Preklady fanfiction Harryho Pottera

Radmi študentov sa rozľahol kolektívny povzdych zdesenia, a niet divu. Na obrane zvyčajne celú hodinu stáli, všetky lavice odsunuté z cesty, aby si mohli precvičovať kúzla a protikúzla, nehovoriac o uhýbaní sa útokom. Nikdy nemuseli čítať žiadne zadané texty, ani písať eseje, ani v triede, ani mimo nej!

Draco chvíľu zízal a potom gestom naznačil Harrymu, aby sa s ním podelil o neďaleký stôl. Sadli si a vytiahli si písacie potreby, ale, samozrejme, nemali so sebou žiadnu z učebníc obrany. Draco Harrymu povedal, že na začiatku roka Morrighanová povedala, aby sa trieda neobťažovala s ich nosením, pretože obrana je len na praktické cvičenia.

Očividne sa situácia zmenila.  

„Aká je tá úloha z piatku?“ Harry zašepkal a naklonil sa k Dracovi.

„Ako to mám vedieť?“

„Čítal si Hermioninu encyklopédiu poznámok, takže by si mi to mohol zhrnúť...“

„Aj ty si ich čítal! Videl si zmienku o úlohe?“

„Máte nejaký problém, pán Snape? Pán Potter?“

Harry zdvihol zrak a videl, že Morrighanová sa usadila na vysokú stoličku v prednej časti triedy. Jej hlas bol dosť prenikavý, ale nezdalo sa, že by sa hnevala. Vlastne vyzerala vyčerpane, jej obvyklý vzpriamený postoj pripomínal skôr poklesnutý, celá jej tvár bola takmer strhaná. A jej vlasy - namiesto zvyčajného zložitého vrkoča, ktorý nosila na vyučovanie, jej teraz voľne viseli, siahali jej takmer po boky, ale vyzerali, akoby už niekoľko dní nepoužila kefu.

„To len, že s bratom nevieme, čo je to za úlohu,“ vysvetlil Harry. „V piatok sme neboli na hodine.“  

Vo chvíli, keď povedal poslednú vetu, mal chuť nakopnúť sa. Ona bude vedieť, prečo neboli na hodine. Ach, Bože. Harry dúfal, že si nemyslí, že jej Snapeovo manželstvo úmyselne votrel do tváre.

Zrejme si to nemyslela, hoci sa zdalo, že jej po tvári prešiel desivý tieň. Čo o niečom svedčilo, keďže predtým vyzerala príšerne. Teraz vyzerala ešte horšie.  

Povedala však len: „Trieda si robí poznámky z knihy Ako proti čiernej mágii (cz: Černá magie kouzla zbavená).“

Aha. Harry prehltol. „Máte nejaký výtlačok, ktorý si môžeme s Dracom požičať?“

Tón jej hlasu znel na kosť unavene, keď odpovedala. „Mám tomu rozumieť, pán Potter, že vy aj váš brat ste prišli na moju hodinu nepripravení, keď som pri piatkovom rozchode výslovne povedala, že si každý má opäť priniesť svoju knihu?“

Harry sa mykol, pretože teraz jej to musel pripomenúť znova. „V piatok sme na hodine neboli, profesorka Morrighanová.“

Morrighanová si vzdychla. „Áno, samozrejme.“ Potom zvýšila hlas, len o kúsok. „Pán Thomas, požičajte, prosím, svoju knihu pánovi Potterovi. Môžete sa o ňu podeliť s pánom Weasleym.“

Dean sa trochu zamračil, keď sa otočil a podal svoju knihu Harrymu.

Harry nerád znova obťažoval Morrighanovú, preto sa naklonil dopredu a spýtal sa Deana: „Ktorá kapitola?“

Dean sa zamračil ešte viac. „Všetky, kamarát. Začali sme minulý utorok s prvou kapitolou a odvtedy sme nerobili nič iné len hory poznámok. Užite si to!“

Sakra. To bolo všetko, čo Harry potreboval, aby sa jeho obľúbená hodina zmenila na úplnú drinu. Ale nedalo sa s tým nič robiť, predpokladal. Možno sa Morrighanová čoskoro začne cítiť lepšie a ustúpi. Ale na druhej strane, ak mal Harry pravdu v tom, čo ju tak veľmi trápilo, asi sa nebude cítiť lepšie, nie keď sa jej pri každom jedle pripomínalo, čo stratila. Pripomínal jej to buď Snape, alebo jeho prázdna stolička.  

Harry zažmurkal, uvažujúc o manželkách profesorov. Zatiaľ to nebol problém, ale nezačne Narcissa skôr či neskôr jesť pri hlavnom stole?

