Preklady fanfiction Harryho Pottera

Len pre našu zábavu a poučenie.

Vždy budeme mať Paríž

6. kapitola 2/2

Vždy budeme mať Paríž
Vložené: Jimmi - 18.02. 2024 Téma: Vždy budeme mať Paríž
Jimmi nám napísal:

Názov: Vždy budeme mať Paríž

Originálny názov: We'll Always Have Paris

Autorka: Melissa D

Pozor, nie je možné otvoriť v novom okne, musíte sa vrátiť späť.

 

Hermiona sa nevedela dočkať, kedy opustí obchod s prútikmi. Nie preto, že by ju to nebavilo. Naopak, fascinovalo ju všetko, čo sa týkalo procesu výroby prútikov, a dokonale vyhovovalo jej mysli zameranej na detaily. Ale počas dopoludnia sa jej zdalo, že Draco je od nej vzdialený milión míľ, a nie len pár metrov. Oči mal utrápené, ale akosi vedela, že to nie je kvôli zajtrajšiemu dňu nervov. Bolo to niečo úplne iné. Niekoľkokrát sa pokúsila zachytiť jeho pohľad, aby zistila, či ho dokáže lepšie prečítať, ale šikovne sa jej vyhýbal a predstieral, že ho zaujala LeMairova prehliadka. Z nejakého dôvodu si myslela, že čím skôr odídu, tým skôr sa Draco bude môcť uvoľniť a pokúsiť sa užiť si Paríž.

Po odchode z obchodu sa vybrali na ulicu Abeille Ruelle a Draco sa po obede cítil o čosi lepšie. Kým sa prechádzali po obchodoch lemujúcich magickú uličku, po jeho melanchólii už nebolo ani stopy. Spočiatku sa zdráhal tešiť, ale Hermiona bola vytrvalá, to sa jej muselo uznať. Zatiahla ho do všetkých možných obchodov - do lekární, obchodov so zvieratami, kníhkupectiev, dokonca aj do metlobalového obchodu. Bolo pre neho náročné byť rozrušený, keď si prezeral nový model metly Aerial LX. Ako tam tak stál a obdivoval jej elegantný dizajn, ľahko uchopiteľnú rukoväť a vysoko leštený lesk, kútikom oka zbadal Hermionu. Otočil sa a uvidel ju, ako sa potichu rozpráva s profesorkou McGonagallovou a vyzerá mierne rozpačito. Hermiona sa pozrela na Draca, tvár jej zalial jemný rumenec, mierne zdvihla ruku na rýchle rozlúčenie a zmizla za dverami. „Kam Hermiona šla?“ podišiel Draco k ich profesorke.

„Nemusíte sa znepokojovať, pán Malfoy. Slečna Grangerová si musela niečo vybaviť, ale hneď sa vráti. Pri vzdialenejšej stene som videla niekoľko krásnych kníh o metlobale. Čo keby ste si ich išli pozrieť?“ Draco poslúchol a čoskoro sa opäť ponoril do sveta metlobalu. McGonagallová sa pre seba usmiala. Tento výlet mal rozhodne niekoľko zaujímavých momentov.

Hermiona sa vrátila do metlobalového obchodu so záhadným úsmevom na tvári. „Kam si utiekla?“ zvedavo sa spýtal Draco.

„Musela som zariadiť istú záležitosť,“ odpovedala, jej tón bol bez emócií.

„Záležitosť akého druhu?“ Dracova zvedavosť bola veľmi veľká. „Snažíš sa teraz pomôcť francúzskym domácim škriatkom, aby sa zjednotili?“

„Musela som niečo kúpiť. A nie je tvoja vec, čo to bolo, takže sa ani nepýtaj,“ dodala skôr, ako stihol povedať ďalšie slovo. Nič nechcela prezradiť. Pravdupovediac, cítila sa trochu hlúpo.

„Čo si kúpila? Nevidím tu žiadne balíčky,“ uvažoval Draco a obzeral sa, či náhodou nepoložila nejaký balíček nablízku. Prečo bola taká záhadná? Pravdepodobne to bolo niečo pre Pottera alebo Weasleyho, alebo ešte horšie, pre toho Hasleyho. Nečudo, že je taká tajnostkárska.

Vedela čítať jeho myšlienky a vedela, že sa tak tvári, len keď myslí na istých ľudí. Chcela, aby bol tento deň čo najľahší. „Doručujú mi ho do Beauxbatons. Nie je to nič veľké - len malý darček, ktorý som si kúpila.“

„Darček pre seba? To je od teba veľmi samoľúbe,“ poznamenal. „No, tak čo keby sme sa vybrali do zoologickej záhrady? Tento obchod dostal dosť malfoyovských peňazí na jeden deň.“ Gestom ukázal na veľkú hromadu balíkov, ktoré balil mladý čarodejník a pripravoval ich na odoslanie. Hermiona zjavne nebola jediná, kto sa v to popoludnie previnil impulzívnym nakupovaním.

