Preklady fanfiction Harryho Pottera

Kapitola 24

Ten deň, ten deň,

aký zmätok, aký zázrak.

Kráčala som opäť v oblakoch

a strácala som sa.

A som smutná, smutná, smutná,

malá, sama, ustráchaná,

čistá túžba,

krehká myseľ a

nežný duch.  

Ten deň, ten deň

Aký obdivuhodný zmätok

To je všetko, čo môžem urobiť

Skončila som s tým byť sama sebou

Smutná, vystrašená, malá, sama, nádherná

Má to tak byť

Súhlasím so všetkým

Má to tak byť

Ten deň, ten deň

Ľahám si vedľa seba

V tom pocite bolesti, smútku

Vystrašená, malá, štverajúca sa, plaziaca sa

Za svetlom

A to je to jediné, čo vidím

A som unavená a mám pravdu

A mýlim sa

A je to nádherné

Ten deň, ten deň,

aký zmätok,

aký zázrak.

Všetci sme rovnakí,

ale nikto tak nemyslí.

A je to ok

a som malá a som božská

a to je krásne

a prichádza to

a už je to tu

a je to úplne dokonalé.   

That Day – Natalie Imbruglia

Pestré mesačné svetlo presakovalo cez napoly zatiahnuté závesy a vrhalo svetlo na stmavnutú miestnosť. Tiene sa na naťahovali v dlhých, strašidelných prstoch darebáckej temnoty, plazili po stene na protiľahlej strane. Z diery v podlahe do pásu svetla mlčky vyliezol pavúk. Vetvička zo stromu narazila do okna v ľahkom ťuknutí, nasledovaná oblúkom vánku. Všetko bolo tiché, pokojné a jemné.

Ale nikto si nevšímal detaily.

Temnota zvýrazňovala bledé tela pri tom zvedavom pohľade mesiaca. Ležali na jednej posteli, končatiny prepletené na nepohodlnom priestore. Čierna prikrývka chránila ich cudnosť, ale nohy trčali von, ako keby spod nej vyrastali. Ich hlavy ležali blízko pri sebe, keď sa ich hrude pomaly zdvíhali a klesali. Jediný zvuk, ktorý rušil ten pokoj, bol pavúk, ktorý spriadal svoje pavučiny.

Okolo postele ležali kôpky zhodeného oblečenia. Skľúčené šatstvo ponížené na zemi v ich prítomnosti - to jediné trvalé znamenie šialenej vášne. Podprsenka prevesená cez operadlo stoličky, zatiaľ čo na ňu trenírky lačne hľadeli. Košele, tričká a nohavice boli zhúžvané v malých kôpkach, oddelené jedno od druhého nedočkavými prstami. Jedine tie nahé tela sa zdali byť nedotknuté túžbou, ktorá sa tu odohrala a ich pokožka chladná od pokojného odpočinku.

Draco sa na posteli trochu pohol, pružiny vyšli v ústrety jeho váhe a uvítali ho zaškrípaním. Jeho oči švihli k spoločníčke v hriechu a uisťovali sa, či ju ten hluk neprebudil. Keď sa nestrhla ani nepohla hlavou, dovolil si znova sa uvoľniť.

Už to musela byť hodina, čo zaspala, jej telo vyčerpané od všetkého toho milovania a podobne. Ale on nebol unavený, resp. nebol ochotný nechať poklesnúť svoju ostražitosť, keď bol tak zraniteľný. Čiastočne bol vystrašený, že keby teraz zaspal, mohol by sa prebudiť na chladnej posteli a s rovnako chladným srdcom. Namiesto toho Draco cez okno sledoval ako sa svet pomaly strácal v čiernote, čakajúc na prebudenie sa pri jeho boku.

