Preklady fanfiction Harryho Pottera

Kapitola 3 – Rád

V nedeľu pred poludním Nizar dovolí Severusovi, aby ho prípojne premiestnil do Londýna. Stretnú sa s malou skupinou rokfortských učiteľov - okrem Dumbledora je tam len Minerva a Filius. Nizar sa nevie rozhodnúť, či sa ostatní zamestnanci správajú rozumne, alebo sú to idioti.

Je tu rad pristavaných, z tehál postavených domov, všetky sú úplne rovnaké, až na niektoré odchýlky vo výzdobe okien. Nizar cíti prítomnosť Fideliovho kúzla, aké má Severus na dome v Pradiarskej uličke.

"Nie sú veľmi vynaliezaví, však," povie Nizar miernym hlasom. Na rozdiel od oblastí, ktoré mu Severus ukázal v piatok, sa v tejto časti Londýna cíti zle.

"Mestské domy sa stavali skôr pre funkciu ako pre formu." Severus sa nakloní tesne k jeho uchu. "Normálne je to len adresa, ale nedávno to zmenili. Nádej je silnejšia, viera je pevnejšia."

"No, to je očarujúca fráza, ktorá vôbec neznie ako skurvená predpoveď." Nizar sleduje, ako sa mestské domy posúvajú od seba a medzi číslom jedenásť a trinásť sa odkrýva ďalší identický dom. Na rozdiel od svojich susedov má tento silný pocit mágie. Aj jeho exteriér je špinavý, okná sú zanesené špinou zvnútra aj zvonku.

"Vybral si ho Albus," vysvetľuje Severus, keď ho Nizar nasleduje po chodníku k číslu dvanásť na Grimmauldovom námestí. "Po Potterovom zmiznutí sa mu zdalo, že si to všetci potrebujeme pripomenúť."

"To nie je ani tak pripomienka, ako skôr facka," odpovie Nizar.

Dumbledore znie veselo. "Nie som práve známy svojou jemnosťou."

Nizar pozrie na starcovo rúcho a okamžite odvráti zrak. To, pomyslí si, je sakramentsky slabé slovo.

Dvere sa na ich zaklopanie otvoria a odhalia metamorfného mága; Nizar vždy dokáže rozpoznať kúzla. Jej vlasy sú žiarivo fialové a žiaria v nich odtiene červenej, ružovej a modrej, o ktorých Nizar tuší, že si ich vôbec neuvedomuje. Stále sú však menej oslepujúce ako Dumbledoreove rúcho.

"Poďte ďalej!" pozve ich metamorfný mág s úsmevom. "Všetci pamätajte, aby ste boli potichu. Nechceme zobudiť ten portrét harpye."

Nizar nasleduje ostatných do stavby, z ktorej chce okamžite utiecť. Dom má slabé osvetlenie, páchne, akoby v ňom pred stáročiami zahynul prach, a pôsobí stiesňujúcim, odporným dojmom. "Aké príjemné."

"Človek si zvykne," ponúkne mu vyšší muž, len čo za nimi metamorfný mág zatvorí dvere. Vzhľadom na jeho vychudnutý vzhľad a slabé jazvy na tvári ho Nizar tipuje na Remusa Lupina, jediného kompetentného učiteľa obrany na Rokforte okrem skurveného smrťožrúta.

Teraz, keď sa táto asociácia vytvorila, bude musieť Nizar pouvažovať nad tým, či sa Severusa opýta, či môže na hrade opäť tolerovať vlkolaka liečeného protivlkolačím elixírom. Fred a George v júni maturujú a Nizarovi ďalší potenciálni pomocníci sú príliš mladí.

"Stíšte sa," upozorní ich Lupin. "Ostatných portrétov sme sa zbavili, ale tá harpya... ani nevieme, či by sme sa odstránením steny zbavili jej portrétu," povie a ukáže na zamatové závesy, ktoré zakrývajú časť steny oproti dverám.

Nizar počuje, ako Severus frustrovane vzdychne, keď metamorfný mág zakopne o vzpriamenú nádobu, ktorá vyzerá, akoby bola časťou britského jaskynného trola, a pošle ju na zem. "Prepáčte!" zvolá. Jej ospravedlnenie je takmer nepočuteľné, keď sa závesy bičom rozhrnú a portrét náhle zúrivo skríkne: "ZRADCOVIA KRVI! HUMUSÁCI! ŠPINA! VYPADNITE Z MÔJHO DOMU!"

Nizar zdesene hľadí na portrét. "Walburga?"

Stará žena so šedivými vlasmi a kyslým, nepríjemným výrazom v tvári sa zastaví uprostred reči. "Ech? Kto je to? Ďalšia špina?"

Nizar pristúpi až k obrazu a pozrie na ňu. "WALBURGA BLACKOVÁ, BUDEŠ SI DÁVAŤ POZOR NA SVOJE ZASRANÉ MANIERE!"

"Kto je to? Kto ste..." Walburge sa z maľovanej tváre vytráca farba. "Profesor Slizolin."

"Prečo, do prdele, kričíš na týchto ľudí?" Zakričí Nizar. "Keď som ťa poznal, tak si mala aspoň nejaké preliate móresy, ženská!"

Walburga pred ním cúvne. "Vo vlastnom dome si môžem povedať svoj názor!"

"Nie, keď chrlíš čisté zasrané hlúposti!" Nizar odvrkne a zovrie ruky na ráme portrétu, aby jej zabránil odísť, keď sa pokúsi vykĺznuť na jednu stranu. "Viem určite, že ťa rodičia naučili slušnosti a pohostinnosti, Walburga Blacková! Čo ti nepovedali oni, to som ti určite povedal ja. SI SLIZOLINČANKA A VIEŠ, AKO SA AKO JEDNA SPRÁVAŤ!"

Walburga sa zamračí. "Áno, pane. To ste urobili," zamrmle úplne rozhorčene.

"To budeš kričať na každého, kto ešte vstúpi do tohto domu?"

"Nechcem mať v dome zradcov krvi a humusákov!" Walburga vyhlási a snaží sa tváriť povýšenecky.

"Si mŕtva. Nie je to tvoj zasraný dom," odpovie Nizar plochým hlasom. "Nepodnecuj ma, Walburga. Budeš si pamätať, čo ťa učili, a budeš sa správať slušne, inak z tohto portrétu vytrhnem tvoju podstatu a premením ho na popol."

Walburge sa rozšíria oči. "To by ste sa neodvážili."

"Som Slizolin, Walburga. Vieš, že by som to urobil."

Walburga si prekríži ruky a zamračí sa. "Dobrý Slizolinčan je rafinovaný."

"Kričanie na ľudí už nie je kurva ľstivé, však?" Nizar sa spýta a stále na ňu hľadí.

Jej zamračenie sa prehĺbi. "Nie."

"Tak s tým teda láskavo prestaň. Plátno popola, Walburga."

"Ticho je lstivé," ponúkne napokon Walburga a jej výraz ešte viac skysne.

"Áno, je. To je veľmi múdre rozhodnutie, ktoré si práve urobila, pretože toto zasrané lepiace kúzlo by mňa nezastavilo," povie Nizar a usmeje sa. "Dobrý deň, Walburga."

Walburga zaškrípe zubami, ale podarí sa jej pseudozdvorilé: "Dobrý deň, pán profesor."

Nizar odstúpi od portrétu; Walburga okamžite zatiahne závesy, aby mohla trucovať v súkromí. Keď sa otočí, všetci naňho hľadia s rôznymi výrazmi potešenia, nedôvery alebo v Severusovom prípade sotva zadržiavanej samoľúbosti. "Čo?"

Metamorfmág sa usmeje. "To bolo krásne. Na to nikdy nezabudnem, kým budem žiť!"

"Určite to bolo účinné, aj keď farbisté," súhlasí Minerva. Dokonca aj Filius sa tvári súhlasne. Dumbledore opäť hľadí na Nizara, akoby bol nejakou zvláštnou a čudnou novou formou života. Nizar nenechá jeho pohľad, aby sa pokúsil zistiť prečo; nenávidí tie limetkovo zelené rúcha a zničil by ich, keby sa mu niekedy naskytla príležitosť.

"Bol som vcelku rozhodnutý nemať vás rád, vzhľadom na to, kto ste," povie ďalší muž, "ale práve te prinútili moju matku, aby sa správala slušne."

Nizar sa pozrie ku schodom a vidí, že sa k nim pridal bledý muž v krátkom zamatovom zelenom habite, pod ktorým má brokátovú vestu. Má husté čierne zvlnené vlasy po ramená, a jeho tvár je starostlivo upravená, ale v sivých očiach sa mu zračí divokosť, ktorú si Nizar často spája s tými, ktorí zažili príliš veľa prehier.

"Sirius Black." Nizar si je istý; až príliš sa podobá na Regulusa, hoci Regulus Black bol vyšší, mal tmavozelené oči a širšie črty. "Je mi ľúto, že som sa u teba doma neovládol."

