Preklady fanfiction Harryho Pottera

Len pre našu zábavu a poučenie.

Krev a volba

2. Príbuzní 1/2

Krev a volba
Vložené: Jimmi - 07.02. 2023 Téma: Krev a volba
Jimmi nám napísal:

Krev a volba

Preklad: Jimmi  

Banner: Coretta

Ďalší z opustených prekladov

Prvý diel som nečítala, takže kľudne upozornite na nezrovnalosti.

Pozor, nie je možné otvoriť v novom okne, musíte sa vrátiť späť.

2. Príbuzní 1/2

Nasledujúci deň bola sobota a Harry, stále unavený, spal, až kým ho Ron neudrel vankúšom do tváre.

„Hej! Chceš raňajky alebo nie?“

Harry naňho zazrel. „Keďže som už hore,“ povedal stroho.

„Počkám päť minút,“ vyhlásil Ron bez okolkov.

„Dobre.“ Harry s povzdychom vstal a natiahol si nohavice a košeľu. Odhrnul si vlasy, prehrabol si ich prstami a obul sa do topánok. „Len sa zastavím na záchode - stretneme sa v spoločenskej miestnosti.“

Sadli si k chrabromilskému stolu a pripojili sa k Hermione, práve keď prileteli sovy. Z otvorených okien sa spustila desiatka vtákov, možno aj viac, a vznášali sa nad stolmi. Harrymu padol do oka nápadný červený záblesk a zamrkal, keď spoznal sovu, ktorá ho niesla.

„To je Malfoyova?“

Harry na Ronovu otázku prikývol, ale to už bola jeho odpoveď zbytočná - sova sa zniesla dolu a pustila vrešťadlo Dracovi do lona. Len čo sa ho dotkol, z obálky vystrelil strieborný záblesk a obklopil ju aj Draca trblietavou bublinou. Harry sa vyštveral na nohy, ale Ron ho opäť stiahol dole.

„Čaro súkromia, Harry. Bude v poriadku.“ Ron siahol po marmeláde a začal si ju natierať na toast. „Aj keď potom nevidím zmysel vrešťadla, ak ho bude počuť len on.“

Pri pohľade na Dracovu tvár ho Harry pochopil. Červená správa sa rozvinula a rozhorčene sa chvela pred Dracom, ktorý stuhol od strachu. Bude ponížený, aj keby to ľudia len videli.

„Dopekla.“

„Čože?“ Ron sa na Harryho chvíľu mračil a potom sa mu tvár vyjasnila. „Aha - myslíš si, že ide o teba? Alebo, ehm, Halloween?“

Harry sa začervenal. „Vo štvrtok večer - niektorí slizolinčania sa rozhodli, že musíme byť, ehm, pár.“

Hermiona zdvihla zrak. „Len preto, že ste boli obaja vonku?“

„Pretože to on nerobieva.“

Ron si odfrkol. „Nechápem, ako to niečo znamená...

„Okrem toho, že máš zlý vplyv,“ vložil sa do toho Dean. Zasmial sa. „A to je zvláštne, keď sa to povie o tebe a o ňom.“

„Skôr má Malfoy guráž, keď je s Harrym,“ namietol Ron.

Harrymu to bolo v skutočnosti jedno. Nešťastne pokrčil plecami. „Ale my sme boli zase kamaráti a teraz ho to bude mrzieť.“

Draco vo svojej bubline čoraz viac bledol, a keď konečne zažiarila a praskla, klesol späť na svoje miesto. Olívia sa naklonila dopredu a niečo naňho zavolala. Harry to cez celú miestnosť nepočul, ale niekoľko ľudí v ich blízkosti sa zasmialo a Draco sa neisto postavil na nohy. Harry sa tiež začal dvíhať. Tentoraz to bola Hermiona, kto ho stiahol dolu.

