Preklady fanfiction Harryho Pottera

Prológ  Druhá strana

Viem, že by to bolo strašné,
Nasledovať všetkých odvážnych

A ponúknuť ti svoju ruku,
Aby ťa vytiahla na suchú zem

Keď jediné, čo mám, je pohyblivý piesok,
Ten trik nemá cenu času, čo stojí

Som chorý z počúvania svojich vlastných lží,
A láska je havran, keď letí

David Gray, "Na druhej strane"

ooo

Hermiona si vzdychla, keď kráčala po chodbe na piatom poschodí. Práve pristihla párik snažiaci sa vkradnúť sa do prefektskej kúpeľne a odobrala im zodpovedajúce fakultné body. Skontrolovala hodinky, bolo pol desiatej. Do jej hliadkovania dvakrát týždenne zostávala polhodina a ona bude mať čas popremýšľať o tom, ako si túto láskavosť vybrať od Ernieho, ktorý v poslednej minúte z hliadkovania s ňou vycúval.

Prosím, Hermiona, budem tvojím dlžníkom! Zajtra je veľký test z Astronómie, na ktorý sa musím učiť...

Nikdy by nesúhlasila, keby jeho dôvodom nebola škola. Nepáčilo sa jej samotná hliadkovať po chodbách. Ten starý hrad mal priveľa záhad a každý škripot v podlahe či schodoch, každé zaváhanie tieňa ju znervózňovalo. Nedokázala prejsť popri chlapčenskej kúpeľni na šiestom poschodí bez toho, aby si nepredstavovala Harryho, bieleho ako stena a s  krvou po celom tričku. Podľa toho ako to Harry popisoval, Malfoy bol veľmi ťažko zranený a mal veľké šťastie, že to prežil.

Hoci nedovolila, aby to Harry vedel, keďže nechcela podporovať jeho skoro posadnutosť, Hermiona si naozaj myslela, že má Malfoy niečo za lubom. Jeho správanie bolo príliš zvláštne, aby sa dalo úplne ignorovať; hoci si o ňom nemyslela, že je schopný niečoho príliš nečestného či zložitého. Teraz býval večne zamyslený, na hodine, v knižnici, na chodbách, počas jedla - ak sa vôbec ukázal.

Hermiona si všimla, že stále vynakladal nejakú snahu na Elixíroch, ale ľahko sa znechutil a potom sa úplne vzdal, ak nemohol niečo urobiť. Roky predtým aspoň dokončil svoju prácu. Alebo to Snape urobil za neho, čo by ju ani v najmenšom neprekvapilo. Myslela si, že je dosť bystrý, pretože sa mu podarilo získať požadovaný počet VČÚ, aby pokračoval v Elixíroch na MLOKy a zopár iných predmetov. Hoci jej nikdy nepripadal mimoriadne nápaditý, keďže sa spoliehal na svoje meno a peniaze svojho otca, že ho posunú v škole ďalej. Vždy si myslela, že sa tomu mohol venovať viac.

Hoci, musela priznať, že ho dosť často videla v knižnici, večne zohnutého na knihou a stohom kníh vedľa seba, zúrivo si čmárajúc na pergamen. Raz bola prinútená posadiť sa vedľa neho, keď tam neboli žiadne iné voľné stoly a bolo tak rušivé byť v blízkosti neustáleho škrabania jeho brka a jeho občasného mrmlania, že odišla skôr, než dokončila svoju úlohu.

Znova si vzdychla a skontrolovala hodinky, kým robila posledné kolečko na piatom poschodí. Zostávalo jej dvadsať minút. Hermiona zamierila ku schodom, ktoré by ju zaviedli na štvrté poschodie, keď ju zrazu schmatli zozadu a zatiahli do tmavej učebne.

Ruka, ktorá sa jej pritisla na ústa, bola veľká a hrubá a ruka okolo jej pása ju pevne držala. Bola taká prekvapená útokom, že jej na chodbe vypadol prútik a teraz v duchu na seba kričala, že bola taká neopatrná.

"Silencio!"

Ruka na jej ústach zmizla a ona sa pokúsila vykríknuť, napriek tomu, že vedela, že je to zbytočné. Ďalšia veľká ruka bola obtočená popod jej ľavú ruku a cez jej krk.

"Dobre, dobre, pozrieme sa, čo tu máme?" povedal nejaký chlapec pomalým hlasom.

Hermiona sa zúfale poobzerala, boli v učebni Kúziel. Dokázala rozlíšiť okolo seba niekoľko veľkých tvarov, trochu sa pohybovali, ale zostávali na mieste.

"To je tá humusáčka," riekol ďalší chlapec.

"Samozrejme, že je to tá humusáčka," zasyčal ten prvý chlapec. "Vedeli sme, že tu bude, ty idiot."

Musel to byť Malfoy a jeho gorily. Pri tej myšlienke Hermione stuhla krv a bránila sa, ale zbytočne. Jej väzniteľ zovretie len zosilnel a pritlačil na jej pľúca. Malfoy bol prefekt, poznal rozvrh hliadok, dokonca aj keď ho nikdy nesledoval. On by vedel miesto, ktoré jej túto noc pridelili. Skontrolovala túto učebňu, že?

"Vieš, čo si humusáci zaslúžia, však, ty špina?"

Hermionine oči sa pomaly prispôsobovali a mohla s istotou rozlíšiť, že jeden z chlapcov pred ňou je Crabbe. To znamenalo, že Goyle ju asi drží a že ten, čo k nej hovorí, môže byť jedine Malfoy.

