Názov: Averzia voči zmene
Originálny názov: An Aversion to Change
Autorka: Misdemeanor1331 (Mel88)
Sladká pomsta
Hermiona zmeravela od vzrušenia, keď jej Channing povedal, že čoskoro dostane úlohu.
'Som zvedavá, čo to bude,' špekulovala, kým si pripravovala pohár limonády. V mysli sa jej preháňali možnosti, každá bola rovnako nepravdepodobná a lákavejšia ako tá druhá. 'Veď na tom ani nezáleží!' usmiala sa popod nos. 'Dostanem úlohu! Budem užitočná!'
Spokojne si dala malý dúšok štipľavého nápoja, prevracala ho v ústach a na jazyku a vychutnávala si jeho súčasnú trpkosť a sladkosť. Na taký horúci deň bol jednoducho ideálny. Prehltla a dala si ďalší dúšok, keď začula hlas priamo za sebou.
„Pre mňa žiadnu limonádu, Grangerová?“
Hermiona nadskočila míľu vysoko a prekvapene svoje pitie vyprskla, pričom osprchovala kuchyňu jemnou lepkavou spŕškou. K tomu sa prudko stočila a ešte viac ho vyliala na podlahu. Potom sa ocitla zoči-voči stretla s Dracom, ktorému sa nejakým spôsobom podarilo zakradnúť sa priamo za ňu bez toho, aby vydal čo i len jediný zvuk.
„Taký neporiadok robíš, Grangerová. Dúfam, že máš v úmysle to všetko upratať,“ zatiahol so zdvihnutým obočím.
„Nie,“ dostala zo seba, kým sa zvierala za hrdlo. „Očakávam to od teba.“
Draco prižmúril oči. „Nezabudni, čo ti dlžím, Grangerová. Potrík s Weslíkom tu teraz nie sú na to, aby ťa chránili. Orman je preč, rovnako ako ostatní členovia Rádu. Bolo by vhodné, keby si ma počúvala.“
„V tvojich snoch,“ odvetila Hermiona. Prešla s narazením okolo Draca a do svojho úderu vložila toľko sily, že sa mierne zvrtol.
„Hej!“ namietal a hrubo ju chytil za ruku. „Povedal som, že môžeš odísť?“
Hermiona cítila, že jej hnev narastá, a snažila sa ho potlačiť. Aj keď by bolo zábavné rozčúliť Malfoya, mal pravdu. Bola sama a svoj prútik nechala v izbe. Bol väčší ako ona a mohol by jej ľahko ublížiť, keby sa tak rozhodol, čo bola jasná možnosť a s najväčšou pravdepodobnosťou jeho prvá voľba. Vytrhla si ruku z Dracovho silného zovretia, ale zostala stáť na mieste a vzdorovito naňho hľadela. Zdalo sa, že ho to potešilo. Usmieval sa, keď hovoril.
„Takže ešte si nedostala misiu, Grangerová?“
Zúžila oči. „Do toho ti nič nie je.“
„Alebo je?“ spýtal sa záhadne.
Prevrátila očami a posmešne sa uškrnula. „Nedávaš zmysel, Malfoy. Nepredpokladaj, že o mojej úlohe vieš viac ako ja, pretože viem, že to tak nie je. Nemáš dovolené mať akýkoľvek kontakt so stretnutiami Rádu. Nemáš potuchy o tom, čo sa deje.“ Videla, ako sa mu tvár trochu začervenala a ústa sa mu stenčili od hnevu. „Takže pekný blaf, Malfoy,“ pokračovala, teraz sa usmievala ona, „ale nebude to fungovať.“
S tým sa otočila, aby odišla, len aby opäť zistila, že jej tvrdo zovrel ruku. Posunul sa tesne za ňu a zašepkal jej do ucha: „Nie som taký bezradný, ako si možno myslíš, Grangerová. Viem, že Potter odišiel hľadať viteály. Viem, že Weasley je v Rumunsku s jedným zo svojich sedemnástich úbohých bratov, vlkolakom a tým hromotĺkom, čo verbuje. Viem viac, ako si myslíš, a teraz aj viac, ako vieš ty sama.“
Hermionu prekvapilo, že Draco vie toľko o počínaní Rádu. „Počúvaš pri dverách,“ obvinila ho so zúženými očami. Jej tvár bola nebezpečne blízko jeho.
Šibalsky sa na ňu usmial a sivé oči mu zlomyseľne zaiskrili. „Čokoľvek zaberie.“
Uškrnula sa naňho. „Si opovrhnutia hodný.“
„Nemáš ani poňatia ako,“ odvetil tajomne. „Petrificus totalus.“
Hermiona doslova stuhla. Nevšimla si, že Draco vytiahol z vrecka prútik. Na útok bola úplne nepripravená a nemohla urobiť nič, aby kúzlo zvrátila.
