Preklady fanfiction Harryho Pottera

"Fantastické, kamarát!" zakričal Ron proti vetru. "Slizolin nebude vedieť, čo ho zasiahlo!"

"To bude fér po tom, čo zasiahli Harryho!" zakričal Dean.

"To bola nehoda!!"

Ron sa pristavil vedľa neho, jeho školská metla so škripotom zastala. "Upokoj sa, dobre? Všetci vieme, že ten Dracov náraz bola nehoda, ale oni do tých dorážačiek mlátili z celej sily, však?"

"Áno, fajn. Ale nezabúdaj, že my tiež. Dáme ešte jedno kolo?" Keď Ron prikývol, Harry vypustil cvičnú zlatonku z ruky. Trikrát okolo neho zakrúžila, raz mu takmer pristála na nose, keď sa mu očividne vysmievala, než sa náhle rozbehla k nebu.

"Pozície!" zavolal Ron. Počkal, kým sa všetci nevrátili do štartovnej formácie, potom zdvihol ruku a začal odpočítavať od piatich, než vydal mohutný hvizd na štart. Ginny a zvyšní dvaja triafači sa začali predbiehať sem a tam po ihrisku, prechádzali cez každú sadu bránok v komplikovaných slučkách a potom začali odznova. Až po niekoľkých takýchto cvičeniach Ron švihol prútikom, aby vypustil prehadzovačku, ktorá na jeho hvizd spadla na zem. Dennis a Romilda medzitým trénovali s dorážačkou, hádzali si ju medzi sebou sem a tam a lietali s ňou cik-cak vysoko nad ihriskom.

Harry chytil zlatonku ešte trikrát, kým Ron zavelil, že je koniec.

Až keď sa vracali na hrad, Ron sa zmienil o niečom z jeho týždňa, keď bol preč. "Je všetko v poriadku s Dracom, jeho mamou a tak?"

Harry akoby pokrčil plecami a zároveň prikývol. "Boli tam nejaké ťažké chvíle, ale myslím, že áno."

"A ohľadne blížiaceho sa zápasu? Pretože ak by si sa cítil čo i len trochu, ehm, otrasený, tak..."

Harry zostal stáť na mieste. "Dnes som vyzeral otrasený?"

"Nie, vôbec nie..."

"Tak prečo si to povedal?"

"Len... len pre istotu," namietol Ron. "Nie je to tak dávno, čo si mal problém posadiť sa na metlu. A áno, si vynikajúci letec, ale zranil si sa počas zápasu, kamarát. Len som si myslel... no, možno ešte nie si pripravený, to je všetko."

"Som pripravený, lebo si ma cez to dostal," povedal Harry pevne. "Úplne. Dobrá práca, kapitán."

"Tak dobre." Ron sa usmial. "Môžem ti povedať, že je skvelé mať nášho hviezdneho stíhača späť. Takže žiadne pochybnosti ohľadom Slizolinu? Minule si sa trochu obával, ako to tvoj otec prijme, keď si dal Dracovi zabrať."
Harry sa neskrotne usmial. "No teraz už nie. Severus sa jednoducho bude musieť vyrovnať s tým, že Chrabromil je lepší tím. Smola, ak sa mu to nebude páčiť."

Ron ho niekoľkokrát potľapkal po pleci, aby mu dal najavo svoj súhlas.

Keď dorazili do obrovskej vstupnej haly hradu, Harry naposledy zamával tímu a odbočil, aby zamieril do žalárov.

****

Draco trhol dverami dokorán skôr, ako Harry stihol dokončiť vyťukávanie vstupnej sekvencie, čo ho tak vyľakalo, že stratil rovnováhu a takmer prepadol cez prah.

"Čo ti tak dlho trvalo!"

Harry sa rozhliadol okolo seba, keď prechádzal obývačkou, aby sa dostal do svojej izby, kde si oprel Ohnivý blesk o stenu a rázne vytiahol z vrecka plášť neviditeľnosti. Mal ho naozaj odložiť skôr.

"Prečo, stalo sa niečo? Je tvojej mame horšie?"

Draco švihol prútikom a kývol na bledomodrý pramienok, ktorý vytryskol z hrotu. "Už odpočíva, a skôr než sa spýtaš, áno, overil som si to u otca a toto kúzlo je ako tie diagnostické; ťahá len moju mágiu."

"Nechcel som sa spýtať..."

"Aha, takže ti nevadí, ak pri nej urobím magickú chybu..."

