Preklady fanfiction Harryho Pottera

Kapitola 13: Posledná šanca stratiť kontrolu

Stôl bol prestretý. Jedlo bolo rozložené. Narcissa sedela a čakala.

„Hovník, drahý, mohol by si sa pozrieť, čo môjmu synovi tak dlho trvá, kým príde na večeru?“

Domáci škriatok sa necharakteristicky zachichotal a zostal stáť na mieste.

„Ach, ale pani Narcissa, Cammy povedala Hovníkovi, aby dnes popoludní pána Draca nevyrušoval.“

Cammy bola domáca škriatka, ktorá obsluhovala Dracovo krídlo.

„A prečo by to Cammy povedala?“ čudovala sa Narcissa.

„Pán má plné ruky práce,“ vysvetlil Hovník s ďalším piskľavým chichotom.

„Ak pracuje na svojich finančných záležitostiach, potom ti dávam povolenie, aby si ho vyrušil a povedal mu, že večera je pripravená,“ povedala Narcissa.

Z domáceho škriatka sa ozval ďalší chichot. „Hovník nemôže ísť proti príkazom Cammy. Cammy povedala, že si spravíme u pána problémy, keby sme ho vyrušili. Hovníkovi by nemohlo byť viac ľúto, že práve teraz ide proti želaniu Pani.“

Narcissa zvraštila bledé obočie. „A ako dlho mám čakať? Večera vychladne.“

„Cammy povedala, že Pani má jesť bez Pána, ak nepríde na večeru,“ vysvetlil Hovník.

Narcissa sa nad tým pousmiala. „Nič také neurobím, čo má tentoraz ten chlapec za lubom? Hovník, vieš to?“

Hovníkovi sa rozšírili oči. „Áno, pani, Hovník to vie.“

„Tak prečo mi to nepovieš?“ netrpezlivo sa spýtala Narcissa.

„Cammy povedala, aby som to nehovoril,“ zašepkal Hovník.

„A komu sa zodpovedáš, Cammy alebo svojej pani?“ Narcissa sa pokojne spýtala.

„Svojej pani,“ odpovedal Hovník.

„Teraz buď pôjdeš pre môjho syna, alebo mi povieš, čo robí,“ povedala Narcissa, ktorá už bola unavená z toho preťahovania sa.

Hovník zapišťal a pohrával si s prstami. „Pán je zaneprázdnený peknou Liečiteľkou.“

„Myslíš Hermionu?“ Narcissa sa spýtala a jej elegantné črty pomaly zdobil úsmev.

„Áno. Cammy povedala, že ich nesmieme rušiť,“ povedal Hovník .

Narcissa potlačila smiech. „Dobre teda, Hovník, môžeš ísť. Môžeš, prosím, povedať kuchynským škriatkom, že si vezmem večeru do svojho krídla?“

„Áno, pani, hneď,“ povedal Hovník a ponáhľal sa preč.

****

Hermiona sa prebudila na bolestivý pocit medzi nohami. Váhavo otvorila oči do slabo osvetlenej miestnosti. Keďže sa práve prebrala zo spánku, bola ešte stále v štádiu, keď nevedela, kde sa v tej chvíli presne nachádza.

Otočila sa napravo a uvidela Draca, ako spí vedľa nej, ruky má pod vankúšom a nohy zabalené v prestieradle. Vyzeral pokojne anjelsky, zhlboka dýchal a vlasy mu chaoticky padali do tváre.

Pozrela sa k oknu, aby uvidela oranžovohnedú žiaru, ktorá pochádzala z neskorého západu slnka. Oči jej zablúdili k stojacim hodinám v rohu izby. Ukazovali pol deviatej.

„Ach nie,“ zašepkala, pretože vedela, že večera sa zjavne skončila a že zaspali.

Draco unavene otvoril oko a zbadal Hermionu, ako si v obavách hryzie peru.

Otvoril obe oči a posadil sa, pričom nechal tmavomodré prestieradlo, aby sa mu pri páse zhrnulo. „Čo sa deje?“

„Zmeškali sme večeru a tvoja mama má asi strach,“ povedala a snažila sa nepozerať mu priamo na odhalenú hruď. Výsledok by ich zdržal ešte viac.