Teraz sa cítil ešte horšie kvôli úbohej Morrighanovej, aj keď im prideľovala len poznámky na robotu. Harry s povzdychom položil Deanovu knihu presne doprostred stola, aby na ňu Draco videl rovnako dobre ako on, ale za svoju námahu dostal len jemné posmešné odfrknutie. „Nie sme my čarodejníci?“ zašepkal Draco a pritiahol si pergamen ku knihe, keď začal ťukať po stránkach sem a tam. Harry nechápal, kým si neuvedomil, že jeho brat vrhá Duplicato, aby si urobil kópiu stránok, ktoré potreboval.

Zvyšok hodiny prešiel v jednej dlhej, nudnej, nevýraznej šmuhe. Prvá kapitola bola neuveriteľne suchopárna, keďže sa v nej nenachádzalo nič iné ako podrobné pokyny na správne držanie tela pri zosielaní obranných kúziel. Harry skončil tak, že prevracal očami, až cítil, ako ho začína bolieť hlava.

„Prečo sa Hermionine poznámky vôbec nezmieňovali o držaní tela?“ zašepkal a trochu sa naklonil, aby ho Draco počul.

„Pretože je to Hermiona,“ odpovedal mu brat. „Stavím sa, že si už dávno poznámky z prvej kapitoly urobila. Sama od seba, rozumej. Vlastne si myslím, že poznámky, ktoré nám dala, boli z iných našich textov o obrane. Pravdepodobne je tak ďaleko dopredu.“

Hrot Harryho brka sa zlomil, keď s ním príliš silno zatlačil. „Mohla sa zmieniť o tom, čo sa deje v Obrane!“

„Pravdepodobne si myslela, že to bude jasné z jej poznámok.“

Harry si vôbec nemyslel, že to bolo jasné, ale sťažovať sa na Hermionu Dracovi tiež nepovažoval za dobrý nápad, a tak namieril na brko ostriace kúzlo a pokračoval v najnudnejšej úlohe na svete.

Bola to obrovská úľava, keď sa hodina skončila. Harry vstal a pretiahol sa, potom vytiahol Salsu z vrecka, kde spala. „Chceš sssa túlať, alebo sssa ísť ssso mnou najesssť? Nemyssslím sssi, že budú mať nejaké malé chrumkavé chrumky.“

Huh. Ostatní študenti si museli minulý rok naozaj zvyknúť na to, že hovorí hadím jazykom, pretože nikto veľmi nereagoval.

Salsa povedala, že sa chce poprechádzať, a tak ju Harry po tom, čo si pozbieral veci, položil pri okraji steny na chodbe. Salsa sa rýchlo vytratila a zmizla medzi puklinami v kameňoch. No, dobre. Ak mala svoje vlastné spôsoby, ako sa pohybovať po hrade, bolo menej pravdepodobné, že ju zašliapnu.

Draco trochu reptal nad Snapeovým rozhodnutím, že by mal obedovať vo Veľkej sále s ostatnými študentmi. „No, potrebujem ťa tam,“ povedal Harry. „Musíš mi ukázať moju prváčku.“

„Dobre.“

Vtedy už Hermiona vyšla z hodiny obrany, na tvári žiarivý úsmev. „Nie je to príjemná zmena, mať konečne poriadne úlohy z kníh?“

„Nie,“ povedal Harry a zo všetkých síl sa snažil nekričať. „Je to otrava. A nemyslíš si, že si sa aspoň raz mohla zmieniť o tom, že potrebujeme svoje knihy?“

Hermiona sa naňho trochu podliezavo pozrela. „Asi mi to nenapadlo, keďže si vždy nosím knihy na každú hodinu. Len pre prípad, vieš.“

Harry vyplazil jazyk.

Draco jej venoval zboku pohľad, keď k nej natiahol ruku, aby sa jej chytila. „Pôjdeme?“

Hermiona sa usmiala. „Pôjdeme.“  

„Ako Morrighanová vysvetlila zmenu svojho názoru na používanie kníh na hodinách?“ spýtal sa Draco, keď kráčali k Veľkej sále.

„Aha, len to, že MLOKy neboli až tak ďaleko a bolo by od nej nedbalé, keby sa neuistila, že sme pripravení na písomnú časť.“ Hermiona stíšila hlas, keď pokračovala. „Nejde však o MLOKy. Počula som, že na všetkých hodinách nezadáva nič iné ako prácu s knihou.“

„Klasický príznak depresie,“ vyslovil Draco a pokrútil hlavou.

„Nevedel som, že máš celý život depresie,“ povedal Harry a štuchol Hermione do ramena.  

