Preklady fanfiction Harryho Pottera

4 – Vianoce 1/2

Na Štedrý večer zavesil Harry doma pri krbe pančuchu, ale nerobil okolo nej rozruch, a ako očakával, bola jediná. V súkromí svojej izby si pripravil tú, ktorú si kúpil v Rokville, a pridal do nej dva sladké hady, malú plechovku jazmínového čaju, ebenový tubus na podstavci z brezy a - na vrchu - bezpečne nedozreté hurmikaki. Počas noci sa vykradol zo svojej izby a zavesil ho na krbovú rímsu, pričom nevdojak ignoroval podivné vypukliny vo svojej vlastnej.

Ležal v posteli a bál sa, že medzi obavami, či toho urobil príliš veľa alebo príliš málo, nikdy nezaspí, ale musel, lebo keď vzápätí otvoril oči, jeho izbu zaplnilo tlmené svetlo zimného rána.

Vstal, obliekol sa a vyšiel von. Severus nebol v kuchyni, a tak prešiel do kúpeľne. Keď odtiaľ vychádzal, uvidel Severusa sedieť v kresle a čítať noviny, a musel sa zamyslieť, či tam bol celý čas.

„Šťastné a veselé Vianoce!“ povedal s nádejou.

„Šťastné Vianoce, Harry,“ odpovedal Severus. Stále sa netváril celkom príjemne. Harry k nemu natiahol ruku.

„Vstaň! Poďme si vziať pančuchy.“

„Pred raňajkami?“

„Samozrejme!“

Severus zdvihol obočie. „Chamtivec,“ povedal povýšenecky.

„To nie som!“ Harry si prekrížil ruky na hrudi. „Ja len poznám správny poriadok vecí. Najprv pančuchy, potom raňajky.“

Severus si povzdychol a odložil Denného proroka. „A odo mňa sa očakáva, že sa budem pozerať, predpokladám?“ spýtal sa a vstal.

„Nie. Od teba sa očakáva, že sa budeš pozerať do svojej pančuchy.“

„Harry, ja nemám...“ Severus sa zastavil a civel, lebo si zrejme po prvý raz všimol druhú pančuchu.

„Samozrejme, že máš, nebuď hlúpy,“ povedal Harry tým najvecnejším spôsobom, akého bol schopný, a otočil sa ku krbu, aby skryl svoj úsmev. „Prečo by si nemal?“ Zložil si vlastnú svetlú pančuchu a posadiac sa so skríženými nohami pred krb si ju položil na kolená. Severus stále hľadel na nečakanú pančuchu, akoby ho mohla uhryznúť. Pomaly vykročil, natiahol ruku a dotkol sa zeleného zamatu.

„To je pre mňa?“

Harry sa usmial a potom prevrátil oči. „No, nie je to tak, že ja by som dostal dve,“ povedal. „No tak.“

Severus sa k nemu so zvláštnym napätým výrazom v tvári pridal na zemi. Zdalo sa, že sa mu kolená zdvihli viac, ako by mali. Kým Harry prevrátil svoju pančuchu a odhodil ju na podlahu, Severus opatrne siahol do svojej. Harry zdvihol zrak od hromady mätových tyčiniek a čokoládových žabiek (a jednej záhadnej, zelenej guľôčky veľkosti vlašského orecha na hodvábnej šnúrke) a zistil, že Severus drží v ruke hurmikaki a podozrievavo si ho prezerá.

„Myslím, že ovocie je tradičné,“ povedal Harry. Severus sa naňho čudne pozrel a znova siahol do pančuchy, tentoraz vytiahol plechovku s čajom. Otvoril ju a privoňal.

„Jazmín.“

„Zdá sa, že by ti mohol chutiť.“ Harry pokrčil plecami. „Ak nie, môžeš ho dať niekomu inému.“

„Nie, občas sa mi páči.“ Severus si prečistil hrdlo. „Tvoja matka ho mala veľmi rada.“

„Aha.“

„Je to... vhodné,“ povedal Severus a znova siahol do pančuchy. Vytiahol zabalený tubus, ale jeden z hadov sladkého drievka sa mu zachytil okolo zápästia. „Sladké drievko?“

„Bola to jediná sladkosť, ktorú som si naozaj vedel predstaviť, že ti chutí. No, to alebo možno niečo pikantné, napríklad zázvorové žuvačky, ale sladké drievko aspoň chutí skôr ako absint.“

Severus si odfrkol. „Zaujímavý spôsob výberu.“ 

Harry v rozpakoch podozrievavo ukázal na zelenú guľôčku. Prakticky vibrovala magickou energiou. „Potrebujem na to svoj prútik?“

„Nie. To je súčasťou pointy. Otvor to.“

Harry skúmal guľu. Nemala žiadne viditeľné švy ani spoje. Viaceré veci sa otvárali po ťuknutí prútikom, ale jeho otec povedal, že táto ho nepotrebuje. Experimentálne ju uchopil z dvoch strán, potiahol a ona sa otvorila ako medailón.

