Preklady fanfiction Harryho Pottera

Len pre našu zábavu a poučenie.

Rodina jako žádná jiná

62: Umenie oklamať

Rodina jako žádná  jiná
Vložené: Jimmi - 14.04. 2023 Téma: Rodina jako žádná jiná
Jimmi nám napísal:

Preklad: Jimmi

Autorka: Aspen

Originál: https://archiveofourown.org/works/11291094/chapters/88898161

Banner: solace

Pozor, nie je možné otvoriť v novom okne, musíte sa vrátiť späť.

Kapitola 62: Umenie oklamať

„Ďakujem, že si prišiel,“ zašepkal Harry, keď s Remusom sedeli v malej miestnosti na prízemí Grimmauldovo námestia. „Myslel som si, že si Dracovo vystúpenie nebudem môcť vypočuť, až kým profesor Dumbledore neurobí znova to víchricové zaklínadlo.“

Remus sa usmial, výraz veľmi ľahučký a jemný. „V každom prípade toto bude lepšie. Keďže dom teraz patrí tvojmu bratovi, mohol na najbližšiu hodinu tejto miestnosti povoliť používanie špehujúceho okna. Budeme môcť vidieť aj počuť.“

Povoliť miestnosti? „To znie ako pokročilá mágia.“

„Nepochybne sa o spletitosti ochrán naučil veľa, keď vyrastal na takom mieste, ako je Malfoy Manor.“

Harry skrivil pery. „Ale koľko toho môže vedieť o tom, ako môžu ochrany pôsobiť na portréty? Nebude Lucius schopný odhaliť toto okno a vidieť ma cezeň? Možno by sme to nemali riskovať.“

„V Narcissinej spálni nebude po okne ani stopy, nie. Bude len na našej.“

Harry prehltol, pretože si stále nebol celkom istý, ale skôr než stihol povedať niečo ďalšie, Remus sa opäť ozval. „Je fajn, že s tebou môžem stráviť trochu času, Harry. Ako sa ti darí?“

„Ehm... myslím, že dobre...“ Posunul sa na stoličke a snažil sa usadiť pohodlne. „Chceš asi vedieť, čo si myslím o tom, že sa Snape oženil?“

„Možno, ale aj všeobecnejšie. Tento rok som sa s tebou nemohol veľmi stretávať. Ani minulý rok, keď sa nad tým zamyslím.“

To sa mu nehovorilo ľahko, pomyslel si Harry. Koniec koncov, Remusa nevidel už oveľa dlhšie. Len čo tento muž skončil s vyučovaním na Rokforte, vídaval Harryho viac-menej len letmo. A iste, mal dôležité veci na práci, veci pre Rád, veci, ktoré mali pomôcť vyhrať vojnu. Ale pre Harryho tu nebol. Nie tak ako Snape.

Huh, zábavné. Jednako si Harry spomínal na úplný začiatok šiesteho ročníka a pamätal si, že mal pocit, že je mu Remus naozaj dosť blízky. Ale teraz sa mu zdalo, že si len navrával, akí blízki si boli. Samozrejme, vtedy bol šok zo straty Siriusa ešte čerstvý a surový. Možno sa len zúfalo snažil uveriť, že má stále dospelého, ktorému na ňom záleží. Ale teraz, keď mal Severusa, ktorému na ňom očividne veľmi záležalo... áno, to sa nedalo porovnať, však?

Koniec koncov, Remus mu nikdy nedal plyšáka. Remus ho nikdy nepoznal natoľko, aby si uvedomil, že mu takéto veci celý život odopieral.

„Harry?“

„Ach, prepáč. Duchom neprítomný,“ povedal rýchlo a snažil sa spomenúť si, o čom sa rozprávali.

Skôr než to stihol, Remus sa opäť ozval, jeho hlas bol neistý. Takmer váhavý. „Severus... včera hovoril niečo o tom, že si používal ihlu?“

Harry prehltol. „Áno. Ehm...“

„Došlo mi, že nemyslel na šitie,“ jemne mu dohováral Remus.

„Nie,“ povedal Harry trochu stroho. „Ale ja o tom naozaj nechcem hovoriť. Dúfam, že to nevadí.“

Remusovi chvíľu trvalo, kým odpovedal. „Pokiaľ je situácia pod kontrolou. To znamená... že tvoj otec o tom zrejme vie. Ale... pôjdeš za ním, Harry, ak pocítiš túžbu ublížiť si? Prisahaj mi, že to urobíš.“

„Pôjdem. Prisahám.“

„Prečo sa necítim úplne upokojený?“ Remus stisol pery a potom si sám odpovedal na svoju otázku. „Možno preto, že si to povedal tak ľahko.“

„Naozaj si nepamätám, že by som sa bodal. Ľudia však hovoria, že som to robil...“ Harry pokrčil plecami. „Nechápem, čo ma k tomu viedlo, nie úplne. Každopádne, necítim žiadne nutkanie. Takže niet divu, že sa to ľahko sľubuje.“

Remus prikývol, akoby bol spokojný. „To je dobré počuť. Po tom, čo Severus hovoril o ihle, som sa obával, že ti možno jeho náhla svadba, práve s Narcissou Malfoyovou, pripadá príliš... stresujúca.“

Harry sa zachmúril. „Nuž, nie som príliš nadšený. Tvári sa, akoby sa snažila, ale ja si stále myslím, že je to len hra. Mám jednoducho pocit, že nám niečo zamlčuje.“

„A čo na to Draco?“

Harry si vzdychol, zaklonil hlavu a pozrel sa do stropu. „Čo by si povedal, Remus? Je to jeho matka!“

