Preklady fanfiction Harryho Pottera

Kapitola 5: Surrey

Poznámka prekladateľky: Ták, konečne TÁ kapitola, keď sa vysvetlí, čo sa vlastne stalo s Harrym. Keďže mne dosť dlho trvalo, kým mi docvaklo, čo nám to vlastne autorka vyviedla, som zvedavá, ako na tom budete vy. Nápoveda: spomeňte si na názov celej poviedky a na názov tejto druhej časti.

Utorková ranná hodina so siedmakmi prebieha lepšie, ako Nizar očakával. Tí sa tešia z možnosti stráviť tridsať minút v kúzlom vynútenom snení - zdá sa, že najmä Chrabromilčania dôverne poznajú Patentované sny na deň dvojčiat Weasleyovcov. Potom im Nizar povie účel strávenia tridsiatich minút pod vplyvom kúzla a radosť sa zmení na vítanú intenzitu a sústredenosť.

"Takže na dosiahnutie úspešnej oklumencie..."

"Myšlienkovej mágie," povie Nizar otrávene. Naozaj neznáša tie odlišné termíny.

"Jasné, to," povie Jordan, neohrozený. "Musíme byť schopní dosiahnuť takú úroveň mentálnej vizualizácie, a potom je to ďalší krok."

"V podstate."

"To by nemalo byť príliš ťažké. Aj tak to robím na každej hodine dejín mágie," ozve sa Gupta.

"Každú hodinu dejín mágie prespíš," opraví ho slečna Parangyo.

Gupta pokrčí plecami. "To isté."

"Nie, to nie!"

Šiestakom sa tiež darí lepšie spolupracovať, čo znamená, že ich praktické hodiny nie sú zle napísané bojové scenáre. Potom má Nizar dvojhodinovku druhákov z Bystrohlavu a Bifľomoru, vďaka čomu má plnú miestnosť študentov, ktorí sa s inteligentným nadšením venujú kúzlam pre tretiakov (hlúpe, zbytočné učebnice).

Minerva sa zastaví v triede, keď ich vyháňa preč, aby Nizarovi oznámila, že slizolinskí a chrabromilskí druháci v ten deň na jeho hodinu neprídu. "Drahí bohovia, prečo?"

Vzdychne si. "Na herbológii sa stal incident. Väčšina z nich je na ošetrovni a tí štyria, ktorí tam nie sú, upratujú ten neporiadok."

"Chcem to vôbec vedieť?" Nizar sa spýta.

Minerva stisne pery a potom sa nakloní bližšie, mimo dosahu sluchu študentov prechádzajúcich chodbou. "Rubeus mal na hodinách starostlivosti o magické tvory pre prvý a druhý ročník vyčlenených niekoľko rôznych druhov škriatkov. Dennis Creevy, slečna McDonaldová, pán Pritchard a slečna Bainbridgeová ich pustili do skleníkov. Okrem iného tam bolo nahádzaných veľa čínskych žuvacích kapúst a zubatých pelargónií."

"Dvaja Slizolinčania a dvaja Chrabromilčania spolupracovali na žartíku proti obom svojim fakultám." Nizar niekoľkokrát žmurkol. "Si na nich pyšná, však?"

"Áno!" Minerva odpovie, pričom sa jej darí tváriť sa ustarostene. "Našťastie si pri upratovaní neporiadku vytvorili vlastný trest, úlohu, ktorú vykonávajú spoločne bez akejkoľvek vzájomnej nevraživosti. Považujem to za zázrak."

"Celý môj piatok je im k dispozícii, aby si mohli doplniť hodiny, ktoré dnes vynechali," ponúkne Nizar.

Minerva prikývne a upraví si klobúk. "Pošlem ti správu, keď sa uistím, že majú voľno. Možno to bude musieť byť len jedna hodina. Zatiaľ sa uvidíme pri večeri. Ak nemáš iné plány?"

"Už nie, nemám." Nizar počká, kým Minerva odíde, a potom zatvorí dvere triedy. Ďalšie dve hodiny voľna za celý deň. Je v pokušení dať to Severusovi vedieť, ale je posledný týždeň pred zimnými prázdninami. Ten človek známkuje s odhodlaním niekoho, kto od dvadsiateho tretieho decembra do siedmeho januára neplánuje robiť nič podobné.

Odchádza do svojich komnát a v duchu si prejde deň. Kanza ospalo zamrmle, že je jej zima, a tak ju nechá, aby sa vyhrievala na kameni priamo pred krbom.

Ani jeden z nich nemôže žiť, kým je ten druhý nažive, premýšľa Nizar. No, túto jednu vec chcel urobiť, ale hlava slizolinskej fakulty a učenie mu vyplnili dni. "Elfric, mohol by si povedať portrétom, ktoré patria k rámom zo skladiska, že by som sa s nimi rád porozprával?"

Elfric vzhliadne od záhaľčivého rozhovoru s jedným zo záhradných hadov z portrétu na druhom poschodí. "Samozrejme, otče. Jago mi môže pomôcť."

"Ďakujem, Elfric, Jago," povie Nizar a sleduje, ako odchádzajú z rámu opačným smerom.

Nizar vojde do skladiska a usadí sa do kresla, ktoré mu škriatkovia láskavo pridali do jeho komnaty, a nohy si podoprie o dubový kufor. Netrvá dlho a objavia sa Godrik, Helga, Salazar a Rowena, čo znamená, že Elfric si musel privolať ďalšiu pomoc. Ak sa títo štyria zatúlali dosť ďaleko, ich nájdenie mohlo trvať celé hodiny.

"Nemáš teraz vyučovanie?" Rowena sa ho s úsmevom spýta.

"No, mal som, ale zrušili ho." Nizar im porozpráva o incidente z herbológie.

Godrik a Salazar sa na seba usmievajú. "To bola naša chyba a neľutujeme to," povie Salazar.

"Vy dvaja ste úplne hrozní a ja som na vás veľmi hrdý." Nizar si vymení pohľad s Helgou, ktorá sa príšerne snaží vyzerať sklamaná z ostatných. Nabudúce budú neplechu robiť Bifľomorčania a Bystrohlavčania, ale aspoň tá ich by mohla znamenať menej katastrofálne upratovanie. "Vie niekto z vás o tom proroctve, ktoré sa týka Voldemorta?"

Odložili nabok incident z herbológie a zamračili sa. "My áno, hoci sme sa o ňom dozvedeli až na jar roku 1980," odpovie Godrik. "Vtedy súčasný riaditeľ prvýkrát odhalil proroctvo a diskutoval o ňom s portrétmi v riaditeľni."

"Čo znamená, že váš starší portrét vás ostatných okamžite našiel a podelil sa o informácie," tlmočí Nizar.

Helga zúži oči. "Tá časť o tom, že sa v júli narodí dieťa rodičom, ktorí sa trikrát vzopreli Voldemortovi, bola trochu ťažšia a, samozrejme, riaditeľovi sme povedali, že sa to nedozvie, kým sa nenarodia."

"Nakoniec zostali len dva páry bojujúce vo vojne, ktoré spĺňali obe kritériá," hovorí Rowena. "Potterovci a Longbottovci."