„Musím s ním hovoriť!“

„Harry,“ zašepkala naliehavo. „Ak si ľudia budú myslieť, že si do toho zapletený, len sa to zhorší.“

„Presne tak,“ súhlasil Dean. „Porozprávaj sa s ním neskôr v súkromí.“

„Keď sa nebude pozerať polovica školy.“

Keď sa ostatní vrátili do veže, Harry sa potuloval po Vstupnej sieni a premýšľal, kde má Draca hľadať. Možno sa stiahol do svojej fakulty, ale to sa zdalo nepravdepodobné, ak sa vyhýbal spolubývajúcim. Knižnica poskytovala bezpečnosť pred hlasnejšími posmeškami, ale nič pred súkromnými. Na Dracovom mieste by som šiel von, pomyslel si Harry. Než sa však stihol rozhodnúť, z Veľkej siene vyšla ďalšia skupina študentov. Keď sa k nemu priblížili kroky, namiesto toho, aby prešiel cez miestnosť, Harry sa otočil. Stála tam Olívia a vyzerala takmer rovnako rozrušene ako na Halloween.

„Čo?“ vyštekol a strhol sa, keď počul svoj vlastný tón. „Prepáč.“

Olívia sa viditeľne nadýchla. „Pozri,“ povedala, „neočakávam, že pár bozkov bude znamenať niečo exkluzívne, ale ak sa stretávaš s Dracom, nebudem ťa kryť.“

„Ja sa s Dracom nestretávam!“

„Bol vonku takmer celú noc a nepil.“ 

„Robili sme veľmi vyčerpávajúce kúzla, jasné? Obaja sme odpadli na podlahe a mali sme z toho problémy. Nebolo to romantické, ani sexuálne, len to stálo veľa energie.“

Zdalo sa, že nad tým uvažuje. „Aký druh mágie?“ naliehala.

Harry sa obzrel a videl len ďalších študentov, pristúpil bližšie a stíšil hlas. „Dostal sa mi do rúk Kernerov detektor temnoty.“

Zamračila sa a ustúpila. „Ako by si spustil detektor temnoty? Vrhal si na steny temné kliatby?“

„Spustil som ho len tým, že existujem,“ vysvetlil Harry. „Voldemortova kliatba je akoby zviazaná s temnotou - pamätáš si na Halloween -, ale keď sa snažím, dokážem jej časti odfiltrovať. Draco musí urobiť viac, myslím, ale v skutočnosti nič nevrhol.“ Zamračil sa cez jej plece na spolubývajúcich. „Spýtaj sa ktoréhokoľvek šiestaka, ktorý s nami chodí na Obranu, akí sme boli, keď sme ho používali na hodine. Všetci to videli a môžu ti povedať, že som potom takmer odpadol.“

„To urobím.“ Olívia si vzdychla. „Harry, ja len... nebudem vyzerať ako hlupaňa. Aj keď to len vyzerá, že sa mu dvoríš, stále je to pre mňa problém.“

„Odteraz ho privediem domov pred zhasnutím svetiel, dobre?“

„Ale stále s ním budeš sám.“

„Čo na tom záleží? Som sám s mnohými ľuďmi!“

„Ale teraz sa všetci pozerajú.“

 „To je blbé. Nemôžeš mi vyberať mojich priateľov. Ani Hermione som to nedovolil!“

Vzdychla si. „Dobre. Počkám a uvidím. Zatiaľ... nečakaj, že si k tebe na nejaký čas sadnem.“

„Dobre.“ Harry sa vnútorne rozhodol, že sa knižnici vyhne. Nemienil sa tam ukázať len preto, aby mohla dať najavo, že ho odstrkuje. „Užite si víkend.“

Rozčúlenie rozhodlo zaňho, otočil sa a otvoril dvere. Privítal ho varovný závan studeného vzduchu, ale nechcel sa otočiť a vyzerať smiešne, a tak vykročil do kosého slnečného svetla chladného decembrového dňa. Len čo sa za ním dvere zavreli, vrhol na seba otepľujúce kúzlo, ale nárazový vietor mu zabránil v plnej účinnosti. Prejde sa dole na ihrisko, rozhodol sa, a ak tam Draco nebude, vráti sa dovnútra.

Nebol ani v polovici cesty, keď zbadal postavu, ktorá sa k nemu blížila. Draco, rozhodol sa a presunul sa do závetria rododendronu, aby počkal.