„Takže si svoje obavy nechávaš pre seba?“ 

Harry si odfrkol, keď sa opäť posadil rovno. „Nie tak veľmi, ako by som mal. Teda, snažím sa. Nemôžem mu mať za zlé, že to nechce počuť. Ale možno mi pomôžeš lepšie ju pochopiť. Aká bola s tebou?“

Remus si pohladil bradu, keď nad tým premýšľal. „Plachá,“ povedal napokon. „Nebola taká, ako som očakával. Niekoľkokrát sme spolu vyšli na verejnosť a vtedy sa správala dokonale láskavo a vyzerala, že je so mnou v pohode. Ale na manore sa často správala, akoby ju mohol prevrátiť prudký vietor.“ Trochu pokrčil plecami, keď tam sedel. „Snažil som sa byť čo najláskavejší a najjemnejší, ale zdalo sa, že ju nič neukľudní. Akoby ma od začiatku podozrievala, že som podvodník.“

Ha, asi podozrievala, pomyslel si Harry. Toto bolo pravdepodobne to, čo Narcissu upozornilo oveľa viac ako jeden incident so strieborným príborom. Za posledný rok sa naučila báť a mať sa na pozore pred svojím manželom. Alebo skôr byť vystrašená. Remus možno vedel, že sa má k domácim škriatkom správať prísne, aby vyzeral ako Lucius, ale nevedel, že to isté má robiť so svojou ženou.

A Draco by mu to tiež nebol schopný povedať. Vždy videl svojho otca, ako sa správa k Narcisse nežne, takže samozrejme povedal Remusovi, aby sa správal rovnako. A čím viac sa ju Remus snažil upokojiť, tým viac vedela, že nie je ním.

„Áno, no myslím, že si mal vedieť, že je tehotná,“ povedal Harry stroho, pretože si myslel, že ten spôsob, akým ju Lucius zneužil, nie je niečo, o čom by mal rozprávať. A vôbec, nerád myslel na Narcissu ako na obeť. Oveľa ťažšie sa mu potom verilo, že sa teraz nechystá na nič dobré. „To ťa prezradilo. Navyše povedala, že ťa ten strieborný príbor popálil.“

„No, robil som, čo som mohol,“ vzdychol si Remus. „Bola to oveľa jednoduchšia úloha, keď som sa na kontinente z času na čas len vydával za Malfoya. Žiť ako on na plný úväzok bolo zase niečo iné.“

To Harrymu pripomenulo. „Hm, Narcissa nám dovolila použiť mysľomisu. Na spomienku o tebe, ako si ju prišiel varovať. Ale ty si bol stále v podobe Luciusa Malfoya. Ja . . . Naozaj som nechápal, prečo si sa s ňou rozprával tak, ako si sa rozprával. Ak si vedel, že si bol prezradený a Voldemort pôjde aj po nej, prečo si jej rovno nepovedal, že je v nebezpečenstve?“

Remus si zopäl prsty v kolenách. „Snažil som sa ju nevystaviť ešte väčšiemu nebezpečenstvu. Chcel som, aby pochopila, že Temný pán ju bude hľadať a bude lepšie, keď ju nenájde. Ale v prípade, že by ju chytili, nechcel som, aby mali dôkaz, že niekedy s istotou vedela, že som podvodník. Ani v takomto neskorom čase.“

„Nuž, správu pochopila, v poriadku. Ale nakoniec ju aj tak zajali. A potom ju Voldemort aj tak obvinil. Nemohla vyhrať - buď to vedela s istotou, alebo to mala vedieť. A ona vedela, že bude taký, takže preto v prvom rade utiekla. Aby sa mohla pokúsiť tvrdiť, že to nemohla vedieť. Veľmi jej to pomohlo.“ Harry si hrýzol peru, čosi mu hrýzlo na okraji vedomia. „Počkaj. Prečo ho nazývaš Temným pánom?“

„Obávam sa, že sa z toho v poslednom čase stal akýsi zvyk. Pokúsim sa to zmeniť.“

„Dobre,“ povedal Harry. „A som rád, že už nepredstieraš, že si Lucius. Máme naozaj šťastie, že si sa z toho dostal živý. Voldemort musel zúriť, keď zistil, že 'Lucius' v skutočnosti nie je Lucius! Hm, čo mi pripomína... prišli sme na to, že Voldemort musel ísť tam, kde si ukladá portréty svojich smrťožrútov, a tak zistil, že jeho Lucius musí byť podvodník, ale ako si si uvedomil, že ťa odhalili?“

Remus sa len mierne naklonil dopredu. „Pettigrew.“

Harry sa zahľadel. „On ťa varoval?“

„Nič také prozaické. Netušil, kto sa vydáva za Luciusa. Nie že by na tom záležalo. Ten človek zradil Jamesa, Siriusa aj Lily. Pochybujem, že je nejako lojálny voči mne.“

„Jasné, jasné,“ povedal Harry netrpezlivo. „Tak ako?“

„Prišiel si po mňa. Vraj sa so mnou chcel stretnúť Temný pán... pardon, Voldemort. V jeho správaní bolo jednoducho niečo. Bol príliš mastný, príliš úslužný, príliš horlivý. Hneď som vedel, že ma vedie na smrť. A tiež, že by ma za normálnych okolností zavolal len prostredníctvom znamenia. Vôbec, poslať Pettigrewa... vzbudilo to vo mne intuíciu, že ísť s ním by bol naozaj veľmi zlý nápad.“

„Intuícia,“ povedal Harry ticho. „Ako ja s Narcissou.“

„Áno, existuje čas a miesto, kde treba intuíciu počúvať.“ Remus sa opäť usmial.

