Preklady fanfiction Harryho Pottera

Len pre našu zábavu a poučenie.

Fallout

4. kapitola

Fallout
Vložené: Jimmi - 24.01. 2023 Téma: Fallout
Leann nám napísal:

The Fallout

Autor: everythursday  / Sage

Preklad: Leann 

Obsah: Kedy sa začína vykúpenie? Rada verí, že je to na vrchole veže, keď chlapec skloní prútik, vzdá sa svojej moci, svojej kontroly a budúceho postavenia, ktoré mu bolo sľúbené, a odíde, aby už nikdy nebol tým istým človekom.

Otázka pre Draca Malfoya, samozrejme, bola, kedy sa končí.

Pozor, nie je možné otvoriť v novom okne, musíte sa vrátiť späť.

Deň: 645, 11:00

Hermiona na nich včera znova narazila, čo bolo dvakrát za sebou. Nemohla si pomôcť, musela myslieť na to, čo robili. Dnes popoludní doručila balík, ktorý dostala ráno a prijala ďalší, ktorý vzala so sebou späť. Nemala potuchy, čo bolo v balíčkoch, ktoré už tri dni doručuje, ale hrať sa na doručovateľku bolo v tejto chvíli lákavejšie než to, čo robila pred mesiacom.

„Grangerová.“

Hermiona sa rýchlo otočí, takmer vrazí do muža, ktorý sa prešuchol okolo nej a díva sa do Moodyho bledej tváre. Neurobila na neho dojem.

Premýšľa, či na ňu čakal, keď na neho narazila pred dvomi dňami v tom istom čase, ibaže išiel iným smerom. Teraz je o niečo neskôr, ona je na ceste domov, ale on je tu aj tak. „Pane.“

Malfoy stojí za Moodym, pozerá sa na niečo nad jej hlavou. Myslela si, že skončili to, čo robili, keď na nich dnes nenarazila.

„Verím, že ste obdržali niečo, čo je pre mňa veľmi dôležité. Dáme si obed.“

Nemyslí si, že Moodyho počula niekedy povedať niečo, čo nebol príkaz.

Jemne prikývne a čaká, kým začne kráčať, aby ho nasledovala. Dáva si pozor na to, aby zostala po jeho boku, aby sa necítila ako tretie koleso na voze a neocitla sa tak za Malfoyom. Malfoy mal však rovnaký nápad a postavil sa z druhej strany vedľa Moodyho.

Obed je zvláštny a keď si objedná iba čaj, obaja muži na ňu zazrú. Vie, že v poslednej dobe veľa nejedla, a je si vedomá toho, že je to už trochu vidieť. Niekedy dokáže jesť, ako keby nemala dna a inokedy celé dni neje nič iné iba polievku alebo zopár sušienok.

„Povedal som obed, nie čaj o piatej.“ Moody na ňu zíza, kým si neobjedná šalát a keď na ňu neprestáva civieť, objedná si rybu, hoci vie, že ju nebude jesť.

Veľmi sa nerozprávajú, hoci si všimne, že Malfoy a Moody sú oveľa uvoľnenejší v prítomnosti jeden druhého, než by si kedy pomyslela. Pripomína jej to to potľapkanie po pleci, ktoré pred pár dňami videla a premýšľa, koľko času spolu trávia. Počula, že Malfoy sa neustále zúčastňoval misií, tak možno to bol dôvod.

Hermiona preruší ticho, pýta sa Moodyho otázky, aby si overila jeho totožnosť. Vzhľadom na ten incident v Rokforte, fakt, že je vojna, a čudné načasovanie, si nemohla byť príliš istá. Zdá sa, že Moody si je toho tiež vedomý, a hoci sa na ňu celý čas mračí, odpovie jej na otázky.

Malfoy zostal takmer úplne ticho, kým jedli a väčšinu času hľadí von oknom. Jeho topánka sa dotkne jej, keď si pod stolom natiahne nohy, ale nevyzerá, že by si to uvedomil.

Moody sa postaví s balíčkom zastrčeným v kabáte a odíde zaplatiť. Hermiona zúfalo hľadá niečo, čo by mohla v tom napätí povedať a keď si Malfoy uvedomí, čo robí, pozrie sa na ňu. Posledné zvyšky slnka sa dotknú jeho tváre, z vlasov mu vytiahnu náznak žltej a rozžiaria mu oči. Na moment porovnáva rozdiely v stavbe jeho tváre, až kým ju jeho uprený pohľad neprivedie do rozpakov. Nechá na ňu, nech odvráti pohľad a zostane tak, až kým nevstanú a nepoberú sa k dverám.

„Uvidíme sa doma o ôsmej,“ povie jej Moody a pohnú sa opačným smerom skôr, než má šancu odpovedať.

Deň: 645, 17:00

Padma vydýchne cez zaťaté zuby a pokrúti hlavou.

„Nejaký problém, Patilová?“ Moody sa na ňu pozrie a jeho výraz je presne taký prísny, ako keď im oznámil tú novinku.

„Nie,“ pomaly, neisto povie. Potom pokračuje: „Len nerozumiem, prečo musíme mať... lídra.“ Pozrie sa nesúhlasným pohľadom na Malfoya, ktorý stojí v strede miestnosti a tvári sa znudene.

„No, asi by ste nepotrebovali, keby ste pred dvoma týždňami nezbabrali misiu, na ktorej si bola aj ty,“ odsekne Moody a ona sa začervená. „Líder je niekto, kto je dosť schopný, aby viedol tím a na koho sa môžete obrátiť počas misie, ak je treba záložný plán. Líder eliminuje zdržovanie pri rozhodovaní, čo urobiť, ako napríklad trojhodinovú nerozhodnosť tvojho tímu, a ponúkne plán, ktorý musia všetci okamžite nasledovať, aby splnili misiu.“

Padma strnulo prikývne, vyhýba sa jeho pohľadu. Hermiona obráti pozornosť z dievčaťa naspäť na Moodyho. Vyzerá to, že nie je jediná, kto si je vedomý Malfoyových schopností a myslí si, že je dobrý nápad ich využiť. Moody sa obzrie cez plece na Malfoya, mladší muž pristúpi a rozloží plán.

Keď skončí, v miestnosti je ticho. Hermiona si nie je istá, či je to preto, že súhlasia, alebo preto, že Moody súhlasí s jeho plánom a odmieta zmeniť ho.

„Dobre. O jednej ráno pri vchodových dverách.“

Deň: 646, 22:00

Hermiona si zastrčí látku trička do úst, aby nezakašľala príliš nahlas. Niekto práve urobil v kamennej stene dieru a ten prach ju išiel udusiť.