„Som si istý, že sa nebojí,“ povedal Draco, ale jeho náhlivé vstávanie z postele a natiahnutie si boxeriek dokazovalo, že má o svoju matku obavy.

Hermiona sa vymanila z obliečok, ktoré ju obopínali, a našla svoje oblečenie, ktoré bolo chaoticky rozhádzané na podlahe. Natiahla si spodnú bielizeň a dokončila zapínanie džínsov, keď ju chytili silné ruky a zaklonili jej hlavu.

Draco sa sklonil k jej ústam a narýchlo ju pobozkal. „Milujem ťa,“ zašepkal.

Hermiona sa snažila neroztopiť do koberca a podarilo sa jej omámene prikývnuť hlavou. Zakaždým, keď to povedal, to stále znelo neskutočne. Skôr než si stihla spomenúť, že má zareagovať, Draco už bol na polceste k dverám.

Vyšla za ním z izby, lebo vedela, že budú musieť nájsť Narcissu a uistiť sa, že sa neobáva, kde sa nachádza.

„Draco, neprišla by k tebe do krídla, keby si robila starosti?“  Hermiona sa to pokúsila racionálne vysvetliť.

„Zvyčajne pošle domáceho škriatka, ale pretože som zamkol dvere, vedia, že ma nemajú vyrušovať.“ Zišiel po schodoch k jedálni.

Našli ju prázdnu a stôl bol uprataný. Draco okamžite našiel domáceho škriatka.

„Sampson, vieš, kde je tvoja pani?“ spýtal sa Draco.

„Pani odišla do svojho krídla domu. Pani povedala domácim škriatkom, aby vás upozornili na jej polohu, keď vyjdete zo svojho krídla. Pani by vás rada videla, pane,“ povedal Sampson ochotne.

Draco prikývol a viedol Hermionu späť na tretie poschodie. Po zaklopaní a povolení vstupu vošli do krídla a našli Narcissu, ako sedí na pohovke a číta knihu.

„Hermiona, miláčik! Kedy si sa vrátila z voľného víkendu?“ spýtala sa a bezchybný malfoyovský úškrn jej zakryl milý úsmev.

„Ach, ehm,“ začala Hermiona, „pred niekoľkými hodinami.“

Narcissa prikývla a vrátila sa k svojej knihe, stále sa usmievajúc.

„Je mi ľúto, že som zmeškal večeru, mami,“ ospravedlnil sa Draco. „Niečo ma zaujalo.“

„Ako Hermionine nohavičky?“ spýtala sa Narcissa a pokračovala v prezeraní knihy v ruke.

„Mami!“ Draco vykríkol.

„Ach bože, nebuď také decko,“ povedala Narcissa a na jej ústach sa do centra pozornosti dostal úškrn, ktorý bol predtým skrytý. „Nie som taká neznalá a naivná, ako si možno myslíš.“

Draco neveriacky hľadel na svoju matku. Hermionine líca nabrali červený nádych.

„Prestaň sa na mňa tak pozerať, miláčik. Som veľmi rada, že ste s Hermionou konečne prekonali svoje predchádzajúce problémy a zahodili opatrnosť do vetra tým, že ste sa navzájom sexuálne uspokojili...“

„Matka, prestaň. Pri Diovi, nemyslím si, že by si ma dokázala ešte viac ponížiť,“ povedal Draco, padol na stoličku a pretrel si tvár.

Narcissa si nevľúdne odfrkla a obrátila stránku v knihe, pričom jej z tváre vôbec nezmizol úsmev.

Po niekoľkých sekundách na nich pozrela. „No neostávajte tu so mnou celú noc, choďte sa navečerať a potom znovu rozdúchajte svoju vášeň...“

„Mami, naozaj, nie, vážne už ani slovo,“ povedal Draco, vstal a prekrížil si ruky. „Pre tvoju informáciu, nič sme nerobili.“

Narcissa prevrátila očami. „Tvoje rozstrapatené vlasy a Hermionine nakrivo zapnuté gombíky na blúzke hovoria niečo iné.“

„Dobre, uvidíme sa ráno, mami.“ Draco rýchlo chytil Hermionu za ruku a čo najrýchlejšie vyšiel z krídla.

