Názov: Averzia voči zmene
Originálny názov: An Aversion to Change
Autorka: Misdemeanor1331
Poviedka rešpektuje kánon po 6. diel.
2. Príchod domov
Draco stál pred čiernymi a špinavými dverami a premýšľal, či niekto počul jeho klopanie. Zdvihol ruku ku klopadlu a chystal sa znova zabúchať, keď sa dvere otvorili. Vyvalil oči, keď okamžite spoznal čarodejnicu, ktorá mu otvorila.
'Ako by niekto mohol nespoznať tie vlasy?' pomyslel si.
Vlasy Hermiony Grangerovej boli skutočne poriadne chaotické. Jej hnedé kadere boli kučeravejšie ako zvyčajne, niektoré voľne vytŕčali. Draco uvažoval, čo práve robila, a už sa chcel spýtať, keď...
PLESK!
Hermionina ruka sa spojila s ľavou stranou jeho tváre s rýchlosťou, po ktorej sa zapotácal. Odvrátil sa doprava, potom sa spamätal a znova sa na ňu pozrel, pričom dostal ďalšiu zúrivú facku na opačnú stranu tváre. Pozrel na ňu, obe strany tváre ho teraz bodali. Jej hnedé oči žiarili zúrivosťou, o ktorej si Draco nemyslel, že je u nej možná. Žiarili nenávisťou, divoko v nich tancovali iskry. Zdvihla ruku, aby ho znova udrela, keď ju zachytila bledá a pehavá ruka.
„Hermiona, čo to robíš? Hermiona?“ pýtal sa Ron, kým sa pozeral na ňu. Hermiona nič nepovedala. Zostala hľadieť dopredu a hlasno dýchala nosom. Ron sledoval jej pohľad k Dracovej postave s červenou tvárou.
'Do prdele,' pomyslel si.
Pri pohľade na svojho najväčšieho nepriateľa stojaceho na prahu sa Ronove modré oči rozšírili od šoku a potom sa okamžite zúžili. Pehavá tvár sa mu od hnevu sfarbila do fialova. S revom vyrazil na Draca. Katapultoval sa do Dracovho brucha a obaja chlapci zleteli z verandy na uschnutý a pichľavý trávnik. Ron kričal nadávky a snažil sa trafiť Draca, ktorý sa zo všetkých síl vyhýbal Ronovým úderom. No so sotva zahojenými rebrami, ktoré mu Ron opäť rozbúril zásahom do hrude, sa Dracovi ťažko dýchalo, nieto ešte hýbalo.
Draco počul Hermionin výkrik z verandy. Zrejme to počuli aj tí, čo boli vo vnútri Grimmauldovho námestia. O niekoľko sekúnd sa k Hermione pridalo päť členov Rádu. Na chvíľu všetci znehybneli a zostali bez pohnutia.
Moody sa spamätal ako prvý. Prekvapene vykríkol a kráčal k zápasiacim chlapcom tak rýchlo, ako mu to protéza dovoľovala. Kingsley Shacklebolt ho náhlivo nasledoval a odtrhol Rona od Draca. Ron sa vzpieral proti Kingsleymu, ale nedokázal sa pohnúť z černochovho železného zovretia. Nemohol sa síce hýbať, ale stále dokonale používal hlasivky.
„Zabijem ho! Zabijem ho! Ten skurvený bastard! Pustite ma, aby som ho mohol zabiť!“
„Zavri klapačku, chlapče, skôr, ako než ti Kingsley zovrie aj tú,“ zavrčal Moody. Bolo otázne, či ho umlčala jeho hrozba, alebo Hermionino objavenie sa po jeho boku. No nech už bol dôvod akýkoľvek, Ron zavrel ústa a pozrel na Draca s dýkami v očiach. Draco si bol istý, že čoskoro si to s Ronom rozdá znova.
