Preklady fanfiction Harryho Pottera

5. Letné podozrenia  

Dracov útek z Malfoy Manor a jeho následné prijatie Fénixovým rádom boli začiatkom skutočne strašného leta. Iste, bol preč od Voldemorta a svojho otca, ale títo dvaja muži sa naňho aspoň dokázali pozrieť. Dracovu existenciu brali na vedomie, aj keď to bolo vo forme príkazov a bitia.

'No, tá časť s rozkazmi sa veľmi nezmenila,' pomyslel si, kým oprašoval ignorovanú komodu v dávno zabudnutej izbe. Hlasno kýchol, keď mu časť prachu putovala do nosa a spôsobila, že zo starého povrchu vybuchlo viac prachu. Odkašľal si a odvrátil sa od komody, pričom si pretrel sivé oči, aby ich zbavil prachu. Mrzuto sa zahľadel na urážlivý nábytok a zvalil sa na posteľ, na ktorú práve položil čerstvo vyprané prestieradlo. Vzdychol si, keď sa pozrel na strop.

Draco to nerád priznával, dokonca aj sám sebe, ale cítil sa dosť osamelo. Na Grimmauldovom námestí žil už takmer týždeň. Takmer nikto z Rádu sa naňho ani len nepozrel, nehovoriac o tom, že by sa s ním rozprával. Jediná interakcia, ktorú mal, spočívala v tom, že mu ľudia hovorili, ktorú izbu bude upratovať a ktorým domácim škodcom sa má vyhýbať.

Ešte chvíľu náladovo hľadel do stropu a bol čoraz nespokojnejší, keď sa dvere do izby otvorili. Draco sa na posteli posadil a rýchlo vytiahol prútik. To, čo uvidel, ho prekvapilo.

Hermiona a Ron sa vpotácali do izby. Ich pery boli zovreté v čomsi, čo vyzeralo ako divoký, ale nedbalý bozk. Draco počul, ako Ronov jazyk vchádza do Hermioniných úst a vychádza z nich. Ten zvuk ho znechutil.

Nechcel a takmer ani nedokázal dlhšie mlčať, preto si odkašľal a utrúsil: „Nemáš vôbec žiadny štýl, Weasley.“

Okamžite sa od seba odtrhli, Hermione sa do už aj tak začervenaných líc nahrnula krv a Ronovi sčervenali uši. Ron sa zahanbene odmlčal, keď ho prichytili, ale Hermiona, ktorá sa odmietla nechať zastrašiť Dracom, prehovorila.

„A ty teda vieš, čo je to 'dobrý štýl', Malfoy?“ povedala uštipačne.

„V skutočnosti, Grangerová,“ povedal domýšľavo a oprel sa lakťami o posteľ, „viem.“ Vedome sa na ňu usmial a šibalsky žmurkol, až sa znechutene zaksichtila.

„Myslím, že Parkinsonová sa nepočíta, Malfoy. Máš sa bozkávať s človekom, nie so psom.“

Dracov pyšný výraz pri vyslovení Pansyinho mena ochabol. Jeho vzťah s ňou nikdy nebol iný ako fyzický, ale aj tak ju bránil. Koniec koncov, ona bola jeho prvou. A čo bolo dôležitejšie, nemienil si nechať urážať vkus, a to práve Grangerovou!

„Ju z toho vynechaj!“ Vstal.

„Snažíš sa brániť svoju mrchu, Malfoy?“ oponoval Ron prvýkrát, odkedy sa sem dopotácal. Zdalo sa, že Hermionina drzosť ho inšpirovala, a sebavedomo sa pozrel na Malfoya.

Na tvári blonďavého chlapca sa objavil zlomyseľný úsmev. S jedom v hlase zasyčal: „Lepšia mrcha ako humusáčka.“

Ron v okamihu vytiahol prútik. V jeho žiarivo modrých očiach vzplanula zlosť. „Je mi z teba zle, Malfoy! Sektum...“

„Nie, Ronald!“ vykríkla Hermiona. Zrazila Ronovi ruku s prútikom, čím spôsobila, že z jeho prútika vytryskla kliatba a dopadla asi meter od miesta, kde stál Draco. Do steny vybuchla diera veľká ako futbalová lopta a zanechala po sebe škaredo vyzerajúce spáleniny.