Krváca. Do ľavej ruky ju zasiahol kameň a je si takmer istá, že ju zlomil. Drží ju nad ranou a je vďačná, že je to to najhoršie, čo ten smrťožrút urobil, než ho dostal Neville. Má podozrenie, že krváca aj na chrbte, pretože ju zasiahlo rezacie kúzlo a teraz cíti na chrbte páľavu a pás na nohaviciach má mokrý.

Rezacie kúzlo ju zasiahlo sekundu po tom, čo stratila z dohľadu Anthonyho chrbát a to bolo takmer ešte na začiatku. Vie, že už krváca hodnú chvíľu a nevie, či jej nevoľnosť spôsobila strata krvi alebo nedostatok čistého vzduchu. Neville ju našiel a ona ho nasledovala po chodbách, až kým neexplodovala stena. Nevidela ho už takmer štvrť hodinu, našla iba jedného smrťožrúta.

Panika sa sformovala v jej hrudi do pevnej masy, srdce jej šialene búši a ona sa musí pridržiavať steny, aby dokázala kráčať. Neville jej povedal, že našiel mysľomisu, pre ktorú prišli, čo je dobré, lebo Hermiona bola na viac než jednej misii, keď sa špióni Rádu mýlili. Vedela, že teraz už musia ustupovať a je vydesená z predstavy, že ju tam možno nechajú.

Je dezorientovaná a nohy má ťažkopádne, keď sa snaží dostať von. Jej plášť, v ktorého vrecku mala prenášadlo, zostal pod kamením. Vyzliecť si ho tesne pred výbuchom bolo práve jej šťastie. Ak by ju nezasiahli do boku a ona sa nerozhodla obmotať si pás, teraz by už bola vonku.

Počuje za sebou rýchle kroky a obzrie sa. Svet sa s ňou zatočí, zrýchli a točí sa, až kým nedopadne na zem. Prútik drží stále dohora, mieri ním na postavu, kým sa jej nerozjasní pohľad natoľko, že uvidí Nevilla. Skloní prútik, pritisne unavené ruky na kamennú podlahu, ale zrazu je na nohách bez toho, aby sa o to snažila. Spanikári, pridusený výkrik si razí cestu prachom pokrytými perami, keď stisk okolo nej zosilnie. Niekto ju pritisne na pevné telo a za sebou počuje zavrčanie. Namieri prútikom na ruku, ktorá ju tak tisne, ale svet sa zatočí a zmizne v čiernote.

Na hrozný okamih si myslí, že omdlela, ale zrazu vidí pred sebou Anthonyho a Terryho, na pozadí svetlomodrá stena a oslepujúce svetlá. Zaregistruje, že nemôže byť v zajatí smrťožrútov, keď je jej známe prostredie úkrytu, v ktorom sa nachádzajú. Objaví sa pred ňou Neville, vyzerá dezorientovane a ona je potom znova mimo. Zavrie oči, z hrdla sa jej derie zafňukanie, keď schmatne ruku obtočenú okolo seba, aby nadobudla aspoň zdanie rovnováhy, a snaží sa nepovracať sa z toho, ako sa všetko okolo krúti.

Grimmauldovo námestie. Po ich príchode prejdú tri sekundy absolútneho ticha, než obývačka exploduje aktivitou. Ruka ju pustí, keď na ňu Lupin použije levitáciu a kým ju vedie, predpokladá, do provizórnej ošetrovne, chrlí zo seba otázky. Snaží sa udržať nervy na uzde a sústrediť sa, zdvihne hlavu, uvidí prekvapené tváre okoloidúcej Lavender a Colina a zrak jej padne na postavu pred sebou. Malfoy tam stojí, pozerá sa na ňu a je pokrytý krvou.

Jej špinavou, špinavou krvou.

Deň: 662, 9:00

Okno je otvorené a Hermiona napoly očakáva, že stena pod ním bude pokrytá vodou, ale je suchá. Dážď dopadá v neustávajúcich prudkých vlnách, zelené listy v rozpuku sa trepocú vo vetre. Hrom zaduní, stíchne a potom zaduní hlasnejšie. Hermiona na chvíľu zabudne, že je čarodejnica a obáva sa, že nepôjde elektrina.

Už to je takmer tri týždne, odkedy videla krvou pokrytého Malfoya v obývačke na Grimauldovom námestí. Odvtedy na to veľakrát myslela a keď zatvorí oči, vidí ho tak jasne ako fotografiu. Neustále myslí na to, ako sa asi musel cítiť v tú noc, celý pokrytý špinavou krvou. Ale urobil to dobrovoľne. Zjavil sa pri nej odzadu, keď nemala na sebe plášť, takže ju musel vidieť.

Vie si predstaviť, že starý Draco Malfoy by ju tam radšej nechal, než by sa čo i len odvážil priblížiť sa k jej špinavej krvi. Do pekla, s najväčšou pravdepodobnosťou by to starý Malfoy celé spôsobil.

Zmenil svoje presvedčenie tak drasticky? Stále v nej bola časť, ktorá čakala na dôsledky z jeho činov. Ktorá iba čakala na to, kým sa zistí, že je špión a že všetky veci, ktoré robil, boli iba preto, aby sa k nim dostal bližšie. Lenže prešiel Veritasérom, keď bol vo väzení a potom aj Legilimenciou, nie? Hermiona by tam inak vôbec nebola. Ak by aj našiel nejaký spôsob, ako obísť oba testy a srdcom by bol stále smrťožrút, prečo by sa jej vôbec dotkol a ešte aj jej krvi, keď by len mohol počkať na Nevilla, aby použil svoje prenášadlo? Smrťožrút, v prestrojení alebo nie, by také niečo nikdy neurobil.

Bola to zarážajúca pravda. Malfoy bol na ich strane, musel byť. Možno bojoval z iného dôvodu, ale faktom zostáva, že bojoval za nich. Jeho staré predsudky a presvedčenia museli niekde vyprchať. Možno to bolo na tej veži, alebo keď si prvýkrát obmotal okolo ruky oranžovú látku s fénixom, alebo keď pochoval Pansy Parkinsonovú. Bol tam a mal rovnaký cieľ ako oni - minimálne do veľkej miery. Vyhrať vojnu, poraziť Voldemorta a to bez ohľadu na to, koľko špinavej krvi skončí na jeho drahých nohaviciach alebo koľko čistej krvi skončí na jeho rukách.

Teraz ho cez okno sleduje – chumáč čiernej a žiara bielej. Slnko je nízko, keď dážď ustáva, mraky ustupujú a zlaté lúče svietia pomedzi vetvy stromov. Hmla sa obtáča okolo vetiev a v tom žiarivom svetle to vyzerá, ako keby pršali malé kvapky slnka. Malfoy stojí pred obrovským dubom, nohy zaborené v blate, úplne premočený.