"Longbottom? Chudák Neville." Dajme tomu, že Longbottom sa v obrane zlepšuje a zdá sa, že je odhodlaný vyriešiť svoj problém s rastlinami v elixíroch. Nizar má podozrenie, že v hre sú aj iné aspekty, ktoré z mladíka urobili koktavú trosku, s ktorou sa prvýkrát stretol v novembri.

Nizar sa postupne pozrie na každý portrét, hoci najzreteľnejšie je to na Helginom výraze. "Nikto z vás nemá rád Albusa Dumbledora, však?"

"My... si ho vážime," povie Rowena opatrným tónom. "Ako čarodejníka a človeka, ktorý uznal, že bojovať proti Voldemortovi bolo potrebné vtedy a je potrebné aj teraz."

"Ale inak by som ho najradšej chytila pod krk a uškrtila," zavrčí Helga.

Nizar zdvihne obočie. "Tak dobre. Zatiaľ som nebol svedkom ničoho, kvôli čomu by som ho chcel zabiť, hoci ochotne priznávam, že mu nedôverujem. Len neviem prečo." Hrubosť, ten prvý pokus o čítanie Nizarových myšlienok, je len časťou problému. Nikdy nehovoril o hlbšom pocite, takom hmlistom, že ho ani nevie vyjadriť.

Salazar pokrúti hlavou. "Idiota. Ešte stále si si neprečítal ten zvitok, však?"

"Nie." Nizar sa naňho zahľadí. "Od Halloweenskej noci som mal trochu veľa práce, čo sa týka učenia..."

"Dvorenia." Helga sa tvári samoľúbo.

"- a snahou vyrovnať sa s panikou, ktorá spočíva v učení sa žiť v tomto zasranom storočí!" Nizar dokončí. "Je to niečo, čo potrebujem vedieť hneď?"

"Si tú haces esa pregunta, entonces tú necesita saber." 1)

Nizar prevráti očami Salazara. "To si už nikto nepamätá, ako sa odpovedá na otázku slovami 'áno' alebo 'nie'?"

Rowena sa naňho znepokojene pozrie. "Prečítaj si zvitok, Nizar. Nájdeš tam presne to, čo potrebuješ vedieť."

Zloží nohy z dubového kufra. "Drahí bohovia, dobre." Zdvihne veko kufra, pretriedi veľkú hromadu korešpondencie poslanej vo fľaši a starý prútik, aby vylovil zvitok. Obráti ho v rukách a chvíľu sa pozerá na pôvodnú zelenú pečať ich fakulty. "Dúfam, že je to oveľa menej záhadné ako to ostatné," zamrmle a zlomí vosk.

Keď zvitok rozbalí, Nizar neobjaví nič poučnejšie ako prázdny papier. "Čo - prázdny? Prečo je to, dočerta, prázdne?"

Na povrchu papiera sa tvoria slová ako čierne vlnky na rybníku: Pretože si nepoužil heslo.

"Nepamätám si žiadne prekliate heslo. To je súčasť problému!"

Znovu sa objavia atramentové vlnky. Ako sa voláš, ty idiot?

"Aha, nápovedy. Mám rád nápovedy." Nizar čaká, kým sa slová vyjasnia. "Volám sa Nizar Hariwalt, pán z Leónu, z domu Deslizarse, Kastílie a Moravie," zasyčí. V reakcii na parlesčinu sa po stránke rozvlní ďalší čierny atrament a zanechá za sebou slová.

V modernej angličtine.

Nizar si správu dvakrát prečíta, kým sa pozrie na svoju rodinu. "To je nejaký prekliaty vtip?"

"Nie, najdrahší." Helgin súcitný výraz nepomáha.

"Preto nás tak znepokojilo, o koľko si prišiel v dôsledku zlyhania ochranného kúzla," hovorí Rowena.

"Alebo presnejšie, kto bol taký hlúpy, že pohol tým prekliatym obrazom," zamrmle Godrik a zamračí sa.

Nizar si ťažko sadne do kresla a niekoľko minút sa presviedča, aby nehyperventiloval. Nepamätá si to - nič z toho!

Slová sa ozvú nečakane; Salazarov hlas, ktorý sa ho pýta na Galieninu magickú adopciu: Chceš jej zmeniť meno?

Prečo by som to mal chcieť? odvetil. Jej krstné meno je v poriadku. Ide mi o priezvisko, Sal.

Galiena, Brice a Elfric deSlizarse, ich posledný pokus presvedčiť kumbrícky, piktsky a anglicky hovoriacich obyvateľov ostrovov, aby, prosím, prestali masakrovať ich rodinné meno. V čase, keď sa Salazarovi a Marion narodili prvé deti, sa o to už ani nepokúšali. Všetci Fortunatini mladší súrodenci niesli meno Slizolin.

Nizar sa pozrie späť na portréty, ktoré naňho hľadia s rôznou mierou súcitu... a dosť možno aj ľútosti. "Sal," zašepká. "Sal, prosím. Povedz mi, že to nie je tak, ako sa tu píše."

"Keby si si spomenul, ako veľmi som si neželal tvoj návrat na toto miesto, pochopil by si, ako veľmi ma bolí ti povedať, že nič také nemôžem urobiť." Salazar nakloní hlavu k zvitku. "Prečítaj si ho ešte raz, brat, ešte raz. Dávaj pozor na to, čo sa v ňom nepíše."

Nizar Hariwalt, pán z Leónu, z domu Deslizarse, Kastílie a Moravie

Grófství 2) za vlády Findláecha mac Ruaidrího, najvyššieho kráľa Alby,

1. októbra roku 1017

Dúfam, že je to úplne zbytočné. Videl som však, ako tie najstarostlivejšie plány zničili premenné, o ktorých pochybujem, že by ich mohli predvídať aj bohovia, takže nemám náladu riskovať. Nie s týmto. Nie s tým, koľko závisí od úspechu tejto absurdnej zápletky.

Ak si za tie stáročia nič nestratil, ďalšie čítanie je zbytočné, ak ho nepoháňa bláznivá zvedavosť. Ak si nepamätáš, potom vedz, že sa snažím písať o tom, čo je najpotrebnejšie, bez toho, aby som napísal ďalšiu knihu.

(Dúfam, že knihy prežili. Bolo by pekné zistiť, či sa dajú vylepšiť).

Kým sa ti tento zvitok opäť dostane do rúk, uplynie najmenej deväťsto sedemdesiatosem rokov. Nikto z nás ešte nikdy nič podobné neurobil, ale Salazar je ten idiot, ktorý sa neuistil, či sa môže cestovať v čase dopredu, skôr než niekoho stiahol dozadu.

 Nie, to nie je celkom fér. 

Čas je kruh: Salazar ťa prijal za svojho brata, pretože ťa poslal späť, aby si sa stal jeho bratom. Jedno sa stalo, musí sa aj druhé. Nesúď ho príliš prísne, aj keď je to idiot. Len pomysli - ak v medziobdobí medzi augustom a novembrom nič neposral, čoskoro budeš mať to potešenie povedať mu to ešte raz.

V prvý deň Martiusa - marca, sakra, nezabudni, že je to marec - si sa stretol so Salazarom Fernanom, markízom z Leónu, z domu Deslizarse, Kastílie a Moravie v dedine vtedy známej ako Castleview, ktorá sa jedného dňa bude volať Rokville.

Prečo zmenili ten názov? Čo bolo zlé na Castleview? Mám štyridsaťdva rokov a stále vôbec nerozumiem ľuďom.