V tej chvíli lúč mesačného svetla prerazil mrakmi a Hermiona mlčky zalapala po dychu nad tým, čo uvidela. Pred ňou stál Blaise Zabini s nožom v ruke, úškrn na jeho tvári a šialený lesk v jeho skoro čiernych očiach.

"Humusáci si nezaslúžia žiť, Grangerová," posmieval sa a krútil ten nôž vo svojej ruke.

Hermiona sa snažila nepanikáriť a potom vrazila podpätok tak silno, ako mohla, Goylovi na nohu. Zavrčal, pohol sa, ale jeho držanie zostávalo pevné.

"Sprostá čarodejnica!" vykríkol Zabini, jeho tvár teraz nepríčetne nahnevaná.

Nikdy ho nevidela takto sa správať, myslela si, že nemal vyhranené názory pokiaľ išlo o tú tradičnú čistokrvnú propagandu, ktorú stelesňoval slizolinská fakulta. Vždy sa zdal veľmi pokojný a hrubo nerozprával.

"Kvôli tomuto sa na tomto poriadne zabavíme." Znova sa uškrnul, kývol na Goyla a potom vrazil ten nôž Hermione do hrude.

ooo

Draco sa snažil dostať zo siedmeho poschodia, kde pracoval v tajnej miestnosti, do podzemia bez toho, aby ho prichytili. Podnikol všetky opatrenia, ktoré mohol - použil silencio na svoje kroky, kúzlo, ktoré by spôsobilo, že keby sa niekto priblížil, zrazu by považoval opačný koniec chodby za veľmi príťažlivý. Grangerová a ten... MacMillan mali pochôdzku a on mal šancu snehovej vložky v pekle, že sa mu podarí zvládnuť celú cestu bez toho, aby si nevyslúžil trest.

Keď sa dostal na šieste poschodie bez toho, aby zazrel pozoruhodné vlasy Grangerovej, či začul MacMillianovo nafúkané nárečie, pomyslel si, že možno má šťastie a oni obaja sa, v tú istú noc, rozhodli zabudnúť na svoje povinnosti. To nebolo pravdepodobné, ani pre jedného z nich... možno sa niekde uvoľňovali muchľovaním. Pokrčil plecami pri tej myšlienke. Počul od Pansy, ktorá to počula od Millicent, ktorá to začula od nejakých bifľomorských dievčat, že Ernie má na jazyku bradavice.

Nie že by si Grangerová zaslúžila niečo lepšie.

Draco sa zakrádal toľkými tieňmi, koľkými mohol, načúval pri dverách každej učebne, či nezačuje zradné zvuky dobrého bozkávania. Keby raz prešiel popri nich, mohol by vyraziť na cestu a báť sa len Filcha a jeho prekliatej mačky.

Pri Merlinovi, nepremýšľal o bozkávaní odkedy... nuž, poriadne dlho. Bol príliš vystresovaný, aby sa dokázal sústrediť a okrem toho, stále sa liečil z Potterovho hnusného prekliatia. Tie hlboké rany, ktoré Draco utrpel, hoci dva týždne staré, stále sa ešte poriadne nezahojili. Snape mu povedal, že to pôjde pomaly, pretože tá kliatba bola veľmi temnou kliatbou a že temné kliatby sa nikdy úplne nezahoja. Pravdepodobne mu zostanú jazvy, hoci bude schopný ukryť ich pod svojím oblečením. Bude znetvorený po zvyšok svojho života, ktorý, v tejto chvíli, sa nejavil, že bude trvať veľmi dlho.

Robil to najlepšie, čo mohol, ale bol blízko beznádeji. Ak nebude môcť opraviť tú skrinku, na ktorej pracoval celý rok, nemal žiaden plán ako dokončiť svoju úlohu. Pripadal si ako blázon, za to, že si myslel, že bude užitočný pre Temného pána. Keď k nemu prišli jeho matka a teta, aby ponúkol seba samotného na Luciusovo miesto, nebolo to skutočné. Keď ho Temný pán označkoval, dal mu jeho prvú úlohu, nebolo to skutočné. Umiestniť ten náhrdelník u Rosmerty, použiť Imperius, aby ju ovládal, otráviť víno určené pre Dumbledora... nič z toho mu nepripadalo skutočné. Bolo to ako keby sa oddelil od svojej normálnej existencie, sledoval sám seba ako všetky tieto vecí robí.

Teraz ale, bolo to zízanie-sebe-do-tváre-a-dýchanie-na-seba skutočné. Do konca semestra mal už len niekoľko týždňov a potom stratí svoju šancu a pôjde domov prázdny a neúspešný. Maximálne sa snažil, aby nemyslel na dôsledky svojho zlyhania, pretože nepochyboval, že Temný pán splní svoje hrozby. Zlyhanie nepripadalo do úvahy. Jeho najlepší plán bol stále ešte na dlhé lakte a na Dracovi záležalo, aby opravil tú prekliatu skrinku a získal nejakú výhodu nad Dumbledorom. Potom nájde toho starého muža, namieri na neho svoj prútik, a... Draco ťažko prehltol, hrdlo mu vyschlo pri pomyslení, že tie slová vysloví nahlas.

Trénoval sa v zrkadle, ale dokázal ich len zašeptať.