Vyšli z metlobalového obchodu a zabočili doľava, smerujúc na koniec Abeille Ruelle. Na jej konci stála stredne veľká mramorová budova, nad ktorou visel nádherný nápis: Larouche Zoo - Zažite mágiu! Stavba bola menšia než Gringottových banka, ale väčšia ako Čarodejnícka literatúra. Hermiona sa pozrela medzi Draca a McGonagallovú. „Toto je tá zoologická záhrada? Ako sa do tejto budovy môže zmestiť celá zoo aj s kúzlami?“  

„Toto nie je obyčajná zoo, slečna Grangerová,“ vysvetlila McGonagallová s iskrou v oku. „V tejto budove v skutočnosti nie sú žiadne živé zvieratá.“ Akoby mimochodom dodala: „No, ak nerátame domáceho miláčika pána Laroucha, krupa Maria (cz: hafoňa), ale ten je už taký starý, že vlastne nerobí nič, čo by nerobil obyčajný muklovský pes. Teda až na sovy. Mario stále naháňa každú sovu, ktorá priletí do kancelárie pána Laroucha, akoby bol ešte len mladý krup. Ale to odbočujem. Viete, slečna Grangerová, zoologická záhrada je vlastne len zbierka mysľomís. Zoologická záhrada si najala rôznych odborníkov, aby vyhľadali každý druh čarovného tvora. Pomocou neviditeľných plášťov a niekoľkých mocných kúziel proti zvukom a pachom títo odborníci sledujú zvieratá, pozorujú ich a rozprávajú o svojich zážitkoch. Potom dostanú mysľomisu, do ktorej ukladajú svoje spomienky na tieto stretnutia, a mysľomisy sú uložené tu v zoologickej záhrade. Čarodejnice a čarodejníci sem potom môžu prísť, úplne nerušivo vstúpiť do mysľomisy a podeliť sa o rovnaké zážitky ako experti, ale bez nebezpečenstva a strachu, že im niekto ublíži. Keďže ide len o niekoho spomienku, zvieratá o vašej prítomnosti ani nevedia, takže sa môžete priblížiť, ako len chcete, a skutočne vidieť tvory v ich prirodzenom prostredí.“

„To je celkom pôsobivé,“ priznala Hermiona, o poznanie pokojnejšia, keď teraz vedela, že sa nundu naozaj nebude pozerať do očí. „Koľko tých mysľomís tu majú?“ 

„Vlastne niekoľko stoviek. Niektoré tvory majú viacero mysľomís so spomienkami viacerých stopárov, takže je tu množstvo skúseností. Vlastne ma pán Larouche práve informoval, že dostal veľkú skupinu zážitkov od niekoho, kto by vás mohol celkom zaujímať, slečna Grangerová.“ Hermiona nastražila uši. „Zdá sa, že Charlie Weasley dostal od Laroucheho zmluvu, aby zaznamenal niektoré svoje zážitky s drakmi, a práve minulý týždeň vystavili jeho mysľomisy.“

Hermiona bola nadšená, ale Draco sa netešil. „Ani vo Francúzsku sa mi nepodarí utiecť pred všetkými tými prekliatymi Weasleyovcami.“

Hermiona štuchla Draca lakťom do rebier. „Prestaň, Malfoy. Najprv sa ideme pozrieť k Charliemu. O drakoch vie všetko a som si istá, že jeho mysľomisy budú neuveriteľné.“ A nebola sklamaná. Neustále sledovala Draca, ako sa približuje k drakom. Koniec koncov, jeho meno naozaj znamenalo „drak“. Zvykla si myslieť, že jeho prezývka mu pristane - že je drsný, podlý, chladný a plný jedu. Ale keď ho pozorovala, ako krúži okolo čínskeho ohniváka, s očami rozšírenými od úžasu nad tým veľkolepým zvieraťom, nevidela v ňom žiadnu podobnosť. Vedela, že nikomu z nich nehrozí nebezpečenstvo, že by sa v mysľomise zranil, ale keď drak vychrlil oheň Dracovým smerom (v reakcii na niečo, čo musel Charlie urobiť počas samotnej akcie), nadskočila v strachu, že je Draco popálený. Samozrejme, že sa mu nič nestalo, ale srdce jej aj tak bilo o čosi rýchlejšie ako zvyčajne. Hermiona si zrazu želala, aby pri všetkých svojich návštevách v Brlohu trávila s Charliem viac času. Zdalo sa, že Charlie nemá strach, keď ide o stretnutie s drakmi. Rešpektoval ich silu a vedel, kedy sa má priblížiť a kedy ustúpiť. Hlások vzadu v Hermioninej hlave jej hovoril, že to je jedna z lekcií, ktorá sa jej pri Dracovi určite bude hodiť.

Celkovo na Draca urobila Laroucheova zoologická záhrada dojem. Nebol tam od leta pred nástupom na Rokfort a aktualizoval si mnohé zážitky z vtedajších mysľomís. Zdali sa mu dobrodružnejšie a nebezpečnejšie, ako si pamätal. Draco by to Hermione nikdy nepovedal, ale aj on musel uznať, že tie Charlieho Weasleyho patrili k tým lepším. Charlie sa prikradol až k drakom, takže detaily v spomienkach boli mimoriadne. Draco si nepamätal, že by vtedy videl aj mantichory, trojhlavce (cz: runovce) alebo yetiov. Možno si jeho matka myslela, že v tom čase nebol dosť starý na to, aby zvládol vidieť také nebezpečné zvieratá. Nech už to bolo z akéhokoľvek dôvodu, dnes sa v zoologickej záhrade bavil oveľa viac, ako si pamätal, keď tam bol ako chlapec. Bolo zábavné vidieť Hermionu, ako si zdesene zakrýva oči, keď sa rozbehol voči zvieraťu XY, pričom vedel, že sa mu nič nestane, ale aj tak sa vyžíval v tom, ako ju privádza do šialenstva.