Vo vnútri to vyzeralo ako kompas, ale žiariaca ručička zrejme nič nesledovala. Kolísala a krútila sa, keď Harry otáčal spodnou časťou. Zahľadel sa na značenie. „Domov?“

„Vezmi ho na chodbu a vyskúšaj ho.“

Harry vybehol von. Kamenná podlaha bola pod jeho nohami v pančuchách studená, ale na jeho radosť ihla ukazovala priamo na dvere do Severusovej a jeho izby. „Funguje to!“ vyhlásil a vrátil sa dnu. „Ďakujem.“

Jeho otec sa usmial. „Vzhľadom na tvoj sklon k problémom nepochybujem, že sa ti bude hodiť,“ povedal.

****

Spätne Severus nevedel, prečo očakával, že Harry bude mať kopec darčekov. Určite ich otváranie trvalo hodnú chvíľu, ale len preto, že každý z nich otváral s pomalou starostlivosťou niekoho, kto si darček váži. Viac ako polovica bola od Weasleyovcov a ten od jeho spolubývajúceho Thomasa bol vlastnoručne vyrobený, takže celková hodnota tej kopy bola nízka - vôbec nie taká, akú očakával. Severus sa pristihol pri tom, že si želá, aby podľahol svojmu prvému impulzu a knihy, ktoré dal Harrymu, zabalil po dvojiciach, a nie všetky spolu. Harry by si ich rád rozbalil a nemusel by toľko vysvetľovať - tieto dva príbehy boli moje obľúbené, keď som bol ešte dieťa, a tieto dva boli moje obľúbené, keď som začal chodiť do školy na Rokforte, a tieto boli moje obľúbené, keď som bol v tvojom veku.

Nebol to aspoň jeho jediný darček pre Harryho, hoci ten druhý sa sotva počítal, pretože to bolo niečo, čo Harry potreboval. Vzhľadom na jeho reakciu na sveter Molly Weasleyovej to však pravdepodobne nebol problém.

V skutočnosti Harry pri otváraní škatule vydal malý bezslovný výkrik radosti.

„Ten plášť!“ povedal, vytiahol ho a nechal hrubú vlnu, aby sa mu zložila na ruky. „To si len uhádol, alebo ti to povedal Draco?“

Severus sa usmial. „Spýtal som sa slečny Grangerovej, či nevie, čo by si chcel za zimný plášť, a keď mi povedala, že si nakupoval oblečenie s Dracom, naozaj som sa ho spýtal.“

„Hm. Tak potom viem, čo mi nedá.“

Severus stuhol. Harry si nechal svoj druhý darček na koniec, čo považoval za zámerné. „Zdá sa, že od mladého Malfoya nemáš nič,“ podotkol.

„No, tu nie! Dohodli sme sa, že si zajtra vymeníme darčeky, nepamätáš?“

„Pred večerou? Vedel som, že sa stretnete, ale myslím, že si sa o darčekoch nezmienil.“

„Ach, možno nie. Ale jemu áno.“ Harry si povzdychol. „Aspoň ho to prinúti vyjsť zo Slizolinu.“

„Je nešťastný.“

„Áno, ale pobyt v jeho internáte ho šťastnejším neurobí! Veď ani Greg nezostal.“ 

****

Na druhý deň ráno sa Draco stretol s Harrym dve hodiny po raňajkách, ako sľúbil, a Harry ho zaviedol na poschodie do izieb, ktoré spolu s Remusom vyzdobili. Draco sa zdvorilo potešil, keď vošli do prvej izby.

„Veľmi pekné.“

Harry sa obzeral na tmavé drevené obloženie a skromné vence zo svätojánskeho dreva a borievky. „Na môj vkus je tu trochu ticho,“ priznal, „ale chcem, aby sa otec cítil pohodlne. Poďme.“

„Je tu ešte jedna izba?“ Draco sa spýtal, keď ho Harry viedol k vnútorným dverám.