Draco ustúpil o krok dozadu, aby obdivoval svoje dielo. Usmieval sa a hodnotil Hermionu ako samotný DaVinci.
„Kam ťa teraz dať?“ Videla, ako jeho oči preleteli miestnosť a pristáli na skrini s metlami. „Perfektné.“
Dracove ruky potom zovreli okolo Hermioniných bokov. Keby bola schopná hovoriť, prekvapene by zalapala po dychu nielen nad jeho odvahou, ale aj nad tým, aké teplé boli jeho ruky na jej pokožke. Draco takmer bez námahy zdvihol sošnú Hermionu a odniesol ju do skrine. Postavil ju na zem a neisto ju oprel o súpravu násad na mop pokrytých pavučinami. Snažila sa naňho pozrieť, ale jej viečka nespolupracovali.
„Pá-pá, Grangerová,“ sarkasticky sa uškrnul a zamával jej. Začal zatvárať dvere, ale potom sa zastavil.
Možno si to rozmyslel, - dúfala Hermiona nezmyselne.
„A ešte niečo,“ povedal akoby mimochodom. „Kľudne povedz všetkým, ako som ťa dostal. Je mi jedno, či budem mať problémy. Aspoň sa ukáže, že aj 'najchytrejšiu čarodejnicu nášho ročníka' môže niekto prefíkanejší poraziť.“ Usmial sa a zavrel dvere, čím Hermionu nechal v úplnej tme.
Počula, ako sa vzďaľujú jeho tiché kroky, a takmer nepočuteľné cvaknutie zatvárajúcich sa dverí. Mlčky čakala (akoby mala na výber), kým sa Draco vráti a povie jej, že to všetko bol len veľký žart. Nevedela pochopiť, prečo to urobil. Držala sa tej myšlienky asi päť dlhých minút, potom sa rozhodla, že je hlúpa.
'Bastard!' Hermiona si pomstychtivo pomyslela. 'Vie, že nebudem mať inú možnosť, len povedať tomu, kto ma nájde, čo sa stalo. Bez ohľadu na to, že si tým posilní ego...' Chvíľu sa rozčuľovala, snažila sa prelomiť moc kúzla, ale vedela, že je to takmer nemožné. 'Donútim ho za to zaplatiť,' pomyslela si odhodlane. 'Bude ľutovať...'
****
Hermionu našla o niekoľko hodín neskôr viac ako prekvapená pani Weasleyová.
„Hermiona, drahá!“ vykríkla. Mávnutím prútika ju uvoľnila.
Tá sa znova poriadne postavila, aby nadobudla rovnováhu a rovnako rýchlo aj stratila. Jediné, na čo sa zmohla, keď jej nohy vypovedali službu, bolo malé vyplašené zapišťanie. Kolená jej narazili o tvrdú podlahu a dlane ju štípali, keď s plesknutím dopadli na zem. Keďže nedokázala dostatočne rýchlo zareagovať, hlava sa jej s veľkým hrmotom odrazila od dreva a pred očami, ktoré sa jej plnili reflexívnymi slzami, sa jej mihli svetlá.
Pani Weasleyová bola v okamihu pri nej. „Ach, teraz opatrne, Hermiona. To je ono, pekne pomaly.“ Jej materinské inštinkty prevzali moc, keď Hermionu jemne popohnala do sedu.
„Ojój,“ zastonala Hermiona. „Všetko ma bolí.“ Natiahla ruky nad hlavu a do strán, ako najlepšie vedela. Pokrútila krkom a počula, ako jej pri ohýbaní zapraskalo takmer v každom stavci v chrbtici. Nohy mala stále ako puding; Hermiona si bola celkom istá, že bude musieť stráviť poriadne veľa času v sede, kým sa opäť rozhodnú pracovať.
Pani Weasleyová si vzdychla a pokrútila hlavou, masírovala Hermione jednu ruku a privolala masť na hlavu. Potom to prišlo, nevyhnutná otázka: „Drahá, čo sa stalo?“
Hermiona sa zahľadela na miesto na stene. Nedokázala nadviazať očný kontakt s pani Weasleyovou, keď jej rozprávala o tom, ako ju porazil, zo všetkých ľudí, Draco Malfoy.
