Preklady fanfiction Harryho Pottera

Kapitola 1: Vyjavené proroctvo

V utorok ráno svitá, čo je dosť mätúce, pretože v Severusových komnatách nie sú žiadne okná. Po dojme svetla nasleduje včelí vosk a náznak santalového dreva. Severus otvorí oči a vidí, že vedľa neho leží Nizar; v noci odhrnul vankúš z postele a spí s tvárou pritlačenou do matraca. Je to zvláštne rozkošné.

Severus sa pozrie na stenu a nájde hodiny, ktoré boli zavesené po tom, čo v novembri prvýkrát uvidel túto spálňu. Sedem minút do siedmej hodiny. "Nizar."

"Nie," povie Nizar hneď.

"Už je takmer sedem hodín."

Nizar chytí odhodený vankúš a pretiahne si ho cez hlavu. "Rána sú hlúpe."

Severus sa zasmeje a štuchne Nizara do holého ramena. "To preto som ťa ráno pred vyučovaním málokedy videl v tvojom portrétnom ráme?"

"Áno." Nizar vydá tlmený povzdych. "Raňajky?"

"Ak pred vyučovaním nič nezjem, do poludnia ich chcem všetkých mŕtvych."

Severus sleduje, ako sa Nizar oblieka, zatiaľ čo si sám naťahuje vlastné šaty. Je to rýchla úspornosť pohybov, ktorá ho fascinuje - alebo možno je jednoducho očarený. Zelená vesta po kolená je vyšívaná s náznakmi striebra a má celý rad strieborných gombíkov, ale nie je zdobená v takom rozsahu ako čierna. "Máš ich viac?"

"Mám, ale jedna z nich nie je moja. Patrí Salazarovi." Nizar vytiahne zo skrine čiernu vestu s veľkými pásmi zlatej výšivky. "Toľko zlata sa mu páčilo oveľa viac ako mne. Myslím, že si vzal moju a túto nechal za sebou."

"Spomienka?"

Nizar pokrúti hlavou a s úsmevom odloží vestu. "Nosili sme rovnakú veľkosť oblečenia. Veci sa tak trochu potulovali sem a tam. Jediné, čo sme nemohli zdieľať, boli topánky, mal väčšie nohy." Pozrie sa na Severusa, keď si dokončuje zapínanie košele. "Mohol by si sa premiestniť dolu a vziať si čisté oblečenie."

"Osviežujúce kúzlo," odpovie Severus a dokončí rad gombíkov na rukáve. "Okrem toho, okrem niekoľkých košieľ je všetko, čo mám, čierne. Mohol by som nosiť rovnaké oblečenie celý mesiac a nikto by si to nevšimol."

"Domáci škriatkovia by sa urazili."

"Možno," pripustí Severus, keď si Nizar do každej čižmy vloží nôž v pošve. "Ozbrojiť sa proti študentom?"

"Viem, že nosíš nôž, Severus." Nizar si zastrčí prútik do rukáva. "Je to zvyk. Okrem toho Helga chcela, aby som jej dar používal, nie aby som s ním zaobchádzal ako s relikviou."

"To vysvetľuje prítomnosť brka v tvojej kancelárii. A prútik?" Severus sa spýta.

Nizar sa zamračí. "Ja neviem. Je to výborný súbojový prútik, ale ja ho nepotrebujem. Viem si predstaviť, že je pre niekoho určený, ale jaseň sa ťažko odovzdáva."

"Súčasné znalosti o prútikoch hovoria, že je to nemožné."

"Nie, len je to šialene ťažké." Nizar otvorí dvere spálne. "Asi by sme sa mali rozdeliť. Nechcem dať tej chodiacej zasranej mŕtvole ďalší dôvod, aby ti ublížila, a keďže už som známy tým, že nenávidím rána ešte viac ako ty..."

"Počkaj." Severus si prstami prešiel po Nizárovej tvári a pobavene sledoval, ako sa mu v reakcii na to zachveli oči. "Neľutuješ?"

"Rozhodne nie," odpovie Nizar. "Len neznášam dobre rána."

"Preto existuje čaj." Severus ho pobozká, čo vyvolá pradenie. "Uvidíme sa o pár minút," povie a premiestni sa do svojej kajuty pred tým, ako bude v pokušení vynechať ranné jedlo. Oblečenie má v poriadku, ale pred tým, ako sa predstaví vo Veľkej sieni, sa nutne potrebuje oholiť.

Potrebuje aj pár minút na to, aby si v duchu prešiel včerajšiu noc. Neočakával, že by jeho rozpoltené city k Nizarovi boli niekedy opätované viac než len priateľstvom. Možno sa tak ešte stále nestalo.

Nie; to by Severus klamal sám seba. Poznal jednoduché pletky a hneď potom z nich chcel uniknúť. Včerajšia noc nebola z takých.

Severus nechce utiecť. Bol by radšej, keby Nizar... zostal.

Zaškľabil sa. Vskutku beznádejní romantici. On v žiadnom prípade.

