Preklady fanfiction Harryho Pottera

Kapitola 19

Jak jsme k čertu mohli takto dopadnout

Proč jsme nebyli schopní

Vidět znamení, které nám unikly

Proč jsme tomu nebyli schopni předejít

Přeju si, abys rozevřela své zaťaté pěsti

A vybalila svůj kufr

V poslední době už toho bylo příliš

Ale nemyslím si, že je příliš pozdě

Není to beznadějné

Pokud jednoduše víš, že to jednou dokážu

Jednoho dne, nějak

Dám všechno do pořádku

Ale ne dnes

Vím, že se ptáš, kdy to bude

Ale ty jsi jediná, kdo to ví

Someday – Nickleback

http://aequilibrium.blog.cz/0611/nickelback-someday-preklad (úprava Jimmi)

Hojdala sa vo vetre, búrila sa voči gravitačným silám. Sem a tam sa posmievala kontrole Matky prírody. Bývali časy, kedy by sa ľudia na ňu posadili, odkopli sa nohami od zeme a zakňučali v potešení, keď sa zdvihli vyššie k nebesám. Bolo to ako lietanie, ale pretože to nebolo celkom skutočné, vnímalo to oveľa viacej. Boli skoro schopní načiahnuť sa a zachytiť mraky rukou s lepkavými prstami. Sedadlo bolo ošúchané nespočetnými používateľmi - drevo sa miestami lesklo, čo sa mohlo pripočítať len na účet lásky.

Ale čo zostávalo teraz? Kúsok dreva, ktoré držali pokope dve roztrepané laná. Tí jediní priatelia, ktorí zostali v jej svete, boli pavúky a chrobáky, ktoré tkali svoje domovy do jej látky a hlodali jej vnútro. Nikto sa už viacej na tej hojdačke nehojdal. Zbytočná pripomienka detstva, zanechaná svetu, aby ju zničil.

Ginny ju mlčky ju sledovala. Bolo to dávno, čo bývala doma a len tak na nej sedávala. Niečo v nej bolo trochu zlovestné. Jej domov býval vždy plný hluku a pohybu. Mlčanie zavládlo jedine vtedy, keď klan Weasleyovcov zaľahol do postelí, tlmené chrápanie narážalo na ťažké dubové dvere. Kedykoľvek bola doma, vždy bol niekto v izbe. Ale keď teraz hľadela na tú záhradu, mohla cítiť, ako jej to všetko plynie preč. Už nebola viacej dieťaťom. Jej problémy sa nemohli vyliečiť len prostým vyjdením do záhrady a zaneprázdnením sa s nechtíkmi.

Raz ten dom celkom zmĺkne. Bude hrobom mnohých šťastných pocitov a spomienok, ale nikto ho nezaplní novými. Ginny si stále uvedomovala, že im vždy rafala na päty ako nevytrénované šteňatá. Nakoniec sa všetci vykradnú preč, nezanechajú nič okrem domu, aby ich pripájal späť ku skutočnému svetu.

Možno žiť pre tento okamih už viacej nestačilo.

Vonku slnko skrz tú hojdačku rozžiarilo obrazce. Tiene zľahka zahalili tú bujnú zelenú trávu, čo ostro kontrastovalo so žiarivosťou dňa. Niekde spieval vtáčik, a plakalo dieťa. Bol to ten druh dňa, keď si zvlečiete zimné oblečenie, a ľahnete si v žiari tej nádhernej hviezdy. Nebol to ten deň, keď sedíte dnu, keď ustupujete zakaždým, keď začujete dvere otvoriť sa, keď nenávidíte byť neschopný robiť niečo dôležité. Príroda si s ňou pohrávala svoj krutý trik.

"Ťažké, však?"

Ginny raz prikývla. Bolo to ťažké, o tom nebolo pochýb. Oveľa ťažšie, než keby bola tam vonku a sama pomáhala. Tu existovalo to hrozné očakávanie toho najhoršieho. Ako keby nezáležalo na tom, čo sa stane, pretože aj tak by to nikdy nedopadlo správne. Už dávno stratila dôveru v systém.

"Prečo sa neposadíte? Neprospeje vám tu stáť a čakať. Nevrátia sa ešte hodiny."

