Preklady fanfiction Harryho Pottera

Kapitola 12: Podvodné poklady

Nizar v piatok zaspí neskoro a v sobotu ráno sa zobudí skôr, ako obzor osvetlí svitanie. Zahľadí sa na tmavé okno, pokúsi sa znova zaspať a úplne zlyhá.

Potrebuje kotlík, aby si mohol uvariť vlastné posilňujúce prostriedky. Na takýto rozvrh už nie je zvyknutý, nie po tom zasranom portréte, a vyčerpáva ho to.

Aspoň že ho prestala bolieť hlava a hruď.

Najprv si dá raňajky, ktoré mu naservíruje Dobby. Nizar sa škriatka spýta, či niekedy spí; škriatok vzpriami a spýta sa ho na to isté. "Vyhral si," povie Nizar a Dobby sa pred zmiznutím rozžiari. "Drzý hajzlík. Mám ťa rád."

Prvú časť dopoludnia strávi Nizar čítaním, ale pätnásť minút pred deviatou má dvere otvorené. Dvojčatá Carrowove meškajú päť minút a on hneď vie, že to bolo z ich strany zámerné rozhodnutie. "Neobťažujte sa," povie, keď si dievčatá začnú ukladať veci na stoly v zadnej časti miestnosti. Zoberie si knihy a postaví sa. "Poďte so mnou."

"Kam ideme?" Hestia sa opovržlivým tónom spýta, keď zatvorí dvere triedy. Nizar s potešením konštatuje, že obe sú zneistené miznúcimi dverami.

"To sa dozviete."

Nizar ich vedie po schodoch, kým nie sú na prvom poschodí, a potom tlakom otvorí dvere do učebne, o ktorej sa včera večer dozvedel. Vnútri sedí vo dvojiciach osemnásť študentov. "Dobré ráno, profesorka McGonagallová."

Minerva venuje Nizarovi tenký úsmev určený skôr Carrowovým ako jemu. "Dobré ráno, profesor Slizolin."

Flora sa zamračí. "Čo tu robíme?"

Nizar sa otočí a pozrie na nich. "Toto je študijná skupina pre prvákov a druhákov, ktorí majú problémy vo vašich siedmich základných predmetoch. Vy dve sa považujete za inteligentné, takže im budete pomáhať s akýmkoľvek problémom, ktorý by mohli mať. Budete zdvorilé a nebudete nikoho ignorovať. Ak tieto pravidlá nedodržíte, budete to robiť aj na budúcu sobotu. Rozumiete?"

Dvojčatá sa na seba pozrú, oči zúžené. "A ako dlho to budeme robiť?" Hestia sa spýta.

Nizar sa usmeje. "Kým nepoviem, aby ste prestali," odpovie. "Nezabudnite, že nie som hluchý." Potom sa pripojí k Minerve v prednej časti miestnosti.

"Keby ťa tie deti mohli podpáliť očami, verím, že by si v tejto chvíli zhorel na popol," povie mu Minerva tichým hlasom.

Nizar si sadne a podoprie si nohy na opustenej stoličke. "Na mňa zazerali omnoho horší ako dvojica pubertálnych trinásťročných dievčat."

Ku cti im slúži, že dvojčatá Carrowove sa riadia jeho pokynmi. Je to však tá najneochotnejšia a najupätejšia pomoc, akú Nizar kedy videl. Dokonca ani ich spolužiaci Slizolinčania neuniknú trestom vynútenému, zdvorilo naštvanému hnevu dvojčiat.

Na poludnie Nizar zatvorí knihu a pozrie na Minervu. "V tejto chvíli odmietam, aby niekto iný trpel," zamrmle.

Minerva prikývne. "Súhlasím," odpovie a nespokojne si premeriava dvojičky Carrowové. "Uži si zvyšok popoludnia, Nizar."

"Aj ty." Potom Nizar vstane a gestom vyzve dvojčatá, aby si vzali svoje veci a nasledovali ho von z triedy. "Už nikdy neporušujte moje pokyny," povie im do urazených tvárí. "Verte mi, môžem vymyslieť ešte oveľa horšie veci."

"Samozrejme, že nie. Pane," odpovie Hestia a potom nasleduje svoje dvojča smerom do kobiek.

Nizar ich sleduje, ako odchádzajú, a vzdychne si. "Miniatúrni malí smrťožrúti," zamrmle. Vo chvíli, keď sa dvojčatá dozvedeli, že Nizar je polokrvný, opovrhli celou jeho existenciou, či už portrétnou alebo inou. Kategoricky odmietajú uveriť, že by Salazar mohol byť rovnaký.

Vráti sa na poschodie a nechá dvere triedy otvorené pre prípadnú návštevu alebo zvedavých študentov, nechá otvorené dvere svojej kancelárie a sadne si, snažiac sa spomenúť si, kto napísal ktorú knihu len na základe rukopisu. Knihy sa nepodpisovali tak, ako sa autori začali podpisovať v neskorších storočiach. Pri písaní knihy nešlo o prestíž, ale o to, aby boli vedomosti zaznamenané a dostupné.

Jedna z nich je Nizarova vlastná, ale nepozná ju podľa rukopisu, iba podľa obsahu. Jeho písmo sa muselo v priebehu storočí meniť, ako písal v rámci portrétu - čo nie je nič nezvyčajné, ak vezmeme do úvahy, ako sa rukopis mení v priebehu života. Nizar pokrúti hlavou a odloží knihu o používaní krvnej mágie nabok. Ministerstvo by sa ho pravdepodobne pokúsilo uväzniť len za to, že ju vlastní. Idioti.

Zvláštne je, že je to jediná kniha v jeho kancelárii a komnatách s týmto rukopisom. Nizar zatvorí dvere svojej kancelárie a zamieri von, pričom zíde po schodoch na štvrté poschodie. V tichej chodbe, ktorá zrejme nemá veľké využitie, je portrét mladej ženy v životnej veľkosti s čiernymi vlasmi, hnedými očami s nádychom červenej a zlatej a bronzovou pokožkou.

"Ahoj, Fortunata," pozdraví ju v parseltčine.

Fortunata sa usmeje. "Ahoj, strýko. Dúfala som, že ma prídeš navštíviť!"

"Mal som problémy s niektorými ranými spomienkami," hovorí Nizar. "Musel som si spomenúť, kde ťa mám nájsť. Takisto sa snažím nájsť isté knihy a zaujímalo ma, či si tvoj otec uchovával nejaké u seba."

Fortunátin úsmev ochabne. "Je mi to veľmi ľúto, strýko. Nemôžem ťa pustiť dnu."

Nizar sa zamračí. "Prečo nie, najdrahšia?"

"Otcove posledné inštrukcie, ktoré mi dal, boli veľmi konkrétne." Fortunata sa tvári nešťastne, že nemôže vyhovieť jeho žiadosti. "Nemám dovnútra nikoho púšťať, kým sa nevráti a nepovie mi niečo iné."

"Ach-nie, necíť sa zle. To nie je tvoja vina. Ja len... nemyslím si, že sa vráti."

Fortunata skloní hlavu. "Stále nemôžem ísť proti jeho slovu, strýko."

"Ani by som to od teba nečakal. Povedz mi, čo sa s tebou stalo po roku 1017, najdrahšia. Rád by som vedel, ako sa skončili tvoje pytačky s tým krásnym chlapcom v Zamore. Ako sa vlastne volal?"

"Ximeno Sens z rodu Tŕnistej révy. Nový magický rod, ale boli vyznamenaní za obranu svojich krajín počas reconquisty..." (1)

Nizar strávi najmenej pätnásť minút rozhovorom s Fortunatou, ktorá uspela v pytačkách s Ximenom a porodila dve deti, kým sa osobné aktualizácie jej portrétu zastavili. Nizar s úľavou zisťuje, že Salazar informoval portrét, že to bola politika, ktorá držala Fortunatu ďalej od Moray, a nie skorá smrť. Ospravedlní sa a vráti sa na poschodie. Buď by sa zdržal celý deň, alebo by narazil na tému, ktorá by do popredia jeho myšlienok opäť vyhnala smútok.

