Preklady fanfiction Harryho Pottera

Len pre našu zábavu a poučenie.

Averzia voči zmene

1. Odchod

Averzia voči zmene
Vložené: Jimmi - 13.10. 2023 Téma: Averzia voči zmene
Jimmi nám napísal:

Názov: Averzia voči zmene

Originálny názov: An Aversion to Change

AutorkaMisdemeanor1331 


Poviedka rešpektuje kánon po 6. diel.


Ak stále váhate, nakuknite na koniec 3. kapitoly...  a napíšte, či zaujal. 
Prvý diel série je alternatívny siedmy ročník, zlý Lucius, ale inak klasika. 

1. kapitola


Odchod

Draca nešetrne hodili na drsnú kamennú podlahu k nohám Temného pána. Kameň mu zľahka porezal tvár, ale drobné škrabance boli tým najmenším, čo ho trápilo. Nepodarilo sa mu zabiť Dumbledora. Namiesto neho to musel urobiť Snape. Kvôli svojej slabosti spackal svoju prvú misiu. Ocitol sa v problémoch a vedel to. A ak mal človek problémy s Voldemortom, mal jedinú možnosť: prosiť.

"Prosím, môj pane. Odpusť mi. Bol som slabý. Nechal som sa zlákať prázdnymi sľubmi toho starca. Sklamal som ťa." Draco zvesil hlavu nižšie, ak bol takýto úkon vôbec možný. V jeho hlase zaznela úprimná hanba a ľútosť.

"Mlč!" ozval sa Voldemortov autoritatívny hlas z jeho vyvýšeného miesta v červenom kresle. "Nechcem počuť tvoje úbohé výhovorky, chlapče. Prial by som si len, aby si ma poslúchol, čo si neurobil. A za to si zaslúžiš len jedno."

Draco sa pripravil na rýchly príchod smrti. Nebolo by to prvýkrát, čo očakával jasné zelené svetlo smrtiacej kliatby. Namiesto ľadového zovretia smrti ho však čakalo neuveriteľné množstvo bolesti.

"Crucio!"

Draco sa zvrtol na podlahe, schúlil sa do klbka a pritisol si nohy k hrudi. Takáto bolesť mu nebola neznáma, veď s otcom žil sedemnásť rokov. Ale akokoľvek ju poznal, nezvykol si na ňu. Veď kto by si niekedy zvykol na pocit, keď mu oči vypaľuje biely rozžeravený kutáč? Alebo na klin, ktorý mu vrážajú pod nechty? Alebo na orgány, ktoré mu divosi trhajú na kusy pod vlastnou kožou?

Jeho otec Lucius Malfoy sa teraz pozeral na to, ako jeho syna mučia. Jeho chladné oči v sebe nemali žiadnu ľútosť. Namiesto toho v nich bolo cítiť veľké sklamanie a maximálny odpor. Pery sa mu skrivili, keď počul, ako Draco žalostne kričí od bolesti.

Bolesť prestala takmer tak náhle, ako sa začala, a Draco zostal spotený a dychčiaci ležať na studenej podlahe. Voldemort odtrhol pohľad od bezcenného chlapca pri svojich nohách a vyštekol rozkaz Luciusovi.

"Odstráň mi toho chlapca z očí! Odveď ho späť na Malfoy Manor a daj mu vlastnú lekciu. Do hodiny ťa tu očakávam, aby si dostal ďalšie pokyny. Je to jasné?"

"Áno, pane," odpovedal poslušne.

Lucius pristúpil k nehybnému Dracovi a hrubo ho chytil za rameno. Vytiahol mladého muža na nohy, obaja sa s malým prasknutím premiestnili a len o niekoľko sekúnd neskôr dorazili na Malfoy Manor.

Lucius hneď po ich príchode zhodil Draca na zem; akoby sa svojho syna nechcel dotknúť ani o chvíľu dlhšie, než bolo nevyhnutné. Potom začal so svojím vlastným druhom trestu: zmesou fyzického a emocionálneho mučenia, ktorú za roky otcovstva zdokonalil.

Takmer hodinu Lucius Draca urážal a ponižoval ho všetkými možnými spôsobmi. Z času na čas pridal dobre mierené zaklínadlo, kopanec do brucha alebo úder ostrou palicou po Dracovej tvári. Výsledkom bol zlomený a krvácajúci chlapec, ktorý nehybne, ale stále pri vedomí ležal na bielej mramorovej podlahe v predsieni sídla. Z Dracovho tela neustále vytekala krv, ktorá sa hromadila a zrážala na podlahe a vytvárala desivo krásny kontrast karmínovej farby na slonovinovej kosti.

S poslednou urážkou a kopancom do Dracových rebier sa Lucius s obrovským odporom zahľadel na svojho syna a odkráčal preč.