Black pozrie na zatiahnuté závesy. "Naozaj, naozaj nie. Ako už spomenula Tonksová - budem si tú chvíľu vážiť do konca života."

"Bývala... lepšia. Nie síce o veľa, ale aspoň bola v tomto smere slušnejšia."

"Nie za celý čas, čo ju poznám," odpovie Black. "Vitajte na Grimmauldovom námestí, pán portrét. Je to peklo na zemi, ale vďaka nemu nám neprší na hlavu."

"Tak prečo tu zostávaš?" Nizar sa zvedavo spýta.

"Stále ma hľadá ministerstvo aby ma rýchlo pobozkal dementor," vysvetlí Black. "Nemôžu nájsť toto miesto a ja nemôžem dokázať, že som nevinný, ak niekto nezbalí Pettigrewa a neprinesie ho ako dôkaz, že nie je mŕtvy."

"Nič z toho, čo ktokoľvek povie, ma nepresvedčí o tom, že existencia ministerstva je dobrý nápad," znechutene povie Nizar. "Nepracovala si pre tých ľudí, Minerva?"

Minerva dôstojne odfrkne. "Prečo si myslíš, že som pre nich prestala pracovať, Nizar?"

"Ako s nimi, do čerta, Arthur vydrží?"

"Vy ste sa stretli s Arturom?" Black aj Lupin sa Nizara spýtajú naraz.

Nizar sa na nich pozrie sem a tam. Severus má pravdu; obaja dospeli, a predsa ešte nedokázali vykročiť ďaleko za hranice svojej nedôvery voči všetkému slizolinskému. "Arthurom, Molly a kreslom v ich salóne. S mojím čelom. Kašlem na letax."

"Som zmätený," počuje Nizar Lupina, keď Tonksová vystrčí Lupina a Blacka na chodbu. "Myslím, že sa mi páči!"

Nizar nakloní hlavu. "Oni... oni sa všetci traja dvoria jeden druhému?"

"Dúfam, že nie," povie Filius. "Nymfadora je priama sesternica Siriusa Blacka. Viem, že takéto vzťahy sú v rodine Blackovcov tradíciou, ale rád by som veril, že obaja to vedia lepšie!"

"Neváhajte sa poprechádzať po verejných priestoroch domu," vyzve Dumbledore a odíde na chodbu. "Ostatní často meškajú, pretože ich príchod spomaľujú povinnosti alebo iné úlohy."

"Človek by si myslel, že mu to tu patrí," povie Nizar popod nos.

"Niekedy si myslím, že je o tom napoly presvedčený," odpovie Severus a zamračí sa. "Buď opatrný. Molly sa v lete snažila vyčistiť toto požiarne nebezpečenstvo, ale je tu množstvo pascí, ktoré tu zanechala banda paranoidných kreténov. Budem v knižnici. Proti svojmu najlepšiemu úsudku - hoci si nie som istý, či vôbec nejaký má - mi Black dovolí, aby som sa nad knihami pokúsil rozlúštiť niektoré z tých nástrah. Ak mi nechceš asistovať?"

"Možno o chvíľu," povie Nizar. "Vlastne by som sa najprv rád poobzeral po okolí. Pozvanie bolo predsa len udelené."

Severus sa naňho pozrie, ako nadvihne kútik úst. "Špehovanie? Také slizolinské."

"Špehovaním sa na dvore prežívalo, keď zlyhali slová."

Nizar sa potuluje po dome, od najvyššieho poschodia až dolu. Na štvrtom poschodí je zakrivené železné schodisko, ktoré vedie k plochým dverám v strope - podkrovie, predpokladá. Jediné dve izby sú za zatvorenými dverami, označené ako spálne Siriusa Blacka a Regulusa Blacka. Napoly ho napadne otvoriť Regulusove dvere, ale nedokáže sa k tomu prinútiť. Regulus sa mu prihovoril; rovnako ako Severus, aj Regulus sa ho opýtal na meno.

Cestou dolu sa mu po schodoch nechodí o nič lepšie ako pri výstupe. Je tmavé a špinavé a behúň koberca páchne plesňou a prachom. Na treťom a druhom poschodí sú zatuchnuté chodby so zatvorenými dverami, hoci v otvorenej spálni na treťom poschodí sa na posteli uhniezdil prekliaty hipogrif. "Prečo?" Nizar sa spýta hipogrifa, ktorý sa naňho len opovržlivo pozrie a ignoruje ho.

Okrem prítomnosti jedného náhodného hipogrifa sa Nizarovi mestský dom vôbec nezdá ako veselý domov, ale svojho času už býval v dosť príšerných kopách sračiek. Tento je aspoň solídne postavený.

Na prvom poschodí sú ďalšie zatvorené dvere do spálne, ale aj otvorený vchod do veľkého... salóna? Kabinetu? Nizar si nie je istý, aký je správny výraz, len to, že je to najväčší priestor, aký zatiaľ v dome našiel a ktorý nie je schodiskom. Na jednej strane miestnosti je chladný krb a nad ním sú umiestnené portréty.

"Tak ahoj," zamrmle si Nizar popod nos. Rozmýšľa, či ich Walburga varovala; Lycorus, Hesper, Alexia a Eduardus sú zamrznutí na mieste, akoby sa báli, že pohybom podnietia jeho hnev. "Ach, upokojte sa. Pokiaľ sa správate slušne, nestarám sa."

Poslední traja zo súrodencov sa uvoľnia, ale Lykorus nie. "Aha, to mi asi hovorí, kto sa nespráva slušne, však?" Nizar sa spýta na mužov portrét. Lycorus je jediný, kto poslal deti na Rokfort, ale Nizar si spomína, že počul klebety, že Hesper a Eduardus si vzali manželky, ktoré rodina neschvaľovala; ak mali deti, učili ich doma alebo ich poslali do kúzelníckej školy inde v Európe. "Kde je portrét Phoebe?"

Lycorus sa zamračí, ale ostatní pokrútia hlavami alebo pokrčia plecami. Teda nevedia.

Hesper nesúhlasne pozrie na Lycora, usmeje sa na Nizara a potom ukáže za seba. Protiľahlá stena a veľké časti stien, ktoré k nej priliehajú, sú venované doslova rodokmeňu. Zvedavo sa k nemu zatúla a nájde najstarších súrodencov pri základni kmeňa. To asi muselo byť, keď sa nasťahovali do tohto domu, pretože rodokmeň Blackovcov sa nezačínal týmito piatimi. Rodina Blackovcov je oveľa staršia než len 19. storočie a Nizar ich videl dosť vo spoločenskej miestnosti fakulty, aby to vedel.

Pátranie v riadkoch ho privedie k Nymfadore Tonksovej, dcére Edwarda Tonksa a Andromedy Blackovej. To je príjemné vedieť; Andromeda sa mu páčila už počas jej študentských čias.

Portréty Andromedy, Edwarda a Nymfadory boli spálené, hoci stále dokáže rozoznať náznaky tvárí a mien. Potom je tu Bellatrix, vydatá za Rodolpha Lestrangea, našťastie žiadne deti. Posledná z trojice je Narcissa Blacková, spojená s Luciusom Malfoyom, pod ktorým je len Dracov portrét.

Walburga Blacková sa vydala za vlastného bratranca z prvého kolena, vzdialeného jednu generáciu. Nizar si nad týmto rozhodnutím povzdychne a považuje za šťastie, že Sirius a Regulus Blackovci sa nenarodili s telesnými neduhmi. Na tomto hlúpom strome je priveľa blízkych príbuzných, ktorí sa rozhodli, že uzavrieť manželstvo je geniálny nápad.

Meno Siriusa Blacka je zo stromu vypálené, na Regulusovom portréte je uvedený dátum úmrtia november 1980. Nizar by rád zistil, čo sa s ním stalo, ale to nevie ani Severus. Regulus je jeden z mála, ktorí naozaj, doslova zmizli.

Nizar sa zahľadí bližšie, keď si uvedomí, že meno Sirius Black je spojené s ďalšími dvoma menami, tiež vypálenými z rodokmeňa. Pod týmito dvoma menami je ešte jeden spáleninou skrytý prírastok: H- -t-r.

"Čo to, do prdele, je?"

Nizar sa rozhodne, že Severusa treba oboznámiť s rodokmeňom Blackovcov. Nájde ho v knižnici na prízemí a ťahá ho späť po schodoch do miestnosti so stromom. "Pozri sa."

Na Severusa to zjavne neurobí dojem. "Ach, mapa venovaná príbuzenskému kríženiu."

"Áno, aj to," povie Nizar. "Je tiež mŕtva, alebo dosť blízko k tomu, aby to bolo jedno. Vidíš, aká je plochá a bez života?"

"Áno." Severus natiahne ruku práve tak dlho, aby sa stromu dotkol. "Ak je ako niekoľko ďalších, ktoré som zahliadol, mal by mať náznak štruktúry, ale toto je ako dotýkať sa obyčajnej steny."