"Nie, len ti verím, že si dáš pozor!" odsekol Harry zvýšeným hlasom. "Čo to do teba vošlo? Ak sa nič nedeje, prečo sa takto správaš?"

Draco sa zamračil a schoval prútik, než si sadol na posteľ. "Ja len, že si bol preč celé hodiny, takže si musel byť pri tom, keď Hermiona dostala môj list. A vôbec si sa nezmienil o jej reakcii, takže to muselo byť zlé a... čo je?" Uprel pohľad na Harryho zdvihnutú ruku.

Harry ju spustil. "Chvíľu som sa s Hermionou rozprával, ale potom som šiel na ihrisko. Ron tam trénoval tím."

Zdalo sa, že sa Draco vyfúkol a zhrbil sa, ako tam sedel. "Aha."

"Ale ona aj tak nedostane tvoj list až do raňajok, však?"

"No... Zavolal som Dobbyho a poprosil som ho, aby ho hneď doručil."

Harry zdvihol obočie. "To, že ti pomáhal v tvojom dome, v tebe vyvolalo dojem, že je teraz nejako tvoj?"

"Samozrejme, že nie! Vedel som, že ho Severus platí, a mohol povedať 'nie'. A mohol povedať 'nie' aj mne! Veď som povedal, že som sa ho spýtal, Harry."

"Len som si myslel, že ťa nemá rád natoľko, aby ti robil láskavosti."

"Nebol som si istý, či to urobí." Draco pokrčil plecami. "Ale v skutočnosti povedal, že bude rád. Mal ten svoj maniakálny úsmev. A chcel som, aby vedel, že si jeho pomoc vážim, tak som ho pozval, aby pri mne sedel na najbližšom zápase v metlobale. Súhlasil, ale že mu ho budem musieť vysvetliť, keď sa bude pozerať, lebo jediné, čo vedel, bolo, že na hlavách sa nestojí."

Harry sa pousmial. "No, tak dobre, hádam. Ale práve tento týždeň si sa znepokojoval, keď sme si so Snapom mysleli, že škriatok je vhodnou spoločnosťou pre tvoju mamu. A teraz si s ním ideš sadnúť a rozprávať sa pred očami Slizolinu, akoby ste vy dvaja boli veľkí kamaráti?"
"Áno, idem," odvetil Draco s vysoko zdvihnutou bradou. "Kto vie, možno ma nejaký iniciatívny reportér odfotí a budem známym pre svoje tolerantné názory. A vôbec, pozval som aj Hermionu, nepamätáš? Nemyslíš, že by ocenila, keby ma videla priateľsky sa správať k domácemu škriatkovi?"

Nuž, bol to Slizolinčan, pomyslel si Harry, ale bol za to, aby sa Draco stal menej predpojatým, a čas strávený s Dobbym by tomu mohol pomôcť. "Prečo si teda taký zúrivý kvôli tomu listu? Ak bol len o tom, aby si pozval Hermionu na zápas, ktorý sa uskutoční o dva týždne?"

"Nebolo," povedal Draco krátko. "Chcel som, aby sem dnes večer prišla, ale po tom, čo som ho odoslal, som začal uvažovať, či som ho neformuloval trochu... Ja neviem. Možno znel príliš požadovačne. Ale ja som len dodržiaval tradíciu a tá formálna formulácia je trochu imperatívna a vôbec nevysvetľuje…"

"Dýchaj, ty pitomé decko," povedal Harry.

"Veľmi smiešne, do prdele."

"No, ja to myslím vážne. Zhlboka sa nadýchni a upokoj sa. Som si istý, že sa nič nedeje. Hermiona ťa má naozaj rada."

Draco si prestal žmoliť ruky a naklonil sa tak dopredu, že sa takmer zošmykol z okraja postele. "Má?"

"Samozrejme, že má!"

"Podrobnosti, Potter. Potrebujem detaily."

Harry sa zasmial. "Tie sú na nej, aby ti ich povedala."

"Kazič zábavy."

"O ktorej si ju požiadal, aby prišla dole?"

"Len som napísal, že po večeri. Ktorú sme už mali, ale nechali sme pre teba tanier pod ohrievacím kúzlom. Tak teda choď preč. Potrebujem trochu súkromia, aby som sa mohol pripraviť."

"Vyzeráš dobre."

"Nie, som nedostatočne oblečený. Choď si zjesť svoj hamburger."

"Dobre, dobre." Keď však Harry došiel do jedálenského výklenku, hamburger nebolo nikde vidieť. Namiesto toho dostal chutnú zmes, ktorá vyzerala ako vykostené kurča, usmažené do zlatista, ale obalené vrstvou šunky a švajčiarskeho syra, spolu s dusenou špargľou a niečím, čo sa podobalo pudingu, ale z mrkvy.

