Preklady fanfiction Harryho Pottera

13. kapitola

Kapitolku venujem: Jenny, Valli, eternalife, Black Star, nikki, Daisy, Lostt, Eileen, ivane, Trinuške a Alesse.

V noci ležal Draco na chrbte na gauči v spoločenskej miestnosti, uprene sa díval na krásne dievča, ktoré nerušene spalo na jeho hrudi. Jemne jej rukou prechádzal po chrbte v malých kruhoch, keď počúval jej plytké dýchanie. Toto dievča, toto krásne, nádherné, inteligentné dievča, malo viac stránok svojej osobnosti než osemhranná kocka. Zakaždým, keď si myslel, že ju konečne pochopil, pohla sa a odhalila mu ďalšiu svoju stránku a nikdy ho neprestávala udivovať. Čo je pravda? Naozaj ho zmenila na mäkšieho? Čudoval sa. Draco si odmietal pripustiť, že stratil svoju ostrosť, ale kedykoľvek bol s ňou, bol nežný, bál sa, že keby bol príliš hrubý, rozišla by sa s ním. Už jej spôsobil dosť bolesti všetkými tými protivnými vecami, ktoré jej povedal v minulosti a nevidel žiadny dôvod robiť to znovu. Prestal ju hladkať a položil ruku na jej driek. Akonáhle prestal, pomrvila sa.

Dracov pomalý, vytrvalý pohyb hladkajúci jej chrbát ju uchlácholil do veľmi vábnej rozprávkovej zeme. Dokonca v hlbokom spánku Hermiona cítila, že sa jeho ruka zastavila a nepokojne otvorila oči. Vzhliadla a stretla sa s Dracovými priezračne modrými očami. Usmiala sa na neho, než sa znova pritúlila k jeho hrudi. Počula, ako mu pravidelne bije srdce a cítila, ako sa jeho hruď pohybuje hore a dolu, keď zhlboka dýchal. Bola pripravená vrátiť sa späť do toho dokonalého spánku, keď počula Draca prehovoriť.

„Hermiona, mali by sme ísť spať, už je noc,“ ticho povedal.

„Ja spím, nevidíš?“ zamumlala mu do ramena.

„Vieš, ako to myslím. Mali by sme ísť spať do našich postelí. Zajtra mám dlhý tréning a ty si na gauči rozťahuješ, povedal naťahujúc ju.

„Nie, nie nerozťahujem,“ tvrdohlavo odpovedala. „A okrem toho, spím lepšie, keď som blízko pri tebe.“

„Naozaj, Hermiona, potrebujeme ísť...“

„Uf, fajn,“ prerušila ho. Odtiahla sa od Draca a odvliekla svoje unavené telo z gauča, ťahajúc ho za ruku, keď išla do svojej izby.

„Čo robíš?“ spýtal sa a nechal sa ťahať hore schodmi..

„Idem do postele, lebo sa zdá, že si veľmi horlivý odísť z gauča,“ odpovedala. Odtlačila dvere a vliezla pod prikrývky na svojej posteli. Posunula sa, aby urobila miesto Dracovi, ktorý vošiel za ňou. Obkrútila okolo neho ruky a zaborila sa hlboko medzi neho a načechrané vankúše. Draco jej uhladil pár zablúdených pramienkov z tváre a pobozkal ju na čelo.

„Dobrú noc, láska,“ zašepkal zatvoriac oči, ale Hermiona už zaspala.

****

Hermiona sa zobudila na nedeľu priskoro. Pozrela na Dracovu ruku, ktorá si v noci našla cestu okolo jej pása, a usmiala sa. Opatrne sa vymotala z jeho náručia a po špičkách odkráčala do kúpeľne. Bohužiaľ mávala ráno príšerný dych, tak si rýchlo vyčistila zuby a vykĺzla späť do svojej izby. Kľakla si a zohla sa tak, že bola tvárou iba pár milimetrov od jeho. „Musí spať dobre, pretože obyčajne sa zobudí, keď sa k nemu niekto priblíži,“ pomyslela si. Jemne obtrela pery o jeho, užívajúc si to brnenie, ktoré zažívala zakaždým, keď sa pobozkali. Chcela znova odísť, keď zacítila, že jej bozkávanie opätuje. Vo vnútri sa usmiala, keď natiahol ruku okolo jej krku prehlbujúc bozk. Odtiahol sa a usmial.

„Na takéto prebudenie každé ráno by som si vedel zvyknúť,“ povedal naťahujúc si ruky, a potom si ich dal za hlavu. Hermiona sa pretočila na neho a pozerala sa na jeho stále spánkom poznačenú tvár.