Len čo sa za ním zavreli dvere a počuli Narcissin ladný smiech, pozreli sa na seba s náznakom rozpakov, ktoré sa im vryli do tváre.

„Prepáč mi to,“ povedal, objímajúc Hermionu okolo pása a priťahujúc ju k sebe.

„Nemusíš sa ospravedlňovať. Hoci si myslím, že by sme mali poslúchnuť radu tvojej matky,“ povedala Hermiona odvážne.

Draco sa trochu odtiahol, ale stále ju objímal. „Akú radu?“

„Že by sme mali ísť na večeru a potom znovu rozprúdiť našu vášeň, nech už chcela povedať čokoľvek, než si ju prerušil,“ povedala s drzým úsmevom.

Draco sa zasmial a sklonil sa, aby ju pobozkal na čelo. „Nevedel som, že si taká opovážlivá.“

Hermiona neodpovedala, ale priblížila svoje pery k jeho a pobozkala ho. Nemohla sa nabažiť jeho chuti, jeho podstaty, jeho bytia.

Podarilo sa jej odtiahnuť skôr, ako mala šancu nechať sa pohltiť hmlistou vášňou.

Draco zažmúril žiadostivý pohľad, keď si prezeral liečiteľku stojacu v jeho náručí.

„Mali by sme ísť na večeru,“ povedal tichým hlasom. „A potom si dáme dezert v mojej izbe.“

Hermiona sa usmiala a naposledy ho pobozkala na pery, než sa vydala do jedálne.

****

Udrela polnoc a Hermiona ležala v Dracovej posteli po niekoľkých ďalších hodinách „oživovania ich vášnivého čohokoľvek, čo sa Narcissa chystala povedať“.

Hlavu mala položenú na jeho teplej hrudi a počúvala rytmus jeho srdca. Vďaka nemu sa cítila chránená, vďaka nemu sa cítila milovaná, vďaka nemu sa cítila krásna.

„Draco?“ zašepkala. V skutočnosti nebolo potrebné šepkať, ale nálada si to vyžadovala.

„Hmm?“ odpovedal a hladkými krúživými pohybmi jej masíroval chrbát.

„Kedy, ehm, kedy to bolo prvýkrát?“ spýtala sa pomaly.

„Moje prvýkrát? Myslíš, kedy som prišiel o panictvo?“ spýtal sa s miernym chvením, ktoré mu prebehlo cez prsty, ktoré jej masírovali chrbát.

„Áno,“ odpovedala a obtočila mu ruku okolo pása, aby si ho ešte viac priblížila k svojej osobe.

„Ja, ehm, nepamätám sa,“ povedal odťažito a jeho ruka sa stále viac opierala o jej chrbát.

Hermionino obočie sa neveriacky stretlo. „Ako si môžeš nepamätať?“

„Jednoducho si nepamätám,“ povedal. „Môžeme, prosím, túto tému vypustiť?“

Hermiona sa posadila, ignorujúc prestieradlo, ktoré jej spadlo k pásu a zanechalo ju nahú. „Nie, nemôžeme len tak zahodiť tému. Stále sa skrývaš za svoju neistotu a svoje myšlienky a ja sa tým jednoducho nebudem zaoberať. Povedala som ti, že ťa nebudem súdiť za nič, čo si urobil v minulosti, tak sa spamätaj a povedz mi to.“

Draco ju pozorne sledoval, ako jej odhodlane červenajú líca a oči jej horia frustráciou. Mala, samozrejme, pravdu; už príliš veľa ráz ju nechal v neistote. Ale stále sa necítil príjemne, keď jej hovoril veci, na ktoré by najradšej zabudol.

