Preklady fanfiction Harryho Pottera

Koniec hry

Počasie bolo ako vždy nádherné a všetci sa rozhodli zostať vonku a relaxovať pri jazere. Žiadne malfoyovské letné sídlo nikdy nesklamalo, pretože každú lokalitu ich agenti starostlivo a precízne preskúmali a preštudovali, kým sa uskutočnila akákoľvek stavba. Bolo to len jedno z mnohých privilégií toho, že boli na samom vrchole medzi elitou.

V skutočnosti takmer všetko bolo naservírované a zabezpečené tak, že celý ten koncept začínal byť nudný. Draco bol na najlepších zo všetkých najlepších miest. Bol na tých najvyberanejších spoločenských podujatiach, aké sa kedy konali. Pozývali ho prestrihávať stuhy na výnimočných a prestížnych udalostiach ministerstva. Médiá ho zbožňovali natoľko, že bol takmer celebritou. Jeho bežný deň bol pre noviny vždy rozruchom. Bolo až nechutné, ako o ňom ľudia donekonečna hovorili, ako veľmi sa mu darilo so všetkými podnikmi a majetkom, ktorý mal. Považovali ho za vzor. Akoby urobil to najhrdinskejšie na svete, hoci v skutočnosti mu ešte aj jeho prácu dohodili.

Nebolo to tak, že by nebol vďačný, pretože bol. Veľa ľudí by zabíjalo, len aby mohli byť na jeho mieste.

Lenže myšlienka na to, že stratí celé to vzrušenie, ho naozaj trápila.

Videl a zažil dosť bohatstva tohto sveta, takže mu všetko pripadalo už príliš bežné. Na ocenenie jednoducho nebol čas.

Mal takmer pocit, že je otrávený.

Zamračil sa, zatiaľ čo hľadel na dve dievčatá hrajúce sa na jazere. Chichotali sa a smiali, keď sa navzájom špliechali. Akoby pre ne bolo toto miesto rajom.

Draco sa chcel tiež cítiť rovnako, ale problém bol v tom, že už jednoducho videl všetkého priveľa.

„Ach, pozri sa na nich. Myslím, že by som s radosťou vymenil polovicu svojho majetku, len aby som mal pri sebe jednu chrabromilskú krásku,“ uškrnul sa Theo, ktorý práve sledoval Dracov pohľad, keď sedel na lavičke vedľa neho.

Draco sa znalecky usmial. „Beriem to tak, že si sa včera trochu zabavil.“

„Vďaka tebe a tvojej malej posadnutosti. Včera si sotva chodil, ale aj tak si mal tú drzosť žiadať odo mňa, aby som vzal von jej sexi kamarátku, aby si si mohol tú svoju malú sexi brunetku užiť sám.“ Theo sa usmial, keď si odpíjal zo šampanského.

„Nepočul som, že by si sa sťažoval,“ pokrčil Draco plecami, kým robil to isté, a zároveň sústredene hľadel na dievčatá, ktoré teraz plávali ako morské panny a občas špliechali vodu a smiali sa na sebe.

Výhľad nemohol byť dokonalejší.

„Prečo by som sa mal sťažovať? Ginny je naozaj sexi bábika. Je aj múdra a vtipná. Myslím, že sa mi naozaj páči.“ Theo prikývol, akoby naozaj zvažoval, či s ňou má byť.

„Je zadaná, nepamätáš sa? A je to Hermionina kamarátka,“ pripomenul mu Draco.

„Kedy si ma videl, že by som zlyhal pri dievčatách, aj keby boli zadané? A čo na tom, že je to Hermionina kamarátka? Čo ja viem, myslím, že by si mal byť šťastný vzhľadom na to, aký majetnícky ohľadne nej dokážeš byť,“ odvetil Theo a pritom uznanlivo zamával pohárom šampanského, akoby chcel túto tému striasť.