"Nechcem sedieť s nimi," pomaly povedala a bez toho, že by odtrhla oči zo záhrady. "Nechcem počúvať ich otázky."

"Hmm. Možno to nie sú otázky, ktoré nechcete počúvať, ale tie odpovede, o ktorých viete, že by ste museli vysloviť. Priznanie je naozaj ťažký čin, dokonca aj pre tých najsilnejších z nás. Chápem, prečo im asi nechcete práve teraz čeliť. Nakoniec, nech bude výsledok akýkoľvek, ale budete musieť."

Ginny sa otočila, ruky ovinuté okolo seba. V jej postoji nebol žiadny hnev, len prosto hlboký zmätok. "Nechápem, prečo by som mala."

Profesor Dumbledore sa trochu usmial. "Pán Malfoy by s vami asi súhlasil, ale myslím, že porozprávať sa o niečom, problému pomáha. Som si dokonca istý, že už sa to doteraz naučil."

"A ak sa nechcem rozprávať?" vrátila chabo späť.

"Potom sa neporozprávate," riekol s úsmevom. "Nikto vás neprinúti vysvetľovať nám všetky detaily. Ľuďom tam je zrejmé, že vy a pán Malfoy ste si vytvorili spojenie."

"Zrejmé?"

"Prečo inak by odhodil svoju šancu žiť normálny život?" odpovedal Dumbledore. Jeho oči boli unavené, ale nezasvätenec mohol stále vidieť nejaký blikot. "Musíte byť pre neho veľmi mimoriadna."

"Nejako o tom pochybujem," trpko odsekla. "Pre neho som bola pešiak v hre - nič viacej. Len niekto, koho mohol využiť, aby získal, čo chcel. Informácie boli to, čo vo mne videl, profesor."

Dôkladne ho sledovala. Jeho vráskavá tvár pasívna. Ani nesúhlasil, ani súhlasil s jej tvrdením. To žiadne bezpečie v jej búrke citov neponúkalo. Tú minútu, čo si uvedomila, že toho bastarda miluje, sa ukázalo, že ju po celý čas využíval kvôli Rádu. To už bol vrchol. Ak bol stále nažive, uškrtí ho za to, že jej toto urobil.

Potom tu bola tá situácia s Harrym. Dobrý starý Harry, ktorý hral metlobal, ktorý bol kedysi láskou jej života, ten, ktorý zabil Voldemorta, ach a tajný nájomný vrah ministerstva. Ako to mohlo byť také komplikované? Prečo nemohol byť Harry proste tým, kým si všetci mysleli, že je - hrdina, milenec, priateľ a idol? Hoci musela existovať temná stránka, to jej došlo. Nikto nemohol byť taký čistý a dobrý bez toho, aby sa niekde neuvoľnil. Ale to mu nedávalo právo zabíjať ľudí.

"Nič nie je také zrejmé, ako sa zdá, slečna Weasleyová," povedal, ako keby čítal jej myšlienky. "Viem, že by ste radi mysleli na Harryho ako zlého a na Draca ako dobrého, ale myslieť si to by bolo len skokom k záverom na základe osobnej situácie."

"Dokonca aj vy musíte vidieť, že to, čo robí Harry, je nesprávne?! povedala nahnevane. "Neexistuje absolútne nič, čo by mohlo to všetko, čo urobil, dať do poriadku!"

"Kvôli čomu ste taká nahnevaná na pána Pottera?" jeho hlas bol pokojný, ale bol v ňom náznak nebezpečenstva. "Je to kvôli tomu, že uniesol Draca? Alebo kvôli tomu, že vás zradil?"

"Zabil toho muža a narafičil to na Draca!" vykríkla Ginny stratiac ten chlad, ktorý sa tak usilovne snažila udržať. "Prečo mu pri tomto držíte stranu?!"

"Ja nenadŕžam nikomu, slečna Weasleyová. Jediné, čo vravím, je, že nemôžete prehliadať, čo jeden z nich robí, keď obaja urobili presne to isté. Ale sú to ich dôvody, ktoré ich robia tým, kým sú."

"Nerozumiem," zašepkala, keď sa odvrátila. "Draco neurobil nič zlé. Nie tentoraz."