Jeho telo "neležalo" a "neodpočívalo" na tej posteli. To by naznačovalo istú mieru kontroly a civilizácie. Jeho telo sa na nej rozťahovalo, úplne v pohode s touto situáciou. Bolo to skoro, ako keby sa celé roky len navíjal a proste čakal, kedy vyskočí zo svojho vlastného tela.  Teraz dosiahol úľavu, ktorú môže dosiahnuť len niečí partner, pociťoval pokoj. Draco sa v duchu usmial - to nebol len pokoj, čo cítil, ale nesporne istá dávka sebauspokojenia.

Ginny bola náročná milenka, brala si to, čo chcela a poskytovala to, čo potreboval. Žiadne otázky, či je pripravený na takýto fyzický výbuch citov. Draco si nenechal ujsť túto príležitosť, zranenie alebo nie. Takže pozbieral všetku svoju silu a podarilo sa mu dodržať svoje zvyčajné štandardy. Teraz to bola ona, kto tak dôkladne spal a on ten, kto mal radosť zo svojho víťazstva nad jej zmyslami. Tie výkriky definitívne dokázali, že si ten akt užívala.

Jej láska bola divoká, keď z neho strhala oblečenie, drvila jeho pery so všetkým, na čo čakala. Niežeby sa chcel sťažovať, takto to často bolo ľahšie. Ani ju nerušili jeho strhnutia sa od bolesti, keď tvrdo zatlačila na svaly svojimi malými rukami. Na druhej strane, uvažoval, on ju párkrát tresol o stenu.

Keď sa zbavili všetkých svojich vrstiev, ako vianočný darček, ktorý niekoľko týždňov lákavo sedí pod stromčekom, vrhli sa do postele. Privítali ich pružiny, ale vrčali pod každým ich pohybom. Ale nebola to len posteľ, ktorá mala problémy. Posteľ pre jedného nebola tým najlepším miesto pre dvoch ľudí, ktorí mali v úmysle byť veľmi aktívni. Najprv si buchla hlavu o záhlavie, a potom si on narazil palec o stenu. Ginny bola otrávená a, keď si po piaty raz narazila lakeť, odtiahla sa z jeho objatia a zliezla z postele.

"Takto to nepôjde!" zvolala Ginny, päste sa jej zovreli ako u malého dieťaťa, ktoré má výbuch hnevu.

"Bol to tvoj nápad použiť túto izbu," odpovedal chladne Draco, keď sa natiahol na celú dĺžku postele. "Spomínaš si?"

"Neurobím toto," ukázala rukou medzi nimi, "v posteli, ktorú mám, odkedy som sa narodila. Pripadalo by mi to nesprávne a úplne by ma to odradilo, čo som si istá, že by si práve teraz nechcel."

Bola to výzva. "A sa čím odlišuje od toho mať sex v dome tvojich rodičov?"

"Pozri, ak sa nechceš milovať, potom to proste povedz. Naozaj nemám práve teraz náladu na hry."

Draco sa na ňu vyzývavo usmial.

"V poriadku, v poriadku! Možno mám náladu na isté druhy hier!"

Takže prestali s ich šialenými pohybmi končatín a rozhodli sa pre pomalšie tempo. Najprv si robil starosti, že takáto organizácia potlačí z toho tú počiatočnú radosť. Ale napriek tomu, že tempo bolo pomalšie, stále si vychutnával každý okamih.

Ginny chcela mať kontrolu, čo by Dracovi tak veľmi nevadilo, keby netrvala na tom, aby on mal miesto pri stene. Jemu sa zdalo typické, že potom bude chcieť mať jeho stranu postele. V skutočnosti sa to zdalo celkom úmyselné, ale nebol čas sa o tom hádať. Nie, teraz bol čas, aby držal ústa zatvorené a poslúchal príkazy. Bolo to natesno, ale nakoniec sa obaja dokonale prispôsobili a tak ten nárek postele pokračoval.

Keď teraz o tom Draco premýšľal, uvedomoval si, že to bola skrz naskrz bitka vôlí. Keď ju pobozkal, musela mu bozk opätovať s väčšou túžbou. Keď ho začala zbavovať oblečenia, musel ju on jej zbavovať pomalšie, aby pozdržal to, čo chcela. Bola to definitívne súťaž, v ktorej chceli obaja vyhrať. Ďalší úsmev mu zahral na perách - Draco Malfoy bitky vždy vyhráva.