Ruku mal na zámke a Harry sa mu cez plece usmial naspäť. „Správne. Zavri na chvíľu oči.“

Draco s povzdychom poslúchol. „Dúfam, že si vážiš výnimočnú dôveru, ktorú ti prejavujem,“ povedal.

„Veľmi silne.“ Harry s úsmevom otvoril dvere a potom vyslovil zaklínadlo, aby aktivoval okno, a ďalšie, aby zapálil oheň. „Všetko je pripravené. Teraz sa môžeš pozrieť.“

Draco otvoril oči. Na tvári sa mu mihol výraz prekvapenia a zmizol. „Je to krásne, Harry.“

„Dobre.“ Harry za nimi zavrel dvere a nastavil mierne zabezpečenie súkromia. „Pretože toto je pre teba, nie pre otca. Remus mi pomohol. A ešte Dobby.“

Draco po ňom strelil nedôverčivým pohľadom, ale nekomentoval, že Harry spomenul pomoc domáceho škriatka. Namiesto toho podišiel k stromčeku a natiahol ruku, aby sa dotkol cencúľa, a nechal prsty prejsť po jeho kryštálovej dĺžke. „Nádhera.“ Pohľad mu padol na dva darčeky pod stromčekom a s povzdychom klesol na biely koberec, vytiahol z vrecka niekoľko drobných predmetov a poklepal po nich prútikom. Rozšírili sa na tri darčeky zabalené v červenej a zelenej farbe, ktoré Draco položil pod stromček.

„Tak,“ povedal. Pozrel sa na Harryho. „Toto je zvláštny pocit. Malo by ich byť viac. Teda nie...“ Zastavil sa, tvár mu zružovela a Harry pokrčil plecami a sadol si k nemu.

„Tak si s nimi nerobme starosti. Čoskoro by malo doraziť kakao.“

Ako na zavolanie sa na nízkom stolíku objavil podnos. Harry si kľakol, aby do hrnčekov nalial horúce kakao a doplnil ich šľahačkou z misky. Jeden podal Dracovi a opäť sa posadil. „Veselé Vianoce, Draco.“

„To si povedal už včera,“ odvetil Draco, ale mierne. Znova sa pozrel na stromček a darčeky a potom položil hrnček, aby sa naklonil dopredu na jednu ruku a natiahol sa po čosi, čo vyčnievalo z kyprého vatového snehu pod stromčekom. „Čo je to...“ Vytiahol čokoládovú žabku a pozrel na Harryho. „Sladkosti?“

„Keď sme len my dvaja, darčeky dlho nevydržia,“ vysvetlil Harry, „tak som schoval nejaké drobnosti.“

Draco sa s dravým úsmevom ponoril do prehrabávania mäkkého chumáča.

„Hej!“ namietol Harry a pridal sa k nemu. Prehrabávali sa v ňom, chytali sladkosti a drobnosti.

„Bublinkové mydlo!“ zvolal Draco  a posadil sa. Harry tiež okamžite prestal hľadať. „Je to tvoj elixír?“

„Nie,“ povedal Harry. „Sú v ňom obrázky, ako si povedal. Ukážeš mi? Ešte som ho neskúšal.“

„Aha!“ Draco zvolal, očividne očarený, a okamžite zružovel. „To som už roky nevidel. Dúfam, že to nie je príliš strašne detinské.“

Harry sledoval, ako Draco zvnútra hryzie peru, otvára vrchnú časť a vyťahuje priložený prútik. Rozmýšľal, či pre ne majú čarodejníci iné pomenovanie. Draco na chvíľu zatvoril oči ako dieťa, ktoré si niečo želá, ale potom ich otvoril a nafúkol bublinu, čím ju dostal do veľkosti asi ako zlatonky. Vo vnútri sa na zelenom venci mihali sviečky.

„To je úžasné!“ Harry zvolal a napriek sebe sa rozosmial. Draco podľahol detskej radosti a rozžiaril sa pri svojej druhej bubline, v ktorej poskakoval a skákal stužkami ovešaný sob. „Nechaj ma to skúsiť!“

Harryho prvá bublina obsahovala obrovskú snehovú vločku, ktorá sa ako obraz v kaleidoskope premieňala cez zložité šesťstranné tvary, a jeho druhá staromódneho a slávnostne dobrotivého Otca Vianoc oblečeného v modrom a zelenom, ktorý zdvihol ruku na sväté požehnanie. Skôr než si Draco vyžiadal prútik späť, vyfúkol tretí, plný farebných zabalených darčekov. Harry mu ho podal a ponoril sa späť do snehu pod stromčekom.

