyleteli nad ihrisko.

****

„Fijú!!!“ kričal Dobby, keď ich viedol do ďalšej širokej zákruty okolo jednej z hradných veží. „Fijú!!!“

Harry si pomyslel, že je asi dobre, že Dobby je pred ním a nemôže vidieť jeho pokrivený úsmev. Škriatok by si mohol myslieť, že si z neho robí žarty. Nevysmieval sa, nie celkom. Len si pomyslel, že je zázrak, že Dobby ešte nechrapčí od všetkého toho nadšeného kriku, čo predvádzal. Ale Dobbyho absolútna radosť mu aspoň poskytla niečo iné okrem Luny, na čo sa mohol sústrediť.

„Harry Potter je ten najsupersuprovejší! Fijúúúúú!“

„To teraz nemôžeš vedieť,“ povedal Harry a trochu pritiahol ruku, keď sa ich pád začal trochu prudšie, než považoval za rozumné pre začínajúceho letca. „Možno si užiješ ešte viac zábavy, keď ťa nahor vezme Draco.“

„Viac zábavy, možno,“ zakričal Dobby cez vietor, ktorý im prúdil okolo uší. „Ale Harry Potter bude vždy ten najsupersuprovejší na veky vekov!“

Harry si nebol istý, čo na to povedať, okrem: „A ty budeš vždy môj najobľúbenejší škriatok, Dobby.“

Potom chvíľu leteli mlčky, Dobby robil pomalšie a pomalšie slučky okolo rokfortských kamenných veží a postupne klesal bližšie k trávnatým kopcom pod nimi.

Harry sa trochu zamračil, keď si všimol Luciusovu sochu kúsok od základne soviarne.

Samozrejme, videl ju už veľakrát. Bolo nemožné letieť okolo Rokfortu bez toho, aby sa neobjavila na obzore.

Toto však bolo po prvý raz, čo videl niekoho sedieť na podstavci sochy. Niekoho v objemnom tmavozelenom habite, so širokou kapucňou, ktorá zakrývala tvár pred pohľadom.

„Hej, Dobby, nevadilo by ti, keby sme pristáli?“ Harry sa naklonil dopredu a ukázal. „Len tam, pár metrov od sochy?“

„Harry Potter sa potrebuje porozprávať s pani Narcissou?“

Vtedy už boli oveľa bližšie, ale Harry stále veľa nevidel. „Ako to vieš...“

„Pani Narcissa tu býva väčšinu dní,“ povedal Dobby tónom niekde medzi vecnosťou a utrpením. „Niektoré dni hodiny a hodiny. A iné dni hodiny a hodiny a hodiny.“

Harry privrel oči a len sotva sa mu podarilo nevytiahnuť prútik, keď schádzali dolu. „Čo tu teda celé hodiny robí?“

Dobby len pokrčil plecami. „Rada sa rozpráva a rozpráva so sochou.“

Harry zaťal zuby. „Ach, ona rozpráva, či áno? A čo jej tá socha odpovedá?“

Dobby položil metlu na zem, ich pristátie bolo nešikovné zavŕzganie, a úplne sa otočil, aby sa pozrel na Harryho, uši mu stáli v pozore. „Je to len socha, Harry Potter, nemôže nič hovoriť!“

Harry sa pozrel na Narcissu, ktorej bolo z tohto uhla vidieť do tváre, a zavrčal dostatočne potichu, aby ho nemohla počuť. „Vieš, že to nie je celkom tak...“

Dobby zachoval rovnako tichý hlas. „Dobby vie veľa vecí, Harry Potter. Nezáleží na tom, ako to bolo... vytvorené, je to socha a nič iné.“

„Tak prečo sa s ňou celé hodiny rozpráva?“ zasyčal Harry a čím dlhšie o tom premýšľal, tým viac sa hneval.

„Dobby o tom nevie.“ Škriatok mu vtedy venoval trochu kritický pohľad. „Pretože Dobby nepočúva, pretože pani Narcissa sa dožaduje súkromia a Dobby sa ako dobrý škriatok stará o jej potreby, ako to od Dobbyho žiadali ostatní.“

Čo sa týka Harryho, bolo to ešte horšie. Dobby ani len netušil, aké tajomstvá by Narcissa mohla Luciusovi odovzdať v posmrtnom živote?