„Merlin, Potter,“ povedal Draco, keď bol v dosahu rozhovoru. „Nemal by si si aspoň obliecť plášť, aby si sa v tomto počasí mohol potulovať? Zimný habit? Klobúk?“

„Práve som ťa hľadal,“ priznal Harry a zaradil sa vedľa neho. „Tak či onak, pohádal som sa s Olíviou a ísť von bol najlepší východ.“

„Takže aj ty? Presvedčil si ju aspoň o tom, že nemáme vášnivý románik?“

„Myslím, že áno, ale ona hovorí, že na tom nezáleží, keď stále vyzeráme, že áno.“ Harry neurčito gestikuloval okolo nich. „Čo si, úprimne povedané, nemyslím, že robíme.“

„Ja si to tiež nemyslím.“ Draco sa usmial. „Aj keď sme na plese tancovali, však? Moji spolubývajúci sú, samozrejme, dosť zbehlí vo videní tajných odkazov - vrátane tých, ktoré tam v skutočnosti nie sú.“

Harry sa musel usmiať. „Vraj to bol poriadny tanec. Úprimne povedané, keby som však bol vonku do troch s Ronom, to by sa ma spolubývajúci len pýtali, koľko bodov som stratil tentoraz. Čo je vlastne všetko, čo robievajú.“ Napadla ho výnimka. „Aj keď som zistil, že niektorí ľudia sa zaujímali, či som Hermionu podvádzal, ešte keď som tajne navštevoval otca.“

Draco sa uškrnul. „Mohlo to byť aj horšie. Ja som dospel k záveru, že si s ním predsa len niečo mal, keď som ťa v to ráno našiel v jeho izbách.“

„Naozaj?“ Harry cítil, ako sa mu rozšírili oči.

„No, úprimne! Čo iné by som si mal myslieť? Nebol ani oblečený a ty si nepoprel, že si uňho strávil noc.“ Draco pokrčil plecami. „Takže ma jeho neskoršie oznámenie prekvapilo celkom rovnako ako všetkých ostatných,“ povedal vznešene.

Došli k dverám. Harry s rukou na zámke zaváhal. „Chceš ísť dole do mojej izby?“ povedal. „Tam by sme sa mohli porozprávať - o vrešťadle alebo o čomkoľvek inom.“

„A to by nevyvolalo komentáre!“

„Nie, ak nás nikto neuvidí.“

Draco sa zasmial. „Prepáč, chrabromilčan... to nebudem riskovať.“ Hodil po Harrym vyzývavý pohľad. „Môžeš však ísť so mnou, ak si mal v pláne ísť dole do žalárov.“

Harry to nemal v pláne, ale prikývol. „Dobre.“

Keď vošli, vo Vstupnej sieni nikto nebol. Napriek tomu Draco hovoril tichým hlasom. „Niekto - podozrievam Pansy - napísal matke a povedal jej, že som bol 'celú noc' s tebou a možno aj iné veci. Vrešťadlo nebolo strašne konkrétne, len veľa všeobecného 'hanba rodiny a tvojich predkov' a podobné veci.“ Povýšenecky zdvihol nos. „Bola tam zmienka o Halloweene, čo sa mohlo týkať tancovania s tebou - alebo ešte horšie, s hu- muklorodenou čarodejnicou... ale mám podozrenie, že to bolo skôr o tom, že som neprijal znamenie Temného pána.“

„Kvôli tomu sa na teba hnevá?“

„To je odvtedy jasné,“ odpovedal Draco rozvážne.

„Aha.“

Kráčali teraz po schodoch, opúšťali bledé svetlo, ktoré prenikalo cez okná Vstupnej siene, a vychádzali do mihotavého svetla pochodní v kobkách. Harry ťahal rukou po kamennom hrebeni, ktorý slúžil ako zábradlie. „Zostávaš teda na Vianoce v škole?“

Draco v odpovedi zafučal. „Prečo sa ma na to všetci pýtajú? Samozrejme, že nie! Idem domov. Ak je niečo dôležitejšie, tak práve toto. Musím jej ukázať, že som rozumný a úctivý a neopúšťam svoju rodinu.“

„Ale... že by sa ťa pokúsila prinútiť? Teda, jeho?“

„Moja matka ma miluje, Harry. Nikdy ma nenechala odísť bez niečoho, po čom som túžil, a som si istý, že by ma nevystavila nevôli Temného pána.“

Keď Harry prišiel do bytu profesora Snapea, jeho otec tam nebol. Uvažoval, že napíše list Dracovej matke a vysvetlí jej, čo sa stalo, ale zakaždým, keď sa to pokúsil vyjadriť slovami, pozrel na výsledok a rozhodol sa, že by to len zhoršil. Po niekoľkých pokusoch vyšiel z izieb a vrátil sa do Chrabromilu.