Hermiona nevie, prečo tam stojí a čaká v daždi alebo prečo sa opiera plecom o kmeň stromu, ako keby tam plánoval čakať dlhšie. Je to veľmi čudné, ale v postoji má zvláštny pokoj, aký u neho nikdy predtým nevidela.

Neskôr vojde dnu a nájde ju sedieť pri stole. Keď vojde, nohy v premočených topánkach mu zaločkajú. Nakrátko jej napadne, že mu za poslednú misiu poďakuje rovnakým spôsobom, ako jej on „poďakoval“ pred mnohými misiami, ale rozhodne sa, že ona bude lepší človek. Rýchlo to zo seba vyrazí, on zastane chrbtom k nej a s nohami pripravenými opustiť kuchyňu. Odpovie hlbokým zastretým hlasom, ako keby už mesiace neprehovoril a povie jej, že keby to neurobil on, urobil by to niekto iný.

Ale bol si to ty, povie ona a on bude kráčať ďalej.

Deň: 665, 8:00

Pred dvoma mesiacmi napísala štvorstranový list Harrymu a Ronovi a dosiaľ nedostala odpoveď. Nájde tú neotvorenú obálku na stole Arthura Weasleyho, keď sa s ním rozpráva o možnostiach využiť muklovské komunikačné prostriedky. Tak ho to nadchne, že na chvíľu stíchne, ona na moment vzhliadne a stretne sa s jeho pohľadom, v ktorom sa už neodráža toľko emócií ako kedysi.

„Žiadne listy zatiaľ neprijímame ani neodosielame, Hermiona.“

„Ale už sú to dva mesiace.“

Odtisne jej list a odhalí tak ďalšiu obálku. „Môj čaká už tri.“

Deň: 667, 3:00

V jedno ráno sedí Lavender pri stole a Hermiona musí zastať, keď uvidí, aký má zmätený výraz. Lavender nevyzerala zmätene od posledného rokfortského bálu, ak si Hermiona správne pamätá, a ten bol teda niečo.

„Čo sa stalo?“

„Len to bolo... zvláštne.“

„Čo?“

Lavender sa na ňu na veľmi dlhú dobu zadíva, až potom si uvedomí, že Hermiona neodíde bez odpovedi.

„Práve som sa vyspala s Malfoyom.“

Hermiona cíti, ako sa jej od prekvapenia pohla hlava dozadu, hoci nevie, prečo je prekvapená. Lavender spí s mnohými ľuďmi. Ľudia spia s mnohými ľuďmi. „Och.“

„Bol... Bol drsný, ale to som očakávala. Ale vôbec sa na mňa nepozrel. Ani raz. Iba mi dal dole nohavičky, on si stiahol nohavice a... urobil to.“

„Ty si to nechcela?“ Hermionina počuje, ako jej zhrubol hlas. Dialo sa to vždy, keď cítila túžbu urobiť niečo, ale nedovolila si to.

„Nie, nie, chcela.“ Hermiona uvoľní svaly a vydýchne si. „Ale... bolo to čudné. A potom počkal asi tak dve sekundy, pustil ma, natiahol si nohavice a kývol ku dverám.“

„Och.“

„Cítim sa... využitá.“ Hermione napadne, či si Lavender uvedomuje, že ju využívajú všetci muži. „Teda, ja som ho oslovila. Nevedela som, či bude ochotný, ale podľa toho, čo som počula, tak už pár mesiacov ne-“

„Ty si za ním išla?“ Tá teda mala pevné nervy.

„Prečo nie? Dotkni sa muža na hrudi a povedz mu, že nemáš na sebe nohavičky a-“

„Veľmi na úrovni.“

Lavender prevráti oči. „Ak to chceš aj ty, nie je také ťažké dosiahnuť, aby ťa chceli. Lenže on potom vydal ten zvuk, a to ma znepokojilo. Ako keby dostával takéto ponuky od rána do večera a musel ich odmietať alebo niečo také, aj keď ja viem, že nikto tu-“

„Lavender, naozaj to-“

„A potom ma len prirazil k stene, žiadna predohra ani nič. Dokonca ma ani nepobozkal, čo bolo tiež čudné. Nechcem tým povedať, že to bolo zlé. Len som... neočakávala som to. Toto sa mi nikdy predtým nestalo. Zvyčajne sa ma muži chcú dotýkať vš-“

„Dobrú noc.“ Hermionina tvár sa skriví, keď sa otočí na ceste von z kuchyne, pretože ani v najmenšom nechce počuť o Lavenderinom sexuálnom živote.

Premýšľať o Lavenderinom sexuálnom živote je divné, ale o Malfoyovom... to sa úplne vymykalo stupnici zvláštnosti. Počula niečo, keď v Rokforde randil s Pansy a potom s ďalšími slizolinčankami, ktorých mená si nikdy nemohla zapamätať. Lenže pár rozhovor o slizolinčanovej atraktívnosti bolo všetko, čo na tú tému počula. Možno vedela, že mal sex s Pansy, alebo si to aspoň myslela, možno aj s jednou či dvoma ďalšími, ale nikdy to nebolo niečo, nad čím musela uvažovať. Alebo ešte horšie – niečo, čo vedela do podrobností, ako sa jej to pokúsila vylíčiť Lavender.

A teraz sa musí predierať životom s vedomím, že Malfoy je drsný v posteli a Lavender sa páči, keď sa jej muži všade dotýkajú. Úžasné.

Deň: 669, 2:00

„Je hrozné povedať, že som si vždy myslela, že bolo hlúpe, keď som prišla do Rokfortu a zistila som, že čarodejníci naozaj lietajú na metlách?“

„Prečo by to bolo hlúpe?“ Ginny zastane a poletuje nad ňou.

„Lebo je to skoro ako vtip. V muklovskom svete sú čarodejnice na metlách chichotajúce sa pri splne mesiaca, čo je v každom filme a knihe, také klišé.“

Ginny sa ňu pobavene pozrie. „Ale je to pravda, nie?“

Hermiona sa zamračí na zem a pokrčí plecami. „Asi to závisí od toho, čo spoznáš skôr. To ovplyvní celé tvoje ďalšie zmýšľanie.“

Ginny prikývne, tváriac sa múdro, a preletí okolo nehybnej Hermiony. „To je život, Hermiona. Naskoč.“

„Čo?“

„Naskoč. Vidím, že sa nudíš. Hrozne sa nudíš a ja sa zas nudím, keď musím lietať takto pri zemi. Tak naskoč.“

„Ginny, nemám rada lietanie a ty to vieš...“

„Och, áno. Veľká neohrozená chrabromilčanka sa bojí výšok.“ Hermiona na ňu zazrie a Ginny sa zasmeje. „No ták.“

Hermiona najskôr váhavo hľadí na metlu a potom na ženu, ktorá na nej sedí. „Ja neviem.“

Ginny skloní hlavu a povie hlbokým hlasom: „Sľubujem, že budem jemná.“

Hermiona vyprskne smiechom a pokrúti hlavou. „Budeš ma pevne držať?“

„Mojimi vlniacimi sa svalmi, láska.“

„Ty si koza.“

„A ty si zbabelec.“ Ginny sa uškrnie, prestane s hraním a poklepká po rúčke metly pred sebou. „Sadni si a zajazdi si na mojej palici.“

„Och, Bože, Ginny!“ Hermiona sa zasmeje, ale rozhoria sa jej líca, pretože všetky tie sexuálne narážky ju privádzajú do rozpakov, hoci to nie je nič iné iba vtip.