„Hermiona!“ Ron ju obišiel. „Prečo si to urobila?“

„Pretože by ťa to zasiahlo!“ kričala rozhorčene späť. „Pozri!“

Skutočne, Ronova kliatba by skončila odrazená späť na ňom. Draco okolo seba mlčky vrhol ochranný štít, keď videl, ako Ron siahol po prútiku. Samotné ligotanie ochrany okolo neho si ľahko všimol ten, kto dával pozor, ale nie ten, kto narýchlo vrhal kúzlo.

„Zdá sa, že Grangerová ti práve zachránila život, Weasley. Nemalo by to byť naopak? Alebo v tomto vzťahu nosí nohavice humusáčka?“ Draco sa pokrivene zasmial a pousmial sa nad Ronovou náhlou plachosťou.

Hermiona si všimla zmenu na svojom priateľovi. „No tak, Ron. Poďme odtiaľto preč.“ Chytila ho za ruku a ťahala ho k dverám, pričom sa raz obzrela, aby na Draca vrhla nebezpečný pohľad. Ten sa len ešte viac usmial a ústami naznačil: „Niečo ti dlhujem.“

Hermiona vzdorovito zdvihla hlavu a bez slova ignorovala jeho hrozbu. O sekundu neskôr už bola za Ronom vo dverách. Počul, ako sa nemotorný chlapec spýtal Hermiony, či si myslí, že je mužný, a slabý smiech jej odpovede. Zvyšok ich rozhovoru počuli len steny, keď sa vzdialili z Dracovho dosahu.

'No,' pomyslel si a vrátil sa ku komode, 'aspoň tu mám nejakú formu zábavy.' S úsmevom na perách pokračoval v upratovaní komody, teraz mal lepšiu náladu, keď sa mu podarilo uraziť Rona aj Hermionu súčasne.

****

Po malom incidente s Ronom a Hermionou strávil Draco dva týždne bez najmenšieho kontaktu s ľuďmi. Vždy, keď mal tú smolu, že ich minul na chodbe, dočkal sa od trojice zlostných pohľadov.

'Grangerová s Weasleym museli Potterovi povedať, čo sa stalo,' pomyslel si Draco, keď ignoroval ďalší z Harryho podráždených pohľadov. 'Nedokážu medzi sebou udržať tajomstvo.'

Draco bol zaneprázdnený pochôdzkami po dome, vyzbrojený prútikom a odpadkovým košom. Dnes mal za úlohu pozbierať všetky odpadky, ktoré sa mohli váľať na zemi. Mal navštíviť všetky izby okrem jednej: zasadačky, kde sa Draco prvýkrát rozprával s Moodym. Bolo mu povedané, že za žiadnych okolností už nikdy nesmie vstúpiť do tejto miestnosti, ak tam s ním nebude člen Rádu. Moody mu povedal, že tresty za neuposlúchnutie budú „prísne“ a „veľmi nepríjemné“.

Draco sa však nenechal odradiť takýmito neurčitými hrozbami. Chcel ísť do tej miestnosti. A išiel tam len preto, aby neuposlúchol priamy rozkaz.

Ešte než sa priblížil k dverám, Draco do nich hodil niekoľko odpadkov. Tie dopadli na dvere - nebolo na ne vrhnuté zaklínadlo nenarušiteľnosti. Teraz mohol urobiť ďalší krok a počúvať, či sa zvnútra miestnosti neozývajú známky života. Nenápadne k nim pristúpil, prikrčil sa a predstieral, že zbiera odpadky. Priložil ucho k dverám a nič nepočul.

Draco sa usmial a vytiahol prútik. Vyskúšal kľučku, ktorá sa na jeho veľké prekvapenie ľahko otočila.

„Na to, že do miestnosti je vstup zakázaný, je pozoruhodne ľahký...“ Ľahkosť vstupu vzbudila v Dracovi podozrenie. Jeho zmysly zostali bystré, keď potichu zatváral dvere. Vrecko na odpadky položil do nenápadného kúta miestnosti a začal si prezerať zakázanú oblasť.