Konečne prišla sobota a s ňou aj hrozné pocity: strach, nevoľnosť, úzkosť, ďalšia nevoľnosť. Draco sa snažil tváriť chladne, ale záviselo od toho príliš veľa. Ak nebudú všetci v tej miestnosti ohúrení, Draco si bol istý, že otcova kritika preňho nebude príjemná. Bol opäť raz vďačný, že je tam s ním Hermiona namiesto iného študenta z Rokfortu. Vedel, že dobre pracuje pod tlakom a je veľmi bystrá a dobre pripravená, ale bolo to viac než to. Uvedomoval si, že na tejto prezentácii nemusela pracovať tak tvrdo ako pracovala. Vo veľkom meradle vecí to bola len bezvýznamná udalosť v jej živote. Napriek tomu pristupovala k tomuto dňu s rovnakým elánom a vytrvalosťou ako on a on nevedel prečo. Pravda, na začiatku jej s francúzštinou pomáhal, ale ona sa učila tak rýchlo, že nepotrebovala toľko doučovania, ako sa jej zdalo. Niekedy uvažoval, či Hermiona pomáha Potterovi a Weasleymu s ich školskými úlohami tak veľmi ako jemu. Ale pri pomyslení, že sa rovnako stará o Draca, ako sa starala o svojich dvoch najlepších priateľov, sa mu žalúdok zovrel pocitom, ktorý si nevedel celkom zaradiť.

V to ráno vstal skoro. Vlastne predchádzajúcu noc takmer nešiel spať. Len čo si zdriemol, otcov kritický hlas ho opäť vytrhol zo spánku. Napil sa vody, aby sa pokúsil upokojiť svoj pulzujúci tep, a potom si opäť ľahol. Bol to začarovaný kruh. Jediný účel, ktorý to splnilo, bol ten, že musel ísť v tú noc asi poltucetkrát na záchod. Keď videl, ako sa cez okno vkrádajú prvé slnečné lúče, vzdal sa akejkoľvek nádeje na ďalší spánok a začal si chystať veci do sprchy, nervózny z toho, čo sa stane, ale svojím spôsobom vďačný, že nech sa stane čokoľvek, do večera bude po všetkom.

Keď sa osprchoval a obliekol si svoje najpohodlnejší habit, vybral sa do obývačky ich apartmánu, dúfajúc, že sa na chvíľu upokojí a vypije si dobrý čaj, kým si opäť prebehne svoje poznámky. Keď vošiel do obývačky, už tam stál podnos s čajom a croissantami, ktoré priniesli domáci škriatkovia. Položil si pár koláčikov na tanier, nalial si veľkú šálku teplého čaju a prešiel k veľkým francúzskym dverám, odhrnul závesy a pocítil na tvári teplé ranné slnko. Vyzeralo to, že bude jasný, slnečný deň, a on dúfal, že je to dobré znamenie. Práve si odhryzol sústo z croissantu, ale takmer sa zadusil, keď zbadal Hermionu spiacu v jednom z veľkých kresiel pri krbe. Bola schúlená ako malé dieťa, stále v pyžame, a na stole vedľa nej ležala otvorená kniha Šarlátové písmeno. Cítil, ako sa mu z tváre okamžite vytráca aj to málo farby, čo mu zostalo. Mala na sebe kockované flanelové pyžamové nohavice a bledomodré tielko bez rukávov, ktoré pod dlhými medovohnedými kučerami odhaľovalo jemnú mliečnu pokožku jej ramien. Položil svoj tanier a šálku čaju na stôl vedľa jej knihy.

Jemné zvuky Hermionu prebrali zo sna a ona s ospalým úsmevom zašepkala: „Mmmm. To je príjemný pocit.“ Sčasti preto, aby zastavil svoje menej než zdravé myšlienky, a sčasti preto, aby ju zahrial, zdvihol Hermionin župan, ktorý mala prehodený cez operadlo neďalekej stoličky, a prikryl ju ním. Pri jeho dotyku vyskočila, prekvapená a zmätená z toho, kde je.

„Draco, čo robíš v mojej izbe?“ spýtala sa lenivo s očami plnými spánku.

Trochu sa zarazil, keď si všimol, že ho nazvala Dracom, nie Malfoyom. Žalúdok sa mu zachvel zvláštnym pocitom. Keď zašepkala jeho meno, jej hlas a myšlienky zahmlené spánkom boli nežné a zmyselné. Na míle vzdialené od drsného „Malfoy“, ktoré naňho nespočetnekrát vychrlila ešte na Rokforte. Medzi tým a novým slnkom sa už zohrieval. V ten deň sa však musel sústrediť na prezentáciu. Nemohol si dovoliť, aby mu myseľ blúdila o tom, ako sladko Hermiona vyzerá vo svojom pyžame, a premýšľal, o čom sníva, že sa tak spokojne usmieva. Pokrútil hlavou zo strany na stranu. Teraz nebol čas na to, aby si svoje rozporuplné city k nej zladil s výchovou Malfoya. Potreboval svoje myšlienky nasmerovať na menej nebezpečnú cestu, a tak sa rozhodol, že sa s ňou trochu pohrá. Vychutnával si príležitosť uvoľniť časť napätia a upútať ho pozornosť. Uchýliť sa k ich starému spôsobu komunikácie, prostredníctvom podpichovania a dráždenia, sa zdalo byť jednoduchým riešením.