"Presne tak. Myslím, že aj ja to dokážem opraviť. Oživovanie nepatrilo medzi moje zamerania - to je odnož nekromancie, jeden z tých úctyhodnejších druhov. Ale..." Nizar vytiahne prútik a dotkne sa ním koreňov stromu. "Základy sú pomerne jednoduché. Takisto pevne dúfam, že nášho hostiteľa nerozzúrim."

"Nizar, naozaj podceňuješ, ako veľmi Sirius Black neznáša tento dom."

"Tak to je užitočné. Aj tak som sa chcel na niečom precvičiť." Nizar sleduje, ako sa strom rozjasňuje, jeho konáre ožívajú a krútia sa novým životom. Portréty v strome sa prebúdzajú v zhluku jarných zelených listov. Už to nie sú statické, opakujúce sa obrazy tej istej mužskej alebo ženskej tváre, ale zobrazenia samotných ľudí, ktorí sa dokážu hýbať a hovoriť. Nizar vidí lesk zlata v dlhých cestičkách, ktoré umožňujú vystopovať rodinné línie konkrétneho jednotlivca od východiskového bodu stromu, hoci cestičky po dokončení opráv opäť miznú. Urobiť zmenu trvalou je najťažšie; zdá sa, že to, čo pôvodne ukotvilo strom k životu, už neexistuje. Nizar to nakoniec vzdá a jednoducho ho priviaže k londýnskej skale, ktorá stále spieva mágiou, ak sa dostanete dostatočne hlboko. Rimania sa tu predsa len usadili z nejakého dôvodu.

"To je úžasné." Severus fascinovane hľadí na strom. "Och, tak toto je fascinujúce. Nevedel som, že sa nejaký Black niekedy znížil natoľko, aby sa oženil s Potterom."

Nizar sleduje Severusov prst k žene, ktorá je vzhľadom na sivé oči a kučeravé hnedé vlasy určite z rodu Blackovcov. Dorea Blacková sa usmieva na muža, ktorého s ňou spája manželstvo, istého Charlusa Alistaira Pottera. Na jeho pleti je slabý náznak bronzovej, ale na rozdiel od posledných dvoch mužských Potterovcov z tohto rodu nevykazuje žiadne známky divokých vlasov. Má ich čierne, ale visia mu v jemných vlnách na plecia; jeho oči nie sú smaragdovo zelené ani lieskové, ale pokojne modré.

"Zaujímavé. Avšak..." Nizar sa zahľadí na spomínanú časť stromu, ktorá bola úplne opravená - všetky stopy po spáleninách zmizli. "Chcem, aby si sa pozrel na Siriusov opravený portrét."

Severus hľadí na konáre, ktoré spájajú Siriusa Blacka, Jamesa Pottera a Lily Evansovú v trojmanželstve. "Všetci traja," zašepká a prsty mu spočinú vedľa usmievajúcej sa tváre Lily Evansovej. "Dúfam, že to bolo po tom, čo Black získal aspoň trochu inteligencie."

"Ak si nepreháňal jej vlastnú inteligenciu, tak sa určite musel stať lepším, premýšľavejším človekom už predtým."

"Pochybujem o tvojom vkuse, Lily," povie Severus portrétu, ktorý sa naňho zasmeje. Nie je to posmešný zvuk, ale číra radosť.

"Sirius Black nie je krstným otcom Harryho Pottera. Podľa čarodejníckeho zákona je to druhý otec Harryho Pottera." Severus sa postaví späť od stromu. "Do prdele - keby sa ten človek dostal pred súd a bol by schopný predložiť ministerstvu  dokument o sobáši..."

"Mohol by ho očistiť, áno. Prinajmenšom by bol schopný vysvetliť, prečo nebol ich strážcom pre Fideliove kúzlo na ich dome," povie Nizar.

"Oni by to neprijali."

Nizar sa otočí a vidí, že za nimi stojí Sirius Black, ruky má vo vreckách habitu a hľadí na obnovený rodokmeň.

"Prečo nie?" Severus sa spýta. Neznie to bojovne, len zvedavo.

"Okrem chýbajúceho súdneho procesu? Našimi svedkami boli Remus Lupin a Peter Pettigrew. Vlkolak a potenciálny podozrivý, z dokumentu, ktorý sa týkal ďalšieho podozrivého." Black pokrútil hlavou. "Ministerstvu by to v tých dňoch bolo úplne jedno a ja som stále trpel nejakou kliatbou, ktorou ma Peter zasiahol. Ak by sa aj chceli pozrieť na dokumenty, nebol som v stave im to povedať. Trvalo týždne, kým to svinstvo vyprchalo, a kým sa tak stalo, bol som celý ten čas v Azkabane. Aj dnes pochybujem, že by na tom veľmi záležalo. Bude treba Pettigrewa chytiť, aby niekoho presvedčil, že by sa mal konať súd."

"Vážne, nič z toho ma vôbec nenúti mať ministerstvo rád," zamrmle Nizar. Staré kráľovstvá mohli byť za jeho čias otravné, ale čo nevyriešili súboje, to vyriešili séra pravdy a záväzné rozsudky.

"Ani ja ich nemám veľmi rád," povie sucho Black. "Boli za vašich čias triádové manželstvá, pán portrét?"

"Niekedy," povie Nizar. "Vtedy to bolo určite bežnejšie ako teraz."

Sirius prikývne. "Bola vojna, takže sme to nikomu nepovedali, najmä keď Lily otehotnela a prišlo to hlúpe proroctvo. Skrývali sa, ale keďže Rád stále potreboval človeka schopného mieriť prútikom... Lily a James nechceli, aby som bol väčším terčom, ako som už bol."

Nizar ukáže na šmuhu vedľa mena a portrétu Harryho Pottera, ktorý je od nich odvrátený a zjavne odmieta byť videný. "Čo je to?"

Siriusov výraz stvrdne, oči mu žiaria smútkom a hnevom. "Keď ich Peter zradil, Lily bola tehotná - koncom septembra mi poslala list, aby mi to oznámila. Čakala dieťa, ktoré malo byť Harryho polovičným bratom a mojím dedičom."

Nizar sa nezachveje, hoci Severus áno. "Je mi veľmi ľúto tvojej straty."

Sirius pokrčí plecami. "Bolo to už dávno."

"To neznamená, že to bolí menej," odpovie Nizar.

Zdá sa, že Sirius o niečom premýšľa. "Pozri, viem, že ma nemáš rád..."

"Je mi to ľúto," preruší ho Severus. "Nie pre väčšinu našej známosti, ale bolo by to tvoje dieťa. Tvoje a Lilyino. Naozaj, za tú stratu máš moje sympatie."

Sirius sa pozerá na Severusa, akoby mu narástla druhá hlava. "Ja- ďakujem ti. Ak mám byť úprimný, málokto si všíma, čo je na rodokmeni. Nikto nemá túto miestnosť príliš rád. Je tmavá a vlhká."

"Strom s tým pomôže," povie Nizar a snaží sa prelomiť nepríjemné napätie v miestnosti. "Teraz je zviazaný s magickým podložím ďaleko pod nami. Prežije, ak niekto toto puto nepreruší. Niečo magicky živé v tomto dome, čo nie je trpkou ukážkou portrétu, bude užitočné. Aha, toto by sa ti mohlo hodiť." Uchopí obraz Charlusa Pottera a potiahne zaň prstami. Zväčší fotografiu a odhalí jeho vlastný priamy rodokmeň na menšej mape s portrétmi a líniami pozlátenými listami. "Na tomto strome môžeš vystopovať kohokoľvek tak ďaleko dozadu, ako ďaleko ho dokáže mágia sledovať."

"To je úžasné. Nikdy som ho nevidel robiť nič zaujímavé, naozaj." Black sa zahľadí bližšie. "To už nie sú tie zastarané prekliate tváre. To sú riadne portréty."

Nizar pozrie na ten pre Pottera, na ktorom je čiernovlasý tínedžer so smaragdovozelenými očami. Chudák dieťa vyzerá nešťastne, čo sa zrejme deje na každej fotografii, s ktorou sa Nizar stretol - keď Potter vydrží nehybný dosť dlho na to, aby si ho mohol prezrieť. Pri Harrym Jamesovi Potterovi nie je uvedený dátum úmrtia, čo je ďalšie povzbudivé znamenie.

Kým sa Black zaoberá Regulusovým portrétom, Nizar sa dotkne Potterovho portrétu a jemne ho potiahne. Nič sa nestane, len sa rozsvietia línie Jamesa Pottera a Lily Evansovej, aby sa ukázali priame príbuzenské línie dieťaťa.

"Je čas?" Severus sa spýta hlasom zhrubnutým nepohodou.

"Áno. Práve som zhromažďoval oneskorencov." Keď zdvihne zrak, Black si Nizara prezerá so strnulým výrazom, ktorý nie je celkom podozrievavý. "Dokážete skutočne zničiť Voldemorta?"