Prešiel k jednému zo stolov a pozrel sa na papiere, ktoré na ňom ležali. 'Schémy,' pomyslel si, keď sa v nich prehrabával. 'Sú to staré plány úkrytu Temného pána. Prekvapuje ma, že o ňom majú toľko informácií.' Očami zablúdil na zoznam troch možných miest pre jeho nový úkryt. 'Tam, kde je teraz, je ich voľba číslo jeden,' pomyslel si Draco. Na okamih ho napadlo tie dokumenty zničiť, jeho stará lojalita sa vrátila nebezpečným spôsobom.

Už sa chystal papiere podpáliť, keď za dverami začul kroky. Draco sa bez sekundy zaváhania skryl za pohovku a modlil sa, aby ho v jeho do očí bijúcom úkryte nikto nevidel.

'Ak vojde Moody, som v prdeli,' pomyslel si Draco.

No rozpoznateľný dupot Moodyho ťažkej kovovej topánky na podlahe sa nedostavil. Draco si s úľavou vydýchol. Obyčajné hnedé topánky sa rýchlo pohybovali po miestnosti, viackrát sa zastavili, aby sa otočili späť k dverám.

'Ten, kto je tu, tu nemá čo robiť,' pomyslel si Draco s istotou. 'Zaujímalo by ma...'

Hnedé topánky prešli okolo pohovky a zastavili sa pri stole, pri ktorom Draco stál ani nie pred minútou. Draco sa rozhodol nakuknúť. Mierne sa vysunul spoza pohovky, len toľko, aby videl cudzincovu hlavu.

'Hnedé vlasy,' pomyslel si Draco s pocitom známosti. Muž sa potom pootočil, čím Dracovi umožnil lepší pohľad do tváre. Z toho, kto to bol, mu spadla čeľusť.

Channing Orman sa otočil naspäť. Draco videl, ako sa prehrabáva v papieroch na stole. Nakoniec Channing našiel, čo chcel. Zložil to a strčil si to do vrecka. Ešte raz sa potajomky poobzeral po miestnosti, potichu vyšiel z izby a s čo najmenším hlukom za sebou zavrel dvere.

Draco zostal prikrčený pod pohovkou a počúval, či sa prípadne vráti. Keď uplynula minúta ticha, zdvihol sa a očistil sa od pavučín a prachu, ktoré sa mu usadili na oblečení.

„Uvidíme, čo si Orman vzal,“ povedal si Draco. Papiere na stole boli usporiadané veľmi podobne, ako ich našiel. 'Je dobrý,' pomyslel si Draco. 'Nie je tu žiadny dôkaz, že tu niekedy bol, okrem... hm...' Draco zúžil oči v zamyslení: zoznam Voldemortových úkrytov bol preč.

Rýchlo si prezrel ostatné papiere na stole a v rýchlosti odišiel. Nechcel byť v tej miestnosti dlhšie, ako musel, najmä po tom, čo sa stalo niečo, čo podozrieval, že je krádež. Niekoľkými krokmi prešiel cez miestnosť a zdvihol svoje skryté vrece na odpadky. Skontroloval, či je vzduch čistý, vyšiel z miestnosti a prešiel niekoľko metrov. Na Dracovom čele sa objavili vrásky zamyslenia, ktoré sa mu stratili v línii vlasov.

„Čo by Orman mohol chcieť od tohto zoznamu?

Draco mal nad čím premýšľať.

***

Leto už bolo za polovicou a Draco začínal pociťovať horúčavu, doslova aj obrazne. Dnes mu Rád nariadil, aby odtrpaslíkoval dvor. Poludňajšie slnko mu pálilo do bledej pokožky a nepríjemne ju začervenalo. Už dávno sa vzdal trička a namiesto toho sa rozhodol pracovať na dvore s holým trupom. Teraz začínal toto rozhodnutie ľutovať. Draco sa predtým spálil iba raz, a to na jedinej spontánnej letnej dovolenke v Karibiku. Ale to bolo, keď bol oveľa mladší. Teraz ho čakalo ďalšie spálenie a bol si istý, že to nebude žiadna zábava.