Spoločenská miestnosť bola, ako často počas zimných víkendov, preplnená. Všimol si Rona a Hermionu, ako sedia pri šachovnici, hoci Ron momentálne s nikým nehral. Namiesto toho mali hlavy blízko pri sebe a rozprávali sa. Rýchlo k nim pristúpil.

„Ahoj.“

„Harry!“ Hermiona sa posunula.

„Dúfali sme, že sa ukážeš,“ povedal Ron.

Chvíľu sa tvárili nepríjemne. „McGonagallová práve vyvesila zápisný zoznam na prázdniny....“ snažila sa Hermiona.

„A my sme si mysleli...“

„Zostaneme, ak budeš chcieť, Harry, ale rozmýšľali sme, či by si, možno, nechcel....“ Oči jej klesli na zopäté ruky. „No, keďže máš teraz rodinu, tak....“

„Aha.“ Harry to pochopil. „Hm, ak chcete.“

Hermionine pery boli červené od tlaku zubov. „Lenže... minulý rok... si moji rodičia uvedomili, ako dlho to už....“

„Takže nepôjdeš do Brlohu?“ Harry si pomyslel, že by sa nemal cítiť lepšie, ale nejako ho to potešilo.

„Nie, len... domov.“

Harry prikývol. „To dáva zmysel. Pričasto ste so mnou zostali.“ Pozrel na Rona. „Obaja,“ povedal úprimne.

„Si si istý, kamarát?“ spýtal sa Ron. „Neviem si predstaviť, že Snape bude veľmi zábavný.“

Harry pokrčil plecami. „Budem na tom musieť popracovať. Bude to v poriadku. Nie je to tak, že tu budeme jediní ľudia.“

„Mama hovorila, že by si mal prísť aspoň na jeden deň, niekedy počas vianočného týždňa. Počítam, že to s ním vyrieši.“

Harry prikývol a pomyslel si, aké je to zvláštne. Nikto zaňho nič nevyriešil. Musel sa uistiť, že otec vie, čo chce. „Asi áno.“ Jeho priatelia sa stále tvárili ustráchane. S povzdychom sa posadil. „Robíte mi to ťažké, viete. Teraz musím dokončiť vianočné nákupy skôr, ako sa zbalíte.“

Hermiona sa zachichotala. Ron sa uvoľnil. Harry doňho narazil ramenom. „Žiadny problém.“

****

„Potter,“ povedal Draco potichu, keď sa v pondelok ráno prešiel okolo na konci elixírov, „zdrž sa.“

Harry spomalil pri balení svojich zásob elixírov a zvážil žiadosť. Draco sa vyhýbal tomu, aby s ním na hodine sedel, a Harry mal podozrenie, že by v tom mohol mať prsty ďalší list, ktorý dostal ráno z domu. Nebolo to síce vrešťadlo, ale Draco sa pri jeho čítaní rovnako stiahol. Teraz si Harry nebol istý, či ho Draco varuje, alebo sa s ním plánuje porozprávať sám.

Rozhodol sa mu vyhovieť, Harry sa zdržal a nervózne sa usmial na otcovo pretočenie očí. Vyšiel z miestnosti niekoľko sekúnd po poslednom z ostatných študentov a vliekol sa kúsok za nimi. Draco zmizol. Harrymu sa uľavilo, keď vyšiel z výklenku práve vo chvíli, keď skupina pred ním zmizla za rohom.

„Vďaka,“ povedal Draco. Teraz, keď boli sami, sa tváril skôr nešťastne než povýšenecky.