Dracova myseľ zaregistrovala zvuk otcových podpätkov a palice na tvrdej kamennej podlahe a počula prasknutie jeho odmiestnenia. Až vtedy si Draco dovolil pohnúť sa. S poľutovaniahodnou pomalosťou sa presunul k stene a vytvoril na podlahe široký pruh rozmazanej krvi. Pretlačil sa do sedu, zvíjajúci sa od bolesti a pomaly dýchajúci. Cítil, ako sa mu jedno alebo dve rebrá tlačia do pľúc a bránia mu v dýchaní. Každý pomalý nádych prinášal výbuch bolesti, každý výbuch bolesti prinášal ďalší nádych a každý nádych prinášal ďalšiu bolesť. Bol to neznesiteľný kolobeh.

Bolesť bránila Dracovi upadnúť do vytúženého stavu bezvedomia. Udržiaval si chabý záchvev zdravého rozumu tým, že sa presviedčal, že čoskoro príde oslobodenie od bolesti, či už to bude požehnané bezvedomie alebo smrť. Bezvedomie bolo pre neho aj tentoraz záchranou, ako to bolo aj všetky razy predtým. Hlava mu klesla na stenu, keď omdlel od straty krvi.

****

O koľko neskôr sa prebral, si Draco nebol istý. Vedel len to, že sa mu postarali o rany a obviazali mu hruď. Namiesto toho, aby ležal na mramorovej podlahe v kaluži vlastnej krvi, spočíval teraz na čiernom koženom gauči v otcovej obývačke.

'Matka ma našla,' pomyslel si s istotou. Keby to bol jeho otec, Draco by ešte stále krvácal na podlahe.

Otvoril oči, ale cítil sa príliš slabý na to, aby sa pohol viac. Spoza pohovky sa k Dracovým ušiam doniesol hlboký a ľadový hlas jeho otca.

"Našťastie pre teba Temný pán povedal, že nie je všetko stratené. Vymyslel pre teba spôsob, ako sa vykúpiť. Nezaslúžiš si takúto šancu, ale Temný pán je milosrdný."

'Milosrdný.' Draco sa tejto poznámke v duchu zasmial, ale navonok neprejavil žiadne gesto, ktorým by dal najavo svoje emócie. Ak by to urobil, prakticky by si vyžiadal ďalší výprask, prípadne aj smrť.

Lucius sa presunul dopredu na pohovku, aby si syna lepšie prezrel. Uškrnul sa na obväzy, akoby aj tie boli prejavom slabosti.

"Ale vedz, že ak túto misiu nezvládneš, urobí niečo horšie, než že ťa zabije. Rozumieš mi, chlapče?"

Draco chabo prikývol, že rozumie, a snažil sa zostať pri vedomí a dostatočne bdelý, aby počul nové rozkazy Temného pána. Keď Lucius skončil s vysvetľovaním, zdvihol sa na odchod. "Rozumieš, čo musíš urobiť, Draco. Nesklam ma."

Posledné slová zazneli s nevyslovenou hrozbou. S tým Lucius odišiel.

****

Prešiel týždeň. Draco nebol ani zďaleka úplne uzdravený, ale získal späť dosť síl a mysle, aby si uvedomil, čo musí urobiť.

Musím sa odtiaľto dostať, pomyslel si zúfalo. Vystúpil po dlhom schodisku do svojej izby a často sa zastavoval, aby si vydýchol. Trasúcimi sa bielymi prstami zvieral zábradlie, zhlboka dýchal a zároveň stonal od bolesti kvôli prasknutým rebrám. Konečne dorazil do svojej izby a vyčerpaný sa oprel o dvere. Zo všetkého najviac si chcel oddýchnuť. "Ale nemôžem. Nie teraz. Najprv sa odtiaľto musím dostať.

Draco čo najrýchlejšie roztvoril zásuvky a začal chaoticky hromadiť oblečenie do kufra. Nohavice, košele, boxerky, ponožky, všetko. Nič nenechával v skrini, ani v kúpeľni.

Snažil sa nemyslieť na svoju matku, na tú úbohú ženu, ktorej skutočne záležalo na synovom blahu. Práve ona znášala väčšinu otcovho hnevu, keď bol Draco dieťa. Ale teraz, keď bol právoplatne dospelý, mohol Draca biť, koľko chcel, bez strachu z trestu od Wizengamotu. Polovica z neho mu aj tak patrila, takže sťažovanie by prinieslo len málo úžitku. Draco dúfal, že otec nezabije jeho matku, kým bude preč, ale nebolo možné predvídať konanie toho sadistického muža.

Dostať sa dolu bolo o čosi ťažšie ako vyjsť hore. Oslabený chlapec sa snažil potichu ťahať svoj ťažký kufor dolu schodmi. Jeho pokus sa nestretol s veľkým úspechom. V polovici cesty dolu jeho trasúce sa prsty, teraz už pokryté tenkou vrstvou potu, stratili úchop neforemného kufra. Ten zadunel na schodoch a hlasno sa rozozvučal v prázdnej hale. Vedel, že je len otázkou času, kedy ho matka pribehne zastaviť. Ignorujúc čiernu tmu, ktorá teraz ohrozovala jeho zrak, a rany, čerstvo otvorené od fyzickej námahy nahor a nadol po schodoch, Draco sústredil zrak na dvere.