„Hermiona by to nechcela. Nemôžeš sa zahrávať s jej kamarátkou.“ Draco sa zamračil, čím Thea prinútil, aby sa nad jeho výrokom uškrnul, akoby rozprával vtip; neskôr sa však upokojil a jemne sa usmial. Akékoľvek stopy po škodoradosti a zlomyseľnosti boli teraz preč, keď sa na Draca pozeral.

„Hermiona by to nechcela, však?“ povedal Theo ticho, takmer v zamyslení.

Nastalo dlhé mlčanie, keď sa obaja pozerali na dievčatá, ktoré sa zdali byť príliš zaujaté jazerom, aby si ich všimli. Ani jedna z nich neprehovorila a zdalo sa, že sú pohltené vlastnými myšlienkami, keď sa naďalej len pozerali. Ticho bolo príliš príjemné na to, aby ho prerušili.

„Aký je to pocit?“ Theo sa zrazu spýtal; takmer šepotom.

„O čom to hovoríš?“ Draco sa tváril zmätene.

„Máš všetky príznaky, kamarát. Je to poriadna hanba, že sme tak rýchlo prišli o ďalšieho kamaráta v kruhu, keď Marcus len pred pár mesiacmi odišiel a oženil sa s Tracey. Ale čo už, dobrák sa vždy poteší za svojho starého priateľa, nie? Konečne sa pre teba hra skončila. Sakra, stále nemôžem uveriť, že si ma v tomto predbehol,“ rozžiaril sa Theo, kým dvíhal pohár so šampanským na prípitok.

Draco sa naňho mohol len pozerať, nevedel najmä, čo má na toto vyhlásenie povedať alebo ako zareagovať.

„O čom to, do čerta, hovoríš?“ spýtal sa. Na jeho bledej, ale trochu slnkom ošľahanej tvári sa zračila panika.

„Najskôr som si skutočne myslel, že máš len opäť tú čudnú posadnutosť po novom dobývaní. Chcem povedať, že Hermiona Grangerová je vážne sexi dievča, a podotýkam, že aj veľmi elegantné. Nechcem, aby si ma zavraždil alebo také niečo, ale keby sme neboli priatelia, naozaj by som sa s ňou dal dokopy za každú cenu. Ale potom si zrazu prekročil svoje obvyklé hranice. A ten večer, keď si jej zaspieval, všetko potvrdil.“ Theo sa usmial a potľapkal svojho priateľa po pleci. „Hra sa skončila. Draco Malfoy je konečne zamilovaný.“

Draco sa musel doslova postaviť v šoku zo slov svojho najlepšieho priateľa; trochu mu zaskočilo, kým lapal po dychu. Cítil, ako mu búši srdce, a nebol si istý, či sa mu ten pocit páči alebo nie. Bol to úplne znepokojujúci pocit; ale nakoniec, keď sa to celé spojilo, bol to ten najzvláštnejší, ale najlepší pocit.

Ako naozaj viete, kedy ste zamilovaní?

Ako to naozaj cítime?

Cítil to práve teraz?

Ešte nikdy zamilovaný nebol.

Samotný pojem toho slova bol preňho dosť bizarný.

Ešte nikdy nikomu nepovedal „milujem ťa“.

Keď sa nad tým zamyslel, nikdy to nepovedal ani vlastnej matke.

Sakra dobre vedel, ako veľmi naňho prítomnosť Hermiony Grangerovej pôsobí. Vedel, že mu na nej záleží. Vždy mu na nej záležalo, aj keď boli veľmi mladí. Jeho mladšie ja by sa pri tej myšlienke pravdepodobne zhrozilo, ale teraz bol múdrejší a nemohol by poprieť, že mu na nej naozaj záleží.

Nenávidel ju, ale nikdy nechcel, aby sa jej stalo niečo zlé.

Nenávidel ju, ale vždy ju chcel vidieť.

Nenávidel ju, keď sa naňho pozerala, ale ešte viac ju nenávidel, keď sa naňho pozrieť nechcela.