„Hermiona, počúvaj, ja... Viem, že by si ma neodsúdila a...“

„Nie, máš veľké problémy s dôverou, ktoré musíš prekonať. Potrebujem vedieť, čo ťa trápi, aby som ti mohla pomôcť. Nielen ako niekto, kto ťa miluje, ale aj ako niekto, kto chápe, aké to je...“

„Nie! Nechápeš, aké to je. Naozaj, naozaj nie a nemysli si, že to vieš, pretože nikto si nevie predstaviť, čím som si prešiel,“ povedal a posadil sa, aby sa ocitol tvárou v tvár.

Hermiona ťažko dýchala a žmurkala proti zbytočným slzám. „Ale ja ti môžem pomôcť,“ začala.

„Možno ani nechcem pomoc!“ odsekol. „Už som ti povedal, že som si ťa najal pre svoju matku, a nie pre seba. Viem, že strácam rozum...“

„O tom, prosím ťa, mlč. Neprichádzaš o rozum, ani sa k tomu nepribližuješ! Si len rozmaznaný fagan, ktorý zažil ťažké časy, a teraz si zrejme myslíš, že ti nikto nerozumie a že ti nikto nemôže pomôcť. Ale ja môžem! A ja to urobím! Takže buď začneš hovoriť, alebo sa vrátim do svojho krídla a môžeme sa tváriť, že sa toto nikdy nestalo.“

„Takže ty klameš zakaždým, alebo len preto, aby si sa so mnou dostala do postele?“ spýtal sa so zúženými očami.

Hermione klesla čeľusť. „Čo to má znamenať?“

„Povedala si, že sa ma nebudeš pokúšať psychoanalyzovať a nebudeš mi klásť otázky, pokiaľ to nepomôže s matkiným stavom, ale teraz to s ňou nemá nič spoločné.“

„Teraz je to iné, Draco,“ povedala Hermiona potichu. „Milujeme sa a ja chcem, aby si bol šťastný, a chcem vedieť, že mi dôveruješ, pretože ja dôverujem tebe. Naozaj ti verím. Nič pred tebou netajím.“

Draco si ľahol a rukou si prehrabával vlasy. „V tomto nemôžem pokračovať, Hermiona.“

„Deje sa to len preto, že mi nedôveruješ.“ Využila príležitosť, ľahla si vedľa neho a neisto si položila hlavu na jeho hruď.

Objal ju okolo ramien a pritiahol si ju bližšie k sebe, pričom si vzdychol.

„Ja ti dôverujem, ja len, naozaj nerád znova prežívam tie spomienky,“ priznal potichu.

„Draco, nemôžeš ich potláčať. Je to strašne nezdravé, a ak v tom budeš pokračovať, oľutuješ to, pretože skončíš na rovnakej ceste ako tvoja matka. Prosím ťa, Draco, milujem ťa a nechcem, aby tvoja minulosť diktovala zvyšok tvojho života,“ povedala a položila mu utešujúcu ruku na brucho.

Draco otočil hlavu, aby sa na ňu zadíval, keď sa naňho pozrela. Naklonil sa a jemne ju pobozkal na pery.

„Takže chceš vedieť, kedy som prišiel o panictvo?“ spýtal sa.

„Áno, a v podstate aj to, aké bolo tvoje prvýkrát.“

„Zahanbujúce, ponižujúce a v podstate jeden z najhorších zážitkov v mojom živote,“ povedal kamenne.

„Ach, preháňaš,“ povedala Hermiona zľahka. „Nemohlo to byť také zlé.“

„Ešte si ani nepočula, čo sa stalo,“ povedal a prstami jej prešiel po kučerách. Kučery, ktoré si vrátila späť len kvôli nemu.

„Takže mi nepovedz, že to bola Pansy?“

„Nie, akokoľvek to mohla rozprávať, nikdy sme spolu nič nemali.“

„No tak pokračuj, len začni od začiatku.“

Draco si znova vzdychol. „Mal som pätnásť a práve som išiel na svoju prvú iniciačnú akciu typu smrťožrúti. Niečo ako orientačný kurz. Bol som vážne vydesený na smrť. Počas školy som chrlil všetku tú propagandu o Temnej mágii, ale kým ma k tomu nedonútili, naozaj som netušil, čo môžem očakávať.“

Hermiona sa k nemu lepšie pritúlila a nabádala ho, aby pokračoval.