Jej telo bolo božské, bledé a posypané pehami. Bolo to od neho klišé vyhlásiť, že ich chce všetky zmapovať, ale bolo to proste niečo, čo poviete dievčaťu s množstvom pieh. Bol to skoro ako nepísaný zákon, vďaka ktorému vás ľudia s pehami viacej vzrušovali. Zvyčajne by sa neobťažoval, ale mal pocit, že musí vynaložiť extra úsilie, aby si ju získal. Takže ich obkresľoval prstami, spájal tie malé hnedé bodky neviditeľnou čiarou a spôsoboval, že sa stále chvela.

Ale Ginny nebola spokojná s touto pomalou láskou. Nechcela romantiku, či gestá starostlivosti a náklonnosti. Celkom jasne to dala najavo, keď sa predklonila a vybodkovala bozkami jeho hruď a brucho, zatiaľ čo sa jej nechty zavŕtali do jeho bokov. Trochu to pichlo na jeho fialových modrinách, takže zavrčal a chňapol po nej.

Nakoniec, po prepletenci končatín, sa ocitol ležať na Ginny. Len vtedy sa na ňu naozaj pozrel. Slabo sa na neho usmievala. Nebol to úsmev plný šťastia, či ten polovičný úsmev zvádzania, ale úsmev, ktorý bol upokojujúci. Toto bolo to, čo chcela. Na sekundu si pomyslel na tie problémy a dôvody, prečo by sa toto nemalo udiať. Ale to skončilo, keď sa začala netrpezlivo vrtieť.

Tvrdo ju pritlačil a búrlivo, vášnivo a nádherne sa s ňou pomiloval. Ona mu na oplátku zahryzla do pleca, vytiahla krv a zašepkala mu protiklad k niečomu sladkému. Nebolo to romantické, či symbolické pre ich city. Nechceli čakať, až kým bude ten správny čas. Bol to drsný impulz, barbarský vo všetkých svojich hriechoch.

Potom zaspala.

Teraz sa Draco nudil. Hoci sa utešoval prehrávaním si ich popoludnia vášne vo svojej hlave, začínalo ho to unavovať a Ginny slintala na jeho pleci. Bola jedna vec byť v posteli so ženou v sexuálnom zmysle, ale druhá bola skutočne s ňou spať. Neboli vôbec také jemné a pokojné, ako keď boli hore. Už ho kopla a pleskla ho, keď sa prevaľovala, aby si urobila pohodlie. Chcelo to veľké úsilie, aby si udržal svoje miesto na posteli a teraz mal jednu nohu preloženú cez bok, aby ho podopierala.

Bolo príjemne vedieť, že ju dostatočne unavil vo svojom poškodenom stave, ale bola toto všetka vďaka, ktorú dostane?

Myslel na to, že vstane, vlezie späť do svojho oblečenia a vykradne sa von skôr, než sa zobudí. Nedalo sa tvrdiť, že sa neprebudí a nebude toho ľutovať. Nikdy nespomenula, že neodíde preč s Harrym. Predpokladal, že to odíde nevyslovené, ale teraz v chladnom svetle reality si uvedomil, že existovali problémy, ktoré sa rysovali nad horizontom. Čo ak bol toto iba sex?

Trochu pre seba zavrčal, posunul jej telo znova hrubo k stene a obsadil opäť svoj vlastný priestor. Trápilo ho, že nedokázal mať to srdce, aby sa od nej odkradol a vyhol sa konfrontácii. Trápilo ho, že ešte ani nezvážil, že vstane a všetko opustí - len aby nechal svoje problémy za sebou a začal nový život, ktorý mal v pláne. Ale zdalo sa, že v tejto chvíli na ničom z toho nezáležalo. Ani na Potterovi, Narcisse, Snapovi či Dumbledorovi. Možno mäkol.

