Preklady fanfiction Harryho Pottera

Autorkina poznámka: Vopred sa ospravedlňujem za to, čo sa chystám urobiť

Kapitola 16: Ach, moja hviezda vyhasína

Isabelle sa mrzuto prebudila na naliehavé klopanie na vchodové dvere. Prešla okolo izby pre hostí, kde spala Hermiona, zakopnúc o zatúlanú papuču. Pokračovala v ospalej chôdzi a tesnejšie si pritiahla župan, keď rozmýšľala, kto je za dverami len o ôsmej ráno.

Pozrela cez kukátko a takmer jej zabehli vlastné sliny, keď zistila, že vonku stojí Narcissa v nádherných šatách, ale vyzerá dosť znepokojene a vyčerpane.

Isabelle prútikom rýchlo odomkla dvere, zrušila príslušné ochrany a potom šmátrala po kľučke, aby trhla dverami.

„Narcissa, aké prekvapenie,“ pozdravila Isabelle rozospatým hlasom a prečistila si hrdlo na nevyhnutný rozhovor.

„Ach, Isabelle, stalo sa niečo strašné,“ odpovedala Narcissa a na konci sa jej zlomil hlas.

„Poď ďalej, prosím,“ uviedla Isabelle staršiu ženu dnu. „Čo sa deje?“

Narcissa zovrela ruky a zadržiavala slzy, keď sa oprela o stenu.

„Draca chytili a zatkli,“ povedala tichým, vyčerpaným hlasom.

Isabelle spadla čeľusť a aspoň raz v živote stratila reč.

„On-on urobil to hlúpe rozhodnutie, že sa premiestnil do Hermioninho bytu, aby sa jej ospravedlnil, a neuvedomil si, že ministerstvo jeho premiestnenia sleduje, čo je mimoriadne silná mágia. V mi-minúte, keď sa premiestnil...“ Narcissa si utrela slzy z tváre.

„Narcissa!“ Spoza ich chrbta sa ozval Hermionin hlas.

Hermiona stála vo dverách do obývačky, odhrnula si vlasy z tváre a s vytreštenými očami hľadela na plačúcu ženu.

„Ach, Hermiona!“ Narcissa vzlykla a vložila si tvár do dlaní.

Hermiona pozrela medzi Isabelle a Narcissu. „Čo sa deje?“ spýtala sa ustráchaným hlasom.

Isabelle prehltla a nadýchla sa. „Hermiona, Draca zatkli.“

Hermiona rýchlo zažmurkala, akoby nechápala. „Čože?“

„Draco sa pokúsil premiestniť do tvojho bytu a ministerstvo nejako sleduje, keby sa pokúsil niekam premiestniť, a teraz je niekde uväznený,“ pokúsila sa Isabelle vysvetliť.

Hermiona sa obzrela na Narcissu, ktorá prikyvovala a plakala zároveň. Dvoma rýchlymi krokmi sa Hermiona dostala k Narcisse a objala ju.

„Narcissa, bude to v poriadku. Draco nie je vinný z ničoho, z čoho ho obvinili, a my nájdeme spôsob, ako ho dostať von,“ povedala Hermiona pevne, čo bolo v úplnom protiklade s tým, ako sa cítila.

„Ty tých úradníkov ministerstva nepoznáš, Hermiona. Sú neúprosní a tvrdohlaví. Veria, že Draco je vinný, a nič nemôže zmeniť ich názor.“

„Ale na súde dostane...“ Hermiona začala, ale Isabelle ju prerušila.

„On nebude mať súd, Herms,“ povedala smutne. „Hľadajú ho za Dumbledorovu smrť a za spojenie so smrťožrútmi. Už ho z toho obvinili a uznali ho vinným.“

Hermiona cítila, ako sa jej točí hlava. „On sa nedostane pred súd? Ale... ale to je iracionálne. Každý má právo na súd.“

„Toto nie je Amerika, Hermiona. Čarodejnícke zákony sú trochu archaické a riadia sa zásadou 'vinný, kým sa nedokáže nevina'.“

„Isabelle má pravdu, Hermiona,“ povedala Narcissa trasľavým hlasom. „Dracove prehrešky mu nezaručujú zľutovanie pred čarodejníckymi súdmi a už je odsúdený...“ Narcissa prepukla v plač.

„Na aký rozsudok, Narcissa?“ spýtala sa Hermiona, kým ju hladila po chrbte.

„Zajtra ho čaká poprava,“ vzlykla.

Hermiona nevedela ako, ale jej ďalšie kroky viedli k tomu, že sa nejako obliekla, upokojovala Narcissu, nechala Isabelle inštrukcie, ako má Narcissu udržať v pokoji, a vydala sa na ministerstvo mágie.