Teraz klame sám seba. Aj tak tam prebýva.

Nizar spomalí kroky, keď mu hradná mágia oznámi, že v jeho triede niekto je, a nie je to študent ani učiteľ. Zo zvedavosti stlmí zvuk svojich krokov a nazrie do miestnosti.

Muž s hladkými bielymi vlasmi a čiernym oblečením práve kladie ruku na dvere Nizárovej pracovne. Pozoruje, ako muž trhne rukou späť a nadáva si popod nos, keď si z prstov vytriasol náraz kúzla.

"Pokúšať sa otvoriť cudzie dvere bez dovolenia sa považuje za dosť neslušné, vieš."

Jeho hosť sa veľmi dobre tvári, že ho práve neprichytili, ako strká nos tam, kam nepatrí. "Som si istý, že neviem, čo máte na mysli."

"Som si istý, že si to rád myslíš," kontruje Nizar. "Môžem ti pomôcť?"

Mužove chladné modré oči si prezerajú Nizarove zelené a strieborne lemované rúcho. "Vlastne som dúfal, že sa vám predstavím. Ja som..."

"Viem, kto si, Lucius," preruší ho Nizar. "Tvoje pokusy o úskok sa s dospelosťou nezlepšili."

Lucius Malfoy prižmúri oči, kým sa pristihne a vráti sa k zdvorilému tichu. "Možno nie. Vyzeráte o čosi živšie, keď nie ste spútaný plátnom, majster Slizolin."

Nizar sa usmeje a premýšľa nad tým, čo by Lucia presvedčilo, že majú vyrovnanejšie spoločenské vzťahy. Možno by to zlepšilo povahu jeho urážok. "Vlastne je to profesor. Konkrétne profesor Nizar Hariwalt z Leónu, z domu de Deslizarse, z Kastílie a Moravie." Castilla by bolo riadne, ale Lucius nebol veľmi dobrý študent.

"Španielčina. Aha," zamrmlal Lucius.

"Tvoje znalosti histórie sú trochu nedostatočné, Lucius. Španielsko nebolo jednotným celkom kráľovstiev až do vzniku Španielskeho cisárstva. Salazar bol markízom z Leónu, nie zo Španielska."

"Vy ste teda šľachtic?"

Nizar nakloní hlavu. "Naša sestra si užívala dvor viac ako my. Mám zopakovať svoju prvú otázku?"

Lucius prikývne, akoby potvrdil niečo užitočné. "Vlastne som prišiel v mene svojho syna."

"Zabudol si, ako sa píšu listy?" Spýta sa Nizar a predstiera úprimné znepokojenie.

Luciusova tvár sa zachveje, kým sa opäť spamätá. "Draco mi rozprával o tom, ako mu v stredu išli hodiny obrany, a priznal, že mu to išlo... zle."

Viem si predstaviť, že nič také nepriznal, pomyslí si Nizar, ale zdá sa, že Severus mal pravdu, keď hovoril, že Draco urobil tú chybu. "A?"

"Priznávam sklamanie," povie Lucius. "Myslel som si, že je už lepšie poučený o používaní prútika, ale zdá sa, že som sa mýlil. Zaujímalo ma, či by ste súhlasili, že mu budete pomáhať. Som si istý, že ako niekto s takým... vynikajúcim pôvodom by ste mohli pochopiť moje obavy."

Nizar sa zaujíma, čo Luciusa stálo povedať "vynikajúci pôvod" bez úškrnu. Človek musí byť biely a zároveň Brit, aby si v Luciusových očiach zaslúžil toto označenie. "Presne chápem tvoje obavy."

Lucius sa usmeje. "Výborne. Bol by som veľmi potešený, keby ste mu v tejto veci pomohli. Dokážem byť veľmi štedrý."

Nizar zdvihne obočie. "Teda, Lucius Abraxus Malfoy: navrhuješ, aby som od teba bral peniaze výmenou za to, že budem ignorovať zlyhania tvojho syna?"

"Nevyjadroval by som sa tak hrubo," odfrkne si Lucius a oprie si striebornú palicu o ruku.

"Pekné slová nezmenia podstatu vydierania." Nizar sa usmeje. "Dracovo vzdelanie je, samozrejme, jednou z mojich najvyšších priorít."

"Výborne. Som veľmi rád, že hovoríme jazykom toho druhého." Lucius skloní hlavu, presne to gesto úcty, ktoré by šľachtic ponúkol inému mužovi podobného rangu, a odíde bez čakania na potvrdenie.

Nizar prevráti oči a vyčaruje si patróna. "Nájdi Draca Malfoya a povedz mu, aby prišiel za mnou do mojej triedy."

Nizar opäť triedi knihy podľa zhodného rukopisu, ak ešte nie podľa autora, keď do miestnosti vstúpi Draco Malfoy, Crabbe a Goyle mu sú v pätách. Nizar sa na nich pozrie. "Adoptovali ste si za posledných dvadsaťštyri hodín súrodencov, pán Malfoy?"

Malfoy obíde svojich priateľov. "Povedal som vám dvom, aby ste počkali vonku," zašepká prísne a zatvorí im dvere pred nosom, keď prekvapene cúvnu. "Chceli ste ma vidieť, pane?" Odmlčí sa. "Mám problémy, pane?"

"Urobili ste niečo, čo by vás k tomu viedlo, pán Malfoy?"

"Nie, pane!" Malfoy hovorí príliš rýchlo. "Vôbec nie."

Nizar sa naňho pozerá celú minútu, kým sa Malfoy nezačervená a neodvráti pohľad. "Nedovoľte, aby som sa dozvedel niečo iné, pán Malfoy. Nechcete sa predsa nechať pristihnúť, ako mi klamete."

"Nie, pane." Malfoy zdvihne bradu. "O čo ide, profesor?"

"Zaujímalo ma, či ste tento týždeň napísali svojim rodičom, pán Malfoy."

"Len matke, pán profesor," povie Malfoy a zamračí sa.

"Aha. Dobrá voľba," zamrmle Nizar. "Ak to nie je príliš osobné, nevadilo by vám povedať mi, o čom ste s ňou diskutovali?"

"No..." Malfoy prehltne. "Bolo to o stredajšej popoludňajšej hodine, pane. Zveril som sa so svojimi obavami o tom, ako som... ako ma moje vzdelanie nepripravilo takého schopného, ako som v ten deň mal byť. Jej dnešná odpoveď mi, samozrejme, hovorila, že mám venovať zvýšenú pozornosť učiteľovi, ktorý sa nás snaží riadne poučiť. Ale prečo to potrebujete vedieť, pane?"

"Vaša matka nie je z tých, čo sa delia o svoju korešpondenciu s vaším otcom, však?" Nizar sa spýta, ale odpoveď už pozná. Narcissa bola Blacková dávno predtým, ako sa stala Malfoyovou; Blackovci si cenia svoj zmysel pre samostatnosť.

Malfoy sa zamračí. "Bol tu môj otec?"

"Bol. Zdalo sa, že ho dosť zaujíma vaše vzdelanie," povie Nizar. "Pravdaže, miera jeho záujmu sa týkala len toho ako ma podplatiť, aby som vám dal vysoké známky bez ohľadu na vašu snahu."

"Ale..." Malfoy sa tvári zdvorilo rozčúlene. "Ako mi to má pomôcť zlepšiť sa v používaní prútika, či už ide o obranu, alebo útok?"

"Znepokojovalo ma, že sa mu to nezdalo byť dôležité, áno." Nizar venuje Malfoyovi súhlasný pohľad. "Nechcel by som byť na mieste vášho otca, keď sa Narcissa dozvie, že jej bez dovolenia čítal poštu."

Malfoyov výraz sa rozplynie v nešťastí. "Myslíte si, že by ho zabila?"

"Pán Malfoy, myslím si, že keby sa vaša matka niekedy rozhodla skoncovať s vaším otcom, sadla by si s vami s dostatočným predstihom, povedala vám to a potom by s vami prebrala každú jednu vec, ktorou si Lucius Malfoy zaslúžil toto potešenie," odpovie Nizar.