Nizar zdvihne obočie. "O to ide. Niekto by to každopádne mal urobiť. Je naozaj sakramentsky otravný."

"Už teraz vás mám rád, a to som ešte nikdy v živote o žiadnom slizolinčanovi nepovedal," povie Sirius.

"Prízemie," pripomenie im Severus popudlivo. Obom s Blackom sa podarí dostať na prízemie a zísť po ďalších schodoch bez toho, aby si povedali nezdvorilé slovo. Pravdaže, nerozprávajú sa vôbec, ale aj tak je to zlepšenie oproti prakticky všetkým ostatným interakciám, ktoré za celý svoj život mali.

V suteréne mestského domu je kuchyňa aj druhá jedáleň. Zo stropu visia pavučiny a snažia sa mapovať steny. V rohu číha prastarý, urazený domáci škriatok, mračí sa na tých, čo už sedia, a mrmle niečo o zradcoch krvi.

Nizar si všimne, že Albus Dumbledore sa usadil na jednom konci stola a na druhom nechal Siriusa Blacka. Rád je síce Dumbledorov, ale aj tak to Nizarovi pripadá opovážlivé a nezdvorilé, a je to práve Dumbledore, kto ho predstaví zvyšku Fénixovho rádu.

Nymfadora metamorfný mág auror je pevne presvedčená, že jej meno je Tonksová. Vzhľadovo sa podobá na svojho otca, ale má matkine tmavé oči - keď sa práve nezaoberá ich zmenou podľa nálady. Tonksová tiež túži po Remusovi Lupinovi, ktorý sa zúfalo snaží predstierať, že v reakcii na to nerobí to isté. Hlupák jeden. To vysvetľuje jeho predchádzajúci dojem z dvorenia; Nizar sa na to len zle pozrel.

Zdá sa, že Edward – Ted – Tonks nemá o Nizarovi vôbec žiadnu mienku, hoci Andromeda Black Tonksová sa na Nizara pozerá spôsobom, ktorý naznačuje, že stále nevie, čo si má myslieť o tom, že portrét jej bývalého spoločníka už nie je portrétom. Molly a Arthura už pozná; Molly predstaví Nizara ich najstaršiemu synovi Billovi, zatiaľ čo Arthur spomenie, že ich druhý najstarší syn Charlie je súčasťou Rádu, ale v ten deň nie je k dispozícii.

Kingsley Shacklebolt je aktívny auror z oddelenia ministerstva pre presadzovanie magického práva a nezdá sa, že by bol úplný hajzlík. Alastor Moody je úbohý bastard, ktorý rok žil v kufri, zatiaľ čo sa za neho v predchádzajúcom semestri vydával smrťožrút ako za inštruktora obrany, a je to paranoidný, mrzutý zmrd na dôchodku. Podobne ako Kingsley, Tonksová a Arthur, aj Emmaline Vanceová a Hestia Jonesová pracujú pre ministerstvo na rôznych oddeleniach. Dedalus Diggle predáva klobúky v Šikmej uličke; Mundungus Fletcher je zlodej, ktorý sa zúfalo potrebuje okúpať.

"Teraz, keď sme tu všetci, ešte než začneme, jedna drobná záležitosť." Dumbledore sa pozrie na Nizara. "Cieľ Fénixovho rádu je jednoduchý: zničiť Voldemorta a ukončiť vojnu, ktorú chcú jeho smrťožrúti znovu začať na britskej pôde. Jediná prísaha, ktorú budeme žiadať, je, aby si žiadneho člena Rádu nezradil nášmu nepriateľovi."

"Ľahko sľúbené," povie Nizar. "Odmietam vydať kohokoľvek z vás Voldemortovi alebo smrťožrútom. Skôr by som vás zabil sám."

Dumbledore sa usmeje a oči mu zažiardia. "Efektivita, Nizar deSlizarse?"

Nizar ponúkne Dumbledorovi rovnaký druh nevýrazného, neškodného úsmevu, aký má tento muž zrejme tak rád. "Rozhodne."

"Vy ste naozaj brat Salazara Slizolina?" Emmaline sa spýta.

Nizar uvažuje, či mu ľudia niekedy prestanú klásť túto otázku. "Som, a áno, skutočne som strávil takmer desať storočí zamknutý v konzervačnom kúzle vloženom v portréte. Nemyslím si, že by som to odporúčal niekomu inému."

"Čo by z vás robilo...?" Diggle zdvihne spýtavo obočie.

"Viac ako tisíc ročného," odpovie Nizar. "12. storočie bolo zaujímavé, a keď hovorím zaujímavé, myslím tým, že väčšina rozhovorov sa sústredila na to, ako veľmi chceli, aby bol Eduard Anglický mŕtvy, zožratý a nechaný v pekle."

"To bolo oveľa viac podrobností, ako som kedy chcela vedieť o akomkoľvek panovníkovi, a to žijem v Británii," povie Hestia.

"Ale bol to slizolinský portrét v slizolinskej spoločenskej miestnosti. To je užitočná informácia, keď uvážime, koľko Slizolinčanov je v radoch Vy-viete-koho," poznamená Emmaline.

Nizar sa zamračí. "Prosím, používaj Voldemortovo meno. Je to síce hlúpe meno, ale znie menej hlúpo ako ten nezmysel."

"Emmaline má pravdu. Poznal si predsa všetkých Slizolinčanov, ktorí by mohli byť nažive a problémoví," ozve sa Alastor. "A väčšina z nich bola z vašej fakulty, majster Slizolin."

"Zbožňujem, ako sa tváriš, akoby to muselo byť nejaké moje osobné zlyhanie," opáči Nizar sucho. "Možno tí Slizolinčania cítili, že nemajú kam ísť, auror Moody. Nie všetci, pravda - Lucius Malfoy bol hajzel od chvíle, keď vstúpil do spoločenskej miestnosti, až do dňa, keď ju konečne nadobro opustil. Ale Narcissa... tá mi vždy pripadala inteligentnejšia."

"A čo Bellatrix?" Andromeda sa spýtala a za očami sa jej zračil trpký úsmev.

"Raz mi niekto čítal knihu Alica v krajine zázrakov. Aby som použil odkaz z nej: je šialenejšia ako skurvený klobučník," odpovie Nizar. "Nechcem ani pomyslieť na to, ako hlboko do tej králičej nory teraz spadla."

"Hlboko," povie Black bez okolkov.

Lupin sa pozrie na Blacka. "Bellatrix je našťastie stále v Azkabane."

Nizar sa obzrie a všimne si výraz Severusovej tváre. Ten muž vyzerá, akoby radšej sedel na hrebeni činnej sopky, ako by mal sedieť v tejto kuchyni. Musia mať teda výborný začiatok.

Využije prestávku v rozhovore, aby oslovil Tonksovú. "Ako si sa naučila stať sa metamorfným mágom?" spýta sa jej.

"Naučila? Narodila som sa s tým," odpovie Tonksová a venuje Nizarovi nechápavý pohľad. "Vzácny talent. Myslíme si, že sa musel objaviť z otcovej strany, hoci celý jeho rodokmeň hovorí, že je muklovský niekoľko storočí dozadu."

"Muklovia nie je zdvorilý výraz," zavrčí si Nizar popod nos. "Metamorfná mágia bývala vyučovaným umením." Zdvihne ruku s roztiahnutými prstami a vytvorí medzi nimi pavučinu, ktorá je výbornou pomôckou pri plávaní.

Tonksová sa potešene usmeje. "Nenarodil si sa s takouto schopnosťou. Naučil si sa to?"

"Je to v názve. Metamorfný kúzelník. Metamorfný mág," odpovie Nizar. "Neviem, ako sa na to zabudlo, ale snažím sa prísť na to, ako tento pojem znovu zaviesť."

"Aha, dobre. Akoby všehodžús nebol dosť zlý," zavrčí Alastor.

"Je to ťažko zvládnuteľná mágia," opáči Nizar. "Podobne ťažké je to aj s animágom."

"Naučil som sa ho, keď som mal pätnásť," povie Black.

Nizar sa naňho pozrie. "Vek s tým nemá nič spoločné. Je to o oddanosti. Ty si sa to chcel naučiť, tak si sa to naučil." Nizar zatvorí oči a nakloní hlavu. "Pes?"

"Do čerta?" Rozplýva sa Black. "Áno, ale ešte nikdy sa mi nestalo, že by to niekto len tak uhádol."

"Môj brat bol veštec, ja mám len náhodné záblesky užitočného vhľadu. Povedal som pes kvôli tvojej vernosti." Nizar musí odvrátiť pohľad od Blacka, aby mohol hovoriť o jeho bratovi. "Túto vlastnosť máte s Regulusom spoločnú, hoci tvoja sa zdá byť zameraná na tých, čo si ju zaslúžia, a on svoju ponúkal tým, o ktorých si myslel, že ju majú mať."

