Preklady fanfiction Harryho Pottera

2. Zmrzlina a metly   

2. časť

„Chrániče kolien?“

„Mám.“

„Holenné chrániče?“

„Mám.“

„Lakťové chrániče?“

„MÁM! Teraz, PROSÍM, môžeme ísť?“

„A čo tvoja tímová uniforma?“

„Mám všetko, ocko, poďme.“ Isabelle Malfoyová sa pokúsila vytiahnuť svojho otca z dverí. „Metla? Máš svoju metlu?“

„ÁNO! Poď!“

„Dobre, dobre poďme.“

****

„Her - Hermiona!“ Ronovi zabehlo.

„Ahoj, Ron.“

„No páni, Hermiona, ahoj.“

„Ahoj Harry.“ Dvaja chlapci zostali ohromení náhlym objavením sa ich starej priateľky.

„Kto je...“ Ron ukázal prstom na Nickyho, ktorý ho potiahol, čím Harryho rozosmial.

„Ron, Harry, toto je môj syn, Nicolas,“ vysvetlila. Ronova tvár zbelela a Harryho čeľusť dopadla na zem.

„Sy-syn?“ zakoktal Ron s tvárou plnou zdesenia. Hermiona prikývla.

„Je radšej, keď ho volajú Nicky.“

„Už mám päť!“ oznámil Nicky.

„Má päť,“ zopakoval Harry omráčeným slabým hlasom.

„Áno, má a je mi to ľúto, ale teraz má metlobalový tréning a nemôže meškať. Sľubujem, že všetko vysvetlím, keď sa vrátime, ale naozaj musíme ísť. Bolo úžasné znova vás dvoch vidieť.“ Vydala sa s Nickym smerom k dverám.

„Hermiona! Vezmi si so sebou sendvič a zostaneš na večeru?“ Molly sa ponáhľala za ňou  so sendvičom v ruke.

˝To by bolo krásne!˝ odpovedala cez rameno a vzala si sendvič.

„Poď kamarát!“ Zdvihla Nicka. „Toto je najrýchlejší spôsob.“ Premiestnila ich do parku (pre kúzelníkov) a potom ho položila na mäkkú zelenú trávu. „Obed?“ Ponúkla mu sendvič, ktorý si hltavo vzal. V duchu sa usmiala nad svojím malým chlapcom. Určite rád jedol, ale nikdy nepribral ani kilo. Práve dojedal posledné sústo, keď niekto, kto vyzeral ako tréner, zapískal na všetky deti. „Zabav sa.“ Pobozkala ho na líce a sledovala, ako sa rozbehol cez park k ostatným deťom.

****

„Konečne!“ Isabelle pustila otcovu ruku, keď prišli do parku a odišla sa hrať s ostatnými deťmi. Draco s pobaveným výrazom sledoval, ako išla k deťom, predstavila sa a požiadala ich, aby boli jej kamaráti. Dal si načas a poobzeral sa po parku. Nechal svoj zrak nenútenie padnúť na herné štruktúry a pieskovisko a potom bezstarostne prešiel po ľuďoch v okolí. Väčšinou tu boli mamy, aby sa pozerali na svoje deti, ako hrajú metlobal. Všetci vyzerali byť starší ako on, pretože v skutočnosti bol trochu mladý na to, aby bol rodičom, ale to nebola jeho chyba. Až kým neuvidel jednu ženu, ktorá vyzerala približne na jeho vek, možno ešte mladšie. Už sa chcel pokúsiť lepšie na ňu pozrieť, keď ho zapískanie prinútilo, pozrieť sa na miesto, kde sa zdalo, že sa tím stretáva. Sledoval trénera vysvetľujúceho pravidlá predtým, ako zavolal mená na pozície. Všetci rodičia sa teraz pohli k nemu, aby mali lepší výhľad na svoje deti.

„Knights!“

„Tu.“

„Moore!“

„Tu.“

„Collins!“

„Tu.“

Nuda, nuda, nuda, už len začnite lietať! Všetci sú tu, pomyslel si Draco.