„Sú tu ďalšie,“ povedal. „Jeden je len zimný a jeden je, myslím, vtáčí.“

„Máš aj rytierov a drakov?“ dychtivo sa spýtal Draco.

Harry sa na chvíľu zamyslel. Dal Remusovi oveľa viac peňazí, ako bolo potrebné, a Remus, možno aby si to vynahradil, alebo možno len preto, aby Harrymu vynahradil, že prišiel o čarodejnícku výchovu, priniesol veľký sortiment fľaštičiek s mydlom namiesto toho, aby sa vrátil s drobnými. Zdalo sa mu, že si na jednej z nich pamätá postavičku svätého Juraja. „Možno,“ povedal. „Pozrime sa.“

Predierali sa chumáčmi, ignorujúc všetko, čo nebolo mydlo s bublinkami, a napokon ich mali na stole zoradených osem: Vianoce I, Vianoce II, Zimné radosti, Krásne vtáky, Divoká príroda Veľkej Británie, Orchidey a dvaja Rytieri a draci. Harry si všimol, že na poslednom titule je tučným červeným písmom napísané „Herná kvalita!“.

„Herná kvalita?“ spýtal sa.

„Správne! To je to, čo robí tento vzrušujúci. Tu máš.“ Draco podal Harrymu jednu z fľaštičiek. „Vezmi si jednu.“

Harry si zmätene vzal fľaštičku. Pomaly ju otvoril. S pochybovačnými pohľadmi na Draca vyfúkol bublinu. V nej zareval uhorský chvostorožec a švihol chvostom. „Veľký drak,“ povedal, „ale...“

Draco zdvihol druhú fľaštičku, akoby to bola dostatočná odpoveď. „Sleduj,“ povedal, a keď trochu ustúpil, sám vyfúkol bublinu. Vyplávala von, naplnená vírivou červenou stuhou čínskeho ohniváka, a Draco ju dychom nasmeroval k Harryho bubline. Keď sa obe stretli, namiesto toho, aby praskli, spojili sa a obaja draci sa okamžite pustili do boja. Po niekoľkých sekundách chvostorožec prekonal ohniváka svojou väčšou hmotnosťou a ohnivák ochabol. Červený prúd vplával do úst chvostorožca a potom chvostorožec narástol takmer na dvojnásobok svojej pôvodnej veľkosti a víťazoslávne zareval.

„Tvoje kolo!“  veselo povedal Draco. „Poďme znova.“

Hrali sa ešte dlho. Rytieri proti rytierom a rytieri proti drakom boli podobné ako draci proti drakom, až na to, že keď vyhrali rytieri, dostali skôr pôsobivejšie brnenie a dlhšie meče, než aby sa zväčšili. Keď Draco zavelil na prestávku, ich kakao bolo studené a museli ho zohrievať kúzlami. Harry si svoje prehrial. Opatrne z neho usrkol a sledoval, ako Dracova radosť mizne, keď sa pozeral na strom.

„To bola zábava,“ povedal Harry opatrne. „Ako dieťa si ich musel milovať.“

Draco sa s krivým úsmevom odvrátil. „Áno,“ povedal. „Ak si rýchly, môžeš sa s nimi hrať sám. Hoci keď som bol veľmi malý, mama sa s nimi hrávala tiež.“ Prehltol. Harry odložil svoju horúcu čokoládu.

„Rozbalíš si darčeky alebo nie?“ podpichol ho. Vybral škatuľu s habitmi, ktorá bola veľká a plochá, a podržal ju Dracovi. Stále si nebol istý, či to bol dobrý nápad, ale ak to malo Draca ešte viac deprimovať, mal by sa toho zbaviť.

„Šetril som si ich,“ priznal Draco, ale už sa načahoval po darček. Chvíľu sa usmieval na premiešanú zlatú a striebornú stužku, potom ju posunul za jeden roh a pustil sa do papiera.