Nizar sa dostane na raňajky až o pol ôsmej, kde sa pridá k Minerve a mračí sa nespokojne nad skorou hodinou. Čaj obom zlepší náladu; Nizar odvádza výbornú prácu v snahe nevyzerať úplne roztržitý. Keby Severus nevedel o včerajšej noci, aj on by sa dal oklamať.

Minerva si odsunie stoličku, aby sa postavila, a potom sa zastaví uprostred pohybu. "Nuž, Severus. Dnes vyzeráš veľmi dobre."

Severus sa na ňu zahľadí. "Nevyzerám inak ako zvyčajne."

Minerva pokrúti hlavou a študuje ho spôsobom, akoby stále pozerala cez svoje staré okuliare. "Obliekol si sa ako zvyčajne, si upravený ako vždy a mračíš sa ako postrach, ale vyzeráš..." Zamračí sa, akoby hľadala slová. "Menej ubitý, Severus," povie potichu. "Už roky som ťa nevidela vyzerať tak dobre oddýchnutého."

"Stále netuším, čo tým myslíš." Nechápe; jeho tvár v zrkadle bola rovnaká ako vždy. Nezdržiaval sa nad svojím odrazom, ale...

Nie. Minerva si vymýšľa alebo loví klebety, ktoré nedostane.

Štvrtáci Bystrohlavčania a Bifľomorčania sú v to ráno hluční, čo Severusa prinúti odobrať im body a rozdať tresty, na ktoré, ako vie, Argus rád dohliadne. Potom do nich hučí, že trieda plná prchavých prísad, otvoreného ohňa a bublajúcich kotlov nie je miestom, kde by sa mali správať ako imbecili.

Chrabromilčanov a Slizolinčanov museli štvrtáci varovať. Väčšinu vyučovacej hodiny strávia v stave tichého, korektného správania, ktoré je také vzácne, až Severus tuší sprisahanie.

Neville Longbottom sa na konci hodiny priblíži k Severusovej lavici bez toho, aby ho Severus musel pritlačiť. "Ja... myslím, že mám nápad, pane."

"To je podstata hypotézy, áno." Severus sa zamračí na Chrabromilčanov, ktorí zostali vzadu, kým sa neumúdria a neobrátia sa k odchodu. Pravdepodobne budú čakať na schodisku, opäť presvedčení, že Neville Longbottom je v smrteľnom nebezpečenstve.

"Á-áno, pane. J..." Longbottom skloní hlavu, keď mu odovzdá zvitok. "Nesmejte sa, dobre? Myslím tým, ste to vy a vy ste... vy, a viem, že si mi neodpustili ten prízrak-"

"Nech sa to zdá akokoľvek neuveriteľné, profesora Lupina viním z toho incidentu s prízrakom oveľa viac ako vás." Severus položil zvitok na stôl. Ten prekliaty prízrak z Longbottomovho tretieho ročníka sa mu stále vracia. Nepáči sa mu ani to, že Nizarovým prízrakom bol on sám, bez ohľadu na to, že Nizar tvrdí, že je symbolický. "Pýtal som sa vás na teóriu. Prečítam si to neskôr, teraz predložte jej základ."

"Dobre, pane." Longbottom sa zatacká na mieste. "Je to - myslím, že je to moja chyba. S tými rastlinami."

"Pokračujte," vyzve ho Severus.

"No, je to - profesorka Sproutová hovorí, že rastliny okolo mňa rastú naozaj dobre, lepšie ako okolo ktokoľvek iného, koho kedy videla. Mám rád rastliny, aj keď už nie sú živé." Longbottom sa nervózne nadýchne. Myslímsi,žesomvelixírochprílišzvýšilsilurastlín, pane."

Severus sa zamračí, keď si vyloží poslednú vetu. "Vedome?" Longbottom divoko pokrúti hlavou. "Tak teda. Čo s tým navrhujete urobiť, pán Longbottom?"

Longbottom zastane na mieste. "Urobiť? H-hádam už nebudem variť lektvary s rastlinami, pane."

Severus zúži oči. "A čomu by to poslúžilo, pán Longbottom?"

"Ja... že nerozpustím kotlíky, pane?"

"Longbottom, keby to bola moja jediná starosť, vyhodil by som vás z tejto triedy už po prvom ročníku a nechal by som vás, aby ste si tento rok poradil s VČÚ sám." Severus posunul po stole kus papiera. "Vezmite si ho."

Longbottom zdvihne papier, akoby bol jedovatý. Absolútny nezmysel; jediné, čo Severus urobil, bolo, že ho nasýtil výparmi z pripravovaného Upokojujúceho nápoja, aby si ho mladík mohol pozrieť bez toho, aby omdlel. "Elixíry pre čarodejníckeho záhradníka," prečíta Longbottom a obočie sa mu zmätene stiahne. "Na čo je táto kniha, pane?"