****

Hermiona rýchlo prešla vchodom na ministerstvo a zamierila na druhé poschodie, kde sídlilo Oddelenie presadzovania magického práva, a ignorovala vlnu závratov a nevoľnosti, ktorá hrozila prerušiť jej cestu.

Keď dorazila na miesto určenia, Hermiona sa zahľadela na muža, ktorý sedel za stolom a znudene si prehrabával vlasy.

Keď s pochybovačným úsmevom vtrhla do jeho kancelárie, zdvihol zrak. „Hermiona? Čo tu robíš?“

„Harry, radšej mi daj jeden dobrý dôvod, aby som na teba nepoužila neodpustiteľnú,“ povedala polohlasným tónom, o ktorom netušila, že ho ovláda.

Harry hľadel na Hermionu v jasnom šoku. „O čom to hovoríš?“

„Si tu jedným z hlavných aurorov. Ako si mohol dovoliť, aby zatkli Draca?“

Harryho šok vystriedal... nuž, ďalší šok. „Oni ho zatkli? Kedy?“

Hermiona si frustrovane prešla rukou po vlasoch. „Je skvelé vedieť, že náš právny systém je v rukách takých kompetentných ľudí.“

„Nemusíš sa hnevať, Hermiona. Netušil som, že sa to stalo,“ povedal Harry a vstal spoza stola.

„Je to tvoja vina, že sa to stalo!“ zakričala Hermiona. „Keby ste ty a Ron aspoň kúsok dospeli a prijali fakt, že sa s Dracom milujeme, nič z toho by sa nestalo.“

Harry zvraštil obočie. „Som zmätený, ako je toto moja vina.“

Hermiona si prudko vydýchla a posadila sa pred jeho stôl, aby sa nezrútila od návalu ľahkej mdloby.

Celé utrpenie mu vyrozprávala jednou vetou. Múdro vynechala časť o tom, že v jej lone náhodou odpočíva Malfoyovo dieťa.

„Myslel si, že vďaka tomu, že sa s tebou rozíde, tak budeš šťastná?“ spýtal sa Harry pomaly.

„Je to oveľa rytierskejšie, ako to znie,“ bránila sa. „Myslel si, že keď už nebudeme spolu, možno sa so mnou ty a Ron začnete znova rozprávať a že to ma urobí šťastnou. Nestihla som mu povedať, že mi môže byť jedno, či vy dvaja hlupáci náš vzťah schvaľujete.“

„Stačilo jeho zatknutie, aby si to pochopila,“ zamrmlal Harry.

Hermiona ho počula jasne ako deň a namiesto toho, aby mu vrátila naspäť odseknutie alebo úder, pokrútila hlavou. „Harry, nemôže byť popravený. Je nevinný.“

„Viem, že je nevinný, Hermiona. Bol som pri tom, keď sa ukázal so Snapom a prisahal ich vernosť Rádu. Viem, že je ešte kúsok slušnosti v tom prťavom...“

„Harry,“ upozornila ho Hermiona. „Teraz nie je čas na to, aby si vyťahoval chlapčenskú rivalitu.“

Harry si vzdychol a pozbieral po stole zatúlané papiere. „Čo chceš, aby som urobil?“

„Je niečo, čo môžeš urobiť?“ spýtala sa Hermiona a hruď jej naplnil malý záchvev nádeje. „Veď si Harry Potter a si jeden z najlepších aurorov, akých toto ministerstvo za posledné roky videlo. Mohol by si požiadať o milosť alebo čokoľvek iné. Ja len nechcem, aby zomrel, Harry. Nemôže.“

Hermiona sa snažila udržať si pevný hlas, ale bolo to ťažké.

„Nemám žiadnu moc nad tým, čo robia so svojimi väzňami. Jediné, čo robím, je, že hľadám zlých chlapcov a potom ich privediem. Potom už je to na Čarostolci a Úrade pre rešpektovanie súdov. S jeho zatknutím nemám nič spoločné.“

Hermiona cítila, ako jej dych opúšťa telo. „Nemôže zomrieť, Harry.“

Harry sa zamračil a položil jej ruku na plece. „Je mi to ľúto, Hermiona. Je mi to naozaj, naozaj ľúto. A želám si, aby sa to nestalo. Viem, že Malfoy je nevinný, a vlastne sa teraz cítim hrozne za to, že som, ehm, no, že som neprijal tvoj vzťah s ním.“

„Takže to je všetko?“ povedala ticho a závraty sa jej vrátili plnou rýchlosťou.

„Je mi to ľúto,“ povedal Harry a pohladil ju po chrbte.