„Bolo tam myslím asi desať regrútov, deväť chlapcov a jedno dievča. Keďže som bol šťastný syn Luciusa Malfoya, bol som vybraný ako ten, kto „zasvätí“ to jedno dievča.“

Hermione sa spomalilo srdce a zmysly jej premohol pocit strachu. „Ale nevedel Voldemort, že vôbec nie si skúsený?“

„Ach áno, práve túto chvíľu by si vybral na to, aby bol citlivý a nechal ma vyviaznuť.“ Draco povedal s jasným sarkazmom, ktorý z jeho slov odkvapkával. „Som si celkom istý, že to vedel a len ho potešilo, že to pre mňa bude úplne trápna skúška.“

„Ako sa volala?“ Spýtala sa Hermiona potichu.

„Camille,“ povedal. „V skutočnosti bola veľmi pekná, čistokrvná, samozrejme, vystrašená rovnako ako ja. Jej otec bol významnou osobnosťou v ich radoch a aj ona bola nútená sa k nim pridať, pretože mala naozaj silné vlohy na kúzla a veštenie.“

Hermiona prikývla hlavou.

„Ale nebola taká pekná ako ty,“ dodal akoby mimochodom.

Hermiona sa usmiala na jeho hruď a pobozkala ho na obnaženú pokožku. „Pokračuj.“

Draco si prečistil hrdlo. „Takže na Voldemortov príkaz nás strčili do jednej miestnosti a povedal mi, že mám hodinu na to, aby som ju zasvätil. Prvých pätnásť minút som ju pozoroval, ako plače, a bol som v obrovskom pokušení pridať sa k nej.“

Hermione sa ľútosťou stiahla hruď.

„Spomínal som, že sme boli v pozorovacej miestnosti? Ako darček pre všetkých svojich obľúbených smrťožrútov sa museli pozerať na Camille a zrejme aj na moje zasvätenie, na to poníženie. Po pätnástich minútach vzlykania som k nej napokon pristúpil a povedal jej, že to musíme mať za sebou.“

„Prikývla a povedala, že sa ešte nikdy nebozkávala s chlapcom, takže som netušil, čo s tým. Bol som z toho totálne nervózny a ani neviem, ako som sa vôbec dokázal odhodlať k tomu, aby som to naozaj urobil.“

„Ako sa ti to vôbec podarilo?“ Hermiona sa roztrasene spýtala a rýchlo sa blížila k uslzenému rozuzleniu.

„Tak trochu som sa na všetko vykašľal. Predstieral som, že nás nikto nesleduje. Pristúpil som k nej a snažil som sa ju utešiť. Najprv som ju pobozkal, pretože som ju nechcel nechať prísť o panenstvo bez toho, aby som ju najprv pobozkal, a potom sa to od toho bozku začalo stupňovať. Stále som jej šepkal a hovoril upokojujúce veci, aby prestala plakať a aby sme sa nedostali do problémov.“

„Čo si jej šepkal?“ Hermiona sa spýtala a pocítila obrovskú hrdosť nad tým, aký je Draco citlivý.

„Povedal som jej, aby si nevšímala všetko okolo seba a sústredila sa len na mňa. Tiež som jej stále opakoval, aká je krásna, aby získala viac sebadôvery a nemala taký strach. A ona bola stále taká vystrašená, ale len kývala hlavou a snažila sa do toho čo najviac dostať. V skutočnosti mi pripadala taká krásna a odvážna, pretože pre ňu to muselo byť oveľa horšie, keď bola len pätnásťročné dievča a musela si tým prejsť.“

„Tak sme sa konečne dostali k samotnému aktu a obaja sme sa triasli zmesou strachu, nervozity a neistoty. Trvalo to asi štyri minúty, takí sme boli nervózni, a keďže sme to robili prvýkrát, ani pre jedného z nás to nebolo príjemné.“

„Čo sa s Camille stalo?“ spýtala sa Hermiona, trochu sa bála odpovede.

Draco vedľa nej stuhol, jeho dych bol nepravidelný.