Severus naňho zazrel za to, že prehliadol očividné. "Tá kniha, zvitok, ktorý som vám dal, a vaša hypotéza - ktorá je mimochodom prekvapivo správna, čo som si nemyslel, že ste toho schopný - sú odpoveďou na vaše problémy s tavením kotlíkov. Teraz je vašou úlohou premýšľať a využiť poskytnuté prostriedky na vyriešenie tohto problému. Nebudem vás rozmaznávať a vysvetľovať vám viac, ako som už urobil."

Longbottom niekoľkokrát žmurkol, keď zložil papier a zasunul ho do tašky s knihami. "Ehm, ehm, áno, pane. Ďakujem, pane."

"Padajte," povie Severus na rozlúčku. "Do tejto triedy o chvíľu prídu prváci, ktorí nepotrebujú napodobňovať váš neohrabaný príklad."

Severus netuší, ako prežije zvyšok rána. Prváci z Bystrohlavu a Bifľomoru sú ako zvyčajne katastrofálni, čo je normálne. Severus pozoruje tretiakov zo Slizolinu a Chrabromilu ako protivný, zákerný jastrab a čaká na prešľapy. Prichádzajú, ale nikdy nie zo smeru, z ktorého by si želal. Pán Black z Chrabromilu má na elixíry šikovnú ruku, keď to nepreháňa a nevytvára škodlivé mraky. Slečna Sibazakiová sa s ním ochotne spája, aby ich chyby boli čo najmenšie, za čo si dvojica vyslúži zmätené pohľady oboch fakúlt. Slečna Suriová a slečna Vaneová z Chrabromilu sa sústredia, akoby od úspechu ich elixíru závisel osud sveta. Mitchamovi a Newbournovi sa veľkolepým spôsobom nepodarí vytvoriť pastu na modriny a namiesto toho vyrobia niečo, z čoho by po prehltnutí mohol odpadnúť drak. Severus sa nevie rozhodnúť, či je ohromený, alebo zhrozený.

Problémy mu robia tie prekliate dvojčatá Carrowové, z nich si chce trhať vlasy. Nemôže si tie dvojičky znepriateliť, nie keď sú Alecto a Amycus zaradení do vnútorného kruhu Temného pána. Môže ich beztrestne nechať prepadnúť za nesplnenie úlohy, keďže celú vyučovaciu hodinu nahlas a kruto klebetia o každom chrabromilčanovi v miestnosti, o niektorých, ktorí tam nie sú, a dokonca aj o niekoľkých prítomných Slizolinčanoch - o všetkých, ktorí nie sú čistokrvní.

Ak má Severus v živote jednu útechu, tak tú, že nikdy nebol taký zúrivý hlupák ohľadom čistokrvnosti.

Vynechá obed, pretože mu chýba chuť do jedla. Namiesto toho doháňa papierovačky, známkuje domáce úlohy a eseje až do piatej. Červeného atramentu použije toľko, že by vymaľoval stenu, a nechýbajú ani štipľavé komentáre. Vždy je však, aj keď kruto, prísne spravodlivý, pretože si dobre pamätá na Slughornovu zaujatosť.

Donúti sa odložiť brko, očistiť si ruky a potom prejde z kobiek na veľké schodisko, pokračuje na siedme poschodie a na každého študenta, ktorého stretne vrhne smrtiaci pohľad. Dvere učebne obrany sú pootvorené, hoci miestnosť je prázdna. Nizar je vo svojej kancelárii a sústredene sa mračí, keď sediac za stolom čosi obkresľuje atramentom a brkom. Severus sa na chvíľu zamyslí, než zatlačí na dvere učebne.

Nizar pri tom zvuku trhne hlavou a potom sa na Severusa usmeje. "Dobré popoludnie."

"A je?" Severus sa spýta, nie je si istý, či ho presvedčil.

"Možno. Poď sem," pozve ho Nizar.

Severus vojde do Nizarovej kancelárie a pozrie sa na kus papiera. Je pokrytý zvlnenými čiarami...

To je všetko, čo vidí, kým sa mu rozostrí zrak a on sa potkne dozadu a zachytí sa o zárubňu dverí. "Čo to, do pekla, je?"

"Piktská bludisková mágia," vysvetľuje Nizar a obracia papier hore nohami, aby zakryl atrament. "Na moju úľavu si na to začínam spomínať. Vynaložil som veľa času na to, aby som sa ju naučil, nerád by som ju nadobro stratil."

"Vždy to má na niekoho taký účinok?" Severus sa spýta a potrasie hlavou, aby zahnal pretrvávajúci závrat.

"To závisí od kúzla. Toto malo dezorientovať každého mimo toho, kto ho vytvoril, a inak je neškodné," vysvetľuje Nizar. "Je to kúzlo na rozptýlenie."

"Dômyselné. Som si istý, že tvoji nepriatelia museli byť príliš zaneprázdnení zvracaním, aby sa potom príliš zaoberali bojom," povie Severus sucho.

"Niekedy." Nizar sa naňho pozrie. "Čo sa deje?"

Severus hľadí na Nizara a čuduje sa, že sa to tak ľahko povie. "Nesúvisí to so včerajšou nocou, ale ja... je príliš veľa dní, keď sám sebou naozaj pohŕdam."