Dvere sa zrazu otvorili a ukázali Snapea, ktorý tam stál s prísnym výrazom, cez jednu pažu prehodená látka neviditeľného plášťa. „Už sme takmer pripravení začať.“

„Ako sa má Draco?“

„Oklumenuje,“ povedal Snape sucho. „Je pod veľkým tlakom. Dúfam, že mu odpustíš, že sa k tebe dnes ráno nesprával dobre. Som si istý, že nechcel Chrabromil až tak veľmi uraziť.“

Harry nad tým mávol rukou. „Bolo mi jasné, že je mimo. To je v poriadku. Načo sú bratia?“

Snape prikývol, pohyb bol rázny. „Tak teda to špehujúce okno, Lupin.“

„Ja som nezabudol,“ povedal Remus, jeho tón bol mierny, aj keď slová boli trochu ostré.

Snape sa dlho nadýchol. „Myslím, že Draco nie je jediný, kto je pod tlakom. Ďakujem ti, Remus.“

Remus sa len usmial a vyriekol zaklínadlo, aby sa zo vzduchu objavilo okno od podlahy až po strop. Momentálne sa v ňom ukazoval pohľad na Narcissinu spálňu, ale nikto tam nebol a po portréte tiež nebolo ani stopy.

Snape venoval Harrymu jeden dlhý, posledný pohľad. Zdalo sa, že sa chystá niečo povedať, ale nakoniec len mierne prikývol a otočil sa na päte, aby odišiel, pričom za sebou zavrel dvere.

„Čo to malo znamenať?“

Harry vstal, aby si posunul stoličku bližšie k oknu, keď odpovedal. „Asi mi chcel povedať, aby som bol dobrý. Možno ma varovať, aby som sa Dracovi nevysmieval, že nosí dámske šaty.“

„To by si neurobil,“ povedal Remus sebavedomo. „Severus si naozaj nemyslí...“

„Nemyslí. Nepovedal to, však?“ Harry sa usadil na stoličke a sledoval dianie. Hoci naozaj dúfal, že ho nebude veľa. Už tak to bude pre Draca dosť ťažké.

****

Draco vtrhol do miestnosti ako prvý a vyzeral tak veľmi ako Narcissa, že Harry cítil, ako sa mu zatajuje dych. Nešlo len o jeho fyzický vzhľad. Všehodžús by ho, samozrejme, dokonale skopíroval. Bol to jeho pokojný výraz a spôsob, akým sa pohyboval po miestnosti, jeho krok bol akosi jemný a ladný aj napriek obrovskému, vyčnievajúcemu bruchu. Keby dnes ráno Harry nevidel Narcissu letaxom odchádzať s Dumbledorom, určite by si myslel, že je to ona. Bezpochyby.

Severus bol ďalší na rade. Zastavil sa pri Dracovi a len na okamih položil chlapcovi ruku na plece.

Draco odmerane prikývol a potom Snape vytiahol z vrecka habitu zmenšený portrét. Jeho opätovné zväčšenie bolo prácou niekoľkých sekúnd. Až keď sa opäť ocitol tvárou na zemi, Snape mávol prútikom, aby ukončil kúzlo, ktorým mu zabránil čokoľvek vidieť alebo počuť. Potom sa presunul do kúta, zakryl sa plášťom neviditeľnosti a potom z neho vystrčil jednu ruku, aby gestom naznačil, že má Draco začať.

Harry videl, ako sa jeho brat raz zhlboka nadýchol, a potom ešte raz a ešte raz, očividne sa pripravoval na to, čo malo prísť. Potom si plynulými pohybmi privolal bližšie stoličku, spustil sa na ňu a úhľadne si upravil sukne, aby mu padali do uhladených línií, až mu vykúkali len špičky strieborno-modrých lodičiek.

Ešte dva hlboké nádychy a Draco sa pohol, aby skryl sikel, ktorý prevracal v ľavej ruke. A potom konečne mávol prútikom, aby zdvihol portrét z podlahy, pomaly ho roztočil vo vzduchu, kým ho odsunul, aby ho oprel o okraj matkinej postele.

Na okamih nebolo v ráme nič okrem obrazu dvojice stĺpov v pozadí, medzi ktorými akoby visel ozdobný gobelín spracovaný v zelenej a striebornej farbe. Už o niekoľko sekúnd sa však v zornom poli objavil Lucius Malfoy. Jeho strieborné oči sa zúžili na štrbiny, ústa mali rovnú líniu, hornú časť tela držal napäto.

„Narcissa,“ pozdravil vyrovnaným tónom.

„Lucius,“ odpovedal Draco a znel ako žena, ktorá si zachováva pokoj len vďaka veľkému úsiliu.

„To je všetko, čo mi máš povedať, Cissy?“

„Čo by som mala povedať?“ odvetil Draco a jedna ruka mu trochu šklbla, akoby kŕčovito zvieral svoj začarovaný sikel. V druhej zvieral prútik, štíhle prsty mal zovreté a biele. „Si mŕtvy, však? Už celé mesiace.“

Lucius zdvihol ruku, akoby si skúmal vlastné nechty. „Možno by si mala priznať, že máš iného manžela. Zradcu.“

Draco sa posadil trochu vzpriamenejšie a jedno obočie sa mu mierne zdvihlo. „Ak to vieš, tak vieš, že Temný pán mi v tejto veci nedal na výber, Lucius.“

„Zradcu, Cissy!“

„Možno by si sa mal porozprávať so svojím pánom, ak ťa to tak trápi,“ povedal Draco a zuby sa mu mierne zablyskli. „On ten sobáš prakticky zariadil, ako iste vieš. A určite má na to svoje dôvody.“

„Aké?“

Draco sa zvonivo zasmial. „Prečo by som sa mala deliť o tajomstvá Temného pána s mŕtvym mužom? Keby chcel, aby si ich vedel, určite by si ich už vedel.“