„Zabil ju, však?“ Slzy sa jej tlačili do očí a nenachádzali odpor.

„Áno,“ povedal Draco jednoducho.

„Prečo?“ Slzy jej skĺzli po lícach na jeho hruď.

„Povedal, že sa mu nepáči, že sa na začiatku jeho príkazov rozplakala, a že tým prejavila slabosť, keď mala byť hrdá na to, že jej niečo prikázal. Díval som sa, ako to urobil, a potom mi zostalo jej telo, ktoré som musel upratať.“

„Merlin, mala si len pätnásť rokov. Nemal si si tým prejsť,“ povedala Hermiona medzi slzami.

„Neplač, Hermiona, prosím. Veľmi ma to trápi, najmä keď to spôsobím ja,“ povedal Draco a spustil ruku, aby jej utrel slzy.

„Je mi to ľúto, Draco, je mi ľúto, že si tým musel prejsť,“ povedala a snažila sa vrátiť svoj dych do normálu.

„Nemáš sa za čo ospravedlňovať. Bol to môj osud a ja som ho prijal. Ako dieťa som sa mohol rozhodnúť lepšie. Mohol som sa obrátiť na Dumbledora o pomoc, ale bol som príliš pyšný a z arogantnej pýchy som sa poučil.“

Hermiona ho pevnejšie objala, pobozkala ho na hruď a pozrela naňho. „Tak veľmi ťa milujem, že to ani netušíš.“

Draco sa jemne usmial. „Možno trochu tuším.“

Hermiona sa ticho zasmiala.

„Hermiona?“

„Áno?“

„Ďakujem,“ povedal potichu.

„Za čo?“

„Za to, že ma máš rada, a za to, že si ma prinútila rozprávať, to som naozaj potreboval,“ povedal sotva šeptom.

Hermiona odpovedala tým, že sa naklonila a pobozkala ho na pery, pomaly ich skúmala svojimi a potom požiadala o vstup jazykom. Chvíľu skúmali svoje ústa a hľadali útechu vo vzájomnom objatí; hľadali útechu v náručí toho druhého.

Odtiahli sa od seba, každý s opuchnutými perami a nerovnomerným dýchaním.

„Som nesmierne unavená,“ priznala Hermiona, klesla vedľa neho, pritisla sa k jeho krku a nasala jeho zemitú kolínsku.

Draco na to zívol. „Som si istý, že si ma pobozkala tak silno, že si mi čítala myšlienky.“

Hermiona sa zasmiala a schúlila sa mu do náručia, pričom si prepletala nohy s jeho.

„Dobrú noc, Ľaváčik,“ povedal, zdvihol prútik a zahalil izbu do tmy.

„Ľaváčik?“ spýtala sa Hermiona.

„To je moja nová prezývka pre teba,“ povedal do tmy.

„Skratka pre ľavý mozog?“

„Áno,“ odpovedal.

„Nebudem strácať body zrelosti tým, že sa znížim na tvoju úroveň a dám ti nejakú detinskú prezývku, takže dobrú noc, Draco.“ Hermiona na to dostala hravé štipnutie do zadku.

„Dobrú noc, Ľaváčik,“ povedal naliehavo, než ich spánok vzal do svojho kráľovstva.

O týždeň neskôr

Charlie Weasley ešte nikdy nevidel Malfoy Manor. Za celý svoj život nevidel nič také veľkolepé, hoci býval oproti rumunskému premiérovi.

Bolo jasné sobotné ráno a od chvíle, keď videl Narcissu na svadbe, uplynul týždeň.

Pomaly podišiel k dverám a trikrát zaklopal. Cítil silnú mágiu, ktorá strážila dom, a energiu vyžarujúcu z ochranných kúziel.

Sám od seba by sem nikdy neprišiel, ale Narcissa ho listom pozvala do domu a bola to príliš krásna žena, aby odmietol.

Dvere mu otvorila energická domáca škriatka v ružových šatách. Charliemu sa zdalo zvláštne, že domáci škriatok má na sebe šaty, ale pokrčil plecami.

„Ty si hosť pani?“ zapišťala domáca škriatka.