Sadne si na metlu. Ginny sa nepokúsi o žiadne triky a lieta nízko. Hermiona prvýkrát po veľmi, veľmi dlhom čase zabudne na všetko okrem zábavy s kamarátkou.

Deň: 674, 12:00

Zaujímalo by ju, ako dlho stál vo dverách a sledoval ju napchávať sa, než ho zbadala. Takmer tri dni nemala žiadne jedlo a musela si vystačiť iba s malým balíčkom sušienok. Netreba snáď ani hovoriť, že akonáhle dorazila do toho bieleho domu, zamierila rovno do kuchyne.

Neocitla sa v jeho blízkosti celé týždne, od toho rána s Lavender. Dokonca aj vtedy bol poväčšine v inej miestnosti, kde po ňom Lavender hádzala bezočivé pohľady, ktoré on úplne ignoroval. Lavender to napokon vzdala, stiahla sa k Hermione a začala komentovať jeho podivnosť.

„Zostalo niečo?“

V tme nedokáže rozoznať črty jeho tváre, ale znie pobavene a to ju prekvapí.

„Som hladná,“ odsekne, pretože je hladná a keď ide umrieť od hladu, máva hroznú náladu.

Keď vstúpi do kuchyne, v jeho tvári nie je ani stopa po pobavení. Nie je si istá, či je to kvôli jej odpovedi alebo sa jej to predtým zdalo. Chvíľku sa cíti vinne, že na neho tak vyletela, obzvlášť keď to vôbec nemusel myslieť zle, takže mu ponúkla prímerie. Malfoy si možno nezaslúži, aby sa kvôli nemu cítila zle, ale ona sa vždy uistila, že nebude kopať do niekoho, kto už leží na zemi.

Vzhľadom na to, že sa už takmer rok nedostali do žiadnej fyzickej potýčky, môže si dovoliť cítiť sa kvôli nemu trochu zle, ak chce. „V hrnci zostali cestoviny, ak ich chceš.“

Začne sa namiesto toho prehrabávať v komore, čo je dobré, lebo keď sa vynorí s plechovkou polievky, Hermiona si vezme zvyšok cestovín. Stojí tam a pozoruje ju, kým ona si nakladá, čo ju znervózňuje.

„Čo je?“

„V dome je len jeden hrniec, Grangerová,“ vysvetlí, ako keby jej to musel vysvetľovať posledný rok každý jeden deň.

„Och. Prepáč.“ Ospravedlnenie jej vykĺzne bez premyslenia a okamžite sa kvôli tomu cíti nepríjemne, pretože zo všetkých ľudí sa ospravedlnila práve jemu.

Nepovie je nič, ale dlho sa na ňu díva, než si vezme hrniec, ktorý mu podáva. Otočí sa k drezu, vezme si hubku na riad a ju náhle zasiahne, aké je čudné, že Draco Malfoy umýva riad. Pravdepodobne si toho je vedomý, alebo toho, že ho sleduje, alebo toho, že tam vôbec je, pretože chrbát a plecia má stuhnuté, keď sa načiahne a pustí vodu.

„Si tu už dlho?“ Vie, čo ju presvedčilo, aby sa ho to opýtala. Neprehovorila k inej ľudskej bytosti už vyše týždňa a začína byť zúfalá.

Nezdá sa, že jej je ochotný odpovedať, tak tam sedí a hmýri sa a čaká, kým jej odpovie alebo odíde. Voda sa zastaví a ona počuje, ako žmýka hubku. Ron, Harry, Lavender a Dean ju nikdy nevyžmýkajú a vždy ju to neuveriteľne vytáčalo.

„Dosť dlho.“ Toto pre ňu mohlo znamenať aj iba dve minúty vzhľadom na to, ako veľmi ju tento konkrétny dom desil.

Pohne sa k sporáku, položí naň hrniec a ona kútikom oka sleduje, ako sa presunie k zásuvke po otvárač na konzervy. Slabé svetlo z okna dopadne na jeho košeľu a ona prudko nasaje vzduch.

„Si zranený.“

„V skutočnosti je to rajčinová omáčka, ktorou sa ti nejako podarilo zababrať linku.“ Je podráždený a keď sa prizrie bližšie, uvidí mokrú tmavú škvrnu tam, kde sa ju snažil vyčistiť.

„Neurobila som to naschvál.“

„Možno by si si po sebe mala upratať.“

Nevidela som to, Malfoy.“

„Tak si, do riti, zažni,“ odvrkne, načiahne sa po vypínači a vrhne na ňu škaredý pohľad.

Hermiona prežúva cestoviny a pozerá sa na neho prižmúrenými očami. „Je to len omáčka.“

Zvrtne sa k nej a iba na ňu zíza, telo má stuhnuté, čeľusť zaťatú, ako keby dokázala rozoznať všetko, čo jej chce povedať, z jeho postoja a pohľadu. A ona to dokáže, aj keď ju hrozne irituje, že Malfoy má pravdu, a naozaj to bola iba omáčka. Čo bol dôvod, prečo ho to tak štvalo, ale nebol dosť nahnevaný na to, aby sa o tom bavil. S tým začala ona.

Nevie, čo povedať, tak nepovie vôbec nič a otočí sa späť k miske pred sebou. Plechovka dopadne na dno odpadkového koša o trochu razantnejšie, než je nutné.

Deň: 685, 15:00

Malfoy odíde z bieleho domu po týždni a pol, ktoré boli naplnené občasnými rozhovormi, ktoré končili buď podráždením alebo trápnym tichom. Hermiona Malfoya chápala, lebo obaja nemali nikoho iného, koho by otravovali. Nie iba v dome, ale vo všeobecnosti. Hermiona bola sama alebo s neznámymi ľuďmi viac, než bola s kamarátmi a došlo jej, že Malfoy bol v tej istej situácii viac než ona. Okrem toho, že ho Moody akceptuje, pochybovala, že hovoril aj s niekým iným.