„Žiadny problém.“ Začali pomaly kráčať k ďalšej hodine. „Čo sa deje? Ten ranný list?“

Draco s rýchlym úškrnom prikývol. „Správne. Matka chce, aby som sa s tebou rozišiel.“

„Myslí si, že...“ Harry začal, ale Draco ho prerušil.

„Na tom nezáleží. Stačí, že ma s tebou vidia. Po jej vrešťadle som jej vysvetlil svoj názor na výhody tejto záležitosti a ona s tým nesúhlasí. Povedala, že buď sa vrátim domov pripravený slúžiť nášmu pánovi, alebo sa nevrátim.“

„Aha.“ Harry si zahryzol do pery. „Je mi to ľúto. Len som chcel...“

„Nie je to tvoja vina.“

Draco zrýchlil krok. Jeho tvár bola napriek námahe na schodoch biela. Harry zachmúrene prikývol. „Myslel si si, že to neurobí.“

„Ešte nikdy ma nedonútila urobiť niečo, čo som nechcel!“

„Páčili sa ti v detstve slávnostné habity?“ ostro sa spýtal Harry.

Draco si odfrkol. „Mal som vychovávateľku, ktorá ma obliekala.“

„Ale odvolávať sa na tvoju mamu nepomohlo.“

„Nie,“ priznal Draco. „A ona sa k nemu správa podobne,“ povedal skľúčene. „Ako vec slušnosti. Ani s profesorom Snapom sa nemám stýkať viac, ako je nevyhnutné, hoci pri ňom chápe, že úplné vyhýbanie sa je nemožné.“ Došli k dverám do učebne Obrany proti čiernej mágii. Boli už zatvorené, čo znamenalo nanajvýš pokarhanie, keď vstúpili. Draco otvoril ústa, akoby chcel ešte niečo povedať, ale potom ich opäť zavrel.

„Radšej by sme mali ísť dovnútra,“ povedal Harry potichu

Draco prikývol.

Harry sa zastavil s rukou na kľučke dverí. „Sadneme si spolu, alebo každý zvlášť?“

„Ach, môžeme si sadnúť aj spolu,“ odpovedal Draco trpko. „Na tom sotva bude záležať.“

„Aha?“

„Neprijmem Temné znamenie, Harry. Na tom stretnutí som videl profesora Snapea! Stratila na teba všetky páky, ak to bude potrebné, takže je nepodstatné, aké rozhodnutie som mohol urobiť.“

Draco sa zachvel. Harry ustúpil od dverí a položil mu ruku na rameno, ale Draco ju striasol. „Teraz nie. Je to... to pozvanie stále otvorené? Tvoja izba?“

„Samozrejme.“

„Tak teda namiesto obeda.“

****

Hodina štvrtého ročníka Bifľomor/Bystrohlav bola takmer katastrofou a upratovanie po nej sa nedalo nijako odložiť. Kým sa Severusovi podarilo získať poslednú šupinu z hipogrifa, rozhodol sa, že obed zje vo svojich izbách. Ušetrí si tak prechádzku hore a späť a nepríde, keď už všetci ostatní budú sedieť. Keď za sebou zavrel dvere triedy, prekvapilo ho, že počuje kroky, ktoré sa ponáhľajú po schodoch. Otočil sa k nim a založil si ruky na hrudi.

Očakával slizolinčana z vyššieho ročníka, a keď Remus zahol za roh, prekvapene na seba pozreli.

„No,“ povedal Severus a spamätal sa. „Môžem predpokladať, že ma hľadáš?“

„Áno,“ priznal Remus. „Len... obavy, Severus, a keď som nazrel do Veľkej siene a nevidel som ťa tam, rozhodol som sa skontrolovať to tu dole, keby si bol náhodou samotársky.“

Severus pokrčil plecami a roztiahol ruky. „Neopatrní študenti,“ povedal pohŕdavo. „Kým bola učebňa opäť bezpečná, moje izby sa zdali byť lepšou voľbou.“ Naklonil hlavu na stranu a ukázal na chodbu. „Ak chceš niečo povedať, choď so mnou. Mám málo času.“

Remus prikývol a zaradil sa vedľa neho. Cítil sa zvláštne príjemne, keď ho mal pri sebe.