Black mlčí, kým sa spýta: "Ty si poznal môjho brata?"

"Ako sa už ostatní zaznamenali, poznal som každého Slizolinčana." Nizar sa pristihne, že sa pohráva s prsteňom na prostredníku, otáča ho v kruhoch, ktoré odhaľujú a zakrývajú deslizarský erb. "Niektorí z nich sa mi prihovorili, niektorí nie. On bol jeden z mála, ktorý hovoril."

"Požiadal si ho, aby sa nepridával k Voldemortovi." Severusove slová nie sú obviňujúce, ale stále sú dni, keď sa Nizar zobudí a chce udrieť svoje minulé ja za to, že sa nepýtal v jednom z mála prípadov, keď na tom naozaj, ale naozaj záležalo.

"Na jeseň roku 1978 som žiadal každého, kto vydržal v pokoji dlhšie ako päť minút v kuse, aby neutekal a nepridával sa k tomu šialencovi. Prinajmenšom, aby išli domov, počkali šesť mesiacov - aby sa snažili správať, akoby boli Slizolinčania, a nie hlupáci. Pozorovať situáciu mimo školských chodieb." Nizar pokrúti hlavou. "Málokto to považoval za praktickú radu. Slughorn bol taký skurvene neužitočný."

"Ten posledný výrok chcem mať vyrytý na pamätnej tabuli," povie Severus.

"Aj ja tak trochu," dodá Lupin. Nizar presne chápe, prečo Severus Slughorna nenávidí, ale Lupin ho prekvapí. "Raz som sa ho spýtal, či by bolo niečo také ako protivlkolačí elixír vôbec možné. Bol si absolútne istý, že sa to nedalo urobiť," vysvetlí, keď vidí výraz Nizarovej tváre.

Nizar sa na Lupina zadíva. "Ja-kurva-tu bolo..." Zakryje si tvár rukami a v úplnej zúrivosti do nich zakričí. Potom si položí hlavu na stôl a uvažuje, že zakričí do dreva.

"Robí to často?" Spýta sa Mundungus.

Severus znie pobavene. "Len keď niekto povie niečo mimoriadne dráždivé, a v tomto prípade to bol Slughorn."

"Celý čas som počúval, ako sa sťažuješ na varenie protivlkolačieho elixíru, a ani raz mi nenapadlo spýtať sa ťa na veľmi dôležitý detail." Nizar sa rozhodol, že jeho zuby si nezaslúžia týranie, aby ich použil na ohlodávanie stola. "Aká stará je tá formula?"

Lupin znie zmätene. "Je k dispozícii už osem rokov."

Nizar sa posadí. "Protivlkolačí elixír sme mali v roku 990! Používali ho viacerí naši študenti!" zakričí. "ČO SA TO DEJE S TÝMTO STOROČÍM?"

"Vždy, keď kričíš o dvadsiatom storočí, je to buď veľmi smiešne, alebo veľmi poučné," poznamená Minerva.

"ROK 990 NÁŠHO LETOPOČTU." Lupin sa zamračí a potom sa pozrie Nizarovi priamo do očí.

Nizar si položí ruku na tvár. "Predpokladám, že to bolo zámerné. Mala štyri deti a žiadne z nich nebolo chlpaté, pretože lykantropia nie je pohlavne prenosná choroba! Keby bola, Godrik by ju mal šestnásťkrát!"

Tonksová ukázala na Remusa. "HA!"

"To nie je výhra!" Lupin sa pokúsi odseknúť. Stále sa zdá byť zmätený, takže je to slabá snaha.

"Prosím ťa, môžeme sa doslova baviť o niečom inom?" Severus požiada a zamračí sa. "To je oveľa viac, ako som kedy chcel o niektorom z vás vedieť!"

"Ach, áno. Skutočne by sme sa mali vrátiť k Voldemortovým aktivitám," povie Dumbledore.

Nizar počúva, ako ostatní hádžu nápady, ale sám žiadne nemá. Môže poskytnúť len to, že Voldemort má nádoby na dušu, ktoré ho viažu k životu. Dumbledore sa na Nizara pozrie, akoby nechal večeru ujsť skôr, než ju stihol poriadne zabiť, čo Nizara prinúti premýšľať, prečo by zadržiaval práve túto informáciu.

Nizar sa nechystá urobiť to isté. Nemôžete poraziť nepriateľa, ak nepoznáte jeho slabiny, a Voldemortove slabiny spočívajú v tom, že sa uňho povaľujú horcruxy, ktoré bude treba zničiť. To, samozrejme, vedie k vysvetleniu, čo sú to vôbec tie prekliate horcruxy, čo takmer spôsobí, že znova kričí do stola nad tým, ako sú mnohí z nich úplne nevzdelaní.

"Ako sa identifikuje jeden z týchto horcruxov?" Spýta sa Kingsley.

"Zvyčajne sa vyznačujú tým, že sú to predmety kontaminované nepredstaviteľne odpornou mágiou," povie Dumbledore, akoby sa zmieril s nutnosťou vysvetľovania. Pozrie sa na Nizara varovným pohľadom, ale nemusel sa obťažovať; Nizar nemá v úmysle povedať ľuďom, ktorých pozná už hodinu, že Potter trpí nedôstojnosťou toho, že je živým horcruxom. Black je manželským otcom dieťaťa a Nizar netuší, ako by on alebo ktokoľvek iný zareagoval.

Tonksová sa zamračí. "Tak dobre. Ako niekto zničí horcrux? Zdá sa, že nie sú stavané na to, aby sa dali zašliapnuť a vyhodiť."

"Satanský oheň," zamrmle Andromeda. "Aj keď to má svoje zjavné nevýhody."

"Niekedy zabúdam, že si bola vychovaná ako Blacková," povie Alastor.

Andromeda mu venuje chladný hodnotiaci pohľad. "A Slizolinčanka, Alastor."

"Áno," povie Alastor po chvíli. "Aj to."

Ďalší Slizolinčan okrem Aberfortha, ktorý by bol vo veku a pravdepodobne aj bezprostredne schopný vykonávať funkciu hlavy slizolinskej fakulty. Nizara by zaujímalo, či sa jej Dumbledore opýtal, alebo či skočil rovno na ľahký cieľ.

Tomu človeku naozaj nedôverujem, však? uvažuje Nizar a odoláva nutkaniu pozrieť sa Dumbledorovým smerom. Bola to mimoriadne trpká myšlienka, a tie sa často ukázali ako pravdivé, aj keď nepríjemné.

"Jed baziliška zničí aj horcrux," povie Nizar, keď sa o tom nikto iný nezmieni.

"Skvelé. Kde ho teda zoženieme?" Fletcher sa sarkasticky spýta. "Predpokladám, že by som ho mohol ukradnúť - ach, počkajte, nie, kradnúť z vyhynutého tvora je nad moje schopnosti."

"Nie sú vyhynuté, idiot," zamrmle si Nizar popod nos. Pod golierom mu Kanza zasyčí slabým smiechom.

"Pod školou je jeden mŕtvy. Možno baziliškov tesák z jedného, ktorý už zomrel?" Lupin navrhne.

Kanza sa prestane smiať. Nizar zatne čeľusť, kým sa mu podarí so zdvorilým výrazom v tvári vstať. "Prepáčte, musím na chvíľu vypadnúť z tohto domu. Tá zatuchnutá atmosféra je dusivá."

"To je v poriadku. Myslím, že sme veci uzavreli a pokročili sme, ako sa len dalo vzhľadom na okolnosti," povie Dumbledore, ale Nizar sa pozerá na Blacka.

Black prikývne. "Má pravdu. Nezostáva nám nič iné, len prejsť tú istú oblasť, a vôbec sa ti nedivím, že chceš z tejto diery vypadnúť."

"Ďakujem za pohostinnosť," odpovie Nizar na Blackovo zmätenie, ale nečaká, kým sa muž pokúsi vyrukovať s odpoveďou.

Nizar vyjde po schodoch na prízemie, vyjde prednými dverami a vystúpi na chodník. Za hranicou Fideliovho kúzla sledujú dom dvaja mágovia so znamením, pričom sa príšerne snažia splynúť s nemagickými ľuďmi v tejto štvrti. Dom nemôžu vidieť, ale nejako si uvedomujú jeho existenciu.

Možno im to povedala Narcissa, pomyslí si Nizar. Bellatrix je však pravdepodobnejšia. Je škoda, že strácajú čas.

Nizar sa premiestni do skrytej uličky, ktorú mu Severus ukázal v piatok, a vyjde von do davu ľudí, ktorí smerujú hore a dole po chodníkoch na oboch stranách Charing Cross Road. Teraz už aspoň vie, ako používať svetlá na prechode, hoci minúta či dve pozorovania ľudí, ktorí prechádzajú cez ulicu, by mu nehorázne pomohli. Niekoľko z nich sa zastaví, aby sa zahľadeli na jeho čierny habit so strieborným lemom, ale o ďalšiu minútu už je vo vnútri čarodejníckej krčmy a mimo nemagického pohľadu.