„Tak čo tu tentoraz robí úplne sama, keď jej vždy poskytuješ všetko súkromie, ktoré by si mohla želať?“ zasyčal Harry.

„Dobby nevie, a Dobby si myslí, že Harry Potter sa potrebuje opýtať pani Narcissy, ak chce, aby vedel!“

Harry zdvihol ruky. „Dobre, dobre. Spýtam sa jej.“

„Harry Potter sa s ňou porozpráva, či pani Narcissa nebude niečo potrebovať?“

„Áno, samozrejme.“

„Potom Dobby odchádza!“

Lusknutím prstov sa Dobby na mieste odmiestnil. Nuž, Harryho mrzelo, ak škriatka rozrušil, ale bolo to lepšie ako úplne ignorovať Narcissino podozrivé správanie.

Jednou rukou zdvihol metlu a zamieril jej smerom, pričom sa zo všetkých síl snažil nedupať a upraviť si výraz do niečoho menej obviňujúceho. Nemyslel si, že byť od začiatku agresívny je najlepší spôsob, ako z nej vylákať nejaké informácie. „Narcissa?“

„Harry.“ Videl, ako sa jej pohlo hrdlo, keď prehltla, a potom, kým sa na to pozeral, pomaly odsunula ruku z miesta, kde spočívala na Luciusovej kamennej topánke. Čo, pokiaľ išlo o Harryho, veľmi nepomohlo. Stále sa viac-menej opierala o nohu sochy v odeve.

Nechal otázku vyvstať tak nenútene, ako len mohol. „Čo tu robíš úplne sama?“

„Ach, no, Dobby bol dnes ráno s tebou a... a... nezdalo sa mi správne požiadať Severusa, aby ma sprevádzal, však?“

„Ach tak?“ Sakra, to predsa len vyznievalo trochu bojovne. „Prečo by to nebolo správne?“

Narcissa zdvihla ruku a odhrnula si kapucňu z tváre, takže jej po chrbte kaskádovito spadol dlhý vrkoč svetlých vlasov. Mierne naklonila hlavu na stranu a mlčky si Harryho prezerala, jej modré oči boli zmätené. Potom konečne prehovorila. „Pretože je teraz mojím manželom a pripomínať mu iného sa mi zdá... menej než zmysluplné.“

Harry si takmer odfrkol, len ťažko sa mu to podarilo potlačiť. „Takže ak sa mu tak veľmi snažíš byť dobrou manželkou, prečo si potom vôbec tu?“

Venovala mu ďalší z tých dlhých, pátravých pohľadov. „Keď ste manželia už takmer dvadsať rokov, len aby ste bez vášho vedomia stratili milovaného človeka a celé mesiace sa pýtali, čo sa s ním stalo, len aby ste zistili, že v skutočnosti zomrel...“ Hlas sa jej začal chvieť, keď pokračovala. „Keď si nevieš spomenúť na poslednú vec, ktorú si povedal svojmu milovanému, pretože nevieš, kedy navždy odišiel a na jeho miesto nastúpil podvodník... nuž, potom mi môžeš klásť takéto otázky, Harry.“

Sakra, a teraz sa jej leskli oči, akoby zadržiavala slzy. To však nemal v úmysle. Nechcel ju rozplakať. A určite nechcel, aby naňho Draco opäť kričal, že rozplakal jeho matku.

„Prepáč,“ povedal stroho. „Ja len... Nemôžem... milovanú?“ dokončil nakoniec. „Nerozumiem tomu.“

Vtedy sa jej ruka vrátila na Luciusovu topánku, akoby sa možno rozhodla, že je jej jedno, čo si Harry myslí. Akoby to chcela zdôrazniť, začala hladiť rukou po dĺžke Luciusovej kamennej nohy, prsty zľahka prechádzali sem a tam. Jej oči však boli skôr smutné ako vypočítavé, takže Harry si vôbec nebol istý, či si svoj pohyb vôbec uvedomuje.