"Nie tentoraz, nie. Ale boli situácie, kedy zabíjal ľudí holými rukami. Možno mal svoje príkazy, dôvody, či presvedčenie, ale to ten čin nezmení. Každý človek je ako tráva a smrť je rovnaká, slečna Weasleyová. Zabíjanie akéhokoľvek druhu je neprirodzený čin a hriech. Či sú dôvody správne alebo nesprávne, ten fakt to nezmení." Zastal a pretrel si rukou čelo. "Je to ťažké, pretože ľudská prirodzenosť neakceptuje tento fakt okamžite. Smrť kvôli správnej veci je v poriadku, ale zabiť človeka kvôli niečomu bezvýznamnému nie je. Ale kto sme, aby sme boli sudcom a porotou pre týchto mužov?"

"Možno sme pre nich jediní sudcovia a porota," rozhorčenie lemovalo jej hlas. "Možno si zaslúžili všetko, čo dostali."

"Potom za týchto podmienok, nedostáva Draco všetko, čo si zaslúži?" Jeho hlas bol slabučký a tenký, ale jeho slová triafali do živého s každou slabikou. "Nezaslúži si zomrieť za svoje zločiny?"

"Nie! On je ten dobrý! Zachránil ma... on... on... on pomáhal vám a vašej veci..." hlas sa jej zlomil na kúsku. "On... on..."

"Zachrániť váš život bolo jeho rozhodnutím. Bolo to niečo, čo chcel urobiť. Zabil človeka, pretože si myslel, že je v práve. Sudca, porota a kat, pretože si myslel, že by vás inak zabil. Je to dobrý dôvod, zachrániť život nevinnej žene, ale stále je to zločin, za ktorý musí zaplatiť." Prešiel k nej a postavil sa tesne za ňu. "To by mohlo byť rovnaké pre pána Pottera."

"To dievča na tom obrade... zabil ju..." povedala potichu, prsty sa jej zaryli do dlane. "Zachránil ju predtým, aby musela trpieť."

"Ani o to ho nikto nežiadal."

"Ale ministerstvo ho žiadalo, aby zabíjal..."

"Žiadalo, Ginny? Ale to urobil, pretože si myslel, že je to správna idea hodná nasledovania?" položil jej ruku na plece. "Nemôžete stvoriť muža väčšieho než už je. Nemôžete ho prinútiť urobiť nič, čo už nie v jeho moci."

"Ale len pretože urobil tieto veci, neznamená to, že to, čo robí Harry, je správne," odhodlane sa hádala, keď striasla jeho ruku. "Ak nechcel zabíjať ľudí, potom by nezabíjal! Musí to byť rovnaké pre Harryho, pretože je to také pre Draca! Nemôžete nijako uprednostňovať jedného pred druhým..."

"To je presne to, čo robíte vy, Ginny - favorizujete jedného pred druhým kvôli vášmu srdcu. Je to vaše rozhodnutie, ale to neznamená, že je správne. My všetci sme takí zlí ako ostatní, nech sú naše hriechy akékoľvek. Nikto z nás nemôže byť naozaj dobrý alebo zlý. Pochopte to a porozumiete všetkému, čo sa deje."

S tým Dumbledore vykročil z izby a zanechal dvere doširoka otvorené. Zanechal ju samotnú v izbe len s jej myšlienkami, aby sa s ňou pohrávali - mučili jej vedomie otázkami.

Možno mal Harry svoje dôvody. Bolo možné, že bol Draco naozaj zlý, ale ona si priala odpustiť mu to. Prečo potom nemohla odpustiť Harrymu za tie isté zločiny? Je to kvôli tomu, že nám klamal, pomyslela si. Draco nikdy nepredstieral, že je niečo iné, než je. Jeho zlé vlastnosti neboli nikdy skryté za fasádou bezúhonnosti a úsmevu. Malfoyovci boli vždy chladní, arogantní ľudia so srdcom z kameňa. Potter mal byť hrdina, niekto, ku komu ľudia vzhliadajú a zbožňujú ho.

Ginny nemala pocit, že by niektorého z nich zbožňovala.