"Máte moju matku rád, však?"

Nizar sa usmeje. "Nerozprávala sa so mnou často, ale keď sa rozprávala, bola ohľaduplná aj zdvorilá, rovnako ako vaša teta Andromeda. Na druhej strane, vaša teta Bellatrix bola od narodenia bláznivá."

"Matka to... naznačila." Malfoy na chvíľu zaváha. "Prijali ste úplatok, pane?"

"Nepovedal som áno, ale bol som veľmi obozretný v spôsobe, akým som jeho ponuku odmietol. Samozrejme, váš otec je ukážkovým príkladom toho, prečo učím slovnú obranu," povie Nizar. "Bol taký zaujatý myšlienkou, že je lepší ako ja, až nevenoval ani najmenšiu pozornosť slovám, ktoré som použil. Prosím, napodobňujte Narcisu aj naďalej."

"Matka bola aj v tejto veci veľmi naliehavá," pripustí Malfoy. "Čo urobíte, ak vám pošle peniaze, pane?"

"To neviem. Určite niečo vymyslím." Nizar si Malfoya pozorne prezrie. "Chcete mi ešte niečo povedať?"

Malfoy so sebou šklbne na mieste, akoby sa pokúšal vrtieť a ovládol sa. "Áno, pane, ale nejde o peniaze. Stále sa trápim s vecami, ktoré ste nám povedali o sebe, o Salazarovi Deslizarse a o ňom. Urobil som však jedno jasné rozhodnutie."

"Áno?"

Malfoy prikývne. "Nechcem zomrieť za pokrytca, pane."

"Bez ohľadu na to, pre čo ďalšie sa rozhodnete, je to veľmi dobrá životná filozofia, pán Malfoy." Nizar gestom ukáže na dvere. "Choďte. Neviem ako vy, ale ja som zmeškal obed."

"Áno, pane. Ďakujem, pane." Keď Malfoy odchádza, dáva si pozor, aby za sebou zavrel dvere.

Nizar sa spokojne oprie na svojom mieste. "Ahoj, pokrok."

* * * *

V nedeľu ráno sa na jeho podráždenie opakuje to isté skoré vstávanie, ale keď si po holení umýva tvár, spomenie si na niečo užitočné. Nevie, či to tam ešte je, ale jediný spôsob, ako to zistiť, je ísť sa pozrieť.

Stena, ktorá zakrýva slizolinskú spoločenskú miestnosť, sa otvára parselčine, rovnako ako väčšina vecí v kobkách okrem Severusových komnát. Je dosť možné, že Severus ochránil aj iné veci, ale Nizar necítil potrebu vyzvedať. Miestnosť je prázdna, keďže väčšina Slizolinčanov cez víkendy múdro spí do neskorých hodín. Jeho pohľad sa okamžite upriami na krb; Salazarov portrét, ktorý našiel opustený v sklade, zo súboru 1015, má výhľad, ktorý si Nizar užíval príliš dlho.

"Dobré ráno."

"Ešte stále v noci nespíš?" Salazar sa spýta, ale nevyzerá prekvapene.

Nizar si sadne na pohovku pred ním, natiahne si nohy a prekríži členky pred ohňom. V kobkách je dosť chladno, takže teplo je príjemné. "Zrejme nie. Zdá sa, že konzervačné kúzla uchovávajú všetky nesprávne veci. Ako sa ti páčia tvoji Slizolinčania?"

"Polovicu z nich by som chcel vyobjímať a druhú prekliať, ale tento názor zastávam už dobré dve storočia."

Nizar prikývne. "Bude to lepšie."

Salazar sa zamračí. "Neviem si predstaviť, že by to bolo ešte horšie."

Ešte stále sa rozpráva so Salazarom, keď sa do miestnosti zo schodiska v ubytovni vpotáca Astoria Greengrassová. "Pane?"

"Dobré ráno, Astoria." Nizar povie pozdrav, ktorý zopakuje Salazar, kým zamrmle niečo v parseltčine o "idiotoch" a zmizne z jeho rámu. Ktokoľvek sa práve previnil natoľko, že si vyslúžil Salazarovu priamu pozornosť, si zaslúži spálené uši.

Astoria si zahryzne do pery. "Ehm... máte tu byť, pane?"

Nizar sa usmeje. "Žil som tu takmer tisíc rokov. Myslím, že mám právo sedieť tu, kedykoľvek sa mi zachce. Ty nie?" Potľapká po pohovke. "Poďme. Odmietam byť cez víkend formálny, ak nemusím."

Astoria bola vždy očarujúca spoločnosť, aj keď v prvých dvoch rokoch na Rokforte aj veľmi, veľmi plachá. Teraz, v treťom ročníku, sa z nej stáva fascinujúca spoločníčka. Ak má mať niekto šialený úspech v slovnej obrane, ona je na tom veľmi krátkom zozname.

V čase, keď sa jeho Slizolinčania naozaj začali prebúdzať do nového dňa a zháňali sa po raňajkách, sa k nemu pridali Daphne Greengrassová, Kinjal Bhatiaová, Amrish Gupta, Draco Malfoy, Maxwell Harper a Blaise Zabini. Chce to trochu povzbudenia, ale onedlho sa už všetci venujú jednej zo svojich bývalých víkendových zábav - veľa a veľa klebetenia. Táto činnosť ešte nedávno dobre informovala jeho portrét. Nizar tiež nezabudol na to, o čo ho kedysi požiadal Severus - aby bol tým, kto dokáže ich študentom ukázať, čo naozaj znamená byť Slizolinčanom.

"Čo tu robíte?" Adrian Pucey reptal, keď vyšiel zo schodiska. "Nemáte tu čo robiť!"

"Žil som tu tisíc rokov, ty idiot," odvetil Nizar v reakcii na mladíkovu absolútnu nevychovanosť. "Ak sa tu bavíme o tom, kto má právo kde byť, tak ja mám na teba dosť rokov."

"Idem na raňajky," zavrčí Adrian a odíde.

"Nevšímajte si ho," povie Maxwell. "Pred raňajkami sa vždy správa ako riadny debil, pane."

Blaise prevráti oči. "On je riadny debil celý čas."

Kinjal vyzerá, akoby mala omdlieť. "Prestaň! Prestaň, je to učiteľ! Už tak strácame dosť bodov. Nemusíš pred ním ešte aj nadávať!"

"Je nedeľa." Nizar sa usmeje. "Okrem toho, nebudem odoberať body za presnosť."

"Vy vôbec neberiete ani nedávate body," povie Draco. "Ani na jednej hodine!"

"Predstav si to." Nizar nakloní hlavu a zahľadí sa na jeden konkrétny kameň na stene medzi stĺpom krbu a rohom. Nič ho neodlišuje od ostatných, dokonca ani šev. "Dáte si raňajky, alebo sa chcete dozvedieť tajomstvo?"

Sedem Slizolinčanov sa naňho pozrie ako na idiota. "Tajomstvo," povedia všetci naraz.

"Okrem toho, nie je to tak, že by sme nevedeli, ako nájsť kuchyňu," povie Amrish s praktickým nadhľadom.

"Dobrý postreh. Prosím, ukáž aj mne, kde je. Niekto schoval schodisko." Nizar vstane a položí ruku na kameň. "Ako väčšina vecí v kobke, aj tu je nejaký trik. Nič nie je ľahké nájsť, však?"

"Nie." Dafné prevráti očami. "Zachránili sme už toľko prvákov, čo sa tu dole stratili."

"Myslím, že je to tradícia, že sa tu dole počas prvého týždňa riadne stratíš." Nizar strčí kameň dovnútra, čo najďalej to pôjde. "No tak, vyskoč sem, až na dlažobné kocky," povie a sleduje, ako sa kameň pomaly zasúva na svoje miesto. "Je to na časovač."