„Môžem ho vidieť?“ spýtala sa. Dýchanie sa jej spomaľovalo a vracala sa jej predchádzajúca nevoľnosť.

Harry sa na chvíľu zamyslel. „Môžem ťa zobrať dolu, aby si ho videla, ale musel by som zostať s tebou.“

Hermiona otupene prikývla. „Dobre.“

„Chceš ísť hneď? Keďže je Draco už dlho na zozname najhľadanejších osôb, som si istý, že ho dali pod maximálnu ochranu tu na ministerstve, a nie v Azkabane.“

Hermiona si utrela zatúlanú slzu, ktorú si ani neuvedomila. Na to sa postavila a čakala, kým ju Harry odprevadí tam, kde bol Draco. Spoliehala sa na jeho ponúknutú ruku, že ju odvedie, pretože nohy mala ako želé a uvedomila si, že od rána nič nejedla. Asi to nebol dobrý nápad, keď mala udržiavať ďalší život.

Prešli všetkými bezpečnostnými previerkami, pričom Harry sa blysol preukazom aurora, akoby to naozaj potreboval, a vyhlásil Hermionu za svojho hosťa. Odovzdali svoje prútiky urastenému strážcovi pri jednom z vchodov. Keď sa dostali k bráne s najvyšším stupňom zabezpečenia, narazili na problémy.

Čarostrážca na nich uprel nemilosrdný pohľad. „Vy môžete ísť dovnútra, Potter, ale táto malá slečinka zostane tu.“

Hermiona sa postavila pred čarodejníckeho dozorcu, ktorý bol od nej o meter a pol vyšší. „Ak ma tam nepustíte, prisahám, že sa postarám, aby ste nemohol chodiť.“

Harry zapchal Hermione ústa rukou a ospravedlňujúco sa usmial na čarostrážcu. „Mala ťažký deň,“ vysvetlil a neodstránil ruku, aj keď sa ju Hermiona pokúšala uhryznúť.

„Buď má povolenie, alebo je príbuzná toho chudáka,“ povedal bez záujmu.

„Má povolenie odo mňa,“ pokúsil sa Harry.

„Od Čarostolca,“ opravil sa. „Aurori nemajú takú právomoc.“

„Som s ním spriaznená,“ prerušila ho Hermiona, keď si úspešne odtlačila Harryho ruku od úst.

„Vy ste Malfoyová?“ spýtal sa zavalitý muž so zvrašteným obočím.

„Nie, technicky nie. Som jeho snúbenica,“ odpovedala nečestne.

Na chvíľu sa zamyslel. „Myslím, že to sa nepočíta.“

„Som aj matka jeho dieťaťa,“ povedala.

Harrymu klesla čeľusť a prekvapene sa nadýchol. Dokázal pochopiť snúbeneckú lož, ale tá časť o tom, že je matkou jeho dieťaťa, zachádzala trochu ďaleko.

Prešla ďalšia chvíľa, keď strážca stál a premýšľal. „Dobre, to vás asi kvalifikuje. Zdá sa, že Malfoy mal veľa práce, než ho zatkli.“

Hermiona odolala nutkaniu dať tomu samoľúbemu bastardovi facku a držala jazyk za zubami, keď za sebou prútikom odomkol veľké biele dvere.

Ako kráčali dlhou chodbou, Harry sa naklonil, aby jej pošepol do ucha: „Určite si nemusela klamať strážcovi, mohol som ti nakoniec vybaviť povolenie.“

Čarostrážca zostal na svojom stanovišti, kým oni dvaja smerovali k osamelej cele s maximálnou ochranou.

„Ja som neklamala,“ odpovedala Hermiona.

„Nie si zasnúbená s Malfoyom a určite nemáš žiadne jeho dieťa,“ namietol Harry.

Hermiona pokrčila plecami a nenašla v sebe energiu, aby Harrymu niečo prezradila alebo sa s ním hádala. Zvyšok cesty prešli mlčky, kým nedošli k veľkým čiernym dverám. Harry zarecitoval zložité odomykacie zaklínadlo, ktoré uvoľnilo zámok, a ustúpil, aby Hermionu pustil do miestnosti.

Prispôsobila si zrak šeru v miestnosti, ktorú osvetľovalo len niekoľko sviečok. Bola to veľmi malá miestnosť, v ktorej nebolo nič okrem lôžka v rohu miestnosti a záchoda. Na tej jedinej posteli sedel Draco, zhrbený, s nohami na podlahe a lakťami opretými o stehná, pričom si držal hlavu v rukách.

Zdalo sa, že ho vôbec neznepokojuje, že do miestnosti práve niekto vstúpil.

Harry si odkašľal.