Snape vyšiel zo svojej kancelárie, keď bol Harry v polovici.

"Aký bol Chrabromil?"

"No, tím je v skvelej forme. Chystáme sa Slizolin vymazať z povrchu zemského." Ignoroval, že Snape pri tom mierne pokrčil plecami. Naozaj sa neobával zlej reakcie, ak chytí zlatonku. Dôveroval svojmu otcovi, a to bol dobrý pocit. "Vo veži nebolo veľa ľudí, hoci som sa trochu porozprával s Hermionou."

Snape si nalial pohár vody zo džbánu, ktorý stál na stole, a len prikývol.

Harry počkal, kým si muž neodpil. "Myslí si, že si skvelý otec."
Bolo to trochu sklamanie, keď Snape pokojne prehltol, namiesto toho, aby to zo seba v šoku vyprskol. "Myslel som si, že ťa to prekvapí. Vieš, po tom liste, o ktorom som počul?"

"Už nejaký čas adopciu podporuje," povedal.

"To viem, ale nebol som si istý, či si to myslíš aj ty." Harry sa usmial a dojedol mrkvové čosi. "Mimochodom, ospravedlnila sa za ten list."

"Áno, už pred nejakým časom."

"Myslel som dnes. Mne." Harry narezal posledný kúsok špargle a rozmýšľal, čo sú tie malé červené vločky na nej. Dodávali jej akúsi dymovú príchuť. "Dalo by sa povedať, že sme vymetali pavučiny alebo niečo podobné."

"To je dobre. Spomínam si, ako si hovoril, že tvoji priatelia sú tvoja sila." Skôr než Snape stihol dodať čokoľvek ďalšie, dvere spálne sa rozleteli a Draco vyšiel von oblečený v slávnostnom habite a s topánkami vyleštenými do vysokého lesku.

"Ako vyzerám?"

"Akoby si sa chystal na stretnutie s kráľovnou," povedal Harry. "Keby bola čarodejnica." Potom sa pozrel na otca. "Aha. Páni. Je?"

"Nie. Chcel by si mi to vysvetliť, Draco?"

"To by som však nemal."

"Aha." Snape zaťal zuby. "Dnes večer tú mladú dámu predstavíš."

"Vieš, že to nesmiem potvrdiť. Vážne, ty to nemáš ani hádať, a už vôbec nie nahlas!"

Tak o tomto bol ten list.

Harry len pokrútil hlavou, trochu pobavene odstrčil tanier a vstal. "Mali by sme sa teda aj my s otcom obliecť?"

Draco sa zamračil. "Nie, pretože ja som jediný, kto má dopredu vedieť, že dnes večer je ten večer. Preto som musel byť vo svojom liste neurčitý. Dokonca ani Hermiona to nesmie vedieť."

Severus chytil Draca za predlaktie, nasmeroval ho k pohovke a sadol si k nemu. "S tým habitom si si poradil dobre. Veľmi vhodné, Draco. Ale myslím, že by si mal svoju matku upozorniť, čo sa chystá."

Draco si trochu okusoval spodnú peru. "Si si istý? Pretože moja mama by určite očakávala, že budem dodržiavať tradíciu, vieš."

"To však zďaleka nepreváži fakt, že zaskočiť ju bude strašný šok..."

"Nemal by byť, nie keď som jej už povedal, že Hermionu predstavím pri najbližšej príležitosti."

"Myslím, že môžeš a mal by si zmierniť ten šok," povedal Snape rozhodne. "Čistokrvné tradície nech idú dopekla."

"Tak dobre." Draco vstal a zamračil sa. "Neviem, ako dlho to môže trvať. Uvedomujem si, že sa ma pravdepodobne bude snažiť odhovoriť. Čo si nemyslím, že by urobila pred Hermionou, nie ak sa chystá dodržiavať čistokrvné formy."

To vnuklo Harrymu nápad. Možno nie dobrý, ale mohol ho navrhnúť. "Chceš, aby som sa pridal? Tvoja mama by si asi dvakrát rozmyslela, než by ma urazila rečami o pokrvnom statuse, keby som stál priamo tam."
Draco naklonil hlavu na stranu a očividne o tom premýšľal. Potom ňou však pokrútil. "Nie, pochopila by to len tak, že sa zdráham postaviť za svoju vyvolenú čarodejnicu sám. Vy dvaja môžete Hermionu zabaviť, ak budem zaneprázdnený, keď príde."