„Vieš,“ povedala prechádzajúc prstami cez jeho strapaté vlasy. „Dnes sa koná výlet do Rokvillu a mohli by sme ísť spolu... ak chceš. Možno by sme sa pozreli do toho nového tanečného obchodu, ktorý práve otvorili. Rebecca hovorila, že je naozaj pekný.“

„Nemôžem, Hermiona. Mám metlobal, pamätáš? Prepáč, čo tak budúci víkend?“

„Och,“ povedala Hermiona pokúšajúc sa neukázať svoje sklamanie. „Hej, hm... jasné, budúci víkend. Chcela som sa ísť pozrieť, či je v knižnici kniha, ktorú som vždy chcela, takže je to okej.“ Usmiala sa falošným úsmevom. Dobre, možno tá časť s tou knihou nebola tak úplne pravda a ona sa necítila „okej“, ale nechcela, aby to vedel. „Hermiona, už aj tak si k nemu príliš priťahovaná. Nie je to tak, že s tým chalanom môžeš stráviť každú jednu minútu, potrebuje svoj vlastný priestor,“ hovorila si. Druhýkrát vyliezla z postele, zo skrine si vzala veci na prezlečenie a vrátila sa späť do kúpeľne, aby si dala dlhú, príjemnú a horúcu sprchu. Nechala horúci prúd vody dopadať na hlavu a plecia a pokúšala sa vymyslieť, čo bude robiť celý deň. Otvorila vrchnák na šampóne a miestnosť naplnila vôňa vanilky, medu a jazmínu, ktorá Hermionu upokojovala. „Asi by som mala pracovať na eseji, ktorú mi dal profesor Bins,“ pomyslela si. „Alebo by mi možno Rebecca mohla dovoliť použiť dnes štúdio.“ Zmyla si penu z vlasov a načiahla sa po kohútiku. Použijúc sušiace kúzlo, bola okamžite suchá a obliekla si modré obtiahnuté džínsy a zelený sveter. Prvý raz v živote jej vlasy stáli normálne, a tak ich nechala rozpustené. Make-up nebol pre Hermionu nevyhnutný, takže si ho nedala. Vrátila sa späť do svojej izby, ale Draco bol preč... domnievala sa, že na tréningu. Vkĺzla do topánok, vzala tašku s vecami na tancovanie a išla do Veľkej siene. Dúfala, že zastihne na raňajkách Rebeccu. Našťastie pre ňu, keď Hermiona vstupovala, Rebecca práve odchádzala.

„Ach, Hermiona. Môžem pre teba niečo urobiť?“ spýtala sa Rebecca zdvorilo.

„Uhm, vlastne, premýšľala som, či by bolo v poriadku, keby som dnes popoludní použila štúdio, ak tam nebude nik iný.“

„Och, samozrejme, nemusíš sa pýtať. Je celé tvoje,“ povedala jej hrejivo.

„Vďaka, Rebecca,“ povedala Hermiona, keď sa otočila a vybrala sa po chodbe k štúdiu. Keď sa tam dostala, iba zostala stáť medzi dverami a zízala do prázdnej miestnosti. Slnečné svetlo prúdilo cez obrovské presklené okná a vytváralo na opačnej stene krásny tieň siluety jej postavy. Pozrela sa von cez okno a uvidela metlobalových hráčov vo veľkosti mravcov, ako lietajú okolo ihriska. Vzdychla si a položila tašku na podlahu. Otvorila ju a vytiahla muklovský CD prehrávač, ktorý jej priniesli rodičia z ich posledného výletu vo Francúzsku. Do piesne od Francisa Cabrela, francúzskeho muzikanta, sa jednoducho zamilovala. Nehovorila po francúzsky, ale ten jazyk bol v tej ponurej piesni dosť romantický. Pustila pesničku, započúvala sa do slov a nechala ich, nech ju unášajú po tanečnom parkete. Hermiona sa nestarala o kroky, či tanečný štýl. Nestarala sa, či bola oblečená v tanečnom oblečení alebo či mala zlé topánky. Iba tancovala a nechala nohy, nech ju vedú. Pieseň hrala svoju smutnú melódiu, keď Hermiona sama tancovala.

Sto stôp vo vzduchu Draco pozoroval malú postavu v štúdiu pod ním. Pozeral sa, ako sa točila a točila, potom sa kĺzavo pohla z jednej strany miestnosti na druhú, ako keby nič nevážila.

„Hej! Malfoy, prestaň snívať a vráť sa späť na zem!“ zajačal jeden jeho slizolinský spoluhráč. „Dopekla, Malfoy, budúci týždeň máme zápas!“ Nastavil pálku na približujúcu sa dorážačku a namieril ju na Draca. Dorážačka mu odrela ľavú ruku zaručujúc, že zajtra tam bude mať obrovskú modrinu.

„Za čo to, pre Merlina, bolo, Brant?“ pýtal sa Draco masírujúc si ruku.

„Mali by sme trénovať, ale jediné, čo robíš ty, je, že sedíš na zadku a pozoruješ tú špinavú humusáčku Grangerovú, ako tancuje. Teraz sa vráť sem a nájdi tú prekliatu zlatú strelu!“ zajačal predtým, než presvišťal okolo Draca.