Portrét zavrčal, zvuk bol tichý, drsný a prudký. „Cissy! Varujem ťa...“

„Varuj ma, Lucius, varuj,“ Draco prakticky mrmlal. „Čo môžeš urobiť? Už som spomenula, že si mŕtvy?“

Portrét prešiel pohľadom Draca ako Narcissu hore-dole, keď sa jeho pery pohŕdavo zvlnili. „Čoskoro bude tvoj čas. Máš v pláne, aby zradca všetkého, čomu veríme, každej zásady, ktorú si ctíme, vychoval môjho dediča?“

„A prečo by nemal? Zdá sa, že Dracovi je dobrým otcom...“

Draco sa zrazu mierne zachvel, jednou rukou urobil drobný pohyb. Harry sledoval, ako si ju zaboril do sukne, saténová látka sa okolo nej krútila. Najprv to nechápal, ale potom si uvedomil, že Draco musí skrývať sikel pred portrétom, keď ho číta.

Portrét sa zdal byť príliš podráždený, aby si všimol zvláštny pohyb ruky. „Ach, dobrý otec, však? Severus Snape, dobrý otec! Mám povedať Temnému pánovi, že si to povedala?“

Draco ešte chvíľu držal ruku v sukni, pohľad upretý na ňu, potom zdvihol tvár, ktorá ešte viac zbelela ako zvyčajne. Jeho hlas sa chvel, keď sa objavil, a bol veľmi, veľmi slabý. „Nie, Lucius. Prosím, nerob to. Musíš vedieť, že hovorím zo... zo zradcovho vlastného brlohu,“ povedal a posledné slovo dokončil holým šepotom, takmer sykavkou. „Vieš, že si musím dávať pozor na to, čo hovorím!“

„Lepšie,“ povedal Lucius so zdvihnutou bradou, ale jeho oči boli stále ostré a prenikavé. „Rešpekt, Narcissa. Už na to nezabudni.“

Jediný dlhý záchvev rozvlnil Draca od hlavy až po päty. „Áno, Lucius.“

Portrét ostro prikývol, akoby bol spokojný. „Ak je to dieťa chlapec, dáš mu meno Lucius Abraxas Nicholas Gaius Malfoy. Ak je to dievča, nezáleží na tom, okrem toho, aby sa volalo Malfoy. Ale žiadne kvety, Cissy. Žiadne rastliny.“

„Áno, Lucius,“ povedal Draco znova, ešte pokornejšie ako predtým.

Vo vrecku Harryho džínsov náhle vzplanula horúčava. Zmätene doň strčil ruku a vytiahol svoj vlastný začarovaný sikel. Dobby. Ihneď, bolo na ňom napísané.

Harry vyskočil, strčil sikel Remusovi, aby pochopil, a vybehol na chodbu a cez ňu do kuchyne. „Dobby,“ zasyčal. „Severus chce, aby si sa zahral na predstieranie, a to hneď!“

Malý škriatok sa naňho pozrel. „Profesor Snape žiadal Dobbyho, aby najprv dve minúty počkal!“

„Už je to viac ako päť!“ naliehal Harry. „Choď!“

„Dobby nie je dobrý časomerač,“ zamrmlal škriatok a luskol prstami, aby zmizla miska, z ktorej v podstate pil. „Dobby teraz začne, Harry Potter, pane.“

A v nasledujúcom okamihu sa začalo ujúkanie.

„Profesor Snape, pane, profesor Snape, pane!“ vykríkol Dobby na plné hrdlo, keď vybehol z kuchyne a rozbehol sa dlhou chodbou, ktorá prechádzala okolo Narcissinej spálne. „Harry Potter má jeden zo svojich záchvatov! Ďalší z jeho záchvatov! Harry Potter sa mláti, kope a má penu pri ústach! Zase! Profesor Snape, profesor Snape, Harry Potter potrebuje elixír, špeciálny upokojujúci elixír, Harrymu Potterovi sa po včerajších záchvatoch vyprázdnili vrecká...“

Škriatkov hlas sa vytratil z Harryho dosluchu, keď sa za Dobbym zabuchli pivničné dvere.

Harry zostal skrytý v kuchyni. Vôbec sa nemal potulovať po dome, nie kým existovala akákoľvek šanca, že by ho portrét mohol špehovať. Nikdy by nebol opustil Remusov bok, keby nebolo správy od Snapea.

No po ďalšej chvíli počul ďalšie zabuchnutie dverí, toto o čosi bližšie, a potom tichý zvuk agonického vzlykania. Neznel však ako nikto, koho poznal, čo mu stačilo na to, aby mu povedal, že to musí byť Draco, ktorý je stále v tele svojej matky.

Harry pootvoril dvere a aj tak opatrne vykukol von, len aby uvidel Snapea, ako zviera čosi, čo vyzeralo ako Narcissa objatá v tesnom, nežnom objatí. Keď zbadal Harryho, privolal ho zahnutím prsta.

Harry si rozmýšľal, či tú chvíľu prerušiť, ale aj tak sa priblížil a začul, ako otec tichým tónom zašomral: „Ak chceš, choď povedať Dobbymu, že môže vyjsť.“

Harry prikývol a zišiel do pivnice po škriatka, ktorý sedel posadený na pulte s elixírmi a bláznivo kýval nohami.