„Je to o Harrym?“ Severus sa spýtal.

Remus si vzdychol. „O Harrym a Dracovi.“

Severus sa zachmúril. „Ešte stále nemáš námietky proti ich spojenectvu?“

„Nie. Vlastne som Harrymu poradil, aby sa s ním udobril. Dnes ráno však prišli neskoro na moju hodinu a počas nej si šepkali. Vo všeobecnosti také niečo robievajú, ale zvyčajne sú to poznámky, ktoré považujú za vtipné - o hodine, podľa toho, čo som zachytil. Tentoraz boli roztržití - a utrápení. Zdržal som ich potom, aby som sa spýtal, ale Draco mi povedal, že na ničom, čo by som urobil, nemôže záležať, a potom sa Harry stal ochranárskym a povedal mi, aby som sa stiahol.“

„Chápem. A ty si želáš, aby som sa s ním porozprával?“

„Vlastne chcem, aby si sa porozprával s Dracom. Myslím, že každý z nás by sa mohol porozprávať s Harrym, keby tam Draco nebol. Nenamietam proti impertinencii, Severus - dovtedy to bolo v súkromí a nebolo to myslené ako urážka. Skôr sa obávam, že niečo môže byť vážne zle, a zdá sa, že Draco je ten, koho sa to priamo týka.“ Remus zodvihol plecia a pevne pokrčil plecami. „A on ti dôveruje oveľa viac ako mne.“

„Ako by aj mal,“ odvetil Severus samoľúbo. „Tak dobre. Porozprávam sa s Dracom.“ V každom prípade to mal v pláne; ráno videl, ako Malfoyova sova doručuje list, a Draco bol na rannej hodine chladný a sarkastický.

Prišli k dverám. Severus zaváhal, nebol si istý, či má vysloviť svoje heslo pri vlkodlakovom sluchu. Zrazu si spomenul, čo to heslo znamená.

„Aconitum,“ povedal a šibalsky sa pozrel na Remusa, ktorý sa - predvídateľne - uškrnul.

„Zaujímavá voľba,“ povedal neutrálne.

„Bola Harryho,“ odpovedal Severus s uspokojením. „Ako si spomínam, nepáčilo sa mu, že si sa tlačil tam, kde si nebol vítaný.“ Keď položil ruku na dvere, pozrel priamo na Remusa. „Teraz to, samozrejme, zmením.“

Remus s výrazom zatrpknutejším, než Severus očakával, o krok ustúpil. „Samozrejme.“

Zbrane pomsty mali vo zvyku zvrtnúť sa vo svojej dráhe, pomyslel si Severus. Nerobilo mu žiadne potešenie, keď Remusa prebodával touto pikantériou, a sotva bolo fér voči Harrymu, aby jeho súkromnú chvíľku hnevu vystavil na obdiv niekomu, na koho sa už dlhé týždne nehneval. Keď premýšľal, či by sa z tejto situácie mohol spamätať, dvere mu pod rukou povolili a počul zvuk tečúcej vody a potom hlas - pýtajúci sa, ale príliš slabý na to, aby rozoznal slová. Remus zakýval hlavou, možno dokázal zachytiť viac.

„Harry?“ Severus sa naňho zamračil.

Remus sa naklonil bližšie. „A Draco,“ zašepkal späť.

Severus prikývol. „Poď so mnou,“ povedal ticho a to bola jeho záchrana. Remus s dôverou vošiel a Severus vedel, že záležitosť s heslom sa presunula späť do spomienok.