Vtedy si uvedomí, že netuší, ako sa z krčmy dostať do uličky. Nie sú tam práve reklamné tabule.

"Tak poďte, chlapci. Do uličky a potom domov!" zaškerí sa opitý muž, vstane a udrie svojho spoločníka po chrbte tak silno, že ten takmer zje dosku stola.

Ďakujem vám, opilecké hostiny. Často sú veľmi užitočné.

Nizar nasleduje dvojicu do zadnej časti krčmy a cez zadné dvere. Ten, ktorý sa zdá byť menej opitý, ťukne prútikom o špecifickú sadu tehál na stene blokujúcej cestu, ktorá sa rozostúpi a odhalí ulicu, ktorá je rovnako zamrznutá v čase ako Rokville.

"Pokrok," zamrmle Nizar a kráča ulicou, ignorujúc náhly šum záujmu, ktorý vyvoláva jeho zjav. "Naozaj by som rád vedel, kedy sa čarodejnícky svet vzdal myšlienky na prekliaty pokrok!"

Jediný obchod, ktorý vyzerá úplne rovnako, je Ollivanderov. Namiesto otvorených okeníc, aké si Nizar pamätá, má teraz okná navrhnuté asi pred tromi storočiami. Nevstúpi dovnútra; na ulici je magicky cítiť veľké množstvo prútikov.

Gringottovci vo Westminsteri boli kedysi malá budova s rímskym vzorom, ktorú pred nemagickými ľuďmi skrývali oprávnene opatrní raráškovia. To, čo nájde v Šikmej uličke je mohutná stavba, obrovský skurvený pomník hrôzy, ktorá je konsolidovaným magickým bankovníctvom vo Veľkej Británii.

"Prečo?" Nizar sa spýta raráška, ktorého stretne pri mramorovom, zlatom vykladanom pulte. "Prečo len jedna prekliata banka?"

Griphook mu venuje ostrý pohľad. "Kvôli bezpečnosti, majster čarodejník - alebo tak znelo rozhodnutie ministerstva, keby sa pán staral o jeho prečítanie. Čarodejníci sú predsa paranoidní, pokiaľ ide o peniaze v rukách škriatkov. Chcú, aby sme boli na mieste, kde je ľahko vidieť, že s nimi nezmizneme."

"Každý v tomto storočí je šibnutý," povie Nizar na rovinu. "Rarášok by nikdy nič také neurobil."

"Váš názor je veľmi vzácny, majster čarodejník," povie goblin.

"Prosím, prestaň ma tak nazývať. Je to strašidelné."

Griphookove oči sa trochu rozšíria. "To je očakávaný spôsob oslovenia čarodejníka, pokiaľ nepoznáme vaše meno, pane."

"Nechaj ma hádať: to sa objavilo spolu s konsolidovaným londýnskym bankovým dekrétom z ministerstva, však?"

"Keď to hovoríte, pane," odpovie Griphook tónom, ktorý celkom zjavne znamená Áno.

"No odmietam byť taký zámerne hlúpy. Boli všetky rodinné trezory presunuté z Invernessu a Eidyn Buhru počas tejto konsolidácie?" spýta sa Nizar.

Zdá sa, že Griphooka táto otázka podráždila. "Všetky trezory na všetkých miestach, kde sme oficiálne podnikali v rámci Veľkej Británie, boli v roku 1600 prenesené do Londýna a riadne zaúčtované. Žili ste pod skalou, pane?"

"Žil?" Nizar odvetil a usmial sa. "Práve teraz som slávny."

"Ak máte na mysli Denný prorok, my radšej získavame správy zo spoľahlivých zdrojov," povie Griphook suchým tónom.

"Vlastne aj ja." Nizar sa obzrie po mágoch, ktorí sa potulujú po banke, vybavujú obchody alebo si vymieňajú klebety. Našťastie si nikto z nich jeho prítomnosť nevšimol. "Máte nejaký magický dokument, ktorý by som mohol podpísať - taký, ktorý by mi umožnil umiestniť naň iba svoj právne záväzný podpis?"

Rarášok sa zamračí a vytiahne list papiera. "Toto je základná zmluva, ktorá len potvrdzuje, že ste tým, za koho sa vydávate. Hovorí nám, raráškom, kto máme očakávať, že bude chcieť prístup do toho ktorého trezoru, a nič viac. Môžete si ju prečítať, ak chcete."

Nizar prelistuje zmluvu, ktorá je presne taká, ako povedal rarášok. "Máš pero?"

Griphook mu podá brko, ktoré sa zdá byť začarované tak, aby poskytovalo nekonečné množstvo atramentu. Výborné kúzlo; Nizar chce jedno. Podpíše sa celým menom a titulmi do podpisového riadku na spodku stránky a potom posunie brko aj papier späť raráškovi. "Bol by som ti veľmi vďačný, keby si to neopakoval nahlas."

Griphookovi padne čeľusť, kým ju zatvorí a zamračí sa. "Tak teda. Už dlho nikto nemal do činenia s vašou rodinou, pane."

"Z osobných dôvodov. Nie je to nič proti vašim bankovým schopnostiam," odpovie Nizar. "Spomínal som, že som momentálne slávny. Dalo by sa povedať, že som opäť upadol do existencie."

Raráškov výraz je profesionálny, zdvorilo nedôverčivý. "Veľmi dobre, pane. Ak ma budete nasledovať, budete chcieť vidieť samotný trezor, myslím si. Stojí vedľa ďalších z vášho rodu, ale k týmto trezorom nikto nemal prístup od čias, keď sme ich uchovávali inde."

Nizar prehltne a prikývne na súhlas. Nech sa Salazar pokúšal o akúkoľvek šialenú výpravu, asi neuspel. Chystá sa zabiť Voldemorta; potom sa pokúsi zistiť, kde je pochovaný jeho brat. Ak niekto položil Salazarovo telo na hranicu, tak... to bude oveľa ťažšie nájsť.

Určite by sa zaobišiel bez jazdy vozíkom do oveľa nižšej úrovne banky. Je to síce efektívne, ale nepríjemné. "Vy ľudia, neveríte na tlmiace kúzla?" spýta sa a striasa zo seba závrat, keď vystupuje z voza.

"Nevydržia," vysvetľuje Griphook. "Bezpečnostné prvky trezorov spôsobujú, že takéto kúzla rýchlo chátrajú, ak ich to hneď nezrušia."

Griphook ich vedie jaskynnou chodbou, v ktorej sa po oboch stranách nachádza rad trezorov. Biðlemir je prvý trezor naľavo, ktorý stojí osamotene. Názov je takmer zarastený machom. "Ponechali ste jej pôvodné meno. Nie to, čo sa z neho stalo."

"Pod takýmto menom bol trezor vytvorený a my, raráškovia, sme si ho ponechali." Griphook znie urazene, že sa Nizar vôbec opovážil naznačiť niečo iné.

Godrikov rod má rad trezorov. Crábhadh Mhìle bol Godrikov vlastný, po nich nasledoval Crabhomile, meno, ktoré používali jeho deti, kým sa rýchlo zmenilo na Chrabromil. Trezory sa náhle končia číslom sedem, hoci Godrik má množstvo žijúcich potomkov. Buď sú všetky trezory prázdne, otvoria sa len niekomu, kto sa narodil s týmto menom, alebo nikto z nich nie je z jeho priamej línie pôvodu, a teda neprichádza do úvahy. Rowena v Británii nemala trezor, ale rodinné trezory pre potomkov Alice z B'ystyr glawu, Roweninho druhého najstaršieho dieťaťa, zaberajú väčšinu protiľahlej steny. Ak čistota dverí trezoru niečo naznačuje, zdá sa, že posledný z nich sa stále používa.

Potom sú tu trezory označené deslizarseovskou pečaťou, rodinným znakom predtým, ako ho zmenili na znak Rokfortu. Prvý je Salazarov, ktorý je označený aj menami jeho prvej manželky Orellany a druhej manželky Marion. Nizar nechá prsty prechádzať po pečati na kovovom štítku a ignoruje bodnutie ochranného kúzla, ktoré mu hovorí, aby sa nepribližoval k tomu, čo nie je jeho. Mal by mať prístup do primárneho rodinného trezoru, ale zrejme mu ho zrušili.

Druhý trezor je jeho vlastný. Nizar okolo neho prejde k tretiemu trezoru, na ktorom je vyrytá verzia deslizarseovskej pečate, ktorú pre svoju rodinu vyrobila Galiena deSlizarse. Podľa machu zistí, že sa ho, podobne ako Helginho, nedotkli celé stáročia. Ostatné trezory, ktoré nesú pôvodnú alebo upravenú pečať, sú všetky v podobnom stave a tiahnu sa po celej dĺžke chodby.

Nizar nedokáže prečítať ani mená na žiadnej z nich. "Hovoril si, že nikto nemal prístup odkedy boli trezory premiestnené?"