Veci sa rozhoreli aj okolo Rádu. Draco nevedel, či si niekto všimol, že sa stratil zoznam miest, ale niekoľko dní po tom, čo ho Orman vzal, začal Rád hýriť aktivitou. Draco počul len útržky rozhovorov, takže zväčša nevedel, čo sa deje. Tých pár kúskov, ktoré sa dovtípil, sa týkalo umiestnenia akýchsi viteálov. Harry preto na niekoľko dní opustil Grimmauldovo námestie spolu s ostatnými členmi Rádu, čo veľmi mrzelo Rona a Hermionu, ale tešilo Draca.

Ron však nemal k dispozícii príliš veľa času na to, aby sa zaoberal skutočnosťou, že jeho priateľ je preč na možno životu nebezpečných misiách. Aj on dostal úlohu: mal pracovať na nábore spolu s Remusom, Hagridom a Charliem. To znamenalo, že aj on bol často preč. Momentálne boli obaja vonku, takže Hermiona zostala sama a bez ochrany.

Draco sa pri tejto príležitosti usmial. 'Bol by som blázon, keby som to nechal tak,' pomyslel si zlomyseľne. Nevedel presne, čo sa chystá urobiť, ale vedel, že to bude stáť za to.

S vrčaním prehodil cez plot ďalšieho kopajúceho trpaslíka a zažmúril oči do neúprosného slnka. Utrel si pot zo svetlého čela a vzadu v hrdle vydal zvuk znechutenia.

'Som slizolinský princ a tu robím sluhu,' zavrčal, keď zo záhrady vyhodil ďalšieho trpaslíka. 'Myslím, že je čas na prestávku.'

Draco, ktorý sa cítil špinavý a lepkavý od potu, si s úľavou vzdychol, keď sa jeho pokožky dotkol nádherný tieň verandy. Niekoľkokrát si prstom štuchol do ramena. Jeho pokožka sa na chvíľu vrátila do normálnej belosti, potom sa takmer okamžite premenila späť na červenú.

„Fantastické,“ zamrmlal si popod nos. „Fantastické.“

Natiahol si znova tričko a chystal sa otvoriť dvere do kuchyne, keď zvnútra počul hlasy. Hermionine spoznal takmer okamžite. Aj druhý hlas mu bol nejasne známy.

„Slečna Grangerová, musíte pochopiť...“

„Nie, nepochopím!“ Draco cez dvere počul, ako Hermiona nahnevane prehovorila. „Ron a Harry môžu chodiť na tieto misie, na tieto nebezpečné výlety, a ja tu trčím. Na čo som dobrá?“ spýtala sa.

„Vy...“

„Ja nerobím nič!“ Hermiona mu skočila do reči skôr, ako stihol odpovedať. „Som úplne zbytočná.“ Namiesto hnevu teraz Hermiona znela takmer akoby plakala. „Len by som si priala, aby som mohla nejako pomôcť.“

Draco počul, ako si muž vzdychol, a potom tichým hlasom povedal: „Čoskoro budete mať poslanie, Hermiona. Viem to určite.“ Draco si vedel predstaviť Hermionin skeptický výraz. Muž pokračoval v rozprávaní. „Moody ti o tom čoskoro povie, predpokladám. Vlastne sa dosť obáva, že to neprijmeš.“

„Akú misiu by som neprijala? Čo to je? Prosím, pán Orman?“

Draco stuhol. 'Opäť Orman. Ten človek je všade...'

„Obávam sa, že teraz nemôžem povedať viac. Ale nebojte sa, čoskoro budete čeliť svojmu dielu nebezpečenstva, slečna Grangerová. A teraz ma ospravedlňte, musím niekde byť.“

Draco počul, ako Orman vyšiel z miestnosti, ale podľa jeho vedomostí tam Hermiona stále bola.

'Perfektné,' pomyslel si s úsmevom, keď sa potichu vkradol do kuchyne.