 

„...nebudem sa tomu môcť vyhnúť, však?“ Draco sa zachmúril. Ozvalo sa jemné cinknutie porcelánu. „Vďaka.“

„Predpokladám, že nie,“ odpovedal Harry. „Chceš sa sem dnes večer vrátiť?“

Severus vstúpil do dverí. „Povedal som, že si môžeš do mojich izieb priviesť ďalších študentov, Harry?“

Draco sebou šklbol a vylial mliečnu penu na kuchynský stôl. Až keď ju Severus uvidel, spoznal vo vzduchu vôňu kardamónu. Draco položil hrnček a rýchlo sa postavil na nohy. „Prepáčte, pa...“

„Sadni si,“ vyštekol  Harry a potom obrátil svoj pohľad na Severusa. „Nechápem, prečo by som nemohol. Nikdy si nepovedal...“

„V obývačke mám písomky od študentov.“

„Ja to viem! Práve preto sme v kuchyni.“

„Nie preto, aby si mu mohol urobiť mlieko?“

Harry sa s odfrknutím posadil. „Potom sme sa chystali ísť do mojej izby.“

Draco, ktorý stále stál, sa naňho spýtavo pozrel. „Pane?“

Severus k nemu švihol rukou. „Sadni si.“ Obzrel sa späť na Remusa. „A ty... zostávaš alebo odchádzaš?“

„Nechcem rušiť a som si istý, že Draco...“

„Na tom nezáleží,“ povedal Draco tvrdo.

„Draco sa s tebou chcel porozprávať, otec,“ povedal Harry s nádychom výčitky v tóne.

„Áno?“ Severus sa spýtavo pozrel na Draca. „Novinky z domu?“

Dracova tvár sa stiahla, akoby uhryzol do limetky. „Áno. Matka trvá na tom, aby som vstúpil do služieb Temného pána. Ak to neurobím, nebudem doma vítaný.“

Remus sa nadýchol, ale Severus si odfrkol a posadil sa. Odmietal dodať tejto hrozbe väčšiu silu tým, že s ňou bude zaobchádzať neprimerane dôstojne. „Absurdné,“ povedal, keď Draco konečne klesol späť na stoličku. „Narcissa by sa ťa nezriekla pre akékoľvek správanie.“

„To som si myslel, ale...“

„S najväčšou pravdepodobnosťou,“ povedal Severus a počkal, kým úplne nezmĺkol, „si rovnako ako ja myslí, že by nebolo vhodné, aby si sa vrátil. O niečo menej pravdepodobné, ale tiež možné je, že blafuje, aby ťa ovplyvnila. V každom prípade je vhodnou reakciou zostať v škole.“

Draco sa na svojom mieste narovnal do krehkej slušnosti. „Samozrejme, že je,“ povedal chladne.

„Draco....“ Harry položil Dracovi ruku na rameno, tak ochotne, akoby boli sami a nepozorovaní. „Nie je to také zlé.“

„Je to hrozné!“ Draco odvetil, vytrhol sa spod dotyku a znova vyskočil na nohy. „Musím tu zostať, akoby som nemal rodinu a domov, alebo akoby som bol príliš veľký problém, aby ma tam nechali, a bude to hlučné, špinavé a znepriatelené, a ty si budeš myslieť, že je to krásne, lebo nič lepšie nepoznáš!“

Ťažko prehltol. Pri pohľade na Severusa mal líca žiarivo ružové. „Môžem ísť, pane?“

„Prosím, choď,“ povedal Severus mrazivo.

„Severus,“ začal Remus zdesene, ale keď Draco dvomi krokmi opustil miestnosť, Harry  chytil vlkolaka za rukáv.

„Nie,“ povedal, očividne spoznal, že Remus sa chystal chlapca prenasledovať. Dvere na chodbu sa s cvaknutím zavreli a Harry si s úľavou vydýchol. „Potrebuje byť sám,“ vysvetlil Remusovi.

„Je rozrušený!“

„Presne tak! A on neznáša, keď ho niekto takto vidí. Porozprávam sa s ním neskôr.“

Severus potvrdzujúco prikývol. „Áno. Neuvedomil som si, že prerušujem poradenské sedenie, Harry.“

„No, ani si sa neobťažoval spýtať, však?“

„Nečakaj ospravedlnenie,“ uškrnul sa Severus. „Nabudúce len tvoja izba, ak tu nebudem.“ Zaváhal. „A žiadna z tvojich kamarátok.“

Harry sa usmial. „Si čudný, keď si myslíš, že na tom záleží,“ povedal ostro a jeho pohľad tak krátko preletel na Remusa.