"Nie," povie Nizar okamžite, čím ho prekvapí. "Pohŕdaš tým, kým musíš byť, aby si brilantne oklamal tých, ktorých treba oklamať, alebo pohŕdaš tým, kým si, keď si sám so mnou?"

"Prečo je v tom rozdiel?" Severus sa zamračí.

"Pretože vždy, keď máš potešenie z utrpenia iného, zvyčajne urobil niečo, čím si to zaslúžil," podotkne Nizar s krivým úsmevom. "Povedz mi, že sa mýlim."

"Nemýliš," odvrkne.

Nizar sa postaví a objíme Severusa okolo pliec. "A práve preto na tom záleží."

Severus si vzdychne a objíme toho idiotského Slizolina. "Nie je to také jednoduché."

"Samozrejme, že nie." Nizar ustúpi a pozrie sa naňho. "Ale keby si bol naozaj odporný človek, Severus, ani raz by si neuvažoval o tom, že sa budeš nenávidieť. Ani by ťa to nenapadlo."

Severus strnulo prikývne na znak uznania. Boh vie, že Voldemortovi nikdy nenapadlo byť nespokojný sám so sebou.

"Ide však naozaj o včerajšiu noc." Nizar vezme Severusa za ruky. "Myslel som si, že to budem ja, kto bude mať z toho nejaký psychický záchvat."

"Máš tendenciu dlhšie sa zaoberať tými svojimi. Ja radšej pretrpím všetko naraz," povie Severus a upokojí ho pocit teplých prstov prepletených s jeho vlastnými.

"To je presné," zašomre Nizar. "Severus: si milý, zlomyseľný Slizolinčan a dobrý človek. Nestrpím hlúposti a ty tiež nie."

"Nie," pripustí Severus. "Nestrpím."

"Keď už hovoríme o hlupákoch: V obývačke som stihol schovať všetko, čo sa dá rozbiť. Chceš si teraz prezrieť tú spomienku v myslemise?"

Severus sa zúfalo chce rozptýliť od nechcenej introspekcie, ale vráti sa mu podozrenie, ktoré pociťoval počas hodiny piatakov. "To, čo uvidím, sa mi nebude páčiť, však?"

Nizar sa postaví na špičky a pobozká Severusa, rýchlym, suchým ďobnutím, ktoré je stále plné náklonnosti. "Asi nie." Zavrie dvere do svojej kancelárie, otočí liatinové S a otvorí dvere do svojej kajuty. Mysľomisa leží na starom drevenom jedálenskom stole. Aj keď pozná jej účel, stále je to krásne využitie červeného pieskovca z Vysočiny.

Severus sleduje, ako Nizar získava svoj prútik; zamračí sa, keď sa sústredí na spomienku, o ktorú sa plánuje podeliť. "Minerva pri raňajkách povedala niečo zaujímavé."

"Čo sa týka toho, že vyzeráš odpočinutý?" Nizar vytiahne zo spánku žiarivú striebornú hmlovinu koncentrovanej spomienky a spustí ju do mysľomisy. Misa ju zachytí, ale namiesto divokého vírenia, na ktoré je Severus zvyknutý, sa spomienka usadí na mieste s dokonalým pokojom. Vyzerá to, akoby v myslemise spočívala jemná hmla. "Čo si si myslel, že odstránenie devätnástich rokov poškodenia od skurvenej kliatby urobí? Nič?"

Severus sa naňho zahľadí. "Nezaoberal som sa tým mimo užívania si výhody, že ma to nebude bolieť."

Nizar sa naňho pozrie, keď odkladá prútik. "Chápem, prečo by to bola tvoja jediná starosť. Cruciatu bolí ako čert."

"Takže s ním máš skúsenosti?"

"Áno." Nizar ponorí ruku do hmly spomienok, oči napoly zatvorené. "Už je to dávno. Bavilo ma zabíjať toho bastarda. Tu, mám to správne. Tú spomienku si môžeš pozrieť, kedykoľvek budeš chcieť," povie a vytiahne ruku z mysľomisy.

"Ty nejdeš?" Severus sa spýta.

Nizar pokrúti hlavou. "Pre mňa to bolo včera."

Severus si pripomenie, že ho už varoval, že sa mu tá spomienka nebude páčiť. Pokrčí ramenami a nechá sa vtiahnuť mágiou mysľomisy. Zostup je oveľa láskavejší ako v Albusovej mysľomise, ktorá má tendenciu človekom hádzať.

Vidieť Nizara a Albusa sedieť v riaditeľni malo byť druhým varovaním. Vezme si však čas na to, aby si všimol, že v mysľomise preňho nie je žiadny rozdiel vo vizuálnom spektre, čo je menšie sklamanie.

Kým si uvedomí, čo presne sa chystá povedať, je už neskoro na to, aby sa dištancoval od toho, čo počuje.