***

"Je skoro polnoc! Nemali by sme už doteraz mať nejaké správy?" Molly robila povyk, keď sa prechádzala po kuchyni. "Nemôžem vydržať všetko to čakanie!"

"Trpezlivosť, Molly," upokojoval Dumbledore. "Budeme mať novinky vtedy, keď nejaké budú. Záchrana väzňa nie je taká jednoduchá, ako sa možno zdá."

"Prečo nie?" zavrčala Ginny od stola. Pred ňou bol napoly zjedený jablkový koláč a horúca čokoláda. "Jediné, čo musia urobiť, je ísť tam, povedať, že ho berú na oficiálny výsluch Fénixovým Rádom a vyjsť s ním v reťaziach odtiaľ von."

"Ginny!" nahnevane zatrilkovala Molly. "Takto sa nehovorí s profesorom Dumbledorom! Okamžite sa ospravedlníš, mladá dáma."

"To nie je treba, Molly. Chápem, že Ginny je možno pesimistická k tejto operácii. Potom, čo už mala s nimi zopár zlých skúseností." Zamyslene si pohladil bradu a pomrvil sa na mieste. "Hermiona korčuľuje na tenkom ľade v tejto operácii. Myslím, že bolo dosť ťažké získať vášho brata v tomto na svoju stranu. Kládol veľa otázok."

"Mohli ste mu ich zodpovedať," zamrmlala Ginny ako rozmaznaný tínejdžer. "Nechápem, prečo musí byť o tomto všetkom držaný v nevedomosti."

"Keby Ron mal v úmysle byť súčasťou Rádu, potom by sa mu to povedalo, Ginny. Ale on nemá a Hermiona musí tajiť svoju identitu a úlohu v týchto jednaniach udržať v tajnosti. Kebyže nie, mohla by čeliť ohrozeniu celého Rádu, čo by ministerstvo proste milovalo. Ale pomáha Tonksová a ona je excelentná v tomto druhu práce," chrlila Molly s pýchou. "Nevedia, čo ich zasiahne!"

"Ak je stále nažive," ozval sa ostrý škripot štvrtého člena spoločnosti. "Zdá sa, že všetci zabúdame, že Malfoy je v rukách bláznivého psychopata."

"Nemyslím, že to je vhodné, Severus," rozhodne riekol Dumbledore.

"Ale ty stále toho bláznivého Pottera zbožňuješ, však? " riekol Snape chladne, s jemným úsmevom. "Dobré vedieť, že ho niektorí z nás trafili hneď od začiatku."

"Môže celkom dobre byť, že Harry len robí svoju prácu, Severus," pokračoval Dumbledore. "Ako, myslím, si ty robil toľkokrát. Nevieme všetko bez toho, aby sa pod tým nepodpísala naša osobnosť. Skáčeš k záverom, ktoré sa nepreukážu, kým nepríde Draco."

"Nechápem tejto náklonnosti, Albus," posmieval sa Snape. "Potter uniesol jedno z tvojich detí a špiónov. Pravdepodobne Malfoya mučí. Ty vieš, v čom ministerstvo cvičí svojich dvojitých agentov."

Dumbledore prikývol, ale neprehovoril. Ginny starostlivo sledovala tú scénu. Bolo surrealistické byť v tomto usporiadaní. Dvaja učitelia a jej matka boli zhromaždení v kuchyni a diskutovali, či by mal alebo nemal byť Harry Potter okamžite odsúdený. Draca zachraňovala Hermiona, Tonksová a nič netušiaci Ron - aby ho zachránili z pazúrov ich najlepšieho priateľa. A čo robila ona? Sledovala hádku ľudí, keď by mala byť tam vonku a pomáhať.

Keď si prvý raz Hermiona uvedomila dôsledky toho listu, jej tvár úplne zbledla. Bola to tá najposlednejšia vec, o ktorej si myslela, že sa niekedy stane. Muž, s ktorým vyrastala, nebol zabijak. Bol láskavý, sladký, šľachetný muž, ktorý prežil tak veľa útrap. Nebol niekým, kto by pracoval ako tajný agent ministerstva a robil ich špinavú prácu.