„Myslím si, že na tom záleží tebe,“ odvetil Severus. „A v každom prípade trvám na zdanlivej slušnosti. Môžeš tu mať Draca a ďalších mužských priateľov, ktorí sú ti blízki - po jednom -, ak prejdeš priamo cez verejné miestnosti do svojej a zostaneš tam, kým tvoj priateľ neodíde alebo kým sa nevrátim. Ženské spoločníčky tu môžeš mať len v mojej prítomnosti a v takom prípade nepôjdeš do svojej izby.“

Harry, očividne spokojný, prikývol. „To je fér.“

„A nechcem, aby to bolo na dennom poriadku.“

„Áno, pane.“

S pocitom úľavy z urovnaného sporu sa Severus obrátil k Remusovi. „Pridáš sa k nám na obed?“ spýtal sa.

 

 

Za obsah komentárov je zodpovedný užívateľ, nie prevádzkovateľ týchto stránok.
Ďakujem
Pre automatický komentár sa musíte prihlásiť.

AK. Automatické poďakovanie za preklad (Hodnotenie: 1)
Od: avisavis - 22.07. 2023
|
Aspoň takto ďakujem všetkým, čo sa na tomto preklade podieľali a umožnili mi tak príjemne stráviť čas. Týmto dávam najavo, že poviedku čítam a teším sa na pokračovanie.

Re: 2. Príbuzní 1/2 (Hodnotenie: 1)
Od: sisi - 09.12. 2023
|
Je vidět, že se Severus opravdu snaží být dobrým rodičem. Dokonce sešel poradit za Lupinem ohledně komnaty nejvyšší potřeby. To ji fakt lidé z podzemí neznají, já vím, že je nadměrně vysoko, až v 7. patře, to je velký kus cesty mimo zmijozelská výsostná území, ale i tak, Snape bydlí na hradě víc jak 20 let a nezná všechna tajemství, kouzelné kliky, hesla, výklenky a dvířka? Tajné vchody za gobelínem, nebo sochou hrbaté čarodějky? Měl by být tím víc na pozoru, aby se do hradu nedostal nikdo nebezpečný. Ale to by asi přišel o své nádherné černé vlasy, bo by zešedivěl starostma jak Merlin.
Moc děkuji za překlad, Harrymu velmi prospívá, že má pečujícího otce, rodinu, která na něj bedlivě dohlíží, nenechá jej vlát jak list ve větru, aby jej pohltil náhodný vichr.

AK. Automatické poďakovanie za preklad (Hodnotenie: 1)
Od: Libbi - 28.12. 2023
|
Alespoň takto děkuji všem, kteří se na tomto překladu podíleli a umožnili mi tak příjemně strávit čas. Tímto dávám najevo, že povídku čtu a těším se na pokračování.

AK. Automatické poďakovanie za preklad (Hodnotenie: 1)
Od: werusska - 27.02. 2024
|
Aspoň takto ďakujem všetkým, čo sa na tomto preklade podieľali a umožnili mi tak príjemne stráviť čas. Týmto dávam najavo, že poviedku čítam a teším sa na pokračovanie.

Archivované komentáre


Re: 2. Príbuzní 1/2 Od: denice - 08.02. 2023
První, co mě napadlo, bylo litovat Draca, ale Severus na to možná přišel - Narcisa nechce, aby se Draco přidal k Pánu zla, a tak to zařídila tímto způsobem. Moc se mi líbila Severusova pravidla pro Harryho ženské návštěvy :-) Díky.

Prehľad článkov k tejto téme:

GatewayGirl: ( Jimmi )25.02. 20234 – Vianoce 2/2
GatewayGirl: ( Jimmi )20.02. 20234 – Vianoce 1/2
GatewayGirl: ( Jimmi )18.02. 20233. Prípravy
GatewayGirl: ( Jimmi )14.02. 20232. Príbuzní 2/2
GatewayGirl: ( Jimmi )07.02. 20232. Príbuzní 1/2
GatewayGirl: ( Jimmi )31.01. 20231. Priateľstvá 2/2
GatewayGirl: ( Jimmi )29.01. 20231. Priateľstvá 1/2
. Úvod k poviedkam: ( Coretta )18.03. 2020Úvod: Krev a volba