"Z raráškov, nie. Iní... moment, prosím." Griphook položí ruku postupne na každý trezor a zakloní hlavu, aby počúval. "Rodinná krypta dedičov Galieny deSlizarse, známej aj ako Galiena Slizolin, bola naposledy sprístupnená v roku 1325. Do trezorov patriacich ostatným potomkom rodu sa naposledy vstupovalo v rokoch 1414, 1448 a 1512. Nemôžem vám podobne povedať potomkov pre líniu vášho brata, pretože nepatria do vašej priamej línie."

"Rozumiem. Ďakujem, že si mi povedal o ostatných." Nizar niekoľkokrát zažmurká a potom sa odmietne ďalej trápiť. Už vedel, že okrem Riddla a Potterovho dieťaťa sa jeho a Salazarova línia skončila - no, pokiaľ línia pôvodu nevedie cez líniu Evansovej, nie Pottera. Naozaj dúfa, že nie. Dosť na tom, že sa musí vyrovnávať s Riddleom; nechce sa vyrovnávať s Petuniou Evansovou Dursleyovou.

Vnútro Nizarovho trezoru vyzerá správne. Ak ho jeho chybná pamäť neklame, bol obnovený tak, aby sa presne podobal tomu, čo bol kedysi v Invernesse.

Nizar sa v trezore otáča dookola. V malých truhliciach na podlahe sú uložené peniaze; nikdy sa mu nepáčila predstava trezoru so zlatom rozhádzaným pod nohami v neporiadku. Na zvyšných kamenných policiach sú artefakty, veci, ktoré nazbieral počas potuliek po severe ostrova, v Anglicku, pri návšteve welšských kráľovstiev, ostrovov ovládaných Škandinávcami a príležitostnej návšteve západného ostrova. Opakovane navštívil aj Roweninu vlasť v Bavorskom vojvodstve, a to z čírej šialenej zvedavosti, aký nezmysel sa Svätá ríša rímska chystá urobiť ďalej v snahe udržať sa. Zaujímalo by ho, či sa naučil starú nemčinu, alebo zostal len pri latinčine a dúfal v to najlepšie. To ani nezačína pokrývať rodinné cesty na Pyrenejský polostrov, do Egypta a všetkých východných kráľovstiev.

Nizar premýšľa takmer pol hodiny, kým nechá artefakty tam, kde sú. Bez toho, aby sa znovu naučil aspoň tri jazyky, nedokáže prečítať, čo je na nich napísané, a nie je pripravený priniesť na Rokfort nič iné.

Na poličke ležia knihy, každá má svoje dvojča. Musel nastaviť to duplikačné a aktualizačné kúzlo aj na to, čo tu nechal, ale to stíhalo jeden jazyk, nie niekoľko. Zdvihne obe knihy bez mien vytlačených na koženej väzbe a otvorí stránky. Piktština a... ach, chvalabohu. Moderná angličtina.

Pomocou toho istého kúzla, ktoré vytvorilo nové učebnice, vytvorí duplikáty všetkých anglických kópií týchto kníh a potom ich odloží nabok. Nepriniesol si tašku. To bolo hlúpe - nie, počkajte. Vďaka škriatkom má prekliato nekonečné vrecká. Po tom, čo pôvodné aktualizované kópie uloží späť na policu, zmenší kopu duplikovaných kníh a vloží ich do vreciek.

"Griphook, neplatí mi náhodou Rokfort?" spomenie si Nizať.

"Samozrejme, majster Slizolin," odpovie Griphook pohotovo. "Plat profesora za vyučovanie na plný úväzok v Rokfortskej strednej škole čarodejníckej je tisíc galeónov za rok. Okrem toho vám bol priznaný nástupný príplatok deväťsto sedemdesiatosem galeónov."

Nizar zdvihne obe obočia. "Zaplatil mi za to, že som visel na stene. Niekto sa zúfalo snaží udržať si moju priazeň."

"K tomu by som sa vôbec nemohol vyjadriť, pane."

"Som si úplne istý, že tvoj názor by bol poučný." Nizar sa už nezdržiava v trezore; najradšej by sa tam nejakú chvíľu nevrátil. Zoberie jednu z truhlíc, ktorá je začarovaná tak, aby bola ľahká bez ohľadu na jej obsah. Griphook trezor zapečatí, keď Nizar vyjde von, a odvezie ho späť na poschodie s krkolomným vozíkom.

Nizar nechá asi štvrtinu obsahu truhlice prepočítať na britské libry šterlingov, čo je papier, nie mince, takže sa každému čertovsky ľahko prenáša. Papierové; Nizara by zaujímalo, ako sa v iných krajinách zaobchádza s peniazmi. Používajú aj rovnaký typ papiera, alebo existuje spôsob výmeny na základe jeho vyznačenej hodnoty, aby sa premenil späť na drahé kovy?

Zvyšok raráškovských mincí putuje do jeho mešca na drobné - pravdepodobne je to priveľa na to, aby ich nosil pri sebe, keď neplánuje veľké výdavky, ale neznáša, že nemá prostriedky na zásobovanie sa.

Griphook sa potom zmocní prázdnej truhlice. "Dobrý deň vám prajem, pane."

"Dobrý deň, Griphook."

Obchod v uličke s názvom Madam Malkinová vedie magické krajčírstvo. Nizarovi nechýba oblečenie, ale nemá ani nič neformálne. Niežeby mágovia v tejto ére chápali, čo to znamená.

Jeho nohavice sú v poriadku, ale bolo by fajn vlastniť košeľu vyrobenú v tomto storočí. Žena v obchode mu ochotne nájde dve čierne hodvábne košele na gombíky a zariadi, aby mu ich upravili na mieru. Mäkký vlnený šál, dosť široký na to, aby sa v ňom mohol mumifikovať, si Nizar nájde sám. Počasie bolo príliš teplé na plášte, ale nie dosť príjemné na to, aby sa bez nich cítil pohodlne, a šál je slušný kompromis.

Nájde obuvníka, ktorý je taký drahý, že Nizar takmer začne toho muža urážať vo chvíli, keď si uvedomí, koľko si ten bastard účtuje za pár skurvených topánok. Nie, toho obuvníka nevyužije. Odmieta to - to je zasraná lúpež v podobe topánok. Jeho topánky sú v poriadku, ďakujem.

Nájde však obchod s hodinkami, po ktorých túži od chvíle, keď prvýkrát zbadal vreckové hodinky na veste jedného slizolinského študenta. Jeden z moderných kúskov si pripne na zápästie pomocou čierneho koženého remienka, ktorý je dosť široký na to, aby mohol byť chráničom, a ukazuje mu rôzne veci podľa toho, ktorú časť ciferníka si vyberie. Dá sa prepnúť medzi ukazovaním času podľa tradičných dvanástich hodín alebo podľa dvadsiatich štyroch hodín, fázami mesiaca, kompasom ukazujúcim magnetický sever a barometrický tlak v jeho bezprostrednej blízkosti. (Prečo? Ak prší v bezprostrednej blízkosti, už o tom sakra dobre vie.)

Prejde k ďalšiemu obchodu, ale vyruší ho, keď vo výklade uvidí obrázok. Je to magický plagát o nezvestných deťoch, hoci obraz Harryho Jamesa Pottera, ktorý je na ňom zachytený, nevyzerá šťastne, že je stredobodom takejto pozornosti. Táto fotografia je oveľa väčšia ako maličký portrét z rodokmeňa a umožňuje Nizarovi pozorovať mladého muža s hrozne strapatými čiernymi vlasmi a smaragdovo zelenými očami. Potterova pokožka je mimoriadne bledá, ale stále si drží náznak bronzového sfarbenia, podobne ako jeho predok na rodokmeni Blackovcov. Potter má tiež náznak jamky v brade a orlieho nosa.

Severus má pravdu, ich črty sú veľmi podobné. Nizar aspoň vie, že Potter je oveľa znesiteľnejší ako Tom Riddle, ktorý bol natoľko láskavý, že sa vzhľadom podobal na Gauntovcov namiesto Deslizarseovcov.

Nizar zatvorí oči a mihne sa mu obraz tých zelených očí na tvári niekoho iného, bledého a ryšavého. Usmieva sa ako niekto, kto je naozaj šťastný. Je rád; niekto by mal byť sakra šťastný v celom tomto neporiadku.

Lily Evansová. Potterova matka. Nizar sa zamračí, premýšľa, či zachytáva obetnú mágiu, ktorú zanechala, aby ochránila svoje dieťa. Natiahne ruku a dotkne sa obrázka na plagáte, čo spôsobí, že dieťa sa na jeho ruku zvedavo pozrie. Nizar cíti pocit niečoho, čo bolo zachytené magickým vyvolávaním filmu - nie je to zachytená časť mágie, len aspekt, ktorý identifikuje, že dieťa malo na sebe pripevnenú obetnú mágiu. Nizar uvažuje, či všetky magické snímky zachytávajú takéto vlastnosti, tak ako to kedysi robili portrétisti, alebo musí byť mágia obzvlášť silná.

