Názov: Averzia voči zmene
Originálny názov: An Aversion to Change
Autorka: Misdemeanor1331
Mám pocit dejavu. Ak si niekto spomenie na inú poviedku, kde bolo niečo podobné, dajte vedieť. Nemyslím, že je to pamäťou... každá veta mi je povedomá, ako keby som to už prekladala. To by som len z čítania nedala. Nie po toľkých rokoch.
4. Machiavellistický začiatok
„Nič nepočujem,“ skonštatovala Hermiona, ktorej ucho bolo už takmer päť minút pritlačené na chladné drevené dvere. „Vy niečo počujete?“
„Pri tvojom rozprávaní nie,“ zasyčal Ron a strelil po nej pohľadom. „Ticho!“
Prevrátila očami, ustúpila od dverí a oprela sa o stenu. Jej mračenie zostalo nepovšimnuté, keď Ron opäť upriamil pozornosť na dvere. Pritisol si k nim líce, čím si tvár zdeformoval do zmesi groteskného a komického tvaru, modré oči neupieral na nič. Odkedy Moody s Dracom vošli dovnútra, Harry nič nepovedal. Len kľačal s uchom pritlačeným na dvere, na tvári mal zachmúrený výraz a v očiach vzdialený pohľad.
Obaja chlapci náhle vyskočili zo svojich pozícií na podlahe.
„Čože? Čo sa deje?“ spýtala sa naliehavo.
„Vychádzajú von,“ odpovedal Harry. „Rýchlo, správaj sa normálne.“
Harry a Ron sa začali dosť hlasno rozprávať o metlobale, keď z dverí vyšiel Channing Orman.
„Aha, dobrý deň, pán Orman,“ povedal Harry, pričom chabo predstieral prekvapenie. „Ako sa dnes máte?“
Orman pokrútil hlavou. „Viem, že ste počúvali za dverami,“ povedal jasne.
„O čom to hovoríte?“ opýtal sa Harry, pričom opäť pomerne slabo predstieral nechápavosť.
„Potter, prosím ťa. Máš veľmi expresívnu tvár. Si hrozný klamár.“
Harry si nebol istý, či má Ormanovo vyhlásenie brať ako kompliment, alebo nie, rozhodol sa ho ignorovať. „Čo ste tam robili?“
„Do toho ťa nič nie je. Ale skús sa nad tým zamyslieť a som si istý, že by ťa nejaké vysvetlenie napadnúť mohlo.“ Trojica sa odmlčala. Kým Harry sformuloval otázku, Orman sa odmiestnil.
„Nuž, bol fakt nápomocný,“ povedal Ron sarkasticky.
„Vlastne bol,“ oponovala Hermiona. „O koho sme na konci školského roka prišli?“
„O Dumbledora,“ odpovedal Ron. Harry zostal ticho.
„Áno, ale stratili sme aj Snapea.“ Hermiona kútikom oka videla, ako Harry zaťal päste.
„To by som naozaj nepovažoval za veľkú stratu, Hermiona,“ povedal Ron temne.
„A prečo by nám na ňom malo záležať?“ spýtal sa Harry cez zaťaté zuby.
„Kvôli tomu, čo by dokázal urobiť. Snape ovládal legilimenciu, rovnako ako Dumbledore. Keď obaja odišli, Rád potreboval legilimantika. A tak sa k nemu pripojil Orman...“
„Orman je nový legilimantik!“ uvedomil si Ron.
„Presne tak,“ potvrdila, prekvapená a potešená Ronovým rýchlym pochopením. „Zrejme skúmal Malfoyovu myseľ, aby zistil, či sa mu dá veriť.“
„Ale ako dobrý legilimantik je? Skúsený oklumentik by svoju myseľ ľahko ochránil,“ poznamenal Harry.
„To nemáme ako zistiť,“ pripustila Hermiona. „Musíme len dúfať, že Orman je strašne dobrý legilimantik alebo že Malfoy je slabý oklumentik.“
V tomto mieste rozhovor utíchol. Každý z nich si pomyslel presne to isté: že Orman by mal byť sakra dobrý legilimantik.
Po chvíli sa Harry vrátil a načúval pri dverách.