„Nie samotná práca s knihami!“ odvetila Hermiona a štuchla ho späť. „Ale sedieť tam a len sa pozerať, ako jej žiaci čítajú a píšu, keď je zvyčajne počas vyučovania taká aktívna?“  

„No, kto jej to môže mať za zlé?“ spýtal sa Harry. „Je to...“

Chcel povedať, že je škoda, ako to dopadlo, ale včas sa zastavil. Nemalo zmysel pripomínať Dracovi, že ak by Harry musel mať macochu, každý deň v týždni by uprednostnil Morrighanovú pred Narcissou.  

„Je to čo?“ dožadoval sa Draco, zastavil sa na mieste a obišiel Harryho.  

„Je to pre ňu ťažká situácia. Veď sa s tým nedá nič robiť, nie? Ale aj tak to musí byť drsné ako čert.“

„To je pravda.“  

Draco pokračoval v chôdzi a tichým hlasom sa rozprával s Hermionou, kým nedošli do Veľkej siene, kde jej vtisol bozk na chrbát ruky a potom zamieril k slizolinskému stolu. Zachichotala sa pri tom, len trochu. Harrymu sa podarilo neprevrátiť očami. „Aj ja idem jesť so slizolinčanmi,“ oznámil jej. „Asi často. A najbližších pár dní tam budem aj spať.“

Hermiona zúžila oči. „Nejaký konkrétny dôvod?“

„Chcem prestať zanedbávať svoje prefektské povinnosti. Draco ich robil za mňa, ale keď má teraz mamu a tak? Musím si plniť svoju úlohu.“

„Tak toto je Harry Potter, ktorého poznám a milujem,“ povedala srdečne. „Je dobré vidieť ťa, ako sa so všetkým vyrovnávaš.“

„Je to dobré,“ súhlasil Harry. „Povedz Ronovi, že sa uvidíme neskôr na tréningu metlobalu.“

O chvíľu neskôr už vkĺzol na miesto vedľa Draca, ktorý chladne odpovedal Zabinimu sediacemu oproti nemu. „Prečo si myslíš, že by som s tebou rozoberal vec týkajúcu sa manželstva mojich rodičov?“

„Manželstva rodičov,“ posmieval sa druhý chlapec.

„Je to môj otec a ona je moja matka, takže som si istý, že neviem, čo iné by to bolo.“

„Adoptívny otec, chceš povedať...“

„Možno nechápeš, ako to je, keďže si mal vždy len nevlastných otcov,“ vytiahol Draco. „Koľko ich bolo pri poslednom počítaní? Šesť, že? A ani jeden z nich si ťa nechcel adoptovať.“

Au. Harry si pomyslel, že to bolo dosť kruté. Až kým sa k nemu Zabini neobrátil.

„A ako sa tebe páči tvoja novorozšírená rodina, Potter? Musíš sa teraz cítiť strašne preľudnene. Tri ku jednému. Čoskoro to bude štyria na jedného, čo?“

Harry sa rozhodol, že zle neurobí, keď si zoberie príklad od Snapea. „Čo je v tom pohári, Zabini, tekvicový džús alebo bláboliaci nápoj?“

„No, predpokladám, že dieťa bude slizolinčan, samozrejme. Ale naozaj, kto by o tom mohol pochybovať?“

„Si siedmak a nevieš ani počítať? V mojej rodine sú už štyria slizolinčania,“ odfrkol si Harry a ukázal na svoj prefektský odznak. Potom sa rozhodol, že možno bude lepšie odvrátiť Zabiniho pozornosť od jeho jedovatosti. „Hej, ako si sa dozvedel, že Dracova mama čaká dieťa?“

Druhý chlapec po ňom strelil dosť nadradeným pohľadom. „Myslíš, že ju môžeš vznášať po chodbách vo Farthingale a nikto si nevšimne, že je veľká ako hroch? Ako som počul, nemôže ani chodiť, je taká obťažkaná!“  

Draco nepatrne pokrútil hlavou, čo sotva bolo potrebné. Nebolo to tak, že by Harry začal rozprávať o tom, prečo naozaj potrebovala kreslo, nie so Zabinim.