Natiahol ruku a veľavravným gestom pobozkal tú jej: „Chceš povedať, že si to nepamätáš? Ale včera večer si tvrdila, že to bola najčarovnejšia noc v tvojom živote.“ Ani sa nenamáhal skrývať svoj úsmev.

Hermiona, ktorá vyzerala ako Ron uväznený v miestnosti plnej pavúkov, trhla rukou a zakoktala: „O čom to hovoríš? Nič sme neurobili. Alebo áno?“ Bláznivo sa obzerala okolo seba, kamkoľvek, len nie priamo na Draca. Určite to bol len sen. Pomaly si uvedomila, že nie sú v jej izbe, ale v skutočnosti v obývačke, kam prišla dnes ráno ešte pred východom slnka, po noci prehadzovania sa v posteli. Potom jej oči utkveli na šialene sa usmievajúcom Dracovi Malfoyovi, ktorý pred ňou kľačal na jednom kolene a tváril sa veľmi spokojne. Bola úplne rozrušená. V celom tom rozruchu jej spadol z ramien župan, ktorý jej Draco navliekol. Nedokázala bojovať s rumencom, ktorý trval na tom, že sa opäť nevhodne objaví, rozrušená tým, že sa Dracovi opäť podarilo tak ľahko ju vyviesť z miery.

Potešený jej viac než uspokojivou reakciou zdvihol tanier, zamával jej ním pred nosom a nevinne sa spýtal: „Dáš si dnes ráno k rumencu lahodné, teplé pečivo?“

„Choď do prdele, Malfoy,“ vyštekla a nahnevane si obkrútila župan v snahe čo najrýchlejšie sa zakryť. Schmatla mu z taniera jeden z croissantov, keď si druhú ruku prestrčila cez rukáv. Vstal z miesta, kde kľačal, a chystal sa zdvihnúť svoju šálku čaju, ale Hermiona bola príliš rýchla a ukradla ju prvá. „Vďaka za čaj,“ povedala šibalsky a stiahla mu ho z dosahu skôr, ako sa ho stihol zmocniť.

„Hej, to je moje,“ zvolal.

„Považuj to za pokánie za svoj malý žart,“ odpovedala, napila sa a potom vstala z kresla. Stále stál priamo pred ňou, takže keď sa postavila, musel ustúpiť, ale neponáhľal sa s tým. Ešte stále z neho cítila tú vôňu čerstvej sprchy a jeho kolínska voda jej brnela v nose viac ako zvyčajne. Uvedomila si, že musí vyzerať hrozne, a nervózne si rukou prešla po rozstrapatených vlasoch. Pozorne na ňu hľadel, čo len zvyšovalo jej nervozitu. „Čo?“

„Prečo si tu spala? Tvoja posteľ nespĺňala všemocné chrabromilské štandardy?“ spýtal sa. Našťastie sa zastavil skôr, ako vyriekol, čo si naozaj myslí: „Povedal ti už niekto, aká si pekná, keď sa práve zobudíš?“

„Nemohla som spať. Hádam, že od nervozity. Tak som sem vyšla, aby som sa pozrela na východ slnka a trochu si urobila radosť čítaním.“ Prešla popri ňom, túžiac dostať sa spod jeho prenikavého pohľadu. Znova sa napila čaju a druhou rukou sa pokúsila uhladiť si vlasy.

Zahľadel sa na Šarlátové písmeno a pomyslel si, že to znie ako nejaká učebnica gramatiky alebo písania. Prečo by ju to vôbec bavilo čítať? „Čítaním? Nemáš toho dosť pri všetkých našich školských povinnostiach?“ spýtal sa neveriacky. Jeho reakcia ju len rozosmiala, a tak sa spýtal: „Povedal som niečo smiešne?“

Otočila sa k nemu: „To nič. To len na chvíľu si znel trochu ako Harry s Ronom.“  Len čo to vyslovila, Hermiona si želala, aby mohla tie slová vziať späť. Bola si istá, že Draco vyletí z kože, keď ho niekto porovná s Harrym Potterom a Ronom Weasleym. Ale neurobil to.

Namiesto toho si odfrkol: „No, pri zriedkavých príležitostiach sú aj chrabromilčania známi tým, že urobia jeden alebo dva bystré postrehy.“ Ale škoda bola napáchaná. Už len zmienka mena Potter a Weasley vrhla jasné svetlo na situáciu a na životy a priateľov, ku ktorým sa budú vracať už o dva týždne. Ich priateľstvo bolo len dočasné a bolo by múdre, keby sa s ním príliš nezmierili. Draco bol svojím spôsobom vďačný za malú kontrolu reality, ktorú mu Hermiona naservírovala. Ukázal smerom k vozíku s raňajkami: „Dám si čaj a potom si pôjdem pre svoje poznámky, aby som si ich prezrel. Uvidíme sa neskôr.“ A bez ďalšieho pohľadu odišiel.

Na stretnutie odchádzali v relatívnom tichu, každý zahĺbený do vlastných myšlienok. McGonagallová dúfala, že sa jej študentom nejako podarí udržať si kooperatívnu povahu ešte niekoľko hodín; Draco si naposledy prezeral všetky ich diapozitívy; Hermiona si želala, aby existovalo nejaké kúzlo, ktoré by zabezpečilo, že všetko prebehne bez problémov. Nemuseli sa však obávať. Mali ohromný úspech. Jediná nehoda sa stala hneď na začiatku ich prezentácie v Magic Pointe. Profesor Lemieux im požičal magický projektor, ktorý premietal obrázky alebo text na pergamenové listy na stenu alebo plátno na prezentácie pre skupiny ľudí, aby ich každý mohol sledovať. Bolo to zariadenie veľké asi ako aktovka. Na začiatku ich prezentácie sa Hermione na projektore zachytil rukáv, keď v záchvate nervozity divoko gestikulovala a rozhadzovala rukami. Bolo to však veľmi nepatrné a potom sa už bezpečne držala mimo jeho dosahu.