S tým si strčil ruky hlboko do vreciek a vykročil chodbou, ktorá viedla k matkiným izbám.

Snape si dlho vzdychol, keď sa posadil na vankúše a na chvíľu zavrel oči. "Asi som mal navrhnúť to, čo ty. Ale zistil som, že nedokážem zniesť myšlienku, že by som bol svedkom toho, ako moja žena robí zo seba idiota kvôli niečomu takému bezvýznamnému, ako je krv."

"Myslím, že Draco by ťa rovnako odmietol." Harry zdvihol plecia. "A možno sa o tom nebude baviť ani sama s Dracom. On už dal jasne najavo, že sa jeho názory zmenili."

Snape si odfrkol. "A ty si myslíš, že ju nenapadne, aby sa ich pokúsila zmeniť späť?"

"Myslím si, že je slizolinčanka do špiku kostí. Wintergreen, nepamätáš sa? Takže sa bude snažiť nikoho z nás si neodcudziť. Čo znamená, že naozaj nemôže byť v tejto veci príliš idiotská."

Snape naňho vrhol sardonický pohľad. "Inými slovami, mali by sme si ju predstaviť komplexne."

"A Draca tiež. Ten si s ňou poradí."

"Veľmi dobre." Snape náhle vrhol ochranu súkromia, hoci v skutočnosti sa rozprávali tichým hlasom a Narcissa nepochybne venovala pozornosť rozhovoru so svojím synom. "Prejdime teda k iným záležitostiam. Pýtal som sa na tvojho bratranca, ako si si želal, teraz ho má na starosti niekto, komu verím, že nebude zasahovať do pošty z a do Rokfortu."

Dobre, takže pravdepodobne bol ten opatrovník dobrý nápad. "Môžem vedieť, s kým je teraz Dudley?"

"Nie, a to z rovnakého dôvodu ako predtým."

"Ktorým je?" spýtal sa Harry netrpezlivo. "A nehovor mi zasa, že je lepšie, keď to neviem."

"Presnejšie povedané, je to lepšie pre tvojho bratanca. Ak nevieš, s kým je, tak tú informáciu nemôžeš prezradiť."

"Ale zvládnem oklume..."

"A v týchto dňoch naozaj veľmi dobre. Ale Harry... každého môžu zaskočiť. Čím menej ľudí pozná nejaké tajomstvo, tým je bezpečnejšie."

"Dobre, dobre." Harry zaklonil hlavu. "Svojím spôsobom je to však blbosť. Napísať mu list bolo dosť ťažké hneď na prvýkrát, pretože to, čo som o ňom počul, sa jednoducho nezhoduje s Dudleym v mojej hlave. A teraz to mám urobiť znova?"

"Možno sa ti tentoraz budú slová písať ľahšie."

"No, na jeho posledného strážcu sa môžem sťažovať aj tak. Kto to bol? Nemôže záležať na tom, či to teraz viem, však?"

"Mundungus Fletcher."

Harry si odfrkol. "Skvelá voľba. Úplný šmejd. Nemám Dudleyho veľmi rád, ale Dunga by som mu neprial."

"Myslím, že sme si mysleli, že ako polovičnej krvi by mohol mať lepší vzťah k tvojmu bratrancovi."

"Aha, akoby bol jediný v Ráde! A čo…"

Harry sa náhle odmlčal skôr, ako vyslovil Tonksová, možno pre mimoriadne mdlý výraz Snapeovej tváre. Taký mdlý, že vyzeral takmer ako maska. Chápal to tak, že Dudleyho nový strážca je naozaj ďalší nečistokrvný a že by sa nemal púšťať do hádania, kto by to mohol byť.

Ale ak to bola Tonksová, bude v poriadku. Bola plne kvalifikovanou aurorkou a okrem toho s ňou bola zábava.

Zvonček prerušil jeho úvahy. Harry vyskočil, aby skontroloval pergamen.

"To je Hermiona," oznámil pravdepodobne zbytočne. "Hádam, že by sme sa nemali zmieňovať o tom, čo Draco plánuje?"

"To určite nie."

Harry roztvoril dvere. "Haló, Hermiona. Dlho sme sa nevideli."

Keď vošla dovnútra, venovala mu zdrvujúci pohľad, pod jednou pazuchou mala zastrčený zväzok čohosi.

"Mohol si ich jednoducho zobrať, keď si bol hore v Chrabromile, Harry. Ach, profesor Snape. Dobrý večer, pane. Gratulujem vám k svadbe."