Draco zaklial, keď prudko vkročil do chodby na piatom poschodí, jeho topánky hlasno zabuchotali na kameňoch pod nimi. Stuhol, očami poskakoval okolo seba a čakal, kedy si ho niekto všimne. Keď prešlo niekoľko okamihov bez známky niekoho, vydýchol úľavou. Zase bol opatrný, keď sa približoval k schodom na štvrté poschodie.

Mesačný svit presvital cez okno za ním, dopadol na prútik ležiaci na zemi pred učebňou Kúziel. Zastal, mysliac si, že je to možno trik. Keď zízal na ten prútik, všimol si z učebne presvitať mesačné svetlo, ktoré sa mihotalo spôsobom naznačujúcim, že sú vnútri ľudia.

Nakoniec našiel Grangerovú a MacMilliana? Ak áno, na čí prútik hľadel a prečo ho jeho vlastník nechal tu?

Draco sa priblížil k miestnosti a našiel dvere trochu poodchýlené.  Mohol počuť pohyb vo vnútri a škripot nábytku po zemi.

"Vieš, čo si humusáci zaslúžia, však špina?"

Stuhol pri hlase svojho spolubývajúceho. V miestnosti bol Zabini, s humusáčkou a asi nebol sám. Niet divu, že sa Crabbe a Goyle nedostavili, aby strážili pre neho tú miestnosť.

Na chvíľu zvažoval, že odíde, oblúkom sa učebni vyhne. Pravdepodobne by prešiel bez povšimnutia, snažiac sa najlepšie ako mohol nepredstavovať si, čo sa deje za ním. Nebol hrdina; nebol Potter, pre živého boha.

Draco sa skoro rozhodol pohnúť, keď začul Blaisa znova prehovoriť.

"Humusáci si nezaslúžia žiť, Grangerová."

Pri Merlinovej brade. Mali Grangerovú! Čo si mysleli, tie tupé hlavy? Ona? Chceli privolať hnev každého jedného profesora na škole plus riaditeľa, Pottera a  Weasleyovského potomstva?

Draco začul pohyb a zamraučanie od bolesti.

"Sprostá čarodejnica!"

Grangerová sa musela pokúsiť uniknúť. Dracovo srdce búšilo v hrudi, krv sa mu hnala do uší. Niežeby ju chcel nejako obzvlášť zachrániť, ale v tých sekundách, čo prešli, odkedy začul jej meno zo Zabiniho úst, zistil, že ani nechce, aby sa jej niečo stalo.

"Kvôli tomuto sa na tomto poriadne zabavíme."

Draco vytiahol prútik, otvoril dvere dokorán, vkročil do izby presne včas, aby videl Blaisa prepichnúť nožom Grangerovej hruď.

Stovky rozličných myšlienok prebehli Dracovi hlavou, obrázky z jeho minulosti. Jej huňatá hlava poskakujúca uličkou vlaku pred jej prvým ročníkom v škole. Ten vzdorný spôsob akým vystrčila bradu, keď ju prvý raz nazval humusáčkou. Ten nahnevaný záblesk v jej očiach tesne predtým, ako mu v treťom ročníku strelila facku. To, ako vyrazila dych každému chlapíkovi vo Veľkej sieni na Vianočnom bále a ten nahnevaný výraz na jej tvári na niečo, čo jej povedal Weasley. Ten nezbedný úsmev, ktorý nosila počas väčšiny piateho ročník, ako keby práve začula naozaj dobré tajomstvo. Tie kradmé pohľady, ktoré vysielala na Weasleyho väčšinu toho roka.

Nebola len humusáčka, bola tiež dievča, s myšlienkami, citmi, cieľmi a ambíciami. Nikdy mu na nej nezáležalo, ale keď hľadel na jej krvácajúce telo, uvedomil si, že nechce, aby zomrela.

Výraz na jej tvári v tej chvíli bol výrazom šoku a bolesti. Crabbe sa smial, Goyle sa tváril, ako keby sa rozhodoval, či odpadne alebo sa k nemu pripojí. Zabini sa otočil k votrelcovi, len aby sa uvoľnil, keď zistil, kto to je.

"Malfoy, presne včas."

Vtedy sa na neho Grangerová pozrela, kvapka krvi tiekla z kútika jej úst k jej brade, začínala lapať po dychu. Nehovorila, oči dokorán, vystrašené a plné nádeje. Z nejakého dôvodu sa pozerala na neho, ako keby on bol jej posledná nádej. Z tej rany presakovala krv, vytekala okolo noža, ktorý bol stále zaseknutý v jej hrudi, špinila jej oblečenie.

Tá rukoväť... Draco ju spoznal. Zabini ho nosieval celý rok, chvastal sa, že ho kúpil od pouličného predavača v Tandoori to leto pred piatym ročníkom a ako malo mať magické schopnosti Temnej mágie.

Teraz... sa tá krv okolo Grangerovej zranenia menila na čiernu.

Nebola len humusáčka...

Bola tiež dievča.

Draco mal pocit, ako keby zízal na Grangerovú, oči spojené, celú večnosť. Život z nej pomaly unikal, jed z toho noža si robil cestičku k jej srdcu. Zomrie, ak nič neurobí a on nebude lepší než Zabini či tí ostatní. V jeho mysli sa mihol obraz toho starého muža na mieste Grangerovej. Zomrie Dracovou rukou, tak aby jeho matka mohla žiť. Bude mať na svojej duši dve čierne jazvy. Možno... keby pomohol Grangerovej, mohol by vyrovnať tú poškvrnenie, ktoré získa po dokončení svojej úlohy. Aspoň bude mať biele miesto vedľa toho čierneho.