V skutočnosti bola prezentácia veľkolepá. Draco aj Hermiona boli pokojní a v pohode, rozprávali o svojich zážitkoch z Francúzska a o tom, ako im program rozšíril vedomosti o živote mimo Rokfortu a ako si túto skúsenosť vážia. Boli navzájom úplne zosynchronizovaní a rovnomerne sa delili o pozornosť. Bola to neuveriteľná scéna. Tam, kde sa jeden zastavil, druhý začal. Ich vety a myšlienky plynule prechádzali od jednej témy k druhej. Bolo zrejmé, že na dnešný deň veľa nacvičovali, ale ich vzájomná ľahkosť presahovala obyčajný tréning. Dokonale sa navzájom dopĺňali.

Keď sa skončila časť otázok a odpovedí, obaja študenti si odľahčene vzdychli. Bolo po všetkom. Hermiona sa chcela dostať k Dracovi, aby mu zablahoželala alebo niečo podobné. V okamihu sa však k nemu priblížili všelijakí ľudia a zasypali ho chválou za dobre vykonanú prácu. Mnohých z nich poznal z okázalých večierkov, ktoré jeho rodičia usporadúvali, keď ešte patrili k áčkovým členom čarodejníckeho sveta. Trochu sa zamračil, keď videl, ako pán Weasley objíma Hermionu vo veľkom, mohutnom objatí. Jej ľahký, familiárny vzťah k námestníkovi ministra kúziel bol ostrou pripomienkou ich značne odlišných životov a spoločníkov, ktorí na nich čakali v Anglicku. Draco však nemal veľa času sa tým zaoberať, pretože zbadal, ako sa k nemu blíži vysoký, drsne vyzerajúci čarodejník s jedným obočím. Draco ho okamžite spoznal; bol to Maximilián Jensen, starý vplyvný čarodejník. Kedysi bol blízkym priateľom Luciusa, ktorý sa však v mesiacoch po Trojčarodejníckom turnaji od Malfoyovcov dištancoval. Teraz však pristúpil k Dracovi a natiahol ruku. Draco mu ňou potriasol. „Výborne, mladý pán Malfoy. Skvelá práca,“ pochválil ho. „Musím sa priznať, že keď som sa dopočul, že budete navštevovať Beauxbatons so slečnou Grangerovou, čarodejnicou muklovského pôvodu, mal som obavy, že riaditeľ Dumbledore a profesorka McGonagallová urobili veľkú chybu.“ Pri reči sa mu zúžili oči a vážny výraz mu temne sfarbil črty. Draco zatajil dych. Vedel, že čarodejníci a čarodejnice v celom Anglicku prikladajú názoru pána Jensena veľkú váhu. Ústa staršieho čarodejníka sa zvlnili v úsmeve a položil si ruku na Dracovo plece. „Ale teraz vidím, že som sa mýlil ja. Vaša rodina by na vás mala byť veľmi hrdá.“ Položil mu ruku na plece, keď si Draco s úľavou vzdychol. „Poďte so mnou. Je tu niekoľko ľudí, ktorých by som vám rád predstavil.“

Hermiona pozorne sledovala, ako sa táto udalosť odohráva z jej pohľadu na druhej strane miestnosti. Ľudia si ho všímali, ale nie spôsobom, na ktorý si Hermiona zvykla počas prvých piatich rokov ich známosti. Sledovala ho, ako si razí cestu miestnosťou, mieša sa s každým a očaruje svoje publikum. Na Hermionu pôsobil rovnako. Nemohla od neho odtrhnúť oči, jeho esencia naplnila celú miestnosť.

Keď Draco konečne zdvihol zrak, zbadal Hermionu, ako ho sleduje. Do oboch vrazil elektrický prúd a všetko a všetci v miestnosti akoby na chvíľu zamrzli. Nebolo počuť žiadne pohyby ani zvuky okrem tlkotu ich sŕdc, ktorý sa im zdal ohlušujúci. Potom pôsobivo vyzerajúca čarodejnica zľahka položila ruku na Dracovo rameno a odviedla ho preč, aby sa stretol s ďalšími členmi francúzskeho a britského ministerstva.

Kým sa Draco obtieral lakťami o Kto je kto z čarodejníckej komunity, pán Weasley ju odtiahol nabok v domnienke, že bude zdieľať jeho preferenciu zostať mimo pozornosti. Zrazu si uvedomila, že niečo hovorí.

„Hermiona, deje sa niečo? Zdáš sa byť trochu roztržitá,“ spýtal sa pán Weasley s otcovskou starostlivosťou. Hermiona bola roztržitá. Rozpoznala pána Jensena, keď sa rozprával s Dracom, a vedela, aký význam má ich malý rozhovor. Spočiatku sa Draco zdal byť znepokojený a pán Jensen zachmúrený, ale keď Draco uprel svoje oči na jej, pocítila takú obrovskú úľavu, že si uvedomila, že nepočula ani slovo z toho, čo hovoril Ronov otec.