V ten istý deň si sa prvýkrát stretol s Orellanou Constanzou, markízou z Leónu, z domu Luz de Sol a Kastílie. Fortunatou Constanzou, lady z Leónu a Kastílie, z domu Luz de Sol. Vojvodkyňou Rowenou z rodu B'ystyr glaw v Bavorskom vojvodstve, strážkyňou východného sídla čarodejníckej školy na Rokforte. Lady Helgou Blofvirs dítmir zo severského grófstva Orkneje, strážkyňou severného sídla čarodejníckej školy na Rokforte. Godrikom, grófom z Crábhadh Mhìle v grófstve Wessex v Anglickom kráľovstve, správcom južného sídla čarodejníckeho sveta Rokfortu. Salazar bol držiteľom západného sídla. No - je, predpokladám. Niekedy mám podozrenie, že tie spojenia sú trvalé.

Salazar ťa vyhlásil za svojho brata prostredníctvom magickej adopcie počas jarnej rovnodennosti roku 991. Okrem toho je v hre aj nejaký príbuzenský vzťah, ale nikdy sme nedokázali určiť aký, okrem toho, že pokrvné spojenie je veľmi, veľmi vzdialené a nie len kvôli časovému odstupu. V podstate sa Salazar stretol s iným parselanom a rozhodol sa, že si ťa nechá. To on robí.

Galiena, Brice a Elfric hovorili každému, kto ich počúval, že mám rovnaký zlozvyk.

Bezprostrednejším problémom je toto: Salazar Fernan z domu de Deslizarse ťa prvýkrát stretol v marci roku 990. Ty si sa zasa so Salazarom prvýkrát stretol 31. iuliusa 1995.

Povedal by som ti, aby si nepanikáril, ale ak si na to všetko zabudol, bolo by to zbytočné. Namiesto toho ti poviem toto, pretože inak to doslova nemôžem napísať. Tvoje meno je Nizar Hariwalt z domu de Deslizarse. To ti nikto nemôže vziať - ani mágia, ani čas, ani samotná smrť. Jadro toho, kým si, sa nezmenilo, ale pokiaľ ide o mágiu, osoba, ktorou si býval, prestala existovať v okamihu, keď sa dokončila magická adopcia.

Niekto by ťa mohol identifikovať, hoci tá prekliata jazva a nádoba na dušu s ňou spojená je už dávno odstránená. Ty však nikdy nebudeš môcť povedať, že tvoje meno je iné ako to, čo som napísal. Je to magicky záväzné. Keby som si na jar uvedomil, že potom o svojom mene nebudem môcť ani klamať, prikázal by som Salazarovi, aby tú hlúpu zmluvu opravil. Nemôcť klamať o svojej identite je sakramentsky nepohodlné. Ani prezývky nie sú užitočné. Euskaranský Hari nie je to isté ako saský Harold.

To mal byť júl, nie iulius, však?

Ak ťa to uteší, momentálne som vydesený na smrť.

Nizar sa zadíva na list. "Nie, to vôbec nie je útecha!"

"Nizar?"

"Sklapni, Sal! Mám plné ruky práce s nervovým zrútením vyvolaným panikou!" Rozohní sa Nizar. Hodí zvitok do kufra a prehne sa v kresle, snaží sa dýchať.

"Nevzbudilo to v tebe ani trochu spomienok, však?" Godric znie znepokojene.

"Nie!" Nizar si rukami prehrabne vlasy. "Bol môj život taký strašný, že som urobil všetko pre to, aby som naň zabudol?"

"Nie, hermanito," povie Salazar potichu. "Krutý a ťažký, áno, ale nebolo tvojím zámerom zabudnúť. Čo si povedal tým, že si to vôbec nepovedal?"

Nizar sa zadíva na kamennú podlahu. Premýšľa. Premýšľaj, do čerta.

Bezprostrednejším problémom je toto: Salazar Fernan de Casa de Deslizarse ťa prvýkrát stretol v marci roku 990. Ty si sa zasa so Salazarom prvýkrát stretol 31. iuliusa 1995.

"Do prdele," zašepká Nizar. Zabuchne kufor a vybehne zo skladu, šmykom sa zastaví vo svojej obývačke a točí sa v kruhu. Londýn, musí do Londýna.

Nizar sa pozrie na svoje oblečenie. Dlhá vesta, nie habit, jedna z tých nenápadnejších, ktorá sa zdá byť jednoliato čierna, pokiaľ nestretne inú osobu s tetrachrómiou. Môže si ju obliecť aj v Londýne a bude vyzerať nadmieru oblečený, nie však nemiestne. Prútik má v rukáve, nože v topánkach.

Vyrazí na cestu zo svojich komnát, cez triedu. Dvere triedy hlasno buchnú v ráme, kým zmiznú, ale to už sa ženie chodbou a po dvoch či troch schodoch na veľké schodisko. Študenti zmätene kričia alebo mu venujú čudné pohľady, keď okolo nich preletí, ale Nizar vidí len rozmazanú škvrnu tvárí a habitov, ktoré mu splývajú.

Nizar dopadne na schodisko na druhom poschodí a nájde tam úplnú zápchu študentov, zmätený žabí spev a Filiusa, ktorý sa snaží prekričať hluk. "Do prdele," zamrmle si popod nos. Teraz, keď už prestal reagovať prehnane a začal znova premýšľať, je už príliš neskoro na to, aby sa z Rokfortu jednoducho premiestnil. Aspoň nie, ak si chce udržať toto tajomstvo.

Po jeho pravici je okno. Nizar ho odomkne, ignoruje chladný vzduch, ktorý sa dvíha, a vyskočí von oknom. Klesne o celé poschodie, kým si spomenie na základy levitácie.

Namiesto toho, aby si zlomil končatinu na zemi, dopadne a kotúľa sa, vynorí sa s vetvičkami vo vlasoch a pekelne vystraší mačku Argusa Filcha. "Pardon," zafučal Nizar na ospravedlnenie a rozbehol sa k najbližšiemu okraju protipremiestňovacích ochrán. Vyhupne sa na statný strom, rozbehne sa po starom konári, ktorý siaha k línii plota, skočí a potom sa vo vzduchu premiestni vo chvíli, keď je za hranicou školy.

Nizar dorazí do londýnskej uličky, ktorú mu ukázal Severus, a oprie sa o stenu, lapajúc po dychu. Zvuk dopravy z cesty Charing Cross je dnes oveľa hlasnejší ako minulý piatok večer.

Stačí, povie si. Je načase prestať prehnane reagovať a začať sakra premýšľať. Netuší, kde by Salazar mohol byť, okrem očividného faktu, že Salazar bol ten, koho to hlúpe zariadenie v Londýne detekovalo.

Nemusí vedieť, kde je Salazar. Stačí, keď sa pozrie tam, kde by Salazar očakával, že ho bude hľadať Nizar. Šikmá ulička je zrejmá - príliš zrejmá. Bolo by ťažké hľadať jednu magickú bytosť medzi množstvom iných.

Surrey. Guildford bola riadna dedina, dokonca aj v Nizarových časoch.