„Viem, že bol k tebe krutý, Harry,“ povedala pomaly. „A krutý bol aj k ostatným, ktorých miluješ. K Dobbymu, k mnohým iným.“

„Bol krutý k tebe,“ zvolal Harry. „A ty tu sedíš ako, ako...“ Zdalo sa, že sa nedokáže zastaviť. „Akoby si ho milovala, akoby si smútila za jeho odchodom, ako...“ Bolo to všetko, čo mohol urobiť, aby nehodil Blesk na zem a nenapochodoval k nej, aby ňou prudko zatriasol.

„Bol pre mňa láskavosťou ako takou, väčšinu našich spoločných rokov,“ povedala Narcissa smutne a ruka jej stále ležala na nohe sochy. V skutočnosti sa nepohla, ale akosi to zrazu vyzeralo, akoby sa takmer rozplývala pri soche, akoby sa snažila spojiť s Luciusom v kameni. Slzy, ktoré sa snažila zadržať, jej začali kvapkať po lícach, keď pokračovala. „Toľko, toľko rokov. Ja . . . Vedela som, že má aj inú stránku, vedela som, že dokáže byť chladný, krutý a pomstychtivý, ale... a-ale so mnou...“

Ach, Bože. Vtedy stratila nervy a začala lapať po dychu, obrovské kvapky sĺz jej stekali z brady, aby sa rozprskli na kamenný plášť, ktorý teraz celý zvierala. A potom zakvílila a úplne prestala hovoriť, pretože len plakala a plakala a plakala.

Harry siahol do vreciek po vreckovke, ale našiel len náhradný kúsok pergamenu. Rýchlo premýšľal, rýchlo ho premenil a nakoniec z neho vzniklo niečo, čo sa oveľa viac podobalo handre než poriadnej vreckovke. „Tu máš,“ povedal a podstrčil jej ho. „Prepáč, nechcel som...“

Vytrhla mu handričku a zúrivo si utrela oči, ale nebolo to nič platné, lebo v podstate stále plakala. Potom si do nej vyfúkla nos a vydala pri tom akýsi priškrtený trúbivý zvuk, ktorý by bol za iných okolností smiešny. Niežeby si Harry vedel predstaviť nejakú inú situáciu, v ktorej by sa Narcissa zachovala tak nedámsky.

Videl ju plakať už aj predtým a len ju to robilo ešte éterickejšou a krajšou, ale to teraz rozhodne nebol ten prípad. Oči mala červené a podliate, nos opuchnutý a mokrý. „To nie si ty,“ vzdychla. „Je to... Neviem, možno, možno je to tým, čo povedal Drak...“

S tým od neho odvrátila tvár a mierne sa zaškerila, potom sa zhlboka, povzbudivo nadýchla, akoby sa snažila dostať pod kontrolu.

„Čo povedal Draco?“ spýtal sa jej veľmi jemne, keď sa zdalo, že už neplače.

„Ach...“ Na lícnych kostiach sa jej vynímal slabý odtieň farby, ale keďže už bola taká červená, bol to naozaj veľmi neatraktívny výraz. Harry sa snažil nepozerať, ale bolo to ťažké, keď ju vlastne nikdy nevidel vyzerať tak... priemerne a normálne. Vždy vyzerala buď ako nejaká rozprávková princezná, alebo znepokojivo blízko mŕtvoly.

Narcissa si odkašľala a trochu sa posunula, ruky si oddialila od sochy na dosť dlho, aby si široký habit tesnejšie obopla okolo stredu tela, pričom tmavozelená látka zvýraznila jej veľké brucho. „Draco... chcel, aby som sa rozprávala s tým hrozným portrétom, a ja som nemohla, jednoducho som nemohla. Ale on povedal, že to potrebujem... uzavrieť, to bolo všetko. Ale to bolo nemožné, nemohla som to zniesť, nie s... Luciusom, ktorý by mi mohol odpovedať.“

Oh. Harry si myslel, že to pochopil. Aspoň trochu. Nevedel si spomenúť, ale napadlo mu, že raz možno urobil niečo podobné. Po tom, čo mu zomrela teta... naozaj išiel a rozprával sa s ňou na hrobe?