„Harry Potter!“ zvolal, zoskočil z pultu na podlahu, kde sa obrátil tvárou hore a rozžiaril sa. „Bol Dobby dostatočne spanikárený? Kričal Dobby dostatočne hlasno?“

Harry sa natiahol, aby malého škriatka rýchlo objal. „Bol si skvelý, Dobby! Perfektný!“

Dobby prikývol svojím zvyčajným zúrivým spôsobom. „Ďakujem ti, Harry Potter! Dobby urobí pre Harryho Pottera čokoľvek! Čokoľvek, čokoľvek!“

Harry si kľakol na jedno koleno, aby sa mohol pozrieť Dobbymu do očí. „Ja viem. A viem, že si slobodný elf, ako si povedal. Ale... Nechcem, aby si sa kvôli mne zranil, Dobby.“

Dobbyho veľké oči si ho premeriavali pevným pohľadom. „Harry Potter je veľký čarodejník.“

Čo v skutočnosti nemalo s touto témou nič spoločné. „Dobby...“

„Dobby nechce dostať nôž.“

Ale Dobby by to urobil, viselo medzi nimi nevyslovené.

Harry si vzdychol a pomyslel si, že toto asi nie je spor, ktorý by mohol vyhrať. Nie dovtedy, kým bude rešpektovať Dobbyho právo byť slobodným škriatkom a robiť vlastné rozhodnutia. „Nuž, za dnešnú vynikajúcu hru na predstieranie by si mal dostať odmenu. Vezmi si voľno, ak chceš, alebo mi povedz, čo ti môžem zaobstarať z rokfortskej kuchyne, alebo, alebo... čo by si chcel, naozaj chcel?“

Škriatok naklonil hlavu na jednu stranu, oči sa mu mierne zúžili. „Dobby si myslí, že Dobby by chcel...“ A potom, celý v pomykove: „Mohol by Harry Potter niekedy zobrať Dobbyho na svoju metlu?“

Harry sa usmial. „Jasné. To znie skvelo.“

„Ale bez dorážačiek.“

„Bez dorážačiek,“ sľúbil Harry.

Dobby horlivo prikývol, potom luskol prstami a na mieste zmizol.

Harry sa mohol tiež premiestniť, ale zamieril nahor opäť normálnou cestou, aby ho Draco a Snape počuli prichádzať.

Zdalo sa, že Draco sa trochu spamätal. Spolu so Snapom sedeli v obývačke a ticho sa rozprávali. Draco stále vyzeral ako jeho matka.

Harry zaváhal, potom vošiel do izby a tiež si sadol.

Draco prestal rozprávať.

„Môžem ísť hore, ak potrebuješ s otcom viac času,“ ponúkol sa Harry.

Druhý chlapec prešiel rukou po Narcissiných dlhých vlasoch. „Nie, to je v poriadku. Ja len, že mi je ľúto, čo sa stalo predtým, Harry. Mal som zlú náladu.“

„Desil si sa tohto, ja viem.“ Harry mávol rukou, aby ukázal, že na tom nezáleží.

Draco naňho vrhol vďačný pohľad a potom trochu zdvihol bradu. „Hoci za jednou vecou si stojím. Pizza je naozaj odporná. Bolo to, akoby som jedol koláčovú kôrku natretú olejom. Holými rukami!“

Harry sa usmial. „Som si celkom istý, že Hermione chutí.“

Draco si odfrkne. „Možno pozná pizzeriu vyššieho kalibru.“

Harry sa pozrel na Snapea a ukázal na jeho vrecko. „Je ten... predmet scvrknutý a chránený a... na ceste niekam inam?“

„Áno.“

„Dúfam, že do pekla,“ zamrmlal Draco.

Snape to ignoroval. „Počínal si si veľmi dobre, Draco. Najmä na konci, keď si počul Dobbyho a vyzeral si tak splašene, že by ´niekto´ mohol zistiť, že sa rozprávaš s portrétom. Myslím, že si presvedčivo stvárnil ženu, ktorá sa k tomu už tak skoro neodváži. Čo všetkým zainteresovaným dostatočne vysvetlí, prečo sa svet na tomto konci 'zotmel'.“

„Dobre, pretože to už nikdy nechcem opakovať.“ Draco vstal na trasúcich sa nohách a zamieril k dverám. „Prepáčte. Myslím, že čoskoro bude čas, a radšej by som sa premenil späť v súkromí.“

Harry počkal, kým Draco odíde, a potom ešte chvíľu počkal, kým prehovoril. „Čo sa stalo potom, čo si mi poslal tú správu?“

„Lucius sa stal protivnejším ako zvyčajne, ak je niečo také možné. Radšej by som o tom nehovoril.“ Snape počas reči niečo vylovil z vrecka. „Lupin mi to vrátil, kým odišiel.“

S tým vytiahol Harryho začarovaný sikel.

„A ty ho budeš chcieť späť, samozrejme.“

Harry sa natiahol a vzal si mincu, ako aj svoj neviditeľný plášť. „Vďaka. Prečo musel Remus tak rýchlo odísť?“

„Keď videl Draca v takej tiesni, spýtal sa, čo môže urobiť. Draco sa spýtal, či môže ísť na hrad a skontrolovať jeho matku.“

„Prekvapuje ma, že nežiadal, aby si to urobil ty,“ zamrmlal Harry.

„Dosť možno by som mal.“

„Nie si jej nič dlžný. Nie v skutočnosti.“

„To sa dosť mýliš, vzhľadom na to, čo som sľúbil na svojej svadbe.“ Pri poslednom slove Snapom prebehlo malé zachvenie a potom sa trochu zosunul. Naozaj vyzeral natoľko vyčerpane, že Harry takmer navrhol zdriemnuť si, ale pomyslel si, že by to nepôsobilo dobre. „Dáš si šálku čaju?“ skúsil to namiesto toho.

„Nie, ale...“ Snape sa zrazu narovnal. „Dobby!“

„Áno, otec Harryho Pottera, pane?“ zaštekal škriatok v okamihu, keď sa mihol pred očami.