Je tu obchod so zvieratami, ktorý sa maskuje ako sovie emporium. 1) Majú tam nielen sovy, ale aj knézlov, mačky, potkany, hady, ropuchy, netopiere a bohvie čo ešte. Nizar nechce ísť do toho obchodu a nechce si kúpiť sovu. Kúpil by si zasranú mačku, keby sa mačky vedeli teleportovať.

Tak, to je plán. Možno si prerobí povesť tým, že naučí knézlov teleportovať sa, aby mohli byť aj efektívnymi poslami, pri účinnom podplatení. Má rád knézlov.

Zatiaľ ešte stále potrebuje tú prekliatu sovu. Ak sa začne viac angažovať v magickom dianí v Británii, znamená to korešpondenciu.

Nizar si napokon vyberie sovu, ktorá je čierna s náhodnými bielymi pierkami na hrudi a na krídlach, akoby nevydarený chovateľský experiment. "Tak čo myslíš?" Nizar sa spýta sovy.

Sova naňho znechutene pozrie. To môže znamenať čokoľvek.

Nizar konečne presvedčí Kanzu, aby uvoľnila svoje zovretie na jeho krku. Kĺže sa mu po rukáve, aby sa mu schúlila v ruke. "Toto je Kanza. Ak sa máme navzájom tolerovať, musíš začať s ňou."

Čierna sova otočí hlavu takmer úplne hore nohami, keď dokončí pomalú prehliadku Nizarovho baziliška. "Nie, ona ťa nezožerie. Si príliš veľký. Viac sa obávam, že ju zješ ty." Sova sa tvári urazene. "Dobre, bazilišky neješ. To je dobrý začiatok."

Kanza pobavene zasyčí. "To je dobrá sova. Je mrzutá ako ty."

Nizar sa usmeje. "Som rád, že ho schvaľuješ. Zdá sa mi porovnateľný s mojou alebo Salazarovou verziou každé ráno, však?"

"A Minervinou," dodá Kanza pobavene.

Nizar si kúpi sovu, hoci majiteľ emporia sa zdá byť zaskočený, že to robí. "To je mrzutý bastard. Je tu už celý rok, nemyslel som si, že sa niekedy predá."

"No, ja som tiež mrzutý bastard, takže si sadneme," kontruje Nizar. "Ďakujem."

"Ďakujem, dobrý pane. Prajem vám príjemné popoludnie."

Príjemné by bolo pekné, pomyslí si Nizar, keď odchádza z obchodu.

"Buďme k tomu otvorení. Tvoje meno je teraz Nygell. Je to skomolený latinský výraz pre 'čierny'." Nizar to povie sove, ktorá naňho len pozerá ako na idiota. "Pozri, ja verím, že treba pomenovať niečo také, aké to je, a nie aké to nie je. Jednoducho sa budeš musieť vyrovnať s tou potupou."

Nygell napokon rezignovane zahúka. "No, dosť blízko. Mám doma na obraze sovu snežnú. Je rozkošná. Asi ju budeš nenávidieť."

Nizar sa vracia do obchodu, v ktorom bol umiestnený plagát o zmiznutom dieťati a z ktorého sa vykľuje obchod s metlami. Nemá ani jednu z nich. Nie je si celkom istý, či je to potrebné, ale je dosť zvedavý na to, aby vošiel dovnútra a pozrel sa, čo sa stalo s metlami za posledných deväť storočí. Mohol by si vyrobiť vlastnú, ale bohovia, už teraz si musí vyrábať vlastnú myslemisu. Kúpi si hlúpu metlu.

"Čo je to?" Nizar sa spýta predavača. V obchode je jedna konkrétna metla, ktorá celá vyžaruje mágiu. Je krásna a rozhodne to nie je nič štandardné - je to metla určená na rýchlosť a obratnosť. Oboje má rád; dokážu vás udržať pri živote.

"To je nový Blesk päť," povie hrdo predavač. "Blesky sú vzácne metly - ročne sa ich vyrobí len zopár. To je prepracovaný pôvodný patentovaný model, spred dvoch rokov. Dosť nákladné! Nemyslel som si, že predám originál, ale mladý pán Potter mal dobrodinca! Lietal na ňom pri hre metlobalu, viete. Najrýchlejší stíhač mimo medzinárodnej ligy!"

"Aha." Nizar potlačí úsmev. Severus tú metlu nenávidel... čo však nie je dôvod, prečo si kupuje Blesk päť. Nie je.

Dobre. Je to tak trochu dôvod, prečo si kúpi metlu. Chce vidieť výraz Severusovej tváre. Legitímne však metlu potrebuje. Človek sa nemôže všade premiestňovať a on sa naozaj chce vyhnúť prekliatemu letaxu.

"Dobre. Už toho bolo dosť. Idem domov a zrejme tam obaja poletíme," povie Nizar Nygellovi. Uistí sa, že je všetko zabezpečené, a potom nahodí variant kúzla neviditeľnosti. "Stále ma vidíš, áno?" spýta sa Nygella, ktorý posmešne zahúka. "Beriem to ako áno."

Nizar otestuje kúzlo tak, že prejde okolo skupinky žien, ktoré si ho vôbec nevšimnú. Výborne. Pustí Nygella a zbaví sa klietky tak, že ju položí na zem, zadarmo pre každého, kto sa rozhodne, že zúfalo túži vlastniť soviu klietku. Keď Nygell odletí, Nizar je hneď za ním na metle - a takmer pritom nechá svoje srdce na zemi.

"Kurva, tá vec je rýchla!" Nizar zvoľní, aby metla spomalila. "Násada je dosť dlhá, keby si niekedy potreboval prestávku," ponúkne.

Nygell mu venuje ďalší pohľad, ktorý hovorí, že prijať niečo také by bola urážka jeho letu.

"Pozri, Škótska vysočina nie je práve za ďalším zasraným kopcom," odvetil Nizar. "Ty si naozaj mrzutý zmrd. Nikdy nedovoľ, aby hrdosť prevážila nad zmyslom pre bezpečnosť, ty imbecilný vták. Ak spadneš z oblohy, lebo si bol príliš hlúpy na to, aby si si oddýchol, je to len tvoja vina."

Takto letia späť do Škótska, Nizar sa háda s vtákom, ktorý nevie rozprávať, ale je dostatočne výrazný, aby to vynahradil. Kanza sa pridá k zábave, syčí komentáre v parseltčine o sove, o Nizarovej absolútnej neschopnosti riadne lietať na metle, o nudnej krajine, o tom, že je zima a že si mal nechať šál na krku namiesto toho, aby si ho zabalil, lebo by to bolo krásne miesto na spanie.

Nygell sa napokon vzdá nad tým, čo bývalo južným okrajom Strathclydu, pristane na násade metly a pevne chytí drevo pazúrmi. "Dobre. Teraz vydrž, ideme dohnať nejaký čas. Večer musím byť doma, aby som sa stihol vyspať a zajtra naučiť kopu detí, ako nezomrieť."

Podvádza, premiestni sa zo vzduchu spoza protipremiestňovacích bariér rovno do svojej komnaty, čo Nygella nahnevá a Kanzu rozosmeje. Dobby je natoľko láskavý, že toho mrzutého sovieho bastarda vezme so sebou do rokfortskej soviarne, takže bude v spoločnosti tých menej mrzutých, ako je on sám. Metlu položí k stene neďaleko stola; Nizar sa prezlečie do habitu, ktorý nie je pokrytý škrupinkou ľadu, a až potom zíde dolu na večeru.

"Ideš neskoro," povie Minerva sucho a nesúhlasne.

Nizar sa na ňu žiarivo usmeje. "Ale ja nie som biely králik."

"Čítala som tú knihu, Nizar, a nemám problém zakliať tých, ktorí mi toho človeka pripomínajú," upozorní ho Minerva.

"Bavil si sa pri potulkách Londýnom?" Severus sa spýta, keď si sadne.

"Určite. Poskytlo mi to čas na rozjímanie o politike," odpovie Nizar.

Severus sa zastaví uprostred pohybu. "Politike," zopakuje, akoby to bolo sprosté slovo.

"Áno, o takej politike, ako je rozmýšľanie, prečo Albus Dumbledore vyhlásil, že na tom dnešnom stretnutí boli prítomní všetci z Rádu, keď viem s istotou, že okrem Charlieho Weasleyho tam neboli najmenej štyria ľudia," povie Nizar tichým hlasom.

"Ach, tá politika," zamrmle Severus.

"Nie je to môj obľúbený druh."

Severus sa naňho pozrie, v očiach má pochmúrny druh ostražitosti. "Ani môj."

______________________________________________________________

1) Emporium - latinský výraz pre tržnicu. Viď: https://sk.wikipedia.org/wiki/Emporium