Nizar začaruje kúzlo neviditeľnosti a potom sa opäť premiestni do Guildfordu, v hraniciach tamojšieho starého kresťanského kostola. Takmer pristane na starom farárovi v rezidencii a zatají dych, keď sa starý muž zmätene obzerá okolo seba, popletený náhlym vetrom. Nizar si vydýchne, keď bielovlasý starec pokračuje v ceste a mrmle si o prievane v starých katedrálach a o tom, že žiadne peniaze nikdy nezabránia vetru.

Nizar sa pozrie na bočné dvere v starej stene. Pomocou prútika ich otvorí a zavrie, potom kúzlo zruší a strčí si prútik späť do rukáva. Nemusí predstierať, že je zadychčaný, keď sa starý kňaz otočí.

"Dobrý deň," pozdraví ho starec s milým, ale zmäteným úsmevom na tvári. "Moje stádo zvyčajne používa predné dvere, priateľu."

"Ehm, áno, ospravedlňujem sa." Nizar znovu naberie maniere, ktorými očaril dvory v Európe a Ázii. "Som trochu zúfalý a nechcel som byť nezdvorilý. Viete, stratil som sa a mám stretnutie na severe, v Malých Neradostniciach, lenže netuším, ako sa tam odtiaľto dostať."

"Ste v nesprávnom mestečku a okrem toho na nesprávnej strane rieky," hovorí kňaz. Zvedavo si premeriava Nizárovu tvár a jeho dlhú vestu. "Myslím, že aj z druhej strany mláky. Ľahko chápem, ako ste sa mohli tak ľahko stratiť. Každý z nás vám potvrdí, že britská doprava je mätúca, aj keď ste na ňu zvyknutý. Ako sa stalo, že ste sa stratili?"

"Zmeškal som... autobus," bráni sa Nizar. "Povedali mi, že neďaleko je železničná trať..." Každopádne dúfa, "ale zdá sa, že ju neviem nájsť. Boli by ste taký láskavý a naviedli ma?"

Lichôtky takmer vždy zvíťazia, aspoň medzi tými, ktorí si ešte vážia milé slová. Nizar má smer, dopraje starcovi krátku modlitbu za bezpečnú cestu a o päť minút je na ceste.

Muklovský "obchodík" so spaľujúcim jasným osvetlením má pri dverách stojan s mapami. Nizar si zoberie jednu mapu Surrey, urobí si kópiu a pred odchodom si ju nenápadne zastrčí do rukáva. Prejde cez rieku Wey, potom zamieri na sever, až kým sa nedostane na stanicu Friary. Čítanie značiek ho dovedie na šieste nástupište; hodiny na stene oznamujú, že je trištvrte na štyri. Najbližší vlak na sever do Wokingu ide o štvrtej.

Nizar si sadne na lavičku, aby počkal, a vedie rozkošný rozhovor s malým blonďavým dievčatkom, nie starším ako šesť rokov, ktoré je úplne nadšené dlhým radom gombíkov na jeho veste, jemnou výšivkou so striebornými okrajmi a najmä Nizarovými kučeravými vlasmi.

Dobre, že nerobím do kradnutia deti, pomyslí si Nizar a bokom sa pozrie na matku dievčatka. Žena si nevšíma, kam sa zatúlala pozornosť jej dcéry.

Nizar nastúpi do vlaku, keď príde, počká, kým sa nikto nebude pozerať, a znovu použije kúzlo neviditeľnosti. Cíti sa previnilo, že pripravil sprievodcu o cestovné, ale nemá ako zaplatiť za lístok.

Do Wokingu je to polhodinová cesta vlakom, ale mapa, ktorú si skopíroval, hovorí, že Malé Neradostnice sú na železničnej zastávke za ním na tej istej trati, tesne pred Ottershawom. Cesta tam trvá ďalších dvadsať minút, takže dorazí pätnásť minút pred piatou.

Vlak zastaví pred desivo precíznym mestečkom, ktoré je, žiaľ, jeho cieľom. Nizar znovu zruší kúzlo, keď už je ďaleko za železničnou stanicou, a potuluje sa po vydláždených uliciach, pričom občas skontroluje mapu.

Je úplne, totálne zmätený z toho, ako môžu ľudia žiť v tomto meste. Všetko je rozmiestnené v mriežke, ktorá vyzerá, akoby bola vymeraná na milimeter presne. Všetky štvrte vyzerajú úplne rovnako, až na názvy ulíc; domy sú identické. Dokonca aj kvetinové hriadky súťažia, ktorá je najlepšou kópiou tej druhej.

Jediným užitočným aspektom mriežky je, že nie je ťažké nájsť Privátnu cestu. Možno je to Nizarova predstavivosť, ale identickosť domov a záhrad sa na tejto ulici zdá byť ešte horšia. Číslo štyri sa dá rozpoznať len podľa toho, že má na škatuli pred domom číslo štyri a na stene pri dverách domu je vyvesené zodpovedajúce číslo.

Nizar zostáva na opačnej strane ulice a študuje dom. Netuší, akí sú Potterovi príbuzní, ale už teraz to dieťa ľutuje.

Dom Dursleyovcov mu pripadá zlý. To nie je ani tak domov, ako skôr symbol - hoci ako môžu ľudia vo vnútri považovať tú stavbu za symbol, keď je presne taká istá ako všetky ostatné domy v okolí, to Nizar nechápe.

Nizar zaženie svoj zmätok. Stojí pred budovou, ktorá je spojená so záhadou, ktorú chce vyriešiť, a teraz má na to príležitosť. Severus aj Dumbledore povedali, že k tomu dieťaťu sa viaže obetná ochrana krvi, ktorú zabezpečila smrť jeho matky. Voldemort ju možno oslabiť, ale...

Zamračil sa. "Je to ukotvené na fyzickej adrese? To nemôže byť, kurva, správne." Žďuchne do domu a skúma pokrivený pocit mágie, ktorá ho obklopuje. Pod nechutným pocitom pokazenej mágie vycíti pôvodný, ochranný zámer, ktorý mágiu v prvom rade vytvoril.

Čo to, do prdele, je? Tá mágia by mala byť spojená s Potterom a len s Potterom, nie so zasraným domom!

"Budeš celý deň čumieť na ten dom?" spýta sa ho zvedavo okoloidúca žena.

Nizar sa na ňu pozrie a zachytí intenzívny závan domácej mačky, čo vysvetľuje hojnú vrstvu mačacích chlpov na jej oblečení. "No, oni mi to čumenie opätujú."

Staršia žena prižmúri oči smerom k číslu štyri. "Tak to bude Petunia Dursleyová. Pravdepodobne sa snaží zistiť, či si ten typ, ktorého by tu schválila."

"Akosi o tom veľmi pochybujem," povie Nizar. "Myslí si, že vy sem patríte?"

Stará žena si odfrkne. "Len ak chce urobiť niečo nepríjemné. Prajem vám pekný večer, mladý muž."

"A vám tiež." Nizar čaká, kým sa pohne po chodníku. "No... čo teraz?"

Ďalší verejný chodník lemuje ulicu na strane príjazdovej cesty čísla štyri. Prinajmenšom sa chce bližšie pozrieť na to, čo sa deje s tou krvnou mágiou.

Vo chvíli, keď jeho noha dopadne na chodník pred poštovou schránkou čísla štyri, vzduch rozrazí strašný vreskot. Nizar v šoku odskočí, aj keď ho identifikuje. Cattrgiellan. Zasrané mraučiace kúzlo-

"TVOJ VÝRAZ! TVOJ VÝRAZ, ABSOLÚTNE PRISAHÁM!"