„Vedela som, že mi povie, že som urobila chybu, keď som sa znova vydala,“ povedala Narcissa a odvrátila tvár.

„To by však nepovedal,“ povedal Harry ticho. „Nie, keď by si zomrela. Nie, keď nosíš jeho dieťa.“

Narcissa sa zasmiala, ten zvuk bol trpký, škaredý a krátky. „Nepochybujem, že Lucius by ma radšej videl mŕtvu, ako by som sa mala vydať za zaprisahaného nepriateľa Temného pána. A čo sa týka toho malého? Narodiť sa v Severusovej domácnosti, kde má Draco neustály vplyv? Niet pochýb o tom, čo by si myslel.“

Harry si nemohol pomôcť. „Áno, myslím, že všetci vieme, že to bol riadne prehnitý človek. Tak prečo ho vôbec oplakávať?“

Skôr než odpovedala, unikol jej z pier dlhý povzdych. „Nebol taký vždy. Keď sa Temnému pánovi naplno vrátila jeho moc... to zmenilo môjho Luciusa. Dracova zrada ešte viac.“

Harry si tak prudko vydýchol, až mu v jarnom vánku vyletela ofina. „Ako som počul, celý čas bol k Dracovi dosť chladný a krutý. Čarodejnícky výprsk? Púšťanie hadov?“

Hrdlo sa jej zachvelo, keď prehltla. „Áno, tak mi to povedal môj Drak. Myslím, že veril... že ma to nejako upokojí, keď budem vedieť, že nie som jediná...“ Prečistila si hrdlo.

„Ale teba to neutešilo.“

Vydala zvuk, ktorý znel ako trpký smiech udusený v zárodku. „Nie. Určite nie. Mala som si vtedy uvedomiť, čo sa deje!“

Áno, mala si. Ale naozaj by to niečo zmenilo? Harry tak trochu pochyboval, že by sa Luciusovi postavila. Určite sa mu nepostavila, keď rozhodol, že by mali Draca obaja odstrihnúť. Na druhej strane, dovtedy na ňu obrátil svoje týranie a Severus ho nazval „majstrom manipulátorom“, takže možno by na ňu Harry nemal byť taký prísny.

Nevedel, čo si má myslieť - bolo to, akoby ho to ťahalo dvoma rôznymi smermi naraz. Tá jeho časť, ktorá vždy chcela, aby sa niekto postavil strýkovi Vernonovi zaňho, tá časť na ňu chcela jednoducho zakričať, že deti si zaslúžia niečo lepšie. Ale bola tu aj jeho druhá časť, tá, ktorá si pamätala, aké to je byť na strane príjemcu zneužívania. Ten pocit bezmocnosti... presvedčenie, že čokoľvek poviete alebo urobíte, bude zlé. Harry by sa stavil o čokoľvek, že ona o tom vedela všetko, pretože nech už hovorila čokoľvek, pochyboval, že Lucius Malfoy bol kedysi jemný a láskavý muž, ako si ho chcela pamätať.

Úprimne povedané, myslel si, že ju pravdepodobne celý čas manipuloval a ona o tom len nevedela. Nečudo, že to potrebovala uzavrieť - v tom mal Draco pravdu. Áno... Stále sa strácala v hmle, pomyslel si a matne si spomenul na niečo, čo podľa neho Marsha raz povedala. Strach, povinnosť a vina - obviňovala sa, a pravdepodobne nielen za to, čo sa stalo Dracovi. Harry by sa stavil o čokoľvek, že sa obviňovala aj za to, ako sa k nej správal Lucius.

Sakra, pomyslel si. Všetci v tejto rodine potrebujú terapiu.

A potom to bol on, kto zalapal po dychu a premýšľal, kedy ju začal mentálne začleňovať do ich rodiny.