Snape sa naklonil, aby mal oči viac na úrovni škriatka. „Chcel by som sa ti čo najúprimnejšie poďakovať. Počínal si si veľmi, veľmi dobre a všetci sme ti za tvoju pomoc veľmi zaviazaní.“

Končeky Dobbyho uší sa začervenali hlbšie do zelena. „Dobby sa veľmi ospravedlňuje, pane, že sa tak neskoro hral na predstieranie. Dobby nebol dobrý časomerač, pán profesor Snape.“

Snape nad tým mávol rukou. „Nakoniec si to zvládol, a to je všetko, na čom naozaj záleží. A naozaj, Dobby, asi bolo najlepšie, že si počkal. Myslím, že celá naša hra na predstieranie tak pôsobila vierohodnejšie.“

Dobby veľmi vážne prikývol. „V tom prípade Dobby prijíma poďakovanie otca Harryho Pottera, pán profesor Snape.“

Snape mierne naklonil hlavu na jednu stranu. „Bol by si ochotný nazývať ma Severusom, Dobby?“

Dobbymu sa otvorili ústa. „Profesor Snape, pán je profesor. Dobby by nikdy nemohol. Nikdy!“

„A Dobby je slobodný škriatok,“ povedal Snape jemne. „Harrymu tykáš, však?“ 

„Dobby volá Harryho Pottera celým menom,“ opravil ho Dobby a trochu pokrčil hlavu, čím napodobnil Snapea. „Dobby si myslí, že by mohol robiť to isté Severusovi Snapeovi, ak si to profesor naozaj želá?“

„Áno, prosím.“

Dobby poskakoval na pätách, keď dosť maniakálne prikyvoval. „Severus Snape, Severus Snape! Dobby teraz pôjde, Severus Snape!“

S tým luskol prstami a zmizol.

Harry sa slabo zasmial. „No, to bolo v poriadku, ale... prečo?“

Snape sa oprel na stoličke. „Chcel som mu dať niečo na znak úcty za jeho pomoc.“ Vrhol na Harryho dosť zachmúrený pohľad. „Nemohol som mu s čistým svedomím ponúknuť viac cukru, aby si ho nasypal do hrdla. Viem, že škriatkovia majú vyššiu toleranciu ako čarodejníci, ale určite musia existovať hranice, dokonca aj pre nich.“

Skôr než Harry stihol odpovedať, objavil sa Draco s ľahkým prasknutím. Opäť vyzeral ako on sám, rozvalil sa na pohovke vedľa Harryho a zatváril sa. „To bolo úplne príšerné od začiatku do konca. Už nikdy si nechcem obliecť šaty, kým budem žiť!“

Harry sa rozhodol, že najlepšou odpoveďou bude, ak nepovie vôbec nič.

„Neviem, ako po tom vôbec vydržím nosiť habity!“ pokračoval Draco, očividne v nálade vyventilovať sa. „Sú prakticky rovnaké ako šaty!“

„Nebuď smiešny,“ povedal Snape krátko.

„A netuším, ako sa moja matka dokáže vo svojom stave tak ladne pohybovať. Merlin, to bolo riadne hnusné, a to bolo len nafúknutie, nie skutočné tehotenstvo! Teda, naozaj, ako to čarodejnice dokážu? Ako to vôbec môžu vydržať? Celé mesiace!“

„Myslím, že ide o to, aby potom dieťa za všetko stálo,“ povedal Harry potichu.

Draco si odfrkne. „Nuž, to asi áno. A ja napríklad...“

Svišťanie letaxu prerušilo všetko, čo chcel Draco dodať. „Severus, Draco,“ povedal Remus, keď vyšiel von. „Čakajú vás v nemocničnom krídle.“

„Ona rodí!“ zakričal Draco a vyskočil zo svojho miesta.

„Nie,“ opravil ho Remus. „Ale došlo k istému vývoju. Poppy chce s vami oboma hovoriť. A, samozrejme, aj s Harrym.“

Harry mal pocit, že ho pridali ako dodatočnú požiadavku, ale v skutočnosti mu to nevadilo.

Severus sa vyštveral na nohy a vyzeral, akoby potláčal povzdych. „K akému vývoju?“

„Viem len to, že Narcissa sa sem už nevráti.“

„Potom je len veľmi málo dôvodov, aby sme tu my traja ešte zostali. Dobby!“

V priebehu troch sekúnd bol Dobby zrazu v miestnosti s nimi. „Áno, Severus Snape, otec Harryho Pottera, pane?“

„Okamžite sa vraciame na Rokfort. Bol by si taký láskavý a odviezol všetko, čo sme sem priniesli, do mojej ubytovne?“

„Vrátane hromady kníh na komode v mojej izbe, prosím,“ dodal Harry.

Draco vyceril zuby. „Merlin, môžeme už konečne odísť?“

„To bude stačiť, Dobby.“ Keď škriatok zmizol, Severus sa obrátil k Dracovi. „Letaxuj sa priamo do nemocničného krídla. Riaditeľ dnes ráno vytvoril spojenie a chcel ho nechať na mieste, kým sa nevráti s tvojou matkou. Choď, Draco.“

Draco prikývol, jednou rukou pevne zvieral prútik, keď sa prikrčil ku krbu, črty mal napäté, keď zhadzoval prášok. „Rokfortské nemocničné krídlo!“

Vo chvíli, keď zelený oheň prestal plápolať, Harry gestom naznačil Snapeovi, aby išiel napred.