Harry si všimol, že sa pri jej vstupe postavil na nohy. Teraz sa jej mierne uklonil. "Ďakujem, slečna Grangerová. Aj vám prajem pekný večer."

Hermiona zažmurkala.

"Zobrať čo?" Harry sa spýtal skôr, ako sa mohla Snapea spýtať na jeho formálnosť.

"Poznámky, ktoré som si robila na všetkých hodinách. Teda skôr kópie. Originály si nechávam na opravu."

"To je ale šok," s vážnou tvárou prehlásil Harry.

Hermiona to ignorovala. "Draco bude musieť o poznámky z muklovských štúdií požiadať niekoho iného, samozrejme. A s Ronom sa môžeš porozprávať o tom, čo sa preberalo na magických tvoroch, hoci vážne pochybujem, že si niečo zapísal," povedala a posledná veta bola len minimálne jedovatá. "Tu máš."

Harry si vzal poriadnu kopu pergamenov a snažil sa neprevrátiť oči nad ich množstvom.

Hermiona sa neisto poobzerala okolo seba. "Tvoj brat tu nie je?"

"Je s mamou."

"Aha." Ak bola Hermionu mrzelo, že ju nevyšiel privítať, dobre to skrývala. "Predpokladám, že nepovedal, ako dlho tam bude. Daj mu vedieť, že som sa zastavila, dobre?"

"Ach, ale my trváme na tom, aby ste tu chvíľu zostali, slečna Grangerová," povedal Snape hladko. "Posaďte sa, porozprávajte nám najnovšie správy z Chrabromilu."
"Chápem," zareagovala Hermiona ostro. "Zasahujem do vášho rodinného času. Hneď pôjdem."

"Nie, pochopila si to zle," odvrkol Harry. "Úprimne. To nebol sarkazmus! Myslí to vážne!"

Snape sa tváril zdesene, ale nepovedal ani slovo. Možno, pomyslel si Harry, preto, lebo si myslel, že ho opäť nepochopí. "Hovoril som ti, že nechápeš, aký dokážeš byť desivý!"

"Ja sa nebojím," povedala Hermiona a oči sa jej zúrivo leskli, keď sa na Snapea otočila. "Myslela som si, že to bol váš zdvorilý spôsob, ako mi povedať, aby som sa stratila." Severus si odkašľal. "Nie, slečna Grangerová. Veľmi rád by som, aby ste zostali."

Hermiona ešte chvíľu váhala, potom sa posadila na okraj kresla a sledovala, ako Harry aj Snape klesli na pohovku.

"Ale ani na okamih neverím, že chcete počuť novinky z Chrabromilu, pane."

Snape ľahko pokrčil plecami a na dlhú chvíľu zavládlo ticho. Harryho to prinútilo myslieť si, že Draco si musel postaviť vlastné ochrany, pretože určite nepočuli žiadnu časť jeho rozhovoru s matkou.

"A čo teda tie včerajšie novinky?" spýtala sa napokon Hermiona. "Nie je to poburujúce?"

"Ani nie tak veľmi, nie."

Hermiona prižmúrila oči. "Ale áno, je. Ten človek mal dočasné funkčné obdobie na 6 mesiacov! Už bolo dosť zlé, keď mu ho po pôvodnom termíne predĺžili, ale teraz mu umožnili pokračovať vo funkcii na 'neurčito'!"

"Aký človek?" spýtal sa Harry.

"Nuž, predpokladám, že si mal veľa práce. Aj keď tvoj otec, zdá sa, držal krok. Scrimgeour, Harry! Teraz dostal menovanie na dobu neurčitú! Bez volieb!"

"Čo sa už niekoľkokrát stalo. Nemusíte sa báť, slečna Grangerová. 'Na dobu neurčitú' v tomto prípade nemôže znamenať dlhšie ako tri roky, a vtedy bude nútený vypísať voľby, vzhľadom na to, že Fudge ich usporiadal skôr, ako niečo kontroverzné mohlo oslabiť jeho postavenie. Veľmi slizolinské, že."

"Sedemročné pravidlo," povedala Hermiona a zaksichtila sa. "No aj tak si myslím, že Čarostolec nemal právo dovoliť mu pokračovať bez volieb, nie po pôvodných šiestich mesiacoch!"

"V tejto otázke ste dosť vášnivá. Neuvažovala ste o kariére v politike?"

Hermiona sa chabo usmiala. "Áno, ale chcem sa hlavne usilovať o lepšie zaobchádzanie s domácimi škriatkami a inými čarovnými bytosťami, čo zaručene rozzúri veľkú časť čarodejníckej spoločnosti. Neviem si predstaviť, že by som sa potom v politike dostala ďaleko."