Nizar má šťastie, že všetci okrem Harpera sú stavaní ako vetvičky, inak by sa tam všetci nezmestili. Zo zvyku sa chytí poličky nad krbom, pričom druhou rukou zachytí Astoriu za rameno, keď sa celý krb náhle otočí do úplnej tmy.

"Páni," zašepká Blaise, keď všetci zostúpia z krbových kameňov. V okamihu, keď sa ich váha od neho odlepí, krb sa opäť otočí. "To je veľkolepé!"

"Až na to, že je tu tma," povie Draco. "Lumos."

Nizar sa usmeje, keď šesť ďalších Slizolinčanov oneskorene kopíruje Dracovu praktickosť. "Tak čo?"

"Do prdele," vypískne Kinjal a potom sa začervená do šarlátova. "Hm, chcem povedať do prčíc."

"Ako sa dostaneme späť?" Spýta sa Daphne.

Nizar spustí prútik a ukáže na oveľa zjavnejší spúšťací kameň na tejto strane kamennej steny. "Naložte všetkých a poriadne do toho kopnite."

Astoria poskakuje na mieste. "Ďalšie tajné tunely! Milujem naše kobky."

"Tunel nie je jediný dôvod, prečo sme tu. Poďte." Nizar ich vedie dopredu a dáva pozor na rozpadnuté hromady skál, trhliny alebo korene, ktoré by znamenali, že priechod nie je bezpečný. Žiadne tam nie sú; ostatní boli príliš dobrí vo svojej práci a Salazar si na jaskyne potrpel. Ostatní študenti ich nasledujú, ich hlasy sú stlmené, keď diskutujú o tuneli, o novom tajomstve, ktoré im dáva navrch nad ostatnými, a - akoby bol hluchý - o Nizarovi. Usmieva sa, keď ho nevidia. Niektorí z nich sa nikdy nedozvedia, že učitelia sú hluchí selektívne, nie naozaj.

Netrvá dlho, kým sa tunel rozvetví na široký otvorený úsek a vôňa skál a vody ho naplno udrie do tváre. "Počkajte," povie im Nizar a zdvihne prútik. "Omnes iluminate." Svietniky postavené na stenách vzbĺknu, jeden pár za druhým, až sa celá jaskyňa rozžiari.

"Páni!" Astória opäť poskočí. "Je toto časť Čierneho jazera?"

"Je." Nizar sa zahľadí na vodu, ktorá sa zdá byť čierna, až na pestrofarebný plameň, ktorý sa teraz vlní po hladine. Na oboch stranách jaskyne sa vo vode povaľuje množstvo oblých kameňov, ktoré už dávno spadli zo stropu. Voda nie je dosť rozbúrená na to, aby robila niečo viac než jemne hladila kamienkovú pláž, ktorá ustupuje hladkému kameňu vedúcemu k ústiu tunela.

"Máme vlastnú súkromnú pláž. Pekné," povie Blaise.

"A bez slnečných lúčov je mrazivá," opáči Draco podráždene. "Načo je to dobré?"

Nizar sa usmeje. "Aj tak sme sa v nej kúpali. V zime je tu dole teplejšie ako vonku pri povrchu."

Daphne je vo svojich obavách o čosi rozumnejšia. "Ako to, že to nie je pod vodou, ako naše ubytovne? Veď sme sa dostali hlbšie pod zem, nie vyššie."

"Niečo s tlakom vzduchu v jaskyni. Pokiaľ viem, nikdy nebola zaplavená, nech sa škótske počasie snaží akokoľvek." Nizar opäť namieri prútikom a zakúzli tiché vyhľadávacie kúzlo. Na jednom zo vzdialených balvanov na pravej strane je ešte stále priviazané lano, ale keď sa vynorí z vody, na jeho konci sú len zhnité kúsky.

Amrish si ako prvý všimne jeho výraz a plávajúce lano. "Dvojitý účel, pane?"

"Chcel som zistiť, či tu ešte niečo je, a vy, partia, ste si zaslúžili vedieť viac o svojom domove. Prečo nie?" Nizar kontruje a snaží sa neškľabiť. V portréte sa nedalo plávať, už dávno nebol vo vode. "Kto chce mať na starosti baziliška?"

Kinjal sa vyrúti dopredu a predbehne Maxwella. "Ja to urobím! Milujem hady."

"Asi až príliš," zavrčí si Maxwell popod nos a vzápätí sa uškrnie, keď vidí, ako sa naňho Nizar pozerá. "Ehm. Prepáč, Kinjal."

Kinjal je zaneprázdnená škerením sa na Kanzu, ktorá sa snaží preplietať medzi prstami mladej ženy. "Nech sa páči, Max."

"Maxwell! Páni, ženská! Ja nie som nejaký prekliaty hu-" Maxwell sa takmer udusí, než stihne urobiť skutočnú chybu. "Ehm... Mukel?"

Nizar pokrúti hlavou. "Aj to je urážka, vieš."

"Je to tak?" Draco so záujmom vzhliadne. "Prečo? Je to také zlé ako..."

"Nie, nie je to také zlé ako ten druhý výraz." Nizar si povzdychne. "Nepamätám si, prečo je to urážka."

Astoriino nadšenie trochu opadne. "Pretože sa konzervačné kúzlo pokazilo, pane?"

"S najväčšou pravdepodobnosťou." Nizar si zovrie prútik medzi zuby a stiahne si habit cez hlavu, zviaže si ho a podá ho Daphne, keď sa ponúkne, že si ho podrží. Potom si vyzuje topánky a dúfa, že jeho výraz neodráža, ako veľmi by sa v poslednom novembrovom týždni najradšej nekúpal v Čiernom jazere.

"Vy tam naozaj idete?" Maxwell sa neveriacky spýta. "Už vieme, že ste duševne chorý, pane. Nemusíte to ísť dokazovať."

"Niečo hľadá, hlupák," povie Amrish. "Pravdepodobne to, čo malo byť na druhom konci toho lana."

Nizar prikývne a strčí si prútik do rukáva košele, pričom sa uistí, že manžeta je pevne utiahnutá. "Aj to lano bolo pod konzervačným kúzlom, ale bez priameho prístupu k zdroju energie, ako je hrad, sa kúzlo časom pokazí."

"Ste si istý, že niekto lano neprestrihol a neodišiel s tým, pane?" Daphne sa spýtala. "S čímkoľvek, čo hľadáte?"

"Kedysi tu bolo osem lán, štyri na každej strane. Keby sa obsah vzal, laná by sa rozviazali, namiesto toho, aby sa nechali zhniť. Samozrejme, mohlo to byť presne to - niekto sa ponáhľal a lano preťal." Nizar si vyzlečie ponožky a strčí si ich do topánok.

"Pretože to bývala úniková cesta. Mohli tu mať ukryté veci, ktoré boli užitočné, ak si sa nestihol zbaliť," povie Astoria zamyslene. "Myslíte, že vám tu váš... váš brat niečo nechal?"

"Už by to bolo zhnité." Blaise sa však netvári presvedčivo.

"Pri správnom skladovaní fungovala táto voda aj ako spôsob chladenia." Nizar sa obráti k študentom. "Teraz počúvajte. V Čiernom jazere žijú vodné tvory, ktoré vás nechajú na pokoji, ak ich nebudete hnevať. Ale aj..."

"Hlbočníci!" vykríkne Astoria a potom si rukou zakryje ústa. "Prepáčte."

Nizar len prikývne. "Áno. Úplne prvá vec, ktorú musíte všetci urobiť, je absolútne prisahať, že bez ohľadu na to, komu o tomto mieste poviete, musíte mu odovzdať jedno veľmi dôležité pravidlo: nemôžete sem prísť sami, aj keď neplánujete ísť do vody. Nikdy. Studená voda vás môže zabiť, ak neurobíte náležité opatrenia, a zatiaľ čo s hlbočníkmi sa dá ľahko vysporiadať, ak ide len o jedného alebo dvoch, celé stádo hlbočníkov vás môže zabiť, ak nie ste pripravení."