"Chceš to s ňou dokončiť?" riekol Blaise.

Dracovi Blaisov hlas znel, ako keby prichádzal spod vody. Tá otázka popchla Draca k činu. Otočil sa k Zabinimu a použil Grangerovej prútik, aby ho odzbrojil.

"Čo to..." začal Zabini.

Draco ho umlčal, potom zviazal jeho nohy a ruky a omráčil ho. Crabbe len začal reagovať, keď ho Draco odzbrojil a poslal ho letom cez celú miestnosť, kde zasiahol tvrdo stenu. Draco omráčil aj jeho, potom sa otočil ku Goylovi, ktorý nechal Grangerovú klesnúť na kolená.

"Draco," povedal, "čo robíš?"

"Ja... Ja neviem." Rýchlym švihnutím zápästia Draco omráčil Goyla.

Hermiona klesla na zem, lapajúc po dychu. Draco k nej pribehol a vystrel ju na zem. Pozrel sa na ňu, stretol sa s jej pohľadom a zbadal zmätok.

"Toto bude bolieť," riekol, keď zovrel ruku okolo rúčky toho noža.

Sotva kývla hlavou a zatvorila oči.

Draco potiahol celou svojou silou a nôž sa uvoľnil. Hermionine ústa sa otvorili a tvár sa jej skrútila v bolesti, ale stále nevydala ani hláska. Zamračil sa a odstránil umlčovacie kúzlo.

Na to zalapala po dychu, sledujúc ho so svojimi veľkými, hnedými očami.

Draco prezeral ten nôž, hľadal niečo ohľadne jeho pôvodu a našiel pozdĺž ostria staroveké severské runy. Rytina bolo celkom nová, určite nie zo severského obdobia, len ten jazyk bol zastaralý. Rozpoznal ten slovný obrat, populárny medzi smrťožrútmi.

Zo srdca Pekla bodám ťa. V mene nenávisti chrlím na teba môj posledný výdych.

Bolo to veľmi mocná pieseň. Keď sa odriekavala počas istých obradov, s vhodnými zaklínadlami a prostredím, mala za následok silný mrak smrteľného, červeného dymu. Ten dym sa dal zachytiť, zazátkovať a použiť v elixíroch alebo, v tomto prípade, ukovať do samotného kovu.

Uvoľniť temnú mágiu z toho noža bolo nemožné; avšak mohol sa pokúsiť vytiahnuť ten jed z krvi Grangerovej a potom dúfať, že vylieči jej ranu. Prikrčil sa pri nej, všimol si, aká bledá bola od straty krvi.

Opatrne začal rozopínať jej blúzku. Slabo sa voči nemu bránila. "Uvoľni sa," riekol. "Snažím sa ti pomôcť:" Upokojila sa. Draco skončil s posledným gombíkom a prezeral to zranenie. Vpich prešiel dnu tesne pod rebrom a podľa toho, ako dýchala, asi prebodol pľúca. Očistil prebytočnú krv. "Toto bude bolieť viacej," povedal jej, keď umiestnil svoj prútik nad ranu.

Grangerová sa na neho pozrela a on si pomyslel, že mu povie nie. Zhlboka sa nadýchol, napočítal do troch a zastrčil špičku svojho prútika do diery, ktorú zanechal ten nôž.

Vykríkla, tvár sa jej skrivila do grimasy a načiahla sa po jeho voľnej ruke. Keď ju chytila, ovinula svoje tenké prsty okolo jeho a stisla tak silno, že sa skoro strhol a vytrhol prútik z jej tela. Pomyslel si, že mu možno zlomila prsty. Postupne tá bolesť ustupovala a jej zovretie ochabovalo.

Draco mrmlal tie slová, ktoré mali vytiahnuť ten jed, vylúčený z toho noža, von z jej organizmu. "Syphodio veneficus," opakovane mrmlal. Zakaždým je jeho prútik zachvel mágiou a potom nakoniec sebou prudko trhol, keď vytiahol tak veľa tej diabolskej látky, koľko dokázal. Ten náraz vyslal Grangerovú do návalu bolesti a ona omdlela.

Po vytiahnutí všetkého jedu Draco sa dal do liečenia jej zranení. Nikdy to netrénoval, ale Snape mu povedal, čo robiť. Maldirarum percuro bolo kúzlo na vyliečenie zranení temnej povahy. Snape ho použil na Draca potom, čo ho preklial Potter a Draco chcel vedieť, čo to bolo, aby to mohol v budúcnosti použiť. Nemohol vedieť, že to použije tak skoro.

Našťastie bola bodnutá len raz, hoci to bola hlboká rana. Draco systematicky napravoval jej pľúca, krvné cesty a vrstvy pokožky až kým sa celá diera po vpichu nezavrela a nezanechala za sebou nedotknutú, ružovú pokožku. S uspokojením si všimol, že zostane len minimálna jazva.

Sedel na zemi, vyčerpaný. Bol zhrbený nad Grangerovej telom skoro pol hodiny, vydávajúc svoju energiu na konkrétne, cielené miesto jej tela. Uškrnul sa nad tou mimovoľnou narážkou a potom sa pozrel na jej nehybné telo pri svojom boku, premýšľajúc, že by ho mal asi zakryť.