Bez toho, aby zdvihol zrak, Draco prehovoril. „Hovoril som ti, tupec, že nie som, kurva, hladný.“

Harry a Hermiona sa na seba pozreli a uvedomili si, že Draco si myslí, že sú čarostrážcom.

„Draco?“ Hermiona váhavo povedala.

Draco zdvihol hlavu a okamžite si spojil oči s Hermionou. Takmer sa prepadla pri smútku, ktorý nepochybne videla v jeho sivých dúhovkách.

„Hermiona?“ vydýchol. Oči mu zablúdili k miestu, kde stál Harry. „Ako ste sa vy dvaja dostali dnu?“

Hermiona si nepamätala, že by prešla cez miestnosť a kľakla si vedľa Draca na zem, objala ho okolo pliec a plakala mu do hrude. Prekliate tehotenstvo a všetky tie slzy. Potrebovala citového inštalatéra.

Harry stál pri dverách a pokynul Dracovi, že vychádza von.

Draco aspoň raz k tomu hlupákovi necítil nenávisť.

Keď jej hladil kruhy po chrbte, jemne jej šepkal do ucha, privinul si ju do lona a objal ju v ochrannom objatí.

„To je v poriadku, Hermiona, prosím, neplač. Vieš, že nerád vidím, keď plačeš,“ šepkal jej do vlasov.

Odtiahla sa od neho a pozrela naňho s najhlbšou nedôverou, akú dokázala. „Ako môžem neplakať? Voldemort by na mojom mieste plakal.“

Draco sa usmial a pobozkal ju na slzami zaliate líce. „Je mi to všetko veľmi ľúto. Je to výlučne moja vina.“

Hermiona silno pokrútila hlavou. „Nie, Draco. Nie je to tvoja vina. Osud sa ťa snaží dostať, prisahám. Máš tú najhoršiu smolu.“

Prikývol. „Chcel by som s tebou stráviť viac času. Môžeš mi niečo sľúbiť?“

Hermiona opäť cítila slzy, keď videla porazený pohľad v jeho očiach.

„Sľúb mi, že sa postaráš o moju mamu. Nezabudni jej povedať, že ju mám rád a že nenávidím to, čo som urobil...“

„Prestaň!“ Hermiona vykríkla, vyskočila mu z náručia a objala sa okolo pása. „Prestaň takto hovoriť!“

Draco na ňu smutne pozrel. „Je to nevyhnutné, Hermiona. Zabijú ma. Zajtra. Už som sa s tým zmieril. Aj ty musíš. Inak nebudem môcť v pokoji zomrieť, keď budem vedieť, že trpíš.“

Hermiona cítila, ako klesá na podlahu. „Nemôžu ťa zabiť. Ja ťa milujem! Potrebujem ťa, Draco. Nemôžu mi ťa vziať, nemôžu!“ vzlykala. „Musíme nájsť spôsob, ako ťa odtiaľto dostať. Musíš sa so mnou vrátiť.“

Draco bol pri nej a pomaly jej odstrkoval ruky z tváre. „Sama si to povedala, Hermiona. Toto je osud. Bolo mi súdené viesť mizerný život a ubližovať pri tom iným. Nemáme spolu veľa času a ja by som radšej strávil posledné chvíle, aby som sa ťa nesnažil presvedčiť, že zajtra za súmraku budem mŕtvy.“

Hermiona potiahla nosom, objala ho okolo krku a zaborila si tvár do jeho tepla. Aj vo väzení príjemne voňal a dával jej pocit, že na svete sa nedejú zlé veci. Ale diali sa.

Odtiahla sa a utrela si líca, pozrela mu do tých očí, v ktorých bolo toľko smútku, že mala problém udržať pohľad. Namiesto toho sa pozrela na svoje ruky.

Prstom jej zdvihol bradu a jemne ju pobozkal na pery, až sa zachvela od nežnosti a zbožňovania, ktoré cez jeho bozk cítila.

„Podlaha je studená,“ povedal po tom, čo jej na pery a bradu položil jediný cudný bozk.

Prikývla a dovolila mu, aby jej pomohol vstať z podlahy. Sadla si vedľa neho na posteľ, držala sa jeho mrazivej ruky a snažila sa nevracať. Aký skvelý čas na rannú nevoľnosť.

„Nad čím premýšľaš?“ spýtal sa po tom, čo niekoľko sekúnd mlčky sedeli.

Hermiona si vzdychla. Jej energia bola úplne vyčerpaná a nedokázala zastaviť vnútornú debatu v hlave. Mala by mu to povedať alebo nie?

Pokračovanie nabudúce...

PS. Ešte 2,5 kapitoly.