Okrem nej. A aj to bolo nútené a čudné a zvyčajne si nevymenili viac ako päť viet. Neustále sa na ňu pozeral, ako keby sa snažila zistiť, ako ho vykastrovať, a ona mu to vlastne ani nemohla mať za zlé. Možno sa s ním chcela rozprávať, lebo nemala nikoho iného, ale mala aj postranný motív, a to zistiť, v akej fáze života bol. Bola zvedavá, vždy bola, a Malfoy  bol niečo, o čom premýšľala, odkedy ho prvýkrát videla vo vypočúvacej miestnosti.

A aj keď väčšinu času, ktorý strávili v tom istom dome, sa ignorovali, alebo Hermiona sa snažila prísť na niečo, o čom by sa rozprávali, a čo zvyčajne zlyhalo, teraz, keď bol preč, bola rozhodne osamelá. Nie že by jej, čo sa toho týkalo, mohol veľa ponúknuť, ale aspoň tam vždy bol niekto, koho poznala.

Dva dni po tom, čo odišiel, by bola rada aj za niekoho, koho nepoznala, kto by vyplnil to prázdno.

 


Deň: 695, 18:00

Väčšina aurorov, s ktorými sa stretla, boli starší ako ona a zvyčajne ju úplne ignorovali. Sedeli a pili, alebo zostali vo svojich izbách, alebo sa zhrčili v kútoch a šepkali si o veciach, ktoré nikto iný nemal vedieť. Tých pár ráz, čo sa pokúsila o rozhovor, raz dokonca o tapetách, bolo okamžite odmietnutých.

Správali sa, ako keby sa z nich snažila vytiahnuť informácie alebo čo. Osobne si myslela, že sa cítili príliš dôležito, aby sa s ňou zahadzovali. Ako keby sa s ňou nemali o čom baviť, lebo nebola vysokopostavený člen Rádu alebo preto, že bola o toľko mladšia.

Okrem občasného prekvapujúceho rozhovoru o knihe alebo televíznom seriáli si ju nevšímali. Presne to bol dôvod, prečo jej kufor obsahoval viac kníh než oblečenia. Čítala každý deň celý deň posledných niekoľko týždňov. Zobudila sa, čítala, jedla, čítala, išla do postele, a potom to celé opakovala. V ôsmy deň má oči unavené a štípu ju. Pristihne sa, ako ich zatvorí a hodinu sa pozerá do čiernoty.

Začne pršať, oči má stále zatvorené, kniha stále v ruke a ona sa pohne bez toho, aby premýšľala, čo robí. Hrmenie je hlasné a blesk rozžiari oblohu, biele žiary na pozadí otvoreného okna. Viní okno za to, že je otvorené, že jej pripomenie spomienku, ktorú pochovala pod nánosy svojho života.

Dážď je na jej unavenej pokožke ťažký a ľadový a kým je vonku jedinú minútu, stihne od chladu úplne zmeravieť. Lenže ona pokračuje, nohy v nezaviazaných topánkach sa boria vo vode a blate, až kým uprostred lesa nenájde veľký dub. Spomenie si na Malfoya, takého uvoľneného a spokojného vo vlastnom tele, ktorý vždy predtým vyzeral, akoby každú chvíľu išiel vyskočiť z kože, a oprie sa plecom o kmeň.

Oblečenie sa jej prilepí na telo, potoky vody sa jej kaskádovito kĺžu po koži a vlasy ju ťažia, prilepené na hlave, tvári a krku. Otočí hlavu dohora, dovolí kvapkám dopadať na jej tvár. Pozrie sa na hmlu, na obzor a dýcha, kým je tak pohltená prírodou, že jej myseľ nemôže pohltiť už nič iné.

Deň: 701, 11:00

Hermiona zastoná, keď plecom otvorí dvere a ťahá za sebou svoj kufor. Pomyslí si, že sa naozaj musí zbaviť pár kníh, ale vie, že keď bude znova sama, bude to ľutovať.

Neville sa na ňu pozrie z gauča a ona sa stretne s Malfoyovým pohľadom, ktorý nadvihne od konferenčného stolíka. Oba muž sa nakláňajú nad akousi mapou a Malfoy ju začne rolovať ešte skôr, než od nej odvráti pohľad. Hermiona vydýchne, vzduch jej zarapčí v hrudi a keď kopne do dvier, aby ich zatvorila, nahlas potiahne nosom.

„Ahoj, Hermiona.“

„Ahoj,“ zachrapčí.

„Chorá?“

„Hej.“

„Asi je niečo vo vzduchu,“ mykne Neville plecom.

„Nie. Nie, len som... zmokla som.“ Hermiona rozhodí rukami spôsobom, vďaka ktorému si zrejme bude myslieť, že išlo o nejakú misiu.

Stále si nie je istá, či tá hodina čistej mysle stála za týždeň dlhé nachladnutie, ktoré sa jej nechcelo pustiť. Nie je si ani istá, čo ju posadlo, že nasledovala Malfoyovu nevyslovenú radu a pripísala to dočasnej strate zdravého rozumu. Počula, že veľa ľuďom takéto vysvetlenie vo vojne prešlo.

„Je tu naozaj taká zima alebo je to mnou?“

Neville si prezrie jej sveter a ťažký plášť, zatiaľ čo on sedí v tričku a šortkách. Vrhne po nej súcitný úsmev, ktorý nikto nevie vyčariť lepšie ako on. „Spravím ti čaj. Alebo kakao?“

„Hm. Prekvap ma.“ Hermiona mykne plecom, nechá kufor pri dverách a hodí sa na pohovku.

„Draco, podáš mi tú deku za tebou?“ Hermionina hlava vystrelí dohora a takmer jej z nosu vytečie sopeľ, pretože je príliš prekvapená na to, aby zasmrkala.

Malfoy vezme deku z operadla pohovky a radšej než by ju podal čakajúcemu Nevillovi, ju hodí na opierku gauča, na ktorej sedí ona. Neville sa na ňu usmeje, keď si pomaly pritiahne deku a oboch ich obozretne pozoruje. Odkedy Neville volá Malfoy inak než... nuž, Malfoy? Premýšľa nad tým, ako často prišli tí dvaja do styku, keď Malfoy ani nemrkol pri zvuku svojho mena z Nevillových úst.

Neville zmizne na chodbe a Hermiona sa rozhodne, že sa ho spýta inokedy. Kým ona bola rozptýlená, Malfoy presunul svoju pozornosť k zápisníku, ktorý má v lone. Sleduje, ako žmúri cez ofinu padajúcu mu do očí, kým niečo čmára do zápisníka.