Nenávidel, keď ju niekto zaujal namiesto neho.

Nenávidel, keď mu dávala najavo, ako veľmi ho nenávidí, ale nenávidel aj to, že sa mu priznala, že ho miluje.

Nenávidel ju, pretože mu vždy dokázala pokaziť deň, ale ešte viac nenávidel skutočnosť, že by si radšej nechal pokaziť deň, ako by ju vôbec nemal vidieť.

Bola teda naozaj pravda, že medzi láskou a nenávisťou je veľmi tenká hranica?

Vedel, že to vôbec nedáva zmysel, ale jeho život bol bez nej príliš nudný.

Nikdy by to nikomu nepriznal, ale uvedomoval si, že na ňu za tie roky naozaj nikdy nezabudol.

Predpokladal, že si to sám sebe nahováral. Ale keď sa nad tým teraz zamyslel, istým spôsobom v ňom vždy bola tá zvláštna viera, že na ňu náhodou narazí. Vždy, keď videl nejaké knihy, nedokázal prestať myslieť na to mladé dievča, ktoré ich kedysi až príliš milovalo.

Mohol si priznať, že za tie roky mal veľa rozptýlení. Samozrejme, mal z nich radosť. Boli to naozaj zábavné časy. Dievčatá ho príliš zbožňovali a on si užíval pozornosť. Neboli v tom žiadne komplikácie, len obyčajná zábava.

Bola to taká radostná jazda a on ju mal rád.

Ale bolo to jednoducho príliš odlišné.

Bol šťastný a slobodný, ale nikdy nebol skutočne spokojný.

Vedel, že je vždy dobré byť šťastný, ale na druhej strane bol taký sebecký človek, alebo hlúpy, keď sa na to človek pozrel z racionálnejšej perspektívy. Jednoducho potreboval cítiť niečo viac ako byť šťastný. Chcel cítiť viac ako jednu emóciu. Nebolo vôbec ľahké ho uspokojiť.

Neznášal nudu a cítiť jednu emóciu bolo nudné.

Ale s Hermionou Grangerovou to bolo vždy iné.

Keď ju vtedy prvýkrát uvidel v krčme, cítil sa frivolne a vzrušene. Bola taká krásna. Bola ďalším úlovkom, ktorý potreboval mať. Ale pocity, ktoré sa mu do tela vliali ako blesk, než zistil, kto je, ho bezmedzne vyplašili. Akoby v ňom všetko zatemnelo, až sa mu pohár vyšmykol zo zovretia, keď počul, ako Theo vyslovil jej meno. Myslel si, alebo skôr presviedčal sám seba, že to bolo kvôli ich poslednej konfrontácii, ako na ňu kričal, že je škaredá, a že ho kvôli tomu asi dovtedy nenávidela. Alebo pravdepodobne zo šoku kvôli jej zmene a zlepšeniu. Práve teraz si však uvedomil, že to bolo oveľa viac. Problém sa neskrýval len v tom dni. Krúžil tu už dávno pred tým a aj roky potom. Bolo to tu už dlho. Jednoducho sa stalo, že bol dostatočne veľký idiot na to, aby dokázal všetko pokaziť.

Všetko pokazil, pretože nedokázal zvládnuť všetky tie emócie naraz bez ohľadu na to, ako sebecky ich v skutočnosti chcel.

Ona ho dokázala prinútiť cítiť takmer všetky emócie, ktoré naňho svet mohol vrhnúť... a to ho k smrti desilo.

Dokázala v ňom vyvolať intenzívnu žiarlivosť aj bez toho, aby čokoľvek urobila, a nemalo zmysel to ďalej popierať. Dokonca si bol istý, že by dokázal zabiť každého, kto by sa jej opovážil dotknúť.

Už len jej úsmev mu mohol diktovať, aby napol pery a urobil to isté.