Keď prekonala ten šok - veľkou mierou s pomocou dvojitej dávky whisky - s Ginny sa premiestnila do Brlohu, kde kontaktovali Rád. Okamžite sa objavil Dumbledore, rýchlo nasledovaný Snapom, Remusom, Tonksovou a Georgeom. Arthur a Molly Weasleyovi tam už boli. Ginny vždy vedela, že jej rodičia boli súčasťou Rádu, ale nenapadlo ju, že budú zapletení v Dracovej situácii. Na druhej strane to vysvetľovalo Mollyno správanie v ten deň, keď ju napadli.

Šepkali si o tom, ako musia nejako oslobodiť Draca. Bolo to nevyhnutné pre prežitie Rádu. Podľa ich teórie sa v tomto stupni výsluchu nepoužívala žiadna mágia. Snape im vysvetľoval, že by nebolo dobré pre ministerstvo, keby existovali stopy, ktoré by tú smrť spojovali s nimi. V tom čase to nútilo Ginny chcieť zvracať pri predstave ľudí, ktorí sú takí ľstiví.

Dumbledore prikývol, súhlasil so všetkým, čo bolo povedané. Nezabijú ho, kým nebudú mať informácie, ktorú chcú. Tým človekom, ktorý bol najviac na rane, bola Hermiona. Ona bol ten špión vo vnútri tej organizácie, ktorý varoval Draca pred nebezpečenstvom. Povedali, že by bolo príliš nebezpečné, keby tam napochodovala samotná, ale ona trvala na tom, že to bude ona, kto ho zachráni.

George bol neoblomný v tom, aby Hermiona nešla na ministerstvo. To jej vyvolalo úsmev na tvári. Takže jej matka mala pravdu, niečo sa dialo. Nebolo typické na Georgea, aby bol taký prehnane ochraniteľský. Ron zošalie, keď to o nich zistí.

Nie, povedala Hermiona, pôjde, pretože mala pocit, že je to jej chyba. Ale nie sama. Vezme so sebou Rona, ako oficiálnu záležitosť aurorov. Vpália dnu, vezmú Draca na výsluch a dovolia mu utiecť pod ochranou maskovanej Tonksovej. Bude vyzerať ako veľmi známy smrťožrút, čo vyvolá napätie medzi stranami. Jedna začne nedôverovať druhej.

Takže plán sa vytvoril a určil čas. Bola Ginny nejakou jeho časťou? Nie. Ona nebola súčasťou Rádu, a mala osobnú väzbu k obom spomínaným mužom. Jej prítomnosť by bola priveľmi otázna. A tak jej povedali, aby zostala s Molly a čakala. Keď ho budú mať, privedú ho sem.

Molly mala pravdu. Už mali doteraz počuť nejaké novinky. Možno bol skutočne mŕtvy. To by ukončilo množstvo vecí.

"Ginny, dojedz koláč. Potrebuješ nabrať energiu. Bude to dlhá noc pre nás všetkých..." Molly zastala. "Možno by si si mala ísť trochu pospať."

"Mala by som," zašepkala. "Ale nejdem."

Od jej rozhovoru Dumbledorom sa jej chcelo prepuknúť v plač. Ľudia jej budú klásť otázky a jediné, na čo dokázala myslieť, bolo na to, že sa uplače k spánku. Nechcela, aby bol Draco mŕtvy, vedela to, ale niečo stále rýpalo, že by to bolo ľahšie, keby bol. Na druhej strane nechcela nenávidieť Harryho za to, čo urobil. Dumbledore mohol mať pravdu - možno to nebola jeho chyba.

Jej myšlienky boli prerušené hlasným buchnutím. Zvrtla sa na mieste, jej oči skočili po niečom - čomkoľvek, čo by naznačilo, čo sa stalo. Na zemi, pri ohni, ležalo telo. Pri ňom stála udýchaná Tonksová. Tvár mala červenú od námahy, hruď sa jej ťažko zdvíhala. Vyzeralo to, ako keby niesla mŕtvolu. Nie, pokárala sa Ginny, nie je mŕtvy.

"Mysleli by ste si, že niekto taký chudý, nemôže byť taký ťažký!" hnevala sa, kým na ňu všetci zízali. "Budem prvá, kto to povie Malfoyovi, keď sa preberie."