Len čo bol Moody dosť blízko, aby videl, na koho presne Ron útočí, jeho vrtiace sa modré oko znehybnelo vo svojej jamke, zamerané výlučne na Draca. Draco takmer počul, ako v Moodyho zvrátenej mysli pracujú ozubené kolieska, a začal sa predsa len trochu obávať.
'Ak ma opäť premenia na fretku...'
Hoci si bol Draco istý, že Moodyho napadla aj táto myšlienka, zjazvený muž neurobil žiaden pohyb k prútiku. Už sa chystal vypustiť dych, ktorý zadržiaval, keď sa Moodyho oko začalo opäť krútiť.
„Vstaň,“ žiadal Moody. Draco nečakal pomocnú ruku a ani mu ju neponúkol. Vydal príkaz a odkríval späť k domu, pričom rôznorodej skupinke čarodejníkov a čarodejníc, ktorá sa zhromaždila, aby sledovala túto scénu, povedal, aby sa vrátila k práci.
„Prepáč mi to, Weasley,“ povedal Kingsley hlbokým hlasom. Pustil Rona, ktorý sa vykrútil z Kingsleyho náručia s takou dôstojnosťou, akú len dokázal.
„No tak, Ron,“ povedala Hermiona a chytila ho za ruku. „Vráťme sa dovnútra. Chcem Harryho varovať pred tým, kto je tu.“
Ron zazrel na Draca, ktorému sa podarilo pretočiť na všetky štyri.
„Nemohli by sme ho tu jednoducho nechať? Možno v niekoľkých malých kúskoch?“ Ron pevne zovrel prútik a nastavil ústa do zúrivého úškrnu.
Draco cítil, ako sa mu Ronove oči prepaľujú skrz hlavu, ale bol príliš unavený aj na to, aby sa na oplátku uškrnul. Namiesto toho, aby Ronovi ukázal túto slabosť, Draco pre tentoraz sklonil hlavu, lebo vedel, že si tento prejav poddajnosti bude môcť vynahradiť neskôr.
'Keď sa budem cítiť lepšie,' pomyslel si Draco so zlovestným úsmevom pre seba. 'Lasičiaka si poriadne podám.'
„Nie, Ron, teraz poď! Musíme sa dostať k Harrymu. Nechaj ho, nech si poradí sám. Zrejme si myslí, že je dosť silný,“ povedala Hermiona zlomyseľne.
„Nesmiem zabudnúť pridať na ten zoznam aj humusáčku,“ pomyslel si Draco. Sledoval Hermionu, ako sa s Ronom vracia do domu. Držala sa ho za rameno a prakticky ho ťahala preč od pohľadu na oslabeného Draca.
Počkal, kým budú úplne v dome, a až potom sa pokúsil postaviť. A bolo dobre, že to urobil. Trikrát spadol, kým sa mu podarilo získať stabilitu bez toho, aby si spôsobil nadmerné množstvo agónie. Keď zistil, že sa môže hýbať bez toho, aby stratil vedomie, Draco sa ochromujúco pomalým tempom vydal k dverám.
Chrbát mu kričal, keď sa zohol, aby zdvihol kufor, ktorý pristál medzi mŕtvou burinou na dlho zanedbávaných záhonoch lemujúcich chodník. Zasyčal, keď sa mu do kože zarezala zatúlaná žihľava, a prekvapene sa pozrel na svoj krvácajúci prst.
'Ak toto naznačuje, ako to bude vo vnútri vyzerať', pomyslel si Draco a nasal krv vytekajúcu z rany, 'som v háji'.
****
„Hermiona, neuvažuješ o tom, že by si to Harrymu naozaj povedala, však?“ spýtal sa Ron. Jeho modré oči boli teraz plné obáv a opatrnosti, keď do toho bol zapletený jeho najlepší priateľ.
„No, chystala som sa, ale teraz som zvedavá,“ povedala Hermiona a zastavila sa pred ním. „Prečo by som mu to nemala povedať, Ron? Bol by si radšej, keby sa to dozvedel sám?“ spýtala sa očividným tónom.