Deka je teplá, hoci nevie, či je to od tepla v izbe alebo Malfoyovho chrbta; pravdepodobne to druhé. Obtočí ju okolo seba a zababuší sa do nej. Nevšimne si ticho a z čaju, ktorý jej prinesie Neville, si odpije iba párkrát, než je príliš unavená, aby ho držala. Kalným pohľadom sleduje, ako Malfoy študuje svoj zápisník, Neville premýšľa, a postupne ju uspí jemné mrmlanie ich rozhovoru.

Keď sa zobudí, trvá jej niekoľko dlhých momentov, než si uvedomí, že musí byť iný deň. Malfoy sedí na tom istom mieste, ako ho videla naposledy, teraz má iné oblečenie a svetloružovým zvýrazňovačom zvýrazňuje riadky na papieri. Z diaľky a kvôli rozospatiu to nedokáže rozoznať, no vie, že sú to mená, pretože videla rovnaké zoznamy mien na poradách.

Malfoy si povzdychne, ale je to skôr pohyb než zvuk, a odhrnie si vlasy z tváre. Dá vrchnák na zvýrazňovač, zamyslene sa pozrie na zoznam, a potom hodí ružovú fixku na stôl. Pritiahne si nohy k sebe a ona si uvedomí, že má rôzne ponožky a uvažuje nad tým, či o tom vie.

Keď sa mu pozrie do tváre, pozoruje ju. Hermiona vie, aké hlúpe je zatvoriť oči, ale urobí to aj tak. Krv sa jej nahrnie do tváre, keď znova pootvorí oči. Jeho výraz sa nezmenil, iba nadvihol obočie.

„Takto sa ukrývaš pred príšerami v skrini?“

Nie, iba pred tou, čo sedí v kresle, napadne jej neskôr. Namiesto toho zamrká, znova zamrká a odvetí: „Vlastne si zvyčajne dám na hlavu vankúš.“

Pridusene sa zasmeje, vyzerá rovnako prekvapený jej odpoveďou a svojou reakciou, ako je ona. „Vidím, že tvoje metódy sú rovnako efektívne vo všetkých tvojich bojoch, Grangerová.“

Na moment sa zamyslí. „Naznačuješ, že sa pred všetkým schovávam?“

„Nie. Naznačujem, že si vždy vyberieš tú ľahšiu cestu von dokonca aj vtedy, keď to nebude fungovať.“

Zazrie na neho, nadvihne sa zo svojej skúrenej polohy. „Nevyberám si ľahšiu cestu z ničoho.“

„Nie?“

„Ak by som si vybrala ľahšiu cestu, Malfoy, nebola by som tu.“

Dlho zádumčivo na ňu hľadí, potom zamrmle odpoveď. „Asi máš pravdu.“

„Okrem toho nechápem, kde si zobral, že...“

„Už ste v sebe?“ Neville sa objaví vo vstupnej hale a máva vreckami s čajom, ako keby to bola biela zástava. „Hermiona?“

Skoro na to nepristúpi, lebo keď išlo o Malfoya, nerada ustupovala, ale Nevillova tvár bola vážna a unavená, takže to urobí. S povzdychom a zamumlaním odhodí prikrývku a celá pokrčená sa postaví. Cíti Malfoyov pohľad na svojich strapatých, neskrotiteľných vlasoch, ale je jej to úplne fuk.

Zazrie na neho, keď okolo neho prechádza. On nadvihne obočie, na čele vrásky, kútik úst sa mu myká.

„Mimochodom, máš odlišné ponožky.“

Možno to bolo detinské a možno mu to bolo úplne jedno, ale aj tak potiahne nosom a natočí ho dohora.

„Nemyslím si, že sa s ním niekedy prestaneš hádať,“ povie jej neskôr Neville, keď si sadnú a ona je o niečo prebratejšia. „Nech už je ako chce. Nie ste v iných fakultách, nie ste na iných stranách, ale aj tak sa hádate.“

„Neznamená to, že nie sme iní ľudia. Je mi jedno, či Malfoy príde na stratégie, ktoré vyhrajú každý boj a začne kampaň za oslobodenie škriatkov, lebo vždy v ňom bude niečo z toho arogantného kreténa a vo mne bude vždy časť, ktorá na to nezabudne.“

Neville sa zasmeje, potom sa zahľadí na svoj čaj a ona vie, že premýšľa nad tým, že jej povie niečo, čo sa jej nebude páčiť. „Nie je taký zlý, Hermiona. Je to stále Malfoy, ale... starší. Dospelejší. Menej nebezpečný a krutý. Neviem...“

„Neviem, prečo je tu. Zistila som, že to nie je kvôli žiadnemu diabolskému dôvodu a viem, že nejako sa stal dôležitou súčasťou vojny. Možno neverí v genocídu. Robí to z neho dobrého človeka? To si nemyslím. Nepoznám ho.“

„Je iný. Je... uzavretejší alebo niečo také. To by mohlo byť, kde je teraz. Neviem. Proste je iný.“

„Je. Ale ako veľmi?“

Neville pokrčí plecami a konečne sa jej pozrie do očí. „Možno o dosť.“

Hermiona si prehodí vlasy dozadu a povzdychne si. „Viem, že už neverí v to, čo predtým. Viem, že je dobrý stratég. Viem, že sa v podstate vzdal všetkého, čo pozná, aby tu bol. Ale tiež viem, že je stále arogantný, je stále zlomyseľný a nahnevaný a je to stále kretén. Stále hovorí veci, len aby ma naštval a stále robí veci, ktoré mi hovoria, že si myslí, že je nejakým spôsobom lepší. Obzvlášť v boji. Nuž. Vlastne to je všetko, s čím som doteraz mala do činenia.“

„Je v tom celkom dobrý.“ Neville znova pokrčí plecami. „Nehovorím, že je dobrý človek...“

„Stále dokáže byť zlý.“

„Ale vzhľadom na to, že sa zmenil, je to pre mňa dosť na to, aby som bol ochotný dať mu šancu a vidieť, ako veľmi sa zmenil. Nie je to najlepší človek na svete, ale ani jeden z nás nie je a ja tiež nie. Zachránil mi život, Hermiona. Dvakrát. Po tom, čo pre mňa urobil, nezavrhnem možnosť, že sa z neho stal celkom fajn chlap. To nemôžem.“

Hermiona prikývne, pozerá na obrus, ale jediné, čo vidí, je zmenšujúci sa Mafloy pokrytý jej krvou. „Aj tak je kretén.“

Vždy bude kretén.“

Deň: 707, 20:00

„Tuším ťa vidím viac než kohokoľvek iného.“

Pravdepodobne nevie, ako na to odpovedať, a preto neodpovie. „Ak by si mal mať jedinú vec na svete, čo by to bolo?“

Na toto tiež najprv neodpovie, ale keď zdvihne pohľad od zápisníka, s ktorým ho teraz vždy vidí, pomyslí si, že si uvedomil, že ho neprestane otravovať. Sťažka si povzdychne, ako keby bola dieťa, ktoré ho žiada, aby vrátil čas.