Draco si vzdychol a vrátil sa do zohnutej polohy nad ňu a začal jej zapínať blúzku. Asi bude potrebovať zopár Krvdoplňujúcich elixírov, ale protivila sa mu predstava, že by mal niekomu povedať, čo sa stalo a ľudia by sa dozvedeli, čo urobil. Neľutoval, že ju zachránil, ale predpokladalo sa, že pracuje pre netvora, čo hodlal vyhladiť ľudí ako ona. Nemyslel si, že by rozhovor medzi jeho priateľmi a rodinou prebiehal veľmi dobre.

Práve keď zapínal posledný gombík, Hermiona sa načiahla a chytila ho za ruku. Prekvapil sa, stuhol a potom sa stretol s jej pohľadom. Pozerala na neho skrz omámené, zakalené oči.

"Niečo ťa bolí?" spýtal sa, keď si vytiahol ruku a potom sa vedľa nej posadil.

Pokrútila hlavou. "Ja... necítim sa... veľmi dobre."

"Nečakal som, že by si sa. Stratila si veľa krvi."

Hermiona niekoľkokrát zažmurkala a potom sa ich oči znova stretli, jej oči boli kalné, ale boli tiež odhodlané. "Prečo?" zašepkala.

Pokrčil plecami. "Do prdele, ak viem."

"Malfoy..."

"Počúvaj," riekol vážne. "Toto... sa nikdy nestalo, v poriadku? Nemôžeš utekať kvôli tomuto k Potterovi alebo Dumbledorovi."

"Žartuješ, že?" odvetila, jej hlas silnejší. "Zabini... ma do čerta bodol! A ja to nemám nikomu povedať? Nedovolím, aby mu to prešlo!"

Strhol sa a prešiel si rukou cez vlasy. Bola to nerozumná žiadosť, keď o tom premýšľal. "Som v keli, tak či tak," riekol, plná váha jeho zrazu sa vynoriacej úlohy dopadla ťažko na jeho plecia, teraz ťažšia s následkami toho, čo práve urobil. "Oni... keď povedia, čo sa stalo..." Vyzrel z okna na jasný, plný mesiac.

"Samozrejme," riekla trpko. "Mamička s oteckom nebudú šťastní, že si zachránil niekoho ako ja."

Draco bol príliš unavený, aby sa hádal alebo vymyslel nejakú naštvanú odpoveď. "Nemáš ani o polovici z toho potuchy," odvetil.

Nedostatok zloby v jeho hlase Hermionu prekvapil. Stále vyzeral hrozne - chudý, príliš bledý, dokonca na neho a jeho habit mu visel na jeho širokých ramenách. Oči mal zakrvavené so šedým kruhmi pod nimi. Napadlo ju, že dôsledky toho, že jej pomohol, by mohli byť oveľa horšie než slovné hrozby. Skôr bolestivé prekliatia a fyzické násilie. Hoci si nedokázala predstaviť, že by ten útok utajila, on jej zachránil život. Možno by chvíľu mohla mlčať, tak aby mu neublížili... či horšie.

"Možno máš pravdu," povedala potichu. "Môžeš mi to povedať. Polovicu, ak chceš."

Vrhol na ňu unavený pohľad, potom sa namrzene zachichotal. "Keby existovala dokonca najmenšia šanca, že by rozprávanie o tom malo nejaký význam... možno, ale len preto, že som pekelne zo všetkého unavený. Ale nemá, takže nie. Neotvorím sa dnes večer ani tebe ani nikomu inému." Pozrel sa na tie tri telá jeho spolužiakov, ktoré ležali na zemi dolu tvárou. "Musím toto napraviť." Draco si nebol istý, čo mohol urobiť, hrozilo, že ho premôžu vyčerpanie a strach. Zbytočne plánoval a intrigoval celý rok kvôli blížiacemu sa konečnému termínu. Teraz bola situácia hrozná a keď potreboval rýchlo premýšľať, vyriešiť okamžitý problém, nemohol. Plecia mu poklesli; znova zlyhal.

"Použi na nich Obliviate," riekla Hermiona. "Nech si myslia, že na mňa čakali a ja som nikdy neprišla."

Draco sa na ňu skepticky pozrel. "Správne, ja viem všetko o pokročilých pamäťových kúzlach. V skutočnosti som sa ich učil minulý rok," odvetil, jeho hlas prekypoval sarkazmom.

Prižmúrila oči. "Dobre, potom to môžeš urobiť so Zabinim, kým ja budem robiť na Crabbovi a Goylovi." Získala od neho očakávanú reakciu, keď sa mu prekvapením rozšírili oči.

"Ty... ty si to už robila?"

"Študovala," riekla. "Pomôž mi posadiť sa."

Jemne, ale pevne ju zatlačil späť na zem. "Nie, nie, toto nevyjde. Potrebuješ krv skôr než vrhneš nejaké zložité kúzlo. Omdlela by si a potom by si mi bola nanič. Len rozprávaj." Jeho hlas obsahoval zreteľný zvuk vyčerpania.

"Fajn, potom im pamäť uprav ty. Ukážem ti ako, nemalo by to byť príliš ťažké. Je mi fuk, či niečo trochu nevyjde, aby som pravdu povedala. Potom ich zober späť do žalárov - nezabudni nôž - a kým tam budeš, vlám sa do Snapových zásob pre krvné elixíry. Ak sa ťa niekto spýta, prečo si vonku po večierke, povedz mu, že ti Ernie ponúkol robiť celý týždeň tvoje úlohy z Elixírov a dal ti fľašu Old Odgena, ak dnes večer vezmeš jeho hliadku. Prines mi tie elixíry a potom odíď." Zastala, uprene sa na neho pozerala. "Nepoviem nikomu, čo si urobil. Aspoň pokiaľ nebude bezpečné to povedať."