„Aha!“ zvolal, keď zložil vrchnák. „Habit! Ďakujem, Harry!“ Vyskočil a držal habit pred sebou. „Vyzerá to tak, že ani nebude potrebovať prispôsobovacie kúzla!“

Harry sa zasmial. „Pamätáš sa na súboje v posledný deň obrany a na to, ako som jeden prehral s nevydareným kúzlom?“ 

„Áno?“ vyzval ho Draco.

„Vlastne som ti zisťoval miery, aby som ich poslal do obchodu. Poslali ich na hrad po tom, čo ich zmerali.“

Draco hľadel s otvorenými ústami. „Ale...“ podarilo sa mu.

„Čo? Vraj to robia pre veľa zákazníkov.“

„Ale všetci na hodine videli, že si prehral!“

Harry pokrčil plecami. „Povedal som, že to bol experiment. Okrem toho nebudem vyhrávať stále.“

„Ale to je... kvôli mne?“ Na Draca očividne viac zapôsobilo Harryho obetovanie postavenia ako drahý darček. „To je... Ďakujem.“

S ružovou tvárou sa odvrátil, údajne aby spod stromčeka vytiahol darček. „Tu máš,“ povedal a podal Harrymu trblietavú zeleno-zlatú škatuľu. „Toto je tá pravý. Z ostatných dvoch je jeden malicherný a druhý takmer ako žart. Chcel by si tento ako prvý alebo posledný?“

Harry skúmal škatuľku. Bola to kocka, necelý stopu široká „Myslím, že prvý,“ povedal. „Nie som zvyknutý dostávať od niekoho viac ako jeden darček. Od môjho otca to bolo dosť zvláštne.“

„Ale pre mňa máš dva. Nehovoriac o....“ Draco odložil mašľu a mávol rukou na bubliny a priestor pod stromčekom.

„Ale som si istý, že zvyčajne dostávaš viac,“ odvetil Harry. „Vyrábam ich pre viac ako jednu osobu.“  Na jeho zdesenie sa Draco takmer rozplakal. Harry si nervózne prešiel rukou po vlasoch. Mal by si ich čoskoro ostrihať, pomyslel si neprítomne. „Draco... Prial by som si, aby som ti mohol dopriať čas s rodinou a veľkolepú oslavu, ale nemôžem.“

Draco zatúžene pozrel na okno s falošným snehom. „Zvládneš toho celkom dosť. Nemyslel som si, že by som niekedy povedal, že to nie je to isté, keď si sám.“

„Som tu,“ povedal Harry prostoreko. „Nie si sám.“

„Ty nerozumieš...“ Draco prerušil vetu a obzrel sa späť. Harry sa naňho pokrivene usmial. Draco zružovel.

„Myslím, že chápem,“ povedal Harry mierne. „Nie všetko, ale veľa.“ Zdvihol škatuľu, ktorú Draco položil, a obrátil ju v rukách. „ Čo nechápeš ty, je, že keď nemáš rodinu, musíš si ju vytvoriť. Prečo si myslíš, že je môj otec taký tolerantný k Ronovi a Hermione? Chápe, že boli mojou rodinou - stále sú mojou rodinou.“

„A ty si myslíš, že si 'rodina', Harry?“ Draco sa opovržlivo uškrnul.

„Možno,“ odvetil Harry nesúhlasne. „Ak chceš.“

Draco sa len na okamih tváril úplne zmätene. Jeho zmätenosť rýchlo zmizla za ľahkým úškrnom. „Musím teda považovať Hermionin vzťah s Weasleym za incestný?“

„Nebuď hlupák!“

„Čože? Ak sú pre teba rodina, musia byť aj jeden pre druhého.“

„Vyvolená rodina, Draco. Vieš, že to nie je to isté. Veď keď sa ľudia berú, je to tiež istý druh vyvolenej rodiny, nie?“

„Aha.“ Draco sa teraz tváril pohodlnejšie. „Tak to nie je až také zlé.“

Harry sa oneskorene zamyslel nad svojím príkladom. Chcel Draco, aby ho nepovažovali za brata? Alebo sa bál, že ho Weasleyovci budú považovať za brata? Alebo to bolo naozaj tak, že tomu nerozumel? Harry pokrčil plecami a zahnal túto myšlienku. „Takže,“ povedal, „čo v tom je?“ Privolal svoju zvedavosť a začal pátrať po spoji.

„Otvor to a uvidíš,“ povedal Draco podpichujúco.

Otvorenie darčeka nepomohlo. To, čo Harry uvidel, vyzeralo ako veľká krištáľová guľa s päťuholníkovým mosadzným podstavcom. Otáčal ju sem a tam a hľadal v nej nejaké vodítko k jej funkcii.