Nizar sa otočí a beží späť cez ulicu. O niečí murovaný stĺp, na ktorom je ďalšia očíslovaná škatuľa, sa opiera tmavovlasý muž a vyje od smiechu. "JA ŤA, SAKRA, ZABIJEM!" Nie je si istý, či mu srdce búši od toho hlúpeho Cattrgiellanu, alebo preto, že - pretože -

"To si zvykol tvrdiť trikrát do týždňa!" odpovie mu iniciátor Cattrgiellanu tesne predtým, ako mu Nizar skočí do náručia. "Ahoj!"

"Ach, moji bohovia, Sal!" Nizar sa drží zo všetkých síl, keď ho točí v závratnom kruhu. "Kde si, do čerta, bol?"

"Na mnohých miestach!" Zakričí Salazar od radosti naspäť. "Priťahujeme pozornosť!"

"HEJ! ČO VY DVAJA BUZERANTI ROBÍTE NA MOJEJ SLUŠNEJ ULICI?"

Salazar pustí Nizara, aby sa obaja mohli otočiť a pozrieť na číslo štyri. Muž veľkosti britského horského trola blokuje väčšinu otvorených dverí do domu. "TO JE MÔJ BRAT, TY HLUPÁK!" Nizar rozčúlene zakričí. Zdá sa, že nie každý prekonal tristo rokov rodovej diskriminácie.

"OCH! DOBRE. MOJA CHYBA." Trol zabuchne dvere.

"Bol to... Vernon Dursley?" Nizar sa spýta a snaží sa prirovnať ten nevýrazný, hrubý tieň k človeku.

"Ten jediný a jedinečný," povie Salazar podráždeným hlasom.

Nizar sa obzrie a vidí, že Salazar a jeho najstarší portrét sa museli spolu sprisahať. Až na ďalšie vrásky na tvári a pribudnutia bielej farby v tmavých vlasoch a brade vyzerá Salazar presne tak, ako si ho Nizar pamätá. Samozrejme, nikdy predtým nevidel Salazara v čiernom tričku, krátkej bunde vyzerajúcej akoby prešla peklom, džínsoch a šnurovacích topánkach, ale ten vzhľad mu pristane. Salazarove vlasy a brada sú ostrihané veľmi nakrátko, čo pravdepodobne zodpovedá skôr nemagickým trendom než magickej móde.

"Vidím, že máš ešte stále vlasy," ponúkne Nizar, keď ho nenapadne nič iné.

"Je úžasné, o koľko staršie vyzeráš, keď si ich všetky oholíš a začaruješ si bradu do nádhernej šediny," odpovie Salazar a potom sa jeho úsmev zmení na zamračenie. "Prečo si sa musel pýtať na Dursleyho?"

"Pretože netuším, kto to je."

"Bohovia zaplakali a vytopili údolia." Salazar sa nadýchne. "Koľko si pamätáš?"

Nizar sa naňho pozrie kútikom oka a pokúsi sa usmiať. "Málo. Koľko je hodín?" spýta sa a až vtedy si uvedomí, že si v to ráno vôbec nezobral hodinky.

Salazar sa pozerá na náramkové hodinky, ktoré má pripútané tak, aby sa ich ciferník opieral o vnútornú stranu predlaktia. "Štvrť na päť."

"Aha. Tak to viem o tom..." Nizar trhne palcom smerom k číslu štyri, "- a o tebe už hodinu a pätnásť minút."

"Aha." Salazar sa naňho zadíva. "Potom... si o nich nič nepamätáš."

"Nie." Nizar si akosi zmätene uvedomí, že plače. "Nie si mŕtvy. To nie je veľmi dobrá ilúzia."

"Nie a nie." Salazar sa natiahne a vezme Nizara za ruku. "Vieš, čakal som, že mojou odpoveďou bude vodopád."

Nizar si utrie tvár. "Nemôžem tomu uveriť."

"To ty si mi práve povedal, že ešte neuplynuli ani dve hodiny." Salazar prehodí ruku cez Nizarove plecia. "No tak. Vypadnime z tejto príšernej štvrte. V Londýne je pekná krčma so súkromnými priestormi. Ak má niekto z nás hovoriť o tom, ako veľmi dlho sme sa nevideli, myslím, že to je rozhovor, ktorý si radšej necháme pre seba."

Je oveľa ľahšie nájsť bezpečné miesta na premiestnenie, keď padá tma. Salazar ich vedie za strom v detskom parku, kde sa zdržiava niekoľko detí. Nizar si prípojné premiestnenie sotva všimne. Stále ho dráždi, aké majú všetci zastarané oblečenie. Severus má síce rád čiernu, ale aspoň môže vyjsť do nemagického Londýna a vyzerať, akoby patril do tohto prekliateho storočia.

Nizar cíti, ako sa mu sťahuje hruď, keď ho Salazar sprevádza k stene, ktorá sa rozostupuje, aby im umožnila prejsť k zadným dverám Deravého kotlíka. Severus. Čo mu o tom, do čerta, Nizar povie? Salazar je oveľa vysvetliteľnejší ako všetko ostatné!

V Deravom kotlíku to žije večerným rozprávaním čarodejníckych zákazníkov, ktorí obklopujú stoly, popíjajú z fliaš alebo večerajú - nie, olovrantujú. Nizar má naozaj chuť zaškrtiť toho, kto rozhodol, že pojem "olovrant" musí existovať. 3)

"Dobrý večer, Tom!" Salazar pozdraví barmana za dlhým dreveným pultom.

"Dobrý večer, Saul!" Barman Tom má svetlú pleť a črty muža zo západného ostrova a oblieka sa, akoby sa ešte stále písali sedemdesiate roky 19. storočia, ale pôsobí dosť priateľsky. "Vidím, že si dnes večer priviedol priateľa - a že by si to bol ty, kto konečne vytiahol z úkrytu toho nového učiteľa obrany?"

"Nie som nový," povie Nizar sucho. "Skôr veľmi, veľmi starý."

"Stále se skrývajíci na škótskom hrade." Tom sa usmeje a natiahne ruku. "Tom Leary moje meno, profesor Slizolin."

"Rád ťa spoznávam." Nizar musí v sebe potlačiť náhly pocit déjà vu, ktorý nedáva zmysel. "Ja som sa vlastne neskrýval. Až donedávna som bol prakticky bez peňazí. Ľudia bez peňazí nechodia do krčiem, Tom Leary."

"Len Tom stačí, starý chlapče." Tom sa naňho zmätene pozrie. "Rokfort sa vykašľal na platenie svojich profesorov, však?"

Nizar sa usmeje. "Všetci radi pohodlne zabúdajú, že ma stále pohoršuje centralizované bankovníctvo a nedostatok spôsobov v tomto storočí. Tiež som si zvykol na to, že Londýn je ekvivalentom štvorcovej míle územia namiesto rozlohy, ktorá zabrala celé juhovýchodné Anglicko."

Tom sa nahlas zasmeje. "Na tomto konci je veľa spôsobov, inak by moja mama vstala z hrobu a dala by mi poza uši, že som na ne zabudol. Najlepší opis Londýna, aký som za posledné roky počul."