Zdvihne hlavu, keď ho spomienka vyhodí, a pozrie sa na nehybnú vrstvu hmly v mysľomise. "Nizar. Poď si to zobrať, prosím."

Severus počká, kým Nizar nevyzdvihne spomienku, a až potom zdvihne mysľomisu a rozbije ju o stenu. Potom stojí na mieste a trasie sa. Ak nezvládne tento hnev, zavraždí svojho zamestnávateľa.

"Tak teda takmer všetko, čo sa dá rozbiť." Nizar nakloní hlavu nad kúsky rozbitej mysľomisy a zdá sa byť pozoruhodne pokojný. "Potreboval som to byť schopný dať naspäť."

"Tak to môžeš dať späť tie kúsky!" Severus vykríkne a potom si zovrie čeľusť. Nizar nie je ten, na ktorého sa hnevá.

"To je odpoveď na moju otázku, či ti Dumbledore niekedy povedal celé proroctvo," povie Nizar.

"Nie, nepovedal. Viem si predstaviť, že si bol vedomý toho, aká bude moja reakcia." Severus si zaborí nechty do dlaní. "Nesľúbil som, že ochránim to dieťa len preto, aby Pottera poslal ako baránka na bitúnok!"

"No, ten plán sa zjavne zmenil."

Severus sa vrhne na Nizara a na perách sa mu objaví hnev, ktorý však sotva zadrží. "Ako sa zmenil? Sám si ukázal výsledok ich stretnutia!"

"Áno, to áno, hoci väčšina môjho zdesenia v tej chvíli pramenila z toho, že Albusa Dumbledora nenapadlo skúsiť niečo iné." Nizar sa zohne a zdvihne jeden z rozbitých kúskov mysľomisy, pričom si ho zvedavo prezerá. "Pri rozhovore s Dumbledorom som predsa povedal, že Potter a Voldemort sa budú musieť navzájom zabiť. Nepovedal som, že ak by Voldemort použil na Pottera smrtiacu kliatbu s tým horcruxom stále na mieste, Potter by to mohol prežiť aj druhýkrát."

Severus sa prudko nadýchne a pomaly vydýchne. "Vysvetli to, prosím."

Nizar položí na stôl prvý rozbitý kúsok mysľomisy a zoberie ďalší. "Nádoby s dušami - horcruxy - sú živé veci. Je to súčasť toho, čo ich robí takými prekliato nebezpečnými a takými veľmi urážlivými pre tých z nás, ktorí chápu ich podstatu. Ak by Pottera zasiahol smrtiacou kliatbou niekto iný, Potter by možno zomrel, ale horcrux by bol stále živý. Všetci by sme mali dúfať, že sa to nikdy, nikdy nestane. Jeden Voldemort je dosť otravný."

To je triezva, mrazivá predstava. "A ak by sa to Temnému pánovi podarilo?"

"Voldemortova smrtiaca kliatba by zničila najpravdepodobnejšie najprv úlomok duše, nie človeka, pretože tieto dve mágie by sa navzájom spoznali." Nizar pridáva ďalšie kúsky rozbitej mysľomisy na rastúcu hromadu. "Pripúšťam, že potom by pán Potter mal byť pokiaľ možno schopný dostať sa od Voldemorta preč, inak by ho druhý zásah smrtiacou kliatbou definitívne pripravil o život."

"Najpravdepodobnejšie," zopakuje Severus. "Nie je to isté."

"Nie. Práve preto je myšlienková mágia preferovaným spôsobom odstránenia úlomku duše. Výsledok má oveľa menšiu šancu spôsobiť smrť." Nizar vstane s poslednými kúskami rozbitej mysľomisy v rukách a hodí ich na zjazvenú drevenú dosku stola. "A hovorím, že plán sa zmenil, pretože mám podozrenie, že niekto iný prišiel na tú časť o Voldemortovi a Potterovi stojacich proti sebe."

"Potterovo premiestnenie z jeho domu." Severus sa zamračil. "Pochybujem, že Dumbledore o tom proroctve povedal niekomu inému."

"Čo ma núti premýšľať, prečo to povedal mne." Nizar zoradí kúsky mysľomisy. "Priznávam, ak si myslí, že nájdem Pottera len preto, aby som mu vrátil šachovú figúrku, tak sa zbláznil."

Severus prekvapene pozrie na Nizara. "Ty Albusovi nedôveruješ."

"Nedôverujem nikomu, kto sa pokúša čítať moje myšlienky bez dovolenia, keď ho ešte nepoznám ani dvanásť hodín." Nizar vytiahne prútik a dotkne sa najväčšieho kúska červeného kameňa. "Confracta reparabit id."

Severus sleduje, ako sa kúsky mysľomisy sťahujú a opravujú, ale ani jeho zmysly to necítia rovnako. "Myslím, že to nefunguje."

"Keď sa raz mágia v myslemise zničí, je navždy preč. Môžem však aspoň vrátiť opravenú misu na miesto, kde som ju našiel."

Severus pocíti nepríjemný záchvev viny, ktorý je rovnako nechcený ako predchádzajúca introspekcia. "Je mi to ľúto. Nedostal som ťa do problémov, však?"