Dokonca by ho mohla prinútiť urobiť čokoľvek len pre jeden bozk.

Keď išlo o ňu, bolo tu už priveľa prvýkrát.

Mohla ho nesmierne rozčúliť, rozosmutniť a rozzúriť zároveň, rovnako ako z neho za šťastných okolností urobiť toho najšťastnejšieho muža na svete.

Mohla ho zanechať vykoľajeného a zmäteného svojimi tvrdohlavými, ale pominuteľnými rozhodnutiami.

Mohla povedať jedno slovo, ale to v ňom mohlo zvláštnym spôsobom vyvolať rôzne emócie.

Nevedel, čo to je.

Mal Theo naozaj pravdu?

Bola to teda láska?

Bol naozaj zamilovaný?

„Naozaj nemám chuť spoznať túto vec zvanú láska.“ Theo sa zrazu zachmúril. „Ale vraveli, že to pocítiš, keď ju cítiš, vieš, bez ohľadu na to, či ju poznáš alebo nie. Myslím, že by si to vedel, keď by si sa to naučil prijať. Aspoň to tak hovoria.“

Draco mal zrazu problémy s dýchaním, ale to, samozrejme, nikto nemusel vedieť.

Aby toho nebolo málo, ako na zavolanie, ako keby radar vytušil jeho zánik, Hermiona sa zrazu vynorila z jazera. Mala na sebe čierne bikiny, vďaka ktorým sa jej nádherné telo lesklo od slnečných lúčov, keď si išla sadnúť na plážové lehátko. Vôbec si ich nevšímala, pretože mala stále dobrú náladu po poriadnom špliechaní sa so svojou najlepšou kamarátkou. Draco si nemohol pomôcť a myslel na to, aká je v skutočnosti pekná, keď má ten srdečný úsmev. Znovu ho to prinútilo usmiať sa.

„Sakra. Pozri na to telo,“ vyslovil zrazu Theo, zatiaľ čo na ňu zízal, a ani sa nenamáhal, aby Draco nevidel, ako si ju otvorene prezerá.

„Prestaň sa na ňu pozerať!“ Draco sa opäť tváril naštvane.

„Hej, Miona! Vieš, môžem ti s tým pomôcť,“ usmial sa Theo, keď si všimol, že sa chystá natrieť krémom. Draco nemohol uveriť, že teraz ignoruje jeho vražedný pohľad.

„Zvládnem to sama, ďakujem,“ odpovedala Hermiona samoľúbo a otočila sa od nich, aby pokračovala v tom, čo robila.

„Vieš, na chrbát si naozaj nedosiahneš,“ podotkol Theo a len sa usmial na svojho rozzúreného priateľa. Bol si istý, že tomu chlapíkovi už teraz vychádza para z uší.

„Ginny to môže urobiť za mňa,“ obrátila sa k nemu a ležérne odpovedala.

„Má dosť práce s vodou,“ pokrčil Theo plecami.

„Mne nevadí, keď počkám,“ odpovedala Hermiona.

„Nevadí mi, keď ťa nenechám čakať,“ usmial sa Theo.

Draco chcel zakričať a pripomenúť im, že je tam aj on, pretože sa zdalo, že jeho existencia už nikomu nevadí. A či s ňou Theo flirtoval? Ten človek mal v tento deň zomrieť.

Nastalo ticho a oni vedeli, že Hermiona opäť premýšľa, až kým sa zrazu nepozrela na Draca, ale hodila po Theovi krém.

„Tak dobre,“ pokrčila plecami.

„Čože?“ Draco sa tváril pobúrene.

„Ach, prepáč, človeče. Chceš to urobiť namiesto toho ty? Som si istý, že Hermione to nebude prekážať.“ Theo sa tváril šibalsky nevinne, až mu z toho bolo zle.

„Čože?“ Na rad prišiel Hermionin pobúrený výraz.