„Bol by som radšej, keby sa to vôbec nedozvedel.“
Hermiona prevrátila očami. „Je to síce ideálne, ale vieš, že je to nereálne. Len si myslím, že by sa to mal dozvedieť od nás, namiesto toho, aby to na neho niekto len tak vysypal.“
„Ale ako mu to povieš?“ povedal Ron podráždeným hlasom, akoby mu o to celý čas išlo.
Hermiona zvraštila obočie, čo bolo pre ňu normálne, keď premýšľala.
„Ha, to ťa nenapadlo, však?“ Ron sa víťazoslávne usmial.
Zaostrila naňho pohľad. „Nie, Ronald, nenapadlo. Nemyslím si, že existuje nejaký jednoduchý spôsob, ako povedať Harrymu o...“
„O čom?“ ozval sa hlas priamo za jej chrbtom.
Hermiona vykríkla, nadskočila a otočila sa tvárou k hlasu. Tvár jej trochu poklesla, keď zbadala, že je to Harry, no znepokojenie okamžite zakryla úsmevom, ktorý bol možno až príliš veselý.
„Harry, toto nerob. Takmer si ma zabil - takmer som od strachu vyletela z kože.“
Harry jej venoval slabý úsmev. „Tak mi teda povedz, čo presne, Hermiona?“ Pozrel na ňu vyčkávajúcimi zelenými očami.
Od vchodových dverí sa zrazu ozvala rana a veľký výkrik.
„ŠPINAVÁ KRV V ŠĽACHTICKOM DOME BLACKOV! ŠPINY, VY VŠETCI, ŠPINY!“ Obscénne výkriky pri portréte pani Blackovej sa rozliehali po celom dome. Hermiona počula, ako sa ostatní členovia Rádu snažia portrét znova zakryť, ako aj zjavné chichotanie toho, kto obraz odkryl. Hermiona mala jeden odhad, kto bol vinníkom.
„Niekto je tu?“
„Áno, Hermiona, povedz mu o našom návštevníkovi,“ nadhodil Ron s upreným pohľadom na Hermionu.
Tá Rona prebodla pohľadom a vzdychla si. 'Ach, Ronald,' pomyslela si Hermiona. 'Prečo mi to robíš?'
„Áno, Harry, niekto tu je. Hm, tak sa na to pozrime. Naozaj sa to nedá povedať jednoducho. Takže, povedala by som, že niekto je tu a že...“
„Stojí priamo za tebou,“ dokončil chladný hlas. Hermiona už druhýkrát v ten deň nadskočila a obzrela sa, aby sa postavila tomu hlasu.
'Do prdele,' pomyslela si.
Ten chladný hlas nepatril nikomu inému ako Dracovi Malfoyovi, ktorý sa nejakým spôsobom dostal do domu a dosť dobre sa v ňom orientoval, aby našiel miesto, kde sa Harry, Ron a Hermiona rozprávali.
Ron, ktorý sa práve začal upokojovať od námahy vynaloženej na dvore, opäť očervenel a vrhol sa na Draca. Nebyť Hermiony, bol by na neho aj dopadol. Tá však v poslednej chvíli zachytila jeho ruky a celým telom ho odtiahla od Draca.
„Ach, naozaj, Ronald, ovládaj sa!“ vynadala mu, keď ho zadržala. „Chováš sa úplne detinsky a...“ Chystala sa pokračovať, keď si všimla, čo presne urobila.
Odtiahnuť Rona mohlo, ale nemuselo byť to najlepšie rozhodnutie, aké mohla urobiť. Zastavenie Rona, ktorý sa pustil do Draca, možno ušetrilo obom stranám značnú dávku fyzickej bolesti, ale zároveň nechalo cestu od Harryho k Dracovi absolútne voľnú.
Komentáre sú vypnuté, nasleduje hneď ďalšia kapitola.