„A kvôli čomu je asi taká obťažkaná?“ Zabini pokračoval, keď sa zdalo, že jeho posledná salva nezasiahla cieľ. „To Snapeovo manželstvo je strašne náhle, nemyslíš? A zvláštne. Koľko mužov sa chce oženiť so ženou, ktorá vyzerá, akoby bola v deviatom mesiaci s dieťaťom iného muža? Ibaže to nie je dieťa iného muža? Možno sa tvoji rodičia priatelili oveľa dlhšie, než si kedy tušil, a...“  

„Myslím, že by si mal radšej zavrieť tú svoju hlúpu hubu, než ti pridelia desaťtisíc riadkov,“ povedal Ron, ktorý sa postavil za Zabiniho. „Ale vzhľadom na to, že ti to pridelil minulý rok, tentoraz by to mohlo byť aj sto tisíc.“

Draco vydal mľaskavý zvuk. „Nie je to príliš slizolinské, Zabini, ignorovať svoje bezprostredné okolie, zatiaľ čo šíriš ohováračky.“

Zabini si odfrkol. „Ha. Akoby hlava slizolinskej fakulty uverila jedinému slovu, ktoré povie chrabromilčan!“  

Draco sa načiahol po rožok. „Verí takmer každému Harryho slovu,“ povedal mierne a trochu pokrčil plecami. „Ale v každom prípade som nechcel povedať, že by za ním niekto utekal, aby mu rozprával historky. Mal som na mysli permanentné odpočúvacie kúzla na stole. Majú ich všetci vedúci.“

To Zabiniho konečne umlčalo. Draco sa mohol triumfálne usmievať, ale namiesto toho si len namazal žemľu maslom a s chuťou ju začal jesť, akoby ho Zabiniho odporné urážky vôbec netrápili.

„Prišiel som ti oznámiť, že sme práve presunuli tréning metlobalu na siedmu hodinu namiesto na šiestu,“ povedal Ron Harrymu. „Celý týždeň. Romilda je po večeri celý týždeň po škole.“

„Elixíry lásky? Zase?“

„Jeden.“ Ron si prečistil hrdlo. „Tentoraz Dennis.“

„To nemôže byť dobré pre ich rytmus na ihrisku.“

„Áno, ale jej záloha je...“ Ron náhle prestal hovoriť a zrazu si uvedomil, že slizolinský kapitán počúva každé slovo. „Každopádne, každý večer o siedmej okrem stredy... Ehm... Nepredpokladám, že by si zrušil stretnutia DA až do skončenia metlobalovej sezóny?“

Harry prehltol sústo sendviča, kým odpovedal. „Draco má na starosti D.A.“

Očakával, že jeho brat bude súhlasiť s Ronovým návrhom, hoci nie kvôli metlobalu; Draco by chcel ten čas stráviť s mamou, najmä teraz, keď ich Snape nútil chodiť na vyučovanie celý deň.

Druhý chlapec však pokrútil hlavou. „Myslím, že pripraviť sa na vojnu, ktorá sa určite blíži, je dôležitejšie. Ty nie?“

Ron sa zachmúril. „Áno, samozrejme. Uvidíme sa neskôr, Harry.“

Harry náhle vrhol tlmiace kúzlo, aby Zabini nemohol nič ďalšie počuť. „Takže, upozorni ma na moju prváčku, Draco. Amanda Lightningová, že?“

„Leightonová, Amanda Leightonová. Vidíš, kde sedia prváci, takmer priamo pred Snapeovým prázdnym miestom? To je tá s krátkymi blond vlasmi.“

Harry ju zbadal. „Dobre. Spomínal som ti o nej niečo konkrétne?“

Draco súcitne skrútil pery. „Je trochu príbuzná s Nottom, ale ukázalo sa, že je polovičnej krvi. Jej otec bol muklorodený, ale zomrel a jej matka sa znovu vydala za Leightona, a práve v tom spočíva jej spojenie s Nottom. Povedal si mi, že vraj jej nevlastný otec bol dosť nahnevaný z toho, ako sa Theo vlani správal. V každom prípade to neznelo tak, že by ťa Leightonovci alebo Amanda nenávideli za to, že je v Azkabane.“

„Prečo ma však otec vôbec spájal s prváčkou, ktorá je príbuzná Notta?“ spýtal sa Harry a zvraštil obočie.

„Pravdepodobne kvôli tvojim kariérnym ambíciám.“ Draco pokrčil plecami. „Väčšina čarodejníckej spoločnosti je tak či onak spriaznená, aspoň medzi čistokrvnými a polovičnej krvi. Na Nottove vzťahy narazíš aj ako auror. Severus si asi myslel, že to bude dobrá prax na to, aby si sa povzniesol nad spomienky.“  

„Áno, v tom fakt nie je problém,“ zasmial sa Harry. „Dobre, pokúsim sa ju dnes večer nájsť a zistiť, či niečo nepotrebuje.“

Harry narýchlo dojedol obed a potom si vzal tašku s knihami. „Idem sa pozrieť, či sa mi podarí nájsť Salse pred ďalšou hodinou.“

****

Harry sa dostal domov na večeru o pol piatej. Snape bol zaneprázdnený známkovaním písomiek - pravdepodobne doháňal práce, ktoré študenti urobili počas ich neprítomnosti, pomyslel si Harry - a Draco sa rozprával s mamou. Keď sa Harry pozrel dovnútra, aby sa pozdravil s Narcissou, Draco ho požiadal, aby pripravil menu.