„Absolútnu moc.“ Pokračuje v písaní, ani sa na ňu nepozrie.

Hermiona sa na neho zamračí, pretože sa o ňom snažila premýšľať ako o zmenenom Malfoyovi, ale toto jej pripadá ako odpoveď od starého Malfoya. „Absolútna moc kor-“

„-umpuje. Áno, viem.“

„Nuž, to ma neprekvapuje.“

Nakrátko sa na ňu pozrie a vyzerá úžasne podráždene. „A to už prečo?“

„Vždy si bažil po moci a chcel viac a viac.“ Je úprimná.

Položí zápisník a pozrie sa na ňu spod vlasov a mihalníc, jeho čelo sa skrčí. „Možno vo mne tú povahovú črtu rozoznáš preto, že ju máš sama.“

„Prosím?“

Sťažka vydýchne cez nos, zatvorí zápisník a nadvihne hlavu, aby sa na ňu pozrel. „Čo chceš od života, Grangerová?“

„To nie je relevant-“

„Je to úplne relevantné. Ja som odpovedal na tvoju otázku, aj keď som nechcel, takže teraz očakávam, že urobíš to isté.“

„Je mi jedno, čo očakávaš.“ Zazerá na neho, až kým ju nezačnú bolieť oči. „Chcem, aby sme vyhrali vojnu.“

„A potom?“

Pokrúti hlavou a pokrčí plecami, hľadá odpoveď na jeho otázku. „Neviem. Mier. Skončiť posledný rok školy. Dostať sa na dobrú univerzitu. Stať sa liečiteľom alebo získať pozíciu na ministerstve. Alebo možno byť učiteľkou.“

„Takže predpokladám, že dosiahneš všetky tieto veci bez moci?“

„Čo?“ Jej odpoveď je dosť neadekvátna a ona to vie.

„Na to, aby si vyhrala vojnu, potrebuješ moc. Na to, aby si udržala mier, potrebuješ moc. Musíš mať v sebe nejakú moc, aby si po tomto všetkom dokončila školu a dostala sa na dobrú univerzitu. Potrebuješ moc, aby si mohla liečiť ľudí alebo dostala pozíciu na Ministerstve alebo učia. Pot-“

„Prekrúcaš moje slová.“

Ty prekrúcaš moje. Predpokladám, že si hneď myslela na to, že myslím moc nad svetom, nie? Možno nadradenosť čistokrvných alebo že sa stanem zasraným kráľom Anglicka. Chcem moc, aby som mohol urobiť veci, ktoré ukončia túto prekliatu vojnu a aby som sa mohol pohnúť ďalej. To ty si to hneď pochopila v negatívnom zmysle slova bez toho, že by som čo i len naznačil, čo by som s tou mocou chcel robiť.“

Hermiona na neho zíza a úplne tápe. „No, to, ako si to povedal-“

„Sprostosť. Všetko si žiada moc, aby to fungovalo...“

„A čo si mám myslieť? Možno si tu, Malfoy, ale neviem prečo. Nie je ťažké pozrieť sa na teba a vidieť toho istého človeka, ktorý ma nazýval humusáčkou a pokúsil sa zabiť riaditeľa. Čo si mám myslieť?“ Zakričí to dosť nahlas, aby ju počul celý dom, ak by tam bol niekto okrem nich.

Jeho tvár znehybnela v pochmúrnom výraze, pery stisnuté a žily na jeho krku jej napovedajú, že to v ňom vrie. „Jebem na to, čo si myslíš.“

„Prečo si tu?“

Vstane ignorujúc ju, otočí sa k dverám, a tak sa ho opýta znova, a potom znova, až napokon jačí na jeho chrbát.

Z ničoho nič sa otočí tak rýchlo, až si pomyslí, že musel stratiť rovnováhu, svaly na jeho krku ostro vyčnievajú na červenej pokožke, keď zakričí: „Prečo si, kurva, myslíš, že som tu!“

Zdá sa, že to nemyslel ako otázku, keďže nečaká na odpoveď, ale ona je teraz tiež na nohách a nasleduje ho. „Prečo by som mala veriť, že veci myslíš dobre, keď som ťa videla myslieť tie isté veci zle?“

„Áno, som pekný bastard, Grangerová však? Dobrovoľne bojujem vo vojne, vymýšľam plány a stratégie a vyťahujem tvoj zadok z problémov. To zo mňa robí naozaj zlého človeka.“

„Netvár sa, že je z teba anjel...“

Zastaví svoje rýchle kroky, no vzápätí v nich pokračuje, ale tento raz smerom k nej a nie k svojej izbe. „Nie, máš pravdu. Vyrástol som so srdcom presiaknutým týmto rasizmom a nenávidel som ťa za to, čo si a za to, čo napriek tomu dokážeš. A dokonca aj teraz po tom, čo som sa zmenil, nezáleží na tom, čo robím, lebo som muž, ktorý vzišiel z toho chlapca, však? A som vrah, samozrejme. Samozrejme. Na to nezabudnime.“

„Len preto, že si zmenil nejaké veci, ešte to neznamená, že-“

„Si pokrytec! Netvár sa, že nemáš rovnako špinavé ruky ako ja!“ Zohne hlavu, až na čele cíti jeho dych, jeho tvár vyzerá zlovestne. „Zdá sa, že sme obaja špinaví, Grangerová.“

„Robím, čo musím!“ Vyšlo to z nej trochu priškrtene, ale nikdy sa s nikým nerozprávala o tom, čo musí robiť, presne ako sa oni nerozprávajú s ňou.

„To musíme všetci, nie?“ Čaká, kým ona nad ním krúti hlavou, na jej tvári znechutenie z neho a zo seba. „Čo odo mňa chceš? Chceš, aby som sa ospravedlnil za to, že som ranil tvoje city, keď sme ešte chodili do posranej školy, ako keby to bolo to najhoršie na svete? Lebo to neurobím. Neviem, čo odo mňa, kurva, chceš, ale toto je všetko, čo ponúkam. Ak to pre teba nie je dosť, daj mi, kurva, pokoj.“

Tentokrát ho nechá odísť.

Deň: 708, 7:00

Možno Malfoy vždy robil to, čo musel. Bol rasista, lebo taký bol a na to nie je ospravedlnenie. Nezáležalo na tom, či ho to učili, lebo napokon to bolo to, čo sám robil. V tú noc odišiel od smrťožrútov a takmer zabil Dumbledora, pretože to musel urobiť. Prišiel do Rádu, pretože cítil, že to musel urobiť.

Aby sa kajal? Ak áno, kajal sa sebe alebo ostatným? Aby sa pomstil?