„Myslím, že si chcem na chvíľu trochu zašpliechať.“ Theo sa len rozžiaril a hodil krém do svojho zvedavého priateľa, ktorý ho okamžite zachytil.

Obaja sa tvárili zmätene a nesporne prekvapene, keď sledovali, ako Theo kĺže do vody a zakráda sa za Ginny, ktorá vykríkla, keď sa otočila a zrazu sa ocitla zahnaná do kúta hravým slizolinčanom.

„Ako sa opovažuje! Musím pomôcť Ginny,“ povedala Hermiona nahnevane, pričom sa pohla k jazeru.

„Nemyslím si, že tvoju malú pomoc ocení,“ poznamenal Draco.

Samozrejme, mal pravdu. Ginny sa teraz chichotala, zatiaľ čo špliechala vodu na Thea, ktorý sa zdal byť veľmi šťastný zo svojho momentálneho postavenia terča.

„Nemôžem tomu uveriť! Vy dvaja ste takí blbci,“ rozčuľovala sa Hermiona, keď si vzala uterák a ponáhľala sa späť do domu. Draco len ticho kráčal za ňou.

„Vy dvaja ste manipulatívne potvory!“ zrazu na Draca zakričala, akoby to bola celá jeho vina. „Ginny je len dievča! Aj ona sa ľahko zamiluje. Tvoj kamarát to všetko môže považovať za hru, ale ona to môže brať vážne. Teraz je spolu s dobrým mužom, Draco. Ak ti ešte zostalo trochu súcitu, vštep tento fakt svojmu kamošovi! Môže sa hrať s kýmkoľvek, ale nie so sestrou, na ktorej mi záleží!“

„Hermiona, prosím ťa, upokoj sa. Theo nie je taký krutý, aby si vedela,“ vysvetľoval Draco ustarane. Vedel, že jeho kamarát vie byť zlomyseľný, ale mal dosť rozumu, aby si vedel vybrať dievčatá, s ktorými sa bude zahrávať. Žiadny z nich aj tak nechcel až tak veľmi lámať nevinné srdcia.

„Skončí sa to zle!“ Hermiona ho nepočúvala, pretože sa naďalej úzkostlivo prechádzala. „Všetci vieme, kto na konci skončí zlomený! Všetci vieme, kto prehrá! Nechcem, aby sa jej stalo to, čo mne, keď si...“

Akoby sa čas zrazu zastavil; akoby niekto práve stlačil tlačidlo pauzy na nejakom muklovskom domácom filme. Nikto z nich už nemal vôľu pohnúť sa. Dýchanie sa stalo ťažkou úlohou a na chvíľu sa naň všetci sústredili. Hermiona sa tvárila tvrdo, akoby dokázala len svojím pohľadom nechať zmiznúť celý svet, no neskôr sklopila zrak, aby skryla chvejúce sa slzy, ktoré tak zúfalo čakali, kedy vypadnú.

Vyzerala príliš rozbitá na to, aby sa dala opraviť, ako tie tenké začarované okuliare rozbité nenávratnou temnou mágiou, ktoré nedokázal opraviť ani ten najmocnejší čarodejník.

Chcel ju objať a povedať jej, že ho to mrzí. Chcel jej povedať, že nič vtedy nemyslel vážne, ale mal pocit, že na to všetko je už neskoro.

Na všetko sa zdalo byť príliš neskoro.

Zlomilo mu srdce vedomie, že nedokáže napraviť ani to, čo sám pokazil.

„Je mi to ľúto,“ dostal zo seba. Čo iné sa vlastne dalo povedať?

„Nikdy ti to nemôže byť dostatočne ľúto. To sa nestane. Nemusíš sa ani namáhať. Neboj sa, ja som sa s tým už pred mnohými rokmi zmierila...“ Hermiona sa smutne usmiala a potom odišla.

Draco sa ani nepohol a zrazu pocítil na tvári neznámu vodu.

Ďalšie jeho prvýkrát.