Ginny si v spánku vzdychla a pritúlila sa tesnejšie k jeho chladnému telu. Tie pehy a červené vlasy kontrastovali voči jeho bledej pleti. Jeho prsty sa našli hladiť zľahka jej líce. Bolo nádherné ako vyzerali byť úplne odlišní a že to bola tá najbližšia vec, čo mali spoločnú.

Jedno oko sa pomaly otvorilo a trochu sa zamračila, zastonanie uniklo z jej pier. "Stŕpla mi noha..."

To nebola tá perfektná vec, čo mohla povedať. Nehodilo sa to k jej obrazu milenky či bohyne. Čo ak ju to robilo pre neho viacej reálnejšou? Mala ostrosť a zmysly, spolu s jej vlastným názorom. Nič na nej nebolo ideálne. Toto bola Weasleyová, ktorá hovorila vlastnou hlavou a nebála sa ničoho okrem seba samotnej.

"Ty si trvala na tom mať ju medzi mojimi," poznamenal s pobaveným úsmevom. "V skutočnosti si bola dosť neústupná, ak si spomínam."

"Sklapni Malfoy a posuň sa," zavrčala, keď ho jemne odtlačila s jej spánkom otupenými rukami.

"Si patetická, vieš to?" riekol Draco s humorom, keď sa trochu posunul, aby jej poskytol viacej priestoru. "Akákoľvek normálna žena so zdravým rozumom by ďakovala svojej šťastnej hviezde, že ma dostala do postele."

Ginny si schovala hlavu v jeho ramene a položila ruky okolo jeho brucha v majetníckom spôsobe. Trochu otočila hlavu a pritlačila bozk na jeho pokožku. "Spal si vôbec?"

"Ty si tak hlasno chrápala, že sa to nikdy nemohlo stať, Weasleyová."

Trochu sa zasmiala. "Ja nechrápem."

"Ako to vieš?"

"Povedzme, že som nepočula predtým žiadne sťažnosti," zašepkala s plachým úsmevom, jej tvár sa pozrela na neho, jej vlasy vyzerali skoro ako svätožiara v mesačnom svetle.

Draco si ju zvedavo prezeral. Dokonca teraz, po tom všetkom, čím prešli, stále sa hádali ako školáci a predsa sa to zdalo byť dokonalé. Ginny sa veľmi dobre hádala, brala všetko ako normálnu vec a rovnako aj on. Možno to bolo to, čo im poskytovalo tú intenzitu.

"Čo teraz?" zašepkala potichu Ginny, jej prsty jemne hladili jeho pomliaždenú pokožku.

Srdce mu na sekundu zastalo, znova naskočilo s pocitom stratenej nádeje. Mal právo myslieť si, že sa Ginny vyhýba tej krutej realite, ale nikdy ho nenapadlo, že on je na tom rovnako. V myšlienke, že vám na niekom záleží, bolo nebezpečenstvo, čo bol možno dôvod, prečo vždy od Narcissy udržiaval taký odstup. Keby boli vedeli, že má slabé stránky, boli by ich použili proti nemu. V časoch hlbokého zúfalstva bola láska príliš ľahkomyseľná  vec.

Zatvoril oči, vydýchol a pozrel sa na ňu. "Urobíme to, čo vždy robíme, Weasleyová. Urobíme to, čo je správne a vyhneme sa všetkej tej bolesti."

"Nerob si starosti. Nezabalím si nič príliš ťažké," zašepkala do jeho pokožky, zľahka ju bozkávala. "Viem, že chceš cestovať naľahko."

"Čože?" spýtal sa Draco, zamračenie zvraštilo jeho čelo.

"Idem s tebou," odvetila s odhodlanou útočnosťou. "Nezostanem doma a nebudem prežívať svoj pozemský život, pretože sa to nedá porovnať s tým byť s tebou. Nejdem do Číny s Harry, pretože chcem niečo iné - teba. Chystám sa bojovať sama, aby som bola s tebou."