No nebolo to tak, že by sa mohla stretnúť s Marshou. Narcissa by pravdepodobne omdlela pri predstave, že by mala stráviť hodinu s nejakou motáčkou, a rodina alebo nie, Harry by aj tak v žiadnom prípade neriskoval Marshu. Pretože Narcisse stále nedôveroval. Len preto, že bola vydatá za totálneho bastarda a nebola pripravená to prijať? To neznamenalo, že tu nebola na to, aby ich špehovala a podávala správy Voldemortovi.

Hoci Harry musel priznať, že tento scenár vyzeral o čosi menej pravdepodobný. Narcissa určite nevyužila možnosť odovzdať informácie portrétu. Niežeby mala veľa užitočných informácií a jej neochota mohla byť úplne spôsobená traumou z jeho rúk, nie lojalitou k rodine, v ktorej sa ocitla.

Takže naozaj ... Harry nevedel, čo si má myslieť. Aj on bol už dosť unavený z toho, že nevie!

Narcissa sa ešte viac zošuchla k soche a vyzerala, akoby ju opustila všetka bojovnosť. „Viem, že ma neschvaľuješ,“ povedala potichu s tvárou obrátenou ku kameňu. „To, že som tu takto.“

Harry si nebol istý, či tým myslela „byť tu, vydatá za Severusa“, alebo „byť tu a rozprávať sa so sochou svojho mŕtveho násilníckeho manžela“, a tak len trochu pokrčil plecami.

„Presne preto sem zvyčajne chodím, keď sa vy traja venujete vyučovaniu.“ Aha, takže mala na mysli návštevu sochy. „Myslela som si, že aj dnes to bude bezpečné. Severus povedal, že sa musí postarať o citlivý odvar, a ty a Draco sa, samozrejme, budete chcieť pozrieť na zápas v metlobale.“

Harry sa zamračil. „Ale Draco spomínal, že príde aj Dobby. Zvyčajne chodí von s tebou, však? Tak prečo si prišla sama? Je to dlhá prechádzka a nikto ti nepomôže, ak budeš potrebovať pomoc. Alebo ešte horšie. Chcem povedať, že Rokfort nie sú vždy najbezpečnejšie miesto a Voldemort ťa už napadol dosť.“

Siahla rukou do vrecka a vytiahla zvonček, ktorý jej dal Snape. „Metlobal alebo nie, myslela som si, že Dobby by okamžite prišiel, keby som zazvonila.“

No, to už bolo o čosi lepšie, predpokladal Harry. Aspoň mala plán.

„Ale nebolo by múdrejšie jednoducho zostať doma?“ musel sa spýtať a gestami poukázal na jej ťažký tehotenský stav.

Jej vlastné pokrčenie ramien vyzeralo bolestne. „Myslela som si, že by som možno mohla ... Ja neviem, Harry. Nezdá sa, že by mi pomohlo, keď som sem prišla. Ale nikdy som to neskúšala, keď som bola naozaj sama. Takže... Napadlo mi, že to urobím.“

Dovtedy si Harry naozaj nemyslel, že sa snažila odovzdať informácie soche. Okrem toho bol Dobby presvedčený, že je to len socha, a Dumbledore si zrejme myslel to isté. Takže možno bol Harry len paranoidný.

„Hm... mám ťa teda nechať?“

Aj keď si stále nemyslel, že to, že je sama, tak ďaleko na pozemku, je najlepší nápad.

„Ďakujem, ale nie,“ povedala. „Ak by si mi mohol pomôcť dovnútra, bola by som ti veľmi vďačná.“

Harry jej ponúkol ruku a nechal ju, aby sa oňho oprela, keď sa vracali do hradu a zostupovali do hlbín žalárov.

Za obsah komentárov je zodpovedný užívateľ, nie prevádzkovateľ týchto stránok.
Ďakujem
Pre automatický komentár sa musíte prihlásiť.

AK. Automatické poďakovanie za preklad (Hodnotenie: 1)
Od: luisakralickova - 29.06. 2024
| |
Omlouvám se, že nemám víc času, o to víc si vážím vašeho, který jste tomu věnovali.