Ale na jej veľké uspokojenie sa Draco za svoj malý kúsok dostal do problémov. Nielenže dostal rázne vynadané a pridelené úlohy navyše, ale keď sa to dozvedeli Ron a Harry, každý z nich ho niekoľkokrát preklial. Tvrdili, že huspeninové nohy a netopierie zaklínadlá boli len dôsledkom „pošmyknutia prútikom“. Moody poznal pravdu, ale aj tak to dovolil. Hermione sa páčilo, že jej starý profesor rád videl Malfoya v rôznych stupňoch nepohodlia, a premýšľala, či niekedy neuvažoval o tom, že by ho natrvalo zmenil na fretku.
Hermiona sa oprela o posteľ a nad ňu si vyzdvihla svoju aktuálnu knihu. Na chvíľu sa zastavila a vzdychla si, premýšľajúc o postavách. Práve čítala muklovskú knihu, ktorú čítala väčšina dievčat v jej veku a zbožňovala ju: Pýcha a predsudok od Jane Austenovej. Hermionu úplne vtiahlo do života postáv. Cítila sa veľmi podobná svojhlavej a inteligentnej Elizabeth a v ľahkomyseľnom, hlúpom a plachom pánovi Bingleym videla kúsok Rona.
'Je zrejmé, že môj fiktívny náprotivok neskončí s pánom Bingleym,' zamyslela sa. 'Som zvedavá, či sa to podarí mne.'
Mierne sa zamračila. Jej vzťah s Ronom bol v poslednom čase len priemerný, ak vôbec. Hoci sa veľa hádali, kým boli len kamaráti, ich hádky sa vystupňovali, len čo sa stali párom.
'Nehovoriac o Malfoyovom vplyve, ' pomyslela si Hermiona zatrpknuto. 'Odkedy sme na neho narazili, Ron sa snaží správať... mužne. Je to také otravné.'
Na to jej myšlienky zmenili smer. 'Malfoy,' pomyslela si. 'Malfoy je celý pán Darcy: arogantný, vedomý si triednych rozdielov a zúfalo potrebuje lekciu pokory. Ale je tu jeden znepokojujúci faktor. Elizabeth určite skončí s pánom Darcym. Sú pre seba ako stvorení...
Akákoľvek myšlienka, ktorá mohla nasledovať, zmizla, keď jej bledá ruka vytrhla knihu z rúk.
„Malfoy,“ zavrčala, „vráť mi to.“
„Nie,“ odpovedal jednoducho.
„Daj to sem!“ žiadala. Vstala z postele a postavila sa s rukami vbok a otvorene hľadela na chlapca, ktorý sa teraz prehrabával v stránkach jej knihy.
„Čo to vlastne je?“
„Je to kniha, Malfoy. Viem, že možno nepoznáš pojem knihy, čítania a skutočnej inteligencie, ale môžeš sa aspoň pokúsiť pochopiť.“
Malfoy ignoroval jej žart a prezeral si zadnú stranu obálky. „Znie to hlúpo,“ povedal a nedbalo ju hodil na zem.
Hermiona sa s rozhorčeným vzdychnutím pretlačila okolo Draca a vzala si knihu. Niekoľko strán bolo teraz kvôli jeho nedbanlivosti pokrčených.
„Malfoy, ty idiot. Pozri, čo si urobil!“ Strčila mu pokrčenú stránku pod nos. Odstrčil ju.
„Mierni sa, Grangerová,“ povedal so zvrašteným obočím. „Pamätáš si, čo sa stalo naposledy, keď si na mňa bola krátka.“
„Nedovolím, aby sa to opakovalo,“ odvetila Hermiona. Z nočného stolíka schmatla prútik a oči jej varovne zahoreli.
Draco si prútik apaticky prezeral. „Neplánoval som strácať čas,“ povedal lenivo. Potom začal vracať k dverám.
„Počkaj, prečo si sem, dočerta, vôbec prišiel?“ spýtala sa ho.
„Ach, áno!“ povedal teatrálne. Otočil sa a s úsmevom sa postavil tvárou k Hermione. „Moody ťa chce vidieť dole,“ povedal milo.
Hermione to bolo okamžite podozrivé. Usmievajúci sa Draco nikdy nebol dobrým znamením. „Prečo?“
„A to tvrdia, že si bystrá. Zrejme sa to týka tvojho poslania.“
Hermiona sa naňho uškľabila.
„Aha, a chceli ťa tam dole asi pred desiatimi minútami,“ dodal akoby mimochodom.
Hermiona sa zastavila na mieste. Tvár sa jej stiahla do výrazu, v ktorom vyzerala, akoby prehltla citrón. Nebezpečne sa naňho otočila. „A teba poslali hore až teraz?!“
„Nie, poslali ma pred desiatimi minútami. Len som si dal načas.“
Hermiona zo seba vydala zle potláčané frustrované zavrčanie. Vybehla z izby, prešla okolo chichotajúceho sa Draca a potichu si sľubovala pomstu.