"Hmm. No, človek nikdy nevie," povedal Snape. "Čarodejnícky svet už predtým urobil veľké zmeny v postojoch. Napadá mi Nobby Leach."

Skôr než sa Harry stihol opýtať kto, Hermiona odpovedala hlasom preplneným posmechom. "Veľké zmeny? To si nemyslím. Prvého ministra mágie, ktorý sa narodil v muklovskom prostredí, vymenovali, nie zvolili, a polovica ministerstva na protest rezignovala! Nehovoriac o záhadnej chorobe, ktorou jedného dňa náhle ochorel. Celkom príhodné, keď ho to prinútilo odstúpiť."
Snape jej venoval malý úsmev. "Binns musel prepracovať svoje učebné osnovy. Počas môjho času tu sa dejiny mágie týkali iba škriatkovských vojen pred rokom 1700."

"Nie, to je ich väčšia časť," zasmiala sa Hermiona. "Ja sa venujem mimoškolskému čítaniu."

"To by som nikdy nepredpokladal." Snapeovi sa zablyskli zuby, len na chvíľu, akoby sa začal usmievať a včas to zastavil. "Tak to bol sarkazmus, slečna Grangerová. Verím, že už dokážete rozoznať rozdiel?"

"Áno." Hermiona sa zasmiala. "Áno, pane."

V tom na chodbe zľahka buchli dvere a o chvíľu neskôr vošiel do miestnosti Draco s pokojnými črtami, hoci vlasy mal rozstrapatené o čosi viac ako predtým. Harry dúfal, že to znamená, že rozhovor s Narcissou nedopadol zle.

"Hermiona," povedal, pristúpil k nej a natiahol k nej obe ruky, aby jej pomohol vstať zo stoličky. Snape sa na to postavil tiež, a tak to urobil aj Harry.

Prezrela si ho od hlavy po päty a obočie sa jej posunulo k línii vlasov. "Myslela som, že chceš poznámky z hodiny. Ale, ehm, vyzeráš, akoby si sa niekam chystal?"

"Nie. Len sa riadim zvykom," povedal a upravil ich spojené ruky tak, aby jeho ľavá ruka bola nad pravou. "Hermiona Jean Grangerová, dovolíš mi tú veľkú česť oficiálne ťa predstaviť mojej matke a otcovi?"

Ústa sa jej trochu pootvorili. "Ach. Áno, áno, samozrejme."

Draco pustil jej ľavú ruku, odviedol ju k Snapeovi a Hermioninu voľnú ruku vložil do jednej jeho.

"Toto je môj otec a odnedávna aj nevlastný otec, Severus Augustus Snape, profesor elixírov na Rokfortskej strednej škole čarodejníckej. Otec, je mi veľkou cťou predstaviť ti slečnu Hermionu Jean Grangerovú z Hampsteadu v Anglicku, študentku siedmeho ročníka a chrabromilskú prefektku na Rokfortskej strednej škole čarodejníckej."

"Je mi cťou vás spoznať, slečna Grangerová," povedal Severus a sklonil sa nad ich zovretými rukami, aby mohol Hermione venovať bozk zvrchu na prsty.

Hermiona vypískla, len mierne, ale zbavila sa nedôverčivého výrazu skôr, ako sa Snape narovnal. "Ach... . áno. Aj mňa veľmi teší, že vás spoznávam, profesor Snape."

Draco sa rozžiaril a ponúkol jej ohnutú pažu v lakti, akoby ju sprevádzal plesovou sálou. "Moja matka ťa prijme vo svojej izbe, pretože sa momentálne cíti trochu slabá. Môžeme?"

Keď Hermiona spojila svoju ruku s jeho, Draco hodil pohľad cez plece a mierne trhol hlavou.

"Aj my sme pozvaní," zašomral Snape a nasledoval ho s Harrym v pätách.

Narcissa bola na posteli podopretá vankúšmi a vyzerala rovnako krásne ako vždy, hoci tento dojem trochu kazilo, že namiesto zvyčajného láskavého úsmevu mala pery zovreté do tenkej linky.

Draco sa tentoraz posunul, aby chytil Hermioninu ľavú ruku, prešiel s ňou k matke a počkal, kým Narcissa natiahne ruku. Potom jemne položil Hermioninu pravú ruku na jej a povedal: "Toto je moja matka, Narcisa Aquila Snapeová. Matka, je mi veľkou cťou predstaviť ti slečnu Hermionu Jean Grangerovú z Hampsteadu v Anglicku, študentku siedmeho ročníka a chrabromilskú prefektku na Rokfortskej strednej škole čarodejníckej."