"Máš voľnú súkromnú izbu, Tom?" Spýta sa Salazar. "Ak ťa pri tom nechám, budeš rozprávať celú noc a ja vôbec nebudem mať príležitosť rozprávať sa s týmto človekom!"

Nizar nasleduje Salazara a Toma po schodoch a pri tom si rýchlo prezrie jedáleň krčmy. Polovica obyvateľov sa naňho pozerá a ukazuje naňho. Na rozdiel od obyvateľov Rokfortu, ktorí si zvykli, že Nizar tam nie je preto, aby ich všetkých vyvraždil, je na tých tvárach dosť agresie a strachu.

Odolá nutkaniu prevrátiť očami. Možno keď sa Tom vráti dolu, očividne nie mŕtvy, upokoja sa.

Miestnosť vyzerá, akoby bola určená na prenocovanie, ale Salazar gestom vyzve Nizara, aby si sadol za stôl. Potom Salazar vytiahne svoj prútik - ten istý známy prútik s čiernymi runami z čerešňového dreva, dvojča Nizarovho - a začaruje kúzlo súkromia, ktoré uzavrie miestnosť.

Asi minútu po Tomovom odchode sa na stole objavia štyri rôzne fľaše. "Na zdravie. Neviem ako ty, ale ja to sakra potrebujem."

Nizar vytiahne zátku z fľaše, privoní a odkloní sa, oči mu slzia. "Ach, bohovia. Kto rozhodol, že chmeľ sa musí spájať s pivom?"

"Idiot," odpovie Salazar a vytiahne zátku z fľaše plnej bublajúcej žltej tekutiny. "Keby som chcel, aby sa moje dutiny skamarátili s chmeľom, mohol by som ísť von a žuť priamo tú rastlinu."

Nizar zasunie zátku späť do pivovej fľaše. Ďalšia, ktorú otvorí, je vďakabohu medovina. Nizar z nej vypije polovicu, kým fľašu položí späť na stôl. Ruky má pevnejšie, hoci srdce má stále v hrdle. "Salazar."

"Stále ja," povie Salazar a zdvihne kútik úst. "Keď sme sa prvýkrát stretli, nazval si ma starým a vyzeral som presne takto."

"Zaslúžil si si to. Myslím. Ani to si nepamätám." Nizar pokrčí plecami, keď Salazar vyzerá utrápene. "Je mi to ľúto. Čo to, kurva, piješ?"

Salazar zdvihne fľašu. "Ďatelinové pivo. Objavilo sa asi pred niekoľkými storočiami. Je to osladené, sýtené maslo s niekoľkými primiešanými bylinkami. Nie je to až také zlé, naozaj."

"Beriem ťa za slovo." Nizar si nie je istý, či chce piť sladené tekuté maslo priamo z fľaše.

"No, najprv prejdime k tým zlým správam. Vždy mám radšej, keď to mám z krku." Salazar vypije ďatelinové pivo. "O akej strate pamäti hovoríme?"

"Nezabúdaj, že to viem len preto, že mi to povedali portréty teba, Roweny, Helgy a Godrika," začne Nizar a snaží sa prehltnúť srdce späť tam, kam patrí. "Niekto premiestnil obraz."

"BOHOVIA, DO ČERTA!" Salazar vykríkne. "ČÍ BOL TEN GENIÁLNY NÁPAD?"

Nizar si pretrie uši. "Nepotrebujem mať čiastočne amnéziu a ohluchnúť, Sal. Nemôžem odpovedať na túto otázku, pretože si to nepamätám. Nepamätám si ani to, že som bol vlastne na nesprávnom mieste. Súčasná hlava slizolinsjej fakulty v roku 1982 premiestnila obraz späť na stenu nad krbom."

"Ďakujem za to zasraným bohom, inak by si tu možno ani nebol!" Salazar ukradne pivo a vypije ho aj s nechceným chmeľom. "Konzervačné kúzlo nemalo dosť sily na to, aby splnilo svoju úlohu."

"Všetko pred adopciou je preč." Nizar podáva vreckovku, keď sa Salazar dusí a z nosa mu vytryskne pivo. "Pitím sa to nezlepší. Priznávam, práve preto som pred sebou skrýval Smrť vo fľaši."

Salazar si utrie tvár. "Dobre. Čo ešte?"

"Vôbec si nepamätám, že by som bol ním. Nepamätám si, že by som ťa stretol po prvý raz, hoci si pamätám našu rodinu, náš domov, Kastíliu, Ipuzkoa, Rokfort..." Nizar dopil medovinu. "Niečo z toho sa vrátilo, ako povedala Rowena. Konečne som si spomenul na čaj."

"Priority," poznamená Salazar so slabým úsmevom.

"To som si myslel. Z môjho času v portréte mi tiež niektoré veci chýbajú. Pamätám si tretiu križiacku výpravu, ale z dvanásteho storočia toho veľa nie je. Sedemnáste storočie je prázdne, predpokladám, že sa nestalo veľa zaujímavého, čo by stálo za zapamätanie."

"Škótsko bolo v roku 1700 uprostred revolúcie. Mal by si si spomenúť aspoň na to." Salazar sa naňho pozrie s otvoreným záujmom. "Existuje niečo horšie?"

"Nepamätal som si, ako byť prekliatym metamorfmágom. Som rád, že som o tom ešte mal knihu a že aktualizačné prekladové kúzla, ktoré si nepamätám, že by som použil, urobili svoju prácu na knihách v mojej kancelárii a komnatách. Stále dosť slušne narábam s prútikom a z obranných majstrovstiev som nič nestratil, ale nepamätám si, že by som súhlasil s tým nezmyslom s portrétom. Prečo sme so mnou jednoducho neurobili to, čo si urobil sám?" Spýta sa Nizar.

Salazar sa zamračí. "Pretože moje dlhé prežívanie nezahŕňalo portrét. Do prdele. Toto nie je celkom to, čo som od tohto stretnutia očakával, braček."

"Prečo nie?"

Salazar prevracia fľašu v rukách sem a tam. "Nebol som na hrade od tridsiateho prvého októbra roku 1039, Nizar. Párkrát som ho videl, z diaľky, ale vnútri tých múrov som nebol už deväťstopäťdesiatšesť rokov. Nechcel som - netušil som, čo by moja prítomnosť mohla zmeniť, a neodvážil som sa riskovať. Len som dúfal, že ťa nikto nebude obťažovať až do Halloweenu tohto roku. Som rád, že Severus Snape mal dosť rozumu, aby ťa vrátil späť, aj keď ani jeden z vás nevedel, že ide o nápravu predchádzajúcej chyby."

"Ty vieš o Severusovi?"

Salazar prikývol. "Viem. Mám prehľad o všetkých našich Slizolinčanoch, najmä o jednom, ktorý vynaložil také úsilie, aby to s brilantnou odbornosťou zahral na obe strany."

"Ani nechcem vedieť, ako si sa o tom dozvedel - ty si tá prekliata Podzemka," odvrkne Nizar v uvedomení.

Salazar nakloní hlavu s úsmevom, z ktorého vyžaruje samoľúba radosť. "Ja a niekoľko ďalších. Severus je šikovný, keď tak rýchlo narazil na našu existenciu. Priatelíš sa so súčasnou hlavou mojej fakulty, hermanito?"

"Priatelím." Nizar zdvihne obe obočia. "V istom zmysle."