Nizar vezme do rúk mysľomisu a nakláňa ju zo strany na stranu, hľadajúc akékoľvek pretrvávajúce poškodenie. "Povedal som im len, že prinesiem myslemisu späť. Nepovedal som, že bude fungovať, keď to urobím."

Severus sa usmeje na Nizara. "Zbožňujem tvoj spôsob narábania so slovami."

"Môže za to nespočetné množstvo kráľovských dvorov." Nizar si položí mysľomisu pod pazuchu a usmeje sa. "Je zábavné vysmievať sa ľuďom a nechať ich, aby si to vôbec neuvedomovali. Musím to vrátiť späť, pretože je to teraz zbytočné. Radšej to urobím, kým zapadne slnko."

"Spoločnosť?" Severus sa ponúkne.

Nizar prikývne a natiahne ruku. "Výborne. Ešte nikdy som nešiel vykrádať hrob s niekým, komu sa pokúšam dvoriť."

Severus počká, kým sa premiestnia, tesne k hraniciam staršieho cintorína. Oplotenie je kamenné s liatinovými hrotmi smerujúcimi k nebu. "Toto nie je vykrádanie hrobov. Toto je odvykrádanie hrobov."

"Prieberčivý, tak prieberčivý. Nabudúce ťa vezmem so sebou na prvú časť." Nizar sa otáča v kruhu, zatiaľ čo Severus pozerá na pomníky, ktoré sú opotrebované vekom alebo majú stále ostré hrany vďaka pretrvávajúcim náznakom starých konzervačných kúziel. Dátumy sú vyblednuté, najstarší, ktorý dokáže nájsť na zachovanom kameni, je z roku 1400.

"Kde to sme?"

"Niekde severne od Aberdeenu." Nizar ukáže na nízky kopec, ktorý je rovnako pokrytý náhrobnými pomníkmi ako všetko ostatné. "Tamtým smerom."

"Ako si vedel, že je to tu?" Severus sa spýta, zatiaľ čo Nizar obchádza mohylu a očami sleduje líniu niečoho, čo Severus nevidí.

Nizar vytiahne prútik a namieri ho na jedno konkrétne miesto, čo spôsobí, že sa v zemi otvorí otvor, ktorý je široký a vysoký ako človek. "Toto je Gedelokov hrob, posledného mága spomedzi Venikonov." 1)

"Ako to vieš?"

Nizar skontroluje ich okolie a potom bez slova rozsvieti prútik. "Pretože som ho sem pomohol umiestniť. Vždy je dobrý nápad ísť si požičať z hrobu niekoho, u koho je menšia pravdepodobnosť, že ťa prekľaje z posmrtného života."

"Aha, takže teraz je to požičiavanie." Severus prevrátil oči. "Ponáhľaj sa a vráť ho späť, kým si to nerozmyslí."

Severus čaká so založenými rukami, aby okrem výrazu tváre neprejavil nijaký náznak netrpezlivosti. Stmieva sa a on nemá chuť zisťovať, či sa na tomto cintoríne nachádza svorka záhrobných duchov. Stačí staršia krypta alebo kostnica v kombinácii so správnou dávkou zabudnutia a svorka sa sem nasťahuje.

Rozmýšľa, či sa predsa len nebude musieť odhodlať do kostnice, keď sa Nizar vynorí zo svahu, akonáhle sa úplne zotmie. "Ospravedlňujem sa za to čakanie. Gedelok navrhol vlastné magické bludisko kostnice a to sa rado zahráva."

Severus natiahne ruku, aby pomohol Nizarovi von z priehlbiny v zemi. Dvere okamžite pohltí zem, až sa svah kopca zdá byť neporušený. "Odkiaľ poznáš toho Gedeloka?"

"Nepamätám si." Nizar si z rukávov opráši pavučiny a prach. "Rowena mala pravdu, že konzervačné kúzlo začne vypĺňať prázdne miesta, ale tie sú úplne rozhádzané. Polovica z nich je nepoužiteľná pre nedostatok kontextu a ja stále neviem, kedy mám narodeniny. Vráťme sa na miesto, odkiaľ sme prišli. Nikdy nie je dobrý nápad premiestňovať sa tak blízko chránenej kostnice."

"Vo vlasoch máš pavučiny," poznamená Severus, keď sa vrátia do Nizárovej obývačky.

Nizar sa načiahne a ksichtí sa, keď jeho ruka narazí na prvú pavučinu. "Práve včas na večeru."

"Vyzývam ťa, aby si išiel do Veľkej siene presne takýto."

Nizar si opráši pavučinu na prednej strane habitu. "Uvedomuješ si, že ak sa ma niekto opýta, čo som robil, budem úprimný?"

Severus sa usmeje. "Vlastne s tým počítam."