Počká, kým si vypočuje sedem vecných potvrdení. Sú to tí inteligentnejší študenti z fakulty jeho brata. Vedia, kedy ho majú brať vážne, aj keď len preto, že mimo ich nových triednych interakcií vydal tak málo hrozivých varovaní.

"A tu dokážem, ako vážne to myslím. Idem do vody, to áno, ale nie som tu sám, však?" Nizar sa usmeje, keď pokrútia hlavami. "Poprosím aj jedného z vás, ktorý má hodinky, aby nastavil časovač. Budem mať dýchacie kúzlo, ale ak prejde päť minút a neuvidíte ma? Preboha, choďte, prosím, nájsť svojho nadriadeného. Nechoďte do vody. Ak sa sem nasťahovalo nové nebezpečenstvo, zatiaľ čo ja som bol obmedzený mágiou portrétu, nikto z vás na to nie je pripravený o nič viac ako ja. Rozumiete?"

"Predstava súkromnej pláže ma nadchýna oveľa menej," povie Blaise.

"Ak je overené, že je to bezpečné, môžete sa z tej myšlienky opäť tešiť. Kanza, správaj sa slušne."

Kanza sa zastaví uprostred omotávania sa okolo Kinjalinho zápästia. "Správam sa dokonale. To ty sa chystáš na to chladné miesto."

"Darebáčka," zamrmle Nizar a vystúpi na prvú skalu. Študenti sa okamžite zhŕknu okolo okraja vody, ale nevložia do nej ani len špičku topánky. Skĺzne na druhú skalu, zatne zuby a potom začaruje zvyšok skál suchých a bez rias, kým bude pokračovať. Keď sa dostane k poslednému kameňu, najväčšiemu, skrčí sa a siahne do vody, aby vylovil lano a opäť preštudoval jeho koniec. Určite ho preťala vodná hniloba, nie čepeľ. Je príliš nerovný a nič okrem výnimočne tvrdohlavých kôz nezožerie magicky vytvorené lano.

Ak si myslel, že voda je studená, keď lano vyťahoval, nie je to nič v porovnaní s tým, keď do nej skočí a nad hlavou sa mu zatvorí skurvená kryha tekutého ľadu. "Kurva!" vydýchne v prúde bubliniek, kým sa vynorí. "To je oveľa chladnejšie, ako si, dočerta, pamätám!"

"To sme vám mohli povedať, pane!" Blaise zakričí.

Daphne na Blaisa zazrie. "Ste v poriadku, pane?"

"Áno. Spustite časovač, dobre?" požiada ju a znova sa ponorí pod vodu. Chvíľu mu trvá, kým neverbálnym kúzlením prútika vytvorí dýchacie kúzlo, ktoré mu zakryje len nos a ústa. Nenávidí plné bublinové kúzlo, ktoré sa teraz učí a ktoré mu pripadá smiešne prehnané. Na druhej strane, podobne ako pri iných veciach, možno jednoducho nepoznajú originál.

V metamorfnej mágii sa zlepšil, cvičil, keď nemohol spať. Keď si medzi prstami na rukách a nohách vytvorí pavučinu na ľahšie plávanie, nemá problém udržať si premenu.

Nizar pláva dolu a s použitím lana vo vode sa pokúša nájsť to, čo kedysi držalo. Musí si takmer ihneď rozsvietiť prútik, aby sa predral cez mračno, ktoré vrhá široké tiene vysokých zelených stebiel vyrastajúcich zo dna. Aká bola pôvodne hĺbka? V hlave si prepočíta staré merania. Možno viac ako deväť metrov, hoci na konci jaskyne, kde treba plávať oveľa hlbšie, aby človek našiel východ z jaskyne, sa hĺbka zvyšuje na pätnásť metrov.

Zahliadne roztrhaný koniec druhej polovice lana v tom istom čase, keď ho niečo chytí za nohu. Nizar sa pozrie dolu a zamračí sa na hlbočníka, ktorý ho ťahá. Povedal by mu, aby prestal, ale tie malé otravy nerozumejú ľudským jazykom. Jazyk vodných ľudí nepatrí k Nizarovým talentom - príliš veľa piskotu. Namiesto toho zakľaje hlbočníkovi prsty, čo ho prinúti zapišťať od bolesti a stiahnuť sa späť do trávy.

Je to však zvláštne. Zdá sa, že je oveľa jasnejšie, než by malo byť, jasnejšie než od svetla prútika. Je to ako byť v hlbinách Čierneho jazera uprostred popoludnia.

Niečo ho chytí za ruku. Nizar sa zľakne a takmer zaškrtí to, čo ho chytá, kým si uvedomí, že je to Severus. Je vyzlečený do košele a nohavíc a výraz jeho tváre by pravdepodobne dokázal premeniť ľadovec na paru.

"Čo tu robíš?" zmätený vybafne. Zvláštne osvetlenie spred chvíle je preč a jediné svetlo vychádza z ich prútikov.

Severusov pohľad zosilnie, kým im gestom naznačí, aby išli nahor.

Nizar pokrúti hlavou a zdvihne jeden prst. Našiel druhý koniec lana a ten je priviazaný k zvyškom siete, ktorá leží na dne jazera. V tých zhnitých zvyškoch je malý drevený kufor, stále zapečatený a nevykazujúci žiadne známky poškodenia. Nizar chytí rukoväť na boku, zamračí sa a potom sa prútikom dotkne dreva, aby rýchlo začaroval kúzlo ľahký ako pierko. Potom vyrazí na povrch.

Súčasne prerazia vodu a Nizar zruší dýchacie kúzlo. "Oveľa teplejšie," vydýchne si s úľavou.

"Nech je to radšej prekliata Archa zmluvy, Nizar!" Severus naňho vyštekne.

"Ako poznám Salazara, naozaj by ma to neprekvapilo," ponúkne Nizar, čo Severusa prinúti prevrátiť oči.

Plávať v šatách a zároveň ťahať kufor je trochu ťažšie, ale darí sa mu to dosť dobre, takže netrvá vôbec dlho, kým sa vyštverajú na pláž. Nizar zhodí kufor a okamžite si naň sadne. "Čo tu dole robíš?" opýta sa znova, tesne predtým, ako ho Astoriino objatie takmer pošle k zemi.

"Pretože ste boli preč viac ako päť minút!" zadúša sa.

Nizar sa zadíva na ostatných. "Čože?"

"Má pravdu." Draco drží v ruke zlaté vreckové hodinky s vyleptanou fleur-de-lis. 2) "Kým sa Maxwell vrátil s profesorom Snapom, boli ste na siedmich minútach a tridsiatich sekundách."

"Čo sa stalo?" Spýta sa Astoria.

Nizar ju potľapká po ramene a na svetri jej zostane vlhká škvrna. Vzhľad jeho rúk mu tiež pripomenie, že si premení prsty späť do normálu. "Nič, Astoria. Len sa mi zdá, že naozaj potrebujem hodinky, keďže nedokážem presne odhadnúť čas."

Severus zúži oči, ale podozrenie zo lži si nechá pre seba. "Dúfam, že to stálo za riziko podchladenia."

"Bolo by to smiešne, keby bol prázdny, však?" Nizar sa ho spýta.

Za to si Nizar vyslúži blahosklonný pohľad. "Nie," odpovie Severus a prútikom sa osuší. Nizar vrhne sušiace a zahrievacie kúzlo, keď si uvedomí, že sa mu z oblečenia parí do vzduchu a on sakramentsky mrzne.

"Môžeme sa pozrieť dovnútra, však, pane?" nevinne sa spýta Blaise. "Keďže sme vám možno zachránili život a vôbec."

Nizar sa na nich usmeje a vstane. "Dobre. Môžete sa pozrieť dovnútra, a to je všetko."

"Ach, sakra!" Blaise nadáva, keď si uvedomí chybu vo formulácii, a Daphne sa na ňom zasmeje.

"Už je neskoro." Nizar prejde rukami po boku truhlice, kým nájde okraj kovu, a prútikom odstráni nespočetné stáročia podvodnej špiny. Strieborná západka je obyčajná, ale pri jeho dotyku sa rozhorí mágiou. "Salazar."