„Niečo konkrétne?“ spýtal sa a nasmeroval otázku na Narcissu. „Možno endíviu?“

Jej úsmev pôsobil akosi nežne a zádumčivo zároveň. „So Severusom sme mali plnenú endíviu na obed, takže myslím, že nie. Aj keď by som neodmietla chladenú uhorkovú polievku a linguini so scampi.“

Harrymu akoby zamrzol úsmev. Nebol až taký prekvapený, keď sa dozvedel, že Snape s ňou obedoval; ten muž dal jasne najavo, že sa zo všetkých síl snaží „ctiť a vážiť si ju“, presne ako sľúbil. Ale prečo mu Narcissa musela takmer vmietnuť do tváre, že spolu obedovali?  

„Postarám sa o to,“ povedal, hoci netušil, čo sú to scampi, a o linguini mal len hmlistú predstavu.

Ukázalo sa, že sú to niečo ako špagety, ale zaliate nejakou cesnakovo-olejovou omáčkou, v ktorej sa krevety očividne varili. Možno s vínom?

„Išlo všetko dobre, keď si sa vrátil na vyučovanie?“ spýtal sa Snape, keď si na vidličku nakrúcal kúsok linguini.

Draco veľmi elegantne pokrčil plecami. „Povedal by som, že áno. Nemám pocit, že by som zaostával. Harry?“

„Ehm...“ Harry si pomyslel, že bude lepšie, keď sa o obrane priamo nezmieni. „Áno, viac-menej. Len som trochu pozadu s písaním niektorých poznámok, ale to doženiem.“

„V tom prípade veľmi dobre. Narcissa? Verím, že Dobby bol počas popoludnia tiež po ruke, aby ti pomohol s kúzlami?“

„Ach, áno. Ale bolo od teba veľmi milé, že si ma skontroloval počas obeda, Severus.“

Áno, chápeme. Obedoval s tebou! Harrymu sa chcelo zakričať. Namiesto toho si odstrčil stoličku dozadu. „Keď už hovoríme o kontrole, pred tréningom metlobalu mám namierené do Chrabromilu za kamarátmi. Ale potom budem v Slizoline.“

Harry vzal Salsinu škatuľu, aby sa cítila bezpečne v jeho izbe vo Veži, kým on bude trénovať. Potom sa vydal na cestu a cestou sa s ňou rozprával. Alebo sa o to aspoň pokúšal. Salsa mu rozprávala o rôznych miestach, ktorými sa plazila, ale počúvať o stovke rôznych trhlín, ktoré sa tiahli popri stenách a niekedy aj v nich, nebolo až také zaujímavé. A vôbec, Harry vedel, že by mal veľa rozprávať, ale jednoducho ho nenapadlo nič, čo by mohol povedať.

Neskôr večer, zmoknutý od vyše hodinového lietania v typickom škótskom počasí, sa Harry dovliekol späť do Chrabromilu, aby odložil metlu a vyzdvihol Salsu a jej škatuľu na cestu do Slizolinu. Bola to škoda, že sa nemohol preletaxovať, ale prefekti to mohli robiť iba v mimoriadnych prípadoch, a okrem toho musel myslieť na Salsu. Snape ju dokázal bez námahy premeniť na náramok a späť, ale Harry si myslel, že by to nemal riskovať, nie keď to bol jeho takmer najhorší predmet.

****

Prvé, čo si všimol, keď sa vpustil do spoločenskej miestnosti, bolo, že Daphne naňho dosť krivo pozrela a potom hneď sklopila zrak na knihu v kolenách. Vtedy si spomenul, že jej povedal, že sa uvidia o pol siedmej. Bolo už najmenej o hodinu neskôr.  