„Hermiona?“ zašepkal sám sebe. Znova sa pozrel dole na to dievča, ktoré predtým zbadal. Opierala sa o stenu, ruky mala ovinuté okolo pásu a zízala do prázdna. „Možno by som sa mal ísť pozrieť, či je v poriadku...“ pomyslel si.

„MALFOY!!!“ Teraz na neho jačal celý tím. „Alebo ju uvidím neskôr.“ Rozhodol sa a letel späť do stredu ihriska. Metlobalový kapitán Lloyd Brant bol práve v strede svojej prednášky.

„... takže, ako som hovoril predtým, Malfoy sa rozhodol dať si od obdivovania humusáčok pauzu a my máme budúcu sobotu zápas proti Chrabromilu, takže chcem, aby každý z vás na tréningu tento týždeň pracoval na 210 % . To je na dnes všetko. Choďte do spŕch, páchnete odpornejšie, než banda humusákov.“

Draco sa na mieste rýchlo otočil, ale miesto do šatní zamieril do ich spoločenskej miestnosti. Ponáhľal sa hore po schodoch do kúpeľne a vstúpil dnu. Miestnosť si stále udržiavala omamujúcu vôňu Hermioninho šampónu z dnešného rána a Dracovi ju to tak veľmi pripomínalo, že sa musel dvakrát obzrieť, aby sa uistil, či tam nie je s ním. Rýchlo sa osprchoval a obliekol si kaki nohavice a čierny sveter. Prešiel cez halu a pozrel sa do Hermioninej izby, ale nebola tam. Nebola ani v spoločenskej miestnosti. Hádal, že musí byť ešte stále v tanečnom štúdiu, a tak kráčal tak rýchlo, ako mohol bez toho, aby bežal, do štúdia. Draco nevedel vysvetliť, prečo ju tak hrozne potreboval vidieť, ale vedel že musí. Možno to bola tá Brantova poznámka o jej krvi. Načiahol sa za dverami štúdia a otvoril ich. Hrala jej tam pieseň, ktorú si zvykla púšťať jeho mama. Bola to smutná pesnička o prianí zomrieť. Pochyboval, že vedela, o čom spieva ten spevák, lebo si bol istý, že po francúzsky nevie.

Stála v strede miestnosti a pohmkávala melódiu tej skladby. Draco prišiel za ňu a ochraniteľsky okolo nej ovinul ruky. Dokonca ani neotočila hlavu, aby videla, kto to bol, lebo vedela, že to bol on. „Je L'aime a Mourir. Je to veľmi smutná pieseň,“ povedal jej do ucha.

„Hm. Vieš to?“

„Viem. Bola to obľúbená pieseň mojej mamy. Je L'aime a Mourir, chcem zomrieť,“ povedal a zovrel ju silnejšie. „Zatancuj si so mnou.“ Otočila sa, ruky si obtočila okolo jeho krku a jeho ruky našli svoje miesto spoľahlivo na jej páse. Pohybovali sa pomaly podľa hudby, takmer vôbec netancovali, iba sa pohupovali. Draco sklonil pery k jej krku, zanechajúc stopu motýlích bozkov pozdĺž jej čeľuste a za uchom. Hermionino srdce poskočilo a jemne sa odtiahla tak, aby mala lepší prístup k jeho perám. Pritiahla si ho, aby ho pobozkala. Zúrivo ju bozkával späť, pohládzajúc jej ústa svojim horúcim jazykom. Hermiona mu zavzdychala do úst.

„Draco...“ pokúsila sa získať jeho pozornosť. „Draco,“ skúsila znova. Odtiahol sa vyzerajúc podráždene.

„Čo?“

„Ak plánuješ dovoľovať si na mňa, budeš musieť počkať, kým prídeme do spoločenskej miestnosti.“

Draco sa uškrnul, zdvihol Hermionu z podlahy a prehodil si ju cez plece. „Draco! Okamžite ma daj dolu! Myslím to vážne!“ jačala Hermiona, pokúšajúc sa najlepšie, ako vedela, znieť vážne. Ale napriek jej najlepšej snahe, sa nemohla prestať smiať. „Vieš, že viem chodiť,“ povedala.

„Ak si bol taký zúfalý po maznaní sa, Malfoy, stačilo iba povedať,“ žartovala.

„Och ha-ha, veľmi vtipné, Grangerová. Len počkaj, keď sa vrátime späť, zaplatíš za túto tvoju poznámku.“

„Draco!!! Daj ma dolu!“ zakričala, jemne ho búchajúc päsťami do chrbta, aby ju dal dolu, ale tak, aby ho nezranila. Iba sa smial.

„Daj ju dolu, Malfoy, inak to oľutuješ,“ vyhlásil niekto.