Preklady fanfiction Harryho Pottera

10. Všetci padáme

Kapitolku venujem: Jenny, Valli, eternalife, Black Star, nikki, Daisy, Lostt, Eileen, ivane a Trinuške.

****

Hermiona sa začervenala tak veľmi, že cítila, ako jej z tváre sála teplo. Keby ste chceli, pravdepodobne by ste si na nej mohli usmažiť vajce. Draco si teraz pozorne prezeral nohavičky.

„Vieš, Mione, nazvi ma súdiacim, ale vždy som si myslel, že si ten typ dievčaťa, ktoré nosí nohavičky s malými ružovými zajačikmi.“

„Koníkmi...“ zamumlala a chňapla po nich, aby boli z jeho dosahu.

„Čože?“ spýtal sa.

„Nič. V budúcnosti by som bola radšej, keby si sa nedotýkal môjho spodného prádla. Ani ho nekomentuj.“ Zbalila ich do klbka a zastrčila si ich hlboko do vreciek.

„Nenechávaš si ich náhodou na zvláštnu príležitosť, že nie?“ Spýtal sa a z tváre mu nezmizol sexi úsmev. Hermiona otvorila ústa, aby naňho zakričala, ale nič z nich nevyšlo. Nevedela, čo má robiť, otočila sa a odpochodovala do svojej izby. Ešte aj na vrchole schodov počula, ako sa Draco v spoločenskej miestnosti chichoce, očividne veľmi spokojný sám so sebou.

Zabuchla za sebou dvere, hodila spodnú bielizeň do kúta izby a zvalila sa na posteľ, no niečo pod ňou zapišťalo a prinútilo ju vyskočiť späť. „Ach, Crookshanks! Prepáč, ani som si ťa nevšimla.“ Ospravedlnila sa. Kocúr na ňu hrozivo pozrel a zoskočil z postele. Skontrolovala, či sa v jej zle neskrývajú ďalšie tvory, a znova si sadla. „To sa práve nestalo, to sa práve nestalo...“ povedala si, objala vankúš a kolísala sa dopredu a dozadu. „Hlúpa Parvati...“ zamrmlala.

Keď Hermiona zabuchla dvere, Draco sa začal cítiť zle, že ju tak veľmi zahanbil. „Len si to priznaj, Draco,“ premýšľal, „len si priznaj, že ti na nej záleží. Budeš sa cítiť lepšie, keď to prestaneš popierať.“ Vzdychol si a odišiel do svojej izby. „Dobre, možno ju mám aspoň trochu rád.“ Prezliekol sa do čistého tanečného úboru a prešiel cez halu k Hermioninej izbe. Naozaj dúfal, že nebude príliš naštvaná, aby s ním tancovala. Po tom, čo odišla z hodiny, ich Rebecca učila nový zdvih a chcel sa uistiť, že si to nacvičia pred pondelňajšou hodinou. Jemne zaklopal na jej dvere. Počul klopanie a zvuk nôh, ktoré sa lenivo ťahali po miestnosti. Hermiona na kúsok pootvorila dvere a vykukla von.

„Čo?“ spýtala sa.

„No, Rebecca nás učila nový zdvih po tom, čo si dnes blicovala, a tak som si myslel, že by si sa to chcela naučiť pred ďalšou hodinou a keďže máme zajtra stretnutie a ja mám celú nedeľu metlobalový tréning, myslel som si, že by sme to mohli urobiť teraz,“ povedal Draco trochu rýchlo.

„Och, iste. Iba mi daj minútu, aby som sa prezliekla a stretneme sa v spoločenskej miestnosti.“ Draco prikývol a Hermiona zatvorila dvere. Dumala, či by si nemala obliecť sukňu, ale ak ju bude Draco zdvíhať vysoko do vzduchu, rozhodla sa proti. Posledná vec, ktorú potrebovala, bolo, aby videl ďalšie jej nohavičky. Miesto toho siahla po bavlnených šortkách a tričku na ramienka. Šortky boli na stranách trochu krátke, ale nestarala sa, boli veľmi pohodlné a ľahko sa v nich pohybovalo. Kým sa rútila dolu schodmi, dala si vlasy do vysokého pevného copu. Draco ju uvidel a natiahol k nej ruku. Prijala ju a on ju vymrštil do vzduchu a potom znova dolu. Nemohla si pomôcť, aby sa nezasmiala. Tancovanie s Dracom jej vždy urobilo dobrú náladu, dokonca aj keď bola na neho naštvaná nie pred viac ako piatimi minútami. Pustiac jej ruku, začal Draco vysvetľovať.

„Okej, čo sa stane potom, je, že ťa pretočím, pustím ti ruky a ty urobíš dvojitú otočku, potom budeš potrebovať trochu rýchlosti, ale v podstate sa ku mne iba rozbehneš a ja urobím zvyšok,“ povedal.

„Há? Prepáč, ale nejako mi to nedochádza,“ povedala zmätená Hermiona.

„Dobre, vyskúšame si to. Poď sem.“ Pristúpila k nemu bližšie a on ju chytil za ruku. „Pretočím ťa, potom ťa pustím a ty urobíš dvojitú otočku.“ Raz ju otočil, potom ju pustil a ona sa zostala točiť. „Dobre,“ povedal, keď zastala. „Teraz sa ku mne iba rozbehni, ja ťa chytím za boky a zdvihnem ťa do vzduchu. Keď už budeš hore, potrebuješ si udržať horizontálnu rovnováhu.“ Zahryzla si do pery, prikývla, a potom sa k nemu rozbehla. Draco položil ruky po stranách jej tela, trochu sa nahol a zdvihol ju do vzduchu ľahko ako pierko, ale Hermiona sa príliš naklonila dopredu a obaja padli s „ojoj“ na zem.