Všetci študenti sebou prekvapene trhnú, ale Severus mu venuje ostrý pohľad. "Si si istý?"

"Je to uzamknuté pre mňa a len pre mňa, takže... áno." Nizar si prútikom poreže špičku prsta a rozotrie krv po západke, ktorá sa otvorí. "Vidíte?"

"Strašidelné," oznámi Maxwell.

Nizar sa snaží otrávene sa nemračiť. "Účinná ochrana, pán Harper." Dúfa, že ostatní zachytili túto zmenu formálnosti. Severus by formality medzi Nizarom a ich študentmi považoval za jeho vec, ale Snape špión nie. Práve teraz by sa Severus dokonca mohol zastaviť uprostred obúvania topánok a všetkých ich zakliať.

Vo vnútri kufra je úplne suché prostredie, zaklínadlo, ktorého finalizácia musela trvať mesiace. Nizar položí ruky dovnútra a hneď vie, že pohyb vody poháňal kúzlo, ktoré je také sakramentsky dômyselné, že musí byť Roweninou prácou.

"To je veľa fliaš," povie Amrish o radoch lesklého číreho skla, zazátkovaného a zapečateného voskom.

"Sekundárna konzervácia pre prípad, že by kúzlo na dreve zlyhalo," zamrmle Nizar a vyberie si fľašu vpravo dole - jedinú označenú guľôčkou zeleného vosku na vrchu. To bude teda miesto, kde má začať. Keď ju vytiahne, vnútri je vidieť zviazaný zvitok, opečiatkovaný ich rodinnou pečaťou s ďalším zeleným voskom.

"To je... od neho?" Kinjal zovrie obe ruky dokopy tak, že Kanza podráždene švihne chvostom. "Od Salazara Slizolina?"

Nizar prikývne. Snaží sa prísť na to, prečo sa ho zmocnila iracionálna túžba zabuchnúť kufor a hodiť ho celý späť do jazera.

"Chystáte sa ho otvoriť?" Draco sa spýta s doširoka otvorenými očami.

Opäť prikývne a otáčaním zátky prelomí voskovú pečať na fľaši. Do nosa mu udrie závan levandule a morského slaného vetra, až sa takmer zlomí nad otvoreným kufrom. Skôr než stihne ďalej zaváhať, obráti fľašu hore dnom a vyberie zvitok. Kúzla na kufri boli vynikajúce, papier je ako nový.

Nizar rozlomí pečať na zvitku a rozbalí ho, pričom cíti, ako sa mu točí hlava, keď si všimne dátum. Vie sa lepšie ovládať, do čerta. Zavrie oči a dýcha, kým si nie je istý, že sa naň dokáže pozrieť bez toho, aby zo seba urobil blázna. Jediný dôvod, prečo ho číta tam, kde stojí, je jazyk, ktorý Salazar použil - stará kastílčina, teraz najčastejšie označovaná ako stredoveká španielčina.

 Salazar Fernan, markíz Leónskeho a Kastílskeho kráľovstva za vlády Ferdinanda I., z rodu de Deslizarse z Ipuzko a Moravia

Moray v kráľovstve Alba za vlády veľkého kráľa Mac Bethada mac Findlaích, Červeného kráľa, 30. októbra roku 1039

Nizarovi Hariwaltovi, pánovi z Leónu, z rodu de Deslizarse z Kastílie a Moravie

Najdrahší brat,

Je to tvoja vina, že už neviem napísať poriadny list, ty a tvoje zbytočné pozdravy. Adresát dobre vie, komu je list určený, keď sa mu dostane do rúk.

Bohovia, ale chýbaš mi. Odkedy Marion zomrela, je pre mňa život úplnou hrôzou a vedomie, čo teraz musím robiť ostatným, mi láme zvyšok môjho starnúceho srdca.

Som zbabelec, Nizar. Klamal som vlastným portrétom, keď som dnes vykonával aktualizačné kúzla.

Nemohol som sa ísť naposledy pozrieť na tvoj portrét, keď som vedel, že si obaja budeme vedomí presného stavu vecí. Zvládaš toto odlúčenie lepšie ako ja - máme podozrenie, že je to účinok zmenených ochranných kúziel. Dúfam pri všetkých bohoch môjho detstva, že je to tak.

Nemám žiadne kúzlo, z ktorého by som mohol ťažiť. Mám len strašnú istotu, že ak by som sa ti postavil zoči-voči naposledy, neodišiel by som, a to musím.

Dúfam, že roky, ktoré uplynuli od nášho rozlúčenia, ťa zastihli v bezpečí a že si časom nič nestratil. Ak si zistil, že je to inak, v tvojich vlastných komnatách sa nachádza ďalší zvitok, ktorý by mal odpovedať na tvoje otázky. Povedal som ti, že ti zanechám pripomienku jeho existencie, a môžem len dúfať, že si nestratil toľko, aby si zabudol na jazero a poklady, ktoré sme kedysi potopili v jeho hlbinách.

To, čo zostalo v tomto kufri, sú dôležité správy z toho, čo sa tu stalo našim životom. Spomienky sú chybné, aj keď nie je v hre mágia, a myslel som si, že by si radšej mal záznam. Mám svoj vlastný, ktorý si nechám pri sebe, pretože budem mať aj tvoj dar a bezpečie, ktoré ponúka.

Zajtra odchádzam. Godrik má zlú náladu. Helga je tak často chorá a Rowena sa od nás začína vzďaľovať, keď sa sem Helena a Edvard vrátili ako duchovia.

Nechcem ich opustiť, ale nedal som si na výber. Naozaj som pochopil tvoju nenávisť k pojmu povinnosť. Stala sa mojou novou obľúbenou kliatbou, ktorú uvaľujem na druhých.

S celou mojou láskou,

Sal

"Pane?" Kinjal sa odváži. Nie, opakuje; snažia sa získať jeho pozornosť už najmenej celú minútu, ak nie dlhšie.

Nizar zroluje zvitok, v hrudi ho zabolí, akoby ho naozaj pristihli pod vodou príliš dlho bez vzduchu. Nejakým zázrakom neplače, ale on už smúti celé týždne.

"Je to od neho, však," konštatuje Daphne a vôbec sa na nič nepýta.

Nizar prikývne. "Áno, je to od neho. Napísal to deň predtým, ako v roku 1039 opustil Rokefóþ."

"Čo sa tam píše?" Kinjal sa spýta udiveným hlasom. Sedem slizolinských študentov a jeden učiteľ vyžarujú zúfalú, hladnú zvedavosť, ktorá je vlastná len ich fakulte. Nizar to nemôže pripustiť a potom im nič nepovedať.

"Salazar nechcel ísť, ale vedel, že ak nepôjde, tak neodíde nikdy. Helga bola... Helga umierala. Viem, že vaša prvá myšlienka je stále sa vysmievať, ale bola jeho priateľkou rovnako ako Godrik, rovnako ako Rowena."

"Čo sa jej stalo?" Astoria sa s tichým zdesením spýtala.

"J..." Nizar sa zamračí, keď ťuká do zvyškov vosku dosť dlho na to, aby zvitok znovu zapečatil a vložil ho späť do fľaše. "Prvýkrát ochorela v roku 1018. Vzhľadom na to, ako často sa uzdravovala, len aby sa to vrátilo, mám podozrenie, že to bola rakovina. Vtedy sme to tak nenazývali, ale vedeli sme, že ide o zhubné ochorenie v tele."

Neprekvapí ho, keď sa Astoria vrhne dopredu a znova ho objíme. "Je mi to veľmi ľúto."

Nizar ju krátko objíme a pustí ju. "A ja si to vážim." Vloží fľašu späť do kufra a zatvorí veko. Akoby vytušila, že táto chvíľa sa skončila, Dafné mu vráti habit. Keď je opäť oblečený, Kinjal vráti Kanzu. Bazilišek sa mu schúli okolo krku a zamrmle na chlad, ktorý sa mu lepí na kožu.