„Hm, vieš, že som vo veštení príšerný, však?“ skúsil to napokon. Draco si odfrkol.

„Áno, ale toto ti má pomôcť s iným predmetom. Pozri sa na spodnú časť podstavca.“

Harry držal jednu ruku nad guľou a začal predmet obracať. Ukázalo sa, že jeho opatrnosť bola zbytočná; oba predmety zostali prilepené k sebe. Videl, ako sa Draco usmieva, a prinútil sa držať ho ležérnejšie, len za guľu. Na spodnej časti podstavca bol krátky nápis:

Kompaktné zdramatizované dejiny čarodejníckeho sveta - čo potrebuješ vedieť!

Harry zdvihol na Draca obočie.

„Viem, že sa ti nepáčili Dejiny mágie,“ povedal Draco rýchlo. „Toto je oveľa jednoduchšie. Zadaj mu názov udalosti a zobrazí sa ti zhrnutie -- s pohyblivými obrázkami a nejakým textom... alebo si môžeš prezerať jednotlivé epochy. Pozri.“ Napravil guľu a poklepal po nej prútikom. „Tibblefordská zmluva!“

O chvíľu už sledovali kus veterného vresoviska. Dve skupiny štyroch čarodejníkov - alebo skôr, uvedomil si Harry, keď sa prispôsobil dobovému oblečeniu, jedna pozostávala z troch čarodejníkov a jednej čarodejnice, všetci boli oblečení v modrom, a druhá z dvoch čarodejníkov a dvoch čarodejníc, oblečených v zelenom - kráčali k sebe cez ohýbajúcu sa trávu. Stretli sa s chladným prikývnutím a do popredia vystúpila drobná stará čarodejnica v bielom rúchu a vrhla viazacie kúzla na vyslovenie podmienok. Po boku postáv sa rozvinul malý zvitok, ktorý vysvetľoval, že zmluva nielenže ustanovila Devon a Cornwall ako súčasť Anglicka, ale zaviazala hlavného čarodejníka - v podstate vládu - k udržiavaniu niekoľkých rozsiahlych nerozložiteľných kúziel na ochranu pozemkových rezervácií pred muklovskými zásahmi.

„To je skvelé!“ Harry zvolal.

„Niekedy to musíš skúsiť niekoľkokrát, aby si trafil meno, ktoré pozná,“ povedal Draco. „A vysvetlenia sú, samozrejme, dosť zjednodušené.“

„Áno, ale myslím, že si vďaka nim udalosti ľahšie zapamätáš,“ oponoval Harry a už teraz uvažoval, či sú zobrazenia zúčastnených osôb presné. Akosi sa mu to pri pohľade na ženy zdalo skutočnejšie, čo bolo trochu zvláštne, keď sa nad tým teraz zamyslel. „Určite som si z tej hodiny nič neodniesol.“

„Na hodine nezáleží,“ povedal Draco. „Dokonca ani na MLOKoch nezáleží, naozaj. Tieto veci by si mal poznať predovšetkým preto, aby si ich vedel - aby si vedel, čo teraz ovplyvňujú. Každopádne....“ Schmatol ďalší darček a podal ho Harrymu. „Tento je na rade, pretože ten ti nijako nepomôže k zlepšeniu.“

Harry sa pozrel na zvyšné dva darčeky a rozhodol sa, že by mohol zvládnuť dva za sebou. Nedočkavo otvoril druhú škatuľu.

Boli v nej ďalšie krištáľové gule. No šesť gulí vnútri vyzeralo skôr ako obyčajné vianočné ozdoby, ale z číreho skla naplneného vírivou hmlou. „Hm?“ spýtal sa.

„Naplníš ich,“ vysvetlil Draco. „Je to niečo ako fotografovanie, ale obraz je trojrozmerný a vo vnútri. Asi som ti ich mal dať pred Vianocami, lebo si asi mal na čo spomínať, ale bol som príliš zaneprázdnený trucovaním, aby som na to myslel.“

„Aj tak si mám čo pamätať,“ ubezpečil ho Harry. Bolo by to pekné, ale Draco už vyzeral nepríjemne skrúšene. „Myslím, že znejú úžasne. Aké je to zaklínadlo?“

„Exhibeo,“ povedal Draco. „S ťuknutím do držiaka“

„Exhibeo,“ zopakoval Harry. Usmial sa. „Milujem kúzla.“ Draco mal na tvári zvláštny úsmev - nebol to jeho zvyčajný úsmev ani školácka radosť, ale čosi krehké a hrejivé. Harry impulzívne poklepal po ozdobe. „Exhibeo!“ Pod sklom vírila hmla, aby zachytila ich dvoch, rozhádzaný papier a stuhy, stromček ozdobený bielou a zlatou farbou a stôl s hrnčekmi a fialkami.