„Ech, prepáč,“ povedal a položil školskú tašku na zem, keď klesol na stoličku tesne vedľa nej. „Ron presunul tréning metlobalu na siedmu. Mal som nájsť spôsob, ako ti dať vedieť, že prídem neskôr. Škoda, že nemáš mobil, naozaj.“

Daphne pri jeho ospravedlnení mierne naklonila hlavu, ale na konci už mračila obočie. „Mobil?“

Harry mávol rukou. „Ach, to je muklovské zariadenie. Funguje to, ehm... niečo ako... ehm... ručný prenosný letax, až na to, že na ňom môžeš len zavolať, nie skutočne cestovať. Ale môžeš na ňom robiť viac než len hovoriť nahlas, môžeš na ňom aj tak trochu posielať sovy. A oni dostanú tvoju sovu hneď, bez čakania.“

„Dostal si ma. Letax do ruky?“

Z pohľadu čarodejníkov to naozaj znelo trochu hlúpo. Ale Harry sa len usmial. „Áno, presne tak. Sú vražedne geniálni.“ Počas reči vylovil z vrecka Salsu. „Len ťa s ňou zoznámim a uvidíme, či bude chcieť, aby si ju podržala. Hm, ale dúfam, že ti nebude vadiť, keď sa po tebe bude plaziť?“

Daphne pokrútila hlavou a zdvihla ruku, aby skryla mierny smiech.

„Ssssalsa,“ zasyčal Harry, mierne ju nadvihol a naklonil tvár k Daphne. „Toto je moja priateľka. Volá sa Daphne Greengrassssová...“

„Jej kožžžžušššina je ako mŕtva tráva, nie ako zelená tráva.“

Daphne sa rozžiarili oči. „Čo to hovorí?“

Harry si nemyslel, že „Tvoje vlasy vyzerajú ako mŕtve,“ by niečomu prospelo. „Že tvoje vlasy sú pekné,“ vymyslel a potom sa sklonil bližšie, aby sa opäť prihovoril Salse. „Hovorí, že ju môžeš držať,“ hlásil po chvíli a natiahol ruku, aby had mohol vkĺznuť do Daphniných zovretých rúk.

Zabini z druhej strany miestnosti vydával fučiace zvuky, keď prelistoval niekoľko strán v knihe.

Harry si ho nevšímal a chvíľu sledoval, ako Daphne hladí Salsu. Ale naozaj sa zdalo, že im je spolu dobre, a tak po chvíli vstal a zamieril k výklenku, kde sa zrejme učilo niekoľko mladších dievčat. Až na to, že keď prišiel bližšie, vyzeralo to, že v skutočnosti skúšajú kúzla na úpravu vlasov.  

„Nie, je to opäť nerovné, hovorila som ti, že musíš slová...“

Dievča zmĺklo, keď Harry pristúpil bližšie. Vlastne všetci prestali hovoriť, ale potom si začali zúrivo šepkať.

Harry nadvihol obočie. „Stalo sa niečo?“

„Len sme ťa v poslednom čase veľa nevideli,“ odpovedalo jedno dievča, zatiaľ čo ďalšie začalo štuchať do niekoho, kto bol ďalej vzadu v tieni.

„Počuli ste, že sa môj otec znovu oženil, však?“ spýtal sa Harry. „Draco a ja sme boli trochu zaneprázdnení.“

„Už sme ťa nevideli dlhšie než to.“  

Harry to vedel, ale nechápal, prečo by sa mali starať o to, koľko sa zdržiava v Slizoline. „Takže hľadám Amandu Leightonovú...“

Nevedel, čo spôsobilo, že sa všetky začali chichotať.

„Tu som,“ ozval sa rezignovaný hlas z hĺbky tieňa. Harry počul nejaké šuchotanie a výkrik, keď niekoho očividne kopli, a potom dievča, na ktoré ho Draco upozornil, vykročilo do tlmeného svetla vrhaného nástennými svietnikmi. „Čo chceš?“  

„Mandy!“ zasyčalo jedno z ďalších dievčat.

„Rád by som sa s tebou porozprával,“ povedal Harry.

To vyvolalo ďalšie kolo chichotu a niekoľko tichých zvukov oooooh.

Amanda na všetkých zazrela a potom zamierila cez spoločenskú miestnosť k dvojici prázdnych stoličiek pri dverách, pričom jej krátke vlasy poskakovali pri každom kroku. Potom si sadla a vyložene na Harryho zazerala. „Áno?“

Harry si prečistil hrdlo, zrazu bol nervózny. „Ehm... pozri. Určite si počula, čo sa mi stalo začiatkom roka, alebo si to možno aj videla, predpokladám, že si bola na zápase...“

„Ak chceš bľabotať ako debil,“ prerušila ho, „nemôžeš aspoň použiť nejaké kúzlo na ochranu súkromia, aby to nemusel počúvať zvyšok spoločenskej miestnosti?“

Podráždený Harry švihol prútikom. „Tak. Lepšie?“

Odfrkla si. „Ani nie, lebo teraz ma kvôli tomu budú obťažovať všetky moje kamarátky. Ale aspoň nás stále vidia, takže to je asi v poriadku.“

„O čom to hovoríš?“

Amanda zúžila pohľad, keď si zdvihla bradu. „Mala som hrozný rok a za všetko môžeš ty!“

Ale nie. Harry sa niečoho podobného obával. „Snažím sa ti za to ospravedlniť,“ povedal a trochu sa naklonil dopredu. „Vieš, že som mal amnéziu, však? Nepamätal som si na teba ani na to, že som mal na teba dohliadať.“

„Áno, to viem,“ povedala netrpezlivo. „Nie som hlúpa!“

„Tak prečo si na mňa taká nahnevaná, Amanda?“

„Je to Mandy! Hovorila som ti, hovorila som ti, že je to Mandy!“

„Ja si to nepamätám!“ zakričal Harry.