„Čo ste vraveli, pán Weasley?“ otočila hlavu späť k znepokojenému ryšavému mužovi.

„Povedal som, že vyzeráš trochu roztržito. Urobil ti syn Luciusa Malfoya niečo? Zdá sa, že ho pozorne sleduješ.“ Očami prešiel k príčine Hermioninej roztržitosti. „Pozri sa naňho tam, ako sa pofľakuje rovnako ako jeho úbohý otec. Nečudoval by som sa, keby to všetko bola len finta, ako očariť Maximiliána a jeho starú bandu. Aby sa pokúsil dostať jeho a jeho špinavú rodinu späť do priazne ministerstva. Stavím sa, že nechal všetku prácu pri príprave na dnešný deň na teba, ale sám sa rozťahuje po miestnosti a prijíma všetku chválu.“ Oči sa mu zúžili, keď videl, ako sa Draco bez námahy pohybuje medzi elitou ministerstva.

Skôr než sa stihla zastaviť, Hermiona otvorila ústa, aby Draca obhájila: „Vlastne, pán Weasley, Draco tých šesť týždňov pracoval rovnako tvrdo ako ja. V skutočnosti je pri štúdiu oveľa disciplinovanejší, než som mu kedy pripisovala.“ Odmlčala sa, nebola si istá, či má pokračovať. „Vlastne som sa o Dracovi dozvedela veľa vecí, odkedy sme vo Francúzsku, vecí, ktoré by podľa mňa mnohých ľudí príjemne prekvapili.“

Zvedavo si ju premeral pohľadom a uvažoval, či tento výmenný program dievčaťu, ktoré považoval za dcéru, skôr neuškodil, než pomohol. Na začiatku ich prezentácie predpokladal, že ich kamarátstvo a koordinácia sú jednoduchým prípadom toho, že účel svätí prostriedky - museli zapôsobiť na úradníkov, aby zabezpečili pokračovanie programu a Rokfort na nich bol hrdý, takže museli spolupracovať, aby odviedli dobrú prácu. Určite si nikdy nepredstavoval, že Hermionin postoj k Malfoyovi sa tak drasticky zmení. Ale keď bránila syna Luciusa Malfoya, pán Weasley si nebol taký istý, či to všetko bolo len hrané. „Hermiona, nemôžeš tu úprimne stáť a tvrdiť mi, že Draco Malfoy je iný ako jeho otec. Narodil sa a vyrástol, aby utláčal ľudí, ktorých považuje za menejcenných.“ Vnímal jej nedôveru. „Si čarodejnica narodená muklov, Hermiona. Odovzdal by ťa prvému smrťožrútovi, ktorého by uvidel, skôr než by o tebe vyslovil také milé slová.“

Hermiona pokrútila hlavou: „Nie, pán Weasley, nemyslím si, že by to Draco urobil. Už viac nie. Na jeho otca by som to tipovala. Ale Draco sa od neho veľmi líši.“

„Si si istá, že Malfoy na teba nepoužil nejaké kúzlo, keď si sa nepozerala? Nemôžem uveriť, že si k nemu taká láskavá.“ Zdalo sa, že pána Weasleyho niečo napadlo. „Ale nie, on sa ti niečím vyhráža, však? Čo ti povedal? Plánuje Temný pán nejaký ťah? Je niekto v nebezpečenstve?“ Hermiona začala byť nervózna a chcela sa z tohto rozhovoru rýchlo vyvliecť.

Akoby vycítila Hermionine tiché prosby o záchranu, pristúpila k nim profesorka McGonagallová a zamiešala sa do toho: „Pán Weasley, myslela som, že hodina otázok a odpovedí sa skončila?“ Jemne položila ruku na rameno svojej vďačnej študentky, ale jej tón, keď hovorila s Hermionou, bol pevný a neúprosný. „Slečna Grangerová, keďže vás mám na starosti, kým sme vo Francúzsku, musíte poslúchať moje príkazy.“ Na Hermioniných jemných črtách sa mihol znepokojený výraz. McGonagallová mávla na Draca, aby upútala jeho pozornosť, a privolala ho k sebe. Draco zazrel Hermionin ustráchaný výraz, aj prítomnosť pána Weasleyho a sám sa cítil trochu nervózny.

„Volali ste ma, profesorka,“ povedal Draco priateľsky. „Stalo sa niečo?“

„V skutočnosti, pán Malfoy, áno,“ odpovedala prísnym hlasom, ale s iskrou v oku. „O chvíľu budú podávať večeru a obávam sa, že ani vy, ani slečna Grangerová nebudete môcť zostať.“

Hermiona sa nervózne pozrela z učiteľky na Draca a všimla si, že aj jemu prebehla hlavou tá istá myšlienka: Čo sme pokazili? McGonagallová sledovala ich emócie a z pier jej unikol malý úsmev. „Obávam sa, že ani jeden z vás sa na nej nezúčastní, pretože ste obaja v posledných týždňoch príliš veľa pracovali a obaja si zaslúžite trochu oddychu. A stráviť večer tým, že si budete podávať ruky s bandou starých mrzutých čarodejníc a čarodejníkov, je sotva zábavný spôsob, ako by dvaja mladí ľudia mali stráviť posledný večer v Paríži.“

Hermiona sa zoširoka usmiala. McGonagallová sa vytasila s úžasnou záchranou. Dávalo jej zabrať pochopenie svojho zmeneného postoja k Dracovi a vedela, že nemôže stráviť celý večer s pánom Weasleym, nech bol akokoľvek milý, a jeho všetečnými otázkami. Rozlúčili sa, podali si ešte niekoľko rúk a napokon ich učiteľka vyviedla z miestnosti s poslednými inštrukciami, aby sa do polnoci určite vrátili do hotela a ani o minútu neskôr. Ťažké bremeno nervov bolo preč, úzkosť zmizla a Hermiona presne vedela, kam chce ísť.