Zízal na ňu, nedôvera zrejmá v jeho tvári. Prečo by to kvôli nemu tajila? Neprosil, nepodplácal, nekňučal... ani ju o to nežiadal! Možno bolo jeho zúfalstvo také zrejmé, že to vyčítala z jeho očí a zbadala tú temnotu beznádeje, v ktorej hrozilo, že sa utopí. Z nejakého dôvodu sa nehneval na jej záujem. Niečo v jeho vnútri narástlo, akýsi príjemný pocit, ktorý nikdy predtým nezažil.

"Budeš v poriadku?" spýtal sa. "Nie som si istý, či by som ťa mal nechať len tak..."

"Áno," povedala a venovala mu slabý úsmev. "Budem v poriadku, keď vypijem tie elixíry. Budem musieť chvíľu počkať, kým si budem dôverovať kráčať, ale pokiaľ je táto miestnosť zamknutá, aby niekto vošiel, budem v poriadku."

"Ty... naozaj im to nepovieš?" spýtal sa váhavo, napoly čakal, že sa mu vysmeje za to, že si myslel, že to myslí vážne.

"Naozaj to nepoviem, Malfoy. Koniec koncov, zachránil si mi život."

Draco vydýchol úľavou. Z nejakého dôvodu jej veril a keď sa po druhý raz nadýchol, jeho pľúca sa naplnili naplno vzduchom po prvý raz za celé mesiace. Nebude si musieť robiť starosti s rodičmi, či horšie, Temným pánom, že to zistia. Neexistovala možnosť, ako by jej mohol poďakovať. Žiadne množstvo peňazí, darov, či vďačnosti by nemohlo primerane vyjadriť úľavu, ktorú pociťoval, ani splatiť dlh, o ktorom mal pocit, že jej dlhuje.

Bol slobodný... Dracova hruď sa znova zovrela. Slobodný, aby mohol pokračovať na úlohe, na ktorú bol odsúdený a ktorá, ak uspeje, zanechá jeho dušu temnote naveky, napriek tejto jednej dobrej značke, ktorú si zaslúžil. Keď o tom premýšľal príliš dlho, často dospel k záveru, že mu to bolo predurčené od začiatku.

"Dobre," riekol, zdvihol jej prútik zo zeme a podal jej ho. Potom vytiahol svoj. "Si si istá, že by sme toto mali urobiť?" spýtal sa. Toto bolo asi najbližšie, kedy vôbec priznal, že existuje niečo, o čom si nie je istý, či dokáže.

Usmiala sa, pochopila jeho náznak, ale nespomenula to. "Vyjde ti to. Našťastie, tá krátkodobá verzia kúzla je dosť nekomplikovaná." Zdvihla prútik a ukázala mu správny pohyb. "Obliviatum hora by malo splniť účel. Neboli sme tu veľmi dlho."

Prikývol a postavil sa. "Urobím to skôr než ich preberiem. Na chodbe, tak aby ťa nevideli." Draco si očistil ruky od krvi a potom odlevitoval telá svojich spolužiakov na chodbu. "Ja... ja sa vrátim," riekol. "Dám ochrany na túto učebňu, aby som mohol vojsť len ja."

Hermiona zo svojej polohy na zemi prikývla. Dvere sa zatvorili a až vtedy dovolila prepuknúť v plač. Počas toho útoku bola vystrašená a tá prekliata rana bolela ako nebolelo nič, čo doteraz zažila a potom bola zachránená tou najmenej pravdepodobnou osobou, ktorú si dokázala predstaviť. A čo viac, sľúbila, že to nikomu nepovie, a aký lepší dôkaz potrebovala, aby dokázala Harrymu, že Malfoy nemá nič za lubom? Zachránil ju pred svojimi spolužiakmi a priateľmi a ona verila, že sa vráti s tými tak potrebnými elixírmi. Toto správanie sa nezhodovalo so smrťožrútom, ktorým má za lubom nejaký ohavný komplot. Hermiona sa zrazu cítila zle za to, že ho podozrievala, napriek tomu, ako sa k nim hnusne správal počas tohto roku a tých predtým.

Pokúsila sa posadiť sa, ale cítila, že ju začínajú obchádzať mdloby, takže rezignovala a čakala na zemi.

ooo

Keď sa Draco vrátil s elixírmi, zbadal Hermionine oči zatvorené a spanikáril. Prihnal sa k nej a hrubo ju chytil za tvár.

"Grangerová? Grangerová, preber sa!" riekol zúfale, obočie zvraštené zdesením.

Zastonala, viečka sa jej zatrepotali a otvorila oči. Potom sa strhla. "Au," riekla. Hruď jej začínala pripadať veľmi stuhnutá.

Draco vydýchol úľavou. "Vystrašila si ma! Zúril by som, keby si odišla a umrela pri mne. Vlámal by som sa do Snapovej pracovne bezdôvodne."

"Merlin nedovolí, aby som bola príčinou zbytočne vynaloženej námahy z tvojej strany," odpovedala ospalo, snažiac sa zaostriť na jeho tvár. Pomyslela si, že zazrela jeho úsmev skôr, než sa jeho tvár od nej odvrátila.

"Na, vypi to. Súdiac podľa toho ako veľa krvi je všade po tebe a na zemi, a tej, čo som už dal dole zo seba, povedal by som, že potrebuješ tri fľaštičky."