To upútalo jej pozornosť. „Aha,“ povedala a zatvárila sa trochu zahanbene. „Ešte stále?“

„Stále,“ potvrdil Harry.

„Tak prečo si sa so mnou chcel rozprávať?“

„Aby som sa ospravedlnil,“ zopakoval Harry.

„Za niečo, čo nie je tvoja vina?“

Harry pokrčil plecami. Nechcel sa zaoberať tým, čia chyba to bola. „Chvíľu mi trvalo, kým som uveril, že som naozaj v Slizoline, a ešte dlhšie, kým mi došlo, že tu mám povinnosti.“

Venovala mu skeptický pohľad. „Myslím, že sa o tom mohol zmieniť profesor Snape.“

„Dlho som ho nepočúval.“

„Počula som,“ povedala a znova zúžila oči.

„No, mrzí ma, že si mala hrozný rok,“ povedal Harry a snažil sa ich vrátiť do správnych koľají. „Draco hovoril, že ťa prichýlil k svojim ostatným prvákom, ale hádam bol príliš zaneprázdnený, aby sa o vás všetkých naozaj postaral...“

Mandy ho prerušila dosť panovačným mávnutím ruky. „Tým to nebolo.“

„Tak čím?“

Vzdychla si. „Všetci ostatní na mňa žiarlili, nechápeš to? Dostala som Harryho Pottera, aby sa o mňa staral. Až na to, že potom si sa úplne vytratil a ja som sa párkrát nahlas čudovala, kedy si na mňa konečne spomenieš, a potom si viedol tú študijnú skupinu a ja som v nej bola a ty si očividne stále nemal ani potuchy, kto som, a... no, trochu som sa kvôli tomu rozčuľovala.“  

„Takže si sa na mňa sťažovala.“

„Áno.“ Mandy sa zvalila na stoličku. „Asi veľa. A oni sa rozhodli, že budú kvôli tomu úplne hlúpi, to je všetko.“

„Ako hlúpi?“

Zazrela, len trochu. „Myslia si, že som do teba zaľúbená. Čo nie je pravda, jasné? Nikdy mi to ani nenapadlo. Ale nechcú o tom mlčať. Len preto, že som spomenula, že by bolo fajn, keby som ťa dostala späť pred koncom školského roka.“  

„Aha.“ Harry cítil, ako sa mu golier zahrieva, len trochu.

„Hlavne preto, že ťa všetky chcú pre seba,“ dodala Mandy. „ Zopár z nich si to so mnou chcelo vymeniť, keď sme boli prvýkrát vo dvojici. Ha, stále chcú, aj keď si sotva vkročil do Slizolinu. Hovoria ti 'fešák Harry' a...“

„No dobre, no nezáleží na tom, čo si myslia,“ povedal Harry narýchlo. Fešák Harry? Tá fráza sa mu zdala nejasne známa, hoci si nevedel zaradiť, kde ju už mohol počuť. Okrem toho... žeby ju niekedy povedal Draco?

To bolo príliš smiešne na to, aby sa to dalo vyjadriť slovami, a tak Harry tento dojem zahnal.

„No, želám si, aby si im povedal, aby si to nemysleli,“ sťažovala sa Mandy.

„To však nepomôže. Možno to ešte zhorší, keď im pôjdem povedať, aby si ťa prestali doberať.“

„Áno, ja viem.“

Harry prešiel na rázny tón. „Tak dobre. Takže začnem robiť to, čo som mal robiť od začiatku. Stretávať sa s tebou, teda, a snažiť sa ti pomôcť, aby si mala čo najlepší rok na Rokforte. Takže... ako ti ide vyučovanie v tomto semestri?“

Odvrátila od neho pohľad. „Dobre.“

Harry si bol celkom istý, že niečo zamlčala. „Tak mi o tom niečo povedz.“

Zaksichtila sa, ale začala rozprávať. Nikdy nemala veľmi rada obranu, ale priznala, že teraz je to ešte horšie, keď „nikdy nič nerobia“, a o elixíroch a transfigurácii pôsobila dosť neutrálne. Mala rada dejiny mágie, pretože mohla dokončiť väčšinu ostatných domácich úloh, kým Binns bľabotal.