Snape však mierne zúžil oči. „Nepotrebuješ niečo najprv, Harry?“

Harry len vyvalil oči. „Nie?“

„Na niečo si nezabudol?“

„Nie! Počul si, ako som povedal Dobbymu, aby priniesol tie denníky, ktoré si chcem prečítať...“

Snape ešte chvíľu počkal a potom si vzdychol. „Salsa, Harry?“

Aha. Salsa. To bolo správne. Harry na ňu úplne zabudol. „Salsa!“ zavolal, ale bez parselštiny to, samozrejme, bolo zbytočné. Pozrel sa na svoje oblečenie, aby hľadal hada, ale momentálne nemal na sebe školský odev. „Do prdele,“ zamrmlal a nenávidel, že takto zdržiava otca, keď by Draco naozaj mohol potrebovať morálnu podporu. Nehovoriac o tom, čo by mohla potrebovať jeho žena. „Ty choď, naozaj, ja nájdem Salsu a niečo pre ňu vymyslím a Dobby ma môže odviesť späť...“

„Accio had.“

„Alebo by som ju mohol jednoducho privolať, však?“ povedal Harry trochu zahanbeným hlasom, keď si vyhrnul rukáv a natiahol ruku, aby sa Sals obtočila. „Hm, mohol by si teda?“

O krátky ťukanec neskôr už mal na ruke náramok v tvare Salsy.

Snape sa naňho ešte chvíľu pozeral a jeho tmavé oči niečo prepočítavali. Harry si nevedel predstaviť čo.

Ale potom zmizol v záblesku zeleného ohňa a Harry sám vstúpil do letaxu.


Koniec kapitoly

Za obsah komentárov je zodpovedný užívateľ, nie prevádzkovateľ týchto stránok.
Ďakujem
Pre automatický komentár sa musíte prihlásiť.

AK. Automatické poďakovanie za preklad (Hodnotenie: 1)
Od: nika12 - 14.04. 2023
| |
Omlouvám se, že nemám víc času, o to víc si vážím vašeho, který jste tomu věnovali.

AK. Automatické poďakovanie za preklad (Hodnotenie: 1)
Od: Irena - 15.04. 2023
|
Aspoň takto ďakujem všetkým, čo sa na tomto preklade podieľali a umožnili mi tak príjemne stráviť čas. Týmto dávam najavo, že poviedku čítam a teším sa na pokračovanie.

AK. Automatické poďakovanie za preklad (Hodnotenie: 1)
Od: luisakralickova - 15.04. 2023
| |
Omlouvám se, že nemám víc času, o to víc si vážím vašeho, který jste tomu věnovali.

AK. Automatické poďakovanie za preklad (Hodnotenie: 1)
Od: scully - 15.04. 2023
| |
Omlouvám se, že nemám víc času, o to víc si vážím vašeho, který jste tomu věnovali.

AK. Automatické poďakovanie za preklad (Hodnotenie: 1)
Od: soraki - 16.04. 2023
| |
Aspoň takto ďakujem všetkým, čo sa na tomto preklade podieľali a umožnili mi tak príjemne stráviť čas. Týmto dávam najavo, že poviedku čítam a teším sa na pokračovanie.

AK. Automatické poďakovanie za preklad (Hodnotenie: 1)
Od: lucky - 17.04. 2023
|
Alespoň takto děkuji všem, kteří se na tomto překladu podíleli a umožnili mi tak příjemně strávit čas. Tímto dávám najevo, že povídku čtu a těším se na pokračování.

Re: 62: Umenie oklamať (Hodnotenie: 1)
Od: JSark - 18.04. 2023
|
Ach jaj,to nevyzerá dobre. Začína mi byt Narcisy ľúto.
Re: 62: Umenie oklamať (Hodnotenie: 1)
Od: Jimmi - 19.04. 2023
| |
Už si ma dostatočne vydesila, že čo ma čaká... ale nie som v stave na srdcebôlne veci... vlastne na žiadne veci, takže ďalší preklad musí asi počkať. Ale to zajtra nemusí platiť... díky

AK. Automatické poďakovanie za preklad (Hodnotenie: 1)
Od: Sofia99 - 21.04. 2023
|
Aspoň takto ďakujem všetkým, čo sa na tomto preklade podieľali a umožnili mi tak príjemne stráviť čas. Týmto dávam najavo, že poviedku čítam a teším sa na pokračovanie.

AK. Automatické poďakovanie za preklad (Hodnotenie: 1)
Od: scully - 24.04. 2023
| |
Omlouvám se, že nemám víc času, o to víc si vážím vašeho, který jste tomu věnovali.

AK. Automatické poďakovanie za preklad (Hodnotenie: 1)
Od: jerry - 09.05. 2023
|
Alespoň takto děkuji všem, kteří se na tomto překladu podíleli a umožnili mi tak příjemně strávit čas. Tímto dávám najevo, že povídku čtu a těším se na pokračování.

AK. Automatické poďakovanie za preklad (Hodnotenie: 1)
Od: Aeidaill - 02.11. 2023
| |
Omlouvám se, že nemám víc času, o to víc si vážím vašeho, který jste tomu věnovali.