Salazar sa naňho zmätene pozrie, kým sa opäť začne usmievať. "Naozaj?"

"Nezačínaj." Nizar sa oprie na stoličke a vzdychne si. "Momentálne áno." Zajtra to môže byť úplne iná záležitosť.

"Čakal som ťa aj tesne po Halloweene," povie Salazar. "Aspoň už viem, prečo tak veľmi meškáš. Ak si zabudol, ako si to zistil inak?"

"Núdzové opatrenia a paranoja, Sal," odpovie Nizar. "Nechal som si zapečatený list, ale najprv som sa naň nepozrel. Bol som napoly presvedčený, že je od Galieny alebo od niektorého z detí, aby mi oznámili, že si odišiel. Namiesto toho som si prečítal zvitok v modernej angličtine, v ktorom sa píše, že si vytvoril časovú slučku, v ktorej si si poslal brata, pretože si si už brata poslal."

Salazar naňho ukáže fľašou piva. "Páčil by sa ti seriál Doktor Who. No, v tejto chvíli by sme museli nájsť pirátske nahrávky, ale bol to úžasne absurdný televízny seriál."

Nizar mu venuje bezradný pohľad.

"Ach, braček. Nemáš potuchy o televízii?" Salazar sa spýta a usmeje sa.

"Pred štyridsiatimi deviatimi dňami som vypadol zo zasraného obrazu, Sal," odvetil Nizar otrávene.

"Dobrá poznámka. Čo si robil sám so sebou, ak nie to, že si zisťoval, čo sa stalo s naším svetom?"

Nizar zdvihne poslednú fľašu medoviny, preleje polovicu do svojej prázdnej fľaše a druhú polovicu nechá Salazarovi. "Na mieste učiteľa obrany bola jedna hlupaňa, ktorá doslova mučila študentov, ktorí sa jej nepáčili. Vzal som si svoju zasranú prácu späť, len aby som sa jej zbavil. Odvtedy som učil veľa detí, ako nezomrieť. Väčšina z nich nemá ani poňatia o základoch sebaobrany, Sal. Ten zmrd Voldemort zanechal kliatbu v miestnosti, ktorú používali na výučbu obrany - žiaden inštruktor nevydržal na tomto poste dlhšie ako rok a žiaden študent okrem tých s intenzívnou silou vôle, sa v tej miestnosti nikdy nenaučil nič užitočné. Štyridsať rokov úplne zbabraných hodín Obrany pre každé magické dieťa v Británii, Sal."

"O tom som nevedel, ale vysvetľuje to niekoľko vecí." Salazar sa zvrtne na stoličke a zamračí sa. "Najradšej by som sa s tebou pohádal, kto toho hajzla zabije, ale aj tak som si istý, že to musíš byť ty."

"Chcem, aby bol mŕtvy, bez ohľadu na to, kto alebo čo to urobí." Nizar prekonáva hlboké váhanie. "Salazar. Vyhrabali ste mi s ostatnými z hlavy nejaký zasraný horcrux?"

Salazar sklopí pohľad. "Áno. Ani to si nepamätáš, však? Zistil som, že to preferujem. Nebol to príjemný proces."

"To nikdy nie je." Nizar pocíti v končatinách prvé návaly tepla z medoviny a uvíta ten pocit. "Ako to, že si ešte nažive, Sal?"

"Uzavrel som dohodu s Aspektom," odpovie Salazar.

Nizar si nemyslel, že tento večer prinesie ešte nejaké prekvapenie takého rozsahu, ale Salazar vždy vynikal v dokazovaní, že sa ľudia mýlia. "Aká dohoda a aký zasraný Aspekt?"

"Aha, nuž, Smrť – milý chlapík, alebo dievča, alebo... niečo také. Nebolo to zrejmé a zdalo sa mi nezdvorilé pokúšať sa o takéto rozlišovanie. Uzavrel som dohodu so Smrťou, Nizar."

Nizar sa naňho zadíva. "Sal, ty si idiot."

Salazar sa usmeje. "Čakal si na príležitosť, aby si to mohol povedať, braček?"

"Salazar, ty si idiot!" Nizar opakuje s vytreštenými očami. "Akú zasranú dohodu si uzavrel s prekliatou Smrťou?"

"Aby som nezomrel," povie mu Salazar trpezlivým hlasom. "To by malo byť jasné."

"A ako si za takýto obchod zaplatil?"

"Dostal som tri predmety, ktoré nie sú z tejto zeme. Smrť ma požiadala, aby som tieto predmety doručil veľmi konkrétnej rodine za veľmi konkrétnych okolností," vysvetľuje Salazar a po vypití piva berie do rúk poloplnú fľašu medoviny. "To trvalo asi dvesto rokov. Potom som mal asi sedemsto päťdesiat rokov, počas ktorých som nemal nič iné na práci, len blúdiť po planéte, učiť sa nové jazyky, sakramentsky veľa z nich zabudnúť, čítať, tešiť sa z technologického pokroku magických aj nemagických bytostí, vydávať sa za Godrika až príliš veľa ráz, aby to bolo zdravé..."

"Tom Marvolo Riddle, Sal," preruší ho Nizar. "Odkiaľ sa ten bastard vzal?"

"V štrnástom storočí som mal pletky s jednou krásnou dámou. Nebol to vážny vzťah a dotyčná dáma nikdy nemala toľko slušnosti, aby mi oznámila, že som ju nechal s dieťaťom."

Nizarovi sa podarí krátky úsmev. "Možno sa správala rozumne."

"Vlastne áno," súhlasí Salazar bez náznaku pobavenia. "Nechcela, aby niekto vedel, s kým mala ten románik. Bolo to v 14. storočí a my dvaja dosť pripomíname naše kastílske a baskické dedičstvo. 4) Španielsko a Francúzsko súperili o to, kto dokáže lepšie podnietiť Angličanov k zúrivosti."

"Nie som si istý, či existuje niekto, kto Angličanov pravidelne nepodnecuje k zúrivosti, a to vrátane samotných Angličanov. Počul som o tých futbalových zápasoch rozprávať aj čarodejnícke deti z nemagických domácností."

"Vieš vôbec, čo je to futbal?" Salazar sa spýta so širokým úsmevom.

"Viem, že je okrúhly, kope sa do neho nohou a zrejme privádza ľudí do šialenstva a spôsobuje pravidelné športové nepokoje," sucho odpovie Nizar.

"Plánoval som povedať niečo sarkastické, ale celkom presne si trafil klinec po hlavičke," uzná mu Salazar.

"Naozaj by som chcel kázať o tvojich dohodách so Smrťou, ale spomínam si, že som strávil takmer desať storočí visiac na stene ako portrét," povie Nizar. "Myslím, že nemám dostatočnú pôdu pod nohami, keď treba obviňovať ľudí z toho, že robia hlúposti. Súhlasil som, že budem obrazom, to musí zahŕňať nejakú vážnu duševnú nestabilitu."

Salazar uznanlivo prikývne. "Skôr sme nastavili stupnicu zvláštností trochu vysoko, nie?"

Nizar si na chvíľu položí tvár do dlaní a potom sa narovná. "To sme naozaj urobili. Vrátiš sa so mnou? Hlava tvojej fakulty a ja sa cítime byť prečíslení." Snaží sa o ľahký tón, ale netuší, či sa mu to podarí, alebo nie. Je príliš zúfalý z toho, aby Salazar neodišiel.