„Malfoyová!“ Mohol by prisahať, že počul, ako tá žena lapá po dychu.

„Prítomná!“ Ticho sa zasmial. Isabelle vždy chcela byť iná.

„Fraser!“

„Tu.“

„Davis!“

„Tu.“

„Granger!“ ČO? Granger? Hermiona! Kde?

„Tu.“

Draco sa pozrel na malého chlapca, ktorý práve povedal 'tu'. Má syna... To sú jej oči, ústa, jej roztomilý nos a má tiež husté hnedé vlásky, ale sú rovné, takže kto je otec? Ako je to dlho, čo to so mnou vzdala? Jeho myseľ bežala ako o preteky. Hľadal v dave jej tvár a uvedomil si, že to bola ona, koho predtým zazrel. Zastavil sa, keď začul šialené pískanie. Zo skupiny detí sa ozýval akýsi rozruch. Napadlo ho, že Isabelle s tým môže mať niečo spoločné, a tak nasledoval hluk.

„Si krpec!“ zakričalo dievčatko.

„Nie, nie som! Ty si príliš vysoká!“ odpovedal menší chlapec.

„No ja si myslím, že si hlúpy!“

„NIE SOM! Si rozmaznaná a podlá!“

„Nemám ťa rada!“

„Hej! Zlez zo mňa! Zlez zo mňa!“ (-Facka-)

„On mi dal facku!“ Draco sa dostal cez dav znepokojených rodičov práve včas, aby videl, ako sa Isabelle vrhla na chlapca, ktorého spoznal ako Hermionino dieťa. Potom videl, ako jej dal facku, keď nezliezla. Draco zdvihol Isabelle okolo pása a stiahol ju z chlapca, ruky a nohy mala stále v pohybe.

„Polož ma ocko, dokážem ho poraziť.“ povedala nahnevane a snažila sa dostať z jeho zovretia.

„Prepáčte, prepáčte, prepáčte! Uhnite mi z cesty!“ Hermiona sa pretlačila davom. Už sa chcela natiahnuť po Nickyho, keď sa Isabelle uvoľnila z Dracovho zovretia a opäť skočila  na Nickyho. Nicky chňapol po matke a tá ho rýchlo zdvihla mimo dosahu dievčatka.

„Malfoy! Kontroluj si svoje dieťa, PROSÍM!“ Vykríkla, vediac, že musí byť niekde nablízku, aj keď ho ešte nevidela. Koho by napadlo, že toto budú prvé slová, ktoré mu poviem po siedmich rokoch, pomyslela si.

„Issy, upokoj sa. Okamžite s tým prestaň.“ prikázal. Prestala klásť odpor a stála tam a nafukovala sa, tvár mala ružovú od zjavnej námahy. Draco vstúpil do Hermioninho zorného uhla a jej srdce poskočilo. Bol vyšší, ako si ho naposledy pamätala, no stále mal tie prenikavé modré oči a nádherné blond vlasy. Bol v úžasnej forme, ako vždy, ale od školy tiež nabral o niečo viac svalov.

„Hermiona...“ zašepkal. Vysloviť jej meno bolo také prirodzené. Nemohol z nej spustiť oči. Bola taká krásna, ešte viac, než si kedy dokázal predstaviť, asi už od pôrodu, no stále prirodzene chudá. Jej husté gaštanové vlasy sa uvoľnili z drdola, keď sa snažila dostať k svojmu dieťaťu, a teraz jej príťažlivo viseli v jemných kučerách okolo ramien.

Medové oči, ktoré predtým rozpoznal u jej malého chlapca, žiarili a postrehol, ako v nich horí oheň v hneve na jeho vlastnú dcéru za to, že sa snažila ublížiť jej synovi. 

„Hermiona,“ zopakoval a neprerušil s ňou očný kontakt.

Pokračovanie nabudúce