Prehľad článkov k tejto téme:

Aspen: ( Jimmi )30.12. 202365. Fešák Harry 2/2
Aspen: ( Jimmi )11.12. 202365. Fešák Harry 1/2
Aspen: ( Jimmi )31.10. 202364. Dobbyho let 2/2
Aspen: ( Jimmi )17.10. 202364. Dobbyho let 1/2
Aspen: ( Jimmi )07.05. 202363. Hermiona 2/2
Aspen: ( Jimmi )01.05. 202363: Hermiona 1/2
Aspen: ( Jimmi )14.04. 202362: Umenie oklamať
Aspen: ( Jimmi )09.04. 202361. So škriatkom hranie a dieťatka mena vyberanie 2/2
Aspen: ( Jimmi )07.04. 202361. So škriatkom hranie a dieťatka mena vyberanie 1/2
Aspen: ( JSark )21.12. 202260. Chyba v našich osudoch 2/2
Aspen: ( JSark )06.09. 202260. Chyba v našich osudoch 1/2
Aspen: ( JSark )22.07. 202259. Domáci škriatkovia a vlkolaci a víchrice, ach jaj!
Aspen: ( JSark )15.05. 202258. Príbehy a pravdy a lži, ach jaj!
sarini: ( JSark )18.04. 202257. Čučoriedky a kumkváty a endívia, ach jaj!
Aspen: ( JSark )14.03. 202256. Ďalšia tapiséria 2/2
Aspen: ( JSark )07.03. 202256. Ďalšia tapiséria 1/2
Aspen: ( JSark )01.03. 202255. V pivnici
Aspen: ( JSark )28.02. 202254. Rodina ako žiadna iná 2/2
Aspen: ( JSark )27.02. 202254: Rodina ako žiadna iná 1/2
Aspen: ( JSark )21.02. 202253. Od hlavy po päty 2/2
Aspen: ( JSark )15.02. 202253. Od hlavy po päty 1/2
Aspen: ( JSark )12.02. 202252. Vyznania lásky 2/2
Aspen: ( JSark )07.02. 202252. Vyznania lásky 1/2
Aspen: ( JSark )31.01. 202251. Sebaovládanie
Aspen: ( Lupina )26.01. 202250. Víc magie Blacků
Aspen: ( Lupina )26.01. 202249. Nevítané zprávy
Aspen: ( Lupina )26.01. 202248. Magie Blacků
Aspen: ( Lupina )26.01. 202247. Mrhání časem
Aspen: ( Lily of the valley, Janka )26.01. 202246. Prokletá
Aspen: ( Lupina )26.01. 202245. Potrhlá čajová společnost
Aspen: ( Lupina )26.01. 202244. Láska a Lenka
Aspen: ( panacek.provaze )26.01. 202243. Škriatkozmätky
Aspen: ( panacek.provaze )14.07. 201442. Dezert k večeři 2/2
Aspen: ( panacek.provaze )08.07. 201442. Dezert k večeři 1/2
Aspen: ( Clarissa )22.03. 201441. Mezikolejní vztahy 2/2
Aspen: ( Clarissa )27.10. 201341. Mezikolejní vztahy 1/2
Aspen: ( Clarissa )21.04. 201340. Odhalení
Aspen: ( holloway )23.12. 201239. Ukradené polibky
Aspen: ( Jimmi )15.12. 201238. Mapa
Aspen: ( Zelaaa001 )07.12. 201237. Chameleón
Aspen: ( Kaya )30.11. 201236. Lenka?
Aspen: ( Florence )26.11. 201235. Dohoda a návštěva
Aspen: ( Zelaaa001 )06.08. 201234. Nový Rok
Aspen: ( Kaya )05.08. 201233. Nezapomenutelné Vánoce
Aspen: ( Janka )28.07. 201232. Společne
Aspen: ( zelaaa001 )01.02. 201231. Jediné, čo si prajem na Vianoce
Aspen: ( Jimmi )12.01. 201230. Dvere
Aspen: ( Jimmi )18.12. 201129. Medzihra: Scény z bálu
Aspen: ( Jimmi )13.12. 201128. Vianočný bál
Aspen: ( Zelaaa001 )06.12. 201127. Karamelky
Aspen: ( Janka )02.12. 201126. Etika
Aspen: ( Jimmi )19.07. 201125. Ľstivý, lačný Chrabromilčan
Aspen: ( Elza )14.06. 201124. Jak bylo dohodnuto
Aspen: ( Chalibda )21.05. 201123. Deal Breaker
Aspen: ( Tersa )18.03. 201122. ...a její následky
Aspen: ( Janka )21.02. 201121. Pravda...
Aspen: ( Kaya + Tersa )30.01. 201120. Třikrát ne, jednou ano
Aspen: ( Janka )14.12. 201019. Zmijozel
Aspen: ( Janka )20.11. 201018. Ať se ti to líbí nebo ne
Aspen: ( Elza )23.10. 201017. Poprask v Lektvarech
Aspen: ( Elza )25.09. 201016. Milá lékařka
Aspen: ( Katy )11.09. 201015. Špatné plánování
Aspen: ( Elza )17.08. 201014. Nezapomeň na mě
Aspen: ( Elza )10.08. 201013. Nebelvír proti Zmijozelu
Aspen: ( Elza )17.07. 201012. kapitola Milý Draco
Aspen: ( Janka )31.05. 201011. kapitola Avada Kedavra
Aspen: ( Katy )21.04. 201010. kapitola Touhy
Aspen: ( Janka )08.03. 20109. kapitola Maura Morrighanová
Aspen: ( Katy )09.02. 20108. kapitola Bradavický expres
Aspen: ( Janka )06.01. 20107. kapitola 9. ledna 1977
Aspen: ( Katy )22.12. 20096. kapitola Otcové a synové
Aspen: ( Betty )21.12. 20095. Kapitola – Odrazy v zrcadle
Aspen: ( Zrzka, Elza )17.12. 20094. kapitola – Sirius
Aspen: ( Knihovka, Betty, Tersa )09.12. 20093. kapitola - Muž v zrcadle
Aspen: ( Tersa )30.11. 20092. kapitola Úplný Zmijozel
Aspen: ( Zrzka, Umeko )29.11. 20091. kapitola 8. srpen 1997
. Úvod k poviedkam: ( Jimmi )29.12. 2021Úvod k poviedke