„Prepáč...,“ povedala pozerajúc sa mu do očí.

„V pohode, v skutočnosti, som si nemyslel, že sa nám to podarí na prvý pokus.“ Jeho ruky stále odpočívali na jej bokoch. Pomaly jej nimi prechádzal hore a dole po chrbte. „Si v poriadku?“ spýtal sa.

Hermiona cítila, ako sa jej pod jeho dotykom chveje pokožka. „Túto otázku by som ti mal položiť ja, keďže som na tebe pristál dosť tvrdo.“ Odvalila sa od neho a vstala. Podala mu ruku a pomohla mu vstať.

„Nie, nie. Si naozaj ľahká, nebolelo to. Chceš to skúsiť znova?“

„Áno, ale tento raz daj ruky trochu nižšie. Mala som ich skoro až pri rebrách,“ povedala.

****

„Ron, nemyslím si, že je to veľmi dobrý nápad takto sa zakrádať a špehovať Hermionu, mohli by sme sa jej jednoducho spýtať, či chodí s Malfoyom,“ zašepkal Harry svojmu paranoidnému priateľovi.

„Nie, Harry, nechcem s ňou hovoriť, bude zase ako šialená alebo čo. Okrem toho, hovoril som so Seamusom, ktorý počul, ako Parvati povedala Lavender, ktorá sa rozprávala s Hermionou, že to takmer dosvedčila. Musí to byť pravda, cítim to. Niečo pred nami tají...,“ povedal Ron.

„Eh, Ron? My sme tí, ktorí ju odsunuli stranou, pamätáš? Bola k nám úprimná a tvoja tvár sčervenala a vyzeral si, ako keby si bol pripravený explodovať, a potom si rozzúrene odišiel. Mala plné právo nepovedať nám, čo sa deje.“

„Och, už vidím, ako to je, ty si na jej strane? Nuž, môžeš očakávať veľké tučné Ja-som-ti-to-hovoril, keď sa ukáže, že mám pravdu,“ durdil sa Ron.

„Ako chceš, Ron...,“ povzdychol si Harry. Šli dole tmavou chodbou pod Harryho neviditeľným plášťom, kým sa nedostali k spoločenskej miestnosti hlavného prefekta a prefektky. Našťastie posledná osoba, ktorá išla dnu, za sebou nechala otvorené. Dychtivo pritláčali uši k pootvoreným dverám. Vedeli, že ak bola Hermiona v spoločenskej miestnosti a uvidela by, ako sa portrét sám otvoril, ihneď by vedela, že sú to oni pod plášťom. Netrvalo dlho a začuli hlasy, nepochybne Hermiony a Draca, ktoré k nim prichádzali z druhej strany.

„Iba pohni rukou trochu nižšie... áno, to je lepšie, teraz trochu doprava.“

„Takto?“

„Och, to je skvelé.“

„Teraz ťa rozkývam medzi nohami.“

„Okej. Och, nie! Tam ma nechytaj, Draco, som šteklivá! Pustíš ma!“

„No tak v tom prípade...“

Hermionin smiech sa rozliehal miestnosťou a Harry a Ron si vymenili zarazené pohľady. Ron zamumlal Harrymu, ktorý sklonil hlavu a neveriacky ňou potriasol, „Ja-som-ti-to-hovoril“.

„Počul som dosť. Poďme, Harry,“ povedal Ron. Dvaja chlapci sa otočili a kráčali späť na ich internát, ani jeden nechcel uveriť tomu, že to, čo počuli, je pravda.

****

„Draco!!! Ja... nie, tam nie!!!“ jačala Hermiona. Bola na gauči s Dracom na sebe, ktorý ju šteklil do zabudnutia.

„Vidíš? Nehovoril som ti, že nájdem tvoje šteklivé miesto? O Malfoyovi nikdy nepochybuj,“ povedal usmievajúc sa. Nie tým úškrnom, ktorým bol taký preslávený, ale úprimným úsmevom z celého srdca.

„Ty si... neuveriteľný...“ podarilo sa jej vyjachtať.

„Viem, ale to je dôvod, prečo ma tak veľmi miluješ.“ Draco to oľutoval v sekunde, ako tie slová vykĺzli z jeho úst. Nezamýšľal to povedať nahlas.

Hermionino srdce bilo rýchlosťou milión míľ za hodinu. „Niečo k nemu cítiš, viem, že áno. Prestaň to skrývať. Bol by k tebe pritlačený s tvárou iba pár palcov od tvojej, keby necítil to isté? Draco Malfoy, môj starý nepriateľ? Nemám ho rada. Prestaň to popierať! Aspoň raz v živote riskuj...“ Hermiona nemohla prinútiť svoje myšlienky, aby sa spomalili tak, aby ich mohla spracovať a vôbec nezáležalo na tom, ako veľmi sa snažila. Cítila jeho horký dych na tvári. Približoval sa. Približoval? Nie, bola to Hermiona, ktorá sa hýbala. „Chceš riskovať? Čo tak toto...“ povedala sama sebe. Hermiona ovinula ruky okolo Dracovho krku a pritiahla si jeho pery, ktoré sa zrazili s jej perami.