"Nemôžem. Ešte nie." Salazar mu venuje pohľad plný smutnej ľútosti. "Keď si si ešte pamätal tento čas, požiadal si ma, aby som sa postaral o niekoľko ľudí, na ktorých ti záleží. Preto som v Londýne, braček. Sľúbil som ti, že to urobím, a tento sľub mienim dodržať."

"O niekoho, koho poznám?" Nizar sa zvedavo spýta.

Salazar odvráti pohľad. "Už nie."

"Správne." Nizar sa nadýchne na upokojenie. "Taktické výhody a tak ďalej. Čím menej toho viem, tým sú bezpečnejší."

"Ak by som mal opustiť túto oblasť, musel by som zaviesť pekelne veľa bezpečnostných opatrení a metód priamej komunikácie," zamračí sa Salazar. "Možno by to bolo možné, ale vyžadovalo by si to dôkladné plánovanie. Zatiaľ by som bol radšej, keby sa Riddle venoval skôr svojmu prastrýkovi a zostal úplne nevedomý toho, že jeho prastarý otec by ho tiež rád rozmazal po podlahe na riedku kašu."

"Už som ho stretol," povie Nizar a Salazar prikývne.

"Som si toho vedomý, a nie, radšej sa nepýtaj ako. Čo si si myslel o lordovi Voldemortovi, braček?"

"Je to idiot," povie Nizar na rovinu.

"To je," súhlasí Salazar, "ale to neznamená, že nie je hrozbou."

"Aj idioti môžu predstavovať opodstatnenú hrozbu. Ja to viem lepšie, hermano." 5)

Salazar sa usmeje. "Áno, ale ty si blázon. Len som si myslel, že ti to pripomeniem."

Nizar prevráti oči. "Pozri sa do zrkadla, pendejo, 6) a nájdeš podobnú pravdu, ktorá na teba hľadí." Natiahne sa cez dosku stola a uľaví sa mu, keď Salazar chytí jeho ruku. "Budeš tu. Nezmizneš zo zvyšku môjho života."

"Som tu, kým nebude Voldemort porazený. Taká bola dohoda," povie mu Salazar tichým hlasom. "Keď sa to stane... potom tu nemôžem byť."

Nizar pevnejšie zovrie Salazarovu ruku. "Tak sa, prosím, vráť so mnou do Rokefóþu, ty idiot! Možno sa mi zajtra pošťastí zabiť toho hlúpeho čuráka!"

Salazarom zatrasie pobavený smiech. "Ach, keby to len malo byť také skurvene jednoduché. Nizar, braček - ja som si užil svoje. Veľmi rád by som s tebou strávil ten čas, čo mi ešte zostáva, a urobím všetko, čo bude v mojich silách, aby sa tak stalo... ale narodil som sa 28. decembra roku 969, pred vyše tisíc rokmi. Teraz už tak dobre rozumiem Myrddinovým výstrednostiam, Nizar. Ľudia nie sú stvorení na to, aby žili tisíc rokov, najmä keď si nedáme pozor na naše dohody."

"Tak kým si tie ochrany nezabezpečíš, uvidíme sa raz za mesiac, v piatok alebo v sobotu. Prídeš ma vyhľadať na Rokfort a prinesieš si dostatok prekliateho alkoholu na celú noc." Nizar prehltol. "Rád by som mal možnosť dohnať tvoj život, kým budeš ešte nablízku, aby si mi o ňom rozprával."

"Posledný januárový víkend by mi mal poskytnúť dostatok času," rozhodne sa Salazar. "Bude to stačiť?"

"Asi musí," povie Nizar a z obranného zvyku sa začne vzďaľovať od steny, kým si uvedomí, že do miestnosti vstupuje iba Severusov patrón.

Laň sa naňho vyčítavo pozrie a povie: "Vieš, že ťa hľadá polovica personálu."

"Aha. Jasne. To bolo cez deň. To bolo asi zábavné sledovať." Nizar si vezme prútik a vyčaruje patróna. "Prosím, nájdi Severusa a povedz mu, že čoskoro prídem." Bazilišok súhlasne zasyčí a vylezie von cez tú istú stenu, ktorou vošla laň.

Salazar siahne po jeho prútiku a Nizar mu dovolí, aby si ho vzal. Jeho brat si čerešňové drevo a runy prezerá, akoby držal vzácnu relikviu. "Čo si urobil?" spýta sa, keď Nizarovi vracia prútik.

"Ach, no. Prečítal som si ten zvitok, uvedomil som si, že v júli tohto roku si bol ešte nažive, spanikáril som, vyskočil som z okna, prekročil som protipremiestňovacie ochrany, o ktorých sa tvárim, že na mňa stále platia, a premiestnil som sa priamo do Londýna. Bez toho, aby som o tom niekomu povedal."

Salazar sa začne smiať, vrásky v kútikoch očí sa mu zvlnia od veselosti. "A všetci sa čudovali, prečo ten opitý kúsok klobúka netušíl, čo si s tebou počať!"

"Dôvtip Bystrohlavovej, vernosť Bifľomorovej, prešibanosť Slizolina a slepá hlúposť Chrabromila," cituje Nizar prvoplánovo, čo Salazara len znova rozosmeje. "Myslím to vážne, Salazar. Posledný januárový týždeň. Očakávam ťa dvadsiateho šiesteho. Ak tam nebudeš, prídem si ťa nájsť a nebudeš mať radosť, keď ťa budem vláčiť po Škótskej vysočine!"

Salazar prikývne a vstane. Nizar ho pevne objíme a zaborí si tvár do bratovho ramena. Pod akýmsi náznakom vône je cítiť štipku soli v oceánskom vetre, presne takú, akú si pamätá.

"Čoskoro sa uvidíme. Sľubujem," prisľúbi Salazar a potom sa vytratí z miestnosti.

Nizar stojí a pozerá na miesto, odkiaľ Salazar zmizol, a potom sa zamračí. "Nechal si ma, aby som to zaplatil, ty hajzel!"

__________________________________

1) Španielsky: "Ak pokladáš túto otázku, musíš to vedieť."

2) V ranne stredovekom Škótsku bol mormaer gaelský názov pre regionálneho alebo provinčného vládcu, teoreticky druhého po škótskom kráľovi. Mormaer bol ekvivalentom anglických grófov, mormaerdom je teda ekvivalent anglických grófstiev.

3) Autorka sa tu hrá s tromi slovami: supper, dinner a lunch. Prvé dve označujú večeru, tretie obed alebo ľahkú svačinu. V minulosti sa používali inak ako dnes. Pretože spomína niečo medzi obedom a večerou, dala som olovrant. Inak keby niekoho zaujímal pôvod slova olovrant: https://jazykovaporadna.sme.sk/q/1738/

4) Ide o územie Gipuzkoa (baskicky) či Guipúzcoa (kastílsky) na severovýchode autonómneho Baskicka a dnes jedna z provincií Španielska, obývaná prevažne Baskmi, s najvyššou mierou používania baskičtiny. Zdalo sa mi jednoduchšie spojiť to skôr s Baskickom, ktoré je u nás určite známejšie. https://cs.wikipedia.org/wiki/Gipuzkoa

5) Španielsky: brat.

6) Španielsky: hlupák.