"A napadlo ťa opýtať sa ma?" zavrčal nahnevane. "Nejdeš nikam!"

"Na to je už teraz príliš neskoro, Malfoy. Už som sa rozhodla a budem ťa prenasledovať, ak budem musieť, takže v zásade nemá význam snažiť sa mi nahovoriť, že nemôžem," hnevala sa, keď sa posadila. Pomaly si ovinula prestieradlo okolo tela a pozrela sa na neho. "Mám dosť tvoje vlastnej spravodlivosti a túžby byť ušľachtilý. Nezáleží na tom! Keď príde na teba a na mňa, všetko ostatné je kopa nezmyslov. Tvoja osobná vojna nemá nič spoločné s tým, aby sme boli spolu."

Draco sa na ňu znova úprimne pozrel, posudzoval jej nedostatky a detaily. V celom tom jej bľabotaní bola si pravda. Možno to bola jeho vojna a nikoho iného, ale bolo možné byť spolu?

"Len prestaň na sekundu premýšľať. Proste to nechaj byť! Takže idem s tebou, dobre?"

"Prekliata na nervy idúca ženská!"

"To bolo áno?"

"Predpokladám, že bude musieť byť."

***

Drahá mama,

keď čítaš tento list, sedím na metle a mierim na neznáme miesto. Rozhodla som sa nechať všetky tieto problémy za sebou. V tejto vojne medzi ministerstvom a smrťožrútmi nemám miesto. Moje miesto je v obyčajnom živote, kde nie som informovaná o skrytej činnosti politických vodcov. Byť výskumníkom ma naučilo, že sú ľudia, ktorí nepotrebujú byť stredobodom pozornosti. Ja som jedna z tých ľudí. Ak mám zomrieť, chcem zomrieť šťastná.

S týmto a s vedomím, že to, čo viem, ma vystavuje obrovskému nebezpečenstvu, uniesla som Draca Malfoya ako istú poistku, keby mi malo niečo hroziť. Ak sa pokúsite vystopovať môj prútik alebo ma nejako nájsť, zistím to a jeden z vašich vodcov bude odovzdaný ministerstvu. Hoci ustupujem preč od vojny medzi dobrým a zlým, uvedomujem si, že Malfoy je veľmi dôležitý pre vašu vec. A tak, ak vyhoviete mojich požiadavkám na pokoj, potom vám k nemu dovolím obmedzený prístup.

Všetkých vás milujem a chcem, aby ste toto nepovažovali za opovrhnutia hodný čin. Robím to preto, že je to jediné, čo mi zostalo. Pre mňa teraz nie je možný normálny, bezstarostný život, teraz, keď viem o Harrym a jeho zovňajšku ako vraha. Toto je moja jediná šanca urobiť niečo nádherné, čo nemôže byť zničené zákonmi, ktoré nám vládnu.

Pokúsim sa zostať v kontakte prostredníctvom listov a podobne, ale možno budú obmedzené, kým sa neusadíme. Malfoy zdá sa má svoje vlastné predstavy, prorokuje skazu a beznádej ako zvyčajne. Ale myslím, že sa mýli. Táto budúcnosť je čerstvá a nová. Budem šťastná bez ohľadu na cenu - bude to s alebo bez Malfoya.

Prosím odovzdaj moju lásku celej rodine. Povedz im, že mi budú hrozne chýbať a že dúfam, že toto odlúčenie nebude mať dlhé trvanie. Taktiež Hermione, ktorá mi veľmi pomohla rozhodnúť sa, čo mám.

Harrymu pošli moje pozdravy. Čína sa mi aj tak nikdy nezdala ako príjemné miesto. Príliš horúco na dievča mojej pleti a dokonca ani ich jazykom nehovorím!

Nerob si o mňa starosti, pretože mi budeš chýbať a to samotné ma udrží v bezpečí. Žijem ďalší deň, aby som sa vrátila domov.

S nekonečnou láskou

Ginny

P.S: Mala si pravdu. Občas sú nesprávne veci dokonale správne.

Koniec.