Narcissa na okamih zaváhala a potom urobila mierne kŕčovitý pohyb. "Je mi cťou vás spoznať, slečna Grangerová," vyhlásila. "Prepáčte mi, prosím. Podľa tradície by som mala urobiť pukrle, ale ako vidíte, momentálne nemôžem."

Hermiona mierne prikývla. "Aj mňa veľmi teší, že vás spoznávam, pani Snapeová. Dúfam, že sa čoskoro budete cítiť oveľa lepšie."

"Ďakujem, moja drahá. Ste veľmi milá."

Harry uvažoval, či je jediný, kto tuší, že chcela dodať, že na muklorodenú.

Draco siahol do vrecka a vytiahol malú škatuľku potiahnutú tmavočerveným zamatom.

"Pre teba," povedal a ukázal ju Hermione. "Spomienka na tento večer. Moja úcta k tebe sa nedá zmerať, ale dúfam, že prijmeš tento malý dôkaz."

Hermiona sa naňho usmiala a vytiahla dlhú, jemnú striebornú retiazku, ktorá akoby pri každom pohybe zachytila svetlo. "Ach, Draco. Ďakujem. Je naozaj nádherná."

"Aby sa hodila k nositeľke. Môžem?"

Hermiona si odhrnula vlasy, keď jej Draco nasadil retiazku na krk. Potom opäť vzal obe jej ruky do svojich, pobozkal vrch každej z nich a ustúpil, aby sa jej naposledy uklonil.

Severus niekoľkokrát jemne tleskol, kývol na Harryho, aby urobil to isté, a tváril sa uznanlivo, keď sa Narcissa oneskorene pridala.

"Dáme si všetci na oslavu niečo na pitie?"

Hermiona tentoraz neskrývala nedôverčivý pohľad. "Pane?"

Jeho tmavé oči vyzerali pobavene. "Trúfam si povedať, že si plnoletá, Hermiona. Vskutku, podľa mojich informácií si staršia ako Draco s Harrym."

Keď sa otočil chrbtom, aby sa porozprával s Narcisou, ústami Harrymu naznačila: "Hermiona?"

Snape sa stočil nazad, čím raz a navždy dokázal, že má naozaj oči vzadu na hlave. "Áno, Hermiona. Teraz si uznaná petite amie môjho syna. Samozrejme, v triede budeme musieť pokračovať ako doteraz, ale tu, u mňa doma, musím trvať na tom, aby si ma volala Severus."

Hermiona vyzerala, akoby sa mala zrútiť. "Severus," zopakovala chabo.

"A mne musíš hovoriť Narcissa," dodala Dracova matka. Harrymu sa zdalo, že znie trochu kyslo. Ale možno to bola len jeho predstavivosť. Rozhodne už nemala ten utiahnutý výraz. Jej úsmev bol láskavý sám o sebe.

"Áno, samozrejme. Narcissa."

Snape vyzeral, že ho to všetko veľmi baví. "Narcissa, dala by si si pohár vína?"

"Je tehotná!" zvolala Hermiona.

"Naozaj?" spýtal sa Snape. "Nevšimol som si to."

"Ale alkohol počas tehotenstva je..."
"Ach áno, Harry mi o tom všetko vysvetlil," povedala Narcissa ľahkým tónom. "Zaujímavý aspekt vašej muklovskej kultúry."

"To nie je kultúra," povedala Hermiona rázne. "Je to veda."

"Nuž, ani jedno nie je dôležité, pretože si myslím, že nápoj odmietnem. Harry jednoducho trval na svojom, dokonca aj po tom, čo som mu vysvetlila svoje elixíry."

Hermiona sa na Harryho žiarivo usmiala.

"Tak teda víno pre štyroch," oznámil Snape. "Momentík."

"A ako sa ti páči byť prefektkou?" opýtala sa Narcissa Hermiony hneď, ako Severus vyšiel z miestnosti.

"No, niekedy je to časovo náročné." Hermiona mierne pokrčila plecami. "Nemám veľmi rada, keď musím chodiť na hliadky."

"V tom prípade je dobre, že ťa nevybrali za hlavnú prefektku."

"Aj ja si to myslím," povedala Hermiona a odmietla sa nechať vyviesť z miery. "Mám pocit, že tie hodiny potrebujem na štúdium."