Pokračoval ťažkými a pomalými krokmi. Vzdialenosť, ktorá nemohla byť väčšia ako desať metrov, sa mu zdala byť ako  desať míľ. Bola to nekonečná chôdza.

Takto musia vyzerať kroky mŕtveho, pomyslel si.

Konečne sa dostal na prah a zhlboka sa nadýchol. S odhodlaním ho prekročil, oficiálne mimo hraníc, ktoré ho tak dlho väznili. Keď už bol v polovici chodníka, otočil sa, aby si naposledy prezrel svoj dom. Tmavá a zádumčivá stavba k nemu necítila žiadnu lásku a on ju necítil na oplátku. Nenávidel každý pochmúrny kameň, každý groteskný chrlič, každú hrozivú vežu, každý čnejúci komín. S víťazoslávnym úsmevom sa premiestnil na adresu, ktorú mu Dumbledore mentálne poslal len pár sekúnd pred smrťou.

Posledné, čo Draco videl, keď zmizol, bol pohľad na jeho matku. Opierala sa o dvere Malfoy Manoru s výrazom porážky. Samozrejme, uvedomovala si, čo jej syn robí a že je bezmocná, aby ho zastavila. Aj zo vzdialenosti, v ktorej sa nachádzal, videl, ako jej po bledej tvári neustále stekajú slzy. Jednu ruku zdvihla k hlave a jemne si ju pritisla. Druhú mala nad srdcom, prsty sa jej mierne ohýbali, akoby ten pohyb bol to jediné, čo udržiavalo opotrebovaný orgán v činnosti. Draco pocítil, ako ho ťahá za srdce: opustiť matku, ženu, ktorá sa oňho starala a vychovala ho, bolo ťažšie, ako čakal.

Videl ju len chvíľku a potom bol preč.

V okamihu Draco pristál v zanedbanej štvrti. Počul, ako sa ostatní ľudia žijúci na ulici venujú svojmu životu tak hlasno, ako len mohli. Bábätká plakali, milenci sa hádali a deti sa smiali. Všetky tieto normálne zvuky, ktoré Draco nikdy nemal možnosť zažiť, ho zasiahli ako tehla.

Vzdychol si. 'Tak takto žije druhá polovica.' Draco svoje rozhodnutie neľutoval, ale želal si, aby to bolo inak.

Ako kráčal k adrese, dom sa pomaly zhmotňoval. Najprv sa objavili malé a opotrebované dvere. Dvere potom obklopovali ošarpane vyzerajúce steny a okná pokryté hustými pavučinami perleťovo bielej farby. Zdvihol ruku ku klepadlu na dvere v tvare hada. Draco sa zamračil, keď sa znova zhlboka nadýchol a dvakrát zaklopal na dvere Grimmauldovo námestie č. 12, sídla Fénixovho rádu.


Komentáre sú vypnuté, ide hneď ďalšia kapitola. 

K tomuto článku nie je možné vložiť komentár.
K tomuto článku nie je možné vložiť komentár.
K tomuto článku nie je možné vložiť komentár.

Prehľad článkov k tejto téme:

Misdemeanor1331: ( Jimmi )08.02. 202521. Obnovovanie
Misdemeanor1331: ( Jimmi )03.02. 202520. Jemné zmeny
Misdemeanor1331: ( Jimmi )02.02. 202519. Prepad zo zálohy
Misdemeanor1331: ( Jimmi )26.01. 202518. Náprava škôd
Misdemeanor1331: ( Jimmi )19.01. 202517. kapitola - Návštevy v nemocnici
Misdemeanor1331: ( Jimmi )14.01. 202516. Delírium
Misdemeanor1331: ( Jimmi )12.01. 202515. kapitola
Misdemeanor1331: ( Jimmi )11.01. 202514. kapitola
melisande88: ( Jimmi )05.01. 202513. Líška
Misdemeanor1331: ( Jimmi )22.09. 202412. Vlk
Misdemeanor1331: ( Jimmi )18.09. 202411. Usporiadanie
Misdemeanor1331: ( Jimmi )01.09. 202410. Príchod
Misdemeanor1331: ( Jimmi )01.09. 20249. A tak to začína
Misdemeanor1331: ( Jimmi )31.08. 20248. Reakčný čas
Misdemeanor1331: ( Jimmi )30.08. 20247. Hermionina misia
Misdemeanor1331: ( Jimmi )10.11. 20236. Sladká pomsta
Misdemeanor1331: ( Jimmi )20.10. 20235. Letné podozrenia
Misdemeanor1331: ( Jimmi )20.10. 20234. Machiavellistický začiatok
Misdemeanor1331: ( Jimmi )13.10. 20233. Váhavé prijatie
Misdemeanor1331: ( Jimmi )13.10. 20232. Príchod domov
Misdemeanor1331: ( Jimmi )13.10. 20231. Odchod
m_mcgonagall_65: ( Jimmi )06.10. 2023Úvod k poviedke