Premiestni sa dolu do svojej zamknutej kancelárie a odíde odtiaľ, hoci len preto, aby pokračoval v tejto nevyhnutnej, dráždivej ilúzii, a ako prvý sa vyberie do Veľkej siene. Nizar musí zvládnuť sedem poschodí schodov a príde o niekoľko minút neskôr. Študenti venujú Nizarovi zopár zvedavých pohľadov, ale zrejme považujú pavučiny a špinu za niečo úplne v súlade s charakterom ich nového učiteľa obrany. To zamestnanci nesklamú.

"Čo si to, preboha, robil?" Zdesene sa spýta Aurora, keď si Nizar sadne.

"A to si sa potom nemohol obťažovať s očistným kúzlom?" Charity sa pridá a znepokojene hľadí na pavučiny.

"Bol som na návšteve v kostnici," povie Nizar, čo spôsobí, že Minerva sa začne dusiť čajom.

Pomona sa pozrie na Nizara. "K-k-kostnici. Prečo?"

"Ako inak má človek navštíviť mŕtvych, ak nejde tam, kde zhodou okolností žijú?" Nizar sa nevinne spýta.

"Neverím tomu," povie Charity po chvíli odsudzujúceho zízania.

"Ja by som tomu veril," zamrmle si Filius popod nos.

"Ani ty by si nebol taký hrubý," pokračuje Charity.

"Hrubý?" Nizar na ňu zmätene zažmurká. "Prečo je to hrubé?"

"Povedz nám, čo si naozaj robil," povie Pomona a usmeje sa.

"No dobre. Skúmal som príliš veľa opustených zadných chodieb Rokfortu," odpovie Nizar.

Aurora a Minerva sa naklonia k Nizarovi tesne po tom, čo sa tie semetriky vrátia k nesúhlasnému kvákaniu nad pavučinami. "Bola to naozaj kostnica, však?" Minerva sa spýta.

Nizar sa na ne usmeje. "Jedného dňa si ostatní uvedomia, že pravda je oveľa zábavnejšia ako lož."

–––––––––––––––––––––––––––––––

Nizarovu pozornosť upúta pohyb, zdvihne zrak a zachytí lístok papiera, ktorý sa vznáša dole. Rozloží ho a nájde Severusov rozkošne tesný, pavúčí rukopis: Môžem sa s tebou stretnúť skôr, ako sa ráno opäť spustí to šialenstvo?

Usmeje sa a zdvihne brko zo stránky, na ktorej pracuje, aby napísal odpoveď: Nemusíš sa ani pýtať.

Máva atramentom aby zaschol, keď sa Severus premiestni do jeho komnaty. "Rovnako ako klopanie, ani naň sa v dohľadnom čase neprestanem pýtať. Čo to robíš?"

Nizar sa pozrie na dve knihy na svojich kolenách. "Učím sa starú welštinu v nádeji, že mi to pomôže pri výklade kumbríčtiny."

Severus klesne na pohovku vedľa neho. "Učíš sa nový jazyk a zároveň sa pokúšaš preložiť iný."

"Sú blízko príbuzné, hoci blízkosť je určite relatívny pojem. Stará welština nie je to isté." Nizar zatvorí obe knihy. "Okrem toho nezadávam práve veľa domácich úloh na známkovanie."

Severus sa zamračí. "Prečo nie?"

"Pretože im dávam päť esejí za semester. Študenti si môžu vybrať dobre spracovanú tému, pokiaľ je relevantná pre ich ročník, využiť aspoň štyri zdroje, ktoré nie sú tie hlúpe učebnice, a ach, musia mať päť metrov."

Severus naňho hľadí v čomsi, čo je buď údiv, alebo nezabudnuteľná akademická hrôza. "Prekvapuje ma, že som ich nepočul, ako na to nariekajú na chodbách."

"Prvá z nich sa má odovzdať pred začiatkom zimných prázdnin. Očakávam, že náreky začnú každým dňom od tých, ktorí boli dosť hlúpi na to, aby nezačali minulý mesiac." Nizar sa usmeje. "Samozrejme, štvrtina mojich Bystrohlavčanov, slečna Grangerová, slečna Parvati Patilová a dvojčatá Weasleyovci sú už hotoví. Už sa teším, ako si ich v piatok prečítam."

"Fred a George Weasleyovci. Dokončili úlohu skôr."

Nizar prikývne. "Príliš veľa ľudí sa k tým dvom správa, akoby boli neschopní, napriek ich známkam na VČÚ - a kto vôbec pomenoval tie hlúpe testovacie normy?"

Severus sa usmeje. "Ja neviem. Ale viem, že z elixírov dostali V, inak by som sa s nimi nezmieril."

"V dostali z každého predmetu, z ktorého robili VČÚ, Severus," povie Nizar. "Pýtal som sa Minervy. Napriek tomu sa väčšina školy, vrátane učiteľov, správa k dvojičkám ako k blbým idiotom. Ja to odmietam, čo Molly Weasleyovú pekelne mätie."

"Ty si sa stretol s Weasleyovcami?" Spýta sa Severus.