"Samozrejme! Ver mi, za tie roky som sa napočúvala o tvojich známkach. Veru, div, že Draco v Slizoline nezozelenal od hlavy až po päty, tak žiarlil na dievča, ktoré predmet za predmetom prekonávalo jeho najlepšie známky."

"Matka…"

"No tak, musíš ma nechať, aby som sa zabavila, Drak. Je to trochu ironické, že si mi predstavil práve tú čarodejnicu, na ktorú si sa roky sťažoval. Keď si spomeniem, čo všetko si hovorieval!"

"Draco má rád výzvy," povedala Hermiona a prerušila všetko, čo mohol Draco povedať.

Našťastie sa Severus medzitým vrátil s vínom. Rozdal vysoké, elegantné krištáľové flauty a podal Narcisse jednu, v ktorej bola perlivá voda namiesto sýtej rubínovej farby, ktorou boli naplnené ostatné. Harry zdvihol svoj pohár, keď to urobili všetci ostatní.

"Na Hermionu Grangerovú," povedal Snape s postranným pohľadom na Narcissu. "Nech získa perfektné skóre na všetkých svojich MLOKOCH!"

Všetci si cinkli pohármi, pričom sa každý trochu sklonil, aby zahrnul aj Narcissu.

"Na Dracovo prijatie do aurorského programu," povedala Hermiona, čím vyvolala ďalšie kolo cinkania.

"Na to, aby sa Harrymu vrátila plná pamäť," pripil si Draco. Cink, cink a všetci sa s očakávaním pozerali na Harryho.

"Na porážku Voldemorta," povedal pochmúrne a nad pohárom sa zahľadel na Narcissu. Tá sa o kúsok stiahla a sklopila zrak, ale pokračovala a dotkla sa svojej flauty k jeho.

"Na to, aby moje maličké bezpečne prišlo na svet," zašepkala Narcissa, ešte raz si cinkla a potom vyprázdnila pohár akoby pre šťastie.

Draco náhle odložil napoly vyprázdnenú flautu a natiahol ruku k Hermione. "Mám chuť na nenáročnú prechádzku k Astronomickej veži. Chcela by si ma sprevádzať?"

Harry si zahryzol do pery, aby sa nerozosmial, a potom si do nej zahryzol ešte silnejšie, keď videl, ako sa Snape aj Narcissa tvária. Astronomická veža bola zrejme aj počas ich štúdia na Rokforte najlepším miestom na muchľovanie.

"Dobre." Hermiona dopila víno, kým položila svoju flautu vedľa Dracovej. "Ďakujem vám za krásny večer," povedala a svoje slová smerovala k Severusovi aj Narcisse.

"Severus, pomôžeš mojej matke, ak bude niečo potrebovať?"

"Samozrejme."

Harry neodolal.

"Užite si pozorovanie hviezd!" zavolal za nimi.

"Nezabudnite na večierku," dodal Snape.

"Pche. Obaja sme prefekti."

"Aj tak nezabudnite na večierku."

"Výborne," odvetil Draco s hlasom plným dobrej nálady a opäť ponúkol Hermione ohyb svojho lakťa.

Prijala ho a vyzerala, akoby zadržiavala chichot. Potom urobila chybu a pozrela na Harryho, ktorý zvraštil obočie. Nakoniec sa aj tak začala chichotať.

"Tínedžeri," zamrmlal Snape v okamihu, keď počuli, ako sa zatvárajú vonkajšie dvere.

"Hej, všetci sme plnoletí, nezabudni na to."

"Stále ste tínedžeri."

Harry takmer vyplazil jazyk, ale rozhodol sa, že by mu to práve nepomohlo. Možno by pomohlo niečo iné. "No, predpokladám, že si začnem prezerať Hermionine poznámky z hodín. Aspoň nebudem musieť doháňať etiku."

Snape sa mierne rozžiaril; Harry si nebol istý prečo, ibaže ten muž myslel na to, že Harry tiež nemusí dobiehať učivo v elixíroch. Ale povedal len: "To môže počkať do zajtra. Rád by som si s tebou pohovoril v mojej kancelárii."

"Dobre. Hm... Chcel som sa s tebou o niečom porozprávať."

"O chvíľu sa tam stretneme."

"Dobre," povedal Harry znova, nabral poháre a tanier, na ktorom predtým dorazili, a odniesol ich von. Posledná vec, ktorú videl, kým sa za ním zavreli dvere, bol Severus, ktorý sklonil prútik a siahol do vrecka, keď sa posadil na okraj Narcissinej postele.

Koniec kapitoly