Kapitola 66: Uhoľ pohľadu 2/2 (Hodnotenie: 1)
Od: JSark - 29.06. 2024
|
Terapia pre všetkých. To je napad. Pomaly aj celý hrad by sa zviezol. :D
Ďakujem. Nemyslím, že by mala Narcisa nejaké plány. To vyzerá skôr ako reakcia týranej ženy, ktorá aj tak ma toho grazla rada.

AK. Automatické poďakovanie za preklad (Hodnotenie: 1)
Od: alvap - 30.06. 2024
|
Alespoň takto děkuji všem, kteří se na tomto překladu podíleli a umožnili mi tak příjemně strávit čas. Tímto dávám najevo, že povídku čtu a těším se na pokračování.

AK. Automatické poďakovanie za preklad (Hodnotenie: 1)
Od: Sofia99 - 01.07. 2024
|
Alespoň takto děkuji všem, kteří se na tomto překladu podíleli a umožnili mi tak příjemně strávit čas. Tímto dávám najevo, že povídku čtu a těším se na pokračování.

AK. Automatické poďakovanie za preklad (Hodnotenie: 1)
Od: Ruby72 - 02.07. 2024
|
Aspoň takto ďakujem všetkým, čo sa na tomto preklade podieľali a umožnili mi tak príjemne stráviť čas. Týmto dávam najavo, že poviedku čítam a teším sa na pokračovanie.

Prehľad článkov k tejto téme:

Aspen: ( Jimmi )21.07. 2024Kapitola 67. Slizolin vs. Chrabromil  1/3
Aspen: ( Jimmi )29.06. 2024Kapitola 66: Uhol pohľadu 2/2
Aspen: ( Jimmi )29.06. 2024Kapitola 66: Uhol pohľadu* 1/2
Aspen: ( Jimmi )30.12. 202365. Fešák Harry 2/2
Aspen: ( Jimmi )11.12. 202365. Fešák Harry 1/2
Aspen: ( Jimmi )31.10. 202364. Dobbyho let 2/2
Aspen: ( Jimmi )17.10. 202364. Dobbyho let 1/2
Aspen: ( Jimmi )07.05. 202363. Hermiona 2/2
Aspen: ( Jimmi )01.05. 202363: Hermiona 1/2
Aspen: ( Jimmi )14.04. 202362: Umenie oklamať
Aspen: ( Jimmi )09.04. 202361. So škriatkom hranie a dieťatka mena vyberanie 2/2
Aspen: ( Jimmi )07.04. 202361. So škriatkom hranie a dieťatka mena vyberanie 1/2
Aspen: ( JSark )21.12. 202260. Chyba v našich osudoch 2/2
Aspen: ( JSark )06.09. 202260. Chyba v našich osudoch 1/2
Aspen: ( JSark )22.07. 202259. Domáci škriatkovia a vlkolaci a víchrice, ach jaj!
Aspen: ( JSark )15.05. 202258. Príbehy a pravdy a lži, ach jaj!
sarini: ( JSark )18.04. 202257. Čučoriedky a kumkváty a endívia, ach jaj!
Aspen: ( JSark )14.03. 202256. Ďalšia tapiséria 2/2
Aspen: ( JSark )07.03. 202256. Ďalšia tapiséria 1/2
Aspen: ( JSark )01.03. 202255. V pivnici
Aspen: ( JSark )28.02. 202254. Rodina ako žiadna iná 2/2
Aspen: ( JSark )27.02. 202254: Rodina ako žiadna iná 1/2
Aspen: ( JSark )21.02. 202253. Od hlavy po päty 2/2
Aspen: ( JSark )15.02. 202253. Od hlavy po päty 1/2
Aspen: ( JSark )12.02. 202252. Vyznania lásky 2/2
Aspen: ( JSark )07.02. 202252. Vyznania lásky 1/2
Aspen: ( JSark )31.01. 202251. Sebaovládanie
Aspen: ( Lupina )26.01. 202250. Víc magie Blacků
Aspen: ( Lupina )26.01. 202249. Nevítané zprávy
Aspen: ( Lupina )26.01. 202248. Magie Blacků
Aspen: ( Lupina )26.01. 202247. Mrhání časem
Aspen: ( Lily of the valley, Janka )26.01. 202246. Prokletá
Aspen: ( Lupina )26.01. 202245. Potrhlá čajová společnost
Aspen: ( Lupina )26.01. 202244. Láska a Lenka
Aspen: ( panacek.provaze )26.01. 202243. Škriatkozmätky
Aspen: ( panacek.provaze )14.07. 201442. Dezert k večeři 2/2
Aspen: ( panacek.provaze )08.07. 201442. Dezert k večeři 1/2
Aspen: ( Clarissa )22.03. 201441. Mezikolejní vztahy 2/2
Aspen: ( Clarissa )27.10. 201341. Mezikolejní vztahy 1/2
Aspen: ( Clarissa )21.04. 201340. Odhalení
Aspen: ( holloway )23.12. 201239. Ukradené polibky
Aspen: ( Jimmi )15.12. 201238. Mapa
Aspen: ( Zelaaa001 )07.12. 201237. Chameleón
Aspen: ( Kaya )30.11. 201236. Lenka?
Aspen: ( Florence )26.11. 201235. Dohoda a návštěva
Aspen: ( Zelaaa001 )06.08. 201234. Nový Rok
Aspen: ( Kaya )05.08. 201233. Nezapomenutelné Vánoce
Aspen: ( Janka )28.07. 201232. Společne
Aspen: ( zelaaa001 )01.02. 201231. Jediné, čo si prajem na Vianoce
Aspen: ( Jimmi )12.01. 201230. Dvere
Aspen: ( Jimmi )18.12. 201129. Medzihra: Scény z bálu
Aspen: ( Jimmi )13.12. 201128. Vianočný bál
Aspen: ( Zelaaa001 )06.12. 201127. Karamelky
Aspen: ( Janka )02.12. 201126. Etika
Aspen: ( Jimmi )19.07. 201125. Ľstivý, lačný Chrabromilčan
Aspen: ( Elza )14.06. 201124. Jak bylo dohodnuto
Aspen: ( Chalibda )21.05. 201123. Deal Breaker
Aspen: ( Tersa )18.03. 201122. ...a její následky
Aspen: ( Janka )21.02. 201121. Pravda...
Aspen: ( Kaya + Tersa )30.01. 201120. Třikrát ne, jednou ano
Aspen: ( Janka )14.12. 201019. Zmijozel
Aspen: ( Janka )20.11. 201018. Ať se ti to líbí nebo ne
Aspen: ( Elza )23.10. 201017. Poprask v Lektvarech
Aspen: ( Elza )25.09. 201016. Milá lékařka
Aspen: ( Katy )11.09. 201015. Špatné plánování
Aspen: ( Elza )17.08. 201014. Nezapomeň na mě
Aspen: ( Elza )10.08. 201013. Nebelvír proti Zmijozelu
Aspen: ( Elza )17.07. 201012. kapitola Milý Draco
Aspen: ( Janka )31.05. 201011. kapitola Avada Kedavra
Aspen: ( Katy )21.04. 201010. kapitola Touhy
Aspen: ( Janka )08.03. 20109. kapitola Maura Morrighanová
Aspen: ( Katy )09.02. 20108. kapitola Bradavický expres
Aspen: ( Janka )06.01. 20107. kapitola 9. ledna 1977
Aspen: ( Katy )22.12. 20096. kapitola Otcové a synové
Aspen: ( Betty )21.12. 20095. Kapitola – Odrazy v zrcadle
Aspen: ( Zrzka, Elza )17.12. 20094. kapitola – Sirius
Aspen: ( Knihovka, Betty, Tersa )09.12. 20093. kapitola - Muž v zrcadle
Aspen: ( Tersa )30.11. 20092. kapitola Úplný Zmijozel
Aspen: ( Zrzka, Umeko )29.11. 20091. kapitola 8. srpen 1997
. Úvod k poviedkam: ( Jimmi )29.12. 2021Úvod k poviedke