Po odchode z konferenčnej miestnosti prakticky bežali do hotelového apartmánu, telá im hučali energiou z ich hviezdneho výkonu. Draco sa zvalil na pohovku a nechal sa uvoľniť do jej mäkkých, nadýchaných vankúšov. Hermiona sa však okamžite spýtala: „Čo si myslíš, že robíš? Choď sa prezliecť.“

Pozrel na ňu cez operadlo pohovky, na tvári mal spýtavý pohľad. „Prečo? Kam ideme?“

„Viem o perfektnom mieste, ale je muklovské, takže sa neprevleč do habitu.“ Volala naňho zo svojej izby. Podľa jej tlmeného hlasu spoznal, že sa vysúkava z habitu a prezlieka sa. Snažil sa zabrániť tomu, aby mu v mysli zablúdilo, aké to asi je byť v tej chvíli muchou na stene jej hotelovej izby, ale veľmi sa mu to nepodarilo.

Postavil sa a vošiel do svojej izby v nádeji, že akákoľvek činnosť mu zabráni myslieť na to, čo sa dialo v izbe hneď vedľa neho. „Nevidela si už dosť muklovských vecí na všetkých svojich výletoch sem s rodinou? Čo keby sme sa išli najesť do Abeille Ruelle?“ Ale aj tak sa prezliekol do čiernych džínsov, smaragdovo zelenej košele a koženej bundy. Chystali sa na muklovskú stranu, ale necítil sa pohodlne ísť kamkoľvek mimo školy bez prútika. Vložil si ho do vnútorného vrecka kabáta a vyšiel z izby.

„Ver mi. Nebudeš sklamaný,“ znela jej odpoveď. Keď znova vošiel do ich obývačky, Hermiona tam stále nebola, tak si sadol a čakal, noha mu poskakovala hore-dole, telo mal stále podráždené z udalostí dnešného dňa. Zistil, že nedokáže sedieť pokojne, a tak sa začal prechádzať, obzeral si kvety, obrazy, ale keď sa dostal k zrkadlu, zastavil sa. Hermiona otvorila dvere, ktoré boli na druhej strane miestnosti, než stál on. Draco videl jej odraz v zrkadle a musel si položiť ruku na malý stolík pred sebou, aby sa udržal.

Namiesto toho, aby si zvolila oblečenie podobné konzervatívnej sukni a svetru, ktoré si obliekla na ich štvrtkovú prehliadku, rozhodla sa vyskúšať niečo trochu iné. Vlasy mala zopnuté do spony a viselo jej z nich niekoľko kaskádovitých úponkov, ktoré odhaľovali jej dlhý, štíhly krk. Nalíčila sa ešte trochu viac, nie veľa, ale dosť na to, aby jej škoricové oči boli akosi jasnejšie a orámované dlhými, jemnými riasami. Ale šaty boli zabijakom. Mala na sebe malé čierne šaty, ktoré jej priliehali k telu, neboli príliš tesné, ale obopínali každý centimeter. Boli bez rukávov a vpredu končili tesne pod úrovňou krku. Boli tiež krátke a lem šiat jej siahal len do polovice stehna, takže ukazovali tie neuveriteľné nohy, ktoré Draco prvýkrát zbadal vo vlaku do Beauxbatons. Nejako sa jej podarilo ukázať všetko a zároveň nič neodhaliť. Pomaly sa otočil. „Páni,“ bolo všetko, čo zo seba vydal.

Hermiona sa však namiesto rozpakov zoširoka usmiala. „No, hádam to znamená, že sme pripravení vyraziť.“ Podišla k dverám, otvorila ich a podržala ich Dracovi. Z vešiaka pri dverách vzala svoj čierny sveter a obliekla si ho. Tam, kam mali namierené, bude trochu chladno. Keď Draco prešiel dverami, znova sa usmiala: „Možno by si mal skúsiť trochu zavrieť ústa, Draco. Muklovia budú zvedaví, na čo čumíš.“ Vedela, že ju čaká nezabudnuteľná noc.

Koniec 6. kapitoly.



 

Za obsah komentárov je zodpovedný užívateľ, nie prevádzkovateľ týchto stránok.
Ďakujem
Pre automatický komentár sa musíte prihlásiť.

AK. Automatické poďakovanie za preklad (Hodnotenie: 1)
Od: Edit - 18.02. 2024
|
Omlouvám se, že nemám víc času, o to víc si vážím vašeho, který jste tomu věnovali.

AK. Automatické poďakovanie za preklad (Hodnotenie: 1)
Od: margareta - 18.02. 2024
|
Omlouvám se, že nemám víc času, o to víc si vážím vašeho, který jste tomu věnovali.

AK. Automatické poďakovanie za preklad (Hodnotenie: 1)
Od: misule - 18.02. 2024
|
Aspoň takto ďakujem všetkým, čo sa na tomto preklade podieľali a umožnili mi tak príjemne stráviť čas. Týmto dávam najavo, že poviedku čítam a teším sa na pokračovanie.