„Áno,“ odpovedal Charlie.

„Poď ďalej, pane. Očakáva ťa.“

Skôr než mu domáca škriatka zmizla z dohľadu, nasledoval ju po schodoch a elegantnými sálami sídla. Drahé portréty a obrazy sa naňho pozerali, keď ich míňal. Prekvapilo ho, že dom po prijatí Weasleyho nevybuchol.

Vystúpili po ďalších dvoch schodištiach a dostali sa na tretie poschodie.

Dvere napravo od neho sa otvorili a Hermiona vyšla von.

„Charlie!“ zalapala po dychu a hneď za sebou zavrela dvere.

„HERMIONA!“ Zvnútra izby sa ozval hlas. „Prečo si mi zavrela dvere pred nosom? Pusti tú kľučku!“

Hermionine oči prezrádzali jej paniku. „Rýchlo,“ zašepkala Charliemu, „okamžite prejdi cez tie dvojité dvere.“ Ukázala na dvere, ktoré viedli do Narcissinho krídla.

Charlie ju zvedavo pozoroval a urobil, čo mu povedala, pretože sa naňho zúfalo pozerala, keď pomaly začala strácať pevnosť v rukách.

Hermiona ho sledovala, ako mizne z chodby, a vo chvíli, keď sa stratil z dohľadu, pustila kľučku.

Draco sa postavil na druhú stranu a zachytil sa pred pádom. „Čo to, do čerta, malo znamenať?“ spýtal sa.

„O čom hovoríš?“ spýtala sa a tvárila sa nevinne.

„Zavrela si ma dnu,“ povedal so zvrašteným obočím.

„Nie, nezavrela. Myslím, že dvere sa zasekli. Vieš, aké je toto panstvo staré, nakoniec sa to muselo stať,“ povedala Hermiona s ľahkosťou.

Draco sa pozrel späť na kľučku a pokrčil plecami. „Poď, som hladný,“ povedal a chytil ju za ruku, aby šli dole do jedálne.

Hermiona si vydýchla a nasledovala ho. To bola jedna z kríz, ktorým sa vďačne vyhla. Alebo si to aspoň myslela.“

****

„Charlie, ako rada ťa vidím,“ privítala Narcissa pohľadného muža stojaceho v jej obývačke.

Natiahla k nemu ruku, ktorú si obratne priložil k perám. „Vyzeráš nádherne ako vždy, Narcissa,“ povedal.

Narcissa sa usmiala a gestom ukázala na pohovku vo svojej obývačke. „Prosím, sadni si, Charlie. Ďakujem ti, že si prišiel.“

„Ver mi, je mi veľkým potešením. Aj keď Hermiona nevyzerala, že by ma chcela vidieť.“

„Ty si na ňu narazil?“

„Áno, zdalo sa, že sa ma chcela dosť rýchlo zbaviť,“ podotkol.

Domáci škriatok oblečený vo fialovom overale ponúkol Charliemu podnos s nápojmi a ten si jeden s kývnutím hlavy vzal.

„Aha.“ Narcissa sa zamyslela. „Nuž, ehm, Charlie, viem, že si v Ráde a že vieš o mojom synovi.“

„Áno, viem, že tu býva,“ odpovedal.

„Áno, no, ešte som mu o tebe nepovedala.“

„Čo mu máš povedať? Veď sme ešte nič neurobili...“ dodal.

Narcissa sa začervenala pri jeho hravom úsmeve.

„Bojíš sa, že by to neschválil?“ spýtal sa Charlie.

„Nuž, áno. Vo svojom mladom živote toho veľa prežil a cíti za mňa istú zodpovednosť, istú potrebu chrániť ma,“ povedala jemne.

„Nikdy by som neurobil nič, čo by ti ublížilo, Narcissa,“ povedal Charlie a odložil svoj nápoj.

Narcissa sa usmiala. „To viem, ale nie som si istá, či bude mať Draco také pochopenie. Poprosila som Hermionu, aby sa s ním za mňa porozprávala. Možno by mohla pripraviť pôdu pre diskusiu, ktorá, ako som si istá, bude veľmi energická.“

„Prečo by na neho mala mať Hermiona nejaký vplyv?“ spýtal sa Charlie.