A Hermiona, keď ležala v posteli, si pomyslí, že na tom možno nezáleží. Dôležité bolo, že tam teraz bol a bojoval za nich – a robil to veľmi dobre. Dôležité bolo, že zanechal za sebou svoj starý život, aby začal nový tým, že ho takmer každý deň riskoval a že to bolo to jediné ospravedlnenie, ktoré od neho dostane.

Možno nezáležalo na tom, že v nej vždy bude časť, ktorá sa bude na Draca Malfoya hnevať, pretože zvyšok nej bol zaneprázdnený tým, že sa hneval na skutočných nepriateľov. Na tých, ktorí sa nekajali.

Kde začína kajúcnosť? Rada by si myslela, že to je na vrchu veže, keď chlapec skloní prútik, odmietne moc, kontrolu a budúcnosť u smrťožrútov, ktorú mu sľubovali, a odíde, aby už nikdy nebol taký istý.

Otázka pre Draca Malfoya, samozrejme, bola, kedy sa skončí.

Deň: 713, 10:00

Dostane naraz dva listy, oba od Rona, no na konci druhého sú dva odseky od Harryho. Vie, že sa dostávajú bližšie. Prvý list je krátky a obsahuje vtipné detaily o zlých kulinárskych pokusoch, ktoré ju rozosmejú, ale ten druhý je presiaknutý entuziazmom. Ron dokonca pridal výkričník na konci oslovenia.

V tvárach ľudí okolo nej pátra po dôkazoch, ktoré by potvrdili jej teóriu, ale sú vyčerpaní vojnou a je to na nich vidieť. Ale neoslabí to jej dobrú náladu a keď sa niekoľko dní usmieva, Ernie sa na nej iba smeje.


Koniec kapitoly


Za obsah komentárov je zodpovedný užívateľ, nie prevádzkovateľ týchto stránok.
Ďakujem
Pre automatický komentár sa musíte prihlásiť.

Omlouvám se, že nemám víc času, o to víc si vážím vašeho, který jste tomu věnovali.

Aspoň takto ďakujem všetkým, čo sa na tomto preklade podieľali a umožnili mi tak príjemne stráviť čas. Týmto dávam najavo, že poviedku čítam a teším sa na pokračovanie.

Omlouvám se, že nemám víc času, o to víc si vážím vašeho, který jste tomu věnovali.

Omlouvám se, že nemám víc času, o to víc si vážím vašeho, který jste tomu věnovali.

Aspoň takto ďakujem všetkým, čo sa na tomto preklade podieľali a umožnili mi tak príjemne stráviť čas. Týmto dávam najavo, že poviedku čítam a teším sa na pokračovanie.

Aspoň takto ďakujem všetkým, čo sa na tomto preklade podieľali a umožnili mi tak príjemne stráviť čas. Týmto dávam najavo, že poviedku čítam a teším sa na pokračovanie.

Aspoň takto ďakujem všetkým, čo sa na tomto preklade podieľali a umožnili mi tak príjemne stráviť čas. Týmto dávam najavo, že poviedku čítam a teším sa na pokračovanie.

Alespoň takto děkuji všem, kteří se na tomto překladu podíleli a umožnili mi tak příjemně strávit čas. Tímto dávám najevo, že povídku čtu a těším se na pokračování.

Aspoň takto ďakujem všetkým, čo sa na tomto preklade podieľali a umožnili mi tak príjemne stráviť čas. Týmto dávam najavo, že poviedku čítam a teším sa na pokračovanie.

Omlouvám se, že nemám víc času, o to víc si vážím vašeho, který jste tomu věnovali.

Aspoň takto ďakujem všetkým, čo sa na tomto preklade podieľali a umožnili mi tak príjemne stráviť čas. Týmto dávam najavo, že poviedku čítam a teším sa na pokračovanie.

Omlouvám se, že nemám víc času, o to víc si vážím vašeho, který jste tomu věnovali.

Aspoň takto ďakujem všetkým, čo sa na tomto preklade podieľali a umožnili mi tak príjemne stráviť čas. Týmto dávam najavo, že poviedku čítam a teším sa na pokračovanie.

Aspoň takto ďakujem všetkým, čo sa na tomto preklade podieľali a umožnili mi tak príjemne stráviť čas. Týmto dávam najavo, že poviedku čítam a teším sa na pokračovanie.

Omlouvám se, že nemám víc času, o to víc si vážím vašeho, který jste tomu věnovali.

Omlouvám se, že nemám víc času, o to víc si vážím vašeho, který jste tomu věnovali.

Alespoň takto děkuji všem, kteří se na tomto překladu podíleli a umožnili mi tak příjemně strávit čas. Tímto dávám najevo, že povídku čtu a těším se na pokračování.

Alespoň takto děkuji všem, kteří se na tomto překladu podíleli a umožnili mi tak příjemně strávit čas. Tímto dávám najevo, že povídku čtu a těším se na pokračování.

Aspoň takto ďakujem všetkým, čo sa na tomto preklade podieľali a umožnili mi tak príjemne stráviť čas. Týmto dávam najavo, že poviedku čítam a teším sa na pokračovanie.

Re: 4. kapitola (Hodnotenie: 1)
Od: Octavie - 27.01. 2023
(O užívateľovi | Poslať súkromú správu)
Konečně jsem se dostala k přečtení. Kapitola opět bezvadná, Draco s Hermionou spolu začínají komunikovat, jak by ne, když se s tolika známými nesetkavaji. Je příjemné v tom anonymním kolotoči potkat známou tvář.
Co mě baví, většinou, jsou ty počty dní. Nemůžu si pomoct a počítám, na konci této kapitoly jsou to zhruba dva roky od smrti Brumbala. Kolik jim je? Hermione na konci šestého ročníku bylo 17, Dracovi čerstvě také. Takže teď je jim 19? Nejsou už žádní pubertacci.
Ale zároveň je u Hermiony vidět ta mladá mysl, nebo jak to říct. Díky tomu se s ní lze tak snadno ztotožnit. Není tu vykreslena jako nějaká super žena, což je sympatické.
No moc děkuji za další skvěle přeloženou kapitolu!!
Těším se na příští pondělí:-).

Alespoň takto děkuji všem, kteří se na tomto překladu podíleli a umožnili mi tak příjemně strávit čas. Tímto dávám najevo, že povídku čtu a těším se na pokračování.

Prehľad článkov k tejto téme:

Sage: ( Leann )30.01. 20235. kapitola
Sage: ( Leann )24.01. 20234. kapitola
Sage: ( Leann )16.01. 20233. kapitola
Sage: ( Leann )09.01. 20232. kapitola
Sage: ( Leann )02.01. 20231. kapitola
. Úvod k poviedkam: ( Leann )24.12. 2022Úvod