Hermiona prikývla a vypila prvú. Okamžite účinok toho elixíru pocítila. Dracov znepokojený výraz a zvraštené obočie prišlo do jej ohniska. Pokrútila hlavou neuvedomiac si ako veľmi omámená bola, až kým niečo z toho nevyprchalo.

"Lepšie?" spýtal sa.

"Áno," povedala, keď prijala druhú fľaštičku. Keď mala v sebe všetky tri, Draco jej pomohol posadiť sa a oprel sa o učiteľský stôl. Mohla cítiť ako sa jej vracia sila a myšlienky sa jej vyjasňujú.

"Ja, hm, priniesol som ti tričko na prezlečenie. Myslel som, že by si ho mohla premeniť, aby vyzeralo ako niečo, čo nosievaš ty. Napadlo ma, že by Potter s Weasleym šli do vývrtky, keby ťa videli pokrytú krvou. Začali by klásť otázky."

"Hm- hmm," povedala, keď od neho prijala pokrčené tričko.

"Bolo to to najlepšie, čo sa mi podarilo ukradnúť," riekol, ako keby sa ospravedlňoval. Nepovedal jej, že len jednoducho schmatol prvú vec, čo mu vošla pod ruku v jeho izbe, a že to tričko bolo náhodou jeho obľúbené. Bolo tmavočervené a na prednej strane malo logo Caerphillských katapultov.

"Je fajn," zašepkala. "Mohol by si? Radšej  by som si šetrila svoju silu."

"Ach, dobre." Zaváhal, nikdy ešte nepremieňal niečo do kusu ženského oblečenia. Keď podal výsledok Hermione, vyzerala spokojná.

Draco sa díval, chcel sa uistiť, že to zvládne.

Hrala si vrchným gombíkom a potom sa na neho pozrela. "Mohol by si, hm, odvrátiť?" Líca jej pri tej otázke sčerveneli.

"Áno, samozrejme." Prešiel k vzdialenému rohu učebne a nútil svoje myšlienky na sady textov z Kúziel vzadu na policiach. Neprospelo by premýšľať priveľa o tom, čo práve robila.

"Hotovo," povedala po čase, ktorý mu pripadal ako veky.

Prešiel k nej a zízal na zakrvavenú blúzku, teraz v kôpke vedľa nej. "Uvažujem, že by som to tu mal trochu vyčistiť." Odstránil krv zo zeme, dal nábytok späť na miesto a znova sa vrátil k zízaniu na jej blúzku. "Čo chceš, aby som urobil s týmto?" spýtal sa.

"Spáľ to. Zbav sa dôkazov." Zdvihla ju, dotýkajúc sa časti, ktorá nebola zašpinená a podala mu ju. "Na. Len... nemier na mňa."

Jej dôvera v neho bola udivujúca, ale zistil že, keby ich situácia bola obrátená, bol by pociťoval tú istú dôveru voči nej. Ten zážitok ich spojil, prinajmenšom pokiaľ boli v tejto učebni.

Uvažoval, či to bude trvať potom, ale vedel, že by nemalo, že nemohlo. Nikdy sa s ním neporozpráva na verejnosti, pretože keby ho videli, že s ňou má niečo spoločné, tá informácia by sa dostala k jeho rodičom a potom by ohrozil nie len seba a každého, koho miloval, ale tiež aj ju. Okrem toho nemalo žiaden zmysel priať si nejaké dočasné priateľstvo. Keby uspel vo svojej úlohe, vedel, že sa nikdy na neho nepozrie inak, než s čistou nenávisťou v očiach.

Draco prikývol, prehltol tvrdo pri tej myšlienke. "Incendio!"

Oheň strávil tú blúzku  a Hermiona dala pozor, aby ju pustila skôr než dosiahol jej prsty.

"Ďakujem ti," riekla s vďačnosťou v hlase.

"To bolo... niet za čo." Venoval jej váhavý úsmev. Nikdy v svojom živote neurobil nič také hrdinské alebo úplne v rozpore s jeho výchovou a žasol nad tými prirodzene dobrými pocitmi, ktoré jeho činy vyvolali.

"Počkám len pár minút," riekla Hermiona a opätovala ten úsmev. "Ty môžeš ísť hneď."

Draco presunul váhu a potom sa posadil na zem vedľa nej, opierajúc sa o stôl. "Nie. Možno by som sa mal uistiť, či dokážeš dôjsť až k svojej veži. Nechcel by som odísť len preto, aby si musela odpadnúť niekde na chodbe. Niekto by ťa našiel, vyvolali by sa otázky a potom by hľadali niekoho, na koho zvaliť vinu."

Hermiona sa v duchu usmiala, vďačná za spoločnosť a pobavená výhovorkou, ktorú si vymyslel.

"Ako sa cítiš?" spýtal sa.

"Bolí ma hruď, a trochu to pichá, keď sa zhlboka nadýchnem."

"Naozaj som nikdy predtým toto kúzlo nerobil, takže nie som prekvapený, že to nie je dokonalá práca."

"Myslím, že to prejde. Telo nie je zvyknuté na také zaobchádzanie a má sklony protestovať, keď sa s ním dobre nezaobchádza. Som si istá, že je to len podliatina a jazva. Skontrolujem to zranenie, keď sa prezlečiem, ale ty si odviedol skvelú prácu, ako si to uzavrel."

"Vďaka," zamrmlal, červenajúc sa trochu pri jej pochvale. Nebol na to zvyknutý, hlavne nie od ľudí, ktorí ho mali nenávidieť a on ich.