„Harry!“ Draco sa zasmial. „Môžeš ich použiť len raz. Mal som ťa varovať.“

„Ale ja chcem tento,“ povedal Harry úprimne. „Máš iný úsmev, keď sa niekomu páči niečo, čo si mu dal, ako keď sa ti páči niečo, čo si dostal.“

Draco zvraštil obočie. „Nedávam veci často.“

„Možno je to tým,“ povedal Harry. „Každopádne si teraz otvor tú druhú vec odo mňa.“

Toto bol menší darček, ale osobnejší. Bola to fľaštička s Harryho mydlom a vydanie Metodológia intuície: Veda a umenie vývoja elixírov. Harry čítal časti otcovho výtlačku a myslel si, že Dracovi sa bude páčiť - téma, práca a poklona jeho talentu. Skutočne sa zdalo, že ho to úprimne potešilo.

„Znamená to, že mi budeš asistovať?“ spýtal sa a zdvihol zrak od úvodu. „Odporúča s niekým spolupracovať, kvôli bezpečnosti a presnosti.“

„Mohol by som,“ odpovedal Harry s úsmevom, ktorý hovoril viac.

Dracov posledný dar, ktorý mu dal, boli vlastne dva dary. Keď Harry otvoril škatuľu, prvé, čo uvidel, bola tuhá kartička - skôr ako vizitka -, na ktorej stálo Buď dobrý. Pod ňou bola kniha - tuhý kožený zväzok vykladaný zlatom a s vyrazeným názvom Dokonalý džentlmen. Draco sa usmial. „Príručka čarodejníka o etikete a správaní,“ povedal, „keďže som ministrovi Fudgeovi sľúbil, že ťa scivilizujem.“

Harry zdvihol knihu a otvoril ju. Draco si tenkými medenými bodkami označil niekoľko strán. Jedna bola o osobnej úprave, jedna o úctivom správaní a - práve keď sa Harry začínal pohoršovať - jedna o pozornosti k partnerovi na spoločenskej udalosti, vedľa ktorej Draco na okraj napísal „... pokiaľ nepotrebuješ súrne niekoho zachrániť pred dementným Temným pánom.“

„Je tam niečo o písaní do cudzích kníh?“

„Ach, pravdepodobne. Ale vedel som, že ti to nebude vadiť.“ Draco sa usmial. „Pozri sa ešte raz do škatule. Niečo si prehliadol.“

Harry s istým strachom nazrel späť do škatule. Medzi hodvábnym papierom uvidel ďalšiu kartičku.

Alebo sa nenechaj chytiť

S pobaveným nádychom ju zdvihol a zistil, že úplne zakrýva ďalší darček.

„Vreckové hodinky?“ Harry zdvihol retiazku. Hodinky sa pod ním roztočili.

„Sú špeciálne,“ povedal Draco a v očiach sa mu zlomyseľne zablysklo. „Otvor ich.“

Harry hodinky otvoril. Vyzerali úplne normálne.

„Teraz trikrát za sebou stlač stopku.“

Keď to Harry urobil, ciferník hodiniek sa zložil, prevrátil a vrátil sa späť, pričom zobrazoval čísla od jedna do tridsaťšesť.

„Tridsaťšesť čoho?“ uvažoval nahlas.

„Yardov,“ povedal Draco. „Tam si nastavíš budík. Keď sa niekto dostane tak blízko k tebe, zazvoní alarm. Ak si alarm naladíš na seba, nikto iný ho nebude počuť.“

„Ďakujem,“ povedal Harry úprimne. Zasmial sa. „To je oveľa viac moja parketa ako kniha.“

„Už som kúpil Historickú guľu, keď som to uvidel, inak by to bol asi tvoj hlavný darček. Tak som sa rozhodol, že by som to mal nejako urobiť vtipne. Kľudne povedz ľuďom, že to bola len kniha o etikete.“

Pokračovanie nabudúce.