'Je to zbytočné,' pomyslela si Hermiona a vrátila sa do uvoľnenej pózy pri stene s portrétmi. 'Moody zrejme začaroval dvere.' Prekrížila si ruky a neprítomne, ale súčasne s víriacou mysľou pozerala na dvere. V myšlienkach sa jej prepletala jedna otázka, ktorá vynikala oproti všetkým ostatným: 'Čo tu robí Malfoy? ' V mysli sa jej objavovalo jedno nelogické riešenie za druhým, čo v nej vyvolávalo ten najfrustrujúcejší pocit nespokojnosti, aký si vedela predstaviť. Hermiona si nahnevane vzdychla, čím si od Rona vyslúžila ďalšie hlasné „Pššš!“.
'Chalani...,' pomyslela si a prevrátila očami.
Harryho a Rona zrazu zhodili na zem prudko sa otvoriace sa dvere. Keby sa Moody netváril tak prísne, Hermiona by sa zasmiala. Moody, držiac v jednej ruke kovovú nohu a v druhej prútik, vyskočil von. Dal si dole kovovú nohu, aby sa potichu dostal k dverám, a tak pristihol Rona a Harryho, ako sa pokúšajú odpočúvať. Prekvapene naňho pozreli.
„Viete, vidím cez dvere,“ zavrčal na chlapcov. Hermiona sa v duchu rozosmiala, ale jej radosť bola prerušená, keď uvidela, ako sa za Moodym zhmotnil Draco. Netváril sa tak zachmúrene, ako Hermiona dúfala, čo jej dávalo dôvod na podozrenie. Napäto čakala na vysvetlenie.
Nanešťastie, žiadne vysvetlenie sa nedostavilo. Namiesto toho Moody vydal niekoľko príkazov. „Pán Potter, pán Weasley. Musím s vami oboma okamžite hovoriť. Slečna Grangerová, ukážte pánovi Malfoyovi prázdnu izbu na konci chodby. Vaša batožina a vaša sova,“ povedal a teraz sa obrátil na Draca, „sú už tam hore.“
Netrvalo ani sekundu, než Harry s Ronom dostali záchvat hystérie spojený so zle skrývaným hnevom. Cez napätý výbuch pobúrenia sa Harrymu podarilo prehovoriť. „Profesor, podľa toho, čo hovoríte, to vyzerá, akoby Malfoy mal zostať s nami. To je absurdné,“ povedal sebavedomo.
„Absurdné,“ súhlasil Ron. „Je to tak?“
„Obávam sa, že nie. Pán Malfoy bude po zvyšok leta bývať s nami.“
Moody sa vo svojom vysvetlení nedostal ďalej. Harry, Ron a Hermiona sa ozvali naraz.
„Nie, profesor, viete, čo sa pokúsil urobiť? Ten kus hovna! Teda...“ „Dočerta! Vy ste sa zbláznili! Prečo...“ „To by ste nám neurobili! Viete, čomu nás vystavil? Toto je...“
„Moje rozhodnutie!“ zakričal Moody a umlčal celú skupinu. „Neočakávam od vás, že to pochopíte, ale očakávam, že sa budete správať rozumne. A to sa začína tým, že budete počúvať, čo hovorím. Potter, Weasleyová, dnu. Grangerová, vezmite Malfoya nahor. Hneď.“
Ostrý hlas a pohľad v jeho očiach potvrdili, že Moodyho nemožno neposlúchnuť. Ron aj Harry vrhli ľútostivé pohľady na Hermionu, ktorá očividne dopadla horšie. Moody sa na ňu bezvýrazne pozrel a vošiel za Harrym a Ronom, pričom za sebou zavrel dvere. Hermiona zostala na chodbe sama s Dracom.
Nevenovala mu ani jeden pohľad. Rýchlo sa rozbehla po spletitých chodbách domu Blackovcov. Prudko zabočila a takmer vybehla po schodoch.
„Čo je, Grangerová? Myslíš si, že keď pôjdeš dosť rýchlo, nejako ma stratíš?“ posmieval sa jej Draco spoza jej chrbta. Jeho dlhé nohy sa ľahko vyrovnali jej tempu. Hermiona bojovala s nutkaním pozrieť naňho a pokračovala v chôdzi.