Re: 6. kapitola 2/2 (Hodnotenie: 1)
Od: denice - 18.02. 2024
|
Vypadá to, že všechno dobře dopadlo, jen Artur Weasley je otravný a vlezlý, ale on to myslí dobře. Zachraňuje Hermionu, a přitom jí vlastně bere šanci seznámit se s lidmi, se kterými by si měla co říct. Nelepší z celé kapitoly byla magická zoologická zahrada, to je místo, kam bych se ráda podívala a úžasný nápad.
Díky.

Re: 6. kapitola 2/2 (Hodnotenie: 1)
Od: kakostka - 18.02. 2024
|
Arthur prekvapil, je tu jak Ronald... A to si Nebelviri zakladaji na cestnosti. Ach jo. Jako chapu, ze ma duvod, Malfoyovi nejsou mili lide,ale Draco exceloval. Porad jim drzim palce, jeste ze Minerva zasahla, ikdyz par lidi Mione okouzlit mohla... Dekuju za preklad

AK. Automatické poďakovanie za preklad (Hodnotenie: 1)
Od: barca666 - 18.02. 2024
| |
Omlouvám se, že nemám víc času, o to víc si vážím vašeho, který jste tomu věnovali.

AK. Automatické poďakovanie za preklad (Hodnotenie: 1)
Od: Sofia99 - 18.02. 2024
|
Alespoň takto děkuji všem, kteří se na tomto překladu podíleli a umožnili mi tak příjemně strávit čas. Tímto dávám najevo, že povídku čtu a těším se na pokračování.

AK. Automatické poďakovanie za preklad (Hodnotenie: 1)
Od: petty002 - 18.02. 2024
| |
Alespoň takto děkuji všem, kteří se na tomto překladu podíleli a umožnili mi tak příjemně strávit čas. Tímto dávám najevo, že povídku čtu a těším se na pokračování.

AK. Automatické poďakovanie za preklad (Hodnotenie: 1)
Od: Yuki - 19.02. 2024
| |
Alespoň takto děkuji všem, kteří se na tomto překladu podíleli a umožnili mi tak příjemně strávit čas. Tímto dávám najevo, že povídku čtu a těším se na pokračování.

AK. Automatické poďakovanie za preklad (Hodnotenie: 1)
Od: luisakralickova - 19.02. 2024
| |
Alespoň takto děkuji všem, kteří se na tomto překladu podíleli a umožnili mi tak příjemně strávit čas. Tímto dávám najevo, že povídku čtu a těším se na pokračování.

AK. Automatické poďakovanie za preklad (Hodnotenie: 1)
Od: katrin - 19.02. 2024
| |
Omlouvám se, že nemám víc času, o to víc si vážím vašeho, který jste tomu věnovali.

AK. Automatické poďakovanie za preklad (Hodnotenie: 1)
Od: marodaro - 19.02. 2024
|
Omlouvám se, že nemám víc času, o to víc si vážím vašeho, který jste tomu věnovali.

AK. Automatické poďakovanie za preklad (Hodnotenie: 1)
Od: scully - 03.03. 2024
| |
Alespoň takto děkuji všem, kteří se na tomto překladu podíleli a umožnili mi tak příjemně strávit čas. Tímto dávám najevo, že povídku čtu a těším se na pokračování.

AK. Automatické poďakovanie za preklad (Hodnotenie: 1)
Od: maria - 12.03. 2024
|
Aspoň takto ďakujem všetkým, čo sa na tomto preklade podieľali a umožnili mi tak príjemne stráviť čas. Týmto dávam najavo, že poviedku čítam a teším sa na pokračovanie.

Prehľad článkov k tejto téme:

Melissa D: ( Jimmi )05.11. 2024 11. kapitola 2/2
Melissa D: ( Jimmi )03.11. 202411. kapitola 1/2
Melissa D: ( Jimmi )24.10. 202410. kapitola 4/4
Melissa D: ( Jimmi )23.10. 202410. kapitola 3/4
Melissa D: ( Jimmi )22.10. 202410. kapitola 2/4
Melissa D: ( Jimmi )21.10. 202410. kapitola 1/4
Melissa D: ( Jimmi )20.10. 20249. kapitola 5/5
Melissa D: ( Jimmi )17.10. 20249. kapitola 4/5
Melissa D: ( Jimmi )14.10. 20249. kapitola 3/5
Melissa D: ( Jimmi )13.10. 20249. kapitola 2/5
Melissa D: ( Jimmi )25.08. 20249. kapitola 1/5
Melissa D: ( Jimmi )14.05. 20248. kapitola 2/2
Melissa D: ( Jimmi )10.03. 20248. kapitola 1/2
Melissa D: ( Jimmi )03.03. 20247. kapitola 2/2
Melissa D: ( Jimmi )27.02. 2024Kapitola 7 1/2
Melissa D: ( Jimmi )18.02. 20246. kapitola 2/2
Melissa D: ( Jimmi )23.01. 20246. kapitola 1/2
Melissa D: ( Jimmi )14.01. 20245. kapitola
Melissa D: ( Jimmi )31.12. 20234.kapitola
Melissa D: ( Jimmi )25.11. 20233. kapitola
Melissa D: ( Jimmi )27.10. 20232. kapitola
Melissa D: ( Jimmi )21.10. 20231. kapitola
. Úvod k poviedkam: ( Jimmi )10.10. 2023Úvod k poviedke