"Aké kúzlo si vôbec použil? A ako si vedel, čo robiť?"

Draco si pred seba natiahol nohy a oprel si hlavu o stôl. "Videl som Blaisa s tým nožom pred dvoma rokmi. Minulý rok ho mal ukrytý vo svojej izbe, pod niekoľkými uvoľnenými doskami, o ktorých tipujeme, že Filch nevie. V žiadnom prípade ho sem nemohol dostať tento rok pri všetkých tých bezpečnostných opatreniach. Ten nápis na ňom... Už som ho videl predtým. Temná mágia, ten typ jedu, ktorý sa viaže v kove, až kým sa nepreruší magické telo. Musel som ten jed vytiahnuť z teba skôr, než sa ti dostalo k srdcu. Snape ma naučil to liečiace kúzlo, ktoré som použil; je určené pre temné prekliatia."

Pokrútila hlavou. "Nemôžem uveriť... Skoro som dnes večer umrela. Čakali na mňa, naplánovali to."

"Nedovolím im, aby ťa znova obťažovali. Začul som Zabiniho machrovať párkrát v spoločenskej miestnosti, ale nenapadlo ma, že by niečo urobil." Draco si uvedomil, že Blaise sa pravdepodobne snažil nabiť ho. Draco sa chválil o úlohe, ktorú mu dal Temný pán, väčšiu časť začiatku roku. Zabini prejavil záujem pomôcť, ale Draco mu nedôveroval.

"Ako ich môžeš zastaviť?"

Pokrčil plecami. "Neviem. Budem klamať, niečo im poviem. Nemala by si sa potulovať po chodbách sama..."

Sedeli mlčky niekoľko minút, tešiac sa z pocitu pohodlia a pokoja medzi nimi. Ani jeden si nikdy nepredstavil, že je to možné, ani jeden nečakal, že to bude pokračovať. Len čo vykročia z dverí, vyparí sa to. Dvakrát Dracova ruka zavadila o Hermioninu a on pocítil niečo príbuzné životu pretiecť cez neho, pocit, ktorý nezažil skoro celý rok.

"Myslím, že už som pripravená ísť," nakoniec povedala Hermiona.

Draco sa premiestnil tak, aby sa prikrčil vedľa nej, vložil ruku pod jej ľavú a okolo jej chrbta, pevne ju držiac. "Poďme ťa postaviť," povedal. Pomohol jej postaviť sa a potom kráčať.

Keď si bola istá vo svojej sile, odtiahla sa od jeho rúk, prešiel ňou zvláštny pocit straty a urobila pár krokov vlastnými silami. Strčila si prútik do vrecka a pozrela sa na neho. "V poriadku. Všetko je fajn."

Raz prikývol, vydržal jej pohľad.

"Ešte raz ti ďakujem, Malfoy. Hádam, že sme vyrovnaní."

"Uisťujem ťa, moje motívy sú čisto sebecké," riekol, napätý úsmev na tvári. Nemohol jej povedať, že v skutočnosti bol stále jej dlžníkom. Bola by kládla otázky, na ktoré nemohol odpovedať.

Hermiona placho ten úsmev opätovala a potom pomaly kráčala ku dverám a otočila kľučkou. Obzrela sa ponad plece. "Dúfam..." Zastala, zvažujúc opatrne slová. "Dúfam, že sa obaja dostaneme k tomu, aby sme spoznali tú druhú stranu tohto." Nečakala na jeho odpoveď a pomaly za sebou zavrela dvere.

Draco zízal na tú kľučku dlhú chvíľu, rozjímal o jej slovách. Druhá strana čoho? Vojny? Podozrievala... vedela, čo robí? Ako by mohla vôbec... Ale čo tým mohla myslieť? Pocítil smiešne nutkanie nasledovať ju a spýtať sa jej, ale to by ohrozilo všetko, čo urobil za poslednú hodinu.

Čakal pätnásť minút než odišiel, starostlivo sa uistil, že ho nikto neuvidí. Nebolo by dobre, keby si ľudia šepkali o ňom a Grangerovej, že opúšťali učebňu v tesnom slede po večierke.

Keď tú noc ležal na posteli, Draco sa rozhodol v dvoch veciach. Stále bol rozhodnutý dokončiť svoju úlohu. Nič, čo sa stalo, to nezmenilo, ale opätuje Hermioninu láskavosť, keby sa taká príležitosť naskytla. Nedokázal si predstaviť v čom by jej bol schopný pomôcť, či sa jej odplatiť, ale spozná to, keď na to raz narazí.

A keby niekedy dostal tú šancu, spýta sa jej, čo tým myslela. Keby to nakoniec v jeho moci bolo, pozrie sa na to, čo obaja urobili pre tú druhú stranu.

ooo

Poznámky na záver.

Prekliate na noži pochádza z Moby Dicka (Biela veľryba), od Hermana Melvilla.

Kúzla: Vymyslela som ich, použila anglicko-latinský preklad.

Syphodio veneficus – “sypho” znamená sosák; “odio” znamená nenávisť; “veneficus” znamená magický jed. Draco vysal magicky jed, ktorý bol stvorený skrz nenávisť.

Maldirarum percuro – “mal” znamená zlý; “dirae –arum” znamená kliatba; “percuro” znamená úplne vyliečiť. Je to liečiace kúzlo navrhnuté na temné kliatby.

Obliviatum hora – “obliviatum” odvodené od Obliviate; “hora” znamená hodinu