„Pretože je to jeho láska,“ povedala Narcissa nenútene.

„Jeho láska?“ Charlie sa spýtal s nedôverčivým úsmevom.

„Áno; milenci, pár, priateľka/priateľ, akokoľvek to chceš nazvať,“ povedala Narcissa.

„Dočerta. Harry a Ron o tom vedia?“ spýtal sa.

„Nie, myslím, že nie. Dnes má voľný deň a myslím, že dnes večer ide k svojej kamarátke Isabelle.“

Charlie udivene pokrútil hlavou. „Ako poznám svojho brata, nebude mať z tejto správy radosť.“

„Nie je na svadobnej ceste?“ Narcissa sa spýtala.

„Áno, ale som si istý, že Harry ho o tom bude informovať hneď, ako to zistí.“

****

„Draco, láska, myslím, že by si sa mal posadiť,“ povedala Hermiona pokojne a viedla Draca k jednému z gaučov v salóne.

Draco sa posadil a pritiahol si ju, aby si mu sadla na kolená, a pobozkal ju na líce skôr, ako stihla zaprotestovať.

„Dobre, ani neviem, ako to mám začať,“ povedala a prešla si rukou po tvári.

„Čo sa deje, miláčik?“ všimol si jej utrápené črty.

„Vlastne nič, len je tu niečo, čo musíš vedieť.“

Draco zmätene zvraštil obočie. „Prečo si taká nervózna? Len mi to povedz.“

„No, hm, teraz nemôžeš reagovať prehnane, Draco, a prosím, pokús sa udržať svoje emócie na uzde.“

Draco pomaly prikývol a gestom jej naznačil, aby pokračovala.

Hermiona sa zhlboka nadýchla a potom rýchlo povedala: „Charlie Weasley a tvoja matka sa stretli na Ronovej svadbe a naozaj si padli do oka.“

Draco sa na ňu pozrel so zvrašteným obočím, svojím typickým zmäteným pohľadom.

„A myslím, že teraz sú tak trochu spolu a on je práve teraz tu v sídle v jej krídle.“

****

Narcissa a Charlie stáli vedľa seba pri veľkom okne s výhľadom do záhrady z jej obývačky.

„Tamto je malfoyovské bludisko zo živého plota, je tu od postavenia kaštieľa,“ ukázala Narcissa.

„Dobrý Bože, odtiaľto to vyzerá zložito,“ povedal Charlie a očami sledoval množstvo zákrut a vírov bludiska.

„Iba traja Malfoyovci našli stred a som hrdá, že môžem povedať, že Draco je jedným z nich.“

„Chytrý chlapec,“ poznamenal Charlie. „Určite to má po mame.“

„Ale choď, netreba mu lichotiť,“ zareagovala Narcissa so smiechom.

Charlie sa na ňu otočil. Bola krajšia ako ktorákoľvek žena, ktorú kedy stretol alebo videl. Vďaka nej vyzerali modelky škaredo a na ničom nebolo vidieť jej skutočný vek štyridsať rokov. Narcissa vyzerala mladšie ako on vo svojom zrelom veku dvadsaťosem rokov.

Narcissa mu pohľad opätovala. Stál o niekoľko centimetrov vyššie ako ona a ona cítila jeho kolínsku, keď stál tak blízko.

Riskantným pohybom sa naklonil a jemne pritisol svoje pery na jej.

BACH!

Dvere do obývačky sa rozleteli, čo spôsobilo, že Narcissa a Charlie od seba odskočili, jej líca vyjadrovali rumenec.

Draco stál vo dverách a hľadel na nich dvoch stojacich pri okne.

Hermiona stála za ním a položila mu ruku na rameno, aby sa ho pokúsila upokojiť. Jej konanie však bolo márne.

Draco bol nahnevaný, a keby pohľad mohol zabíjať, Charlie by si v podsvetí spieval s Hádesom šoumenské melódie.

„Uf, oj,“ vydýchla Narcissa.

Nemohla vyjadriť pravdivejší výrok.