"Hm. Arthur to veľmi dobre hrá, akoby bol nešika, a vždy je zábavné vidieť, ako je tento typ podceňovaný." Nizar odloží svoju prácu nabok, aby sa mohol zosunúť na Severusovo plece. "Stratila Molly niekoho v poslednej vojne?"

Cíti, ako sa Severus pri tej otázke napne, kým sa prinúti uvoľniť. "Áno. Jej bratia dvojčatá, Fabian a Gideon, okrem iných blízkych príbuzných. Stredné mená Freda a Georgea sú Gideon a Fabian."

"To by teda bola tá druhá časť," povie Nizar. "Odcudzí sa svojim deťom, ak sa neprestane riadiť tými starými obavami, keď ide o dvojčatá."

"Všimol som si niečo podobné. Prewettovci sú výnimočne tvrdohlaví; dvojčatá buď dokážu, že jej obavy sú neopodstatnené, alebo bude ďalšie Weasleyovské dieťa odcudzené tejto rodine."

Nizar sa mykne. "Ach, bože. Kto?"

"Ich syn Percival, o dva roky starší ako dvojčatá. Nepoznám všetky podrobnosti a ani nechcem, ale Percy Weasley dal jasne najavo, že stojí na strane Fudgea a ministerstva," povie Severus tónom očividného znechutenia.

Nizar si povzdychne. "Ten úbohý idiot, a tým nemyslím Corneliusa Fudgea."

"Prosím ťa. Použil by si oveľa zaujímavejší slovník, keby si chcel uraziť ministra Fudgea." Severus sa odmlčí. "Ak povieš Fredovi a Georgeovi, že sú mojimi najlepšími študentmi v siedmom ročníku elixírov..."

"Tvoje tajomstvo je v bezpečí," ubezpečí ho Nizar sucho. "Nikto by tomu neveril."

Severus objíme Nizara okolo pliec. "Sám by som to mohol oznámiť z prekliatych veží a nikto by tomu neuveril. Máš na piatok nejaké plány okrem známkovania esejí od príliš nadšených akademikov?"

"Nevysmievaj sa im. Ty si príliš nadšený akademik." Nizar sa usmeje, keď Severus pod nosom zanadáva. "V piatok večer chcem ísť do Londýna. To zariadenie, ktoré Dumbledore vyrobil, ukázalo na niekoho v Londýne, ale nie na Potterových pokrvných príbuzných v Surrey. Chcem vedieť prečo."

"Rozmýšľal som nad tým nedostatkom," zamrmle Severus. "Myslel som aj, že je načase ísť znova loviť tú zaujímavú Podzemku. V októbri možno nemali odpovede, ale teraz je december. Veci sa menia."

"To áno. Keď som bol v Londýne naposledy, bola to smradľavá stredoveká pevnosť," povie Nizar.

"Priblíž sa k Temži a som si istý, že ti to hneď bude pripadať známe."

–––––––––––––––––––––––––––––––

Severus sa v stredu ráno prebudí so strachom. Tentoraz aspoň vie, že je v Nizarovej posteli, ale spočiatku nevie prísť na to, čo ho prebudilo. Potom na ľavej ruka zacíti pálčivú bolesť volania Temného pána.

Dvakrát za týždeň. Severus rozmýšľa, či má toto skoré ranné Voldemortovo stretnutie zmysel, alebo či len rád Severusovi pripomína, že je na krátkom vodítku.

Akoby mohol zabudnúť.

Neuvedomuje si, že Nizar sedí pri ňom a je hore, kým neprehovorí. "Ak zomrieš, tak ti to tak skoro neodpustím."

"Moja smrť nie je tak pravdepodobná pre náhodné predvolanie uprostred týždňa v decembri," odpovie Severus a nakloní sa, aby si oprel hlavu o Nizarovo rameno. Jeho holá pokožka je studená, akoby už nejaký čas sedel. "Nespal si poriadne."

"Vlastne áno. Len som nespal, odkedy začal zvyšovať krvnú mágiu, ktorú používa na manipuláciu s tým zasraným znamením."

"Na také niečo musím byť zvyknutý." Severus to nepociťuje ako postupné zvyšovanie; nie je to, a potom to je.

"Je to rodina. Je hlučný," zamrmle Nizar. "Choď. Asi chce opäť klebetiť o učiteľovi obrany z Rokfortu."

Severus sa zamračí v rannej tme. To je asi presné. "Uvidíme sa neskôr?"

Aj bez zapálených sviečok vidí, ako sa Nizarovi stočil okraj úst. "Je ráno v škole. Ak sa stihneš vrátiť na raňajky, samozrejme, že sa uvidíme."

Severus prevráti oči a chytí Nizara za bradu na dosť dlho, aby ho pobozkal. "Si naozaj, úžasne dráždivý."

"Snažím sa."

____________________________________________________________________________________________________________

1) Venicones - národ starovekej Británie, známy len z jedinej zmienky geografa Ptolemaia okolo roku 150 n. l. Predpokladá, že žili medzi riekami Tay a Mounth, južne od Aberdeenu. Viac: https://en.wikipedia.org/wiki/Venicones