'Konečne,' pomyslela si. Prázdna izba na konci chodby bola na dohľad. 'Už len pár metrov... zvládnem to bez toho, aby som ho udrela.'
„Portrét dole mal pravdu,“ zatiahol Draco. „V tomto dome je veľa špiny.“ Hermiona sa naježila, lebo vedela, že nekomentuje stav podláh. Zahryzla si do jazyka, keď pokračoval. „Ak mám správnu informáciu z histórie, rodina Blackovcov patrila k najčistejším pokrvným líniám, samozrejme, hneď po mojej vlastnej. Škoda, že to muselo dospieť až sem.“
Prišli k Dracovým dverám, ktoré Hermiona telom zatlačila a otvorila.
„Jedlá sa zvyčajne ohlasujú. Ak nejaké zmeškáš, budeš jesť sám. Nechoď do žiadnej z ostatných miestností, pokiaľ nedostaneš pokyn. Kúpeľňa je na konci chodby - tretie dvere napravo.“ To všetko povedala veľmi rýchlo a stručným hlasom. Obrátila sa na odchod, udivená svojou odolnosťou, že vydržala Malfoyove posmešky. Práve keď si myslela, že je v bezpečí, prehovoril.
„Povedz že mi, Grangerová, pretože som zvedavý.“ Hermiona sa zastavila na mieste. Z tónu, ktorý Draco použil, vedela, že to, čo povie ďalej, nebude príjemné. „Povedal ti Potter niekedy o tom, čo sa stalo v ten večer na veži v noc, keď zomrel Dumbledore?“ Dramaticky sa odmlčal. „Ako neurobil nič, aby zabránil riaditeľovej smrti?“
„Čo by si o tom mohol vedieť ty?“ zasyčala.
Bolo to takmer príliš jednoduché. „Grangerová,“ povedal Draco a vzápätí sa krátko zasmial, „ja som bol pri tom.“ Jeho pery sa skrútili do zlého úsmevu a oči sa mu zúžili, nebezpečne sa zaleskli.
Hermiona sa zarazila. Obišla Draca a zúrivosť jej rozžiarila hnedé oči. Zdvihla ruku, aby ho udrela. Tesne predtým, ako jej dlaň s uspokojivým plesknutím dopadla na cieľ, ju za zápästie chytil stisk ako zverák. Prekvapene a bolestivo vykríkla. Skôr než stihla oplatiť úder, otočili ju a ruku jej bolestivo skrútil za chrbát. Malfoy jej rukou trhol tak vysoko, až Hermiona vykríkla od bolesti. Zdvihla sa na špičky a snažila sa zmierniť bolesť.
„Takže ti to nepovedal, že, Grangerová?“ zasyčal jej Malfoy do ucha a vychutnával si výraz strachu, ktorý poznal na jej tvári. „Musela si sa o tom dočítať v novinách, čo?“ Draco si uvedomil, o koľko je vyšší ako ona. Všimol si tiež, aká je v jeho náručí krehká. Mohol by som ju zlomiť na dve polovice, pomyslel si so zlomyseľným úsmevom a brutálne pritvrdil.
„Povie nám to, keď bude pripravený,“ povedala Hermiona a hlas sa jej mierne zachvel. To Draca vytrhlo z jeho myšlienok.
„Keď bude pripravený. Ha!“ Draco sa vysmieval. „Potter je zbabelec, Grangerová, obaja to vieme. Je slabý a práve jeho slabosti ho nakoniec budú stáť život. Pokiaľ nezvládne svoje chyby, nikdy nad Temným pánom nezvíťazí.“
„Harry nie je slabý, Malfoy. Po prvé, on sa neuchýli k násiliu, aby získal, čo chce. V tomto smere je silnejší ako väčšina,“ vyšplechla.