Musí zvážiť kúzlo zabudované do dreva, kým sa odváži zmenšiť ho na niečo, čo môže vložiť do vrecka habitu. Keď sa otočí, Severus hľadí na jaskyňu a vodu. "Cesta von?" spýta sa.

"Áno. Bezpečnostné opatrenie, ale pre otužilých to bolo aj miesto, kde sa dalo v zime kúpať bez boja s ľadom."

"Je to škótske jazero na Vysočine," Severus túto myšlienku rázne odmietne. "Nie som však proti tomu, aby sem študenti chodili, ak to budú robiť bezpečne."

"O zákony týkajúcich sa tohto miesta nás už profesor Slizolin poučil, pane," povie Draco. "Myslím, že najdôležitejšie pravidlo bolo: nikdy sám."

"Presne tak. Nikto z vás však ešte nejedol, takže ak to chcete preskúmať, urobíte to neskôr," zdôrazní Nizar a zamáva rukami, aby ich vyhnal. "Tak choďte. Po raňajkách tu ešte bude."

"Môžeme to vyriešiť v mojej kancelárii," Severus zamrmle tónom, ktorý nepripúšťa žiadne argumenty. Nizar len bez odporu prikývne.

Nizar po ich príchode položí truhlicu na prázdny pracovný stôl v Severusovej kancelárii a vráti ju do plnej veľkosti, zatiaľ čo Severus aktivuje ochrany na dverách. Vo chvíli, keď je to hotové, Severus zasyčí: "Čo sa to, dočerta, stalo?"

"Ja neviem." Nizar sa rozvalí v jednom z kožených kresiel v kancelárii. Kanza sa mu odmotá z krku, skĺzne mu po rukáve a uháňa rovno k teplému kameňu pred krbom. "Všetko bolo normálne, až na jeden moment."

Severus otvorí truhlicu a začne triediť fľaštičky. "Pokračuj."

"Plával som dole a hľadal tú truhlicu. Stretol som sa s hlbočníkom, tým malým hajzlom, vysporiadal som sa s ním... a na chvíľu som mal pocit, akoby som plával vonku a vodu osvetľovalo denné svetlo. Potom si ma vyľakal."

Severus sa odmlčí a pozrie naňho, čelo zvraštené. "Len na chvíľu? Ako dlho si mal pocit, že si vo vode?"

"Asi dve minúty. Možno menej."

Severus zatvorí truhlicu a pristúpi s dvomi fľaštičkami. "Potom ten okamih, keď si mal pocit, že je deň, bol okamih, keď si stratil aspoň päť minút času."

Nizar prijme jednu z fľaštičiek, keď mu ju podá. "Muselo to tak byť, ale pripadalo mi to ako sekundy. Čo je to?"

"Možno má konzervačné kúzlo nevhodné načasovanie," navrhne Severus. "Je to prekliaty Životobudič. Ak nechceš mať do činenia s Pomfreyovou, odporúčam ti, aby si to vypil."

Nizar sa naňho pozrie. "Musíš byť zúfalý, keď robíš to isté."

Severus sa naňho zahľadí. "Je to zasrané škótske jazero na konci novembra. Vypi ten prekliaty elixír."

"Dobre." Nizar naozaj nechce mať do činenia s liečiteľkou, nie dvakrát v priebehu jedného mesiaca. "Plával som v tom jazere, v jaskyni aj mimo nej, stokrát, Severus. Nemyslím si, že je to niečo, čím by si sa mal zaoberať."

"Okrem toho, keď počas pobytu v podvodnej jaskyni zamorenej vodnými démonmi, stratíš pojem o čase," povie Severus sucho.

"Okrem toho." Nizar sa usmeje. "Prečo si myslíš, že som si vzal sprievod?"

"Pretože nie si bezohľadný, prekliaty Chrabromilčan."

"Severus." Nizar sa naňho pozrie a snaží sa nevzdychať. "Godrik bol jediný zo štvorice, kto zomrel na starobu. Možno si nepamätám podrobnosti, ale toto si pamätám. Viem, akú úlohu musíš hrať na verejnosti, ale snaž sa, aby ťa v súkromí neovládali fakultné predsudky."

Severus zaklapne prázdnu fľaštičku, ignorujúc vedľajšie účinky s takou dôstojnosťou, akú vie zozbierať - čo je pomerne dosť. Na dvore by z neho išla hrôza. "Ja sa... snažím. Je to celoživotný zvyk, Nizar."

"Ja viem." Nizar opustí stoličku a opäť sa vráti k truhlici, otvorí veko, mágia ho spozná podľa dotyku, a nie podľa krvi. Aspoň sa nebude musieť bodnúť zakaždým, keď ju bude chcieť otvoriť. Prejde do ľavého horného rohu, kde by mali začínať záznamy, a namiesto toho vytiahne plnú, zapečatenú fľašu plnú čírej tekutiny. "Ach, Sal," zašepká a usmeje sa. "To si nemal robiť."

"Čo je to?"

Nizar sa na Severusa usmeje. "Životobudič a alkohol sa dobre znášajú?"

"Pokiaľ to človek nepreháňa s pitím, je to v poriadku." Severus mu vezme fľašu z ruky, keď mu ju ponúkne. "Čo je to?"

"Smrť vo fľaši, Severus. Je to destilovaný alkohol, ktorý sme so Salazarom vyrábali. Sú tu dve fľaše."

Severusove pery sa zvlnia v úsmeve. "Zjavne si myslel, že v roku 1995 budeš potrebovať alkoholovú vzpruhu."

Nizar si odfrkne, vezme fľašu späť a rozlomí pečať. "Nemýlil sa. Máš nejaký malý pohárik?"

"Toto je moja pracovňa a ja som majster elixírov. Čo myslíš?" Severus sa spýta a prevráti očami, keď získava dve veľmi malé odmerky. "22 mililitrov."

"Dobre. Čokoľvek iné by nás oboch mohlo hodiť o zem." Nizar si pričuchne k tomu, čo sa vynára z fľaše, a vonia to rovnako sladko, ako si to pamätá. Naplní oba maličké poháriky a zasunie zátku späť na miesto.

Severus zdvihne maličký pohár a pozrie sa na číru tekutinu. "Vyjadril by som obavy z pitia niečoho, čo nazývaš Smrť v prekliatej fľaši, ale bol by som pokrytec."

"Toto sa ťa aspoň nepokúša podpáliť." Nizar sa napije a vzdychne, keď mu na jazyku rozkvitne komplexná sladkosť bez náznaku pálenia.

Severus napodobní dúšok a tvári sa prekvapene. "Ach; ten názov je naozaj varovný. Vôbec to nechutí ako alkohol."

"A pri jeho pití by sa dalo ľahko zomrieť, keby si nechápal, aký je silný." Nizar sa naňho usmeje. "Držíš v ruke jediný alkohol, ktorý kedy zdolal Helginu severskú konštitúciu. Po vytriezvení nás oboch zakliala."

"A v akom stave ste boli vy ostatní?" Severus sa spýta a dopije zvyšok alkoholu.

Nizar urobí to isté a podrží tekutinu v ústach, až kým nerozozná čučoriedky a sušené borievkové korenie. "Prvý večer, keď sme to skúsili, sme netušili, čoho je schopný. To bolo najhoršie..." Odmlčí sa. "Moderné slovo - aha, správne. Bola to najhoršia opica, akú som kedy mal."

Severus sa naňho usmeje. "To zaklínanie muselo byť veľkolepé."

"Skôr chaotické." Nizar odloží pohár. "Godrik sa zobudil, videl, že Helga sa rozhodla začať odvetnú vojnu, a pridal sa. Salazar zamieril a vypálil na Godrika bľabotajúce zaklínadlo. Godrik sa uhol, jeho klobúk to kúzlo zachytil a tá skurvená vec od toho dňa nezavrela ústa."

"To je dôvod, prečo existuje triediaci klobúk. Ranná čarodejnícka bitka po opici," povie Severus a pozrie sa naňho úplne neveriacky.