Harrymu trvalo niekoľko minút, kým si uvedomil, že hovorila o každom predmete, ktorý prváci brali, okrem jedného. „A čo herbológia?“ spýtal sa.

Mandy odvrátila tvár. „Ach, tá. Neznášam ju.“

„Nerada si špiníš ruky?“ Harry sa usmial. „Mám ťa naučiť šikovné kúzlo, ktoré sa o to postará?“

Trochu si odfrkla. „Nevadí mi, keď sa zašpiním! Práve preto, že keď vyrastiem, plánujem byť magizoológom.“

„Prečo teda nemáš rada bylinkárstvo?“

„Rastliny sú nudné, preto.“

„Ale na to, aby si sa stala magizoológom, budeš o nich musieť veľa vedieť, nemyslíš? Aby si vedela kŕmiť svoje magické tvory tými správnymi vecami?“

„Stále je to nuda!“

„Uvidím, či sa mi podarí nájsť niečo, čo to urobí menej nudným,“ sľúbil Harry. „Ale niekedy sa jednoducho musíš nad nejakým predmetom namáhať, aj keď ti to nejde ľahko. Pre mňa je to transfigurácia.“

Ústa sa jej trochu pootvorili. „Naozaj? Niečo ti nejde v kúzlach? Aha, počkaj. To len preto, že si minulý rok prišiel o svoju mágiu, však?“  

„Myslím, že to nepomohlo,“ povedal Harry sucho. „Ale transfigurácia mi vždy robila problémy.“

„Možno Čarodejnícke zázraky pre malých preháňali,“ povedala pomaly. „Aha, pravda, ty si to nepamätáš. Už som ti o nej hovorila, je to kniha, ktorú som mala, keď som bol malá. Bola tam celá kapitola len o tebe, všetko o tom, ako si zabil Temného pána ešte v plienkach a ako si bol predurčený na veľké a zázračné veci.“

Harry si vzdychol. „Za to bola zodpovedná moja matka. Nie ja.“

Mandy sa naňho trochu pochybovačne pozrela, ale skôr než Harry stihol odpovedať, Larissa sa mu prakticky vrhla do náručia. „Daphne mi nedovolí mať Salsu!“

Harry ju jemne odstrčil. „Načo ti je Salsa? Veď máš svojho vlastného hada.“

„Vravela som ti, že môj je chlapec a Salsa je dievča, takže chcem, aby sa spárili, aby Salsa mala niekoľko malých hadov, a možno budem mať jedného, alebo všetkých, a...“

Harry zdvihol ruku. „Salsa sa nemusí páriť s tvojím hadom len preto, že to chceš ty.“

Larissina tvár ochabla. „Ale Harry. . .“

„Uvidím, čo si myslí, dobre? Ale ak to bude nie, musíš to prijať. Podľa toho, čo vieme, Salsa nemá rada ani tvojho hada.“

Larissa sa uškrnula. „Ale ty sa jej opýtaš?“

„Opýtam sa, ale nebudem ju prehovárať,“ vyhlásil Harry pevne.

„Áno, Harry.“

„Môj nevlastný otec sa bude hlúpo smiať, keď mu poviem, že si za práva hadov,“ povedala Mandy, keď Larissa odbehla. „Už nejaký čas sa ma pýta, či si pravý slizolinčan alebo nie.“

„Prečo by ho to malo zaujímať?“

Mandy pokrčila plecami. „Nie je príliš nadšený z toho, ako Slizolin vždy dostáva v tlači na frak. Páčili sa mu príbehy, ktoré vyšli, keď ťa profesor Snape zachránil. Bol rozzúrený, keď sa ťa Theo pokúsil vydať Temnému pánovi. Ale aj tak dúfal, že si, vieš, naozaj slizolinčan, a nie si tu len preto, že na tom trval profesor Snape.“

„Aha,“ povedal Harry. „No, môžeš mu povedať, že triediaci klobúk povedal, že by som bol skvelý v Slizoline, a vďaka profesorovi Snapeovi mám šancu v ňom byť, dobre? Ale, ehm... áno, asi by si mala spomenúť, že som stále aj chrabromilčan.“

„Nie je šanca, že by na to niekto z nás zabudol,“ odfrkla si Mandy. „Všimla som si, že si na túto časť vôbec nezabudol.“

Harry sa len zasmial a povedal jej, že uvidí, čo sa dá robiť, aby jej pomohol v herbológii.           

 Koniec kapitoly