Jej urážka Dracovi neušla. Zamračil sa a zdvihol Hermioninu ruku vyššie. Usmial sa, keď počul, ako nepríjemne zakňučala. Ako hovoril, dvíhal jej ruku vyššie na chrbát a pomaly zvyšoval jej bolesť. „Dlhujem ti za tvoj pozdrav pri dverách,“ povedal a hlas mu pokryl chorý úsmev. „Dávaj si bacha na chrbát, humusáčka.“
S touto poslednou zašepkanou hrozbou ju Draco od seba odhodil. Hermiona, nepripravená na náhly nedostatok opory, spadla dopredu na podlahu a mohla sa zachytiť len jednou rukou. So zavrčaním dopadla na bok. Okamžite sa prevrátila na chrbát; bála sa z Draca spustiť oči na príliš dlho.
Vzhliadla k nemu. Jej čokoládovo hnedé oči sa zaujímavo vírili. Po prvý raz sa na Draca pozrela so strachom.
Už bolo načase, pomyslel si Draco samoľúbo.
Chladne sledoval, ako sa rýchlo zdvihla. Cúvala chodbou a pritom si zvierala boľavú pravú ruku. Keď už bola pár metrov od neho, otočila sa mu chrbtom a rýchlo vykročila ku schodom. Dvakrát videl, ako sa obzrela. Dvakrát sa stretol s jej pohľadom s rovnakou kamennou tvárou plnou apatie, ktorú roky zdokonaľoval.
Draco počul, ako schádza po schodoch, a s pocitom, že je na seba celkom hrdý, vošiel do svojej novej izby, ktorá zúfalo potrebovala poriadne upratať. Vrstva prachu pokrývala všetok nábytok, dokonca, na Dracovo zdesenie, aj prikrývku na posteli. Rozhrnul prestieradlo a kýchol, keď ho prach pošteklil v nose.
„Mohli aspoň trochu upratať,“ povedal si Draco. Vytiahol prútik z vrecka nohavíc a pustil sa do upratovania izby. Otvoril okno dokorán, aby jeho výr mohol prichádzať a odchádzať, ako sa mu zachcelo. Po niekoľkých „Scourgify!“ bola izba zbavená všetkých známok nepoužívania. Prach už neexistoval a pavučiny, ktoré viseli v rohoch ako husté perleťové závoje, boli preč, rovnako ako pavúky a bezkrvný hmyz, ktorý v nich prebýval.
Draco sa rozhliadol po upratanej miestnosti a stále sa mračil. Bola podstatne menšia ako jeho izba doma a tiež podstatne jednoduchšia. Na vzdialenejšej strane izby stála skromná posteľ, vedľa ktorej bolo malé okno. Na druhej strane izby bol písací stolík. Keď Draco upratoval, nedokázal úplne odstrániť zvláštny zápach, ktorý z neho vychádzal.
Izba rozhodne potrebovala úpravu, ale Draco mal celé leto na to, aby ju vylepšil. Zatiaľ, spokojný, že je aspoň trochu hygienickejšia, sa zvrtol na posteľ a premýšľal o svojej malej „hre“ s Hermionou. Vedel, že nemal vyťahovať scénu na veži, ale takejto príležitosti sa nedalo odolať. Aj keď to poukázalo na jeho vlastné chyby, zároveň to mohlo otriasť jej dôverou v Harryho. A akúkoľvek príležitosť, ktorou by mohol oslabiť Hermioninu vieru v jej drahého hrdinu... Draco bez váhania využije.
Zasmial sa, keď si spomenul na jej vystrašený výraz. 'Nepovie to ani Potterovi, ani Weasleymu,' pomyslel si sebaisto. 'Nebude im chcieť robiť starosti.' Vtom ho niečo zarazilo. Niečo prekvapivé, ale vôbec nie depresívne. Myslel na to, aká krehká mu pripadala v jeho náručí, na jej ostrý pohľad plný strachu a na takmer erotický pocit, že ju má pod kontrolou. 'Pod kontrolou...' pomyslel si a zachvel sa zvrátenou rozkošou. 'Nebolo by to pekné...'
Keď mu myseľ na chvíľu odplávala týmto smerom, zadriemal, pričom sa mu snívalo o tom, ako mu Grangerová servíruje jedlá a upratuje jeho panstvo, zatiaľ čo Draco leží na čiernom koženom nábytku a vyhrieva sa v spokojnej žiari z pocitu dobre vykonanej práce.
Komentáre sú vypnuté, ide hneď ďaľšia kapitola.