"Nie tak celkom. Godrikova mágia - nebolo to niečo, čo by robil vedome, ale jeho mágia mala tendenciu mať zvláštne účinky na veci, ktoré strávili veľa času v jeho blízkosti alebo na jeho osobe. To bľabotajúce kúzlo by nemalo s klobúkom nič urobiť, ale keďže to bol Godrikov klobúk, mali sme potom hovoriaci kúsok plsti nasiaknutej alkoholom. Rowene sa to zdalo smiešne a hneď sa rozhodla, že to má mať svoj účel."

Severus pokrútil hlavou. "Ničíš mi všetky veľkolepé predstavy, ktoré som kedy mal o zakladateľoch."

"Robím všetko pre to, aby som ich zničil od roku 1971," povie Nizar a usmeje sa. "Boli sme len ľudia, Severus. Boli sme magicky nadaní, láskaví, zlomyseľní šialenci, ale boli sme tiež len ľudia." Nizar sklopí zrak, keď naňho Kanza zasyčí, aby ju zdvihol. Vezme ju späť a nechá ju, aby sa vrátila na svoje miesto okolo jeho krku, o ktorom oznámi, že je opäť riadne teplý.

"Ja... ja by som ho rád stretol. Tvojho brata." Severus pozrie na rady zapečatených fliaš. "Znie ako zaujímavý človek."

"Páčil by si sa mu," povie Nizar a Severus naňho prekvapene pozrie. "Bol to talentovaný mág v mnohých smeroch, ale varenie elixírov patrilo k jeho obľúbeným záľubám."

Nizar pocíti nejasné vzrušenie a nervozita sa mu usadí v útrobách, keď si uvedomí, že áno, pravdepodobne sa chystá urobiť niečo veľmi hlúpe, poháňané alkoholom. "Severus, keby som teraz urobil niečo veľmi drzé, vadilo by ti to?"

Severusov zvedavý výraz sa mení na zmätok. "P- predpokladám, že nie?"

Skôr než sa stihne vyhovoriť, Nizar prekročí priestor medzi nimi a pobozká Severusa. Muž vydá prekvapený zvuk, nízky, taký, ktorý znie ako mraučanie, ktoré nevie, ako začať. Potom Severus chytí Nizara za rameno a prehĺbi bozk, suché teplo sa mení na vlhké teplo.

Keď sa od seba odtrhnú, Severus naňho hľadí, na tvári má ostražitý výraz. "Prečo si to urobil?"

"No, možno je to nedávnym vývojom," povie Nizar zamysleným tónom. "Alebo som to možno chcel urobiť už od roku 1982."

Ostražitý pohľad sa vytratí, hoci úplne nezmizne. "1982?"

Nizar sa načiahne a prstami prebehne Severusovi po prameni vlasov. Vždy počul kruté vtipy o mastných vlasoch, urážky sypané hlupákmi. Severusove vlasy, to je ako dotýkať sa vlákien pravého hodvábu. "Chcel som tu byť pre teba, a nemohol som. To nie je jediný dôvod, ale viem si predstaviť, že sa to začalo práve tam."

Severus vezme jeho ruku do jemného zovretia a spustí ju. "Ja nie som - Nizar, ja nie som dobrý človek."

Nizar zdvihne obočie. "Unikla ti tá časť, kde som ti povedal, že som použil mágiu, aby som dospelého muža premenil na kúsky, ktoré sa dajú nosiť v nočníku? Poznám ťa, Severus Prince Snape. Odpoviem ti na každú otázku, ktorú mi kedy položíš, aby som ti poskytol to isté. A," pokračuje, keď vidí, že Severus sa nadýchol, aby prehovoril, "je mi jedno, že nie si pripravený na nič viac ako na toto. Takmer tisícročie som žil v zasranom obraze. Môžem počkať, a ak sa to nikdy nestane? Nikdy neprestanem byť tvojím priateľom."

Severus sa naňho zamračí. "Ako môžeš byť taký rozumný?"

Takúto reakciu Nizar celkom nečakal. "Pretože vypitvávam svojich nepriateľov a ctím si svojich priateľov?"

Jeho slová si vyslúžia náhly výbuch tichého smiechu, kým mu Severus pustí ruku. "A teraz sa musím pýtať, akí ste boli s tvojím bratom spolu, keď prišlo na to prvé."

Nizar pokrčí plecami. "Desiví? Hoci to sme boli my všetci. Len rôznymi spôsobmi."

Severus očistí sklenený riad a odloží ho. "O pol hodiny mám tresty," povie a jeho hlas získava tú zvláštnu plochosť, ktorá sa mu vyvinie, keď by najradšej niečo nerobil. "Dal si mi... veľa námetov na premýšľanie."

"Vezmem si okrem iného aj svoju Smrť vo fľaši a potom už pôjdem," povie Nizar veselo. "Uvidíme sa na obede. Alebo na večeri. Jednom z nich." Premiestni sa skôr, ako Severus stihne odpovedať, a objaví sa v obývačke svojej komnaty.

Nizar položí truhlicu na stôl a klesne na pohovku, potom si zakryje tvár rukami a nahlas zastená. Nemal v úmysle zájsť až tak ďaleko. Alebo byť taký úprimný. Drahí bohovia, nečudo, že sa nikdy neoženil. Je v tom hrozný!

"Mal si dobré ráno, otec?" Galiena sa spýta od svojho portrétu.

Nizar sa posunie, aby sa na ňu mohol pozrieť. "Pobozkal som riaditeľa fakulty tvojho strýka."

Galiena nakloní hlavu. "Aha. Ako to teda dopadlo?"

"Najdrahšia, nemám ani potuchy."

* * * *

Severus počká, kým Nizar odíde, a potom sa zosunie na stoličku za svojím stolom. Dostal odpoveď na otázku, nad ktorou sa zamýšľal - a to priamo -, a vysporiadal sa s ňou s takou podozrievavosťou, akú by venoval smrťožrútovi, ktorý mu ponúka drink.

Nechal hlavu padnúť na stôl. Nepozná Nizara natoľko, aby mohol efektívne posúdiť situáciu, a obaja to vedia. Veci okolo Nizara sú tiež ako balvan, ktorý sa valí z kopca. Godrik Chrabromil možno oživil klobúk náhodou, ale Nizar akoby vtesnal päť hodín činnosti do piatich minút, akoby toho musel stihnúť čo najviac, kým jeho šanca pominie.

Severus zdvihne hlavu a zamračí sa. Niečo očividné prehliadol. Nie je to len smútok, ktorý nasledoval Nizara z rámu obrazu, ale takmer desať storočí strávených v zastavenom okamihu času pri pohľade na neustále sa meniace udalosti. Doslova sa pokúša naplniť každý svoj voľný okamih činnosťou.

To, že Nizar dobrovoľne počkal, kým sa Severus spamätá, je upokojujúce. Nizar má predsa len istú mieru trpezlivosti, čo znamená, že sa postupne spamätá z toho, o čom si Severus myslí, že by to mohol byť veľmi tichý, podvedomý strach.

Nizar bol tiež... milý.

Milí, zlomyseľní blázni, povedal Nizar o sebe a zakladateľoch. Severus možno stále prechováva pochybnosti o ostatných, ale verí, že o sebe Nizar hovorí úplne úprimne.

_______________________________________________________________________________________________________________

1) Termín reconquista ("opätovné dobytie") sa v dejinách Pyrenejského polostrova vzťahuje na obdobie od moslimského dobytia Pyrenejského polostrova v 8. storočí do 15. storočia, keď v roku 1492 padol posledný moslimský emirát Granada. Moderný termín odráža pohľad kresťanských kráľovstiev, ktoré obdobie boja s "Maurami" prezentovali ako obnovenie kresťanskej vlády nad polostrovom, ktorému predtým vládla Vizigótska ríša. Viď: https://cs.wikipedia.org/wiki/Reconquista

2) Fleur de lis - francúzsky, kvet ľalie, heraldický symbol. Viď: https://cs.wikipedia.org/wiki/Lilie_(heraldika)